Z. Martináková, podpredsedníčka: Pani poslankyňa Bollová. Najskôr pani poslankyňa Bollová, pán Blajsko po nej. (Hlas v rokovacej sále.) Pardon, pardon, mali ste ma upozorniť, pani poslankyňa, takže faktická poznámka teraz, chcete? Faktická poznámka, pani poslankyňa Bollová. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som odovzdala odkaz, spoločný odkaz nesčítateľného počtu dôchodcov, ktorí nám telefonujú a odkazujú pánu ministrovi Kaníkovi, aby v čase, keď rozpráva o deficite štátneho rozpočtu, si spomenul na časy, keď sa tento deficit zakladal. Na začiatok tejto demokratizácie, na začiatok novej doby, keď sa privatizácia robila divokým spôsobom a zo štátneho rozpočtu i zo štátneho majetku mizli milióny. Dôchodcovia odporúčajú pánu ministrovi aj všetkým jemu podobným, aby tam hľadali peniaze, ktoré treba na zvyšovanie dôchodkov. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Blajsko.

A. Blajsko, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, poslankyne, poslanci, pán minister. Budem vystupovať krátko, lebo moje včerajšie vystúpenie, myslím, že dostatočne analyzovalo stav účtovnej závierky Sociálnej poisťovne, a sme presvedčení o tom, že v súčasnosti v roku 2003 je reálny predpoklad, teda podľa zdrojov, na to, aby zvyšovanie dôchodkov mohlo byť o 8 %. Je pravdou aj to, že z hľadiska strednodobého alebo dlhodobého môže toto navodiť problém vo financovaní dôchodkov do budúcna. Ale pýtajme sa aj ináč! My sme predsa v súčasnosti pred dôchodkovou reformou, bola schválená vládou Slovenskej republiky, myslím koncepcia, a zamýšľajme sa, či práve reálnejším pohľadom na koncepciu dôchodkovej reformy nevieme vyriešiť práve ten problém, ktorý je tu dlhodobo vytvorený, takzvaný deficit, teda prepad dôchodkov o takmer 23 %. Lebo my stále sľubujeme, hovoríme, a to bolo aj u spravodajkyne, teda v jej príhovore povedané, že reálne nevieme vyriešiť teraz tých 23 % prepadu, snáď sa to môže riešiť v budúcej reforme. Ja s tým nesúhlasím, lebo my stále dôchodcom sľubujeme a z roka na rok ten prepad sa zvyšuje o 3 %. Hlavne zoberme si príklad v reálnych číslach. Ak schválime návrh trebárs 6 %, ktorý predkladá koalícia, pri inflácii 8 až 8, 8 % sa reálne prepad dôchodkov zvýši na úroveň mínus 25 %. To je v absolútnej hodnote 1 530 korún. Ak je priemerný dôchodok 6 107 korún v roku 2002, tak reálna hodnota tohto dôchodku, ak by sme toto chceli vyriešiť, by mala byť 7 636 korún. A osobne si myslím, že keď máme zodpovednosť, to, čo zasa pani spravodajkyňa správne povedala, mať nad zodpovednosťou krajiny a hlavne udržateľnosti toho dôchodkového systému do budúcnosti, tak ja si osobne myslím, že vždy za toto musí mať zodpovednosť konkrétna vláda. Ja si pamätám obdobia aj predchádzajúcej vlády, nemyslím Mikuláša Dzurindu, ale pána Mečiara, a tiež minister financií absolútne nesúhlasil so stanoviskami, ktoré predkladali ministri, ktorí boli z HZDS. A išlo vtedy o riešenie dôchodkov vo výške 12 % trebárs, 9 %, ale vždy sa reálne zvyšovali dôchodky o reálnu hodnotu plusovú, nie mínusovú vo vzťahu k inflácii.

Chcem vás požiadať a poprosiť, že tu nejde o licitáciu, tu ide o našu zodpovednosť k našim starším občanom. Ďakujem pekne. (Potlesk)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa faktickými poznámkami. Pán poslanec Urbáni.

M. Urbáni, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, ja mám veľkú úctu k rodinám s malými deťmi, ale nemám menšiu úctu ani k starým ľuďom a dôchodcom. Nie som žiadny ľavičiar, dovolím si upozorniť. Myslím si však, že v trhovej ekonomike, a v dobrej trhovej ekonomike by sme mali vyprodukovať aspoň toľko zdrojov, aby sme dokázali pokryť inflačný trend. Ak to nedokážeme, potom ekonomika štátu je slabá a ak je slabá ekonomika, ak je slabá legislatíva, tak pre otvorenú spoločnosť, ktorú chceme budovať, je to horšie ako totalitárny režim. V každom prípade by som bol rád, keby sme z tejto miestnosti dnes odišli a schválili 10 % zvýšenia minimálne o tom, ak sa nám to nepodarí, ak budú argumenty, 8 %. Ak to bude pod 8 %, ja myslím, že by sme sa mali hanbiť dnes vyjsť z tejto budovy. Ďakujem. (Potlesk).

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Husár, faktická poznámka.

