P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi Ďaďovi.
Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Husár a aby sme presne dodržali rokovací poriadok, ešte raz sa pýtam, či sa niekto ešte chce prihlásiť ústne do rozpravy. Pokiaľ tak nie je, končím definitívne možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
S. Husár, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja vás úvodom chcem predovšetkým poprosiť o jednu láskavosť pre aj tento štát, ale aj pre jeho podnikateľov, aby sme sa aspoň porozprávali o tejto problematike, a to seriózne. A nie je to možné inak ako v druhom čítaní.
Ja osobne dosť dobre viem, o čom rozpravám, pretože patrím k zakladateľom jediného slovenského obchodného reťazca, dnešného COOP-u. Je problém pre mňa rozprávať, pretože aj moji priatelia a spoluzakladatelia mi dnes hovoria: "Neblbni, však ak nám zoberiete toto, pozajtra skončíme." A poviem o chvíľu prečo. V tejto oblasti je problém Slovenska totižto úplne iný ako problém krajín západnej Európy. Je pravdou, že v Nemecku pôsobí anglické Tesco, belgická Delvita, francúzsky Carrefoure a neviem kto ešte, ale je nespornou a základnou pravdou, že v Nemecku pôsobí popri nich predovšetkým 5 silných domácich národných reťazcov. A v tom je Slovensko a všetky postkomunistické krajiny vo vzťahu k obchodným reťazcom neporovnateľné, neporovnateľné, pokiaľ chceme porovnávať potrebu regulácie, pokiaľ chceme hovoriť o ochrane národných a štátnych záujmov, s krajinami západnej Európy. Toto je, myslím, prvotné východisko, z ktorého by sme mali pri tejto debate vychádzať.
Druhá skutočnosť je, spomínal ju aj kolega Fico, že ja osobne budem podporovať aj podporujem prerokovanie tohto návrhu zákona a jeho prijatie už len preto, že sa tu dostal pre absolútnu bezmocnosť, až bezradnosť našich producentov v závere zmyslu svojej práce, teda predaja vlastného produktu a pretože na rozdiel od tých, o ktorých tu tak často a radi hovoríme, sú to poväčšine chlapi, ktorí neplačú ani nenariekajú, ani sa nedožadujú nášho súcitu, ale žiadajú nás, aby sme konali.
Ja som si niekoľkokrát a podrobne prečítal to, čo sa považuje za konanie, jednoducho povedané, nedovolené podľa návrhu tohto zákona, teda zneužívanie ekonomickej sily. A keď si to prečítate pozorne, tak musíte prísť spolu so mnou k jednému jedinému záveru, že viac ako polovica týchto nedovolených konaní alebo zneužívanie ekonomickej sily je vlastne prekrývanie svojich vlastných normálnych logických a prirodzených nákladov peniazmi iných. Veď toto remeslo, lacno kúpiť a draho predať, patrí k jedným z najstarších na svete a patrí aj k najvýnosnejším remeslám na svete. A všetka česť tým, ktorí vedia dobrý tovar lacno kúpiť a draho predať. Ale v minulosti ten podomový obchodník či putujúci bol vždy vystavený nebezpečenstvu, že ho po ceste niekto ozbíja a pripraví o tovar. Dnes je situácia opačná. Dnes v kľude, v bezpečí vďaka našej nečinnosti môže sedieť doma a zbíjať on. Nehovorím vám nič nové, pretože sa pohybujete v obchodných reťazcoch a vidíte, že cez ne sa prelievajú milióny a miliardy korún v tomto štáte, že v samotnej Bratislave 5- či 6-tisícové nákupy potravinárskeho tovaru, spotrebného tovaru nie sú žiadnou výnimkou ani zvláštnosťou.
Vážené kolegyne a kolegovia, ale teraz, či sa naši priatelia z Tesca a iných obchodných reťazcov na mňa nahnevajú alebo nie, musím povedať, že máme právo a dokonca povinnosť do tohto systému zasiahnuť, pretože nielen to, že sme im poskytli v rámci nových pravidiel hry náš trh, je ich obrovskou výhodou a prednosťou.
