Čtvrtek 24. dubna 2003

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Číž, pripraví sa pán poslanec Hanzel.

M. Číž, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, pravda, zdanlivo nepodstatný zákon a relatívne dlhé vystúpenia, ktoré nám trošku zablokovali ten vcelku intenzívny priebeh doterajšieho rokovania, ale rovnako, napriek tomu, že už bolo hrozne veľa k veci povedané, považujem za potrebné vystúpiť k tejto veci, lebo to považujem za zásadný problém. A opäť to patrí k veciam, pre ktoré som kedysi mal záujem fungovať v tomto parlamente.

Ten proces Ľubice a Vojenského výcvikového priestoru Javorina, ten skutočne je tu od roku 1993 a ja ako človek som mal možnosť, teda pracovník, sa stretnúť s niektorými, teda už s tými prvými aktivitami, ktoré smerovali k celému tomuto procesu, ktorý trvá už 8 rokov a ktorý nemá koniec. Nepochybne, že bolo prirodzené, že aj vlastníci v tom priestore, bývalí vlastníci pozemkov, z ktorého vznikol vojenský výcvikový priestor, ale pripomínam, pán navrhovateľ, zabudli ste to komusi tu povedať, že v roku 1946 zákonom o vojenských újezdoch vznikol v povojnovom období ako priestor, ktorý tento štát, ktorý vznikol, ktorý sa snažil vyrovnať s povojnovou situáciou, definoval svoje pomery a jednoducho sa rozhodol, že potrebuje vojenský výcvikový priestor. Obávam sa, že už čokoľvek, čo sa tu dialo v tomto štáte, nepochybne družstevníctvo a problém združstevňovania atď., ale ak niečo chcel spraviť korektne a transparentne, to bol tento priestor. Dnes je preukázateľné, že hádam v máloktorých iných aktivitách, kde štát mal tendenciu zaberať alebo nejakým spôsobom využívať priestor, vyhlásil ho za štátny a podceňovať nároky vlastníkov, v tomto priestore sa tak udialo minimálne. Neprekážalo by, pretože to je môj pohľad a pravdepodobne vlastníci to uvidia nejako inak. V doterajšom priebehu, veď bol k dispozícii zákon č. 229 a prebehol riadny reštitučný proces, obávam sa, keby tento celý proces, ktorý tam prebiehal, bol serióznym spôsobom preskúmaný, objavili by sa tam obrovské a veľmi zaujímavé veci. Ale, prosím, nerekriminujem.

Počas celého priebehu sa podarilo zorganizovať veľmi zaujímavú nátlakovú skupinu v tomto priestore, ktorá z toho prvopočiatočného úprimného nadšenia dnes vytvorila celkom slušnú mašinériu so všetkým, ktorá už dnes nemá problém zorganizovať, lebo však pokiaľ ide o vlastnícke veci, akcie typu, že prídu do vojenského výcvikového priestoru vojaci s gazíkom, tak im nadáte a pre istotu ich vymlátia kompletne, kde sa už veľmi zaujímavým spôsobom organizuje občianska neposlušnosť, ktorú zorganizovať za tejto sociálnej situácie a zvlášť v tom priestore, kde naozaj tej práce je málo, je veľmi jednoduché, s tým, že už ako keby nemal v tomto štáte niekto povedať, že je tu aj záujem o čosi, čomu sa hovorí verejné blaho.

Pán kolega, ja som si pozrel to verejné blaho, napríklad, to je jedno, napr. v hospodárskej etike kresťanského typu, nuž pre ten verejný majetok isté porozumenie tam je. Škoda, že nie je v tejto veci a že niekto pravdepodobne nezohľadnil aj ten majetok štátu - vojenský výcvikový priestor, budúce potreby armády. Keby sme seriózne zvažovali a požiadali o stanoviská armády, ja som videl mnohé, no tak už pri tom obrovskom tlaku tá armáda už ho pomaly ani nepotrebuje. Ale napriek tomu celému si pamätám, že akékoľvek cvičenie, ktoré sa tam uskutočňuje, v Poľsku, na Cypre a v Maďarsku stojí desaťnásobne viac, v Poľsku trojnásobne viac. Pritom som sledoval, ako napríklad vznikali výcvikové priestory v Nórsku a podobne, aké problémy spoločnosť s tým mala. Objektívne vždy, keď vzniká výcvikový priestor, treba vyvlastniť nejaký majetok, spravidla sa hľadá pôda, ktorá je najmenej hodnotná atď. atď., a je to výsledkom veľmi zložitej aktivity. Slovensko stratilo tento výcvikový priestor, pretože ak tento zákon prejde, tak aj ten posledný zvyšok výcvikového priestoru tam prestane existovať. Pán kolega, asi to predpokladám, že viete.

