Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

Skôr ako otvorím rozpravu, chcela by som sa vás spýtať, dámy a páni poslanci, pán minister spravodlivosti predkladá ešte 3 ďalšie návrhy zákonov, či by sme sa dohodli a vyjadrili všeobecný súhlas s tým, že hlasovať o týchto 4 bodoch budeme naraz po prerokovaní posledného bodu. Ďakujem, je všeobecný súhlas s takýmto postupom.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Tkáč, pán poslanec Abelovský. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

Slovo má pán poslanec Tkáč.

V. Tkáč, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, odvolal by som sa už na niektoré slová, ktoré som použil pri skrátených legislatívnych konaniach pred týmto bodom rokovania, a to vo vzťahu ku zámernej likvidácii verejnoprávneho charakteru sociálnych inštitúcií, ktoré sú zo strany súčasnej vládnej koalície. Myslím tým likvidáciu verejnoprávneho charakteru Sociálnej poisťovne i Národného úradu práce.

Ak som si starostlivo preštudoval ten návrh, ktorý má aj dobré pozitívne stránky, tak sú tam opäť ďalšie prvky ingerencie štátu do ďalšej mocenskej sily, a to súdnej moci. V tejto súvislosti by som rád upozornil aj tých, ktorí spievali veľké ódy, akým spôsobom treba zabezpečiť deľbu moci v štáte, akým spôsobom treba obmedzovať silu štátu, akým spôsobom treba prenášať funkcie štátu na neštátne organizácie a podobne. Tu skutočne sú evidentné pokusy zasiahnuť do samostatnosti súdnej moci. A v tejto súvislosti opätovne som si kládol otázku sám sebe, ktorú som si kládol už neraz, že po mnohých rokoch roboty som doteraz nepochopil, prečo vôbec ešte existuje ministerstvo spravodlivosti, a nie je mi absolútne jasné, na čo je ešte ministerstvo kultúry či ministerstvo hospodárstva v našom štáte, pretože si myslím, že systém riadenia súdnej moci je nie príliš vzdialený systému existencie verejnoprávnych inštitúcií. A to boli inštitúcie, ktoré sa odštátňovali. A tu sa zoštátňuje súdna moc takým spôsobom, že sa posilňuje opäť právomoc ministerstva spravodlivosti či ministra spravodlivosti a znova sa zasahuje z exekutívy do nezávislej zložky moci. To by sa pán Montesquieu asi veľmi čudoval, keby zistil, že deľba moci je v tomto smere skutočne iluzórnou skutočnosťou a že priamo v zákone sa zakóduje udavačstvo, v zákone sa uvádza, že dokonca ten, kto neudáva, porušuje disciplínu. A sú tam podobné hrubé aj ľudské, aj filozofické, aj politické, aj etické aspekty.

V tejto súvislosti si myslím, že treba aj v budúcom období naďalej odštátňovať, že ingerencia ministerstva spravodlivosti do súdnej moci nie je vhodným spôsobom na riešenie problémov súdnictva, že otázka reformy súdnictva, zrýchľovania konania či otázky týkajúce sa vynútiteľnosti práva sa nedajú posilniť centralizáciou právomocí štátneho orgánu. Ak sa dnes nediskutuje o tom, čo už za socializmu fungovalo a úspešne, že sa dávali prednostne veci rodinné na program súdov, že veci týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov sa uprednostňovali, a bola to direktíva v riadení súdov, tak je potom diskutabilné, či dnes nezaviesť pracovné súdnictvo, či neriešiť otázky špecializácie jednotlivých senátov, či nie je možné riešiť aj posilnenie mimosúdneho princípu prejednávania, rozhodovania sporov, individuálnych či kolektívnych sporov, hľadaním aj iných možností, ktoré dnes sú. V tejto súvislosti centralizovať agendu na výkon exekutívy ja považujem za protismerné vo vzťahu k budovaniu právneho štátu. Ak napr. tu, a o tom budeme hovoriť aj v ďalšom čítaní, samozrejme, je evidentné, že sú uvádzané alebo sú pripravované opatrenia, že sa eliminuje postavenie predsedu Najvyššieho súdu, a to v čase, keď sa predseda volí a tieto kompetencie sa zverujú ministerstvu alebo ministrovi spravodlivosti, ako to inak nazvať ako ďalšie posilňovanie štátu.