Druhou a nie menej závažnou skutočnosťou je, že cez náš trh, cez trhy podobných štátov, ako je dnes Slovensko, si obchodné reťazce riešia mnohé a mnohé ekonomické problémy, s ktorými v minulosti na domácich trhoch, na západoeurópskych trhoch mali obrovské problémy. A tu aj aktívnejší vstup obchodnej inšpekcie je už dávno omeškaným aktom a ukazuje sa ako nevyhnutý, pretože viete to aj vy veľmi dobre, keď si hociktorý z týchto obchodných reťazcov prezriete, ktorý ponúka celú škálu spotrebného tovaru, že v podstate ide o tovar, ktorý z krajiny pôvodu, ktorý z inej západoeurópskej krajiny jednoducho bol nahádzaný do kontajnerov a prevezený na Slovensko, do Čiech, do Poľska alebo kdekoľvek inde, kde sa teraz tieto obchodné reťazce udomácnili, že často ide o tovar morálne opotrebovaný, technicky zastaraný, ktorý sa ponúka za tzv. výhodné ceny našim občanom a, pochopiteľne, že to má aj u občanov, čomu sa niet čo čudovať v našej ekonomickej a sociálnej situácii, adekvátnu a v mnohých prípadoch priaznivú odozvu.
Najpodstatnejšie, čo z toho celého pre mňa však ostane, je skutočnosť, že v rámci vzťahov dodávateľ - odberateľ všetky základné slušné a etické pravidlá vzájomného vzťahu sa týmto voľným vývojom, ktorý sme ponechali vo vzťahu výrobca - obchodné reťazce, už vytratili a neexistujú, a hovorím to ako človek informovaný, že okrem všetkého, čo je tu uvedené, vážení priatelia, tu ešte pribúdajú ďalší, ešte tu pribúda nejaký zodpovedný referent alebo iná funkcia v obchodnom reťazci, ktorá musí vypracovať odporúčanie na to, aby vôbec bol ponúkaný druh tovaru zaradený do obchodného reťazca. A okrem všetkých regúl, ktoré obchodné reťazce vymysleli, ešte títo páni naviac natŕčajú ruku a žiadajú prvé všimné na povzbudenie svojej odbornosti a kladného posudku. Ja som sa dnes dopoludnia, a naozaj to nehovorím účelovo, práve rozprával s ľuďmi, ktorí rozmýšľajú dnes tvrdo, čo majú urobiť, či majú nakŕmiť ovečky, a to na čom hospodária, poslednýkrát nejakým veľmi účinným pokrmom, aby dlho netrpeli, a či majú zavesiť podnikanie na klinec a seba takisto alebo či ešte majú šancu sa dočkať nejakej pomoci. A dôvod takéhoto ich zúfalého rozmýšľania bol jeden jediný, že natrafili práve na takýchto ľudí, na takýchto obchodných partnerov, ktorí voči nim nemorálne a surovo dnes svoje monopolné postavenie na našom trhu zneužívajú.
Nechcem zdržiavať, a preto ešte raz chcem poprosiť, pretože možno i ja osobne budem mať niektoré pozmeňujúce návrhy, pokiaľ by sa návrh dostal do druhého čítania, pretože tiež nie so všetkým a do písmena súhlasím, naozaj práve pre ten vývoj, ktorý Slovensko očakáva, pretože sa chceme dožiť aj trošku lepších časov nielen pre slovenských výrobcov, ale aj slovenských sprostredkovateľov, možno aj pre budúci slovenský textilný či obuvnícky reťazec alebo iné reťazce v oblasti spotrebného tovaru, aby ste boli takí plní porozumenia a láskaví a posunuli tento návrh do druhého čítania. Ďakujem. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.
S faktickou poznámkou sa hlási najskôr pán poslanec Karlin. Nech sa páči.
G. Karlin, poslanec: Ďakujem za udelené slovo. Ja by som trošku z iného aspektu chcel priblížiť túto tému. Vlani som o nej diskutoval a nedopadlo to najlepšie, hlavne reakcia istých zainteresovaných išla priamo až do vyhrážok.
