B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa nikto nehlási.

Takže ešte pred prerušením rokovania dám slovo pánovi predsedovi pôdohospodárskeho výboru. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, len by som chcel pripomenúť mojim kolegom z pôdohospodárskeho výboru, že o 12.00 hodine podľa pôvodne zvolanej pozvánky máme rokovanie výboru. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny.

O 14.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní a začneme, samozrejme, hodinou otázok a do tej doby vám prajem dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

Druhý deň rokovania

11. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

24. apríla 2003 o 14.05 hodine

 

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážená Národná rada, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 11. schôdze Národnej rady. Na programe je bod hodina otázok, ktorý týmto otváram.

Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku sú na rokovaní o tomto bode programu prítomní členovia vlády Slovenskej republiky, ktorých chcem súčasne požiadať aj o účasť na nasledujúcich bodoch rokovania, ktorými sú interpelácie poslancov a odpovede členov vlády na interpelácie poslancov.

Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Pani poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Mikuláš Dzurinda sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády nie je prítomný na rokovaní o tomto bode programu a tiež, ktorého z prítomných členov vlády určil, že bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, prípadne bude na ne odpovedať sám.

Pán podpredseda, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, neprítomného podpredsedu vlády Csákyho, ministra Prokopoviča a ministra Kukana budem zastupovať ja, neprítomného ministra Zajaca pán minister Kaník, neprítomného ministra Chmela pán podpredseda a minister Nemcsics, neprítomného ministra Šimka pán minister Palko, neprítomného ministra Miklósa pán minister Gyurovszky a taktiež pán minister Gyurovszky neprítomného pána ministra Simona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Zároveň vás prosím, aby ste v časovom limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré boli adresované predsedovi vlády v poradí, ako boli vyžrebované.

Prvá otázka bola položená pánom poslancom Hoptom a je nasledujúceho znenia: "KSS chce iniciovať zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá by zakázala pobyt akýchkoľvek cudzích vojsk na území Slovenskej republiky. Ste ako predseda vlády a predseda najsilnejšej vládnej strany ochotný podporiť túto iniciatívu KSS?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády, môžete odpovedať na takto položenú otázku.

I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Hopta, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podľa ustanovenia čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky patrí do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky podľa ustanovenia čl. 119 písm. p) Ústavy Slovenskej republiky rozhoduje v zbore o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií a o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky.

Iniciatíva, ktorou sa Komunistická strana Slovenska snaží o zmenu Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne ustanovením o úplnom zákaze pobytu príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky je jednoznačne v rozpore s hlavnými cieľmi a zásadami zahraničnopolitickej orientácie Slovenskej republiky smerom k NATO a Európskej únii.

Existuje množstvo zmlúv, z ktorých by som predovšetkým zdôraznil zmluvu PFP Sofa, ktorá nielen predpokladá prítomnosť príslušníkov cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, ale dokonca presne upravuje jednotlivé aspekty takéhoto pobytu.

Po vstupe Slovenskej republiky do NATO bude táto zmluva podpísaná už ako NATO Sofa zmluva a zdôrazňujem, že ide o jednu z elementárnych zmlúv, ktoré Slovenská republika musí v súlade s jej zahraničnopolitickými cieľmi podpísať. Prijatie a podpora takejto iniciatívy by neovplyvnila len zmluvy úzko previazané so vstupom do Severoatlantickej aliancie, ale i naše úsilie o plnohodnotnú integráciu do Európskej únie a predovšetkým do jej vojensko-politickej časti, nakoľko je známe, že v súčasnosti existujú v rámci Európskej únie iniciatívy, ktorých cieľom je vypracovanie a prijatie obdobného dokumentu, ako je NATO Sofa, avšak v podmienkach Európskej únie, teda EÚ Sofa. Nehovoriac už o ďalekosiahlych následkoch prijatia takejto iniciatívy, nakoľko by bolo nevyhnutné zmeniť už prijaté medzinárodné zmluvné dokumenty, napríklad bilaterálnu Sofa s Veľkou Britániou, zmluvy so susediacimi krajinami o vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach, všetky dohody, ktoré sa týkajú medzinárodných cvičení na území Slovenskej republiky, dohodu medzi vládou Slovenskej republiky, vládou Českej republiky a vládou Poľskej republiky o mnohonárodnej brigáde a tak ďalej, a tak ďalej.

Vážený pán poslanec, na základe spomenutého nie je možné o takejto iniciatíve v budúcnosti uvažovať, resp. ju podporiť, keďže takáto iniciatíva predstavuje jednoznačný krok späť vo vývoji Slovenskej republiky v rámci medzinárodných vzťahov.

