P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister Kaník sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, zazneli tu pripomienky, ktoré sa dajú zhrnúť viac-menej do jedného súdka alebo jednej témy a ktorých podstata spočíva v tom, že vláda nekonala, a preto je tu ten návrh až dnes, a preto sa navrhuje skrátené legislatívne konanie. Nie je to pravda, že vláda nekonala, nie je to pravda, že je zodpovednosťou vlády, že tento návrh zákona je tu až dnes.
Pokiaľ pán poslanec Tkáč povedal, že mimoriadne okolnosti nie sú, tripartita nemôže byť takým orgánom, ktorý vyvoláva mimoriadne okolnosti a považuje to za nezmyselné, že tripartita zastaví legislatívny proces, možno s ním súhlasiť, ale také máme zákony. Odvolávali sa na ne viacerí tu dnes, ale zákon hovorí o tom, že zákony treba dvakrát prerokovať v tripartite. A pokiaľ tripartita nezasadá, nie nesúhlasí, pokiaľ páni poslanci nemajú presné informácie, nie je problém v tom, že tripartita nesúhlasila, ale v tom, že tripartita 2 riadne zasadania neuskutočnila nie z vôle vlády, ale z vôle sociálnych partnerov. A to sa nedá predpokladať, pretože tripartita sa počíta za orgán, ktorý bude zasadať, ktorý bude prerokúvať zákony. A vláda je bezmocná, pokiaľ sa tripartita postaví proti legislatívnemu úsiliu vlády. A nemôže postupovať ďalej v legislatívnom procese, pokiaľ chce dodržať zákon o tripartite. Pokiaľ je to nezmyselné, možno to nezmyselné je, ale je to faktom. Je to realitou, ktorá je v súlade so zákonmi tejto krajiny.
Pánu poslancovi Husárovi by som chcel len na vysvetlenie uviesť, že nedochádza k žiadnej úspore mesiaca. Naopak, k tejto úspore by došlo, pokiaľ by Národná rada neschválila skrátené legislatívne konanie, pretože by bolo riziko, že zákon nebude prijatý včas opäť nie z viny vlády, ale z viny nerokovania tripartity. Vláda, naopak, rokovala, mimoriadne sa zišla len k tomuto bodu okamžite, ako tripartita prerokovala tento návrh, ešte v ten deň večer sa vláda mimoriadne zišla. To znamená, vláda urobila to, čo maximálne mohla urobiť, aby s absolútne žiadnou časovou stratou sa tento zákon dostal do Národnej rady.
Keď pán poslanec Tkáč spomínal proces, akým Sociálna poisťovňa predpokladá, o koľko je možné zvýšiť dôchodky. Presne tento proces bol dodržaný, presne na základe údajov Sociálnej poisťovne, ktoré sú zahrnuté v rozpočte, ktoré schválila Národná rada minulého roku. Navrhujeme ich o toľko zvýšiť, o koľko to navrhla Sociálna poisťovňa. Presne takým spôsobom, ako pán poslanec popísal, tento proces bežal, pokiaľ ho nezabrzdila tripartita. Je to jednoducho tak, či sa nám to už páči alebo nepáči. Takže v žiadnom prípade tu nejde o nečinnosť vlády ani o nevôľu vlády, ale o reálny, nepríjemný a možno nezmyselný fakt, ktorý je ale reálne spôsobený nerokovaním tripartity z vôle sociálnych partnerov. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.
Prosím, aby ste predniesli návrh na hlasovanie.
E. Bauer, poslankyňa: Vážené dámy, vážení páni, predkladám návrh uznesenia Národnej rady k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 239) Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 12. schôdzi."
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme, páni poslanci, a hlasujme o návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Bauer.
(Hlasovanie.) 127 prítomných, 105 za návrh, 5 proti, 17 sa zdržalo.
Konštatujem, že návrh uznesenia sme schválili.
Ďakujem, pani poslankyňa.