Mrzí ma, že pán Fico to nekonzultoval aj s koaličnými a že dosť ľudí súhlasí s týmto. Ale mne to pripadá ako vytĺkanie politického kapitálu. Ale teraz je to úplne iné niečo, verte mi, chcem vás požiadať o doplnenie vecí spoločne, tak ako pán kolega Husár povedal, je ohrozená slovenská výroba, slovenskí producenti.
A chcem vás upozorniť v EÚ sa preferujú regionálne špeciality, regionálni výrobcovia. Chcem sa vás spýtať, pri tomto dnešnom stave ani jeden nemá šancu dostať sa a zaplatiť registračný poplatok za 1 komoditu. Výška pri niektorých komoditách za 1 výrobok dosahuje až 60 000 korún. Ktorý regionálny výrobca to dokáže zaplatiť? Tak bol by som rád, keby aj koaliční dávali pozor, lebo tu my to podporíme jednoznačne, a aby sa vyprecizovalo to. Škoda, že pán prezident to vrátil vlani. Ale majte na zreteli, že slovenskí výrobcovia sa nedokázali za 10 rokov vyprofilovať do takej sily, ako títo zahraniční, ktorí sem prišli na hotovú pôdu. Bolo dosť málo času na to, aby tu vytvorili sa regionálne silné odbytové združenia. Takže pomôžme im v tomto. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcela by som oznámiť všetkým kolegyniam a kolegom iste nie novinu, ale jednu konkrétnu skutočnosť. Tieto obchodné reťazce sú natoľko finančne silné, že vzniká často i podozrenie z korumpovania i štátnych, i regionálnych pracovníkov, úradníkov. Stalo sa totiž, že v Myjave, kde je Múzeum Slovenských národných rád a kde okolo neho je vyhlásené pamiatkové územie, časť tohto územia bez súhlasu Slovenského pamiatkového ústavu bola odpredaná na výstavbu Billy a už sa tam robia prieskumné vrty pod základy. Ak by nebolo týchto dier a nedostatkov v legislatíve, bolo by možné tejto skutočnosti zabrániť.
Samozrejme, naši poslanci, ako už bolo povedané, návrh predkladateľov podporia. Ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.
Faktické poznámky ďalšie nie sú.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa a pána spravodajcu, či chcú vystúpiť. Nechcú, dobre.
Pristúpime k hlasovaniu.
Nech sa páči, pán poslanec Minárik, najskôr budeme hlasovať o návrhu podanom podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Nech sa páči, pán poslanec, prosím vás, aby ste návrh uviedli.
P. Minárik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Dávam hlasovať, prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 126 prítomných, 83 za, 3 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Ďakujem. (Potlesk.)
Nech sa páči, budeme hlasovať podľa § 74 ods. 1, 2 zákona o rokovacom poriadku.
P. Minárik, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre verejnú správu, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Dávam hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 121 prítomných, 105 za, nikto proti, 11 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Nech sa páči, pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 226, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 215.
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, jedným zo základných zámerov vlády v oblasti justície je snaha skrátiť a zefektívniť súdne konanie. Základným zámerom aj tejto predloženej novely Občianskeho súdneho poriadku je zrýchlenie a zefektívnenie občianskeho súdneho konania bez ujmy na ústavnosti a zákonnosti jeho priebehu, zavedenie ďalších prvkov kontradiktórnosti konania, úprava a vyriešenie problémov, ktoré sa vyskytli v rámci súdno-aplikačnej praxe.
Cieľom novely nie je smerovať k úplnej kontradiktórnosti, ale skĺbiť jednotlivé prvky konania, ktoré vzájomne a vyvážene rešpektujú práva a povinnosti účastníkov konania a súdu. Pred 2 rokmi parlament urobil prvý polkrok ku kontradiktórnosti civilného konania, dnes sa ten polkrok dopĺňa a dokončuje.
