Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Burian, hlásite sa s faktickou poznámkou alebo do rozpravy? Do rozpravy. Pani poslankyňa Navrátilová faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Rada by som reagovala na pána poslanca Tkáča, pretože tieto jeho slová už počúvame dosť dlho a odvolávať sa na prirodzené právo a vlastne na najprirodzenejšiu organizáciu štátnych inštitúcií ako tripartitný systém je podľa mojej mienky absolútne scestné, pretože touto logikou by sme mohli dôjsť k takémuto záveru. Všetci platíme dane, a teda najlepší systém daňových úradníkov budú, keď tam budú sedieť odborári.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Písomne sa do rozpravy ešte prihlásil pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni. Dôchodky posledné roky klesajú a zdá sa, že vládna koalícia bude robiť všetko pre to, aby aj v roku 2003 opäť klesli. Medzi našimi dôchodcami sa šíri chudoba, ktorú sme tu dávno nepoznali. A čo na to vláda? Vláda tento jav vysvetľuje jednoducho. Slovenská ekonomika nemá na to, aby sa zvýšili dôchodky o 10 až 12 percent, čo by vykrylo zvyšovanie cien produktov, ktoré dôchodcovia kupujú. Samozrejme, vláda nevysvetlí, prečo spravovala našu ekonomiku tak diletantsky, že nemá na dôchodky, ktoré by boli aspoň na úrovni roku 1989, i keď hrubý domáci produkt Slovenska už máme vyšší ako v roku 1989. Vláda poukazuje na zlý demografický vývoj na Slovensku, kde pomer populácie v produktívnom veku k dôchodcom sa bude v budúcnosti znižovať. Je to len čiastočná pravda. Posledných desať rokov sa tento pomer mierne zvýšil, a nie znížil, a začne klesať až po roku 2005. Pomer populácie vo veku 20 až 59 rokov k populácii nad 60 rokov v roku 1995 na Slovensku bol 3,6. V súčasnosti sa zvýšil na 3,7 a takýto bude aj v roku 2005. Pre zaujímavosť tento pomer v súčasnosti v Nemecku je len 2,4, vo Francúzsku 2,7, vo Švédsku 2,3, v Anglicku 2,6, v Španielsku 2,7 a tak ďalej. Slovensko takýto nízky pomer, aký je v krajinách západnej Európy, dosiahne až okolo roku 2018. V súčasnosti má Slovensko veľmi dobrý pomer aktívneho obyvateľstva k dôchodcom. Ako je možné, že slovenská vláda pri veľmi výhodnom pomere pracujúcich k dôchodcom nemá na dôchodky. Čo bude robiť o 20 rokov, keď tento pomer klesne na úroveň štátov západnej Európy. Vláda pri diskusiách o výške dôchodkov zamlčuje napríklad aj fenomén produktivity práce. Na Slovensku produktivita práce v rokoch 1997 - 2001 stúpala priemerne 3,6 percenta ročne. To znamená, že každý rok potrebujeme stále menej a menej pracovníkov na vytvorenie rovnakej hodnoty pre dôchodcov. Keď toto zoberieme do úvahy, dôchodky na Slovensku v reálnych cenách by mali byť už o 30 - 40 percent vyššie, ako boli za socializmu. Keď zoberieme len 3-percentné zvyšovanie produktivity práce ročne, dá sa vypočítať, že zníženie pomeru pracujúcich alebo aktívneho obyvateľstva k dôchodcom v budúcnosti bude dobre vykompenzované produktivitou práce. Inými slovami. V dôsledku zvyšovania produktivity práce o 3 percentá ročne v budúcnosti menej pracovníkov vyrobí vyššiu hodnotu pre dôchodcov ako teraz. Prečo potom vláda nemá na dôchodky. Ja si myslím, že to všetci vieme. Je to výsledok nášho reálneho kapitalizmu, rozkrádanie, nezákonné reštitúcie, oddlženie nedobytných pohľadávok bánk a privatizácia štátneho majetku po prevrate v roku 1989 spôsobili, že nie sú peniaze na dôchodky. Lacná pracovná sila v zahraničných podnikoch, kde sa zisk odvádza do zahraničia, tiež spôsobuje, že nie sú peniaze na dôchodky. Naše vlády spôsobili, že len na oddlženie bánk sme potrebovali viac ako 100 miliárd korún, aby sme ich potom lacno predali do zahraničia. Za deväť rokov Slovenskej republiky v rokoch 1993 až 2001 sme splatili zahraničný dlh a úroky vo výške 13, 45 miliardy dolárov, čo pri kurze 40 korún za dolár je 59 miliárd korún ročne alebo 1,15 miliardy týždenne.

Vysoká nezamestnanosť je ďalším dôvodom nedostatku peňazí na dôchodky, a nie demografický vývoj. Slabá produkcia ekonomiky je dôvodom, že nie sú peniaze na dôchodky. Aké by boli vysoké dôchodky, keby sme im namiesto splácania dlhu pridali každý rok 59,8 miliardy korún? Alebo keby sme im pridali vyše 100 miliárd korún, ktoré sme dali na oddlženie bánk. To by boli vysoké dôchodky! Možno vyššie ako v západnej Európe. (Potlesk.) Čo by sa stalo, keby na dôchodky pracovali nezamestnaní, ako to bolo už pred 15 rokmi, a keby namiesto vyplácania podpory v nezamestnanosti sme tieto peniaze pridali k dôchodkom. Boli by starosti o zvyšovanie dôchodkov o 6 , 10 percent? Vôbec neboli.

