J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Chcem nadviazať na predrečníka minimálne v tej časti, ktorá spoločnej správy sa týka, bodu 19a a 19b. Je prinajmenšom nezvyčajné, ak zákon, ktorý je pridelený výborom, sa neskôr v jednom výbore rozšíri o ďalšie návrhy zákonov, ktoré menia a dopĺňajú iné zákony. Chcem preto podať procedurálny návrh, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode programu a vrátili sa do rokovania výborov, ktorým bol tento návrh zákona určený, aby ho prerokovali všetky výbory. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia. Ja som prišiel som do tohto parlamentu s tým, že hlavne v zdravotníckej legislatíve spravíme niečo pozitívne pre občanov tejto republiky a pre zdravotníckych pracovníkov alebo pracovníkov v zdravotníctve. Asi som bol naivný, pretože toto, čo sa deje dnes, tu čo je predložené, aby do 272 bol predložený zákon o lieku, podsúvaný, ja to pokladám to za podvrh a podraz a ak takto máme robiť čisté zákony, tak ja budem uvažovať o zotrvaní v tomto parlamente. Ďakujem pekne. Navrhujem stiahnuť!

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Chovanec.

M. Chovanec, poslanec: Ja sa chcem spýtať, chcel by som sa spýtať pána ministra Kaníka, ktorý zastupuje pána ministra, kde je tá legislatívna smršť zákonov zo zdravotníctva. Namiesto legislatívnej smršte prichádza totálny legislatívny chaos. Totálny chaos panuje v zdravotníctve naďalej presne tak, ako panoval pred voľbami. Dovolím si pripomenúť, že ubehlo 8 mesiacov a my sme neboli schopní prijať jeden zásadný, systémový zákon. Hráme sa niekoľko mesiacov s 20 korunami poplatkov a teraz riešime jednu vec, ktorá z pozície systému nemá absolútne žiadny zmysel. Tak sa pýtam, pán minister, keď ste si sadli do kresla a prijali ste poverenie pána ministra zastupovať ho, prosím, odpovedzte mi vy, kedy budete sedieť v kresle a zastupovať pána ministra so systémovým, zásadným krokom. Lebo on doteraz na kresle, v ktorom sedíte, nepredložil zákon, ktorý by mal nejaký zmysel. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, aj keď to nie je celkom v súlade s rokovacím poriadkom, odporúčam, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu a rokovali o ňom na najbližšej schôdzi, budúcej, pretože naozaj je to problematika, ktorá je odborná, ktorou sa minister práce, sociálnych vecí a rodiny nezaoberá tak profesionálne, aby sa mohol vecne vyjadriť k tomuto problému, preto ak je všeobecný súhlas, odporúčam, keby sme sa vedeli dohodnúť, prerušíme rokovanie v tomto štádiu, keď je rozprava skončená. Pán poslanec Miklušičák požiadal, aby aj výbory, ktorým bol pridelený, mohli ešte raz prerokovať, keďže boli vážne pozmeňujúce návrhy, ktoré pôvodne neboli obsiahnuté vo vládnom návrhu zákona, aby sa tieto výbory ešte nimi zaoberali, posúdili aj z hľadiska ústavnoprávneho, či predložené návrhy sú, alebo nie sú v súlade s ústavou a takto dopracovaný a prerokovaný návrh sme potom prerokovali na 13. schôdzi, ktorá začína 17. júna. Ešte predtým pán poslanec Fico...

R. Fico, poslanec: Pán predseda, ďakujem, lebo ste teraz povedali nejaký procedurálny návrh, ktorý je trošku odlišný od tých, ktorý dali páni poslanci, čiže rozumiem tomu tak, prerušiť v tomto štádiu rokovania o tomto bode programu, vrátiť to naspäť do výborov a vrátiť sa k samotnému návrhu zákona na ďalšej schôdzi Národnej rady.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Tak.

R. Fico, poslanec: Dobre. Ďakujem. My súhlasíme.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Chovanec.

M. Chovanec, poslanec: Oceňujem, pán predseda, že ste zvolili takýto postup. Napriek tomu si vám dovolím povedať už asi tretíkrát to, čo som pri každej príležitosti spomínal.

Kde je tá kultúra rokovania? Ako je možné, že prerokúvame takto nepripravený zákon, v takejto podobe? Oceňujem, čo ste spravili, ale predsa by som privítal, keby sme dopredu mysleli a nezaťažovali poslanecký zbor takýmito nepripravenými, nedôslednými, zlými zákonmi, tobôž, keď ich má obhajovať minister sociálnych vecí. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani predsedníčka výboru, nech sa páči.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Všetky tieto argumenty, ktoré tu zazneli, zazneli aj na výbore pre zdravotníctvo a ako spravodajkyňa súhlasím s návrhom pána predsedu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi ministrovi aj pani predsedníčke výboru.

Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, aj z hľadiska tých dôvodov, ktoré som už povedal pri predchádzajúcich bodoch, ministerstvo zdravotníctva vypracovalo informáciu o prijatých opatreniach v súvislosti s infekčnou chorobou SARS, aby táto informácia bola rozdaná vám do lavíc a znovu na najbližšej schôdzi, ak, keď bude prítomný pán minister zdravotníctva, ak budú nejaké otázky poslancov k predloženej informácii, ste potom mali možnosť sa opýtať jeho na konkrétne opatrenia. Je súhlas s takýmto postupom? (Hlasy v rokovacej sále.) Ďakujem.

Panie poslankyne, páni poslanci, poslednými dvomi bodmi programu okrem hodiny otázok a interpelácií sú dva vládne návrhy zákonov, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní a ktorých predkladateľom je z poverenia vlády minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Kaník. Prosím teraz pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil v druhom čítaní

ktorý prerokovávame ako tlač 234. Pán minister, máte slovo.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada. V októbri 2002 bol do Národnej rady Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona, ktorým sa má novelizovať zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe. Zákon mal napomôcť riešenie problémov súvisiacich s prípravou návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2003 v období, keď sa prijali viaceré opatrenia zamerané na stabilizáciu ekonomiky. Tento zákon po jeho vrátení prezidentom Slovenskej republiky do Národnej rady Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie nebol schválený, čoho dôsledkom je nepriaznivý dopad na štátny rozpočet v sume 3 mld. 426,9 mil. Účelom predloženého vládneho návrhu zákona je čiastočne riešiť uvedený problém. Navrhuje sa v roku 2003 zamestnancom verejnej služby neposkytnúť ďalší plat vo výške polovice funkčného platu, čím by sa dosiahla úspora 2 mld. 223 mil. Sk. Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky materiál prerokovala 5. mája a nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi, teraz poprosím pani poslankyňu Evu Černú, ktorú poveril gestorský výbor, aby z poverenia výboru informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pani poslankyňa Černá, nech sa páči.

E. Černá, poslankyňa: Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 313/3001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 277 z 20. mája 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona odporučili schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ústavnoprávny výbor Národnej rady neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, neprijali žiadne návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313 o verejnej službe v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov schváliť.

Gestorský výbor učil spoločnú spravodajkyňu výborov Evu Černú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 92 z 22. mája 2003.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, za informáciu o prerokúvaní návrhu zákona v gestorskom výbore, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu k predloženému vládnemu návrhu zákona o verejnej službe. Konštatujem, že do rozpravy sa hlási jeden pán poslanec, pán poslanec Husár. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia! Na ústavnoprávnom výbore pri prerokúvaní tohto návrhu sme sa stretli so závažným procesným problém, ktorý hovoril o tom, že Národná rada v tomto čase nemôže prerokovať tento návrh, ale predovšetkým ho nemôže prijať. Tento návrh bol vrátený, tento zákon, v jeho obsahu, bol vrátený prezidentom republiky v decembri roku 2002. Je máj 2003 a keďže sme v následnom prerokúvaní návrhu zákona tento zákon odmietli, neprijali, šesťmesačná lehota na prerokovanie tohto návrhu a na jeho prijatie v zmysle rokovacieho poriadku ešte neuplynula. V zmysle rokovacieho poriadku nepatrí toto ustanovenie rokovacieho poriadku ani medzi ustanovenia, ktoré sa v skrátenom legislatívnom konaní ako obmedzenia nepoužijú. Za týchto okolností podávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky v rokovaní o tomto návrhu nepokračovala.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu. V rámci rozpravy bol podaný jeden procedurálny návrh, ktorý predložil pán poslanec Husár, z dôvodov, ktoré uviedol vo svojom vystúpení. Odporúča, aby Národná rada hlasovala o návrhu nepokračovať v rokovaní o predloženom vládnom návrhu zákona. Páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta, pristúpime k hlasovaniu o návrhu pána poslanca Husára, ktorý neodporúča Národnej rade pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona o verejnej službe.

(Hlasovanie.) 121 prítomných, 52 za návrh, 58 proti, 7 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Návrh sme neschválili.

Pristúpime teda k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy. Prosím teraz pani poslankyňu Černú, aby uvádzala a navrhla spôsob hlasovania o jednotlivých návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Pani spoločná spravodajkyňa, nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, neboli žiadne pozmeňujúce návrhy ani vo výboroch, ktoré predložený návrh zákona prerokovali, predložené ani v spoločnej správe nie sú žiadne návrhy, preto pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prosím, prezentujme sa páni poslanci, hlasujeme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov ako o celku. (Ruch v rokovacej sále.) Prosím o pokoj, páni poslanci, v rokovacej sále.

(Hlasovanie.) Prítomných je 127 poslancov, za hlasovalo 71, proti bolo 35, zdržalo sa 21.