Predložený návrh novely zákona o. i. nanovo upravuje postup pri uplatňovaní námietok zaujatosti v rámci občianskeho súdneho konania a obmedzuje konanie tých účastníkov konania, ktorí zneužívajú inštitút námietok zaujatosti ako obštrukčný nástroj na zdržiavanie konania. Návrh novely odlišuje podania, ktoré by mohli byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, a ostatné podania a upravuje postup súdu pri rozhodovaní o takýchto návrhoch. Návrh novely zároveň rieši situáciu a postup súdu, keď sa dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život alebo priaznivý vývoj ohrozený alebo vážne narušený, pretože v dôsledku vypustenia ustanovenia § 46 zákona o rodine sa okresným úradom odobralo oprávnenie rozhodovať predbežným opatrením v prípadoch, o ktorých mohol rozhodovať výlučne súd.
Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.
Ako som spomenul v úvode, jedným zo základných cieľov vlády v oblasti justície je snaha skrátiť súdne konanie. Je to problém, ktorý trvá na Slovensku už dlhé roky.
Je pravdou, že aj pokiaľ sa občan domôže svojho práva na súde, ale je to tak o 3, 4, 5 rokov, tak často už rozhodnutie súdu pre jeho život nemá reálny význam. Aj preto musí byť snaha skrátiť súdne konanie prioritou vlády v oblasti justície. Skrátiť a zefektívniť súdne konanie nie je možné jedným zákonom. Nie je to ako šibnutie čarovného prútika, ktorý vyrieši problém prieťahov v súdnom konaní. Je to možné urobiť len komplexom opatrení. A práve novela Občianskeho súdneho poriadku je jedným zo základných prvkov tohto komplexu, tej mozaiky, ktorá potom vo svojom súhrne umožní, aby konanie našich súdov bolo efektívnejšie, neformálnejšie, aby neprichádzalo k prieťahom v súdnom konaní.
Z týchto dôvodov si vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem požiadať o podporu návrhu novely Občianskeho súdneho poriadku a o jej posunutie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi vlády.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, a prosím pána poslanca Petra Miššíka o slovo.
P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 12. mája 2003 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, ako aj o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 215 z 5. mája 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku NR SR navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, ako aj výbor pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 20. júna 2003 a gestorský výbor do 23. júna 2003.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Skôr ako otvorím rozpravu, sa chcem ospravedlniť, lebo som hlasoval kartou pána predsedu Hrušovského, zostala tu, moja bola vedľa, chcem sa kolegom ospravedlniť, tam sú zmätky, ktoré by mohli reálne vzniknúť z toho, že sa prečíta zápis a je tam uvedený pán Hrušovský ako hlasujúci, takže kvôli tomu to vzniklo. (Ruch v sále.) No neviem, potom sa dohodneme.
Teraz otváram rozpravu k návrhu. Konštatujem, že som nedostal žiadne návrhy poslancov do rozpravy prihlásených písomne. Prosím, otváram možnosť poslancom prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sú prihlásení dvaja. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa ústne.
Prosím pána poslanca Galbavého, aby sa ujal slova.
T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som aj ja pár slov povedal k zákonu, ktorý predkladá pán minister.
Základným zámerom novely Občianskeho súdneho poriadku predkladanej vládou je zrýchlenie a zefektívnenie občianskeho súdneho konania bez ujmy ústavnosti, zákonnosti jeho priebehu, a to prostredníctvom posilnenia prvkov kontradiktórnosti konania, úpravy a vyriešenia mnohých problémov, ktoré sa vyskytli v rámci súdno-aplikačnej praxe. Novela by mala napomôcť urýchleniu často príliš dlhých a nákladných občianskoprávnych a obchodných sporov. Jedným zo základných predpokladov na dosiahnutie účelu súdneho konania je rýchlosť. V oblasti občianskoprávnych a obchodných vzťahov je spolu so spravodlivosťou práve rýchlosť, akou sa môžu oprávnení účastníci domôcť svojich nárokov, mimoriadne dôležitá pre naplnenie účelu konania a dosiahnutia právnej istoty v civilných a obchodných vzťahoch.
Predkladaná novela upravuje, precizuje, resp. zavádza viaceré úpravy, ktorých predpokladom je zvýšenie plynulosti občianskeho súdneho konania. Z predkladanej novely by som si dovolil poukázať na niektoré ustanovenia, ktoré považujem za prínosné, a tie, voči ktorým mám isté výhrady.