O právnych veciach typu, že boli vyvlastnení, že tam bolo vystavaných 100 domov v jednej dedine, v druhej, že dokonca všetci tí, ktorí dokonca boli vyvlastnení bez náhrady, a to boli často pôdy, ktoré mali minimálnu cenu a podobne, všetci mali podľa existujúceho reštitučného nároku riadnu lehotu na uplatnenie svojho nároku. Dovtedy by sa dala aktivita Ľubičanov a iných, ktorí sú s týmto, chápať. Ale toto, čo tu je, zavádza hrubú a transparentnú neústavnosť a obávam sa, pán navrhovateľ, že vy musíte vedieť, že je tam hrubá a vážna protiústavnosť. Spočíva v tom, že pre istú skupinu ľudí z istého ohraničeného územia zrazu vytvárame nový reštitučný nárok, že im staviame novú lehotu a že sa vôbec nezaoberáme, či keď teda im vrátim ten majetok, či mi vrátia plnenia, ktoré som im poskytol pri tom vyvlastnení. Každý, kto sa trošku zaoberal právom, vie, že toto sa nerobí.

Ale pri tejto príležitosti posledná veta, vážení kolegovia. Ja som presvedčený, že každý z vás predal aspoň raz za tých 40 rokov, čo tu fungovalo, alebo vaši blízki, záhradu štátu. Garantujem vám, že všetci sme ju predali za 40 halierov. Ak aj bolo do 1 500, do 3 000 metrov, že podľa typu bonity, záhrada a podobne, trošku viacej nad tých 1 500 metrov, sme všetci dostávali 40 halierov. Aj ja som predal záhradu v roku 1976 tomuto štátu, všetci Petržalčania, na ktorých stojí to sídlisko, predalo svoju pôdu tomuto štátu a garantujem vám, že okrem výmery do 1 500 metrov, kde dostali 10 korún, tak za zvyšok dostali 40 halierov, a to, prosím, inú bonitu v Petržalke.

Prečo zavádzame ľudí a jednoducho znevažujeme všetko to, čo má trošičku priestor k tomu verejnému, a týmto spôsobom narušujeme veľmi ťažkú a veľmi zložitú atmosféru, ktorá teraz sprevádza reštitúcie. Pretože základný problém reštitúcie je v tom, že môžeme chrániť a môžeme sa vracať k právnym nárokom, ktoré pred 40 a 50 rokmi boli narušené, ale v takom prípade musíme aj vyriešiť, čo s právnymi nárokmi, ktoré boli narušené za roky až do rokov 1989. A všetci, ktorí sa trošku tým zodpovedne, pán navrhovateľ, zaoberajú, vedia, že musíme limitovať tie názory, že chápanie tej spravodlivosti v takomto prípade musí zvažovať celý široký diapazón, že ide o citlivú nielen odborne, ale aj politickú tému, kde jednoducho to vyrovnanie spoločenskej spravodlivosti musí mať vážnu etickú dimenziu a obávam sa, že aj vážny rozum alebo ratio, aby som sa nikoho nedotkol v tejto veci.

Preto považujem tento návrh zákona, ktorý vlastne absolútne obchádza etické právo, aby sme sa teraz všetci rozbehli po Slovensku a pýtali sa, kto by ešte mal pocit, že bol protiprávne zbavený majetku, a že by sme mohli prípadne prijať nejaký návrh zákona, aby sa jemu ešte ten majetok vrátil. Pritom špecificky a veľmi zložito sa dospelo k tomu, že sme povedali, ako sa bude u fyzických osôb reštituovať, ako sa bude reštituovať u právnických osôb, a stanovili sme prekluzívne lehoty. Je veľmi dôležité, že práve tá prekluzívna lehota, ktorá je v tom zákone č. 229, ktorá je primárna, ktorá je prepadnutá. Nezabúdajme, že existujú ďalšie reštitučné nároky. To znamená teraz čo? Ideme zase riešiť aj tie iné reštitučné nároky, ktoré tu sú, a znovu im meniť lehoty?