Ak sa hovorí, že sudca je povinný oboznámiť predsedu súdu so skutočnosťami, ktoré sú mu známe a ktoré môžu byť obsahom návrhu na začatie disciplinárneho konania, aká je v tom etika a morálka? To mi skutočne nie je jasné. V tejto súvislosti naozaj existuje princíp, aj právom uznávaný, oznámenia skutočností o tom, že bol spáchaný nejaký trestný čin, ale otázky disciplinárneho konania sú, prepánajána, predsa dnes dávno riešené v Zákonníku práce, vo verejnej službe, v štátnej službe, sú osvedčené. A ide o to, že sa musí zamestnávateľ, organizácia dozvedieť o tom, že došlo k zavinenému porušeniu určitých právnych povinností alebo iných povinností, nemusí ísť len o právne povinnosti, a je možné začať disciplinárne konanie. Denunciantstvo, udavačstvo, porušenie tohto ustanovenia by znamenalo v podstate absolútnu psychológiu a narušenie sociálnej klímy i sociálno-psychologickej klímy na súdoch. Ja si myslím, že toto v právnom štáte v 21. storočí zaváňa všeličím iným, len nie právnym štátom.

Ďalej, otázka pokusu ingerencie do rozhodovania súdu. Tým, že niekto vraj chápe závažné previnenie ako svojvoľné rozhodnutie súdu, sudcu, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku, je to absurdné z hľadiska samostatnosti a oddelenia súdnej moci od výkonnej moci. Tu skutočne je otázkou, akým spôsobom hodnotiť potom jednotlivé rozhodnutia sudcov či jednotlivých senátov a zavinenie komentovať úplne iným spôsobom než svojvoľným komentovaním svojvoľného rozhodnutia sudcu, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku.

Ďalej, zasahovanie do súdnej moci tým, že aj do rozhodovania sudcov disciplinárneho senátu majú zasahovať ministri a Národná rada, ja považujem za vážny krok do nezávislosti súdov. V tejto súvislosti si myslím, že je na hrane ústavnosti aj predĺženie lehôt súvisiacich s evidenciou a so zahladením disciplinárnych opatrení, ktoré sa neúmerne naťahujú a sú v rozpore minimálne s tými lehotami, ktoré sú v oblasti priestupkov či trestných činov. Myslím si, že aj skúsenosti napr. zo štrajku železničiarov v súvislosti so zneužitím tzv. reforiem urýchleného konania či voľby prostredníctvom výpočtovej techniky, tzv. nezávislého sudcu až do okamihu, kým bolo evidentné, že ten sudca je verný a náš a rozhodne, ako my chceme, nasvedčujú, že všetko sa dá obísť, aj reforma sa dá obísť. Ale tu ide o princíp právneho štátu. A to je otázka posilňovania jednej zložky moci na úkor druhej zložky moci. Teória deľby moci hovorí o deľbe moci a o brzdách moci. Tu sa odoberajú brzdové doštičky, pán minister, a to je v právnom štáte nepríjemné a neprípustné. Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Abelovský.

M. Abelovský, poslanec: Pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, z veľkej časti to, čo som chcel povedať, povedal pán poslanec Tkáč. Ale predsa mi nedá, aby som niektoré veci nezdôraznil a nedal do patričných súvislostí.

