P. Hrušovský, predseda NR SR: Pýtam sa prítomných poslancov, kto sa hlási do rozpravy ústne. Páni poslanci Fico, Tkáč, pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy ústne. (Ruch v sále.) Pani poslankyňa Bollová.

Pán poslanec Fico, nech sa páči.

R. Fico, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní v mene poslaneckého klubu strany Smer k návrhu zákona, ktorý sa týka zvyšovania dôchodkov v roku 2003. Budem naozaj veľmi stručný a skonštatujem na úvod, že často používame veľa cudzích slov a ťažkých slovných spojení na jednoduché veci. Treba veľmi otvorene povedať, že medzi našimi dôchodcami sa začína šíriť fenomén, ktorý tu nebol niekoľko desaťročí, fenomén klasickej chudoby. A mám niekedy pocit, že sa staviame k tejto závažnej zmene v sociálnom postavení dôchodcov príliš ľahkovážne.

Súhlasím so všetkými názormi, ktoré hovoria, že slovenskí dôchodcovia sú dnes v postavení, ktoré je sociálne horšie, ako bolo v roku 1989 a predtým. Treba si naozaj oprávnene stavať otázku, či sme všetci v roku 1989, v roku 1990 očakávali takýto vývoj v sociálnej situácii a či je to naozaj to, čo sme chceli aj naozaj dosiahnuť. Viete, my to všetci pri našich platoch vidíme inak. Ak sa naše platy pohybujú na úrovni 50 000 korún alebo ak jednoducho sme ešte schopní popri platoch poslancov mať iné príjmy z publikačnej činnosti alebo príjmy z podnikateľskej činnosti, tak nám nerobí problém zaplatiť faktúru 10 000 alebo 11 000 korún. Ale sú tu dôchodcovia, vážené dámy a páni, ktorí dostali pred niekoľkými týždňami faktúru 11 000 korún napr. za elektrinu alebo za plyn, a pritom celkový príjem aj pre manžela, aj pre manželku v rodine je 10 500 korún za konkrétny mesiac. Ak teda zaplatia faktúru, nezostáva im absolútne nič, ešte musia siahnuť na rezervy, aby zaplatili to, čo od nich požadujú elektrárne alebo plynárne, všetky ich ostatné výdavky spojené so životom musia ísť na úkor predchádzajúcich zárobkov. Chcem vás preto požiadať, aby sme naozaj sa tejto téme venovali podstatne citlivejšie, ako sme to robili v minulosti, pretože najmä za posledné 2 alebo 3 roky došlo k výraznému zhoršeniu postavenia dôchodcov na Slovensku. Chcem vás požiadať aj o to, aby sme nepodceňovali tento fenomén, pretože je otázka času, dokedy ešte budú tolerovať dôchodcovia situáciu, keď ich výdavky sú dlhodobo podstatne vyššie, ako sú konkrétne príjmy. Z tohto dôvodu som naozaj presvedčený, že sme povinní uvažovať, pokiaľ ide o zvyšovanie dôchodkov v Slovenskej republike, o maximálne možnej hranici, ktorú nám dovoľujú konkrétne čísla.

Chcem v mene poslaneckého klubu strany Smer povedať, že podporíme všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré budú viesť k zvýšeniu čísla 5 %. Ak teda príde návrh na 10 %, či to bude napr. zo strany Hnutia za demokratické Slovensko alebo zo strany Komunistickej strany, určite tento návrh podporíme. (Potlesk.) Myslíme si však súčasne, že treba prísť aj s návrhmi, ktoré sú do určitej miery kompromisné a ktoré môžu osloviť aj poslancov vládnej koalície. Preto možno je dobré, že si opozícia takýmto spôsobom rozdelí svoje postavenie. Poslanecký klub strany Smer bude navrhovať 8-percentné zvýšenie dôchodkov. A veríme, že tento kompromis môže naozaj osloviť všetkých zainteresovaných v Národnej rade Slovenskej republiky. V každom prípade zvyšovanie dôchodkov považujeme za povinnosť, to nie je naša veľkorysosť alebo naša láskavosť, je to naša zákonná povinnosť vždy reagovať na zvyšovanie dopadov na reálny život ľudí, ktoré sú podstatne, ale podstatne vyššie, ako hovorili tí, ktorí pripravovali reformy v poslednom období.