Vážený pán minister, vážená vláda, robte niečo, aby sa dôchodcovia mali lepšie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Ondriaš bol posledným poslancom prihláseným písomne do rozpravy. Ústne sa do rozpravy hlásia páni poslanci Maxon, Burian, Blajsko. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Už aj moji predrečníci sa zamýšľali nad problémom dôchodkového zabezpečenia poberateľov starobných dôchodkov a o tejto téme sa podľa môjho názoru diskutuje a diskutovalo sa aj na predchádzajúcom pléne Národnej rady absolútne nesprávnym smerom. Nesprávnym smerom predovšetkým preto, že jednoznačne z prepočtov Sociálnej poisťovne, jednoznačne podľa analýzy príjmov Sociálnej poisťovne v tomto období, ktoré sa prekračujú zhruba o 5 percent, na zvýšenie dôchodkov sú disponibilné zdroje v Sociálnej poisťovni. Jednoznačne ja toto moje konštatovanie ešte podložím aj údajmi. Jednoznačne mi z toho vychádza ako ekonómovi, že problematika zvyšovania dôchodkov či 5 percent, či dohodnutých 6 percent, či prezidentom navrhovaných 8 percent jednoducho nemá ekonomické pozadie.

Dámy a páni, ešte raz opakujem, analýzy jednoznačne hovoria, že aj pri zvýšení 10 percent bude Fond dôchodkového zabezpečenia v Sociálnej poisťovni prebytkový. Ak teda pracujem s takýmito údajmi, ktoré pochádzajú predovšetkým zo Sociálnej poisťovne a zo Štatistického úradu, tak potom táto diskusia, dámy a páni, má morálnopolitický rozmer. Ak táto diskusia má morálnopolitický rozmer, čo to je, prosím, za morálku v tejto spoločnosti, keď tým, ktorí už nemôžu o sebe rozhodnúť a majú legitímny nárok na to, aby slušne žili, títo ľudia v tejto diskusii ťahajú za kratší koniec. (Potlesk.)

Dámy a páni, ak som hovoril, že svoje konštatovanie podložím aj údajmi, tak za predpokladu, že by sme schválili návrh pána prezidenta, ktorý navrhuje zvýšiť dôchodky o 8 percent, predstavuje to zvýšenie oproti schválenému návrhu o 840 miliónov Sk.

Dámy a páni, schválený rozpočet Sociálnej poisťovne, budem hovoriť o bilančnom rozdiele alebo skôr o bilančnom prebytku, schválený rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2003 uvažoval s prebytkom 5 373 miliónov korún. Podľa aktuálneho výberu zdrojov na dôchodkové zabezpečenie sa očakáva prebytok Sociálnej poisťovne vo výške 7,6 miliardy Sk. Treba, samozrejme, korektne priznať, že tento pozitívny vývoj z hľadiska výberu je spôsobený tým, že si Železnice Slovenskej republiky aspoň čiastočne začali plniť svoju odvodovú povinnosť, a to významným spôsobom zlepšilo aktuálny výber Sociálnej poisťovne. Ak som však hovoril, že aj o zvýšení o 8 percent bude prebytok zdrojov v Sociálnej poisťovni, a vyžiada si to dodatočné náklady 840 miliónov Sk, aj po tomto zvýšení bilančný rozdiel, teda prebytok zdrojov Sociálnej poisťovne koncom roka dosiahne výšku 6 762 miliónov korún. Z toho pohľadu naozaj diskusia, ktorá odznela aj na predchádzajúcom pléne, dámy a páni, je pre mňa nepochopiteľná. Možnože nie celkom dobre viem stráviť aj priebeh diskusie, ale neviem, či to bola náhoda, ale ja som si stopol dĺžku rozpravy k tomuto bodu.

Dámy a páni, my sme o existenčných pomeroch dôchodcov v tejto krajine nerokovali viac ako 20 minút. Táto snemovňa jednoducho nechcela počúvať argumenty, ktoré vychádzajú z relevantných zdrojov Sociálnej poisťovne a v tomto ohľade ja vidím morálnopolitický rozmer tejto diskusie. Samozrejme so šikovným využitím rokovacieho poriadku a úplne legitímne ste odobrali právo poslancom hlasovať o ďalších návrhoch a tie ďalšie návrhy, ktoré kolegovia predniesli, boli jednoducho odpingpongované tým, dobre, navrhnite, ale povedzte, odkiaľ na to zoberieme zdroje. Nuž ja som vám už dnes trikrát povedal, že podľa analýz Sociálnej poisťovne nepochybne na to zdroje sú. My máme dnes už zúžený manévrovací priestor, ale pokiaľ by sme neboli v situácii, že rokujeme o vrátenom zákone prezidenta a že buď jeho požiadavku odsúhlasíme, alebo nie, už nemáme možnosť navrhovať ďalšie riešenia. Ja som presvedčený, že dnes aj po tej diskusii, ktorá odznela po schválení tohto zákona na predchádzajúcom pléne, by sa našli ľudia v tejto snemovni, ktorí by bez akýchkoľvek dôvodov podporili 10-percentné zvýšenie. Ale sme v situácii, o akej som hovoril, chcem vás naozaj veľmi pekne poprosiť, ak neveríte tomu, čo som povedal, zoberte si výsledky odboru analýz a vzdelávania Národnej rady, tam sú tie veci úplne jasne, zrozumiteľne a exaktne napísané.