V § 30 sa v súvislosti s posilňovaním zásad kontradiktórnosti konania a v súvislosti so zrýchlením občianskeho súdneho konania precizuje potreba na zákonné zabezpečenie a spravodlivú ochranu všetkých aj sociálne slabších vrstiev, ak sa stanú účastníkmi konania. Navrhovaná právna úprava sleduje na jednej strane zabezpečenie zákonnej a spravodlivej ochrany účastníkov konania a na strane druhej zabezpečuje požiadavku reálneho prístupu k súdu. Na jej použitie sú rozhodujúce tieto skutočnosti: Účastník musí spĺňať predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, po druhé, musí požiadať súd o určenie zástupcu z radov advokátov, po tretie, je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Treba povedať, že táto možnosť je založená i v súčasnom znení zákona, avšak novela stanovuje povinnosť súdu poučiť účastníka o možnosti využiť takéto oprávnenie, čím sa sleduje splnenie požiadavky na štát, aby zabezpečil každému jednotlivcovi rovnaký prístup k súdu a k právnej ochrane bez ohľadu na sociálne a finančné možnosti.
Novela zavádza viaceré procesné úpravy, ktoré prispejú k zrýchleniu konania a zefektívneniu činnosti súdov. Návrh na začatie konania je potrebné doručiť súdu v príslušnom počte rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a po jednom rovnopise dostal každý z účastníkov. Návrh je taktiež potrebné doplniť potrebným počtom príloh. V praxi sa však stáva, že potrebný počet rovnopisov, resp. príloh nie je súdu doručený, čo spôsobuje absolútne zbytočné prieťahy v konaní, keďže súdy spravidla i opakovane vyzývajú účastníkov na doplnenie svojich návrhov. Novela zavádza možnosť, aby súd vyhotovil potrebný počet rovnopisov, a to na účet toho, kto návrh predkladá. Novela taktiež zvyšuje možnosť súdu udeliť poriadkovú pokutu do výšky až 25 000, resp. 50 000 korún tomu, kto závažným spôsobom narúša priebeh súdneho konania, resp. tomu, kto neuposlúchne príkaz súdu. Prax ukázala, že doterajšia výška 5 000 Sk nie je dostatočným nástrojom súdu na vynútenie si autority súdu potrebnej na zabezpečenie rýchlosti a účelnosti súdneho konania.
Mimoriadne dôležitú zmenu, na ktorú treba poukázať, prináša táto novela v oblasti úpravy predbežných opatrení podľa § 75 a nasledujúcich. Najmä zavádza novú úpravu pri situáciách, keď je potrebná účinná a rýchla ochrana maloletých detí, najmä v prípadoch, keď sa stávajú obeťami domáceho násilia alebo keď je výchova alebo mravný vývoj vážne ohrozený alebo narušený a vážnosť situácie neznesie odklad. V takejto situácii sa zavádza povinnosť súdu rozhodnúť do 2 dní od doručenia úplného návrhu tak, aby bolo dotknuté dieťa vystavené nepriaznivým vplyvom čo najkratšie. Myslím si, že toto je jedno z najdôležitejších ustanovení tejto novely.
Za účelom zrýchlenia konania novela zavádza možnosť, ktorá obmedzuje verejnosť pojednávania v stanovenom § 116 ods. 1. Podmienkami na prejednanie veci samej bez nariadenia pojednávania sú: Vo veci je možné rozhodnúť len na základe účastníkmi predložených listinných dôkazov a účastníci rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo výslovne práva na verejné pojednávanie veci sa vzdali.