To znamená, proces reštitúcií má vážne svoje limity. Je to Pandorina skrinka. Nie je problém hovoriť vždycky o individuálnych, skupinových či iných záujmoch a vzťahu k štátu. Ale objektívne riešiť problém a limity na riešenie. Tie limity boli dané zákonom č. 229 a všetkými tými novelami, ktoré do toho roku 2000 prešli. Ale takáto novela, z nej čučí úzka záujmová, a tu chcem povedať, už aj veľmi transparentná nekorektnosť a zjavná protiústavnosť. Je proti tomu vláda, je proti tomu Legislatívna rada vlády a tak ďalej atď. Všetko tu bolo povedané.

Ja by som ani nepovažoval za potrebné vystúpiť, lebo by som si myslel, že to je jasné pre každého, o čo ide. Len začali tu byť signály, že by to azda mohlo prejsť. A z toho dôvodu toto plamenné vystúpenie. Ospravedlňujem sa, ak som sa vás nejakým spôsobom dotkol, ale táto vec je pre mňa zásadná a vážne vás prosím, pozrite sa dobre, o čom budete hlasovať, a nerobme čosi, čo zneváži prácu nášho parlamentu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Hanzel. Nech sa páči.

B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja si myslím, že to, čo sme tu počuli, bol dostatočný dôvod na to, aby sme sa zamysleli nad tým, o čom ideme hlasovať. Dostali sme petíciu, ktorú prečítal pán Maxon, kde sa podpísalo 550 našich voličov občanov, ktorí sa rozumejú problematike, o ktorej tu rokujeme, a ja si myslím, že určite lepšie ako my. Nikto z nás to nemá tak naštudované, ako ho majú tí ľudia, ktorí tam žijú a ktorí vedia, o čom píšu. Nepredpokladám, že by sa 550 ľudí podpísalo pod nejaký dokument a dalo si to ešte overiť právnikom a dalo to sem do parlamentu bez toho, že by vedeli, o čom píšu.

Tak by som chcel na základe tohto podať procedurálny návrh podľa § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku, aby sme nepokračovali v ďalšom konaní o tomto zákone.

Ďalej, pokiaľ pán predkladateľ má záujem riešiť krivdy, tak ja mu môžem povedať krivdy nie z ďalekého času, napríklad len z minulého desaťročia, povedzme okolo roku 1995. Pokiaľ máte o to záujem, nech sa páči, dám vám tip, aby ste sa mohli v tomto parlamente uviesť a prezentovať. Robili sa napríklad nasledovné krivdy, kde štát vyvlastňoval majetok za terajšej porevolučnej zmeny a robilo sa to napríklad takto. Keď si stavebná firma kúpila pozemok a keď chcela tam stavať nejaké obytné domy alebo byty a podobne, tak musela vystaviť inžinierske siete. Musela napríklad kúpiť transformátor, postaviť rozvody, napríklad elektrické rozvody, podobne to bolo s plynom, vodou a kanalizáciou a podobne. Uvediem len jeden jediný príklad, napríklad tie elektrorozvody. Transformátor pre jedno obyčajné sídlisko stojí nejakých 4-5 mil. Sk. K tomu rozvodné siete a podobne, to máme pre malé sídlisko povedzme okolo 60-70 domov, to môže stáť niekde okolo 7 mil. Sk. Toto tá stavebná firma musela podľa zákona za korunu dať elektrorozvodným závodom. Za korunu, aby to mohlo byť vôbec prevádzkované. Potom tento štát tieto elektrorozvodné závody predal zahraničnému záujemcovi.

Tak, pán predkladateľ, pokiaľ máte záujem riešiť krivdy v tomto štáte, začnite napríklad v roku 1995. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou - pán poslanec Maxon ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hanzel povedal, že mali by sme mať ambíciu si veci dobre naštudovať, alebo hovoriť o veciach, ktoré veľmi dobre poznáme. Chcem povedať, že ten problém, ktorý on spomínal a takpovediac obrazne vás motivoval, aby ste hľadali aj iné spôsoby náprav krívd, tak to je oblasť, v ktorej sa pán poslanec Hanzel perfektne vyzná a možno len vďaka svojej skromnosti nepovedal, že je to aj jeho osobitná skúsenosť ako úspešného podnikateľa v tejto oblasti.