Panie poslankyne, páni poslanci, na základe požiadavky troch poslaneckých klubov prosím o pätnásťminútovú prestávku. Prosím predsedov poslaneckých klubov strán vládnej koalície, pána ministra Kaníka, aby sa dostavil na krátku poradu do rokovacej sály poslaneckého grémia. Prerušujem na pätnásť minút. O 10.45 pokračujeme.

(Pätnásťminútová prestávka.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa, že rokovanie trvalo o 10 minút dlhšie, ako sme pôvodne mysleli. Pristúpime teraz k prerokúvaniu

ktorý prerokúvame ako tlač 235. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni. Podľa § 9 zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov, starobné dôchodky, invalidné dôchodky, čiastočné invalidné dôchodky, dôchodky za výsluhu rokov, vdovské dôchodky a sirotské dôchodky sa zvýšia, ak sa podľa údajov vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky zvýšili životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda aspoň o 5 % od posledného zvýšenia dôchodkov, a to najskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov.

Predchádzajúce zvýšenie dôchodkov sa vykonalo s účinnosťou od 1. júla 2002 podľa zákona č. 306/2002 Z. z. V nadväznosti na splnenie podmienky zvýšenia priemernej mzdy najmenej o 5 %, ktorá bude splnená pravdepodobne za II. štvrťrok roku 2003, navrhujeme zvýšiť dôchodky o 5 %. Navrhujeme zvýšiť vdovecký dôchodok a najvyššie výmery dôchodkov, na ktoré sa vzťahuje toto zvýšenie, a úhrn vyplácaných dôchodkov, realizované v čl. II a čl. III.

V čl. II v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov navrhujeme úpravu, ktorá súvisí s prijatím zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z. a to tak, aby sa u profesionálnych vojakov, ktorí boli novo definovaní na účely zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a ktorí vykonávali profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcim nárok na dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov pri rozhodovaní o splnení podmienok nároku na dôchodok a o jeho výške podľa zákona č. 100/1988 Zb. neprihliadalo na výkon profesionálnej služby. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Poprosím teraz pani poslankyňu Edit Bauer, ktorú poveril gestorský výbor, aby bola spravodajkyňou pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona. Prosím, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania predmetného návrhu ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pani poslankyňa Bauer, nech sa páči, máte slovo.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predseda, vážený pán minister, dovoľte, aby som predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, tlač 235, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 278 z 20. mája pridelila vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia, tlač 235, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 rokovacieho poriadku.

Vládny návrh zákona odporučili schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 154, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 91, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 82 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálnej veci a bývanie uznesením č. 90.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe. O spôsobe hlasovania budem informovať v ďalšom. Skončila som predloženie spoločnej správy, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu a ako prvá sa hlásim do rozpravy.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené pane poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal 3 písomné prihlášky do rozpravy a to pani spoločnú spravodajkyňu Edit Bauer a ďalší dvaja páni poslanci, za poslanecký klub Smer Jozef Burian a za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska pán poslanec Karol Fajnor. Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Úprimne sa priznám, že nikdy som nemyslela, že ako štátna tajomníčka budem navrhovať ešte novelu zákonu 100 a tobôž som nemyslela, že keď sa vrátim do parlamentu, že budem opäť navrhovať novelu zákona 100. Život však už prináša také situácie, že opäť stojíme pred mnohým, ťažko spočítať, ale je to okolo 50 návrhov noviel zákona o sociálnom zabezpečení.

Tento zákon v zásade už má svoj vek a naozaj je načase, aby sa nahradil novým, moderným zákonom o dôchodkovom zabezpečení, o dôchodkovom poistení. Kým však tento zákon nemáme účinný, je potrebné v tomto roku, dúfam, naposledy, aby sme sa v parlamente rozhodli o zvýšení dôchodkov. Ja si uvedomujem, že toto rozhodnutie je veľmi zložité a problémové. Zložité a problémové z toho dôvodu, že treba zobrať do úvahy dve zásadné kritériá, pričom ani jedno nie je možné absolutizovať. Ako zodpovední za stav tejto krajiny nie je možné "negligovať" to základné kritérium, že dôchodkový systém musí byť udržateľný, ale udržateľný nielen teraz, nielen dnes, nielen v tomto roku, ale aj na budúci rok a v ďalších rokoch. Udržateľnosť dôchodkového systému je naozaj veľmi vážne a zásadné kritérium. Vy všetci viete veľmi dobre, že problém udržateľnosti lomcuje v zásade celou Európou a naša krajina nie je výnimkou. Je však aj iné kritérium, ktoré má rovnakú váhu pri rozhodovaní a toto kritérium je ten, ktorý je v zákone obsiahnutý, a hovorí o tom, že reálne dôchodky by mali zachovať svoju hodnotu a miera náhrady vo vzťahu k priemernej mzde by prinajmenšom nemala klesať. Nie sme taká šťastná krajina ako susedné Rakúsko, i keď aj to dnes je možné spochybniť, kde miera náhrady je 80 % a, samozrejme, zníženie alebo výhľad, že by to mohlo byť znížené o 20 %, vyvoláva naozaj veľmi vážne sociálne konflikty. Na Slovensku miera náhrady sa pohybuje od roka k roku od 40 do 45-46 %. Ja by som chcela veriť, že aj to sa zmení v dohľadnom čase a podstatným spôsobom. Rada by som povedala, že sme si všetci vedomí toho, že deregulácia cien vyvoláva zvýšené životné náklady dôchodcov. Sme si vedomí toho, že toto percento v tomto roku dosahuje za prvé tri mesiace 8,6 %. Okruh verejných financií a kritérium udržateľnosti dôchodkov v tomto roku umožňuje iba zmierniť dopad životných nákladov a práve preto predkladám nasledovný pozmeňujúci návrh. Chcela by som zdôrazniť, že tento návrh predkladám ja, ale je spoločným koaličným návrhom koaličných poslancov.