V rokoch 1994 až 1998 sme boli svedkami toho, aspoň časť vládnej koalície to tvrdila, že výkonná moc si uzurpovala od súdnej moci určité právomoci, ktoré jej nepatrili. A musím povedať, že aj dôvodne bola kritizovaná najmä samosprávnymi orgánmi, organizáciami sudcov, že sa im odoberajú alebo znižujú právomoci, ktoré majú a ktoré podľa ústavy sú dôvodné, aby si uplatňovali. Obávam sa, že teraz sme svedkami protichodného pohybu, že tie vydobyté pozície, ktoré súdna samospráva získala v nie ľahkom boji a nie jednoducho, chce výkonná moc na jej úkor si znova uplatniť. Na to používa podľa mňa aj argumentačne neprimerané argumenty, a to je signifikantné aj pre iné návrhy novelizácií, keď z jednotlivých prípadov, ktoré sa udejú, a udejú sa v každej spoločnosti, sa robia potom všeobecné závery, ktoré nie celkom dôvodne postihujú aj tých, v tomto prípade sudcov, ktorí sa žiadnym spôsobom neprevinili alebo ani nejakým spôsobom neprišli do rozporu s morálnymi alebo zákonnými pravidlami. Za výsledok takéhoto snaženia považujem aj vládny návrh o sudcoch a prísediacich.

Ako poslanec bol som oslovený obidvomi sudcovskými organizáciami, ktoré združujú prakticky, dá sa povedať, skoro 100 % sudcov, a to je príznačné. Ja neviem, prečo pán minister alebo úradníci, ktorí konali v jeho mene, nenašli spoločnú reč pri prijímaní takéhoto návrhu zákona, pretože tento sa prijíma v prvom rade pre sudcov a prostredníctvom nich pre všetkých občanov. Samozrejme, treba zákonnými úpravami, ja tomu rozumiem, brzdiť aj tie odstredivé sily, ktoré nejakým spôsobom na zákonné vákuá využívajú, by som povedal, tí nesvedomití sudcovia, ale na druhej strane aj zneužívajú ustanovenia. Treba ich precizovať tak, aby zodpovedali dôstojnosti a vážnosti sudcovského stavu.

Ja považujem za neprimerané tie ustanovenia navrhovaného zákona, ktoré hovoria o povinnosti sudcov sa napr. podrobovať dychovým skúškam. To považujem za nedôstojné sudcovského stavu, aby takýmto spôsobom boli sudcovia kontrolovaní. Nakoniec, v justícii pôsobím takú dlhú dobu, že si môžem dovoliť povedať aj to, a to vyplýva nakoniec aj z rokovania od sudcov, nielen advokátov alebo komerčných právnikov, že na súdoch sa vie a vie sa presne, ktorí sudcovia pijú. Vie sa to detailne a každý by tých sudcov mohol presne pomenovať. Ale do zákona o sudcoch a prísediacich implementovať to ustanovenie, ktoré má konkrétnu podobu, len preto, že sa stal, by som povedal, smutný prípad na Okresnom súde v Galante, príp. v Trnave, považujem za neprimerané pre tých ostatných čestných a poriadnych sudcov, ktorí alkohol nepožívajú v pracovnom čase ani v mimopracovnom čase tak, aby nejakým spôsobom kompromitovali svoj sudcovský stav.

Ja vidím to veľké nebezpečenstvo, ktoré sa dáva súdnym funkcionárom, a to je zase ingerencia výkonnej moci do sudcovskej nezávislosti, že sa bude chytráčiť pri takýchto prípadoch a že budú vážnym spôsobom ohrození sudcovia, ktorí akosi budú "prichytení" pri čine, keď bude zneužitá situácia na to, aby sa, samozrejme, v rámci expressis verbis ustanovenia v zákone o sudcoch a prísediacich museli potom podrobiť sudcovskej skúške. A nenapadá ma nič primeranejšieho ako to, keď sudca, ktorý celé doobedie pojednáva, vypočúva účastníkov, svedkov, hovorí a ide na obed a vypije 1 veľké pivo a vráti sa a na súdnej chodbe ho bude čakať príslušný funkcionár s balónikom alebo s detektorom a dá mu fúkať. Rovnaká situácia môže nastať vtedy, ak kolegu sudcu navštívi druhý kolega, po 5 rokoch sa stretnú a zájdu do neďalekého bistra a vypijú kávu a koňak a bude ho tam niekto vidieť a znova to zneužije funkcionár, pretože je z takých alebo onakých dôvodov nepohodlný, na to, aby bol akosi prichytený pri čine a bol zdokumentovaný jeho priestupok. Ja nehovorím, že sa to má takto robiť ani že je to správne, že sa to tak robí, ale vidím tu v takejto zákonnej úprave vážne nebezpečenstvo potom na zneužitie tohto ustanovenia.

