B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.
(Hlasovanie.) Prítomných je 113 poslancov, za 113 poslancov.
Konštatujem, že spomínané body zo spoločnej správy sme schválili.
Pán poslanec, môžeme pokračovať.
R. Vavrík, poslanec: Pán podpredseda, teraz by sme hlasovali o druhom odporúčaní gestorského výboru, uvedenom na strane 32, a to spoločne o bodoch 2, 4, 7, 8, 9, 10, 11, 15, 16, 19, 20, 23, 26, 27, 28, 29, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 42, 46, 48, 50, 52, 54, 56, 58 a 61 a tieto body odporúča výbor neschváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a schvaľujme, alebo teda hlasujme s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.
(Hlasovanie.) Prítomných je 114 poslancov, za 22, proti 89, zdržali sa 2, nehlasoval 1.
Konštatujem, že tieto body sme neprijali, neschválili.
R. Vavrík, poslanec: Pán podpredseda, teraz poprosím na žiadosť pána poslanca Krajčiho, aby sme hlasovali o bode 30 spoločnej správy. To je ten bod, ktorý navrhol poslanec Krajči na osobitné hlasovanie. Chcem len upozorniť, že gesčný výbor odporučil tento bod schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho.
(Hlasovanie.) Prítomných je 110 poslancov, za 82, proti 24, zdržali sa 3, nehlasoval 1.
Konštatujem, že bod 30 zo spoločnej správy sme schválili.
R. Vavrík, poslanec: Pán predsedajúci, týmto sme vyčerpali všetky body spoločnej správy. Zároveň musím povedať, na čo som upozornil pred hlasovaním, čo navrhol kolega Jaduš, je tým nad to, čo sme schválili v bode 30, preto o pozmeňujúcom návrhu prednesenom v rozprave nemožno dať hlasovať. A dovolím si ďalej povedať, že mám splnomocnenie výboru pre obranu a bezpečnosť, aby som odporučil, aby sme ihneď pokračovali v treťom čítaní. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 114 poslancov, za 110, proti 3, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.
Preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy v rámci tohto čítania. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu v rámci tohto čítania za skončenú.
Pán spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu ako celku?
R. Vavrík, poslanec: Áno, pán predsedajúci. Odporúčam, aby ste dali hlasovať o zákone ako o celku. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 117 poslancov, za 112, proti 3, zdržal sa 1, nehlasoval 1.
Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o ochrane pred odpočúvaním. (Potlesk.)
Ďakujem aj navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi za spoluprácu.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 160. Spoločnú správu máte v tlači 160a.
Teraz dávam slovo poslancovi Petrovi Muránskemu, ktorý za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní.
P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov Národnej rady uviedol zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku. V znení neskorších predpisov v § 6 ods. 1 písm. a) až písm. u) definoval určitý okruh oprávnených osôb tento zákon, ktorých majetok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v rokoch 1948 až 1990 a týmto oprávneným osobám sa vydávajú nehnuteľnosti späť.
Chcem povedať, tak ako pri prechode tohto zákona do druhého čítania, teda v prvom čítaní, že v § 6 nie je jednoznačne vymedzené ustanovenie, ktoré by riešilo aj prevod na štát na základe zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch. Zákonom o vojenských obvodoch sa násilnou formou a za zjavného porušovania ľudských práv a slobôd odoberali vlastnícke práva občanom Slovenskej republiky v oblasti Levočských vrchov v rokoch 1949, a to podčiarkujem, 1949 až 1956, nie ako som niekoľkokrát počul, že pred rokom 1948.
Prevod nehnuteľností majetku bol sprevádzaný rôznymi formami nátlaku, ako bolo násilné odobratie nehnuteľností za asistencie ozbrojených síl, ako bola násilná likvidácia ľudských obydlí a hospodárskych budov vypaľovaním, pomocou výbušnín, ako bolo bezdôvodné odvádzanie hovädzieho dobytka bez poskytnutej náhrady, ako bolo násilné zadržiavanie ľudí vo vyšetrovacích celách s cieľom, aby vlastník súhlasil s odobratím tohto majetku, ako bolo odobratie týchto lesných porastov bez vyplatenia náhrady, čo podčiarkujem, bez vyplatenia náhrady. Takýmto spôsobom bolo vlastníckeho práva zbavených vyše 30 000 obyvateľov severného Spiša, ktorí sa dodnes nezmierili s touto krivdou a uplatňujú a dožadujú sa svojich vlastníckych práv. A to chcem podotknúť na pléne parlamentu, že po niekoľkýkrát v tomto parlamente po roku 1990. Dodnes neboli vypočutí.
Prijatím tejto novely by sa ukončilo dlhoročné snaženie pôvodných vlastníkov, ako sú fyzické osoby a lesné spoločenstvá, o prinavrátenie týchto vlastníckych práv. Vlastnícke práva obcí pritom vo Vojenskom obvode Javorina už boli vyriešené, a to zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Nie je nijaký dôvod, aby takýmto spôsobom neboli prinavrátené práva vlastnícke v tomto vojenskom obvode a v týchto lesných spoločenstvách aj fyzickým osobám, ktoré som spomenul v uvedených citáciách.
Chcem povedať, že túto poslaneckú novelu odsúhlasila aj vláda Slovenskej republiky s pripomienkami, ktoré podala Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky a legislatívny odbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú zapracované v spoločnej správe. A ako navrhovateľ som si ich osvojil a poprosil by som kolegov poslancov, aby s nimi súhlasili a v rámci spoločnej správy aj hlasovali podľa odporúčaní gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ktorý aj odporúča danú novelu zákona schváliť. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo poslankyni Jarmile Tkáčovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu, aby tiež oznámila odporúčanie gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informovala, ako sa gestorský výbor postavil k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 188 z 26. februára 2003 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 160), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Výbory prerokovali predmetný návrh skupiny poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu skupiny poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh skupiny poslancov pridelený, zaujali k nemu tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 102 z 15. apríla 2003 s návrhom skupiny poslancov súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 24 z 8. apríla 2003 s návrhom skupiny poslancov súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 21 z 2. apríla 2003 s návrhom skupiny poslancov nesúhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 48 zo 7. apríla 2003 s návrhom skupiny poslancov súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
V bode 4 v spoločnej správe č. 160a máte pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 2, 3, 4, 5, 6, 8, 10 a 11 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. O bodoch spoločnej správy č. 1, 7 a 9 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.
Skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.
Otváram rozpravu. Jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy, je pán poslanec Maxon. Potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Už to avizovali dvaja páni poslanci.
Takže, pán poslanec Maxon, nech sa páči, máte slovo.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj keď nepatrím celkom medzi nováčikov v pléne Národnej rady, alebo medzi poslancami Národnej rady, cítim jednoznačne atmosféru, že tu zapracoval lobizmus v tom pozitívnom zmysle slova, lebo každý, kto sa uchádza o schválenie zákona, ktorý spracuje, tak má legitímne právo tento spôsob presviedčania kolegov uplatniť. A nepovažujem na tom nič za nekorektné. Na druhej strane musím skonštatovať, že s najväčšou pravdepodobnosťou jediný z predkladateľov pán poslanec Peter Muránsky vie úplne presne do dôsledkov, o čo v tomto zákone ide.
Okrem toho treba povedať, že táto legislatívna iniciatíva už má bradu. Doyen slovenského parlamentu to už bude počúvať možno štvrtý- alebo piatykrát. Zaujímavé však na tomto riešení je, že vždy sa to deje prostredníctvom poslaneckého návrhu. Ešte ani jedna vláda nezobrala iniciatívu do svojich rúk. A jednoducho tú iniciatívu nezobrala preto, že cítila, že sú tam legislatívne prekážky, predovšetkým ústavné prekážky, ten problém riešiť tak, ako tí ľudia, ktorí sa uchádzajú o schválenie tohto zákona, navrhujú.
Dovoľte mi však povedať veľmi dôležité procesné skutočnosti súvisiace s týmto zákonom. Pán poslanec Muránsky hovoril, že vláda Slovenskej republiky súhlasila s týmto poslaneckým návrhom a že v návrhu sú zapracované stanoviská Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. Nuž, dámy a páni, sú, ale stanovisko Legislatívnej rady vlády je principiálne. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky s predmetným návrhom poslancov Národnej rady vyjadruje nesúhlasné stanovisko a nesúhlasné stanovisko je uvedené v časti IV tohto dokumentu. Táto časť obsahuje 5 zásadných pripomienok, z toho 3 sa bezprostredne týkajú ústavnosti alebo protiústavnosti tejto novely. No a za mimoriadne dôležité považujem tú skutočnosť, že pod týmto stanoviskom je podpísaný Daniel Lipšic, podpredseda vlády Slovenskej republiky, predseda Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a minister spravodlivosti. Ešte raz opakujem, stanovisko Legislatívnej rady vlády, podpísané podpredsedom vlády, predsedom Legislatívnej rady vlády, ministrom spravodlivosti, je jednoznačne zamietavé stanovisko a tie dôvody sú tam veľmi exaktne popísané. Napriek tomu, samozrejme, že Legislatívna rada vlády je poradným orgánom vlády, napriek tomu sa vláda rozhodla pre politické riešenie a odporučila tento poslanecký návrh Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Ja však považujem za mimoriadne dôležité stanovisko Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, odbor legislatívy a aproximácie práva. Tento odbor legislatívy a aproximácie práva už veľmi exaktne popisuje rozpory s Ústavou Slovenskej republiky a za ten principiálny rozpor s Ústavou Slovenskej republiky je možné považovať rozpor alebo nesúlad s článkom 1 a 12 Ústavy Slovenskej republiky, a to predovšetkým z tých dôvodov, že nový reštitučný titul by sa nemal vzťahovať všeobecne na všetky individuálne prípady rovnako druhovo určené odňatia nehnuteľnosti v územných vojenských obvodoch postupom podľa zákona č. 169/1949 Zb. Napríklad do pôsobnosti tohto zákona nepatrí obvod Záhorie, nepatrí obvod Lešť, nepatrí obvod Valaškovce. Myslím si, že veľmi správne odbor legislatívy a aproximácie práva v tomto ustanovení vidí rozpor s Ústavou Slovenskej republiky. Uvedeným riešením sa totiž zvýhodňuje len určitá skupina osôb občanov a určitá skupina občanov určitého územia.
Rovnako je veľmi diskutabilný dátum na uplatnenie tejto reštitúcie. Veľmi dobre viete, že pôvodný termín bol 31. 12. 1992. Tento zákon počíta s tým, že oprávnené osoby by si mohli uplatniť svoj nárok na vydanie nehnuteľnosti z dôvodu nového, podotýkam, nového reštitučného titulu v lehote do 31. decembra 2004. Bolo na vôli oprávnenej osoby, ak spĺňala podmienky podľa § 6 zákona č. 229, či požiada o vydanie pôvodných pozemkov, alebo o vydanie náhradných pozemkov. Vzhľadom na to, že na ostatné oprávnené osoby by sa navrhovaná lehota nemala vzťahovať, návrh zákona opäť zakladá nerovnosť medzi oprávnenými osobami. Okrem toho je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že pôvodná lehota na vydanie nehnuteľnosti podľa § 13 zákona č. 229/1991 Zb. uplynula dňom 31. 12. 1992.
Dámy a páni, ak toto všetko hovorím, tak nechcem tým povedať, že všetko v tejto oblasti, aj čo sa týka dotknutých občanov Javoriny, je v poriadku. Jednoducho však chcem poukázať, že v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je možné takýmto špecifickým spôsobom riešiť a zvýhodňovať len určitú skupinu osôb alebo určitý územný obvod. Z toho dôvodu ja naozaj považujem za mimoriadne dôležité, aby namiesto toho, aby sme schválili tento zákon, aby sme zaviazali vládu, nech vláda legislatívnym riešením hľadá optimálne riešenie na uspokojenie oprávnených, podotýkam, oprávnených požiadaviek dotknutých osôb.