Pán predsedajúci, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni,

aj v tejto snemovni častokrát zaznievalo veľa kritiky aj na adresu pobytu sovietskych vojsk na našom území do roku 1989. Čiže, vážený pán podpredseda, ja som ani tak nemyslel, či sa môžu alebo nemôžu zúčastniť na určitých cvičeniach, ktoré nám budú vyplývať z určitých spojeneckých záväzkov, skôr prenikli na verejnosť informácie, objavili sa v tlači, že niektorí ústavní činitelia dokonca ponúkali americkým vojskám odchádzajúcim z Nemecka, dokonca aj poslanec pán Banáš vyzval ministra zahraničných vecí, aby urobil všetko pre to, aby Američania prišli aj na naše územie.

Čiže, ja sa pýtam, či vláda Slovenskej republiky v budúcnosti môže vylúčiť, že niektoré vojská krajín NATO sa natrvalo usídlia na našom území, kde budú mať svoje základne. To je moja doplňujúca otázka a nesmeruje ku krátkodobému pobytu, resp. k nejakým cvičeniam.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda.

I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Vážený pán poslanec, vaša otázka znie jasne, konštatujete v nej, že KSS chce iniciovať zmenu ústavy, ktorá by zakázala pobyt akýchkoľvek cudzích vojsk na území Slovenskej republiky. Takáto iniciatíva a jej presadenie by spochybnilo všetky platné medzinárodné záväzky a spochybnilo by základnú orientáciu Slovenskej republiky, zahraničnopolitickú, ktorá je vyjadrená v programovom vyhlásení a ktorá našla podporu prostredníctvom programov politických strán, ktoré vo voľbách uspeli a vytvorili koalíciu.

Preto si myslím, že dávať analógiu medzi pobyt sovietskych vojsk od roku 1968 do roku 1990 na Slovensku, v bývalom Česko-Slovensku a pobyt vojsk, ktoré môžu byť prítomné v súvislosti s medzinárodnými zmluvami, ku ktorým sme sa zaviazali dobrovoľne, a ku ktorým sa zaviazali demokraticky zvolené vlády v demokratických pomeroch a počas fungovania demokratických inštitúcií, myslím si, že takáto analógia kríva na obidve nohy. A myslím si, že netreba ani nijako zvlášť ďalej vysvetľovať, prečo kríva. Jednoducho, sovietske vojská sem prišli tak, ako prišli v podmienkach nedemokratického politického režimu, išlo o okupáciu Slovenska, vtedajšieho Česko-Slovenska, kým pri možnom pobyte, ktorý by vyplýval z platných medzinárodných zmlúv, ide o diametrálne odlišnú situáciu.

Takže chceme byť plnohodnotnými členmi Severoatlantickej aliancie nielen s právami, ktoré nám to dáva z hľadiska ochrany bezpečnosti, ale aj s povinnosťami, ktoré z tohto vyplývajú a všetky povinnosti, ktoré z tohto členstva vyplývajú, si chceme v budúcnosti plniť.

(Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: V poradí druhú vyžrebovanú otázku predsedovi vlády položil pán poslanec Jarjabek: "Aké boli kritériá pri vyberaní propagačnej skladby k predreferendovej kampani k vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie?"

Pán podpredseda, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, samotná propagačná skladba k predreferendovej kampani nebola vyberaná súťažnou formou, a preto sa na ňu ani nevzťahovali výberové kritériá. Bola to iniciatíva Rádia Rock FM a agentúry Monarch, konkrétne producenta uvedenej pesničky pána Dušíka, s tým, že zabezpečia aj jej vysielanie v Slovenskom rozhlase, v rádiu Regina a na okruhu Devín a po dohode aj na iných rádiových staniciach a v elektronických médiách. Táto pesnička nie je nová, vysielala sa aj v Nemecku a Maďarsku v predreferendových kampaniach, kde bola pozitívne prijatá verejnosťou. Ide teda o voľný preklad do slovenčiny tejto verzie pesničky. Agentúra Monarch, ktorá vlastne vyhrala súťaž na dodávateľa komplexných služieb v rámci verejnej súťaže v predreferendovej kampani, ju bude zaraďovať na svoje spoločensko-kultúrne podujatia v jednotlivých regiónoch Slovenska.

Pán podpredseda, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Ďakujem za odpoveď, pán minister. Pýtam sa na to z toho dôvodu, lebo nielen ja, ale mnohí kolegovia a myslím si, že aj mnohí občania Slovenskej republiky si myslia, že predreferendová kampaň, ktorá sa v súčasnosti vedie, je povrchná, ak sa teda vôbec vedie. A skutočne neviem, aké bude finále kampane, ale do dnešného času predreferendová kampaň nerieši zásadnú otázku, ktorá v referende je položená občanovi.