S. Husár, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, už v mediálnej predpríprave rokovania tohto bodu programu Národnej rady, ale aj z tejto tribúny aj zo slov pána ministra vlády odznelo, že by veľmi radi dali dôchodcom nie 10 ale dokonca 20 %, keby bolo odkiaľ. Pýtajú sa však, kde na to vziať. Je to na prvý pohľad legitímna otázka a otázka racionálna. Ale omnoho racionálnejšia, omnoho oprávnenejšia je otázka dôchodcov, kde vziať na život. A porovnanie pozície dôchodcu a štátu hádam robiť nemusím. Bezmocnosť týchto ľudí je omnoho väčšia ako bezmocnosť detí, pretože im už budú sily iba ubúdať, zatiaľ čo tým malým budú pribúdať a ich šance a perspektívy sú omnoho väčšie. Ja sa domnievam, že najmúdrejšie slová, ktoré som v celej rozprave k tomuto počul, povedal pred chvíľou jeden pán kolega, keď sa opýtal, aký je na Slovensku priemerný dôchodok. Aj si odpovedal. Neexistuje, lebo všetky sú podpriemerné.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, nechcel by som sa vyjadrovať k navrhovaným percentám, o tom už bolo povedané dosť, ale rád by som sa vyjadril k tým argumentom, ktoré tu odzneli. K mnohým argumentom. Všetci vieme, že situácia dôchodcov je neľahká, neradostná a že ich hmotné zabezpečenie nie je dosť dobré. V tom sa naozaj, myslím si, nelíšime, čím sa líšime, je zrejme spôsob, ako odstrániť túto situáciu, akým spôsobom zamedziť tomu, aby chudoba v týchto kategóriách našich občanov sa nerozširovala, ale naopak, aby sa znižovala. Máme mnohé príležitosti porovnať si jednotlivé cesty, ktoré môžu viesť zdanlivo alebo reálne k tomuto cieľu. Mnohokrát cesta, ktorá znamená rýchle zvyšovanie dôchodkov pri existujúcom zlom neefektívnom a nefunkčnom systéme, môže byť cestou, ktorá nepovedie k odstráneniu chudoby, ktorý nepovedie k zlepšeniu situácie dôchodcov. Môže byť nástrojom, akým zvýšiť popularitu poslanca, respektíve politickej strany, ktorá presadzuje niečo takéto, ale mali by sme sa správať a navrhovať riešenia, ktoré povedú k dlhodobo udržateľnému stavu, k dlhodobo zlepšujúcemu sa stavu dôchodcov, a tá, či sa nám už to páči, alebo nie, sa dá dosiahnuť jedine zmenou systému. Tadiaľ vedie cesta k zvýšeniu dôchodkov, tadiaľ vedie cesta k tomu, aby miera náhrady nebola na hranici 40 alebo mierne nad 40 %, ale aby sa mohla z roka na rok šplhať vyššie a aby mohla dosiahnuť v nejakom prijateľnom časovom horizonte úroveň 60 %, možno až 65 až 70 % miery náhrady. Tadiaľ vedie cesta, ale zaťažovanie verejného okruhu financií čoraz väčším a väčším deficitom môže zahatať cestu k tomuto cieľu. A tak jednoročné zvýšenie dôchodkov môže byť prekážkou pre uskutočnenie reformy, ktorá zabezpečí dramaticky vyššie zvyšovanie dôchodkov v blízkej budúcnosti.

Môžeme vidieť, čo robia súčasné priebežné systémy, ktorými sa riadi aj náš dôchodkový systém, v západnej Európe. Môžeme vidieť, aký je neudržateľný tento systém, ako finančná náročnosť týchto systémov núti vlády, ktoré určite nie sú vládami asociálnymi a protiľudovými, aby pristupovali k radikálnym škrtom, k radikálnemu znižovaniu dôchodkov, k radikálnemu zvyšovaniu veku odchodu do dôchodkov, a preto by sme sa mali vyvarovať tejto cesty, tak ako nás vystríhajú aj renomované zahraničné inštitúcie a experti, a nejsť cestou zotrvávania pri súčasnom neefektívnom systéme, kde budeme len neustále sa handrkovať o to, o koľko sa zvýši percento dôchodkov z roka na rok. Musíme tento systém nahradiť, nahradiť iným systémom, ktorý bude zásluhový, spravodlivý, ktorý bude poskytovať dôchodky na základe toho, koľko doňho človek odvedie počas svojho aktívneho života, či doňho odvádza, ktorý bude naozaj poistným systémom, aby sme mali aj rozdiely medzi tým, koľko jednotlivý poistenec odvádza do daného systému a potom koľko z neho dostáva. Súčasný systém nám zaviedol absolútnu rovnosť, v tom najhoršom slova zmysle, medzi jednotlivými dôchodcami. Vyrovnáva sa dôchodok tých ľudí, ktorí buď neprispievali vôbec, alebo takmer vôbec neprispievali do systému, s tými, ktorí počas svojho aktívneho života odvádzali veľa do tohto systému, čo je nespravodlivé. Musíme aj túto nespravodlivosť odstraňovať a tú neodstránime len, vôbec neodstránime tým, že zvýšime dôchodky, budeme ju len posilňovať jednoducho a preto sústreďme naše sily a všetku našu intelektuálnu kapacitu, a tým sa aj obraciam aj na opozíciu a žiadam o spoluprácu aj opozíciu pri príprave nového systému, ktorý bude stáť na iných základoch. Jedine takýto systém môže priniesť zvýšenie dôchodkov.