Dnes nerozhodujeme o tom, či Sociálna poisťovňa peniaze má, dnes nerozhodujeme naším hlasovaním o tom, že by sme zvyšovali deficit Sociálnej poisťovne, dnes, dámy a páni, a o chvíľočku budeme rozhodovať o tom, či tých ľudí, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, si ľudia sediaci v tejto snemovni aspoň trochu vážia. Ak je to tak, prosím, vyzývam vás všetkých, podporte navrhovanú zmenu prezidenta Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Mne na základe predrečníka ostáva otázku len skutočne takto postaviť. Je Sociálna poisťovňa pre občanov? Je štát pre občanov? Alebo sú občania pre Sociálnu poisťovňu? Alebo sú občania pre štát? Myslím si, že tieto slová spadajú na vrub vládnej koalície, ktorá rozhoduje o tom, či zvýši v súčasnosti tie dôchodky občanov, ktoré si skutočne zaslúžia a zaslúžia si ich hlavne preto, že životná úroveň občanov ide rapídne dole i vďaka ďalšiemu zvyšovaniu cien, ktoré postihne republiku od 1. 7., vďaka, povedal by som, nekompetentnosti vlády v rozhodovaní o úlohách súvisiacich so štátnym rozpočtom, a pevne verím, že tieto veci si všimnú radoví občania.

Ja osobne nevidím iné riešenie len skutočne to minimum občanom v dôchodkovom veku pridať, ktoré im patrí, a to je aspoň 10 percent, aby sa udržala ich životná úroveň na tej úrovni, na ktorej je dnes, pretože 10-percentným zvýšením dôchodkov nezískajú nič po zvýšení cien, ktoré bude nasledovať od 1. 7.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová faktická poznámka.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán Maxon tu predniesol nejaké čísla, ja by som teda rada upriamila pozornosť na pravdepodobne ten istý zdroj, z ktorého vychádzal pán poslanec Maxon a ktorý bude vlastne aj predmetom nášho rokovania. Ide o záverečný účet alebo účtovnú uzávierku Sociálnej poisťovne za rok 2002, kde upriamujem pozornosť na to, že základný Fond dôchodkového poistenia bol vytvorený vo výške asi 75 miliárd korún a prevod zo zdrojov akumulovaných z minulých období bol 5 miliárd korún a celkové výdavky základného Fondu dôchodkového poistenia boli 79,6 miliardy korún. Čiže rozprávať dnes o tom, že dôchodkový fond je prebytkový, je čistá demagógia. Dôchodkový fond je vlastne schopný pokryť dôchodky len z toho dôvodu, že sú presúvané peniaze z iných zdrojov. Takže buďme k sebe korektní a rozprávajme o týchto číslach v takom zmysle, ako sú uvedené práve v materiáli Sociálnej poisťovne.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Do rozpravy sa ďalej prihlásil pán poslanec Burian a pán poslanec Maxon reakcia.

M. Maxon, poslanec: Pani kolegyňa, nevychádzam z toho materiálu, ktorý ste prezentovali vy. Ešte raz opakujem, vychádzam z materiálu, ktorý spracoval odbor analýz a vzdelávania Národnej rady Slovenskej republiky, a ešte raz opakujem, možnože čiastočne skorigujem moje vyjadrenie v tom zmysle, že celkový prebytok sa očakáva vo výške 7,6 miliardy Sk. Pravdu máte v tom, že Fond dôchodkového zabezpečenia uvažuje s prebytkom približne 700 miliónov korún, ale Sociálna poisťovňa má legislatívne nástroje a možnosti na to, aby robila presuny medzi jednotlivými fondmi a pre boha živého, pokiaľ sa Fond nemocenského poistenia nečerpá, tak sa nemôžeme tváriť, že zdroje nemôžeme presunúť tam, kde ich je potrebné alokovať, ale celkový výsledok hospodárenia Sociálnej poisťovne uvažuje s prebytkom 7,6 miliardy Sk. Punktum. Bodka.