Preto hovorím o povrchnosti, lebo mám taký pocit, že aj táto pesnička je riešená, no netradične a pre mňa istým povrchným spôsobom. Chýba mi, ak by mala mať náležitú údernosť a platnosť, tak by som sa chcel v prvom rade spýtať, či bolo a akým spôsobom bolo - ale zrejme nebolo, z toho čo ste vy hovorili - oslovené pôvodné slovenské skladateľské zázemie, ktoré je veľmi široké.

A prečo sa berie práve tento zahraničný model, keď napríklad autor pesničky je zhodou okolností maďarský skladateľ a v Maďarsku referendum podľa našich kritérií bolo neúspešné. Čiže nehovorme o úspechu tejto pesničky v zahraničí. Je veľmi zjednodušené takýmto spôsobom hodnotiť vôbec tých, ktorí majú referendovú kampaň na starosti. Opäť moja otázka, prečo nebolo oslovené slovenské skladateľské zázemie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: No, dovoľte mi odpovedať aj na viac, aj na tie ďalšie veci, ktoré ste spomenuli, pán poslanec.

Musím povedať, že ja si nemyslím, že maďarské referendum možno hodnotiť ako neúspešné. (Hlasy v sále.) Len tie kritériá sú iné, keďže u nich nie je povinná nadpolovičná účasť, čo zrejme ovplyvnilo aj nižšiu účasť na referende, ale referendum skončilo pozitívne.

Čo sa týka tej pesničky, priznám sa, že sa ani necítim kompetentný hodnotiť ju a ani som ju nepočul, takže nedám vám svoje hodnotenie.

Ale čo sa týka súťaže, chápem to ako súčasť kontraktu, kde bola verejná súťaž. Bola verejná súťaž na celú kampaň a súčasťou tejto kampane je aj pesnička. Čiže bolo to vlastne realizované v súťaži, nie v súťaži o konkrétnu pesničku, ale o celý projekt.

Či je tá kampaň povrchná alebo nie? Ako člen Rady vlády pre integráciu bol som účastný na porade, kde bola prezentovaná koncepcia vlastne agentúrami. Myslím si, že koncepcia je dobrá. Druhá vec je to, že možno boli predstavy, že kampaň má trvať dlhšie. Ona je sústredená do dvoch, troch týždňov pred referendom práve preto, aby mobilizovala najmä účasť, ktorá môže byť najväčším rizikovým faktorom.

Čiže hodnotenia sú rôzne a zrejme aj budú rôzne, ale myslím si, že by sme si mali počkať s nejakým komplexným hodnotením, keď bude prebiehať hlavná časť, ktorá zatiaľ vlastne neprebieha.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda, tretiu otázku predsedovi vlády položil pán poslanec Číž: "Aké dôsledky vyvodíte zo záverov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ku ktorým došiel pri kontrole Slovenskej konsolidačnej, a. s.?"

Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, v období od 16. 7. do 11. 10. minulého roku NKÚ uskutočnilo na ministerstve financií kontrolu výkonu uplatňovania práv a dodržiavania povinností vyplývajúcich z finančno-ekonomických vzťahov pri realizovaní práv akcionára v oblasti nakladania s pohľadávkami vo vlastníctve Slovenskej konsolidačnej. Čiže, táto kontrola bola zameraná - tá, o ktorej teraz budem hovoriť a o jej záveroch - bola zameraná špeciálne na to, ako ministerstvo financií vykonáva funkciu zakladateľa a akcionára. Ministerstvo financií ten protokol hodnotí pozitívne, pretože z hľadiska výkonu práv akcionára neboli zistené žiadne závažné nedostatky, ani žiadne porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. NKÚ v tomto protokole konštatuje - ak bude záujem možno po doplňujúcej otázke môžem prečítať aj konkrétne citáty, ktorých je päť -, ktoré hovoria o pozitívnom hodnotení uplatňovania akcionárskych práv zo strany ministerstva financií v Slovenskej konsolidačnej.

Čiže z toho jasne vyplýva, že ministerstvo financií sa správalo ako zodpovedný akcionár, ktorý využíval kompetencie, ktoré mal. Protokol z výsledku kontroly NKÚ poukazuje - a zrejme aj na to narážate, o čom teraz budem hovoriť - aj na niektoré slabé stránky vo vnútornom fungovaní Slovenskej konsolidačnej v kontrolovanom období, pričom treba povedať, že pre orgány Slovenskej konsolidačnej žiadne zistenia NKÚ neboli novými zisteniami, pretože všetky tieto nedostatky vo vnútornom fungovaní Slovenskej konsolidačnej boli ešte pred kontrolou NKÚ identifikované, odhalené aj vnútorným kontrolným systémom Slovenskej konsolidačnej, ktorý je riadený Dozornou radou, pričom orgány Slovenskej konsolidačnej včas prijali potrebné opatrenia na ich nápravu tak, ako to nakoniec konštatuje aj samotný Najvyšší kontrolný úrad.