Dámy a páni, čo sa týka tej novely 229, tak treba ešte povedať, alebo budem vám prezentovať ešte jednu mimoriadne závažnú a dôležitú vec, tým, samozrejme, nechcem povedať, že s tým obsahom, ktorý je tam uvedený a ktorý nám zaberie trošku času, sa celkom stotožňujem, ale jednoducho treba rešpektovať skutočnosť, že Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky prijala petíciu občanov a táto petícia občanov je proti prijatiu tohto zákona. Petíciu, ktorú z danej lokality podpísalo 509 občanov na 31 petičných hárkoch, ktorí s navrhovanou novelou vyslovili nesúhlas i preto, že ide o návrh novely zákona, ktorý nerieši navrátenie zoštátnených nehnuteľností naspäť k pôvodným vlastníkom komplexne a ide len o čiastočné nedokonalé riešenie jedného z mnohých vojenských výcvikových priestorov a vojenských obvodov.
Vážené dámy a páni, mne naozaj nezostáva nič iné, pretože túto petíciu som dostal len dnes okolo obeda, aby som vám obsah tejto petície popísal. Ja s dotknutými osobami nemám nič spoločné, právnym zástupcom skupiny občanov, teda 509 občanov, je Dr. Albín Kostolanský, advokát, ktorý predkladá, ktorý bol aj autorom obsahu petície, a ako som už povedal, podpísalo sa pod ňu 509 občanov.
V tejto petícii sa konštatuje: "Dňa 11. februára 2003 bol na Úrad vlády Slovenskej republiky doručený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky č. 160, na základe ktorého sa má zmeniť a doplniť zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov" atď. "V dôvodovej správe k tomuto návrhu sa uvádza, že na základe zákona o vojenských obvodoch sa násilnou formou, za zjavného porušovania ľudských práv a slobôd odoberali vlastnícke práva občanom Slovenskej republiky v oblasti Levočských vrchov v rokoch 1949 až 1956, pričom prevod nehnuteľného majetku bol sprevádzaný všetkými formami nátlaku. Prijatím predloženej novely sa má ukončiť dlhoročné snaženie pôvodných vlastníkov, ako sú fyzické osoby a lesné spoločenstvá, o prinavrátenie vlastníckych práv.
Ako právny zástupca Vojenských lesov a majetkov Kežmarok si dovoľujem upriamiť vašu pozornosť na niektoré momenty, ktoré v predloženom návrhu absentujú a na predloženú novelu vrhajú iný pohľad. V každom prípade prijatím tejto novely sa opäť otvorí reštitučný zákon, nastane stav, kedy sa i ostatní pôvodní vlastníci nehnuteľností, ktoré boli vyňaté z reštitúcie, začnú domáhať vydania tých nehnuteľností i v ďalších vojenských obvodoch."
To je nakoniec tá skutočnosť, na ktorú poukázal aj legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady a Legislatívna rada vlády.
"Prijatím novely by sa teda riešil len jeden vojenský priestor a nie ostatné, teda už z toho je zrejmé, že ide len o úzku časť vojenského majetku. Navrhovaná novela má i diskriminačný charakter v tom, že pôvodní vlastníci v každom jednom prípade boli za majetok odškodnení v rôznych formách, tak ako ostatní občania, ktorým bol majetok vyvlastnený vo verejnom záujme, ale nemôže, resp. nebude im prinavrátený. Navrátenia vlastníctva k týmto lesom a nehnuteľnostiam sa dožaduje len úzka skupina osôb, ktorá má záujem o ťažbu drevnej hmoty, ktorú dopestovali Vojenské lesy a majetky, š. p., počas svojej činnosti a tak majú snahu nad rámec štátneho dozoru nakladať s majetkom, na tvorbe ktorého sa žiadnou formou nepodieľali.
Ako príklad je možné uviesť Urbársku spoločnosť Jakubovany, kde sa od roku 1994 nekontrolovateľne ťaží drevo, následne sa predáva a vzniknutá škoda predstavuje sumu 300 mil. Sk, pričom na ostatných súvisiacich prácach, ako je napr. zalesňovanie pozemkov, vznikla ďalšia škoda cca 250 mil. Sk. Navrhovaná novela taktiež nerieši, v akej forme bude Slovenská republika, a to považujem za mimoriadne dôležité, vymáhať od pôvodných vlastníkov tie náhrady, ktoré pri vyvlastňovaní v rokoch 1949 až 1956 dostali, a taktiež ako budú usporiadaní vlastníci, ktorí nemajú záujem na navrátení pozemkov a lesov v tejto lokalite. Je možné predpokladať, že ak by v budúcnosti vznikli podľa navrhovanej novely občianske združenia, tieto by prevzali do správy i tieto ich majetky a voľne by s nimi mohli nakladať obdobne ako Urbárska spoločnosť Jakubovany."
Vážený pán predseda, pretože táto petícia je adresovaná predsedovi Národnej rady, neviem, či už ju má k dispozícii, ale predpokladám, že ak tu funguje štandardný režim, tak by ju mal mať k dispozícii.
"Vážený pán predseda, osobne som presvedčený, že navrhovaná novela je v rozpore so všeobecným záujmom, má napomôcť len úzkej skupine osôb k nakladaniu s majetkom veľkej finančnej hodnoty a k ich následnému obohateniu. Táto novela nerieši vojenské obvody ako celok, je len čiastočná, pričom z jej textu je zrejmé len to, že sa má vyvlastniť majetok pôvodným vlastníkom, ale nenavrhuje, ako bude v nadväznosti na túto novelu riešené navrátenie náhrad, ktoré dostali pôvodní vlastníci už pri zoštátnení v rokoch 1949 až 1956, a ako vykonajú úhradu za dopestovanú drevnú hmotu a ostatné vybudované nehnuteľnosti, ktoré štát prostredníctvom Vojenských lesov a majetkov počas hospodárenia v uvedenom vojenskom obvode vytvoril.