A ešte jedna poznámka, pani kolegyňa. Vy ste na vystúpenie pána Ondriaša povedali, že asi by bolo najlepšie, keby o všetkom rozhodovali odborári. Ja by som vám chcel len pripomenúť, že v tripartite sú aj iní zástupcovia, nielen odborári, a už jeden váš vládny kolega, tu sediaci minister práce, sociálnych vecí a rodiny nazval tripartitný systém anachronizmom. Chcel by som vám všetkým pripomenúť, že tripartitný systém je priamo zakomponovaný v Ústave Slovenskej republiky a ústavný predstaviteľ tu tento princíp a túto zásadu na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady spochybnil. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Burian, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Pred necelým mesiacom sme tu stáli pred rozhodnutím o zvyšovaní dôchodkov. Na jednej strane tu boli dôchodcovia, ktorým sa znižuje ročne alebo každý rok sa im znižuje ich životná úroveň, na druhej strane tu máme polemiku o tom, či Sociálna poisťovňa, a myslím si, že aj tu v tejto diskusii začína odznievať, či Sociálna poisťovňa má dostatok zdrojov na zvyšovanie dôchodkov. Myslím si, že je to taká závažná vec alebo je to taký závažný moment, kde by sme sa mali všetci 150, ktorí sedíme v poslaneckých laviciach, zamyslieť a veľmi porozmýšľať o tom, do akej miery a do akých problémov dostávame z roka na rok túto časť obyvateľstva, na ktorú významne zabúdame aj pri tomto stave, aký je dnes pri valorizácii dôchodkov. Myslím si, že keď sme navrhovali zvýšenie dôchodkov alebo valorizáciu dôchodkov o 8 percent, ktoré navrhoval poslanecký klub Smer, Ľudovej únie a HZDS, myslím si, že sme hovorili o minimálnej výške, ktorá by bola akceptovateľná preto, aby dôchodky na Slovensku aspoň sčasti kopírovali životné náklady alebo rast životných nákladov v tomto štáte. Myslím si, že odhliadnuc od toho, že sme vlastne v tomto čase uvažovali o 8 percentách, musím dosť zodpovedne povedať, že vlastne nikto neočakával ďalšiu spŕšku zvyšovania nákladov, životných nákladov, ktoré bude spustené v skrátenom legislatívnom konaní pri zvyšovaní spotrebných daní, ktoré budú mať multiplikačný efekt na všetky výdavky alebo na rast životných výdavkov v Slovenskej republike. Vychádzali sme len z nákladov, ktoré vznikajú so zvýšením DPH, a nákladov vstupov energií a tak ďalej. Myslím si, že toto ďalšie zvyšovanie je len potvrdením toho, že neprijatím valorizácie dôchodkov minimálne vo výške 8 percent prehĺbime znižovanie životnej úrovne dôchodcov ešte viac.

Myslím si, že čísla, ktoré hovoria o tom, že priemerný dôchodok je na úrovni 42 percent priemerného zárobku v Slovenskej republike a pokles oproti roku 1989 viac ako o 23 percent len zdokumentúvajú stav, že nezvýšením dôchodkov minimálne o 8 percent, ktoré kopíruje aspoň predpokladajúc zo štátneho rozpočtu rast životných nákladov inflácie vo výške 8,8 percenta, pripravíme dôchodcom ďalšie prekvapenie vo forme znižovania ich reálnych príjmov a ich životná úroveň ďalej poklesne.

Myslím si, že zmysluplnosť rozpráv o tom, či Sociálna poisťovňa má alebo nemá, myslím si, že by sme sa mali pozrieť do výsledkov hospodárenia Sociálnej poisťovne, kde zistíme, že prebytok na konci roka 2002 je 5,6 miliardy a za prvé štyri mesiace je 7,4 miliardy.

Chcem tým povedať, že to je dostatočná argumentácia na to, že Sociálna poisťovňa dnes má dostatok zdrojov na to, aby vykryla prípadné zvyšovanie dôchodkov. Ak Slovensko a vláda má predstavu alebo vychádza z predstavy nových reformných opatrení v oblasti dôchodkového zabezpečenia vytvorením kapitalizačného piliera, kde ročne táto potreba bude vo výške 25 miliárd korún, myslím si, že valorizácia týchto dôchodkov je oproti tomu len zrnko, ktoré je nutné v rámci zabezpečenia zdrojového krytia do tohto systému dať.

Myslím si, že tu bolo privítanie aj poslancov z Českej republiky a chcel by som len dať do pozornosti, že priemerný dôchodok v Českej republike je oproti priemernému dôchodku v Slovenskej republike o 1 700 korún vyšší, čo je ešte odhliadnuc od prepočítacieho kurzu medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, čiže keby som ešte bral prepočítací koeficient 1,3, tak by to bolo podstatne viac, pričom ešte Česká republika uvažuje o jednorazovom zvýšení dôchodkov vo výške 1 400 korún českých ako kompenzáciu alebo ako vyrovnanie dôchodkov pri vstupe do Európskej únie.

Myslím si, že tieto argumentácie sú minimálne dostatočné na to, aby všetci z nás sa zamysleli nad tým, či ďalšie znižovanie životnej úrovne a ďalší prepad dôchodkov na Slovensku je dobrý alebo je tým zmyslom, ktorý chceli títo poslanci pri skladaní sľubu deklarovať. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Páni poslanci Blanár, Maxon faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Chcel by som podporiť posledné slová môjho kolegu, ktoré hovorili o tom, aký je rozdiel medzi dôchodkami občanov Českej republiky a Slovenskej republiky. Pán minister určite vie, že je množstvo slovenských občanov, ktorí mali poberať dôchodky z Českej republiky, ale po vyrovnaní medzi Českou a Slovenskou republikou po rozdelení federácie, bohužiaľ, berú dôchodky zo Slovenska, kde je rozdiel enormný. Títo občania už dali niekoľko podnetov, mám taký pocit, už aj na Ústavný súd, čiže ak prejde opäť návrh zvýšenia dôchodkov, tak ako je predložený, tento rozdiel sa len zvýši. Čiže prosím vás, zoberte do úvahy aj týchto ľudí, ktorí skutočne veľmi ťažko pracovali a dnes sú znevýhodnení oproti tým, ktorí vykonávali rovnakú prácu.

Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Burian sa tak trošku zamyslel o zmysluplnosti tejto diskusie a o potrebnosti tejto rozpravy k takto postavenému problému.

Dámy a páni, donekonečna sa tu argumentuje tým, že nie sú zdroje. Už ďalší, teda minimálne sme dvaja, ktorí sme k tejto téme hovorili a jasne a exaktne sme povedali, že zdroje sú, ale, prosím, uvedomte si, akú zodpovednosť má tento parlament. Tento parlament má takú zodpovednosť, že keby aj v Sociálnej poisťovni zdroje neboli, tak dôstojný život dôchodcov sme povinní zabezpečiť. Jednoducho v takýchto dimenziách pri takomto probléme musíme rozmýšľať.

Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Blajsko.

A. Blajsko, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, pani poslankyne, poslanci, pán minister. Vystúpil som už minule na obhajobu minimálne 8-percentného zvýšenia dôchodkov. Nedá mi, a teda odporúčame za Klub Hnutia za demokratické Slovensko podporiť návrh pána prezidenta. To je to najminimálnejšie minimum, ktoré ja som presvedčený, že treba vykonať. Treba vychádzať z toho, že dôchodcovia určite patria do sociálne najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva hlavne vo vzťahu aj k tomu, čo sa pripravuje od 1. 7. 2003 vo väzbe na komodity, ktoré každodenne občan potrebuje. Dokumentuje to aj skutočnosť, že vzhľadom na úroveň dôchodkov a rast životných nákladov dôchodcovia od roku 1989 tu reálne stratili 22 až 23 percent. Keď to zoberiem v porovnaní na reálne pracovné príjmy, tak tu je prepad asi 10 percent. Ak mám povedať reálnu pravdu, o koľko treba zvýšiť dôchodky, aby to nebolo ani na úkor spoločnosti, ktorá tvorí zdroje do fondov, tak je to určite okolo 15 - 16 percent. Aj opozícia si je vedomá, že táto transformácia spoločnosti je veľmi zložitá a zdroje nie sú, preto sme hľadali konsenzus na minulom sedení a navrhovali sme zmierlivých 8 percent.

To, čo tu už dnes zaznelo vo väzbe na prostriedky, zdroje Sociálnej poisťovne, máme na tomto rokovaní takisto účtovnú uzávierku a aby som presne z nej citoval, tak konštatujem nasledovné. Prostriedky základného Fondu nemocenského poistenia boli čerpané vo výške 90,71 percenta rozpočtu. Od roku 2002 majú dávky nemocenského poistenia klesajúcu tendenciu, čo súvisí najmä s maximálnou hranicou čistej dennej mzdy, pre rozpočet dávok naposledy bola upravená táto hodnota na výšku 350 korún 1. 6. 1998, ale aj s vývojom priemerného percenta pracovnej neschopnosti. Na základe tohto predloženého materiálu možno konštatovať nasledovné. Prevodmi zo základného Fondu nemocenského poistenia a Rezervného fondu sa vykázal celkove aktívny bilančný rozdiel v hospodárení Sociálnej poisťovne v súčasnosti 5,5 miliardy Sk. Prosím vás pekne, ale my predsa vieme, že toto robíme každý rok. My by sme ináč nemohli zvyšovať dôchodky, ale prevody medzi fondmi vždy takto fungovali. Od roku 1998 takto bolo presunutých 11 miliárd Sk, tak sa nedivme, že to chceme, aby to bolo aj tento posledný rok, keď meníme zákon o sociálnom poistení.

Veď my si uvedomme iný faktor. Ja som túto otázku dal na sedeniach k dôchodkovej reforme, keď som sa spýtal, ako budeme vyrovnávať práve tento prepad dôchodcov, respektíve starodôchodcov v novom systéme. No nijak. Čiže zakonzervujeme prepad týchto dôchodkov, teda výšky týchto dôchodkov aj do budúcnosti. Veď výpočet dôchodkov nových dôchodcov od budúceho roka bude podľa aj iných nápočtov. A vieme, že týchto našich starodôchodcov alebo súčasných dôchodcov nebude nikto riešiť.

Iný problém ma tu však hnevá. Tvrdí sa, že nie sú zdroje, i keď tu jasne účtovná uzávierka hovorí, že peniaze sú. Vychádzajme z toho, že pri dôchodkovej reforme je pripravených 65 miliárd Sk niekde uložených v Národnej banke a sú určené presne len na reformu dôchodkov. A či táto skupina, ktorá tvorila hodnoty majetku v minulosti, ktorý sa sprivatizoval a tieto zdroje majú slúžiť reforme dôchodkového zabezpečenia, teda poistenia podľa nového. Ja sa pýtam, či sa nemajú tieto zdroje dotknúť aj pomoci týchto terajších súčasných dôchodcov. Ja osobne som presvedčený, že keby neboli zdroje, tak budeme musieť siahnuť v budúcnosti aj po takýchto zdrojoch na krytie deficitu.