Chcem využiť, vážené dámy a páni, túto situáciu a predložiť jeden návrh uznesenia, o ktorom by sme hlasovali spolu s uznesením ohľadne návrhu zákona o zvyšovaní dôchodkov. Obraciam sa predovšetkým na pána ministra, ktorý tu sedí, a snažím sa u neho nájsť podporu v myšlienke, aby vláda Slovenskej republiky pristúpila k podpisu Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia a protokolu k Európskemu zákonníku sociálneho zabezpečenia. (Potlesk.) Prečo to hovorím? Hovorím to preto, lebo ide o dokumenty, ktoré boli ako medzinárodné dokumenty prijaté na pôde Rady Európy a ktoré nadobudli platnosť 17. marca 1968. Úzko súvisia s Európskou sociálnou chartou, ktorú Slovensko podpísalo už v novembri 1999. A práve čl. 12 ods. 3 charty sa odvoláva na zákonník ako podklad stanovujúci minimálne štandardy sociálneho zabezpečenia, o dosiahnutie ktorých by sa mali zmluvné strany Európskej sociálnej charty usilovať. Chcem len zdôrazniť, že Európsky sociálny zákonník sa naozaj týka minimálnych štandardov, minimálnych výšok dávok počas choroby, nezamestnanosti, staroby, a keďže dnes hovoríme o dôchodkoch, podčiarkujem predovšetkým starobu, materstva, invalidity a pre pozostalých. Ak sa krajina prihlási k týmto štandardom, tak sa hlási aj k demokratickým hodnotám, ktoré vyznávajú štáty Európy.

Myslím si, že Slovenská republika by mala urýchlene pristúpiť k Európskemu sociálnemu zákonníku z toho dôvodu, že návrhy, ktoré sa predkladajú či už v oblasti zdravotníctva, sociálnej sféry alebo aj v ďalších oblastiach, ohrozujú štandardy, ktoré donedávna plne zodpovedali medzinárodným kritériám. Môžem konštatovať, že ak sa porovnávali štandardy slovenského sociálneho systému s medzinárodnými kritériami niekedy na úrovni rokov 2001 alebo 2002, mohli sme plus, mínus s určitými výnimkami konštatovať, že slovenský systém sociálneho zabezpečenia vo všetkých oblastiach, ktoré som spomínal, vyhovuje týmto medzinárodným kritériám. Ale kroky ktoré sa robia v poslednom čase zo strany vlády Slovenskej republiky ohrozujú tento štandard. A ja sa vcelku nečudujem, že nie je vládna koalícia pripravená podporiť Európsky sociálny zákonník, pretože nechcú, aby nad nimi visel nejaký Damoklov meč, medzinárodný štandard, ktoré by bránili vláde Slovenskej republiky prijímať také necitlivé antisociálne opatrenia, ako momentálne navrhuje. Ak to myslí vláda Slovenskej republiky vážne s tým, že chce zo Slovenska klasický sociálny a právny štát, teda taký, ktorý je prioritou pre celú Európu, mala by sa usilovať o urýchlený podpis Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia, ako aj protokolu k tomuto zákonníku a potom, samozrejme, otvoriť následne celý proces ratifikácie.

Z tohto dôvodu, vážený pán predseda, vážené dámy a páni, predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky tohto znenia: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby pristúpila k podpisu Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia a protokolu k Európskemu zákonníku sociálneho zabezpečenia." Toto je text návrhu uznesenia, ktorý predkladám v mene asi 6 alebo 7 poslancov, ktorí návrh podpísali.

Chcel by som ešte uviesť, že tento medzinárodný dokument už bol predmetom politických diskusií v predchádzajúcom volebnom období, myslím, že to tu môžem povedať. Bol o. i. aj súčasťou agendy Strany demokratickej ľavice, ktorá vyzbierala na podporu k tomuto dokumentu petíciu s podpismi 75 000 ľudí. Považujem to naozaj za petíciu pomerne závažnú, ktorá existuje, ktorá má stále svoju platnosť, teda petíciu, ktorá vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby sa k Európskemu zákonníku sociálneho zabezpečenia prihlásila a podpísala ho.

Takže prosím ešte raz, vážené dámy a páni, nepozerajme na zvyšovanie dôchodkov ako na našu veľkorysosť alebo láskavosť, ale ako na našu povinnosť. Berme do úvahy, že sa šíri po Slovensku chudoba ako rakovina medzi dôchodcami a že je potrebné teraz stanoviť bariéry medzinárodné vláde Slovenskej republiky, pokiaľ ide o reformy v oblasti sociálneho zabezpečenia. Dúfam, že návrh uznesenia, ktorý nie je konfliktný, je to návrh, ktorý vedie vládu Slovenskej republiky ku krokom, ktoré urobili mnohé členské krajiny Rady Európy, bude akceptovaný v Národnej rade Slovenskej republiky ako hlasmi opozície tak aj hlasmi vládnej koalície. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Tkáč. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte, aby som niekoľkými slovami sa pokúsil uviesť širšie súvislosti, než je suma 5 %.