V neposlednom rade je možné v krátkej dobe očakávať," a to je tá precedentná vec, to dodávam ja, "že obdobného práva sa budú domáhať i pôvodní vlastníci nehnuteľností v iných vojenských obvodoch a v ďalších odvetvových oblastiach, ktorí boli z reštitúcie vylúčení. Verím, že pripravovanú novelu zákona č. 229/1991 Zb. ako neúplnú, tendenčnú a diskriminačnú nepodporíte a v rámci svojich právomocí vykonáte opatrenia, ktoré jestvujúci stav nielen zadeklarujú, ale ešte zlepšia.
Malacky dňa 8. apríla, s úctou Dr. Albín Kostolanský."
Vážené dámy, vážení páni, to je sprievodný list k petícii, ktorú som spomínal a ktorú podľa dokladov podpísalo 509 občanov na 31 hárkoch. Dovoľte mi ešte citovať samotný obsah petície a ten z hľadiska rozhodovania, myslím si, je dôležitý.
"Petícia proti návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie novely zákona" atď. Petíciu zostavil Dr. Albín Kostolanský, Advokátska kancelária v Malackách, ktorý je osobou určenou na styk s orgánmi verejnej správy. "Podpísaní občania Slovenskej republiky, bývajúci v regióne zasahujúcom v hraniciach Vojenského výcvikového priestoru Kežmarok, Vojenského obvodu Javorina, nesúhlasia s predloženým návrhom novely zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení, v akom bola predložená skupinou poslancov Národnej rade Slovenskej republiky a súčasne ani so zmenami zákonov následne vyplývajúcich z tohto návrhu novely."
V petícii sa uvádza: "Táto novela zvýhodňuje úzku skupinu občanov, ktorí za svoj zoštátnený majetok dostali primeranú náhradu, určenú podľa všeobecne záväzných predpisov, a to podľa vládneho nariadenia č. 192/1949 Zb."
Dámy a páni, v petícii sa uvádza: "Boli poskytnuté tieto náhrady:
1. Vo forme finančnej hotovosti.
2. Pridelením náhradných domov po odchode Karpatských Nemcov v Kežmarku, Huncovciach, Vrbove, Tvarožnej, Ľubici, Veľkej Lomnici, Starej Lesnej, Levoči, Sabinove a v iných obciach. Občania vojenského výcvikového priestoru mali prednosť v prideľovaní a kúpe konfiškátu pred starousadlíkmi. Prídelovú cenu za domy (vily) zaplatili z peňazí, ktoré dostali za zoštátnený majetok. Ministerstvo národnej obrany im vybavilo pôžičku, ak suma nepostačovala na zaplatenie prídelovej ceny. Majetok, ktorý opustili, nedosahoval ani úroveň majetku, ktorý im bol poskytnutý.
3. Výstavbou rodinných domov, celých ulíc, Javorinská ulica v Žakovciach, Kúpeľská ulica vo Vrbove. Pri výstavbe týchto domov im pomáhala armáda. Za dom zaplatili 65 000 korún československých, vtedy, z peňazí, ktoré získali za poštátnený majetok. Ak suma nepostačovala, dostali pôžičku poskytnutú Štátnou sporiteľňou na 2,5-percentný úrok s dobou platnosti 20 rokov. Materiál na domy kupovali na poukaz za veľkoobchodné ceny, rozdiel v cenách doplácalo ministerstvo vnútorného obchodu, ministerstvo národnej obrany. Štandard týchto domov prevyšoval ich opustené obydlia.
4. Prideľovaním náhradných pozemkov z konfiškátu po Karpatských Nemcoch. Opäť mali ľudia z územia vojenského výcvikového priestoru prednosť pred starousadlíkmi. Až po ich uspokojení bol zvyšok konfiškátu pridelený občanom z miest a obcí. Prídelovú cenu zaplatili z peňazí, ktoré dostali od štátu. Mnohým bola prídelová cena dokonca odpustená. Rezort obrany im zapísal tieto pozemky do majetkových podstát v pozemkovej knihe už 50. rokoch. Tieto pozemky dostali späť podľa zákona č. 229/1991 Zb. Bonita týchto pozemkov je vyššia ako bonita pozemkov, ktoré sú vo vojenskom výcvikovom priestore.
6. Rezort obrany sa postaral týmto ľuďom o prácu a vzdelanie. Prednostne boli prijímaní do práce v poľnohospodárskych a lesných organizáciách, kde si robili majstrovské školy, do závodov a v okolí do úradov. Práve mnohí občania z územia vojenského výcvikového priestoru sa prídelom dostali k majetku, ktorý podliehal reštitúciám na základe zákona č. 229/1991 Zb. Pôvodní vlastníci sa k svojmu majetku už nedostali, pretože prídelca má prednosť pred pôvodným vlastníkom a pôvodný vlastník musí prijať náhradu.
O ostatných občanoch regiónu, ktorí prišli o svoje živnosti, obchody a majetky zoštátnením, sa nik nestaral. Mnohí z tých, ktorí sa dnes cítia ukrivdení, pracovali na úradoch ako stranícke kádre a pomáhali s vysťahovávaním občanov. Zákon č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch - týmto zákonom sa zriadili vojenské obvody. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v novozriadených obvodoch sa zoštátnili pre odbor vojenskej správy, pôvodným vlastníkom nehnuteľností prislúchala náhrada. Náhrada bola poskytovaná podľa zákona č. 169/1949 Zb. podľa vládneho nariadenia č. 192 z toho istého roku. Každý vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obvode vojenského obvodu teda dostal za svoju zoštátnenú nehnuteľnosť náhradu.