Čo ma iné trápi, je to, že ja som pátral po informáciách silových zložiek, a musím to tu povedať nahlas, fandil som vám pán minister, keď ste prišli a tu ste povedali, že predkladáte materiál o sociálnom poistení, ktorý bude univerzálny. Bavili sme sa aj vo výbore o tejto téme, v súčasnosti to už pravda nie je. Ja som sa dopočul, že práve v tomto špeciálnom systéme dôchodkového zabezpečenia chýbajú zdroje. Tu tvrdíme, že nemáme zdroje, ja tvrdím, že máme, a tam som sa dopočul, že chýbajú zdroje, a pritom priemerný dôchodok v silových zložkách je okolo 14- až 15-tisíc korún a priemerný dôchodok u ostatných občanov je 6 107 korún podľa posledných materiálov, myslím si, že k decembru 2002.

Je to strašný nepomer, ja sa chcem, vážená snemovňa, spýtať, transformuje sa slovenská spoločnosť, hospodársky aj sociálny systém. Má to znášať len určitá skupina ľudí? Veď či ten učiteľ, lekár, inžinier iný obyvateľ v rámci slovenskej inteligencie tiež nemá právo na to, aby mal dôchodok reálne primeraný k životným nákladom? Zdá sa mi to nekorektne vyvážené, a preto vás prosím, zvážme 6 percent a prihováram sa pri plnej vážnosti aj v súvislosti s tým, že sú problémy v zdrojoch zvýšiť percento minimálne na výšku 8 percent.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Blajsko bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave.

Nech sa páči, máte slovo, pani spravodajkyňa.

E. Bauer, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni. Som presvedčená, že v tejto sále nesedí nikto, kto si nemyslí, že by bolo potrebné dôchodcom pridať. Je to väčšinou veľmi ťažké rozhodovanie, keď vieme, že prostriedky a zdroje sú obmedzené. Musíme sa rozhodovať s plnou vážnosťou pri zohľadnení všetkých zásadných kritérií, pričom nie je možné ani jedno vytrhnúť a absolutizovať. Jedným z týchto kritérií je udržanie reálnej hodnoty dôchodkov, druhým z týchto kritérií je udržať mieru náhrady vo vzťahu k priemernej mzde. Ale tretím a nemenej dôležitým kritériom je aj udržať udržateľnosť dôchodkového systému. Niektorí kolegovia poslanci porovnávali čísla 840 miliónov, čo by stálo zvýšenie dôchodkov v tomto roku. Je to pravda, že v porovnaní s prebytkom Sociálnej poisťovne to nie je až také závažné číslo.

Chcem však upozorniť na jednu skutočnosť okrem toho, čo tu už bolo uvedené, a to je nasledovné. Fond dôchodkového zabezpečenia je už mnohé roky v hlbokom deficite. Je pravda, že presúvame z roka na rok prostriedky z nemocenského poistenia, teda z Fondu nemocenského poistenia do Fondu dôchodkového poistenia. Súčasný zákon to umožňuje. Predpokladaný systém, ktorý je obsahom návrhu nového zákona o sociálnom poistení, o ktorom budeme rokovať čochvíľa, však už takéto presuny neumožňuje. Keď tieto súvislosti zoberieme do úvahy, myslím si, že problém udržateľnosti dôchodkového systému musíme v každom prípade a veľmi vážne zobrať do úvahy. Chcela by som pre tých kolegov, ktorí nie sú zbehlí v číslach, pokiaľ ide o dôchodkové poistenie, uviesť, že jednopercentné zvýšenie dôchodkov na mesiac znamená 70 miliónov korún výdavkov pre Sociálnu poisťovňu. A teda porovnávať to s číslami na vyslanie ženijnej jednotky, myslím si, že nie je korektné, pretože čísla by hovorili asi o tom, že to stačí na dvojmesačné navrhované zvýšenie.

Pokiaľ ide o rozpravu, v zásade neodznel žiaden návrh, ak za takýto by sme nepovažovali návrh pána poslanca Zuba, ktorý navrhol v rámci faktickej poznámky zvýšiť dôchodok o 10 percent, len musím upozorniť, že to nie je možné brať ako pozmeňujúci návrh. Na základe rokovacieho poriadku § 90 je možné rokovať len o pripomienkach prezidenta republiky. Je teda mojou povinnosťou, pani predsedajúca, predložiť návrhy zo spoločnej správy na hlasovania.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pristúpime k hlasovaniu pani spoločná spravodajkyňa?

E. Bauer, poslankyňa: Nie je možné. Nebol podaný návrh... (Hlasy v sále.) Pán poslanec Maxon pripomína, že tu odznel návrh schváliť pripomienky pána prezidenta, ale to nie je pozmeňujúci návrh, rada by som uviedla. Pozmeňujúci návrh k pripomienkam prezidenta nie je možné predpokladať na základe rokovacieho poriadku na základe citovaného § 90 odsek 1.