Ministerstvo financií vypracovalo a prijalo na základe protokolu NKÚ opatrenia, ktoré majú za cieľ ešte viac vplývať na zefektívnenie činnosti Slovenskej konsolidačnej, pričom mnohé z týchto opatrení prijali orgány konsolidačnej, aj samotné ministerstvo financií ešte pred začatím kontroly NKÚ.

Ide o tieto konkrétne opatrenia. Ministerstvo financií vypracovalo legislatívne návrhy na úpravu niektorých zákonov, napríklad zákon o daniach z príjmov, zákon o rozpočtových pravidlách, ktorými budú eliminované riziká vyplývajúce z prípadnej možnosti vyhlásenia konkurzu na majetok Slovenskej konsolidačnej. Tie zákony boli práve včera Národnou radou schválené.

Ministerstvo financií ďalej prostredníctvom Dozornej rady iniciovalo novelizáciu vnútorných predpisov spoločnosti, upravujúcich spoluprácu s komerčným sektorom. Na rokovaní 13. 3. Dozorná rada schválila smernicu o spolupráci s komerčným sektorom a formy výberového konania, pričom tieto upravujú postup pri vnútornom výberovom konaní z interných zoznamov subjektov, ktoré boli v Slovenskej konsolidačnej, a. s. vytvorené na základe verejných výberových konaní pre niektoré oblasti spolupráce s komerčným sektorom.

Ďalej, z dôvodu lepšieho využívania štatútu pozorovateľa v Dozornej rade Slovenskej konsolidačnej ministerstvo financií písomne upozornilo inštitúcie, ktoré nominovali svojich zástupcov do funkcie pozorovateľa Dozornej rady, o nedostatočnom zúčastňovaní sa ich zástupcov na rokovaniach. Ide napríklad o Asociáciu zamestnávateľských zväzov, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Tieto inštitúcie boli upozornené, že ich nominanti, zástupcovia sa nezúčastňujú v dostatočnej miere na rokovaniach Dozornej rady a boli požiadané tieto inštitúcie buď o prehodnotenie nominácií, alebo dohodnutie nápravy tak, aby aj táto forma kontroly bola účinnejšia.

Ministerstvo financií ďalej prostredníctvom Dozornej rady Slovenskej konsolidačnej iniciovalo, aby Predstavenstvo Slovenskej konsolidačnej prijalo analogickú úpravu osobitného postupu riešenia reštrukturalizácie úverov na trvalo obracajúce sa zásoby, ako bola uplatnená v činnosti Konsolidačnej banky Bratislava. Taktiež ministerstvo financií prostredníctvom Dozornej rady Slovenskej konsolidačnej iniciovalo, aby predstavenstvo zabezpečilo vypra-covanie analýzy ručení vystavených subjektmi z okruhu verejných financií. (Zaznel zvuk časomiery.) A v neposlednom rade - ešte dopoviem, aj keď to už píplo - boli uskutočnené aj personálne zmeny v Slovenskej konsolidačnej v priebehu posledných mesiacov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán podpredseda vlády, ďakujem vám za vaše odpovede.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, bohužiaľ, 15 minút je preč, takže budeme teraz pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

Prvú otázku položil pán poslanec Madej pánovi ministrovi školstva Martinovi Froncovi: "Pán minister, ako budete riešiť problematiku sociálnych štipendií študentov, z ktorých v súčasnosti mnohí nemajú žiaden prospech?"

Nech sa páči, pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážení páni poslanci, ak by doslova bola vaša otázka, teda otázka pána poslanca Madeja pravdivá, tak by sme dnes nemali asi 7 700 študentov, ktorí sú poberateľmi sociálnych štipendií a nevyplácali by sme ročne približne 120 miliónov na tieto štipendiá. Domnievam sa však, že vaša otázka mieri k tomu, že pri poberaní sociálneho štipendia, resp. poberania sociálneho štipendia má vplyv pri posudzovaní na sociálne dávky. Ak je to tak, ministerstvo školstva je o tomto probléme informované. Ja som sa stretol aj so študentmi a sľúbil som im, že budeme mať snahu spolu s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny tento problém riešiť, aby nové zákonné úpravy odstránili tento stav a nezhoršovali sociálne postavenie študentov.