Poslanecký návrh novely zákona č. 229 má dosiahnuť to, aby sa takto zoštátnené nehnuteľnosti vrátili naspäť pôvodným vlastníkom, pričom tento poslanecký návrh sa týka len jedného vojenského obvodu, a to Vojenského obvodu Javorina. Poslanecký návrh sa opiera o skutočnosť, že pôvodní vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa vo Vojenskom obvode Javorina sa dožadujú vrátenia týchto nehnuteľností, i keď podľa doterajších právnych predpisov nemajú na vrátenie právny nárok, avšak poslanecký návrh chce tento právny stav zmeniť v prospech jednej skupiny obyvateľov Slovenskej republiky.
Ak mali spomínaní pôvodní vlastníci právo, ktorého sa teraz domáhajú, mali by právny dôvod na reštitúciu podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a toto právo si už mohli dávno uplatniť. Lenže nárok na vrátenie uvedených nehnuteľností im podľa uvedeného zákona neprislúcha, pretože ich nehnuteľnosti boli zákonne a platne zoštátnené podľa vtedajších právnych predpisov, a to za náhradu. Štát mohol a môže i v súčasnosti vyvlastniť majetok z dôvodu verejného záujmu. Poslanecký návrh novely zákona v znení neskorších predpisov chce dosiahnuť to, aby vznikol ďalší reštitučný titul a tak by sa pôvodným vlastníkom vrátili naspäť zoštátnené nehnuteľnosti. Pôvodní vlastníci by tak dostali naspäť svoje nehnuteľnosti a mali aj náhradu, ktorú im za zoštátnenie poskytol štát. Avšak vrátenie tejto náhrady spomínaný poslanecký návrh novely zákona neupravuje. V tomto prípade by došlo k porušeniu článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má vlastnícke právo všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Pozemky zoštátnené na území vojenského obvodu by mali slúžiť vojenským účelom vo forme zriadenia vecného bremena, pričom nikde toto vecné bremeno nie je špecifikované, a teda tento účel by bolo prakticky nemožné dosiahnuť, ak by sa uvedené nehnuteľnosti vrátili pôvodným vlastníkom.
Možno povedať, že významným diskriminačným prvkom spomínaného poslaneckého návrhu je tá skutočnosť, že vrátenie nehnuteľností nachádzajúcich sa vo Vojenskom obvode Javorina sa týka len jedného vojenského obvodu a nerieši ostatné vojenské obvody a vojenské priestory postavené na zoštátnených pozemkoch. V tomto prípade sú teda bezdôvodne zvýhodnení pôvodní vlastníci len jedného vojenského obvodu - Vojenského obvodu Javorina. Ak pôvodní vlastníci namietajú, že prevod ich nehnuteľností bol neoprávnený, je to zavádzajúce, lebo dostali za svoje nehnuteľnosti náhradu a bol vykonaný plne v súlade s platným právom v čase, keď sa akt zoštátnenia vykonal.
Ako ďalší dôvod na spochybňovanie zoštátnenia ich nehnuteľností uvádzajú skutočnosť, že tento proces bol sprevádzaný pod nátlakom. Toto svoje tvrdenie mohli však už dávno dokázať a vrátenie nehnuteľností uplatniť cestou súdu. V žiadnom prípade nemožno ich súčasné tvrdenie o nátlaku a násilí pri zoštátňovaní nehnuteľností brať ako objektívnu skutočnosť, pretože ak by takýto nátlak preukázali, súd by im pôvodnú nehnuteľnosť vydal.
Ďalšou skupinou znevýhodnených vlastníkov zoštátnených nehnuteľností by boli tí vlastníci, ktorých majetok, nehnuteľnosti boli prevedené v prospech štátu v iných odvetvových oblastiach a pre iné ako vojenské účely, napríklad na stavbu vodných diel, diaľnic, tovární a podobne. Títo pôvodní vlastníci by podľa spomínaného poslaneckého návrhu nemali právo na vrátenie nehnuteľností. Nejde o diskrimináciu?
Správanie sa pôvodných vlastníkov nehnuteľností vo Vojenskom obvode Javorina možno hodnotiť ako zavádzajúci s cieľom zmanipulovať verejnú mienku a zákonodarný zbor. Spomínaný poslanecký návrh zmeny zákona č. 229 v znení neskorších predpisov možno charakterizovať ako účelový, ktorý by zvýhodňoval len určitú skupinu ľudí, a tak by došlo k porušeniu článku 12 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí o tom, že ľudia sú si rovní v právach. Podľa navrhovanej novely by sme však boli všetci pred zákonom rovní, ale niektorí rovnejší."
Dámy a páni, ja už som upozornil na to, že by bolo možné polemizovať s niektorými skutočnosťami uvedenými v petícii, ale mojou povinnosťou bolo prečítať obsah celej petície. Petícia, ako som už uviedol, obsahuje 31 petičných hárkov s 509 podpismi občanov Slovenskej republiky. Jeden odborník na ústavné právo, ktorý sedí tu v tejto snemovni, pri konzultácii o všetkých tých problémoch, ktoré súvisia s týmto zákonom, mi povedal, že ak schválime tento zákon, takže v tejto snemovni už potom môžeme schváliť čokoľvek.
Dámy a páni, ja si dovolím ešte rekapitulovať tie skutočnosti, ktoré som uviedol. Za mimoriadne významné považujem a veci trošku škodlivé, že tá petícia bola doručená až dnes, ale za mimoriadne významnú považujem túto petíciu, jej obsah. Treba si uvedomiť, že je tam 509 podpisov, a nepredpokladám, že by sa niekto ľahkovážne podpísal pod obsah textu, s ktorým sa nestotožňuje. To je jedna veľmi závažná vec, ktorú musíte brať na zreteľ pri svojom rozhodovaní.
Dámy a páni, zrekapitulujem ešte dve mimoriadne vážne veci. A to je stanovisko Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, kde sa, ako som už uviedol, explicitne uvádza: "Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky po prerokovaní a posúdení návrhu skupiny poslancov Národnej rady" - názov zákona - "z právneho a legislatívnotechnického hľadiska odporúča vláde Slovenskej republiky k predmetnému návrhu nesúhlasné stanovisko z dôvodov uvedených v časti IV tohto stanoviska."