Hoci ja veľmi oceňujem prácu predkladateľov a vidím v predkladanej novele spôsob, akým by sa mohlo konanie podľa tohto zákona urýchliť, dovoľujem si vysloviť výhrady voči ustanoveniam § 202 ods. 4 a § 238 ods. 5. Tieto ustanovenia majú upravovať tzv. bagateľné spory, teda spory predmetom, v ktorých sú peňažné plnenia stanovené určitým násobkom minimálnej mzdy. Jej cieľom by mala byť v spore, ktorý je predmetom konania, relatívne nízka peňažná suma, rýchlejšie uspokojenie veriteľov, pretože odvolacie konanie súdny spor iba zbytočne predlžuje. V tejto veci však zastávam názor, že bez ohľadu na výšku peňažného plnenia ide buď o oprávnený, alebo neoprávnený nárok. Z praxe vieme, že nie vždy je z rôznych dôvodov zaručená rovnaká participácia zúčastnených strán. Zastávam názor, že nie je správne, aby sme hoci iba v relatívne malých sumách takýmto spôsobom obmedzili možnosť strán použiť všetky dostupné možnosti obrany. Obmedzením možnosti odvolania, resp. i dovolania sa obmedzujú možnosti všetkých dostupných prostriedkov obrany pred prípadnými neoprávnenými požiadavkami niektorej zo strán. Ak sa má urýchliť konanie, malo by sa skôr precizovať skrátené súdne konanie a pri podaní odporu niektorých z účastníkov by súd mal dôkladne preskúmavať jeho odôvodnenosť. V praxi súdy často akceptujú akýkoľvek odpor, aj keď nie je odôvodnený vo veci samej, a práve sami sudcovia takto predlžujú súdne konanie.
Do určitej miery rozumiem argumentom predkladateľa, že často pri mnohých sporoch samotné náklady na spor presiahnu výšku žalovanej istiny a spory sa často neúmerne a zbytočne predražujú. Treba si však uvedomiť, že rovnako tu ide o princíp spravodlivosti, a preto zúčastneným stranám by mali byť ponechané všetky možnosti, ako sa brániť proti žalobám, o ktorých sa domnievajú, že sú neodôvodnené bez ohľadu na ich peňažnú hodnotu. I malá suma, ak je rozhodnutím súdu prisúdená inému a nie je oprávnená, i keď sa tak na prvý pohľad v súdnom konaní javí, môže veľmi negatívne zasiahnuť do vedomia postihnutých a naštrbiť ich dôveru v spravodlivý a právny systém. Preto si myslím, že by bolo vhodné ešte zvážiť obsah týchto ustanovení. Inak verím, že predložená novela pomôže postupnému zefektívňovaniu ochrany práv a oprávnených záujmov fyzických i právnických osôb a zrýchleniu súdnych procedúr nevyhnutných na uplatnenie si svojich nárokov. Z mojej strany je to všetko, zatiaľ ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Prosím, nech sa páči, pán poslanec Abelovský.
M. Abelovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, máme v prvom čítaní predloženú 40. novelizáciu a od roku 1990 už 35. novelizáciu Občianskeho súdneho poriadku. Ak takto ďalej pôjdeme a budeme takouto salámovou metódou novelizovať základný procesný predpis občianskeho práva a budeme aj pokračovať takýmto tempom, že 35 novelizácií bolo v podstate za 13 rokov, obávam sa, že za chvíľku to bude 50. novelizácia a veľmi rýchlo sa dožijeme aj vyššieho čísla.
Keďže tento návrh zákona je v prvom čítaní, dovolím si vám predostrieť moje výhrady smerujúce k tomu, aby sme sa zamysleli nad koncepciou tejto novely a najmä, či predkladateľ by sa podrobnejšie a hlbšie nemal zaoberať vážnejšími problémami, ktoré vyplývajú z civilného konania, ktoré je našimi občanmi najmä pre jeho zdĺhavosť a časovú náročnosť dôvodne kritizované. Ja som si podrobne preštudoval tento návrh a musím konštatovať, že veľká časť zmien, ktoré prináša táto novela, je potrebná. A dokázal by som ich ako právnik podporiť. Vyplýva z požiadaviek súdnej praxe na zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania. Obávam sa však, že zase je to len čiastková úprava, ktorá nerieši základné alebo tie ťažiskové problémy, ktoré by riešiť mohla a nad ktorými by sa mal podľa môjho názoru predkladateľ zamyslieť.