My sme už urobili v tomto smere mnoho krokov. Zákon, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, už mení systém aj v prvom priebežnom systéme, zväčšuje zásluhovosť tohto systému a zavádza spravodlivosť, pričom solidaritu nepopiera, ale posilňuje v iných zákonoch, v iných systémoch, sociálnych zákonoch, ktoré túto vec budú riešiť.

Rád by som sa tiež vyjadril aj k otvoreným otázkam, ktoré tu zazneli od pána poslanca Tkáča, nie, nezavádzal som Národnú radu, keď som tvrdil, že sme nemohli skôr predložiť návrh zákona o zvýšení dôchodkov, pretože tripartita nerokovala. Áno, tripartita skutočne nerokovala, nerokovala dvakrát pre rozhodnutia sociálnych partnerov. Stalo sa tak 25. apríla a stalo sa tak ešte v inom termíne a týmto spôsobom nemohli byť tieto zákony prerokované, a preto sme ich museli prerokovať v nasledujúcich tripartitách a okamžite potom sa vláda zišla ešte v ten istý deň, mimoriadne zasadla, mimoriadne rokovala len k týmto bodom, aby sme stihli včas zákony v Národnej rade prerokovať, a preto vláda tiež rozhodla o skrátenom legislatívnom konaní, aby sa poistila predtým, že dôchodky by pre možné prieťahy nemuseli byť zvýšené od júla tohto roku. Preto, samozrejme, ani vláda nekalkuluje so žiadnou, ani nešpekuluje so žiadnymi úsporami, odsúvaním dôchodkov, ale naopak, má veľký záujem na tom, aby dôchodky boli zvýšené, hneď ako to bude možné. Tiež by som chcel zdôrazniť, že v predchádzajúcom období sa spravidla dôchodky zvyšovali následne, následne po tom, ako boli splnené kritériá, ktoré ukladá zákon. Tentoraz sa dôchodky navrhujú zvýšiť už pri predpokladanom naplnení týchto kritérií, nečaká vláda na to, či sa tieto kritériá naplnia, alebo nenaplnia, ale predpokladá, že rast miezd v druhom štvrťroku dosiahne 5-percentný rast, predpokladá a navrhuje zvýšenie dôchodkov na základe naplnenia tohto predpokladu.

Nie je pravdou - a dovolím si tvrdiť a myslím si, že realita potvrdí, respektívne vyvráti moje slová, že dnes to nevieme a môžeme len tieto tvrdenia predniesť, ale inflácia nebude vyššia, ako je teraz, naopak sa bude znižovať. Ten inflačný tlak bol na začiatku roka a napriek katastrofickým víziám, ktoré hovorili o 30-percentnom zvýšení cien, sa nenaplnili. Rast cien potravín, ktoré sú veľmi dôležité, sú na úrovni 1 až 2%, 1,5%, takže žiadne inflačné tlaky ďalšie sa očakávať nedajú a ako budú postupovať jednotlivé mesiace roka, inflácia sa bude znižovať, takže zďaleka sa nedá očakávať a nenastane to, že by rast cien v tomto roku dosiahol 10-percentnú úroveň, nebude to tak a nebude to tak ani po vstupe do Európskej únie, pretože všetky tieto väzby na tieto kategórie sú neadekvátne, nesprávne a falošné a klamlivé.

Na záver tohto vyjadrenia by som ešte len pár faktických vecí. Nepredpokladáme prechod v najbližšom období na výber poistného cez daňové úrady, to by som chcel vyvrátiť, s ničím takýmto nepočítame, aj keď je pravda, že o tomto hovorili predstavitelia Sociálnej poisťovne, hovorili tak z vlastnej iniciatívy a bez toho, že by sme my iniciovali takúto zmenu. Keď chceme posilniť ekonomiku, ako hovoril pán Urbáni, naozaj musíme uvažovať v súvislostiach a počítať s tým, že dôchodkový systém je jednou zo zložiek, ktorý môže výrazne prispieť k jej posilňovaniu alebo k jej oslabovaniu a preto reforma bude faktorom, ktorý bude silne podporovať rast ekonomiky. Takže myslím si, že zodpovedné rozhodnutie aj v tomto smere je rozhodnutím, ktoré smeruje k zvyšovaniu dôchodkov v budúcom období na základe reformy, ktorá otvorí brány k zvyšovaniu dôchodkov, a to je to rozhodnutie, ktoré treba urobiť, a preto už dopredu žiadam o podporu Národnú radu pre reformné zákony, ktoré prídu do Národnej rady a ktoré budú meniť súčasný zlý a nefungujúci dôchodkový systém, ktorý nevie zabezpečiť dostatočný rast dôchodkov. Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Páni poslanci, máte procedurálne návrhy? Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. V mene troch klubov opozície žiadam pred záverečným hlasovaním päťminútovú prestávku na poradu klubov.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem päťminútovú prestávku. Pán poslanec Maxon, procedurálny návrh? Nie.