Ako som už uviedol, časť IV tohto stanoviska podpísal Daniel Lipšic, podpredseda vlády, predseda Legislatívnej rady vlády a minister spravodlivosti. To, čo namietala z hľadiska rozporu s Ústavou Slovenskej republiky Kancelária Národnej rady, odbor legislatívy a aproximácie práva, na to sa pri rokovaní tohto zákona nebral zreteľ a odbor legislatívy a aproximácie práva jednoznačne poukázal aj na tie skutočnosti, ktoré vo všeobecnej rovine sú uvedené v tej petícii predovšetkým na trojnásobný rozpor s Ústavou Slovenskej republiky, predovšetkým na mimoriadne vážnu vec, že tento zákon chce odstrániť krivdu, ale nová krivda vzniká tým, že predložená novela nerieši spôsob navrátenia tých náhrad, ktoré boli poskytnuté.
Dámy a páni, ja ako osoba, ktorá sa z hľadiska svojich predkov aktívne zúčastnila procesu reštitúcií, viem objektívne posúdiť tie problémy, ktoré s tým súvisia, ale všeobecne môžem skonštatovať, že proces reštitúcií prináša v tejto spoločnosti nové krivdy a táto spoločnosť sa veľmi ťažko s týmito krivdami bude vysporadúvať. Ak máme odstrániť nedostatok, ktorý nevieme v tejto chvíli relevantne vyriešiť bez porušenia Ústavy Slovenskej republiky, prosím, zvážme celý tento legislatívny postup, nevytvárajme ambíciou riešiť skutočnosť, nevytvárajme touto ambíciou nový problém a nezakladajme nové krivdy, nezakladajme problém tejto Národnej rade v tom zmysle, že nevieme, ako sa k tomu procesu postaví po prípadnom jeho schválení pán prezident Slovenskej republiky. Rozhodne však podľa stanoviska ústavných právnikov je jednoznačné, že ako by sa k tomuto zákonu postavil Ústavný súd Slovenskej republiky. Je, samozrejme, otázka, či niekto bude mať tú poctivosť a ambíciu a dá si tú námahu a to podanie na Ústavný súd spraví.
Ja som naozaj veľmi ďaleko od toho, o čom sa tu v kuloároch pri tom pozitívnom lobingu, ktorý som spomínal, hovorí o majetkových záujmoch istých skupín, istých presne menovaných osôb. Naozaj som veľmi ďaleko od toho, pretože ak mám byť úprimný a korektný, pán Muránsky, veľa sa o tom diskutuje, veľa sa o tom hovorí, ale osobne som presvedčený, že takéto nekalé pozadie tá vaša ambícia nemá. Ja som presvedčený, že vašou ambíciou je odstrániť jednu krivdu. Ale takýmto spôsobom vytvoríme krivdy nové.
Stojí tu však filozofická otázka, naozaj len filozofická, prečo jedenásť rokov sme tento problém nevedeli vyriešiť. A ešte raz zopakujem, a to je záver môjho vystúpenia, dámy a páni, ani jedna porevolučná vláda nenašla dostatok právnych dôvodov, dostatok, to sa nedá nazvať odvahy, prekročiť tú hranicu ústavnosti. Vždy sa to riešilo len prostredníctvom poslaneckých návrhov.
Môj návrh teda znie, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, v ktorom zaviaže vládu Slovenskej republiky, aby v súvislosti s celkovou novelou zákona č. 229 o úprave vlastníckych vzťahov a ostatných nehnuteľností nám predložila koncepčný zámer, ako by sa aj tento problém dal vyriešiť. Ja tento svoj návrh opieram ešte o jednu skutočnosť. Ak by ste si zobrali stenografický záznam z rokovania o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, tak by ste si mohli prečítať verejný prísľub predsedu vlády Slovenskej republiky, že predtým, ako bude pripravené paragrafové znenie zákona č. 229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku, tak predtým nám vláda predloží legislatívny zámer tejto právnej úpravy. Ak by sme sa dnes opreli o túto požiadavku aj uznesením a zdôraznili, že žiadame vládu, aby hľadala koncepčné a legislatívne čisté riešenia aj v tomto prípade, myslím si, že to by bol korektný postup pléna Národnej rady Slovenskej republiky.
Dámy a páni, ospravedlňujem sa vám za čas, ktorý som vám zobral, ale považujem to za mimoriadne vážny problém. Ďakujem vám veľmi pekne za váš čas a ďakujem pekne za podporu môjho návrhu. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy. Otváram možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu. Hlási sa pán poslanec Muňko a pán poslanec Číž, pán poslanec Hanzel. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Muňko, máte slovo. (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, vy ste navrhovateľ, takže na záver aj tak sa môžete vyjadriť.
D. Muňko, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, po takom vyčerpávajúcom predchádzajúcom príspevku, ktorý tu mal pán poslanec Maxon, som myslel, že nemusím ani vystúpiť. Ale chcel by som takisto povedať pár slov k tomuto poslaneckému návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon Národnej rady č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vojenské obvody ako špecifická časť územia Slovenskej republiky boli zriadené podľa zákona č. 169/1949 o vojenských obvodoch, ktorý bol s účinnosťou od 29. októbra 1997 nahradený zákonom č. 281/1997 o vojenských obvodoch a zákonom, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za účelom zabezpečenia úloh obrany štátu, teda hlavne na výcvik ozbrojených síl štátu a skúšok zbraní a zbraňových systémov.