Návrh znie nasledovne: V čl. I. §1 sa slová "o 5 %" nahrádzajú slovami "o 6 %". Toto číslo sa navrhuje na základe reálnych výsledkov Sociálnej poisťovne a reálnych výhľadov okruhu verejných financií. V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom navrhujeme zmeniť body v čl. II, body 4 až 8, 12 až 14 a 16, a v čl. III. v nadväznosti na 6-percentné zvýšenie podľa čl. I.

Konkrétne to znamená - v čl. II. bod 4. číslo 9 132 sa nahrádza číslom 9 219, číslo 8 034 nahrádza sa číslom 8 111, číslo 7 240 sa nahrádza číslom 7 309 a číslo 7 045 sa nahrádza číslom 7 112.

Po druhé, v bode 5 sa číslo 8 034 sa nahrádza číslom 8 111. V bode 6 číslo 9 132 sa nahrádza číslom 9 219. V bode 7 sa čísla 9 132 sa nahrádza číslom 9 219, číslo 8 034 sa nahrádza číslom 8 111, číslo 7 240 sa nahrádza číslom 7 309, číslo 7 045 sa nahrádza číslom 7 112. V bode 12 sa číslo 2 234 sa nahrádza číslom 2 356. V bode 13 sa číslo 9 132 sa nahrádza číslom 9 219. V bode 14 sa číslo 9 132 sa nahrádza číslom 9 219. V bode 16 sa číslo 2 234 sa nahrádza číslom 2356 a v čl. III. sa číslo 9 132 sa nahrádza číslom 9 219. Ďakujem, to je všetko.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Do rozpravy sa písomne za poslanecký klub strany Smer prihlásil pán poslanec Burian, po ňom za poslanecký klub Komunistickej strany pán poslanec Fajnor. Pán poslanec Burian, nech sa páči, máte slovo. Faktické poznámky, uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Vážená pani kolegyňa, nepochybne možno súhlasiť s tou časťou vášho vystúpenia, v ktorej hovoríte, že sú limitované možnosti štátu. Ja by som chcel upozorniť na iný moment, o ktorom možno by bolo treba hovoriť v osobitnom vystúpení. Áno, skutočne, zdroje štátu dnes nestačia na to, aby vytvárali minimálny sociálny štandard pre dôchodcov, ktorí na zenite svojho života chcú a majú podľa ústavy právo na dôstojný život. To je však problém príjmovej stránky štátneho rozpočtu a spôsobu, ako nakladáme so zdrojmi, ktoré má táto spoločnosť k dispozícii. Ak likvidujeme akékoľvek štátne vlastníctvo, z ktorého zdrojov bolo možné uspokojovať záujmy, ktoré majú verejný charakter, ak totálne likvidujeme takéto vlastníctvo, pritom máme ustanovenia v ústave o rovnocennosti jednotlivých druhov vlastníctiev, ak permanentne znižujeme zdroje štátu, ktorými môže uspokojovať aj sociálnu sféru nášho štátu, a robíme to cielene, ak neustále znižujeme dane, aby zdroje štátu boli neustále nižšie, potom dôsledkom je, že naozaj nemáme dostatok peňazí na to, aby sme tento záujem uspokojili. Preto je našou pravdepodobnou spoločnou úlohou, aby sme sa nad tým veľmi vážne zamýšľali a aby sme konečne začali privatizačné procesy, zvlášť v strategických monopoloch, posudzovať v širších súvislostiach, aby sme uvažovali aj na tým, aby sme zachovali aspoň elementárne zdroje na to, aby sme umožnili dôchodcom dôstojne dožiť, aby sme mali elementárny zdravotný systém, elementárny školský systém, elementárne prostriedky na verejný poriadok. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Stojíme pred vážnym rozhodnutím o veľmi citlivej otázke, akou sú dôchodky v Slovenskej republike. Na jednej strane máme dôchodcov, ľudí, ktorým sa z roka na rok znižuje životná úroveň, z roka na rok sa dostávajú do väčších a väčších problémov z pohľadu slušného žitia v dôchodkovom veku. Na druhej strane máme Sociálnu poisťovňu a cez ňu transformovaný štátny rozpočet, ktorý tvrdí, že nemá dostatok zdrojov na zvyšovanie dôchodkov.