Pán poslanec Jarjabek? Nie. Takže vyhlasujem päťminútovú prestávku. Však ide hlasovanie.

Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Až pred záverečným, v treťom čítaní. Takže pokračujeme, pani spoločná spravodajkyňa, chcete sa ešte vyjadriť? Nech sa páči.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni. Rada by som sa vyjadrila veľmi stručne k trom záležitostiam. Myslím si, že ide o ďaleko vážnejšiu vec, než aby sa zo zvyšovania dôchodkov stala opozično-koaličná prekáračka. Prepad dôchodkov nastal na začiatku 90. rokov, keď vlády zvyšovali podľa 5% rastu miezd, pričom boli dosahované životné náklady okolo 8% - 9%, ktoré sa pri ďalšom zvyšovaní dôchodkov opäť nezohľadňovali. Toto si myslím, že páni, ktorí hovorili o našej vláde a vašej vláde, by si mali uvedomiť. Chcela by som, po druhé, upozorniť vážené auditórium na to, že 20-percentný prepad dôchodkov jednoducho sa zakladá na matematicky chybnom výpočte, (Hlasy v rokovacej sále.) áno, prosím, je to tak, aj v predchádzajúcom období to bol spor medzi Jednotou dôchodcov a ministerstvom, jednoducho sa zakladá na chybnom matematickom spôsobe výpočtu. Chcela by som tiež po tretie a na záver povedať, že prepočet životných nákladov je objektívne, zakladá sa na štatistickom prepočte štruktúry spotrebného koša, je možné, samozrejme, robiť alternatívne výpočty, ale podľa zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov, zákon sa musí riadiť jednoducho údajmi Štatistického úradu. Ďakujem pekne, to som chcela povedať na záver diskusie a môžeme prejsť k hlasovaniu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa, prosím, aby ste uvádzali hlasovanie.

E. Bauer, poslankyňa: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, máte pred sebou spoločnú správu. Pozmeňujúcich návrhov je dohromady 12. Gestorský výbor odporúča hlasovanie en block vzhľadom na to, že všetkých 12 pozmeňujúcich návrhov je legislatívnotechnickej povahy, gestorský výbor ich odporúča schváliť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 136, 1 poslanec nehlasoval.

Návrh sme prijali.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. V rozprave boli predložené tri pozmeňujúce návrhy. Predkladám ich v tom poradí, ako boli predložené.

Prvý pozmeňujúci návrh sa týka čl. 1 § 1, ide o 6-percentné zvýšenie dôchodkov, teda o zvýšenie o 1%.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 75, proti 11 poslanci, zdržalo sa 52 poslancov.

Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

E. Bauer, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne a poslanci, vzhľadom na to, že ďalšie návrhy sa týkajú toho istého paragrafu, je nadbytočné hlasovať o nich.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ja som presvedčený, že pani spravodajkyňa v tomto prípade nemá pravdu. Týka sa to tej istej veci, ale rieši sa to iným spôsobom, to znamená, že pokiaľ by prešiel iný návrh, ktorý upravuje toto percento, tak je potrebné dať o tom návrhu hlasovať.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Maxon, vyhlasujem päťminútovú prestávku tak, ako bolo žiadané. (Hlasy v rokovacej sále.) Po päťminútovej prestávke.

(Päťminútová prestávka.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vážené poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme po päťminútovej prestávke. Ideme hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, mám poverenie gestorského výboru navrhnúť, schváliť návrh zákona so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi do tretieho čítania.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme o postúpení zákona do tretieho čítania.

(Hlasovanie.) Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 114, proti 20 poslanci, zdržali sa 3 poslanci.

Schválili sme postúpenie zákona do tretieho čítania.

Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Písomne sa do rozpravy neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť ústne sa hlásiť... Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Poprosím, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

E. Bauer, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, predkladám návrh zákona so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi na schválenie.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

E. Bauer, poslankyňa: S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Hlasujeme o zákone ako o celku.

(Hlasovanie.) Prítomných 136 poslancov, za návrh hlasovalo 128, proti 2 poslanci, zdržalo sa 5 poslancov, 1 nehlasoval.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Ďakujem. Dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem obedňajšiu prestávku, stretneme sa o 14.00 hodine, chcem pripomenúť, že pozorovatelia, zástupcovia poslaneckých klubov, predsedovia poslaneckých klubov a vedenie parlamentu má počas obedňajšej prestávky, v podstate teraz po prerušení schôdze poradu okolo pozorovateľov v Európskom parlamente. Vzadu, v zasadačke poslaneckého grémia.

(Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.)

 

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 12. schôdze Národnej rady pravidelným bodom programu

hodina otázok

a odpovedí na členov vlády, pána premiéra, generálneho prokurátora.