Absentuje tu napr. absolútne otázka správneho súdnictva. Ja som nakoniec vystúpil k tejto problematike aj pri prerokúvaní vládneho programu a už tam som konštatoval, že vládny program neobsahuje plán vlády novelizovať Občiansky súdny poriadok, pokiaľ sa týka časti správneho súdnictva. Túto vec považujem za veľmi dôležitú. A len tie moje obavy, ktoré z toho plynú, potvrdila v Českej republike naša snáď pred 2 týždňami uskutočnená návšteva ako ústavnoprávneho výboru, kde sme navštívili aj Najvyšší správny súd v Brne, kde sme, samozrejme, tieto otázky rozoberali. Už pri svojom vystúpení som zdôraznil, že úprava správneho súdnictva v našom Občianskom súdnom poriadku vychádza ešte z bývalej spoločnej federálnej úpravy a sám vtedy zákonodarca predpokladal jeho dočasnú platnosť. Bola prijatá v roku 1991 a, samozrejme, z hľadiska zmeny ekonomicko-politických pomerov musela reagovať aj na možnosť preskúmania správnych rozhodnutí v súdnom konaní. Dočasná úprava znamená toľko, že je dočasná a ju treba nejakým spôsobom stabilizovať v právnom poriadku tak, ako to predpokladá ústava, ako to predpokladajú ostatné nadväzujúce zákony.
Poukazujem na český Ústavný súd. Ja som v tom smere aj na českom Ústavnom súde vyslovil odvahu sudcom Ústavného súdu Českej republiky, že dokázali na základe podnetu zrušiť celú hlavu o správnom súdnictve ako protiústavnú. A najmä aj odôvodnenie tohto rozhodnutia plynie z toho, že bola do Občianskeho súdneho poriadku zakomponovaná ako dočasná úprava, ktorá predpokladala novú legislatívnu úpravu buď mimo, samozrejme, treba sa strategicky rozhodnúť, v osobitných zákonoch upravujúcich správne súdnictvo, alebo v Občianskom súdnom poriadku.
Ja myslím, že také nebezpečenstvo hrozí aj Slovenskej republike. A pokiaľ bude spracovaný riadny podnet na to, aby bola vyslovená protiústavnosť, pretože protiústavné to je, že prakticky 13 rokov pretrváva v našom Občianskom súdnom poriadku dočasné ustanovenie o správnom súdnictve a nebolo novelizované takým spôsobom, ako je to už dneska v Čechách, a vychádzame z toho istého právneho základu, hrozí aj na Slovensku. Preto si myslím, že predložená novela, aj keď nemám vecné pripomienky k jednotlivým novelizáciám jednotlivých ustanovení, nie je komplexná a nechcel by som byť svedkom toho, že na jeseň tohto roku sa budeme zaoberať ďalšou novelizáciou, už 41. v poradí.
Preto túto moju výčitku chcem nejako koncentrovať do návrhu, aby vzhľadom na to aj, čo som povedal, bolo z hľadiska možného ďalšieho postupu prijaté plénom také rozhodnutie, že sa vracia tento zákon na dopracovanie predkladateľovi. Ďakujem.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa spravodajcu a navrhovateľa, či chcú vystúpiť. Nechcú. Ďakujem pekne.
Pristúpime k hlasovaniu.
Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím pána spravodajcu, aby hlasovanie viedol.
P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, v rozprave ale zaznel 1 procedurálny návrh, pána poslanca Abelovského, ktorý požiadal, aby sme najprv hlasovali o tom, že tento návrh novely bude vrátený na dopracovanie predkladateľovi. Prosím, aby ste dali o tomto návrhu pána poslanca Abelovského hlasovať.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Abelovského, aby bol návrh novely vrátený na dopracovanie predkladateľovi. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 104, za 40, proti 55, zdržalo sa 7, nehlasovali 2.
Konštatujem, že návrh pána poslanca Abelovského sme neprijali.
Ďakujem.
Nech sa páči, pokračujte.
P. Miššík, poslanec: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Nech sa páči, hlasujeme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 112, za 83, proti 26, zdržali sa 3, hlasovali všetci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Prosím, pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Nech sa páči, pán spravodajca.
P. Miššík, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona prerokujú určené výbory v lehote do 20. júna 2003 a gestorský výbor do 23. júna 2003.
P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Dávam hlasovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 107, za 98, proti 1, zdržalo sa 8.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 227, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 216.
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o návrh noviel viacerých sudcovských zákonov, ktorých cieľom je jednak vyjasniť niektoré problémy, ktoré vznikli v aplikácii zákonov, ale jednak aj upraviť niektoré nové inštitúty alebo upraviť ich nanovo.