Avšak pri tomto pohľade musíme brať jednoznačne do úvahy všetky pádne argumenty, ktoré, si myslím, dnes neboli vysvetlené alebo presne "deklarované". Prvým vážnym predpokladom je to, že odporúčacie kritériá Európskej únie je vlastne deklarácia minimálne 50-percentneého priemerného dôchodku voči priemernej mzde. Dnes sme na úrovni 42 % voči priemernej mzde a znižovaním, alebo teda nekopiráciou úrovne inflácie a rastu životných nákladov dostávame túto časť obyvateľstva presne na nižšiu úroveň, teda dostaneme ju ešte dokonca pod 40 %, čo je teda veľmi, by som povedal, alarmujúci stav.

Ďalší argument, zníženie dôchodku oproti roku 1989 o viac ako 23 %. Ak hovoríme o tom, že v tomto roku je odhadovaná inflácia na úrovni 8,8 %, za prvé 3 mesiace na úrovni 8,6 % skúsme sa zamyslieť, že tým, že budeme zvyšovať dôchodky o 5 % respektíve o 6 %, či zabezpečíme aspoň minimálne kopírovanie rastu životných nákladov, čo z pohľadu integrácie do Európskej únie bude ešte vyššie. Nemôžeme opomenúť ani pozíciu štátneho rozpočtu ako transformovanie cez Sociálnu poisťovňu. Ako už bolo jasne a verejne publikované, Sociálna poisťovňa deklarovala, že má dostatok peňazí na zvýšenie dôchodkov na úroveň 7-8 %. Deklaruje to alebo je to aj deklarované účtovnou uzávierkou za rok 2002, kde prebytok je na úrovni 5.6 mld. Sk a za prvé 4 mesiace je prebytok na úrovni 7,4 mld. Sk. Myslíme si, že takýto prebytok zdrojov je udržateľný aj na budúci rok pri zvýšení dôchodkov o viac, ako je navrhované vládou respektíve skupinou poslancov, ktorí zastupujú koalíciu. Ak je tento štát ochotný investovať do dôchodkovej reformy ročne 25 a viac mld. Sk, myslíme si, že toto je len zlomok toho, čo je dnes v rozprave o tom, o koľko zvýšiť dôchodky v Slovenskej republike.