Zároveň si vás dovoľujem, pán poslanec, informovať, že ministerstvo školstva sa s týmto problémom obrátilo už v roku 2002 na rezort práce a súčasne sme aj navrhli riešenie, ktoré by nezhoršovalo sociálne podmienky študentov poberajúcich sociálne štipendium. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny zaujal stanovisko, že uvedený problém bude komplexne riešený v rámci nového systému sociálnej pomoci k 1. 1. 2004.

Skončil som, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, chcete mať doplňujúcu otázku? Tak by ste mali stlačiť taký malý gombík. (S úsmevom.) Nech sa páči, máte, samozrejme, možnosť.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Gombík som stlačil, nejako to nefungovalo.

Pán minister, začnem troška zoširoka. Na rokovaní Študentskej rady vysokých škôl ste povedali a priznali, že školstvo v súčasnosti nie je prioritou súčasnej pravicovej vlády. Povedali ste aj to, že keby ste mali o dve miliardy na rezort viac, nemuseli by ste spoplatňovať vysoké školstvo. Dokonca ste povedali, že je lacnejšie pre našu krajinu, keď študenti pôjdu študovať do zahraničia. To bolo konštatovanie, pretože štát nevydá 70 tisíc korún ako náklad na ich štúdium.

Školné v súčasnej situácii a do budúcnosti bude znamenať veľkú záťaž pre študentov a sociálne štipendiá, ktorými to chcete riešiť, sú práve z tohto dôvodu, na ktorý som poukázal, nedostatočné. Ja už neviem naozaj, kde chodíte. Sám to musíte priznať, že sú tam proti poplatkom. Pripomeniem vám včerajšie stretnutie so študentmi, stretnutie so Študentskou radou vysokých škôl, ale aj vyjadrenie Rektorskej konferencie.

Ja som toto riešenie ponúkol, predložil som návrh zákona, návrh novely zákona o životnom minime, ktorý by tento problém vyriešil od začiatku školského roka, budúceho školského roka, pretože aj v súčasnosti existujú študenti, ktorí sú poberateľmi sociálnych štipendií, ale o tú istú sumu sa im zníži dávka sociálnej pomoci. Problém je v tom, že ľudia naozaj požiadajú o sociálne štipendium, ale až potom zistia, že im na druhej strane peniaze uberú. Je tu niekoľko, naozaj množstvo podnetov, ktoré som dostal. A rozhodol som sa sám tento problém čo najskôr riešiť preto, lebo ide o základnú otázku, a to o dostupnosť vzdelania pre každého.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

M. Fronc, minister školstva SR: Pán poslanec, vkladáte mi do úst slová, ktoré vytrhujete zo súvislostí a z kontextu. Myslím si, že takýto postup, ak chceme hľadať riešenia, nie je seriózny.

Dovoľte mi, aby som zopakoval aj niektoré iné veci, ktoré urobila predošlá vláda a táto vláda pre vysoké školstvo. V posledných rokoch navyšovala rozpočet vysokých škôl o 0,1 % z hrubého domáceho produktu, tentoročný rozpočet, teda na rok 2003 prakticky rezort školstva a konkrétne vysoké školy boli naozaj jedným z rezortov, ktorý dostal takéto významné navýšenie. Takisto novým vysokoškolským zákonom rozviazala vysokým školám ruky a môžu získavať finančné zdroje na svoje fungovanie a rôznym spôsobom môžu sami tými peniazmi nakladať.

Takisto by som rád pripomenul, že tohto roku sa zvýšili tarifné platy vysokoškolských pedagógov o 43 % a ja, ktorý pôsobím vo vysokom školstve od roku 1971, som takéto čosi ešte nezažil. A takisto by som chcel pripomenúť, že vláda odovzdala vysokým školám do rúk majetok v rozsahu 20 mld. korún.

Myslím si, a to som povedal, to sú pozitíva a je fakt, a to konštatuje aj akademická obec, že prostriedky na to, aby naše školstvo bolo rovnocenné v oblasti financovania s inými európskymi krajinami, nie je stále postačujúce. Ale ako ste to vy interpretovali, je zavádzajúce, pán kolega.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Druhú vyžrebovanú otázku položil pán poslanec Hanzel ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Rudolfovi Zajacovi: "Pripravujete ďalšie koncepčné zmeny v zdravotníctve, ak áno - aké?"