Na základe § 8 ods. 3 zákona č. 169/1949 zanikli všetky práva tretích osôb na nehnuteľnosti a vody na území vojenského obvodu dňom, ktorý bol určený vyhláškou v úradnom liste Krajského národného výboru, po tom, čo boli podrobne vytýčené hranice obvodu. Týmto spôsobom sa zoštátnili nehnuteľnosti a práva na vody na území obvodu, pokiaľ náležali iným osobách ako štátu, § 8 ods. 2. S vlastníkmi nehnuteľností boli vykonané vyjednávania o určení spôsobu a výšky náhrady podľa § 11 zákona č. 169/1949. Nehnuteľnosti vo Vojenskom obvode Javorina boli zoštátnené za náhradu. Náhrada nebola vyplácaná len optantom do Sovietskeho zväzu. Ostatným osobám vyplatená bola, ako aj urbariátom.
V dôvodovej správe sa uvádza, že odobratie nehnuteľnosti bolo vykonané násilným spôsobom a bez vyplatenia náhrady. Uvedeným je potrebné poznamenať, že za nehnuteľnosti zoštátnené podľa zákona č. 169/1949 o vojenských obvodoch bola v zmysle citovaného zákona poskytnutá pôvodným vlastníkom finančná alebo vecná náhrada. Prevod majetku na štát na základe zákona č. 169/1949 bol vykonaný v súlade s platnými zákonmi vo verejnom záujme a v záujme obrany republiky v danom období. S vlastníkmi nehnuteľností bolo v zmysle § 11 zákona č. 169/1949 vykonané vyjednávanie o určení spôsobu a výšky náhrady. Pôvodným vlastníkom nehnuteľností na území, ktoré bolo zahrnuté do územia Vojenského obvodu Javorina, bolo ponúknuté postavenie novej obce, kde by jednotliví vlastníci dostali aj príslušnú pôdu, postavenie nových domov štátom na kľúč bývalým vlastníkom a pridelenie alikvotnej časti pôdy. Túto navrhovanú možnosť využilo niekoľko bývalých vlastníkov.
V zmysle uznesenia vlády č. 1199 z 29. 5. 1954 o zabezpečení presídlenia z vytvoreného Vojenského obvodu Javoriny boli postavené pre bývalých vlastníkov rodinné domy vo Veľkom Bieli, 110 domčekov vo Vrbove, v Žakovciach s pridelením náhradnej pôdy. S ostatnými vlastníkmi bola uzatvorená dohoda, kde ako náhrada za nehnuteľnosti vo Vojenskom obvode Javorina bola stanovená a potvrdená okresným národným výborom a následne vyplatená finančná suma v zmysle platných predpisov. V prípade nesúhlasu vlastníka s navrhovanou dohodou rozhodoval okresný úrad. Náhrada za nehnuteľnosti vo Vojenskom obvode Javorina bola stanovená a potvrdená okresným národným výborom, následne bola finančná suma vyplatená alebo uložená v depozite.
Zákon Národnej rady č. 229/1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov umožňuje každému bývalému vlastníkovi, ktorý tvrdí a dokáže, že prevod majetku bol sprevádzaný formami nátlaku, aby mu nehnuteľnosť bola vydaná súdnou cestou. Tento postup je v súlade aj s článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa každý občan môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde aj v prípade, že bol na svojich právach ukrátený.
Teraz konkrétne k návrhu zákona. Podľa predloženého návrhu sa dopĺňa ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o písm. v), čím vzniká ďalší reštitučný titul z dôvodu prechodu nehnuteľností na štát podľa osobitného predpisu, zákon č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch, ak sa nachádzajú na území Vojenského obvodu Javorina, ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g), ktoré vylučuje navrátenie pôdy, ak tá môže byť predmetom vyvlastnenia podľa zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), sa nepoužije. Navrhuje sa rozšíriť § 9 o nový odsek 6, podľa ktorého bude súčasne s návrhom na vklad vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti podaný návrh na vklad vecného bremena tak, aby účelové určenie nehnuteľnosti na obranu štátu zostalo zachované.
Z predloženého návrhu vyplýva, že novelou zákona č. 229/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon č. 281/1997 Z. z., sa rozširuje možnosť uplatnenia reštitučných nárokov vo vzťahu k nehnuteľnostiam, pozemkom len na území Vojenského obvodu Javorina. Nie je podľa nášho názoru účelné, aby zákon určitým spôsobom riešil prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam len na území jedného vojenského obvodu a neriešil takýto postup aj pri iných vojenských obvodoch za predpokladu, že pri pozemkoch na ich území bol uplatnený rovnaký postup ako pri pozemkoch na území Vojenského obvodu Javorina. Tým sa zvýhodňuje len určitá skupina osôb, pôvodní vlastníci, resp. dedičia, len v určitom Vojenskom obvode Javorina, čo vyvoláva pochybnosti o súlade čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zakotvuje zásadu rovnosti ľudí v právach. Vzhľadom na skutočnosť, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov vrátane štátu má rovnaký zákonný obsah a ochranu, a vzhľadom na to, že za zoštátnený majetok náhradu poskytol v súlade s ustanoveniami § 11 zákona č. 169/1949 nehnuteľnosti a v jeho vlastníctve by aplikáciou navrhovaného ustanovenia prešli na iné osoby bez náhrady a mohlo by dôjsť k porušeniu čl. 20 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky.
Taktiež je potrebné upozorniť, že osoby, ktorým bol majetok zoštátnený bez náhrady, sú riešené podľa § 6 ods. 4 písm. n) zákona č. 229//1991. Považujeme za dôležité zároveň upozorniť, že by sa prijatím navrhovanej právnej úpravy vytvorili do budúcnosti podmienky na uplatňovanie reštitučných nárokov aj v ostatných vojenských obvodoch, čo nie je v súlade s § 2 zákona č. 281/1997 Z. z., podľa ktorého je vojenský obvod územný celok a správny celok slúžiaci na zabezpečenie úloh obrany štátu. Zákon č. 229/1991 Zb. sa navrhuje rozšíriť o nové ustanovenie § 9a, v ktorom sa navrhuje, aby oprávnené osoby mohli založiť združenie podľa § 829 Občianskeho zákonníka. Účelom takéhoto združenia by malo byť zladenie činnosti pri vykonávaní vlastníckych práv s potrebami Ministerstva obrany Slovenskej republiky na zabezpečenie obrany štátu, pričom Slovenská republika užíva tieto nehnuteľnosti bezplatne. Podľa čl. 29 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov sa zaručuje právo slobodne sa združovať a občania môžu zakladať združenia aj bez toho, aby sa v osobitnom zákone vyslovene uviedla možnosť založenia si určitého združenia.