Pristúpime na základe schválených návrhov na skrátené legislatívne konanie k prerokúvaniu
vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Pán minister, máte slovo.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, v októbri 2002 bol do Národnej rady Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mal novelizovať zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov. Zákon mal napomôcť riešenie problémov súvisiacich s prípravou návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 v období, keď sa prijali viaceré opatrenia zamerané na stabilizáciu ekonomiky. Tento zákon po jeho vrátení prezidentom Slovenskej republiky do Národnej rady Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie nebol schválený, čoho dôsledkom je nepriaznivý dopad na štátny rozpočet v sume 3,426 9 mld. Sk.
Účelom predloženého vládneho návrhu zákona je čiastočne riešiť uvedený problém. Navrhuje sa v roku 2003 zamestnancom verejnej služby neposkytnúť ďalší plat vo výške 0,5 funkčného platu, čím by sa mala dosiahnuť úspora 2,223 mld. Sk.
Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky materiál prerokovala a nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu Konfederácie odborových zväzov. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Teraz prosím pani poslankyňu Černú, aby z poverenia gestorského výboru informovala Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona o verejnej službe. Pani poslankyňa Černá, máte slovo.
E. Černá, poslankyňa: Spravodajská správa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.
Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákonu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 13. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Predkladaným návrhom sa navrhuje, aby sa v roku 2003 zamestnancom verejnej služby neposkytol ďalší plat vo výške 0,5 funkčného platu, čím sa má zabezpečiť čiastočné riešenie nepriaznivého dosahu na štátny rozpočet. Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet a na rozpočty obcí vyšších územných celkov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 222 z 5. mája 2003 prideliť návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež , kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil 1 pán poslanec, Anton Blajsko za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predseda, poslankyne, poslanci, vážený pán minister, vláda Slovenskej republiky navrhuje, aby v skrátenom legislatívnom konaní, ako sme to aj odsúhlasili, bol schválený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov. Ako dôvod na skrátené legislatívne konanie predkladateľ uvádzal, aby sa predišlo značným hospodárskym škodám.
Vo vládnom návrhu zákona sa navrhuje zamestnancom verejnej služby v roku 2003 neposkytnúť ďalší plat vo výške 0,5 funkčného platu, čo znamená úsporu v štátnom rozpočte na rok 2003 v sume 2,223 mld. Sk. Kto prijal tento zákon, kto spôsobil tzv. značné hospodárske škody, to sme si mohli vypočuť v predchádzajúcich bodoch.
Treba poznamenať, že s uvedeným reštriktívnym opatrením vo verejnej službe počítala vláda už v súvislosti so schvaľovaním návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003. Neschválením novely zákona o verejnej službe pri opätovnom prerokovaní zákona vznikli požiadavky na štátny rozpočet v rozsahu až 3,4 mld. Sk, pretože úspory z titulu reštrikcií v mzdovej oblasti už boli premietnuté do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003. Návrh vlády možno chápať tak, že sa snaží zrealizovať pôvodne uvažované reštriktívne opatrenia vo verejnej službe.
Vážené poslankyne, poslanci, všetky formy ohrozenia ľudského rozvoja vedúce k neistote, k znevýhodneniu členov spoločnosti, k chudobe spoločnosti alebo k spoločenskej inklúzii demokratické štáty Európy chápu ako úlohu sociálnej politiky. Dávam otázku: My sa jej vzdávame? Sociálna politika jednotlivých krajín je do značnej miery závislá od hospodárskej politiky na jednej strane a od chápania úlohy štátu v hospodárskom a tak isto v spoločenskom živote.