Chcel by som zdôrazniť jednu vec vo vzťahu k tým podpísaným pod tou petíciou. Dámy a páni, v priebehu rokovania som dostal ešte jednu informáciu. Medzi tými podpismi sú aj oprávnené osoby, ktorých sa toto územie týka, a ani tieto oprávnené osoby s takýmto postupom, neviem to potvrdiť, ale túto informáciu som dostal, s týmto postupom nesúhlasia. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce mať záverečné slovo. Nech sa páči.

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za každý názor, ktorý tu bol vyslovený. Chcem však povedať, že so záujmom som naozaj sledoval názory a obhajoby až takého bojovného ducha odporcov prijatia novely tohto zákona. Osobitne ma tak trošku mrzí taký vehementný odpor vás, pán kolega, predseda výboru pre pôdohospodárstvo, pán Maxon. K ostatným kolegom sa vyjadrím v nadväznosti. Myslím si, že toto bojovné vystupovanie proti tejto novele zákona, viete, keby ste boli mali možnosť vystupovať takto 5. februára 1952, keď sa tento majetok týmto ľuďom 30 000 vlastníkom lesných pozemkov bral, tak by som to bral za naozaj adekvátnejšie, ako vystupujete dnes proti možnosti navráteniu tohto majetku. (Reakcia z pléna.)

No veď... Nehovorím, prečo ste nemohli vystupovať, ale bolo by to iste adekvátnejšie.

K tomu, čo ste tu čítali, tá petícia, 509 občanov, o ktorej ste sám povedali, že je škoda, že až teraz prišla, dnes do Národnej rady Slovenskej republiky, musím sa priznať, že ani ja som o nej do dnešného dňa vedomosť nemal. No tak viete, čítal sa tam nejaký podpis nejakého právnika pána Dr. Kostolanského. Myslím si, že sa tam zabudol podpísať riaditeľ štátneho podniku Vojenských lesov. Možno jeho meno by bolo adekvátnejšie taktiež tam prečítať, pretože aj mnohé analýzy kolegov poslancov, ktorí ste vystupovali proti novele tohto zákona, vychádzajú zo stanoviska štátneho podniku Vojenských lesov. No ten určite nemá a nebude mať záujem o navrátenie tohto majetku pôvodným vlastníkom.

Prečo sa v rámci komplexnej novely, prečo sa teda nebude vracať majetok vo vojenskom obvode? No preto, lebo vraj nie je komplexná úprava tohto zákona č. 229. No tak to je postavené na hlavu! Keďže nie je komplexná úprava reštitúcií v rámci 229-ky, no tak nebude reštitúcia žiadna, ani týmto občanom, ktorí sa už 11 alebo 12 rokov dožadujú tejto reštitúcie v oblasti týchto Levočských vrchov. A prečo nemohla byť riešená 229-kou už doteraz 11 rokov? No taktiež zavádzate! No preto, pretože je tam vojenský obvod. A v § 6 tohto zákona sa vojenské obvody neriešili. A dnes sa môžu riešiť len preto, pretože ministerstvo obrany jednoducho vyhlasuje, že tento vojenský obvod nepotrebuje. A jediný zo štyroch vojenských obvodov sa bude rušiť. No tak preto je možné pristúpiť aj k naplneniu požiadaviek týchto občanov, ktorých sa predmetná novela týka.

Čo sa týka stanoviska Legislatívnej rady vlády alebo Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. To sú taktiež zavádzajúce informácie, ktoré tu boli prednesené. Áno, boli tam výhrady a Legislatívna rada vlády, teda vláda Slovenskej republiky odsúhlasila, opakujem, odsúhlasila, dala súhlas k tomuto zákonu s výhradami po uplatení Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. Tieto boli uplatnené v ústavnoprávnom výbore, ale aj v gestorskom výbore pre pôdohospodárstvo a sú zapracované v spoločnej správe. Okrem jednej výhrady, o ktorej ste sa tak často zmieňovali a o ktorú ste sa opierali, a to je údajná protiústavnosť alebo možná protiústavnosť, pretože všetci dobre viete, že môžete iba namietať možnú protiústavnosť, takisto ako Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky a Legislatívna rada vlády, ktorá hovorí o tom, že môže byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky v istých článkoch a bodoch. Takisto aj vy, prosím vás pekne, nezavádzajte dopredu, že táto novela je alebo nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Veľmi dobre viete o tom, že o tom môže vyrieknuť stanovisko len Ústavný súd.