Prosím teraz, aby pán predseda vlády Slovenskej republiky oznámil neprítomných členov vlády a tých členov vlády, ktorí budú odpovedať na položené otázky za neprítomných členov vlády.

Pán premiér, nech sa páči, máte slovo.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, traja členovia vlády nemajú otázky, a to sú páni ministri Lipšic, Ivan Šimko a Kukan, ktorí sú na pracovných cestách. Ďalší, ktorí sú na pracovných cestách, budú zastúpení takto: pána ministra Zajaca zastúpi pán minister Kaník, ministra Prokopoviča vicepremiér Nemcsics, ministra Miklósa minister Simon a rovnako ministra Gyurovszkého minister Simon.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.

Pristúpime teraz k otázkam, ktoré boli položené vám, pán predseda vlády.

Prvú položil pán poslanec Ondriaš, ktorý sa vás pýta: "Spoplatňuje sa zdravotníctvo a školstvo. Otázka: Akými ekonomickými nástrojmi dokázali socialistické vlády zabezpečovať vyššie reálne mzdy, bezplatné zdravotníctvo a školstvo z nižšieho HDP, aké máme teraz?"

Nech sa páči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, vaša otázka je skôr ideologická ako praktická. Obaja veľmi dobre vieme, že komunizmus celosvetovo padol. Ťahá za kratšie konce a krajiny z drvivej väčšiny, krajiny bývalého, povedzme, komunistického bloku si zvolili novú, bezpochyby perspektívnu cestu. Aj vy, aj ja viem, že to tak bolo predovšetkým preto, lebo to tento režim už nevedel ťahať ekonomicky. Zaostával vo všetkých stránkach. Zaostával technologicky, zaostával vo vytváraní podmienok na zdravé životné prostredie, skracovala sa dĺžka života. Priemerný vek človeka sa v tomto režime skracoval. Ale to je viac-menej téma, ktorá je každému alebo väčšine súdnych ľudí jasná a je za nami.

Po druhé, to, čo chcem odpovedať fundamentálne na vašu otázku, je, že spravidla očakávate, keď sa pýtate, presnú odpoveď. Ale presná odpoveď si žiada aj presnú otázku. Vo svojej otázke ste sa dopustili veľkej nepresnosti, pán poslanec Ondriaš, keď ste povedali, že bolo bezplatné zdravotníctvo, školstvo, akože bezplatné. Opäť som si istý, že aj vy toľko viete, že ani vtedy sa neliečilo z "luftu". A rovnako sa neplatili učitelia, internáty. Tie peniaze nepadali samy od seba. Nie je pravda, že to bolo bezplatné, aj vtedy to stálo peniaze. Len, povedzme, systém financovania týchto odvetví bol iný, ako je dnes a zrejme bude zajtra.

Preto si myslím, že nás bude posúvať dopredu iba to, keď si budeme klásť presné otázky s očakávaním presných odpovedí. A nielen presné, ale aj poctivé otázky.

Ale aby som zachoval aj istú vernosť konkrétnosti, tak pomenujem niektoré nástroje, ktoré nás doviedli k tomu stavu, v akom sa vtedajšie Česko-Slovensko, ale aj iné krajiny komunistického bloku v 80. rokoch nachádzali.

Podľa mňa to bolo bezhlavé zoštátňovanie v 50. rokoch, veľmi tvrdý centralizmus, nivelizácia, demotivácia a diktatúra. Pán poslanec, toto boli tie nástroje, ktoré ničili ľudstvo a ničili aj národy vtedajšieho Česko-Slovenska. Boli to podľa mňa práve tieto nástroje, ktoré doviedli našu krajinu k takému rozdielu životnej úrovne, aký bol v prípade komunizmu medzi našou krajinou a, povedzme, Rakúskom alebo Nemeckom, alebo v roku 1989 medzi západným Nemeckom a východným Nemeckom, alebo ak chcete medzi nemocnicou v Grazi a nemocnicou v ktoromkoľvek meste na Slovensku.

Myslím si, že to boli práve tieto nástroje, ktoré zmarili šancu na rovnakú životnú úroveň našich rodičov, ako keby žili iba pár kilometrov od Bratislavy na západ. No a, myslím si, samozrejme, že to boli napríklad tieto nástroje, ktoré priviedli našu krajinu do takého stavu, že boli potrebné reformy, boli potrebné bolestivé reformy a že ešte stále takéto reformy potrebné sú, aby sa raz obyvatelia Slovenska mohli mať presne tak dobre, ako sa majú dnes Rakúšania, Francúzi, Briti, Nemci, Taliani a iné národy vtedajšieho, chvalabohu, vtedajšieho takzvaného západného sveta.

Všetko, pán predseda. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán premiér.

Pán poslanec Ondriaš chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec.