Nezmysluplnosť takejto dôchodkovej reformy môžem ilustrovať na veľmi banálnom príklade a keď sa človek zamyslí čo len trocha nad týmito údajmi, podľa môjho názoru nie je nič iné, ako musí sa zhroziť a musí povedať, že quo vadis, ekonomika Slovenskej republiky a quo vadis vôbec dôchodková reforma a ako sú ohrozené naše integračné ambície v Európskej únii. Ak uvažujeme, že dáme 25 mld. a viac ročne zo štátneho rozpočtu do priebežného systému, aby sa vytvoril kapitalizačný pilier, a jeden bilión alebo 1,1 bilióna je HDP na Slovensku, tak je to schodok 2,5 %, upozorňujem, že maastrichtské kritériá hovoria o schodku maximálne 3 % z HDP. Ak vláda má ambiciózny projekt, ambiciózny projekt o tom, že to bude len 0,5 %, čo teda je udržateľné v štátnom rozpočte, tak musím povedať, že to je veľmi, veľmi chabá argumentácia, alebo - musím sa vyjadriť tak, ako si myslím -, je to úplný nezmysel. Úplný nezmysel preto, lebo by musel byť 5-násobne väčší HDP, čo keď niekto prepočíta, tak musíme mať z jedného bilióna za niekoľko rokov, niekoľko rokov je rok 2006, cca 5 biliónov. Ak toto je niečo zmysluplné a normálne, ja neviem, je nutné vážne sa nad tým zamyslieť sa, ako ďalej s touto ekonomikou, lebo 5 biliónov je možné dosiahnuť cca asi za 89 rokov, čo je teda asi prepočet pri 5-precentnom náraste HDP ročne. 5-percentný nárast HDP je veľmi ambiciózny projekt, ak vôbec niečo také chce dosiahnuť. Takže my by sme sa mali v prvom rade zamyslieť o tom, aby reformy posilňovali túto ekonomiku, opakujem ešte raz, túto ekonomiku, a nie na to, aby dostávalo sa do väčších problémov a potom argumentácia, ktorú použila pani Bauer, ktorú si vážim ako človeka, ktorý má bohaté skúsenosti v oblasti sociálnej politiky, myslím, že by neobstála, a naši ekonomickí ministri by sa mali vážne zamyslieť nad tým, akým spôsobom budú postupovať v ďalšom období, aby posilnili v prvom rade túto ekonomiku, aby takýmito reformami, nie aby teda, by som povedal, neutralizovali, ale skôr by som povedal v dlhodobom priereze poškodia túto ekonomiku. Preto si myslím, že aj návrh strany Smer na to, aby sa zachoval plne solidárny priebežný systém a deklarovalo sa vstupom do Európskej únie riešenie, ktoré prijme v kontexte Európska únia, ktorá dnes v demografickom vývoji je podstatne na tom problematickejšie a jednoducho riešenie, ktoré sa prijme v Európskej únii, bude predchádzať riešeniu v týchto krajinách. Problém demografického vývoja na Slovensku je predpokladom roku 2015 až 2020. My nie sme nútení dnes robiť radikálne reformy, ktoré, opakujem, poškodia túto ekonomiku a nepomôžu tomu, že dnes, kde sa veľmi hlásime k Európskej únii a máme veľké ambície, integračné, bude mať obrovské problémy s naplnením paktu stability a ďalších kritérií. Je to vážny moment, nad ktorým by sa mal každý zamyslieť.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a vlastne aj na prípravu okolitých krajín do predvstupového procesu v rámci Európskej únie, aby si vytvorili predpolie pre dôchodcov alebo pre zvyšovanie dôchodkov, musím zobrať príklad Českej republiky, kde momentálne dôchodok je cca o 1 700 korún vyšší a už nehovorím o kurzovom prepočte, kde uvažujú celkom reálne o jednorazovom zvýšení 1 400 korún dôchodkov, v jednorazovom zvýšení, aby, jednoducho, upravili ten nepomer, ktorý dnes existuje. My namiesto toho, aby sme dnes uvažovali o nejakom zvýšení minimálne, opakujem minimálne na úrovni inflácie, že nechceme niečo, čo by teda bolo deklaratívne ohrozovalo Sociálnu poisťovňu, aby to bol štátny rozpočet, nie sme ochotní načúvať tomuto hlasu.

Na záver by som chcel dať pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, menovite Jozefa Buriana, Vojtecha Tkáča, Antona Blajska ako zástupcov skupiny poslancov Smeru, Ľudovej únie a HZDS k vládnemu návrhu o zvýšení dôchodkov v roku 2003. Navrhujeme v čl. I zvýšenie dôchodkov v roku 2003 o 8 %. Odôvodnenie je jednoznačné - to, čo som vlastne predtým alebo v predchádzajúcom príspevku povedal, vládou navrhované zvýšenie dôchodkov o 5 % nekopíruje rast životných nákladov a predpokladanú infláciu na rok 2003 a nezvýšenie dôchodkov minimálne na úroveň 8 % by sa prejavoval prepad dôchodkov oproti priemernej mzde v Slovenskej republike.