Pán minister Kaník, nech sa páči, môžete odpovedať za pána ministra Zajaca.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Vážená Národná rada, pri súčasných trendoch v zdravotníctve, nevhodných východiskách a široko koncipovanom Liečebnom poriadku máme prebytok dopytu pri prebytku ponuky, pričom obidva faktory zdravotníckeho trhu vo finančnom vyjadrení prevyšujú reálne disponibilné zdroje a vytvárajú dvojitý tlak na finančné zdroje jednak zo strany dopytu, aj zo strany ponuky. Na vzniknuté nerovnováhy môže politicky ministerstvo reagovať zvyšovaním efektívnosti systému na strane ponuky, mobilizáciou zdrojov zvýšením spoluúčasti pacienta na strane finančných zdrojov a zreálnením očakávania občanov na strane dopytu.

Na dosiahnutie stanovených cieľov budú pripravené a v troch fázach implementované nasledujúce opatrenia:

1. Stabilizačné opatrenia zamerané na zastavenie rastu dlhu. Nová definícia pojmov "zdravotná starostlivosť" a "služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou". Zavedenie poplatkov za návštevu lekára a za predpis receptu vo forme marginálnych nákladov regulujúcich nadmernú spotrebu zdravotnej starostlivosti. Zavedenie platieb za služby, ktoré súvisia so zdravotnou starostlivosťou, ale samotné ňou vlastne nie sú - dopravná zdravotná služba, poplatok za stravu a lôžko. Nové iniciatívy v liekovej politike.

2. Systémové opatrenia, ktorými sú novela zákona o Liečebnom poriadku, nový zákon o zdravotných poisťovniach a o Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nový zákon o zdravotnom poistení.

3. Sieťové opatrenia. Definícia jednotlivých subjektov, vymedzenie pojmu a právneho postavenia zdravotníckych poskytovateľov, definovanie zdravotníckych povolaní, funkcie komôr, presunutie kompetencií na manažmenty nemocníc, zavedenie diferencovaných miezd.

Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hanzel, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

B. Hanzel, poslanec: Áno, ďakujem. Moja otázka bola veľmi krátka, odpoveď bola už taká obšírnejšia a veľa vecí bolo vlastne vymenovaných už z toho, čo platí.

Ja som vás chcel len poprosiť, pán minister, či by ste veľmi krátko a heslovite nepovedali, čo občanov čaká tento rok okrem toho, čo už sa urobilo, čo ich čaká budúci rok, tak, aby tomu ľudia rozumeli, teda nemyslím teraz v rôznych tabuľkách, ale jednoducho, a potom, aký to bude mať vplyv na ich rodinný rozpočet, na štátny rozpočet a prípadne na zlepšenie zdravotnej starostlivosti.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Keby tu bol pán minister Zajac, iste by vám odpovedal konkrétnejšie a podrobnejšie, ale z toho, čo som už uviedol, myslím si, že môžem zhrnúť.

Opatrenia sú troch typov. Niektoré už boli Národnou radou schválené a sú to opatrenia zamerané na zastavenie rastu dlhu. To sú tie známe poplatky, o ktorých sa už veľa-veľa diskutovalo. Teraz budú prichádzať na rad systémové opatrenia, ktoré už nebudú mať priamy dosah na peňaženky občanov a ktoré budú meniť systém zdravotnej starostlivosti, meniť postavenie jednotlivých subjektov na tomto trhu, zdravotných poisťovní, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a tie už budú, tieto zmeny budú vytvárať predpoklady na to, aby zdravotná starostlivosť bola lepšia, účinnejšia, efektívnejšia a zároveň na zdroje menej náročná.

A ďalšie doplňujúce opatrenia, ako uvádza pán minister Zajac, sú spresňujúce sieťové opatrenia, ktoré budú pokračovať v týchto systémových opatreniach a budú lepšie definovať jednotlivé zložky zdravotnej starostlivosti.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať, pán minister, ďalšími otázkami a odpoveďami, takže môžete ostať na mieste, lebo aj tretiu otázku adresovali pánovi ministrovi Zajacovi. Pani poslankyňa Sabolová sa pýta pána ministra: "Uvažuje naďalej ministerstvo zdravotníctva vo svojej koncepcii s "koncovými" nemocnicami, ako to bolo uznesením vlády SR schválené v minulom volebnom období?"

Nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Moja odpoveď v zastúpení bude veľmi krátka. Áno, ministerstvo zdravotníctva naďalej počíta s existenciou koncových nemocníc a zároveň s dobudovaním ich pracovísk. Ďakujem, skončil som.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Myslím si, že veľmi ťažko sa kladie doplňujúca otázka ministrovi iného rezortu. Keby som bola vedela, že bude odpovedať pán minister sociálnych vecí, myslím, že na neho by som mala strašne veľa otázok a určite by kompetentne odpovedal. Ale bola by som rada, lebo je to veľmi stručná odpoveď a očakávala by som po vyše roku, alebo možno skoro dvoch rokov, odkedy je toto uznesenie v platnosti, že by bol rezort zdravotníctva pripravil konkrétne kritériá, konkrétne koncepcie už pre tieto nemocnice, pretože dnes pri prechode kompetencií ostatných nemocníc s poliklinikami v malých okresných mestách je veľmi ťažko robiť organizačné zmeny, ak nevieme, ktoré základné oddelenia, ktoré základné pracoviská budú v koncových nemocniciach.

Zdá sa mi, že ešte dlho budeme plytvať zdrojmi poisťovní a štátu na dostavbu, výstavbu, rekonštrukcie nemocníc a možno aj pracovísk, ktoré by mali byť len súčasťou koncových nemocníc. Čiže chcela by som vás skôr požiadať, pán minister, aby ste tlmočili - a možno to bude aj v písomnej interpelácii na pána ministra -, aby ste tlmočili jemu a zároveň aj vo vláde, že je veľmi dôležité dať riaditeľom fakultných nemocníc alebo tých koncových troch či štyroch nemocníc, o ktorých sa v uznesení hovorí, jasné pravidlá, ktoré by boli aj verejnosti známe a tým pádom by sme, myslím si, vytvorili pokojnejšiu atmosféru pri delimitácii a transformácii zdravotníckych zariadení.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ja sa môžem len stotožniť s týmto názorom. Určite to bude nevyhnutné a predpokladám, že je to súčasťou systémových opatrení, ktoré som spomínal v predchádzajúcej odpovedi a je to nevyhnutné aj z hľadiska definovania rozsahu jednotlivých nemocníc tohto typu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Štvrtú otázku položil pán poslanec Džupa ministrovi kultúry Slovenskej republiky Rudolfovi Chmelovi: "Regionálna kultúra má dôležité miesto v hodnotovej hierarchii. Neporovnateľne nízke finančné prostriedky dokáže veľmi efektívne využiť. Napriek tomu ich pre svoju činnosť dnes získava čoraz ťažšie. Skúsenosti presvedčili, že dlhodobo a najtransparentnejším spôsobom to dokázala Matica slovenská a domy Matice slovenskej. Ste ochotný a pripravený iniciovať rokovanie s vedením Matice slovenskej s cieľom zmluvne koordinovať a spolufinancovať udržanie slovenskej národnej kultúry v regiónoch Slovenska?"

Za pána ministra Chmela bude odpovedať pán podpredseda vlády, pán minister Nemcsics. Nech sa páči.

R. Nemcsics, podpredseda vlády, minister hospodárstva a minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážené panie poslankyne, poslanci, nový systém financovania kultúry bude vyplývať z priorít a cieľov štátnej kultúrnej politiky, ktorá bude uplatňovať princíp viaczdrojového financovania. V praxi to znamená, že budú jasne formulované a stanovené podporné mechanizmy z úrovne ústredného orgánu štátnej správy, v tomto prípade ministerstva kultúry, z regionálnej a miestnej samosprávnej úrovne.

O podporu z ústredného orgánu štátnej správy sa budú môcť uchádzať všetky subjekty vo všetkých oblastiach kultúry na základe rovného prístupu k zdrojom. Na základe toho bude môcť získať podporu každý, ktorého projekt má jasný a pozitívny prínos pre kultúru. Zástupcovia Ministerstva kultúry SR a Matice slovenskej sa opakovane stretli a riešili viaceré otázky spolupráce, zamerané nielen na oblasť regionálnej kultúry. Ak by však Ministerstvo kultúry SR iniciovalo osobitné rokovania s Maticou slovenskou s cieľom zmluvne koordinovať a spolufinancovať udržanie slovenskej národnej kultúry v regiónoch Slovenska, ako požadujete, porušilo by jednoznačne princíp rovnosti spomínaného prístupu k zdrojom. Matica slovenská získala z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v tomto roku na podporu kultúrnych aktivít príspevok vo výške 15 mil. korún. Takže to je odpoveď na konkrétnu otázku.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Džupa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem aj pánu ministrovi, že tlmočil odpoveď pána ministra. Samozrejme, doplňujúca otázka by bola namieste, ak by bol pán minister prítomný. V každom prípade chcem povedať, že v odpovedi cítiť pomerne značný a celkom vítaný posun prístupu ministerstva kultúry aj k tejto ustanovizni, pretože môžeme všelijakým spôsobom hodnotiť, ako sa tento vzťah vyvíjal v predchádzajúcom volebnom období.