V odbornej literatúre sa rozlišujú 3 koncepčné modely sociálnej politiky, ktoré sú výslednicou tradícií, stupňa hospodárskeho rozvoja, akceptovania určitých ekonomických koncepcií aj konkrétnej zostavy určitých politických síl a strán v jednotlivých krajinách. Oceánsky liberálny model, ktorý je uplatňovaný v Spojených štátov, Kanade, Veľkej Británii napr., sa striktne riadi trhovými vzťahmi, je charakteristický skromným prerozdeľovaním v prospech sociálneho poistenia, nízkou výškou dávok. Štát podporuje nepriamymi formami fungovanie trhu a zabezpečuje občanom iba minimálnu sociálnu pomoc. Škandinávsky sociálny demokratický model uplatňovaný vo Švédsku, v Nórsku, v Dánsku a v posledných rokoch aj v Belgicku a v Holandsku, je veľmi vyspelý a neporovnateľný s našimi podmienkami. Potom je to kontinentálny model, ktorý zaviedlo Nemecko, Rakúsko, Taliansko aj Francúzsko. Tento model sociálnej politiky uplatňuje v ňom prvky obidvoch predošlých modelov, má svoje korene už 19. storočí, kde za vlády Otta Bismarcka už v roku 1881 vzniklo zákonné sociálne zabezpečenie. Ďalej bol rozvinutý koncepciou sociálneho trhového hospodárstva. Týmto spôsobom sa v západoeurópskej praxi vymedzil obsah sociálnej politiky štátu zameranej na boj proti chudobe.
Dávam otázku: Do akého modelu patríme my Slovenská republika? Zatiaľ do žiadneho. Podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a následnej praxe prijímania reštriktívnych zákonov sme vymysleli štvrtý, ten najhorší, ktorý zvyšuje chudobu. Neposkytnutie ďalšieho platu vo výške 0,5 funkčného platu v roku 2003 sa dotkne značného počtu zamestnancov verejnej správy, školstva, zdravotníctva, VÚC, obcí a tak ďalej. V oblasti sociálnej situácie obyvateľstva Slovenskej republiky už 5 rokov narastá fenomén chudoby, a preto klub poslancov Hnutia za demokratické Slovensko uvedený návrh nepodporí.
Vážený pán predseda, vážená snemovňa, v zmysle rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo v druhom čítaní o tomto návrhu. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Podracká. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
D. Podracká, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, chudoba cti netratí, ale štátu na cti nepridáva. Keď som mala poslanecké dni vo svojich regiónoch a stretávala som sa s občanmi, dotýkalo sa ma, čo hovorili s emóciami, a preto mi prepáčte, že tieto emócie možno v úvode môjho vystúpenia zaznejú tiež, pretože rozprávali zo zúfalstva. Jedna zo žien, ktorá má navštívila, hovorila o tom, že musela v nedeľu variť žihľavu, lebo jej na nič iné z dôchodku nezostáva. Príbeh so žihľavou v hrnci sa mi spojil s jednou petržalskou reportážou, ktorú minulú zimu odvysielala televízia Markíza. Koncom januára tam v kanáli zamrzol starý muž, bezdomovec. Moderátor Daniel Tribuľa vtedy povedal, že paradoxne by nebol musel zamrznúť, keby bol vošiel do kanála o pár metrov ďalej, kde boli trubičky s teplou vodou. Čoho obrazom sú prípady takéhoto sociálneho poníženia?
Pán minister, dobre viem, že sa môžete právom ohradiť, že nie ste zodpovedný za to, či má žena dať čo do hrnca alebo či má človek, ktorý spadol na sociálne dno, kde prespať, nie ste osobne zodpovedný za cudzie životy. Ale kto je za to zodpovedný? Spomínaní jednotlivci, ktorí reprezentujú armádu chudobných, alebo my všetci sme za to zodpovední? Vraciame sa ku kolektívnej vine spoločnosti ako takej alebo ku kolektívnej vine vlády, alebo ku kolektívnej vine všetkých a nikoho? Chudoba cti netratí, ale štátu na cti nepridáva.
Vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia je napriek 5-percentnému zvýšeniu v podstate nehumánny. Vysvetlím prečo to tak je. Úroveň starobných dôchodkov poklesne vzhľadom na rast životných nákladov. Priemerná inflácia v roku 2003 sa bude pohybovať v intervale so stredovou hodnotou 8,8 %. Jednoducho sa tomu hovorí žobračenka. Starnúceho človeka ste premenili na súčet zvýšenia cien plynu, vody a DPH, akoby nemal žiadne kultúrne potreby, akoby si už nikdy nepotreboval kúpiť knižku, o nejakom poznávacom zájazde ani nehovoriac, akoby staroba nemala duchovný zmysel.