K. Ondriaš, poslanec: Áno, vypočuli sme si jednu ideologickú prednášku. A ja by som rád zacitoval z knižky, ktorú sme dostali asi pred tromi dňami Povolebné Slovensko (Ústav verejnej mienky) a zacitujem zo strany 10: "V roku 1997 uviedlo 49 % opýtaných, že sa ľuďom ako oni lepšie žilo v bývalom socialistickom režime. V roku 1999 stúpol počet nositeľov takéhoto názoru na 56 %, v roku 2001 na 59 %. V súčasnosti takto uvažuje až 66 % obyvateľov. Opačný názor má iba 8 % občanov Slovenska". Tých 8 % občanov Slovenska má názor taký, aký máte vy, pán premiér.

Ďakujem.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Je mi jasné, pán poslanec, je mi veľmi jasné, že sa pokúšate a zrejme to bude vaša hra počas celého volebného obdobia, že sa budete pokúšať o takéto politické zádrapky. Dnes som si prečítal, vy hovoríte o prieskume verejnej mienky, ja som si pred odchodom do snemovne pozrel ostatný prieskum verejnej mienky. Chvalabohu, idete pekne dole, Komunistická strana a nič iné vám nezostane, len sa budete snažiť vyvolávať takéto ideologické spory, ale pán Ondriaš, ja vám k tomu nie veľmi prispejem. Je to o ničom a nemá to žiaden význam.

Ale aj vy, aj ja veľmi dobre vieme, ako sa kladie otázka v prieskume verejnej mienky a akú vypovedajúcu hodnotu majú takéto prieskumy verejnej mienky.

Ja vám ponúkam iný obraz, pán poslanec, a nie ste omnoho starší odo mňa, aby ste si to nepamätali. Ponúkam vám obraz našich bezútešných ulíc, neupravených domov, radov, ktoré sa tvorili na všetko, čo bolo potrebné do našich domácností dostať. Keď sme chceli mandarinky, bolo potrebné vyčkať do Vianoc a bolo potrebné stáť v niekoľkohodinových radoch. Kvílite nad zdravotníctvom. Keď ste potrebovali čo len jeden účinnejší liek, bolo potrebné ho hľadať v zahraničí a mnohonásobne ho preplatiť. To všetko bola realita vášho bezútešného reálneho socializmu.

A koniec koncov, keď ste hovorili o prieskume verejnej mienky, tak obrovský rozdiel medzi režimom, pán Ondriaš, ktorý ste žili, a dneškom je, že počas vášho režimu, pán Ondriaš, taký prieskum verejnej mienky by vôbec nebol býval možný. Lebo tak ste ničili ľudí, že ste sa ich nikdy ani neopýtali a ľudia, prostý človek mohol tak držať akurát pusu a krok. Toto bol ten smutný režim, ktorého ste ešte vy stále pokračovateľmi a, samozrejme, ja to rešpektujem, ale rovnako veľmi dobre vediac, že už nikdy, chvalabohu, nikdy tento režim v Európe šancu nijakú nebude mať.

Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Druhú otázku vám položil, pán premiér, pán poslanec Hanzel, ktorý sa vás pýta: "Bratislava je dlhodobo mesto s najnižšou nezamestnanosťou a najvyššími platmi v Slovenskej republike. Nemyslíte si, že by bolo vhodné začať s decentralizáciou štátnej správy tak, aby to pomohlo hlavne regiónom s vysokou nezamestnanosťou?"

Nech sa páči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Myslím si, pán poslanec, že jedným zo zámerov reformy verejnej správy je, aby sa čo najviac umožňoval regionálny rozvoj, aby sa vyrovnávali rozdiely medzi regiónmi. Najprv sa mi žiada povedať, že to, že región hlavného mesta a jeho okolia je na tom ekonomicky lepšie ako iné regióny, nie je iba špecifikom Slovenska. Pozrite sa na Nemecko. Pozrite sa na Taliansko, aký je rozdiel medzi Milánom, severným Talianskom a Sicíliou. Nechcem zľahčovať situáciu, len ukázať na istú prirodzenosť, že v okolí aglomerácií hlavného mesta, tradičných oblastí priemyselného rozvoja je zrejme tá ekonomická sila vyššia a nie je jednoduché k tejto ekonomickej sile ťahať aj ostatné regióny. Ale treba to robiť. Treba to robiť a treba prijímať na to konkrétne opatrenia. K tomuto vedie aj reforma verejnej správy, ale nemôže to byť zároveň všeliek. Musí to byť aj nová aktivita zastupiteľstiev mestských, obecných a vyšších územnosprávnych celkov, aktivita živnostenských zväzov, obchodných priemyselných komôr.