Navyše z navrhovaného textu nie je zrejmé, ani z dôvodovej správy nevyplýva, čo je potrebné rozumieť pod slovným spojením "zladenie činnosti pri vykonávaní vlastníckych práv s potrebami ministerstva obrany na zabezpečenie úloh obrany štátu". Ak by na zabezpečenie úloh obrany štátu postačovalo aj zriadenie vecného bremena k prevádzanej nehnuteľnosti, považujeme ustanovenie § 9a za nadbytočné. Navrhovaná možnosť vytvorenia občianskych združení, ako i priame pôsobenie fyzických osôb vo vojenskom obvode sa javí ako riziková z hľadiska bezpečnosti aj vo väzbe na zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a zmene doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002. Navyše návrh, ktorého účelom je uplatnenie reštitučných nárokov fyzických osôb vo Vojenskom obvode Javorina, by výrazne ovplyvnil pomery a tým aj samostatnú funkčnosť, resp. existenciu vojenského obvodu. Tento argument vychádza priamo zo zákona č. 281/1997 o vojenských obvodoch, ktoré upravuje zriaďované zmeny a zrušovanie vojenských obvodov i správu, právne pomery k nehnuteľnostiach a pobyt na ich území.
Novelou zákona sa navrhuje upraviť znenie § 13 ods. 1, takže sa oprávneným osobám umožní reštitučný nárok do 31. decembra 2004. Pôvodná lehota, podľa ktorej si oprávnená osoba mohla uplatniť právo na vydanie nehnuteľnosti v lehote do 31. 12. 1992, bola lehotou prekluzívnou a neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniklo. V nadväznosti na uvedené zmeny zo zákona č. 229/1991 Zb. navrhuje zároveň novela zákona č. 281/1997 o vojenských zákonoch. Podľa navrhovaného znenia § 5 ods. 1 zákona č. 281/1997 Z. z. sa ustanovuje, že nehnuteľnosti a práva k nim a právo k vodám na území vojenského obvodu môže byť len vo vlastníctve štátu, ak to osobitný predpis neustanovuje inak. V poznámke pod čiarou je odkaz na navrhovanú zmenu § 6 ods. 1 písm. v) zákona č. 229/1991.
Súčasne sa navrhuje zmena § 5 ods. 2 zákona č. 281/1997 Z. z., podľa ktorého, ak nehnuteľnosti a práva k nim, právo k vodám na území vojenského obvodu nie sú vo vlastníctve štátu, ministerstvo obrany je povinné zabezpečiť ich majetkovoprávne vyrovnanie alebo zriadenie vecného bremena k nehnuteľnosti tak, aby nehnuteľnosť bola určená na obranu štátu.
Predkladatelia uvádzajú, že predkladaná novela nebude vyžadovať prostriedky zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtu obcí, s čím nemožno súhlasiť. Ak by predložená novela bola v parlamente schválená, ministerstvo obrany si bude musieť zabezpečiť pyrotechnickú asanáciu od roku 1993 cca 200 stratených protilietadlových striel, každá s obsahom, náklady, na ktoré bude treba vynaložiť nemalé sumy. Okrem uvedeného ďalšie náklady budú aj za geodetické práce súvisiace s určovaním hraníc pôvodných pozemkov.
Legislatívnotechnické pripomienky:
1. V názve zákona v uvádzajúcej vete článku 1 je nesprávne označenie čísla predmetného zákona. Ďalej je potrebné z názvu zákona vypustiť slovo "mení", pretože sa predmetný zákon len dopĺňa, a v uvádzacej vete doplniť chýbajúce zákony: novela č. 229/1991 Zb., to je zákon č. 559/1991 Zb., zákon č. 175/1999 Z. z. a zákon č. 546/2002 Z. z.
2. Podľa navrhovanej úpravy ustanovenia § 9 ods. 6 sa rozširuje pôsobnosť Pozemkového úradu aj na územie vojenských obvodov, pričom podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/1997 na území vojenského obvodu plní Ministerstvo obrany Slovenskej republiky okrem úloh na zabezpečenie obrany štátu aj úlohy okresného úradu na úseku katastra nehnuteľnosti podľa § 18 zákona Národnej rady č. 162/1995 o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnosti (katastrálny zákon).
3. Okruh oprávnených osôb uvedených v § 9 nie je zadefinovaný v návrhu zákona.
Záver: Navrhovaná úprava nesie právnu neistotu na uplatnenie reštitučných nárokov nielen v súvislosti so zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a v znení neskorších predpisov, ale aj v súvislosti s inými právnymi predpismi upravujúcimi tieto vzťahy. V neposlednom rade schválením tejto účelovej novely by došlo k znevýhodneniu ostatných vlastníkov nehnuteľností mimo vojenských obvodov alebo i v iných odvetvových oblastiach, kde taktiež došlo k zmene vlastníckych vzťahov v prospech štátu vo verejnom záujme - stavba priehrad, vodných diel, tovární, diaľnic, letísk, melioračných stavieb a podobne.
Ak spomínané zoštátnenie bolo protizákonné, dajme rovnakú možnosť všetkým ostatným, ktorým boli vyvlastnené nehnuteľnosti vo verejnom záujme. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 548 z 29. 5. 2002 je plánované Vojenský obvod Javorina využívať do konca roku 2006 a k 31. 12. 2006 nariadením vlády Slovenskej republiky zrušiť. Chcem podotknúť to, čo tu už povedal pán poslanec Maxon, že Legislatívna rada vlády túto novelu zákona neodporučila. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)