Vládna filozofia liberalizmu odstraňuje zo svojich záujmov školstvo, vedu, kultúru a s nimi postupne aj národ, hodnoty a vyššie morálne dobro. Prosperita je už len intersubjektívnou zhodou finančne dobre zabezpečenej skupiny ľudí rovnako zmýšľajúcich vo svoj prospech. Vládny návrh zákona si naťahuje humánne rukavičky, ale vo svojej podstate sa riadi odľudšteným heslom: Rýchlejšie, tvrdšie, neúprosnejšie.
Vážení vládni činitelia, kde zostala kvalita života alebo už je kvalita života len utopickou hodnotou z čias Saint-Simona alebo Thomasa Mora alebo už len obrazom starenky z noviel slovenskej spisovateľky Timravy, starenky, ktorá hrabličkami hrabká, ale nehrabe, nenahrabká nič. Dokopy 1,2 mil. dôchodcov a starých ľudí sa ocitlo v sociálnom treste za to, že celý život poctivo pracovali. Rodičia a prarodičia si hovoria: "Musíme prežiť, aby sa mali lepšie naše deti, na našich životoch už nezáleží." Na čích životoch záleží tejto vláde? Niekedy jej záleží viac na cudzích životoch ako na životoch Slovákov. Vstupom do Európskej únie sa otvárajú možnosti cestovania za prácou pre mladých. Naplní sa staré porekadlo - A čo mladé, zutekalo, a čo staré, nevládalo.
Ekonomická prosperita štátu pokrivkáva na obidve nohy a spolu s ňou sa vlečie aj sociálne zabezpečenie občanov. Čoraz viac sa ocitáme v osídlach cudzích ekonomických záujmov. Dovoľte mi preto vysloviť obavu, ktorá je asi takáto. Obávam sa, že štáty pozbavené vlády nad vlastnou ekonomikou a sociálnou situáciou vnútri štátu postupne prestanú byť dôležité aj ako politické subjekty. Dejiny sa vracajú na miesto činu. Verím, že nasledujúca vláda, ktorej bude HZDS súčasťou, uvedie veci na pravú mieru.
V súvislostiach povedaného sa preto pripájam k stanovisku Konfederácie odborových zväzov, ktorá nedospela k dohode s Radou hospodárskej a sociálnej dohody, a jednoznačne by som podporila návrh na zvýšenie dôchodkov o 10 %. Stotožňujem sa aj so stanoviskom Jednoty dôchodcov na Slovensku, ktorí sa po výpočte svojich bied, toto stanovisko ste všetci obdržali, pýtajú, kedy sa skončia útoky na ľudí, ktoré ich postupne degradujú a potláčajú...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, prepáčte, ale možno ste si pomýlili vystúpenie, ktoré ste mali pripravené, pretože my teraz prerokúvame návrh zákona o verejnej službe, nie návrh zákona o dôchodkoch. To hovorím len pre poriadok. Zrejme došlo k omylu, lebo teraz sme v prvom čítaní o návrhu zákona o verejnej službe. (Ruch v sále.)
Pán minister Kaník, prerokúvame návrh zákona o verejnej službe, vy dávate...
D. Podracká, poslankyňa: Tak sa ospravedlňujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: V poriadku, len potreboval som vás upozorniť, aby korešpondovalo vaše vystúpenie s prerokúvaným bodom programu.