Mám celý rad pozmeňujúcich návrhov, ktoré, samozrejme, v rámci možností uplatním, ak tento zákon prejde do druhého čítania. Všetky tieto návrhy však vznikli v kuchyni sudcov, teda tých, ktorých sa priamo tento zákon dotýka. Sú to vysokopostavení súdni funkcionári, ktorí pôsobia a majú dôveru nielen stavovských organizácií, ale aj samotných sudcov. Preto nechápem celkom postoj ministerstva spravodlivosti, že takéto elementárne záležitosti, ktoré vyplývajú nakoniec zo vzťahov i otázok, neboli vyriešené v pripomienkovom medzirezortnom konaní, keď sa malo podľa môjho názoru komunikovať. Tá komunikácia mala viesť k tomu, aby takéto závažné pozmeňujúce návrhy neboli uplatnené alebo neboli akceptované.

Neostáva mi nič preto, tak ako aj pri Občianskom súdnom poriadku, len navrhnúť, aby Národná rada aj tento zákon vrátila predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktickú poznámku má pán poslanec Polka.

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov na podporu stanovísk, ktoré predniesli moji predrečníci, pán Tkáč a pán Abelovský.

Dovoľte mi zároveň vyjadriť údiv nad tým, že z dielne Žabotova prichádza opäť návrh zákona, ktorý jasne a zrozumiteľne zaváňa obrovským atavizmom nášho štátu, ktorý chce pohltiť v tomto prípade súdnu moc, predtým to boli policajti a štruktúra policajných zborov.

Chcel by som upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v tejto ctenej snemovni v minulom volebnom období prebiehal zúrivý zápas o regionálne samosprávne kraje, varianty 4, 8, 12, 16. Na základe kompromisu predchádzajúcej vládnej koalície sme dospeli alebo ste dospeli k záveru, že ich bude 8. Po pol roku vládnutia novej koalície alebo nového zoskupenia prichádza návrh na 6 súdov, nerozumiem skutočne, prečo majú byť potrestaní občania 2 samosprávnych celkov, aby nemali mať vlastný vyšší súd. Skutočne tomu nerozumiem.

Nerozumiem ďalej tomu, prečo sa neakceptuje stanovisko Združenia sudcov Slovenska, ktoré tvorilo bojový predvoj bývalej opozície v boji proti Mečiarovým ministrom spravodlivosti. Boli to ľudia, ktorí skutočne, treba dať klobúk dolu, odvážne a razantne presadzovali princíp sudcovskej nezávislosti, presadzovali 3 piliere štátu, presadzovali nezávislosť súdnej moci od moci výkonnej. A tí, ktorí ich vtedy podporovali, ktorí ich vtedy využívali ako zbraň proti Mečiarovej vláde, teraz ich stanovisko obchádzajú a nechávajú ho bokom. Je to skutočne pre mňa pozoruhodná záležitosť a nechápem tento zvrat v myslení vlády alebo v myslení pána ministra.

A na záver drobnú otázočku, pán minister. Položím vám ju verejne, ale môžete ju dostať aj písomne. Keď prejavujete takú dojemnú starostlivosť o správu súdov, pýtam sa: Viete, aká je situácia na Okresnom súde v Žiline, kde sa dodnes, do 20. mája, nepracuje na základe rozvrhu práce? Skúste tam poslať kontrolu.