Chcem v tejto súvislosti uviesť, že pán minister ako predkladateľ v mene tejto vlády pokračuje v tej sínusoide smerom dolu po voľbách od septembra 2002 a permanentne a systematicky zásobuje parlament reštrikciami, pretože navrhovanú sumu 5 % môžem aj z ľudského, aj z politického, aj z odborného hľadiska považovať za absolútnu reštrikciu.

V tejto súvislosti treba uviesť, že sme dostali analýzy od Jednoty dôchodcov i od Helsinského občianskeho združenia, predpokladám, že poslanci majú tieto podklady, ale že existujú aj iné dôvody a súvislosti, na ktoré by som vás chcel upozorniť, ak si položíte na stôl všetky kroky a opatrenia ministerstva, ale aj Dzurindovej vlády v súvislosti s financovaním sociálnej sféry. Skúste sa zamyslieť nad takouto úvahou. A hovoril som o tom už aj v čase mojej kritiky pri skrátenom legislatívnom konaní, ktoré považujem za protizákonné. Rozhodnutie Národnej rady o tom, že sa to postupuje do druhého čítania a do ďalších čítaní alebo vôbec že sa tým budeme zaoberať, je protiprávne.

Aj ministerstvo financií uvažuje napr. so zriadením štátnej pokladnice a má systematickú likvidáciu verejnoprávnych inštitúcií v programe. Verejnoprávne inštitúcie sú v tomto zmysle Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa. V zákone o sociálnom poistení, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sa napr. uvádzajú niektoré skutočnosti, ktoré evidentne likvidujú verejnoprávny charakter a rušia v podstate tripartitný spôsob riadenia Sociálnej poisťovne. Vytvára sa alebo má sa vytvoriť rada riaditeľov s tým, že zdroje Sociálnej poisťovne v obrate, je to zhruba 110 mld. korún, by prešli do štátnej pokladnice.

Aké súvislosti z toho vyplývajú a čo s tým? Pán minister presadzuje sumu 5 %, ale riaditeľ Sociálnej poisťovne na tento rok zrejme pri serióznom, povedal by som, národohospodárskom myslení takéhoto pána riaditeľa, musí vedieť, že to zvýšenie nie je len na tento rok a že musia byť zdroje aj na roky budúce, ale že Sociálna poisťovňa aj napriek problémom je solventnejšia, než je tento návrh. Ja sa pýtam, ako sa potom dajú spojiť tieto záležitosti, keď taký vysoký a solventný fond, kde sú zo zákona vstupy, chcete dostať do štátnej pokladnice a nechcete vyčerpať ani tie možnosti a zdroje, ktoré tam sú. Nie je tu záujem spolu s likvidáciou verejnoprávneho charakteru dostať sa k týmto zdrojom? Nie je tu záujem znovu, povedal by som, týmito prebytkami flekovať deficit, ktorý je hrozivý a o ktorom zrejme pred referendom všetci taktne mlčali? Ak si spočítame ďalšie dokumenty z dielne ministerstva financií, ako je koncepcia daňovej reformy, tak je evidentné, že každý priemerný i podpriemerný národohospodár či analytik musí z toho dedukovať strach vlády z hroziaceho deficitu. V tejto súvislosti teda sa šporí, samozrejme, na tej skupine najbezbrannejších a sú to dôchodcovia.

Pri všetkej úcte, a ja som známy tým, že pokiaľ môžem, sa snažím podporovať reformné kroky v dôchodkovej oblasti, k reformným snahám musím ale uviesť, že vzniká určitá virtuálna realita, pretože ani jeden reformný krok v súvislosti s kapitalizačným pilierom, ani jeden reformný krok v súvislosti s tým, že v Sociálnej poisťovni sa berie výber, vymáhanie poistného, že tieto sumy prejdú na daňové úrady a že je tu hrozba štátnej pokladnice, pri týchto reformných krokoch to treba povedať, nebude pozitívne vplývať na úroveň dôchodkov, ale ani životnú situáciu súčasných dôchodcov. To si treba jasne povedať. Zvyšovanie či zlepšovanie sociálnej situácie existujúcich dôchodcov či tzv. starodôchodcov, čo je odborný termín, je viazané na 5 %, na nič viac. V podstate ani opatrenia týkajúce sa výberu, vymáhania poistného a pod. cez daňové úrady, čo je vlastne tiež dielom aj Svetovej banky, ktorá tlačí na zjednocovanie výberu, vymáhania, ale aj exekúcií a pod., všetky tieto záležitosti týkajúce sa kapitalizačného piliera sú pre strednú a mladú generáciu. A bodaj by to už bolo dávno za nami. Ale v tejto situácii to nie je snaha pomôcť existujúcej skupine dôchodcov, ktorej pokles životných nákladov od roku 1990 je už dnes neudržateľný.