Pani predsedajúca, chcem vás požiadať, aby ste dali hlasovať o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v časti IV spoločnej správy, tlač 289a, s návrhom ústavnoprávneho výboru neschváliť ich.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu, ako ho predniesla pani spoločná spravodajkyňa. (Ruch v sále.) Poprosím o pokoj v rokovacej sále, ale pán poslanec, nechápem, prečo neviete, o čom sa hlasuje. Návrh pani spoločnej spravodajkyne bol podľa mňa úplne jasný, dala hlasovať o tom, čo navrhol pán prezident pri vrátení zákona. Ale dodala, že ústavnoprávny výbor odporúča neschváliť, ale predtým predniesla veľmi jasne, o čom sa hlasuje. (Potlesk, výkriky a ruch v sále.) Pani spoločná spravodajkyňa povedala veľmi jasne, že sa hlasuje o pripomienkach pána prezidenta s pripomienkou ústavnoprávneho výboru neschváliť ich. Z prítomných 129 poslancov za tento návrh hlasovalo 38, proti 34, zdržalo sa 37 poslancov a 20 nehlasovalo.

Tento návrh sme neschválili.

E. Bauer, poslankyňa: Pani predsedajúca, mám poverenie výboru prejsť do tretieho čítania.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Je tu návrh na hlasovanie. Počas hlasovania by sme nemali viesť rozpravu. Mne je to veľmi ľúto, že sme sa nerozumeli, páni poslanci, vyžiadajte si zápis, kde skutočne bolo jasne povedané, o čom sa hlasuje, veľmi jasne. (Ruch v sále.) Prosím, prezentujme sa a hlasujme o posunutí návrhu zákona do tretieho čítania.

(Hlasovanie.) Prítomných je 114 poslancov, za 92, proti 6, zdržali sa 12, nehlasovali 4.

Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Pani predsedajúca, po prvé, v súlade s rokovacím poriadkom, ak som mal procedurálny návrh, tak ste mi mali dať právo procedurálny návrh povedať pred hlasovaním. Ja v tejto chvíli neviem narýchlo nalistovať rokovací poriadok, ale ja sám som za ten návrh nehlasoval a prosím vás pekne, prepáčte, použijem silné slová. Ale hádam nechcete spraviť takýmto spôsobom aj zo mňa idiota. Celý čas bojujem za to, aby návrh prešiel a potom sa hlasovanie takýmto spôsobom zmanipuluje (reakcie z pléna) a vy sa cítite ako víťazi? Veď to je stupídne, veď to je hanba. (Výkriky a potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Poprosím (potlesk), poprosím (potlesk), dámy a páni, prosím pokoj v rokovacej sále.

Pán poslanec Maxon, ja by som si rovnako mohla vyprosiť, aby ste zo mňa robili hlupáka, vypočujte si záznam. Návrh bol prednesený absolútne jasne (potlesk a výkriky) a my všetci sme vedeli, o čom hlasujeme. Hlasovanie o dôchodkoch je pre mňa presne rovnako dôležité ako pre vás.

Pán poslanec Číž. Zapnite mu mikrofón, poprosím.

M. Číž, poslanec: Vážená pani predsedajúca, bolo by dobré zachovať pevné nervy. Pravdepodobne je úplne bežné v parlamente, že je problém s hlasovaním, že niekto nezachytí presne otázku a pamätá na to aj rokovací poriadok a má príslušné ustavenia o tom, ak má niekto pochybnosť, že nehlasoval dobre alebo bol uvedený do omylu, nerobí sa nič iné, len sa spravidla hlasovanie zopakuje a je to vybavené. V § 39 je napísané, ako sa hlasuje, okrem iného v ods. 3 a 4, nechcem vás poúčať ani sa vás nechcem nejako dotknúť. Chcem len naznačiť, že asi do tohto parlamentu by sa malo vniesť porozumenie, ktoré spočíva aj v tom, keď sa vyjadrí pochybnosť, nie je predsa žiadny problém, aby sme pochybnosť vyriešili, aby tí, ktorí máme procedurálne návrhy alebo chceme vzniesť námietku, aby ste nám to slovo dali, lebo jednoducho to vyplýva z rokovacieho poriadku, máme na to právo. Všetko. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, ale kde je ten procedurálny návrh? (Potlesk.) Počas hlasovania ja nemôže dať hlasovať o procedurálnych návrhoch. (Potlesk.) Takže čakám na procedurálne návrhy. (Potlesk.)

Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Ja plne podporujem a navrhujem v mene poslaneckého klubu KSS, aby sa o tomto bode ešte raz hlasovalo, pretože mnohí (smiech), nie, nesmejte sa. Mnohí boli uvedení poslednou vetou pani spravodajkyne do omylu. Podobne ako pán Maxon hovoril o tom, nemôžeme... Čiže jednoznačne dávam návrh, aby sa ešte raz o tomto návrhu hlasovalo.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Páni poslanci, dám ešte slovo tým poslancom, ktorí sú prihlásení. Potom vyhlásim prestávku a zvoláme poslanecké grémium.

Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca, trochu ste ma predbehli, pretože skutočne nezvládate situáciu. Problém je v tom, že vy nedáte hlasovať vtedy, keď prebieha druhé čítanie. Druhé čítanie sa skončilo a toto bolo už prerušené hlasovanie, pretože druhé čítanie sa dokončilo a vy ste dali hlasovať o procedúre, či sa postupuje do tretieho čítania. Tam je priestor aj na návrhy poslancov. To nie je ucelené hlasovanie. Ucelené hlasovanie je v druhom čítaní, vtedy nedáte hlasovať. Ale teraz ste mali dať priestor.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Cabaj, trvám na tom, čo som povedala, keď si vypočujete záznam, uvidíte, že bolo úplne jasné, o čom hlasujeme.

Pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Pani predsedajúca, takáto situácia v tomto parlamente už len v tomto volebnom období bola najmenej 15 - 20-krát. Predsedajúci pán predseda Národnej rady Hrušovský či podpredseda Bugár tieto veci riešia spôsobom, ktorý sme všetci videli, veľmi jednoduchým. Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätkové a hlasovanie sa opakuje. Slobodnú vôľu pri tomto hlasovaní tým, čo hlasovali proti alebo za nikto zobrať nemôže a nemôžete poprieť, že v čase prednášania návrhu pani spoločnou spravodajkyňou bol v sále hluk. Bol v sále šum a jej slová neboli zrozumiteľné.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kaliňák.

R. Kaliňák, poslanec: Ja som chcel iba dodať v tej veci, že tam bolo príliš veľa poslancov, ktorí nehlasovali. Ja si myslím, že je to taký dôležitý zákon, že by bolo vhodné aj v rámci politickej kultúry dať najavo, že každý chce vyjadriť svoj názor jasne. Ak sa, páni poslanci, nebojíte tí, čo sa smejete, že by sa vám zmenilo hlasovanie, tak treba hlasovať ešte raz. Každý z poslancov, ktorý teraz vystupuje, chce dať najavo, ako sa chce vyjadriť. Dvadsať poslancov nehlasovalo nie preto, že by nechceli hlasovať, ale že v tom mali hokej. Ak by sme boli tolerantní, mali by sme dať hlasovať ešte raz o tom, aby každý mal právo k takému dôležitému zákonu sa vyjadriť a potom sa uvidí, ako sa hlasovalo. Však asi nezmeníte názor. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Tkáč.

V. Tkáč, poslanec: Ak dovolíte, ja skutočne text, o ktorom dnes je reč, mám v oku, pretože včera sme mali popoludní dlhé rokovanie výboru pre sociálne veci a bývanie. Vy ste skutočne povedali, pani predsedajúca, že treba hlasovať o návrhu pána prezidenta v bode 4 a ten text mám pred sebou. Prelistoval som to bleskovo všetko a bod 4 je len účinnosť zákona z 22. mája. Čiže naozaj tento váš výrok dezorientoval a podľa mojej mienky treba, aby sa buď zišlo grémium, alebo ústavnoprávny výbor, ktorý si vypočuje, za čo sme hlasovali. Myslím si, že to bolo regulárne zmätkové hlasovanie. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem prestávku a poprosím členov poslaneckého grémia, aby sa zišli vzadu. Do 15.35 hodiny.

(Prerušenie rokovania o 15.30 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 16.00 hodine.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v  rokovaní. Len pre vašu informáciu, v poslaneckom grémiu sme si prešli zápis, ktorý hovorí, že procedúra nebola v žiadanom prípade porušená a (potlesk), pán Cabaj, procedúra nebola porušená a zmätky vznikli vlastne len preto, že jedna časť poslancov dobre nepočúvala a kričala.

Posunuli sme zákon do tretieho čítania. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec.

Páni poslanci, hlási sa niekto do rozpravy ústne. Predpokladám, že tieto tri prihlášky nie sú ústnymi prihláškami do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu v rámci tretieho čítania za skončenú.

Pán poslanec Fico.

R. Fico, poslanec: Ďakujem. Kým predložím procedurálny návrh, bolo by korektné, pani podpredsedníčka, keby ste informovali aj o postoji opozície na zasadnutí poslaneckého grémia, ktorá má úplne opačný názor, ako má časť vládnej koalície. Takže to je k poslaneckému grémiu.

Pokiaľ ide o návrh, podávam procedurálny návrh, aby záverečné hlasovanie o tomto zákone bolo ako prvé zajtra ráno o 9.00 hodine.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Fico, prečítam pred všetkými poslancami zápis, ako predniesla hlasovanie pani spoločná spravodajkyňa.

R. Fico, poslanec: Ja nehovorím o zápise. Hovorím o procedurálnom návrhu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Citujem. Pani predsedajúca, chcem vás požiadať, aby ste dali hlasovať o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v časti IV spoločnej správy tlač 289a s návrhom ústavnoprávneho výboru neschváliť ich. Takto bol prednesený návrh. O tomto sme hlasovali, počas hlasovania som to ešte zopakovala. Toto sme si vyjasnili v poslaneckom grémiu.

Pán poslanec Cabaj.