V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom navrhujem zmeniť tak, ako bolo to povedané aj pri prvom pozmeňujúcom návrhu pani Edit Bauer, body čl. 2, 4 až 8, 12 až 14 a 16 a v čl. III v nadväznosti na 8-percentné zvýšenie podľa čl. I. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Jasovský.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Ja viem, aká je situácia v iných okolitých štátoch, nakoniec veď tiež dokážem sledovať médiá, vidím, že aj inde je zložitá situácia, lenže porovnanie života dôchodcu v iných krajinách a porovnanie života nášho dôchodcu je neporovnateľné. Tak ako je neporovnateľný dnes názor, ktorý tu odznieva v parlamente a pri inflácii, ktorá sa pohybuje kdesi na úrovni 9 až 10 %, sú tu návrhy na úpravu dôchodkov o 5 %. Čo to znamená. Znamená to automaticky ožobračovanie tých ľudí, ktorí dnes žijú naozaj veľmi biedne a ktorí sú naozaj kdesi už za hranicou chudoby. Veď pokiaľ sme boli vo vláde, existovala automatická úprava dôchodkov minimálne o úroveň inflácie. Ja tu dnes počúvam reči, že štát nemá možnosti, ja sa pýtam, aké možnosti má dôchodca v tomto štáte? Ako si dokáže dôchodca pomôcť v tomto štáte okrem vykrádania kontajnerov? A my sa tu hráme a špekulujeme a počúvame názory pána ministra o tom, aká reforma prebieha v tomto štáte. Ja zatiaľ žiadnu reformu v štáte nevidím okrem bohapustého zdražovania čohokoľvek, čo v tomto štáte je! (Potlesk.) Aká je reforma, ktorá tu prebehla, taká, že vidím naozaj nejaký ďalší pilier, ktorým by sa dalo čosi urobiť v tomto štáte. Obyčajné, obyčajné zdražovanie. Pán minister má problémy akurát so šéfom Sociálnej poisťovne. Nechajte ho robiť, nechajte človeka robiť, ktorý ponúka aspoň aké-také riešenie problému dôchodcov, ktorý na Slovensku je. Odkiaľ zobrať peniaze, áno, to je jedna otázka, ktorú máte. No napríklad z 8 miliárd kurzového rozdielu, ktoré ste prešustrovali vo vzťahu k predaju Slovenského plynárenského priemyslu! (Potlesk.) Fond národného majetku dnes dáva peniaze na odstupné pracovníkom Slovenskej televízie. Áno, tí ľudia odchádzajú, aj podľa mňa to je nepríjemné. Kto dal peniaze na odstupné firmám, ktoré skrachovali na území celého Slovenska, kde sú ľudia totálne za hranicou chudoby. Títo si ešte ako-tak robotu nájdu v Bratislave, no kto nájde robotu ľuďom, ktorí na Slovensku dnes nevedia, ako majú žiť? (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Za poslanecký klub Komunistickej strany vystúpi v rozprave pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia. Budem veľmi stručný, lebo v prvom čítaní som zdôvodnil, prečo budem podávať pozmeňujúci návrh o navýšenie dôchodkov o 10 % a verím, že ste ma všetci pozorne počúvali. Ale dovoľte mi, aby som nadviazal len na dva argumenty a spomenul ich. Už tu sa správne povedalo, že už dnes inflácia sa približuje k 10 % , a to nie sme ešte v polroku. Je predpoklad, že bude ďaleko vyššia. Je to výrazný argument k zdôvodneniu, prečo Komunistická strana Slovenska podá pozmeňujúci návrh na zvýšenie dôchodkov o túto sumu, o túto hodnotu. Druhý argument, na ktorý by som vás chcel upozorniť, som ho povedal, a je veľmi dôležitý. Priemerná výška reálneho dôchodku dnes je o viac ako 20 % nižšia, ako bola v roku 89. Ja si veľmi vážim vystúpenie pána Jasovského, a musím povedať, že, žiaľ, aj tieto dôchodky sú dôsledkom zlej hospodárskej politiky ponovembrových vlád po roku 89. Na základe môjho stručného úvodu podľa § 29 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. navrhujem v čl. I § 1 zvýšenie dôchodkov v roku 2003 nahradiť v treťom riadku výraz "o 5 %" výrazom "o 10 %" a, samozrejme, náležite potom upraviť celý návrh zákona. Odovzdávam toto a ďakujem pekne za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Tkáč, pani poslankyňa Bollová, pán poslanec Blajsko. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Tkáč, máte slovo, nech sa páči.

V. Tkáč, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, dnešný bod veľmi úzko súvisí s diskusiou o tom, prečo sme boli proti skrátenému legislatívnemu konaniu. Chcem vám verejne vyhlásiť a, pán minister, prosím vás, keby ste sa aj vy potom vyjadrili, že ste zavádzali snemovňu, pretože nebola pravda, že prerokovanie zákonov, ktoré ste predkladali, alebo niektorých zákonov, bolo viazané na to, že sa tripartita nezišla. Jednoducho vládni zástupcovia v tripartite tripartitu nezvolali. Treba, aby si to verejnosť jasne uvedomila, kto presúva na koho zodpovednosť za to, že bol porušený zákon o sociálnom partnerstve a že tieto zásadné otázky nie sú riešené so sociálnymi partnermi. To je prvá poznámka, zásadná.

Druhá poznámka je tá, v tejto súvislosti mi dovoľte uviesť, že je skutočnosťou, že táto vládna garnitúra prakticky v rozhodujúcej miere pokračuje druhé volebné obdobie vo svojej moci a vo svojom vládnutí. V rámci tohto druhého volebného obdobia rozhodujúca väčšina tejto vládnej garnitúry vlastne pozastavila zákon o sociálnom poistení, ktorý mal byť reformným krokom tejto vládnej garnitúry v uplynulom volebnom období. Neustále sa presúva účinnosť tejto právnej úpravy v oblasti komplexnej reformy sociálneho poistenia, a preto sa dostávame spätne do toho istého východiskového stavu, akým je handlovanie sa o percentá pri zvyšovaní dôchodkov.

Tretia zásadná poznámka v tejto súvislosti je, že aj zvyšovanie dôchodkov treba vidieť v širších súvislostiach. Tie širšie súvislosti sú asi v tom, že výplata či výber poistného by mal prejsť na daňové úrady. S tým súvisí aj vymáhanie pohľadávok, ktoré dnes tvoria temer už 60 miliárd korún vrátane penále. Zdroje sociálneho poistenia a úradov práce majú prejsť do štátnej pokladnice. V štátnej pokladnici sa má odohrať transfer, povedal by som neosocialistického charakteru, ktorý bude spočívať v tom, že prebytky, ktoré sa dnes ušetria z toho, či pôjdeme na 5, alebo na 7, či 10 %, prejdú do štátnej pokladnice znovu spätne do prerozdeľovacieho procesu a čaká sa na december 2004, kedy sme povinní dodržať maastrichtské kritériá 3,5 % dlžoby verejných štátnych dlžôb vo vzťahu k hrubému domácemu produktu. V tejto súvislosti každá ušetrená koruna, samozrejme, na úkor dôchodcov, nám bude viazať väzby na 3 či 3,5 % HDP vo vzťahu k Maastrichtu, pokiaľ nedôjde k nejakej inej medzinárodnej dohode.