A argumenty o tom, ako vaša úradníčka predniesla v niektorej televízii, že občan nechodí každý deň, neobstoja.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vypršal vám čas, pán poslanec.

Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán minister. Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážená pani predsedajúca, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem stručný, lebo ide o prvé čítanie.

Pán poslanec Tkáč hovoril, že ide o ingerenciu štátu do súdnej moci. No jednou z mocí štátu je súdna moc. Takže asi sme si v tomto poplietli pojmy. Spomínali ste to, viackrát ste hovorili o tom, to nie sú verejnoprávne poisťovne, pán poslanec, súdy, to je súčasť štátnej moci.

Spomínali ste tiež, že by sa čudoval Montesquieu. Ale Montesquieu okrem toho, že opísal trojdelenie štátnej moci, hovoril o systéme bŕzd a protiváh medzi jednotlivými mocami. Poviem to na príklade disciplinárnych senátov. V mnohých krajinách súčasťou bŕzd a protiváh je, že v disciplinárnych senátoch je laický prvok. My sme diskutovali so sudcami, akým spôsobom zmeniť systém disciplinárneho konania. A vyšiel z toho kompromis, že, dobre, nebude tam laický prvok, čo je obvyklé v mnohých štátoch, ktoré majú oveľa konzekventnejšie trojdelenie štátnej moci ako my, ale budú kandidátov do disciplinárnych senátov navrhovať aj ostatné dve zložky moci, teda moc zákonodarná a výkonná. Myslím si, že Montesquieu by sa nečudoval, práve naopak, ide o posilňovanie systému bŕzd a protiváh.

Spomínali ste aj problém, ktorý máte s novým disciplinárnym previnením, ktorým je svojvoľné rozhodnutie sudcu, o ktorom bude rozhodovať, podotýkam, disciplinárny senát. Žiaľ, musím povedať, že všetky rozhodnutia súdu nie je možné subsumovať pod pojem právneho názoru. Ak rozhodne sudca na základe neexistujúceho ustanovenia právneho poriadku, to nie je vec právneho názoru, to je svojvôľa zjavne prekračujúca rámec právnej úvahy, v zjavnom rozpore s platným právnym poriadkom porušujúca právo na spravodlivý proces ako konštatovali judikáty mnohých ústavných súdov. Samozrejme, niekedy bude veľmi ťažké nájsť tenkú hranicu medzi svojvoľným rozhodnutím na strane jednej a právnym názorom na strane druhej. Ale to bude úlohou disciplinárnych senátov. A musím povedať, že vyriešiť problém tak, že všetko zahrnieme pod právny názor, to veľmi dôveryhodnosti našej justície, pán poslanec, neprospeje.

Pán poslanec Abelovský spomínal, že mali by sme nájsť spoločnú reč so sudcami. My sme veľmi zodpovedne, veľmi dlho diskutovali so zástupcami obidvoch stavovských organizácií, nakoniec zostali asi 2 rozpory, ale mnohé sa vyriešilo. Takže tvrdiť, že sa nediskutovalo a nebol priestor, nie je pravdou. Ten priestor bol a od januára dodnes, keď je skoro koniec mája, sme diskutovali podľa mňa veľmi kultivovane, veľmi slušne. To neznamená, že sa na všetkom zhodneme. Ale myslím si, že ten postup bol korektný a bol férový.

Spomínate, že dychové skúšky sú nedôstojné v zákone. Možno, áno, sú. Keď sa tvoril zákon o sudcoch a prísediacich, sudcovia hovorili, to tam nemusíme dávať, veď to je základná vec etiky sudcu, to netreba dávať do povinností, to je jasné. Rozhodnutie disciplinárnych senátov je, že to vôbec nie je jasné. Pokiaľ to nie je v zákone, tak takú povinnosť sudcovia nemajú. Riešenie podľa mňa jediné možné je, že sa to dá do zákona. Žiadne iné riešenie neexistuje.