D. Podracká, poslankyňa: Tým som už skončila, pán predseda, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím.
Pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne. Hoci pani poslankyňa trošku predbehla bod programu, aj tak jej dávam vo všetkom, čo povedala, za pravdu. A zopakujem to ešte raz pri tom bode, keď budeme naozaj prerokúvať bod, ku ktorému pani poslankyňa vystúpila.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister sa chce vyjadriť. Nech sa páči.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, až sa nenahneváte, nebudem teraz reagovať na toto vystúpenie, to si nechám zasa k tomu bodu, ktorý budeme prerokúvať. O dôchodkoch sa teda nebudem vyjadrovať.
Budem sa vyjadrovať len k tomu, čo povedal pán poslanec Blajsko. Zaznelo v ňom, že slovenská vláda tu akýsi nový model prijíma, ktorý je model chudoby. No ja by som len rád uviedol tento názor alebo tento postreh do súčasnej reality. A naozaj by sme si mohli takú tú klasickú demagógiu nechať doma. Neviem, či je náznakom aplikovania takéhoto modelu to, že nám sústavne niekoľko mesiacov klesá nezamestnanosť, že za mesiac apríl sme zlomili ďalší historický rekord v poklese nezamestnanosti a súčasná jej výška je 15,44 %, o 1 % menej ako pred mesiacom, že takýmto spôsobom sme sa dostali na úroveň roku 1998 a že tento trend naďalej pokračuje. Neviem, či potvrdením tohto tvrdenia je to, že za mesiac apríl bolo k dispozícii 40 000 nových pracovných miest, z ktorých vyše 20 000 bolo obsadených z radov nezamestnaných. Myslím si, že tieto trendy, mohol by som pripojiť rast hrubého domáceho produktu a ďalšie prvky, hovoria presne o opačnom systéme, že konečne Slovensko naštartovalo cestu, ktorá ho môže vyviesť von z chudoby, do ktorej nie práve šťastnými rozhodnutiami v minulosti vpadlo.
Nebezpečím pre rast a posilňovanie chudoby je práve vysoké zdaňovanie, vysoké odvody a vysoké prerozdeľovanie, ktoré by možno zabezpečilo to, aby vo verejnej službe mohli byť zvýšené platy o pol funkčného platu, pretože verejná služba je závislá od možností štátneho rozpočtu, zamestnanci verejnej služby sú zamestnancami štátu a sú financovaní z daní občanov, a jednoducho keď nezvýšime dane, ja verím, že nechcete navrhnúť zvýšenie daní, nie je možné nafukovať rozpočet donekonečna.
A práve v návrhu rozpočtu bol ten návrh, ktorý bol a ktorý, a to by som chcel zdôrazniť, bol plne v súlade s dohodou, ktorú podpísal pán Saktor a ešte pán Magvaši, ktorá hovorila o tom, že pokiaľ v štátnom rozpočte nebude možné zabezpečiť takéto pridanie k platu alebo takýto ďalší plat, tak nebude toto aplikované v zákone, že tu sa vláda nesnaží o nič iné, len napraviť deformovaný stav, ktorý je v rozpore aj s touto dohodou uzavretou a podpísanou prezidentom KOZ. A myslím si, že dnes tá pozícia KOZ, ktorá akosi zabudla, že takúto dohodu podpísala, nesvedčí o férovom a zodpovednom prístupe k danej problematike, nesvedčí o schopnosti dodržať dané slovo. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Černá, chcete sa vyjadriť k rozprave alebo ideme hlasovať? Hlasovať. Nech sa páči.
Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, pristúpime k hlasovaniu o prerokúvanom bode programu, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.
Pani poslankyňa Černá, nech sa páči, máte slovo.
E. Černá, poslankyňa: Vážený pán predseda, z rozpravy vyplynul návrh pána Antona Blajska, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu ďalej. Prosím, aby ste dali o jeho návrhu hlasovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec Blajsko, ktorý neodporúča pokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona.
(Hlasovanie.) 118 prítomných, 50 za návrh, 56 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme neschválili.
Prosím teraz o návrhy uznesení.
E. Černá, poslankyňa: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 124 prítomných, 69 za, 41 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh zákona sme schválili do druhého čítania.
Prosím ďalší návrh.