Mohol by som vám na konkrétnych príkladoch ukázať, že aj z hľadiska verejných investícií sa snažíme investovať do takých aktivít, ako je v ostatných rokoch tunel Branisko, ktorý nás stál vyše 7 miliárd korún, alebo do takých priemyselných parkov, ako je Kechnec pri Seni neďaleko Košíc, v Spišskej Novej Vsi a v niektorých ďalších mestách východného Slovenska. Na základe týchto aktivít, na základe proporcií vo verejných investíciách, ale aj prijímaním ďalších opatrení nášho národného rozvojového programu sa dá dokladovať, že máme eminentný záujem na tom, aby sa lepšie rozvíjali predovšetkým tie regióny, ktoré dnes zaostávajú. Koniec koncov, súčasťou reformy verejnej správy je aj systém horizontálneho vyrovnávania, ktorý pripravujeme k 1. januáru 2005, kde budú regióny ekonomicky silnejšie prispievať do spoločného a z toho spoločného potom budú čerpať regióny, ktoré nie sú tak ekonomicky silné. Ale myslím si, že stále aj predvstupové a teraz najmä povstupové fondy Európskej únie sú veľmi dobrým stimulom pre obce, pre mestá regiónov, ktoré máte na mysli a my budeme mestám a obciam týchto regiónov zo všetkých síl pomáhať, aby sa rozdiely vyrovnávali.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči. Zapnite mikrofón pánu poslancovi Hanzelovi. Nech sa páči, pán poslanec.

B. Hanzel, poslanec: Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán premiér. Samozrejme, že s odpoveďou som z veľkej časti spokojný. Ale chcel som poukázať na jednu ďalšiu vec, ktorú si možno celkom neuvedomujeme. Vzhľadom na to, že silne zaujímavé funkcie v štátnej správe, ako sú vo vysokých úradoch štátnej správy, kumulujú v sebe aj kvalifikovaných, vzdelaných ľudí a tým, že všetku túto moc sústreďujeme do Bratislavy, tak sústreďujeme vlastne, povedal by som, aj vzdelaných ľudí a kvalifikovaných ľudí do Bratislavy. Tým súčasne trochu oslabujeme mimobratislavské regióny, a to, samozrejme, časom zas naberá na sebe a zas to len produkuje ďalšie kumulovanie. Keď vy ste uvádzali niektoré príklady z Talianska, tak ja uvediem napríklad niektoré príklady zo Švédska. Vo Švédsku nie sú ani všetky ministerstvá v Štokholme. Je to decentralizované. Tak moja jednoduchá otázka je, viete si napríklad predstaviť, že by sme decentralizovali nejaké ministerstvo mimo Bratislavy, či už do Košíc, do Banskej Bystrice a tak ďalej?

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ak by to pomohlo veci, nemám s tým najmenší problém. Koniec koncov, veď Ústavný súd je v Košiciach a niektoré inštitúcie sú v Banskej Bystrici ako Úrad pre patenty a vynálezy a niektoré ďalšie. Ale viete čo, nemyslím si, že v tomto to je. Hovorili ste o vzdelaných a schopných ľuďoch. No práve tým sme vytvorili priestor na to, aby mohli byť nielen tu, v tomto parlamente medzi vami, ale aby boli aj v krajských parlamentoch, aby boli títo ľudia ešte lepšie regionálne využiteľnejší.

Takže, pozrite sa, ak máte dobrý nápad, tak ho pošepkajte, len aby to nebolo kostrbaté a drahšie a menej efektívne, ako je súčasný stav. Nemyslím si, že nás vytrhnú úrady. Nemyslím si, že v Starej Ľubovni alebo v Spišskej Novej Vsi, alebo vo Svidníku, alebo v Snine, alebo v Sobranciach, alebo v Michalovciach čakajú na úrad. Ale myslím si, že čakajú na lepšiu infraštruktúru, že čakajú na lepšie vodovody, na čistejšiu vodu, na viac kanalizácií a na nové investície. Som si absolútne istý, že na toto čakajú tí ľudia, lebo tam často cestujem. Čiže robme všetko na to, aby mali lepšiu infraštruktúru, aby mali lepšie podmienky, aby sme investície vo výraznejšej miere ako dosiaľ mohli tam dotiahnuť, aj keď tendencia je dobrá, pán poslanec.

Bol som nedávno v Poprade, v Matejovciach, Whirpool ide takmer zdvojnásobiť. Je tu primátor mesta. Mesto nedávno prijímalo vážne opatrenia, aby to tak mohlo byť. V Spišskej Novej Vsi je Embraco, rovnako idú znásobiť investície. Noví investori prišli do Krompách, noví investori prichádzajú do Lipian v Prešovskom okrese, v Sabinovskom okrese, aby ma tam nevypískali. Skrátka, tá tendencia je pozitívna, len jej treba pomôcť aj novými nástrojmi, ktoré dnes dostávame do rúk, o ktorých som sa zmienil, povedzme, v oblasti tých nových povstupových nástrojov.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán premiér, ešte poslednú otázku, máme minútu času.

Pán poslanec Vážny sa pýta: "Správa o kontrolnej činnosti NKÚ SR za rok 2002 poukazuje na nesprávne konania rezortov vlády SR v oblastiach rozpočtovej disciplíny, verejného obstarávania, daní a poplatkov, ktoré ochudobnili štátny rozpočet o desiatky miliónov Sk za jednotlivé rezorty. Výsledky zistení vyústili u kontrolovaných subjektov do neurčitých, nič neriešiacich opatrení. Prečo vláda SR nezavedie pravidlo "1 krát a dosť", resp. ak vláda SR prísne nerieši túto oblasť, stotožňuje sa s chybným konaním rezortov?"