Bolo tu viackrát spomínané, že návrh noviel sudcovských zákonov ohrozuje nezávislosť sudcov. Ja si ctím nezávislosť súdnej moci, ja som časť svojho postgraduálneho štúdia absolvoval v Spojených štátoch, kde nezávislosť súdnej moci existuje niekoľko storočí. Ctím si nezávislosť a nikdy by som si nedovolil do nezávislosti súdneho rozhodovania zasiahnuť. Ale nezávislosť je len jednou stranou mince. Druhou stranou tej istej mince je a musí byť zodpovednosť. Bez zodpovednosti nebudú mať ani naši sudcovia, ani naša justícia dôveryhodnosť. A tento návrh noviel zákonov je práve kvôli tým čestným sudcom, kvôli tej väčšine čestných, odborne zdatných a morálne spôsobilých sudcov, práve preto, aby existoval mechanizmus očisty justície, pretože tých niekoľko zlých prípadov vrhá zlé svetlo na všetkých sudcov, aj na tých čestných, aj na tých, ktorí sú morálne a odborne spôsobilí.

Takže preto si myslím, že návrh noviel zákonov našej justícii pomôže, a preto vás chcem poprosiť o jeho podporu. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Chcem sa spýtať, či sa chce vyjadriť k rozprave pán spravodajca. Ďakujem zatiaľ pánovi spravodajcovi.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona máte ako tlač 228, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 217.

Prosím, pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Lipšic, aby ste uviedli návrh tohto zákona.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide rozsahom o nie veľkú novelu Notárskeho poriadku, ktorej účelom je spresnenie definície bezúhonnosti notárov a notárskych koncipientov v zmysle zavedenia princípu nulovej tolerancie, to znamená princípu, na základe ktorého ak bol právnik v minulosti právoplatne odsúdený pre obzvlášť závažný delikt alebo pre trestný čin korupcie, alebo pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, tak sa nikdy nebude môcť do právnickej profesie vrátiť vrátane profesie notárskej.

Okrem toho návrh novely zákona spresňuje požiadavky na dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie a zavádza centrálny register listín, o čom si myslím, že je obrovská úloha, s ktorou sa notári začali pasovať od januára tohto roku, keď sa zaviedli viaceré centrálne registre. Myslím, že to bol obrovský krok správnym smerom a dnes mnohé veci, napr. register záložných práv k hnuteľným veciam a jeho právna úprava v našom právnom poriadku je vzorom pre mnohé krajiny. Ja som tomu úprimne rád.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu návrhu novely a posunutie návrhu novely do druhého čítania. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Slovo má spravodajca, ktorého určil gestorský, ústavnoprávny výbor, pán poslanec Alexej Ivanko.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením z 12. mája 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (tlač 228).V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, ako aj o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočet vyšších územných celkov a o vplyve na zamestnanosť.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie a v práve Európskych spoločenstiev nie je problematika návrhu zákona upravená. Tiež nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Ťažisko úpravy spočíva najmä v zavedení definície bezúhonnosti notárov a notárskych koncipientov, upresnení požiadaviek na dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie a zavedenie inštitútu krížového zákazu výkonu právnického povolania a centrálneho registra listín.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 217 z 5. mája 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Zároveň odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 20. júna 2003 a gestorský do 23. júna 2003.

Pani predsedajúca, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto bodu rokovania.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že ani ústne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ďakujem zatiaľ, pán spravodajca.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 229, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 218.

Pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, prosím, aby ste uviedli tento návrh zákona.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem veľmi stručný, pretože ide o obdobnú úpravu, aká sa týka Notárskeho poriadku. To znamená zavedenie prísnejšej úpravy bezúhonnosti do zákona o exekútoroch a exekučnej činnosti, zavedenie princípu nulovej tolerancie, zavedenie inštitútu krížového zákazu výkonu právnického povolania a upresnenie požiadaviek na dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie. V tomto duchu ešte bude koncipovaná aj novela zákona o advokácii a novela zákona o prokurátoroch, kde by sme tiež chceli zaviesť princíp nulovej tolerancie. Ďakujem veľmi pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Slovo má spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský, ústavnoprávny výbor, pani poslankyňa Jana Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 12. mája 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 229. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, o vplyve na zamestnanosť.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právnym poriadkom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev, z čoho vyplýva, že v práve Európskej únie a v práve Európskych spoločenstiev nie je problematika návrhu zákona upravená, tiež že návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 218 z 5. mája tohto roku podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 20. júna 2003 a gestorský výbor do 23. júna 2003.

Pani predsedajúca prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k predloženému návrhu zákona.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.

Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne nemám žiadnu prihlášku do rozpravy. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Abelovský. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

Pán poslanec Abelovský, máte slovo.

M. Abelovský, poslanec: Pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja tu dneska stojím viacej, ako sedím na vlastnom mieste. Chcel som sa prihlásiť aj v tom prvom bode, ale zlyhalo mi nejako to hlasovacie zariadenie.

V podstate moje výhrady k tomuto zákonu, ktorý teraz prerokúvame, ono v podstate ide o identický problém aj zákona, o ktorom sme rokovali pred chvíľkou, teda o Notárskom poriadku, smerujú k ustanoveniu § 10, v tom predchádzajúcom je to ustanovenie § 11, ktorý sa dopĺňa o odseky 4 a 5, ktoré hovoria o bezúhonnosti. Je to filozofická otázka nulovej tolerancie, ktorú pán minister zavádza prakticky do všetkých kódexov. Počuli sme, že bude aj v prokurátorskom podľa jeho návrhu a aj v advokátskom zákone. Ja považujem však toto ustanovenie za retroaktívne, a teda tým aj protiústavné. Konštatoval pán spravodajca v predchádzajúcom, že je v súlade s ústavou, podľa mňa nie je v súlade s ústavou toto ustanovenie, pretože aj notári, aj exekútori boli rozhodnutím komory ako samosprávneho orgánu zo zákona na to splnomocnení riadne zapísaní do tejto komory, kde vykonávajú svoju činnosť. Ja neviem, či sa medzi notármi a exekútormi nachádzajú také osoby, ktoré boli odsúdené za obzvlášť závažný trestný čin, príp. za prijímanie úplatku a pod., ani som to neskúmal. Samozrejme, aj určitá právna neistota, a ide o ústavný princíp, ma vedie k tejto obave, že by tu bola zjavná retroaktivita. Pred chvíľkou sme s pánom ministrom hovorili, že ide podľa neho len o tzv. nepravú retroaktivitu. Podľa mňa je to z hľadiska protiústavnosti rovnaká situácia, ako keby išlo o tzv. pravú retroaktivitu.

Takže podľa môjho názoru považujem to trocha za aj určitý spôsob prejudiciálne, ak môžem tak povedať, sui generis rozhodnúť v týchto 2 zákonoch o tom, že sa bude rozhodovať takýmto spôsobom aj o ďalších právnických povolaniach, a získať určitým spôsobom pre aj ďalšiu novelizáciu v tých ďalších právnických povolaniach potom príp. pôdu na uplatnenie takýchto ustanovení. Nemôžem si pomôcť, považujem v obidvoch týchto návrhoch zákonov toto ustanovenie za retroaktívne. V ostatných ustanoveniach by som dokázal tieto obidva zákony podporiť, ale v tomto prípade budem musieť teda hlasovať proti. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.

Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Vidím, že nie. Ďakujem zatiaľ.

Tak ako sme si odhlasovali, ako sme vyjadrili všeobecný súhlas, budeme ešte pokračovať druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 198, spoločnú správu máte ako tlač 198a.

Pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, prosím, aby ste odôvodnili tento návrh.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Európsky dohovor o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi bol dojednaný v rámci Rady Európy a bol uzavretý v Štrasburgu 30. novembra 1964. V mene Slovenskej republiky bol podpísaný v Štrasburgu dňa 12. marca 2003.

Hlavným cieľom dohovoru je umožniť sledovanie správania osoby odsúdenej v jednom zmluvnom štáte na území iného zmluvného štátu na žiadosť orgánov odsudzujúceho štátu, ak tejto osobe bola uložená skúšobná lehota. Existencia takéhoto medzinárodného záväzku znamená, že súd odsudzujúceho štátu sa nemusí obávať uložiť cudzincovi podmienečný trest, resp. odsúdeného cudzinca z výkonu trestu podmienečne prepustiť, pretože vie zabezpečiť sledovanie správania odsúdeného v skúšobnej lehote v cudzine, ako aj v prípade potreby, ak sa odsúdený neosvedčí v skúšobnej lehote zabezpečiť výkon zvyšku trestu.

Uzavretie dohovoru Slovenskou republikou bolo podmienené prijatím novely Trestného poriadku, ktorá nadobudla účinnosť 1. októbra 2002. Tretí oddiel nového znenia 23. hlavy Trestného poriadku a predovšetkým ustanovenia § 417 až § 420 boli pripravené tak, aby pri prednosti tejto medzinárodnej zmluvy pred zákonom vytvorili potrebný podklad na vykonávanie dohovoru orgánmi Slovenskej republiky. Ide o prezidentskú medzinárodnú zmluvu z oblasti ľudských práv a základných slobôd, na ratifikáciu ktorej sa vyžaduje súhlas Národnej rady podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Súčasne vláda navrhuje podľa čl. 86 písm. d) ústavy vysloviť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, ktorá má prednosť pred zákonom. Prednosť tejto medzinárodnej zmluvy pred zákonom je nevyhnutná z dôvodu jej vykonávania súdmi Slovenskej republiky, keďže podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sú sudcovia viazaní iba medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy.

K dohovoru sa navrhuje výhrada Slovenskej republiky k čl. 37 ods. 2, ktorej text vláda schválila a ktorý je prílohou k návrhu uznesenia Národnej rady. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Prosím určeného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána poslanca Jozefa Miklušičáka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu vo výboroch.

J. Miklušičák, poslanec: Pani podpredsedníčka, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964 (tlač 198) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964 (tlač 198) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 203 zo 16. apríla 2003 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964 pridelený, ho prerokovali takto:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 137 z 13. mája 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 71 z 9. mája 2003 odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky:

po prvé, vysloviť súhlas s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964 s týmito vyhláseniami:

"Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 27 ods. 4 dohovoru a oznamuje, že všetky žiadosti podľa dohovoru sa musia zasielať Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 29 ods. 2 dohovoru a vyhlasuje, že žiadosti a pripojené písomnosti zasielané do Slovenskej republiky musia byť opatrené prekladom do slovenského jazyka. V prípade, že by zabezpečenie slovenského prekladu bolo pre dožadujúci sa štát spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, môžu byť písomnosti opatrené prekladom do angličtiny alebo francúzštiny."

a s touto výhradou:

"Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 38 ods. 1 dohovoru uplatniť výhradu podľa bodu 3. prílohy a neprijíma ustanovenie čl. 37 ods. 2 dohovoru.";

po druhé, rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964 (tlač 198) vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

po prvé, vysloviť súhlas s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964 s uplatnením vyhlásení Slovenskej republiky v znení, ako sú formulované v predchádzajúcej časti tejto správy, a

po druhé, rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964 (tlač 198a) vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 147 z 19. mája 2003.

Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Nehlási sa nikto. V tejto chvíli vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Budeme hlasovať o jednotlivých bodoch.

Najskôr budeme hlasovať o poslednom bode,