A ak máme na mysli celkovú reštrukturalizáciu a nové pomery, ktoré vznikajú aj smerom k regionálnej kultúre, o ktorú mi išlo predovšetkým položením tejto otázky, tak to vidím ako veľmi nádejný a perspektívny krok a verím, že spoločným úsilím sa podarí nájsť také cesty, ktoré skutočne pomôžu všetkým tým tisíckam zanietencov, ktorí robia veľmi solídnu prácu, zachovávajú dedičstvo našich otcov a starých materí v prospech celého kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky.

Ďakujem.

R. Nemcsics, podpredseda vlády, minister hospodárstva a minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Ďakujem pekne. Ak môžem ešte doplniť, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán podpredseda.

R. Nemcsics, podpredseda vlády, minister hospodárstva a minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Zrejme aj otázka Matice slovenskej leží pánovi ministrovi kultúry na srdci dostatočne hlboko, pretože aj dnes je pán minister zhodou okolností na návšteve v Matici slovenskej v Martine, kde vedie rozhovory s jej pracovníkmi. Takže predpokladám, že sa snaží o nejakú dohodu.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.

Piatu otázku v poradí položil pán poslanec Chovanec podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, ministrovi hospodárstva a ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku Robertovi Nemcsicsovi tohto znenia: "Aký je súčasný stav šetrenia netransparentnej privatizácie Špecializovaného liečebného ústavu chronických chorôb v Limbachu, pri ktorej je podozrenie z korupcie, ignorujú sa zistenia NKÚ, Ministerstva hospodárstva a Ministerstva zdravotníctva SR. Aký je stav šetrenia orgánmi činnými v trestnom konaní?"

Nech sa páči, pán podpredseda.

R. Nemcsics, podpredseda vlády, minister hospodárstva a minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Ďakujem pekne.

Šetrenie postupu pri privatizácii Špecializovaného liečebného ústavu chronických chorôb v Limbachu orgánmi činnými v trestnom konaní je plne v kompetencii týchto orgánov, to chcem povedať ako po prvé. Preto aj kvalifikovanú odpoveď na otázku o stave tohto šetrenia, resp. o podozrení z korupcie môžu poskytnúť len príslušné kompetentné orgány. Možno táto otázka by mala smerovať skôr k ministerstvu vnútra, v pôsobnosti ktorého sú v zmysle zákona č. 575 o organizácii činnosti vlády a ústredných orgánov štátnej správy okrem iného aj orgány činné v trestnom konaní, ale napriek tomu sa budem snažiť o odpoveď.

V súvislosti s privatizáciou Liečebného ústavu v Limbachu chcem uviesť, že na ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku bola koncom minulého roku vykonaná kontrola Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky - to sa spomína aj v otázke -, ktorá sa zaoberala dodržiavaním zákonných opatrení pri prevode majetku štátu v správe tohto ústavu. Predmetnou kontrolou nebolo zistené porušenie zákona pri privatizácii ústavu a zistenia Najvyššieho kontrolného úradu neboli takého charakteru, aby mohli byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia o privatizácii ústavu vydaného vládou Slovenskej republiky v auguste minulého roku.

Ministerstvo hospodárstva a privatizácie sa dôsledne zaoberalo tiež viacerými podaniami samotného riaditeľa Liečebného ústavu v Limbachu, ktorý namietal predovšetkým privatizáciu tohto zariadenia v súvislosti s existenciou krytu civilnej obrany v suteréne budovy ústavu. Pri spätnej kontrole privatizačného projektu, ktorá bola zameraná na riešenie zabezpečenia práve prevádzky a plnenia účelu krytu civilnej ochrany, aj po privatizácii ústavu bolo zistené, že v privatizačnom projekte je aj tento problém dostatočne riešený v súlade s platnými právnymi predpismi.

Zo strany nášho ministerstva, resp. ministerstva hospodárstva nebol teda zistený žiadny dôvod na iný postup pri privatizácii Špecializovaného liečebného ústavu chronických chorôb v Limbachu, než aký bol schválený vládou v auguste 2002.

Ďakujem pekne, skončil som, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, nech sa páči. Ak sa hlásite, tak, samozrejme, máte možnosť.

M. Chovanec, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Domnievam sa, že otázka bola správne mierená na vás, pretože som sa predovšetkým zaujímal o spôsob privatizácie, lebo tam boli vyslovené najzávažnejšie problémy. V podstate ste mi zodpovedali na otázku a bude ma, samozrejme, zaujímať, ako sa skončí vyšetrovanie orgánov činných v trestnom konaní. Som rád, že ste sa spontánne zmienili aj o tom kryte, pretože to bol jeden z takých boľavých miest celej záležitosti.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda vlády.