Nech sa páči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Mám málo času, pán poslanec, preto poviem to najpodstatnejšie a síce, že Najvyšší kontrolný úrad je nezávislou inštitúciou, ktorá kontroluje vládu. Adekvátnosť prijatých opatrení jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy podľa zákona posudzuje Najvyšší kontrolný úrad, nie vláda. Ak ste mali na mysli politické konzekvencie, tak sa dejú, ako je prípad, povedzme, bývalého ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. (Zaznel zvuk časomiery.) Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánu premiérovi za odpovede na otázky, ktoré mu položili páni poslanci.

Teraz pristúpime k odpovediam na otázky poslancov položené jednotlivým pánom ministrom.

Prvá pani poslankyňa Sabolová sa pýta pána ministra zdravotníctva, za ktorého bude odpovedať pán minister Kaník: "Ako chce riešiť ministerstvo sieť pre hospicovú starostlivosť?"

Pán minister, máte slovo.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa aj ostatní páni poslanci, dúfam, že sa uspokojíte aj s takýmto zastúpením a s odpoveďou.

Hospicová starostlivosť je v zmysle našej legislatívy technické označenie paliatívnej starostlivosti poskytovanej hospicom. Hospic je zdravotnícke zariadenie na poskytovanie paliatívnej starostlivosti v zmysle § 24 zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Návrh siete pracovísk paliatívnej starostlivosti a hospicov v Slovenskej republike rieši koncepcia paliatívnej starostlivosti, ktorá vstúpila do platnosti 19. augusta 2002 uverejnením vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva SR za pána ministra Kováča.

V koncepcii odborníci ministerstva zdravotníctva pre paliatívnu starostlivosť odporúčajú minimálny počet desať lôžok na stotisíc obyvateľov, preto na počet obyvateľov Slovenska by pripadalo zriadiť cca 550 lôžok, poskytujúcich paliatívnu starostlivosť, buď v rámci oddelení paliatívnej starostlivosti alebo v hospicoch. Odporúča sa z uvedeného počtu zriadiť 250 lôžok v oddelení paliatívnej starostlivosti a 250 lôžok v samostatných zdravotníckych zariadeniach, v hospicoch.

Sieť mobilných hospicov, to je forma návštevnej služby paliatívnej starostlivosti v domácom prostredí pacienta, koncepcia takto nekvantifikuje, pretože mobilné hospice môžu vznikať pri existujúcich ambulanciách paliatívnej starostlivosti, ambulanciách pre liečbu bolestí, v ADOS, v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti, v stacionároch paliatívnej starostlivosti, v oddeleniach paliatívnej starostlivosti a hospicoch ako samostatných zdravotníckych zariadeniach.

Ďakujem, to je všetko.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem, pán minister. Už mi to pripadá, ako keby pán minister zdravotníctva unikal odpovediam na hodine otázok. Ďakujem pekne za odpoveď, ale tá odpoveď nehovorí konkrétne alebo neodpovedá na moju otázku a na ďalšie podotázky, ktoré boli na hodine otázok predložené.

Ale chcela by som požiadať pána ministra prostredníctvom vás, aby si urobil poriadok potom v rezorte zdravotníctva a aby pracovníci ministerstva zdravotníctva dávali príslušným inštitúciám, či už vyšším územným celkom, teda krajskej samospráve alebo štátnej správe v oblasti zdravotníctva také informácie, že aj koncepcia, ktorá bola schválená, o ktorej veľmi dobre viem, je záväznou normou na to, aby mohli vydávať licencie a aby ju brali ako vážnu normu. Nemôže sa stať, že na otázky ministerskí úradníci odpovedajú pracovníkom samosprávnych krajov, že toto nie je norma, podľa ktorej je možné vydať licenciu, nie je možné určiť, kto môže byť garant, či internista alebo akýkoľvek lekár, ktorý je v tejto koncepcii uvedený.

Čiže chcem vás poprosiť, aby ste tlmočili pánu ministrovi, že vyjadrujem nespokojnosť s prácou, ako pristupujú úradníci ministerstva k takej vážnej téme, o ktorej on hovorí v parlamente a ktorej dáva prioritu vo svojej koncepcii zdravotnej starostlivosti. A pekne by som vás poprosila, keby som dostala na všetky otázky, ktoré som predložila pánu ministrovi zdravotníctva, písomnú odpoveď tak, ako to ukladá rokovací poriadok a zároveň, aby boli vyvodené isté závery z toho, aký postup majú zaujať pracovníci voči podriadeným inštitúciám. (Zaznel zvuk časomiery.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem, budem tlmočiť pánu ministrovi tieto žiadosti.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: To je celá odpoveď, pán minister, áno? Pokračujeme ďalej.

Ministra kultúry pána Rudolfa Chmela sa pýta poslankyňa Dagmar Bollová: "Je Nám. SNP i so stojacimi objektmi na ňom národnou kultúrnou pamiatkou? Ak áno, vydáte súhlas na odstránenie pamätníka oslobodenia mesta Červenou armádou v súvislosti s návštevou pápeža? Ak nie, ako môžete prispieť k jeho záchrane?"

Pán minister, nech sa páči.