Ďalej by som chcel v tejto súvislosti uviesť, že skutočnosťou je fakt, že súčasná Sociálna poisťovňa podľa platného právneho stavu, a to by som chcel upozorniť poslancov vládnej koalície, by mala mať zadlženosť v roku 2006, čo sa týka dôchodkov. Navrhovaný zákon, ktorý je v obehu, dnes v rámci medzirezortného pripomienkového konania by založil deficit 14 miliárd korún. To sú objektívne prepočty, ktoré dnes existujú aj v oficiálnej, aj v neoficiálnej rovine. Chcel by som v tejto súvislosti naozaj uviesť, že ak pri zvyšovaní dôchodkov sa chceme dívať dopredu, akým spôsobom toto zvýšenie bude mať, samozrejme, dopad na deficit verejných financií, či štátny rozpočet, alebo na iné záležitosti, že treba sa, samozrejme, pozrieť aj dozadu. Chcel by som v tejto súvislosti pripomenúť, že všetci poslanci sme dostali list Jednoty dôchodcov na Slovensku, ktorú nemožno spochybniť z hľadiska prípadnej politickej organizácie alebo orientácie. Jednota dôchodcov sa obracia formou petície na Národnú radu ako na zákonodarný orgán a žiada ju, aby novoprijímanými zákonmi neprehlbovala zložitý stav, ale aby ho riešila. Jednota dôchodcov vychádza z toho, čo je známy fakt, že zákonné opatrenia, budem citovať, "...ktoré ste prijali v prvých mesiacoch v roku 2003 a ďalej chcete prijímať, v sociálnej oblasti a zdravotníctva, nás vôbec nepresviedčajú, že chcete zlú situáciu dôchodcov riešiť". Po prijatých reštrikčných opatreniach sa ľuďom oznámilo, že mesačný dopad na rodinu bude 400 korún, dnes je však jasné, že je to 1 600 až 1 800 slovenských korún a pritom sa stále pripravujú nové zdražovania. Dôchodcom medzi 60 a 70 rokmi sa zobrala zľava na železničnú dopravu, chcú sa zaviesť koncesionárske poplatky. Jednota dôchodcov hovorí aj o zdrojoch, o tom, že treba hľadať úspory tam, kde sa hľadať dajú. Už roky sa sľubuje vedúci štátnej správy, zriadili sa VÚC, krajské úrady však zostali. Zákon dal veľké právomoci mestám a obciam, okresné úrady však zostali. Jednota vychádza z toho, že pri rozhodovaní o výške valorizácie dôchodkov sa treba zamyslieť nad biednym životom súčasného dôchodcu a neriadiť sa len tým, čo povie minister financií, že naviac nieto peňazí.

Jednota prepočítava, že žiada, aby sme splatili svoj dlh voči dôchodcom, zhruba 20 %, ktorý vznikol od roku 1990, a hovorí o čiastočnej eliminácii pri valorizácii aspoň 10 %. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že navrhovaný rast dôchodkov o 8 %, ktorý sme predložili spoločne s kolegami poslancami, je objektívny, že tento rast dôchodkov vie Sociálna poisťovňa zabezpečiť finančne, nielen v tomto roku, ale aj v rokoch budúcich, že aspoň čiastočne zníži zlé životné náklady a sociálnu situáciu dôchodcov ako ľudí, ktorí si najviac odskákali sociálne zmeny po roku 1990.

Chcel by som v tejto súvislosti na záver ešte upozorniť na jednu skutočnosť, že z hľadiska rastu životných nákladov, ktoré nie sú objektívne zhodnotené, podľa mojej mienky bude treba zrejme prejsť možno aj na alternatívne spôsoby prepočtu spotrebných košov, na alternatívne prepočty a mali by to robiť aj občianske združenia, pretože súčasný model stanovenia životných nákladov či nákladov v oblasti rodinných účtov považujem za neobjektívny. Som presvedčený, že reštriktívne opatrenia, ktoré aj táto nová vládna garnitúra prijala, už vyvoláva potrebu zvyšovania dôchodkov, nielen pre rast platov, ale aj - najmä - pre rast životných nákladov. Myslím si, že pri rozhodovaní o 5 či 6 percentách by vládna koalícia mala aspoň minimálne tieto argumenty akceptovať. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)