E. Černá, poslankyňa: Prosím, dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 21. mája 2003 a gestorský výbor do 22. mája 2003.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu na pridelenie zákona na prerokovanie výborom, určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 123 prítomných, 93 za návrh, 7 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Ďakujem pani poslankyni Černej.
Teraz prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesol a odôvodnil
vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia,
ktorý prerokúvame ako tlač 235.
Pán minister, máte slovo.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, podľa § 9 zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky sa zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda aspoň o 5 % od posledného zvýšenia dôchodkov, a to najskôr po uplynutí 3 mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Predchádzajúce zvýšenie dôchodkov sa vykonalo s účinnosťou 1. júla 2002 podľa zákona č. 306/2002 Z. z.
V nadväznosti na splnenie podmienky zvýšenia priemernej mzdy najmenej o 5 %, ktorá bude splnená za II. štvrťrok 2003, navrhujeme zvýšiť dôchodky o 5 %. Navrhujeme zvýšiť vdovský dôchodok a najnižšie výmery dôchodkov, na ktoré sa vzťahuje toto zvýšenie, a úhrn vyplácaných dôchodkov realizované v čl. II a čl. III. V čl. 2 v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sa navrhuje úprava, ktorá súvisí s prijatím zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z., a to tak, aby sa u profesionálnych vojakov, ktorí boli novo definovaní na účely zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a ktorí vykonávali profesijnú službu v rozsahu zakladajúcom nárok na dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, pri rozhodovaní o splnení podmienok nároku na dôchodok a o jeho výške podľa zákona č. 100/1988 Zb. neprihliadalo na výkon profesionálnej služby. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz prosím pani poslankyňu Edit Bauer, ktorá je poverená gestorským výborom, aby informovala Národnú radu o odporúčaní a stanovisku gestorského výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Pani poslankyňa, nech sa páči.
E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, dámy a páni, z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie vám predkladám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 235). V súlade s § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Z dôvodovej správy vyplýva, že na základe § 9 zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení zákona Národnej rady č. 374/1994 Z. z. sa dôchodky zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky aspoň o 5 %, a to najskôr po uplynutí 3 mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bude v zmysle dikcie zákona podmienka 5-percentného rastu priemernej mesačnej mzdy splnená v druhom štvrťroku 2003 a podmienka 10-percentného rastu životných nákladov v novembri tohto roku. Návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet a rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 223 z 5. mája 2003 prideliť návrh zákona (tlač 235) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.
Ďakujem, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Chcem informovať, že sa písomne prihlásili dvaja páni poslanci, za poslanecký klub HZDS pán poslanec Blajsko a za poslanecký klub KSS Karol Fajnor.
Nech sa páči, pán poslanec Blajsko.
A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predseda, poslankyne, poslanci, pán minister, viem, že možno znova budem nazvaný demagógom, dovoľte mi, aby som vyjadril stanovisko za klub Hnutia za demokratické Slovensko.
Vláda Slovenskej republiky navrhla, aby v skrátenom legislatívnom konaní bol schválený návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Ako dôvod na schválenie návrhu zákona sa uvádza skutočnosť, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv, no ja som presvedčený, niekoľko rokov k nemu aj dochádza. Konštatuje sa, že vzhľadom na splnenie podmienky zvýšenia priemernej mzdy aspoň o 5 % zvýšenie dôchodkov by sa malo viazať k 1. júlu 2003.
Odporúčame podporiť schválenie návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 v skrátenom legislatívnom konaní. Treba však presadzovať vyššie percento zvýšenia dôchodkov, ako je vládou navrhovaných 5 %. Treba vychádzať z toho, že dôchodcovia patria do sociálne zraniteľnejšej skupiny obyvateľstva. Dokumentuje to aj skutočnosť, že vzhľadom na úroveň dôchodkov a rast životných nákladov dôchodcovia v období od roku 1989 tu reálne stratili 22 % až 23 %. Prepad reálnej hodnoty dôchodkov by sa mal zmierniť. V prospech vyššieho percenta valorizácie dôchodcov vyznieva aj skutočnosť, že zo zdrojov Sociálnej poisťovne by teda bolo možné v roku 2003 zabezpečiť zvýšenie dôchodkov. V zmysle uvedeného odporúčame presadzovať zvýšenie dôchodkov v roku 2003 podľa nášho názoru minimálne o hodnotu 10 % s účinnosťou od 1. júla 2003.