V tejto súvislosti pri vstupe do európskeho priestoru, ekonomického i sociálneho, je tu otázkou, čo tento vstup do tohto priestoru spraví práve so skupinou dôchodcov. A v tejto súvislosti snaha ministerstva je skutočne veľmi silne jednostranná, najmä na oblasť starobných dôchodkov, ešte ako-tak sa dnes diskutuje o dôchodkoch invalidných, o dôchodkoch pozostalých už je problém diskutovať. A skutočne veľmi, povedal by som, zle, nechcem byť horší, sa správa ministerstvo aj pri rokovaniach k dôchodkom, ktoré idú zaniknúť, ako je konkrétne dôchodok za výsluhu rokov, ktorý ohrozuje v podstate niekoľko umeleckých branží. V tejto súvislosti musíme veľmi vážne a kriticky zhodnotiť túto otázku. Po obrovských reštrikciách, keď ste 22 zákonov poslali do parlamentu bez tripartity, v podstate ste obišli zákon o sociálnom partnerstve, treba uviesť, že je to ďalší reštriktívny moment a model tejto vlády. A prepočty, ale aj jednoduché sociologické zistenie v štatistike rodinných účtov evidentne dokumentujú úžasný pokles životnej úrovne dôchodcov v čase už garnitúry, ktorá vládne druhé volebné obdobie. A to už si jednoducho spoza klobúka vybrať nemôžete. V tejto súvislosti si naozaj myslím, že je tu vážny problém aj v nadväznosti na ďalší rast životných nákladov, ktorý nás čaká, ale aj na okamihy, a to si treba jasne sadnúť a povedať, kedy to nastane, čo s prechodným obdobím, v ktorom začne pôsobiť reformné úsilie na strednú a mladú generáciu, ale ktoré obchádza platných alebo súčasných dôchodcov.

Ja osobne vidím, naozaj, zásadné riešenie v tom, aby sa našli sily a odvaha z doprivatizácie zabezpečiť vyrovnanie dôstojnej úrovne dôchodcov, ktorí si už nemôžu zabezpečiť svoje životné náklady svojou prácou ani ekonomickými aktivitami, aby sa v tejto súvislosti aj z doprivatizácie vložili do systému zdroje, ktoré budú patriť tým, ktorí tie hodnoty v minulosti vytvorili. To bude najspravodlivejšia privatizácia od roku 1990. A nie je to populizmus, je to jednoducho reálna šanca, akým spôsobom vykryť a čestne a spravodlivo aj z hľadiska prirodzených práv, aj z hľadiska zásluhového princípu dozadu životnú úroveň tejto skupiny dôchodcov. Päť percent je reštrikcia, 5 % nereaguje na rast životných nákladov.

A je tu na mieste ešte aj ďalšia otázka. Ak existujú názory, že jedna z podmienok podľa platného právneho stavu zvyšovania dôchodkov, teda rast životných nákladov nastane vraj niekedy až na jeseň, tomu neuverí ani podpriemerný ekonóm, a nie ešte občan, ktorého reštriktívna politika za posledné mesiace obrala o mnohé zdroje. V tejto súvislosti je na mieste otázka, či súčasný systém vyhodnocovania monitorovania životných nákladov, súčasný systém určovania zložiek životných nákladov, spotrebného koša, určovania existenčného minima je vôbec rozumný, racionálny a či je ešte funkčný. Občania to vidia absolútne inak a mnohí dôchodcovia, ktorí si najviac odskákali ekonomické aj sociálne zmeny po roku 1990, to už ani nevidia. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová je posledná prihlásená do rozpravy. Nech sa páči.

D. Bollová, poslankyňa: Vážený pán predseda, pani spravodajkyňa, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem vysloviť podporu všetkým človečenským návrhom i ľudsky citlivým vystúpeniam predrečníkov oproti návrhom odľudštenej vlády, ktorú momentálne, pán minister Kaník, predstavujete.