Účelom predloženého návrhu zákona je spresniť zákonnú úpravu, ktorá upravuje postavenie sudcov, štátnu správu súdov, ako aj organizáciu súdov, najmä tým, že návrh zákona sprísňuje vymedzenie bezúhonnosti ako základnej požiadavky na výkon funkcie sudcu. A toto je prvý zákon, ktorým sa zavádza do nášho právneho poriadku princíp nulovej tolerancie, ktorý znamená, že pokiaľ bol kandidát na funkciu sudcu kedykoľvek v minulosti odsúdený pre úmyselný trestný čin, nebude sa môcť o funkciu sudcu uchádzať, a to dokonca ani v prípade, keď príde k zahladeniu odsúdenia a k nastúpeniu právnej fikcie bezúhonnosti. Myslím si, že je potrebné vyslať signál do spoločnosti, že pokiaľ sa niekto spreneverí tak významne svojmu poslaniu, že spácha úmyselný trestný čin, nemal by mať nikdy šancu sa vrátiť do právnickej profesie, či to bude profesia sudcu alebo notára, alebo advokáta, alebo prokurátora, alebo exekútora.
Okrem toho návrh novely zákona sprísňuje disciplinárne konanie, spresňuje úpravu disciplinárnych previnení a následných disciplinárnych opatrení. Určite je dlhotrvajúcim problémom na Slovensku nízka dôveryhodnosť nášho súdnictva. Trápi to veľkú časť sudcov aj vládu a určite aj veľkú časť tejto snemovne. A potrebujeme zaviesť efektívny systém disciplinárneho konania, ktorý umožní, aby sudcovia, ktorí sa buď odborne, alebo morálne spreneverujú výkonu svojej funkcie, z justície odišli. Je to dôležité pre väčšinu odborne zdatných a čestných sudcov, ktorým zlé meno robia práve tí kolegovia, ktorí rozhodujú nezákonne alebo konajú neeticky. Myslím, že sme našli dobrý kompromis a dobrý mechanizmus na zmenu systému disciplinárneho konania, ktoré môže viesť v konečnej fáze k posilneniu dôveryhodnosti justície.
Okrem toho návrh zákona vymedzuje povinnosti predsedu súdu ako súdneho funkcionára a zároveň mení spôsob kreovania sudcovských rád pri krajských súdoch, ktoré v súčasnosti sú volené len z 2 tretín a z 1 tretiny sú menované predsedom príslušného krajského súdu ako funkcionárom štátnej správy súdov. Tu posilňujeme samosprávnosť a umožňujeme, aby všetci členovia sudcovskej rady boli volení svojimi kolegami sudcami z obvodu krajského súdu.
Ide podľa mojej mienky o dôležitú zmenu, ktorá, opakujem, môže prispieť k navráteniu dôveryhodnosti justície, aj keď, samozrejme, to nemôže byť krok jediný.
Navrhovaná úprava nebude mať dopad ani na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.
Z týchto dôvodov si vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem požiadať o podporu návrhu noviel sudcovských zákonov a o ich posunutie do druhého čítania. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský, ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi.
V. Ondrejka, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, vážený pán minister, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 12. mája 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 227). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami po zhodnotení súčasného stavu, dôvodnosti potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov a o vplyve na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vládny návrh zákona ďalej obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a právom európskych spoločenstiev, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie a v práve Európskych spoločenstiev nie je problematika návrhu zákona upravená a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.
Tento návrh je predložený vládou Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Jeho cieľom je úprava personálneho a organizačného postavenia sudcov a súdov pri deklarovaní zabezpečenia súdneho systému založeného na rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho procesu, nezávislého, nestranného a dôveryhodného rozhodovania.
Chcel by som podotknúť, že uvedený iniciatívny návrh nie je v legislatívnom pláne vlády Slovenskej republiky a v druhom čítaní máme aj poslanecký návrh poslanca Drgonca o Súdnej rade.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 216 z 5. mája 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh prerokovali výbory v lehote do 20. júna 2003 a gestorský výbor do 23. júna 2003.
Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.