Na to, aby som si urobil analýzu, tak som vstúpil do materiálov, myslím, že už, vážené poslankyne, poslanci, ich máme všetci, do účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne. Prostriedky základného fondu nemocenského poistenia boli čerpané vo výške 90,71 % rozpočtu. Od roku 2002 majú dávky nemocenského poistenia klesajúcu tendenciu, čo súvisí najmä s maximálnou hranicou čistej dennej mzdy pre rozpočet dávok, naposledy bola upravená táto hodnota na výšku 350 korún (1. 6. 1998), ale aj s vývojom priemerného percenta pracovnej neschopnosti, na čo vplýva aj sociálna situácia, nezamestnanosť, zdravotný stav obyvateľstva a podobne. V roku 2002 boli všetky druhy dávok nemocenského poistenia nižšie ako v rokoch 2000, 2001. Prostriedky na systémové dávky dôchodkového zabezpečenia boli čerpané vo výške 99,99 %. Zvýšenie dôchodkov v roku 2002 si vyžiadalo čiastku 1,938 mld. korún. Priemerné zvýšenie na 1 dôchodok predstavovalo 226 Sk.
Na základe predloženého materiálu možno konštatovať, že hospodárenie Sociálnej poisťovne prebehlo v rámcoch rozpočtu s miernym prekročením príjmov z poistného i prevodom zostatkov fondov z minulých rokov, čo umožnilo realizovať výdavky fondov, pokryť deficit v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia. Prevodmi zo základného fondu nemocenského poistenia a rezervného fondu sa vykázal celkove aktívny bilančný rozdiel v hospodárení Sociálnej poisťovne v súčasnosti 5,5 mld. Sk. Možno konštatovať, že výsledky hospodárenia najmä z hľadiska bilančných rozdielov v jednotlivých fondoch vytvoria vcelku priaznivé predpoklady aj na plnenie úloh fondov, ako aj na zabezpečenie realizácie úpravy dôchodkov v roku 2003.
Ako to už naznačujú aj vyjadrenia teda Sociálnej poisťovne v roku 2003, priaznivejší výber poistného v relácii rozpočtu pokračuje aj v roku 2003. Táto tendencia by mohla ovplyvniť aj variant zvýšenia dôchodkov v roku 2003 a časovú účinnosť valorizácie. Fond dôchodkového zabezpečenia je z hľadiska príjmov bežného roka deficitný už dlhšie obdobie a do krytia deficitu sa každodenne zapájali prostriedky z fondu nemocenského poistenia a rezervného fondu. S takýmto riešením vo vzťahu k fondu dôchodkového zabezpečenia treba reálne počítať teda aj v tomto roku 2003. Chýbajúce prostriedky vo fonde dôchodkového zabezpečenia by nemali byť motívom na znižovanie miery valorizácie dôchodkov. Finančné zabezpečenie krytia zvýšenia dôchodkov z roku 2003 v rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2004 bude musieť byť posúdené najmä z hľadiska pripravovaného schválenia dôchodkovej reformy od 1. 1. 2004.
Chcel by som na záver povedať. Hnutie za demokratické Slovensko bude navrhovať jednoznačne zvýšenie dôchodku v minimálnej hodnote 10 %.
Chcem poukázať na svoje vlastné hľadisko. Pri referende práve táto skupina obyvateľstva z hľadiska svojich životných skúseností prejavila zodpovednosť aj k tejto republike. A ja si myslím, vážené poslankyne a poslanci, že je našou povinnosťou z hľadiska reálnych prepadov k životným nákladom vyjsť v ústrety našej požiadavke. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Fajnor, nech sa páči.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska dovoľte mi, aby som sa vyjadril k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 235) predloženému do prvého čítania.
Svojím obsahom návrh nadväzuje na sériu protiľudových sociálnych zákonov po parlamentných voľbách v roku 2002. K tomuto záveru musí dospieť každý súdne uvažujúci človek, ktorý je schopný aspoň na amatérskej úrovni analyzovať fakty súvisiace s danou problematikou a na základe tejto analýzy formulovať príslušné východiská.
Vládny návrh zákona predpokladá zvyšovanie dôchodkov v roku 2003 o 5 %. Nie je možné prijať argumentáciu vlády Slovenskej republiky pri zdôvodňovaní tohto návrhu z dôvodu, pretože údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky z marca tohto roku predpokladajú, že miera inflácie v júni 2003 by mala oproti júnu 2002 dosiahnuť 8,2 %. Dnes je už však takmer isté, že to bude minimálne 10 %. Tak ako uviedol aj pán minister Kaník, druhá podmienka bola splnená, pokiaľ sa týka priemernej mzdy.
Ja by som chcel všetkých upozorniť na informáciu, ktorú pustila vláda a pán podpredseda vlády a minister financií. Oproti plánovanému schodku, ktorý sme schválili v štátnom rozpočte, viac ako 50 mld., už máme druhú sekeru vo výške viac ako 10 mld. za prvé 4 mesiace a bolo avizované zvýšenie spotrebných daní. Všetci vieme, čo to bude znamenať, bude to znamenať ďalšie zníženie životnej úrovne, neznamená to len postihnutie fajčiarov alebo alkoholikov. Práve v týchto dňoch už občania začali pociťovať dopad protiľudových sociálnych zákonov na zníženie svojej životnej úrovne. Nečudo, že mnohí občania pri hlasovaní v referende o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie doniesli do volebných miestností aj faktúry za zvyšovanie cien energií.
Poslanecký klub KSS konštatuje, že návrh zvýšiť dôchodky v roku 2003 o 5 % nezodpovedá sústavnému zvyšovaniu cien základných životných potrieb občanov a opätovne zníži ich životnú úroveň.
Kriticky hodnotíme aj skutočnosť, že vláda nerešpektuje stanoviská odborov a Jednoty dôchodcov na Slovenku.
Nepripravenosť Slovenska na vstup do únie, ktorú Komunistická strana pred referendom zdôrazňovala, je o. i. aj v úrovni dôchodkov. Kým dôchodca z krajín Európskej únie si napriek vyšším cenám môže dovoliť dovolenku, návštevu reštaurácie, kultúrneho podujatia či prevádzkovanie osobného automobilu. Slovenský dôchodca minie celý dôchodok na základné existenčné potreby a v mnohých prípadoch na ne dôchodok ani nestačí. Štatistiky a mnohé ďalšie analýzy signalizujú, že našim dôchodcom chýba až, vážené kolegyne, kolegovia, 1 400 korún v peňaženkách mesačne, aby ich životná úroveň bola aspoň taká ako v roku 1989. Na Slovensku žije vyše 800 000 dôchodcov. Väčšina z nich pritom nedostáva ani priemernú výšku dôchodku. Vláda a tento parlament by si mali uvedomiť, že napr. s porovnaním českými susedmi je náš priemerný dôchodok o tretinu nižší. Horšie sme na tom aj v porovnaní s ďalšími krajinami Vyšehradskej štvorky.
Poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska preto žiada vládu, aby prestala do parlamentu predkladať návrhy zákonov, ktoré sústavne zbedačujú občanov a ktoré sú v rozpore s predvolebnými sľubmi koaličných politických strán.
V mene poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 29 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia (tlač 235).
Navrhujem v čl. I § 1, zvýšenie dôchodkov v roku 2003... (Ruch v rokovacej sále.) V poriadku, dobre, uvediem to v druhom čítaní. Ďakujem pekne. (Potlesk.)