Od čias Williama Jamesa, ktorý sformuloval životnú filozofiu zvanú pragmatizmus, t. j. cesty k úspechu, sa mnohí jej ctitelia snažia prezentovať, že pri hľadaní pravdy a jej hodnoty nie je rozhodujúce myslenie, cit alebo etika, ale jedine skutok, čin. Odmietajú všetky kritériá prevzatých morálnych pojmov alebo vzťahy k duševnému a odvolávajú sa na individualizmus ľudí podľa zásady, ktorú hlásajú, že každý si je sám strojcom svojho šťastia. Isteže uznáte, že pre našich dôchodcov to neplatí. A vzdanie sa starej etiky, spoločenských záväzkov v kategórii myslenia používajú ako obal pre slovo sloboda. Človek sa ale potom môže oslobodiť od všetkého aj napr. vzdať sa peňazí. Ale od nich sa hlásatelia slobody vôbec nechystajú oslobodiť. Chcú sa oslobodzovať iba od toho, čo im nepasuje do krámu. Dôchodcovia sa nemôžu oslobodiť od peňazí, pretože musia uhrádzať poplatky. Slovo sloboda sa používa i dnes ako heslo alebo ako fanfára. Väčšinou ho používajú zvodcovia. A múdre knihy hovoria, že inhalujú, teda prijímajú ho iba hlupáci. Pýtam sa: Ignorancia živorenia dôchodcov zo strany vlády patrí tiež do kategórie zásad modernej slobody? K tomu si dovolím poznamenať. V roku 1886 postavili Američania Sochu slobody, ktorú im darovalo Francúzsko a ktorá, pretože Francúzi sú vtipkári, je dutá. Podobne dutý je aj amorálny pragmatizmus antisociálnych vládnych návrhov. Preto i poslanci Komunistickej strany Slovenska podporia čo najlepší i kompromisný návrh na zvýšenie dôchodkov. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, bolo by veľmi dobré, keby naozaj súčasná nie radostná situácia dôchodcov mohla byť radikálnejším spôsobom zlepšená. Vláda by mala naozaj veľkú radosť, keby takúto možnosť mala a keby dôchodky mohli byť zvýšené o akékoľvek vysoké percento. Ja si dovolím povedať, aj 10 % je málo na to, aby sa podstatne a radikálne zlepšila sociálna situácia dôchodcov (Potlesk.). Ale zároveň, vážení páni poslanci a panie poslankyne, uvedomme si, vláda nemá čarovný mešec.

Dôchodky sa vyplácajú z odvodov, ktoré všetci zamestnaní občania platia do fondu starobného zabezpečenia. A z tohto fondu podľa jeho reálnych možností finančných môže byť rozhodnuté o takom alebo onakom zvýšení dôchodkov. Vláda nenavrhla 5 % preto, lebo som sa ja alebo ktorýkoľvek člen vlády takto vyspal a takto sme to navrhli. 5-percentné zvýšenie dôchodkov ste vy schválili v rozpočte Sociálnej poisťovne na sklonku minulého roku, ktorý vychádzal tak, ako to pán poslanec Tkáč odprezentoval, zo serióznych a hodnoverných predpokladov vývoja čerpania tohto fondu.

Tiež by som chcel dať do pozornosti, že napriek nepresným medializovaným údajom o tom, či si môže alebo nemôže Sociálna poisťovňa dovoliť väčší rast dôchodkov, treba si jasne uvedomiť, že fond starobných dôchodkov je od roku 1996 deficitný, že mu chýba každým rokom niekoľko miliárd, minulého roku 4 mld. zaokrúhlene, tohto roku tá situácia nebude iná, tá situácia bude zrejme obdobná alebo o niečo horšia, môžeme hovoriť o 4 mld. až 5 mld., ktoré budú chýbať v tomto fonde. Od budúceho roku predpokladáme, že nebude možné na základe návrhu zákona, ktorý predložíme, presúvať medzi jednotlivými fondmi prostriedky, a preto, aj keď dnes, suma sumárum prostriedkov Sociálnej poisťovne by mohla dávať obraz, že nateraz je tam prostriedkov dosť, väčšie zvýšenie dôchodkov, radikálnejšie zvýšenie dôchodkov tohto roku znamená dramatické prehĺbenie deficitu v nasledujúcom roku. A preto myslím si, že predovšetkým čím by sme sa mali riadiť, je zodpovednosť, nie, že dnes hojno a zajtra..., nechcem povedať, čo sa hovorí. Ale jednoducho musíme myslieť na to, aj čo bude za rok. Dnes zvýšiť dôchodky o 10 % a na budúci rok nemať dostatok zdrojov na výplatu dôchodkov a dopĺňať tieto zdroje zo štátneho rozpočtu, to znamená oberať školstvo, zdravotníctvo a ďalšie zdroje, resp. zvyšovať dane. To možno vyhovuje akurát jednej jedinej strane v tomto parlamente. Ale neodporúčal by som to určite nikomu a určite to by bola cesta k chudobe Slovenska a k rastu nezamestnanosti.

Pán Fico sa zamyslel nad otázkou, že medzi dôchodcami sa šíri chudoba. Áno, uvedomujeme si, vláda si plne uvedomuje neradostnú situáciu z hľadiska príjmov dôchodcov, do ktorej sa dostali. Myslím si, že ale nepoviem nič nové alebo nebudete sa čudovať, keď poviem, že táto situácia nenastala zo dňa na deň, že táto situácia je dôsledkom systému dôchodkového zabezpečenia, ktorý v dnešnej dobe nie je schopný poskytovať adekvátne dôchodkové zabezpečenie, že táto situácia nie je nová, že nám ju tu založil Bismarck a že dlhé roky tento systém stráca z roka na rok schopnosť produkovať dostatočné dôchodky. Prečo asi celá západná Európa sa dnes zmieta vo vlne štrajkov? Preto, že má neľútostné a krvilačné vlády alebo preto, že veľkorysý systém, ktorý spočíva na priebežnom systéme financovania dôchodkov, je ďalej dlhodobo neudržateľný? Slovensko však dnes má aj inú cestu. A tomu by sme sa mali aspoň mierne tešiť. My nemusíme ísť cestou Rakúska, Francúzska, Nemecka, my nemusíme hovoriť o znižovaní dôchodkov, o nevyhnutnosti znížiť dôchodky o 20 % a zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 70 rokov, ako uvažujú západoeurópske vlády z dôvodu nevyhnutnosti, z dôvodu finančných súvislostí. My môžeme ponúknuť dôchodkovú reformu, ktorá vytvorí predpoklady na rast dôchodkov, na postupný rast dôchodkov až o 20 % až 25 %, na individuálny odchod do dôchodku, to znamená aj omnoho skorší odchod do dôchodku, ako je to dnes, ktorá umožní väčšiu zásluhovosť a spravodlivosť v tom, aké dôchodkové dávky sa poskytnú. To je cesta, nie jednostranné zväčšovanie deficitu súčasného nefungujúceho systému.

A keď sme pri Sociálnej poisťovni. Áno, je pravdou, že výber poistného sa zlepšil za 1. štvrťrok a vybralo sa viac, ako sa počítalo. Ale tento výber, zvýšený výber, je hlavne zásluhou tých zlých sociálne reštriktívnych zákonov, ktoré tu boli pánmi poslancami a poslankyňami z opozície kritizované, pretože vďaka týmto tzv. reštrikciám nám klesla nezamestnanosť, vďaka týmto tzv. reštrikciám sa viac ľudí zamestnalo a tým pádom viac ľudí platí odvody do fondov. To je výsledok alebo to je príčina, prečo Sociálna poisťovňa vybrala počas 1. štvrťroku väčšie poistné ako v minulom roku.

Je smutné, že zároveň za 1. štvrťrok, a o tom nikto z poslancov nehovoril, vzrástli pohľadávky Sociálnej poisťovne o nové 2 mld., ktoré budú iste chýbať v jednotlivých fondoch. A pritom Železnice a nemocnice, ktoré sú tradičnými problematickými platiteľmi, platia, pretože štát na to vyčlenil prostriedky. A možno tam by sa bolo treba zamyslieť nad situáciou v Sociálnej poisťovni a analyzovať, prečo tu máme ďalšie nové 2 mld. pohľadávok, ktoré určite dôchodcom budú chýbať.

Každopádne by som vrelo podporil myšlienku, ktorú predniesol pán poslanec Tkáč o tom, že prostriedky, ktoré získame privatizáciou, je naozaj najúčelnejšie vložiť do systému dôchodkového zabezpečenia, a tak podporiť reformu dôchodkového zabezpečenia. Nič iné ani vláda nemá v pláne a nič iné s prostriedkami, ktoré sú uložené v Národnej banke, nemieni urobiť, len doplniť fond starobných dôchodkov, aby odstránil alebo eliminoval svoj deficit. Ale aj s týmito prostriedkami treba narábať zodpovedne a rozumne.

K Európskemu sociálnemu zákonníku a k návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Fico len položím rečnícku otázku, či tie minimálne štandardy, ktoré platia v Európe, v Európskej únii v oblasti dôchodkového zabezpečenia tiež nie sú jedným z dôvodov, žiaľbohu, nevyhnutných pravdepodobne a radikálnych škrtov, ku ktorým musia vlády západnej Európy dnes pristupovať a ktoré vedú k vlne štrajkov, ktorými sa zmieta celá západná Európa. Nerád by som bol, aby sme sa my do takejto situácie dostali. Preto myslím si, že návrh, ktorý má napísané vo svojom záhlaví rok 1968, by mal byť nahradený slovenskými riešeniami z roku 2003. Mnohokrát som počúval práve zo strany pána Fica úvahy o tom, že Slovensko je dostatočne intelektuálne vyspelé a schopné, aby hľadalo najlepšie a pre seba vhodné cesty, a že nemusí opakovať nezmyselne všetky veci, ktoré prichádzajú zo západnej Európy. A myslím si, že sociálny zákonník je jednou z tých vecí, ktoré musíme veľmi kriticky vyhodnotiť a veľmi kriticky sa k nemu postaviť. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Pani poslankyňa Bauer, spoločná spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som sa k týmto otázkam, ktoré boli nadhodené v diskusii, vyjadrila ako poslankyňa, ktorá možno po pánovi Mikloškovi je služobne tiež zhruba rovnako stará alebo o niečo mladšia.

Ja sa veľmi dobre pamätám na časy, keď napriek tomu, že zákon hovorí, že neodkladne v prípade, keď sa zvýšia priemerné mzdy o 5 % alebo životné náklady o 10 %, vláda predkladá návrh na zvýšenie dôchodkov, že veľmi často sa stávalo, že vláda predkladala s oneskorením 6 až 8 mesiacov takéto návrhy. Preto si myslím, že slúži ku cti tejto vlády, že napriek tomu, že zatiaľ nie sú naplnené podmienky, ktoré sú stanovené zákonom, ale sa predpokladá, že budú naplnené, už preventívne predkladá takýto návrh zákona na zvýšenie dôchodkov. Veľmi dobre sa pamätám na situácie, keď vzrástli životné náklady prudko a ministerský návrh znel na 60 % náhrady s akousi veľmi čudnou logikou, že takto sa dôchodky vypočítavajú. A veľmi dobre sa pamätám aj na to, ako v priebehu deväťdesiatych rokov nastal prepad úrovne dôchodkov.

Každý, kto uvažuje o vývoji dôchodkov, musí zvažovať prinajmenšom 2 základné kritériá. Jednak je to udržateľnosť dôchodkových systémov a celá Európa znie o tomto v zásade, pretože udržateľnosť dôchodkových systémov je dnes kardinálnym problémom, druhým problémom však alebo druhým kritériom, ktoré budeme musieť brať do úvahy i v súčasnosti, i v budúcnosti, keď budeme rozhodovať o novom zákone, o novele prvého piliera, je zachovanie miery náhrady a zachovanie reálnej hodnoty dôchodkov.

Chcem vám v tejto súvislosti povedať, že vo výbore na základe podrobných analýz urobíme všetko preto, aby sme našli kompromisný návrh, aby tieto kritériá boli naplnené, teda aby ten priebežný systém súčasný bol udržateľný, pretože, uvedomte si, prosím, že 1-percentné zvýšenie znamená výdavky mesačné 70 mil.. Čo dneska zvýšime, budúci rok toto bude štartovacia čiara, na ktorú sa nabaľuje ako snehová guľa ďalšia valorizácia.

Dúfam, že rozhodujeme poslednýkrát o zvyšovaní dôchodkov, pretože zákon predpokladá automatické zvyšovanie na základe inflácie a rastu miezd.

Chcela by som požiadať ctených pánov poslancov, aby nestrašili daňovou reformou. Daňová reforma je prijateľná v jednom prípade, ak zníži daňovú záťaž na jednej strane a ak bude kompenzáciou dopadu u tých, kde zvýšená daň z pridanej hodnoty nemôže byť kompenzovaná zníženou daňou z príjmov, teda u tých, ktorí majú iba sociálne príjmy. Tento dopad jednoducho musí byť kompenzovaný. To je základné kritérium prijateľnosti daňovej reformy.

Chcela by som tiež pripomenúť cteným pánom poslancom, ktorí vytýkajú, že porušujeme alebo sa zneužíva skrátené legislatívne konanie, ustanovenie o skrátenom legislatívnom konaní v rokovacom poriadku, že ak by sa obišla tripartita, rovnako by ste právom kritizovali to, že sa porušil zákon o tripartite. Bola by som rada, keby ste si túto skutočnosť jednoducho uvedomili.

Chcem na záver ešte raz zdôrazniť, že budeme hľadať riešenie na základe podrobných analýz, aby dôchodkový systém bol udržateľný a zachovala sa miera náhrady a reálnej hodnoty.

Tiež by som odporúčala niektorým pánom poslancom, aby, ak majú trošku času a chcú sa venovať otázke chudoby, bola vypracovaná Svetovou bankou veľmi dôkladná štúdia o chudobe na Slovensku, ktorá však rizikové skupiny definuje trochu inak, ako to tu bolo prezentované. Najrizikovejšia skupina sú nezamestnaní, najrizikovejšie skupiny sú podvzdelané, teda tie, čo nemajú dostatočné vzdelanie, aby sa uplatnili na trhu práce. Potom nasledujú neúplné rodiny a niekde ďalej sú len skupiny dôchodcov ako celok. To je len na doplnenie.

Vážený pán predseda, rada by som predložila návrh uznesenia.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Prosím, aby ste teraz postupne prednášali jednotlivé návrhy, ktoré boli vznesené v rámci prvého čítania v rozprave pánmi poslancami.

Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme hlasovať.

Prosím o prvý návrh, pani poslankyňa.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, prezentujme sa, páni poslanci. Hlasujeme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) 122 prítomných, 120 za návrh, 2 sa zdržali.

Ďalší návrh.

E. Bauer, poslankyňa: Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 21. mája a gestorský výbor do 22. mája.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, prezentujme sa, hlasujme o návrhu prideliť zákon výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) 128 prítomných, 127 za návrh, 1 sa zdržal.

Návrh sme schválili.

Prosím návrh uznesenia, ktorý predniesol pán poslanec Fico.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Je rozdaný do lavíc všetkým poslancom. Takže nemusíte ho, pani poslankyňa, čítať. Môžeme o ňom hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorým pán poslanec Fico žiada vládu, aby pristúpila k podpisu Európskeho zákonníka sociálneho zabezpečenia a protokolu k Európskemu zákonníku sociálneho zabezpečenia.

(Hlasovanie.) 121 prítomných, 53 za návrh, 13 proti, 51 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Konštatujem, že návrh uznesenia sme neschválili.

Pani poslankyňa, žiadne iné návrhy v rozprave podané neboli. Ďakujem pekne.

Pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je

vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov,

ktorý prerokúvame ako tlač 220.

Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister Ľudovít Kaník. Pán minister, máte slovo.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, zákon č. 125/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov ustanovuje v § 4 príjmy na účely určenia súm životného minima. Zároveň je v tomto ustanovení upravené, čo sa za príjem nepovažuje. Pohrebné a podpora pri narodení dieťaťa ako dávky nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia uvedené v ods. 3 písm. c) tohto ustanovenia sa nahradili jednorazovými štátnymi sociálnymi dávkami. Vzhľadom na túto systémovú zmenu tieto dávky neboli vylúčené z príjmu na určenia súm životného minima. Okrem toho sa v systéme štátnej sociálnej podpory upravilo poskytovanie ďalších jednorazových štátnych sociálnych dávok. Tieto jednorazové príspevky štátu sú určené na mimoriadne výdavky spojené s existenciou určitej životnej situácie a vzhľadom na uvedený charakter by sa nemali podľa uvedeného zákona považovať za príjem na účely životného minima.

Účelom návrhu zákona je ustanoviť, aby sa jednorazové štátne sociálne dávky, ktoré majú povahu podpory štátu, pri mimoriadnych výdavkoch spojených s existenciou určitej životnej situácie občana nezapočítavali do príjmu na účely určenia súm životného minima. Ide o tieto štátne sociálne dávky: príspevok na pohreb, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok patriaci rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu 2 rokov opakovane narodili dvojčatá, jednorazový príspevok pestúnskej starostlivosti a jednorazový rodičovský príspevok patriaci druhému rodičovi. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Dávam teraz slovo pani poslankyni Edit Bauer, ktorú poveril gestorský výbor, aby Národnú radu informovala o postoji, stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k predloženému návrhu vlády. Pani poslankyňa, máte slovo.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predseda, dámy a páni, dovoľte, aby som z poverenia výboru predložila spravodajskú správu k vládnemu návrhu, ktorým sa mení zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov (tlač 220). V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Ako pán minister už uviedol, predkladaný návrh zákona upravuje a upresňuje vymedzenie príjmu na účely štátnych sociálnych dávok, ktoré upravuje § 4 zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ministerstvo financií uviedlo, že návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet. RHSD návrh prerokovala 15. apríla a súhlasila s návrhom.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 73 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 201 z 15. apríla prideliť návrh zákona (tlač 220) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Ďakujem, pán predseda. Skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási ani ústne nikto z prítomných poslancov, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pristúpime k hlasovaniu o predloženom návrhu.

Prosím, pani poslankyňu, aby predniesla návrhy na uznesenie. Nech sa páči, pani poslankyňa.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) 91 prítomných, 77 za, 14 sa zdržalo.

Prosím ďalší návrh.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona (tlač 220) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh pridelený, v lehote do 20. júna a gestorský výbor do 23. júna 2003.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh na pridelenie zákona na prerokovanie výborom, na určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 95 prítomných, 87 za, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Ďakujem pani poslankyni, ale aj pánovi ministrovi za spoluprácu pri prerokúvaní 5 vládnych návrhov.

Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je