Majetok, ktorý sa tu spomína, že vraj bol údajne vyplatený, tak chcem povedať toľko, že mám tu stanovisko z vojenskej histórie, ktoré vám jednoznačne môžem čítať, ale nie je to nejakým mojím cieľom, kde sa jednoznačne píše o tom, ako neboli práve fyzickým osobám vyplatené náhrady, ako boli diskriminovaní, ako nemohli nájsť svoje uplatnenie a tak ďalej atď. Takže nie je pravda. Tak ako boli vrátané obciam, tak môžu byť vrátené fyzickým osobám.

A preto vás všetkých o podporu tejto novely zákona prosím za všetkých zúčastnených občanov, ktorých sa to v Levočských vrchoch týka. Ďakujem pekne a podporte, prosím, novelu tohto zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi.

Pani spravodajkyňa, chcete mať záverečné slovo? Nie. Takže pristúpime k hlasovaniu.

Vyzývam poslancov, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať.

J. Tkáčová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili štyria poslanci, ktorí podali jeden procedurálny návrh, a to pán Hanzel, aby sme v prerokúvaní tohto zákona ďalej nepokračovali. A potom je tu návrh pána poslanca Maxona na uznesenie. Budeme hlasovať o tom?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Najprv musíme o procedurálnom návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní.

J. Tkáčová, poslankyňa: Čiže, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Hanzela, aby sme v rokovaní ďalej nepokračovali.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných je 105 poslancov, za 38, proti 59, zdržalo sa 8.

Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Budeme teraz hlasovať o bodoch spoločnej správy. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 2, 3, 4, 5, 6, 8, 10 a 11 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o týchto návrhoch. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

(Hlasovanie.) Prítomných je 104 poslancov, za 73, proti 27, zdržal sa 1, nehlasovali 3.

Konštatujem, že spomínané body spoločnej správy sme prijali. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďalej, prosím, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1, 7 a 9 s návrhom gestorského výboru tieto body neschváliť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o bodoch 1, 7 a 9 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

(Hlasovanie.) Prítomných je 99 poslancov, za 10, proti 77, zdržalo sa 9, nehlasovali 3.

Spomínané body 1, 7 a 9 sme neprijali. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby som odporúčala hlasovať o tom, že prerokúvaný poslanecký návrh zákona prerokuje v treťom čítaní ihneď.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

Prítomných je 73 poslancov, za 68...

Vidím, že sa používa blokácia parlamentu aj napriek dohode. Pozrite sa, môžeme skúsiť ešte raz a poprípade dám skrutátorov, ale výsledok bude známy dopredu. Takže skúsme ešte raz. Prezentujme sa a hlasujme o tom, že tento návrh postupujeme do tretieho čítania. (Reakcia z pléna.) Preto, lebo bolo málo poslancov, niektorí vyťahujú karty a poprípade nehlasujú alebo sa neprezentujú.

Prítomných je 75 poslancov.

Do tretice všetko dobré. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tom, že tento návrh prerokujeme v treťom čítaní.

(Hlasovanie.) Prítomných je 78 poslancov, za 70, zdržalo sa 8.

Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v treťom čítaní.

Preto otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy v rámci tohto čítania? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú v rámci tretieho čítania.

Takže záverečné hlasovanie, pani poslankyňa.

J. Tkáčová, poslankyňa: Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh skupiny poslancov schvaľuje.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Hlasujeme o návrhu ako o celku.

(Hlasovanie.) Prítomných je 80 poslancov, za 69, proti 4, zdržalo sa 6, nehlasoval 1. (Potlesk.)

Konštatujem, že sme schválili návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie novely zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch.

Ďakujem aj navrhovateľov, aj spravodajcovi, aj všetkým poslancom.

Prerušujem rokovanie do zajtra do 9.00 hodiny a zajtra budeme pokračovať.

(Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.)

 

 


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP