Čtvrtek 26. června 2003

informáciu o predložení výročných finančných správ politických strán... (Ruch v sále.)

Prosím o pokoj, páni poslanci.

... a politických hnutí za rok 2002.

Materiál ste dostali ako tlač 260.

Využijem teraz ešte čas do obedňajšej prestávky a požiadam pána predsedu výboru, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania materiálu vo výbore pre financie, rozpočet a menu, ku ktorému gestorský výbor predložil aj návrh uznesenia Národnej rady, ktorý máte ako tlač 260a.

Prosím teraz pána predsedu, aby návrh odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ako pán predseda naznačil, včera som nemohol byť prítomný, ale nie z vlastných dôvodov alebo z vlastnej viny, ale musel som obhajovať niektoré stanoviská Slovenskej republiky z hospodárskej oblasti na niektorom z tých stretnutí, ktoré musíme absolvovať v týchto dňoch.

Každoročne Národná rada Slovenskej republiky prerokúva podľa § 18 zákona č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov tzv. informáciu o predložení výročných finančných správ politických strán a politických hnutí. V zmysle povereného uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1128 z 31. októbra 2000 náš výbor ako gestorský výbor prerokoval uvedenú informáciu aj za minulý rok.

Výbor sa s danou problematikou zaoberal dvakrát. Na svojom zasadnutí dňa 23. apríla 2003 výbor prerokoval tzv. priebežnú informáciu a na tomto zasadnutí výbor posudzoval, či môže Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe nášho prijatého uznesenia vyplatiť ročnú splátku štátneho príspevku na činnosť a príspevok na mandát na rok 2003. Náš výbor uznesením č. 76 z 23. apríla 2003 súhlasil s vyplatením štátneho príspevku tým stranám, ktoré v roku 2002 získali vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky viac ako 3 % platných hlasov. Chcem pripomenúť, že vo volebnom roku 2002 vznikol nárok na:

1. príspevok za hlasy 10 stranám vo výške 60 000 Sk za každý získaný platný hlas, v tom bolo 7 parlamentných strán a 3 neparlamentné strany. Tento príspevok sa vypláca len v roku konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky;

2. príspevok na činnosť 13 stranám vo výške jednej ¼ príspevku za hlasy ročne počas volebného obdobia. V tomto bolo 7 parlamentných strán, 3 neparlamentné strany a 3 neparlamentné strany, ktoré získali hlasy za voľby konané ešte v roku 1998;

3. Príspevok na mandát 11 stranám vo výške 500 000 Sk za jeden mandát za rok. V tom bolo 7 parlamentných strán... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj.

P. Farkas, poslanec: ... 4 parlamentné strany. Na základe už spomenutého uznesenia zo dňa 23. apríla 2003 som oznámil listom z 29. apríla 2003 Ministerstvu financií Slovenskej republiky, že môže vyplatiť ročnú splátku štátneho príspevku za rok 2003 vzhľadom na to, že všetky politické strany a hnutia splnili všetky kritériá, aby takýto príspevok im bol vyplatený. Príspevok na mandát SDKÚ, teda Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii, Strane maďarskej koalície, Kresťanskodemokratickému hnutiu, Aliancii nového občana, strane Smer, neskôr Komunistickej strane Slovenska a Hnutiu za demokratické Slovensko;

4. príspevok na činnosť Pravej Slovenskej národnej strane, Slovenskej národnej strane a Hnutiu za demokraciu.

Výbor na svojom ďalšom zasadnutí 6. júna 2003 prerokoval celkovú informáciu. V prijatom uznesení konštatoval, že zo 117 registrovaných subjektov 72 politických strán a politických hnutí správu predložilo, 26 ich nepredložilo a 19 politických strán a politických hnutí má adresu neznámu, nepresnú. To znamená, že v registrácii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je stále pôvodná adresa, na ktorej sa príslušní predstavitelia týchto strán nezdržiavajú a poštu nepreberajú.

Keď sme vykonali analýzu už spomenutých 72 predložených správ, zistili sme, že je to len 61 % z celkového počtu, ale zároveň z predložených správ 29 politických strán a hnutí nevykázalo za rok 2002 žiadny príjem a výdavok finančných prostriedkov a zároveň nevlastnia ani hnuteľný a nehnuteľný majetok. Z celkového počtu to predstavuje 24,7 % a to je vážny signál pre nás pred tvorbou nového právneho poriadku alebo právneho rámca pre politické strany a politické hnutia.

Situácia ukazuje, že by bolo vhodné oslobodiť strany a hnutia od platenia správnych poplatkov alebo ich maximálne znížiť. Mám predovšetkým na mysli poplatky, ktoré treba zaplatiť hlavne pri ich likvidácii a výmaze z registra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Teraz za výmaz je správny poplatok vo výške 3 000 Sk, ale niektoré strany a hnutia, ktoré sú zaregistrované na ministerstve financií a ministerstve vnútra, vskutku nemajú ani 3 000 Sk na zaplatenie poplatku za výmaz z tohto registra.

Vážený pán predseda, vychádzajúc z toho, že odbila už dvanásta hodina, ďalej nechcem pokračovať a ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi predsedovi výboru za uvedenie správy.

Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu. Pán poslanec Farkas! Pán poslanec Farkas! Pán poslanec Farkas a Galbavý, prosím, aby ste nevyrušovali rokovaciu sálu. Sadnite si na miesto určené pre navrhovateľov. Nech sa páči, pán poslanec, sadnite si.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou predloženej správy, ale prosím, aby ho pán predkladateľ a predseda výboru pre financie, rozpočet a menu ešte raz poslancom uviedol.

Nech sa páči, pán poslanec. Ešte predtým, pán poslanec Kaliňák. Nie? Nech sa páči, pán poslanec Farkas.

P. Farkas, poslanec: Áno, ďakujem pekne, pán predseda. Vychádzajúc z toho, že návrh uznesenia je na dve strany, tak dúfam, že nemusím to všetko prečítať. Všetko sme zapracovali do návrhu uznesenia, po a) konštatujeme niektoré údaje, po b) berieme na vedomie informáciu, po c) odporúčame Národnej rade tiež zobrať na vedomie a predsedovi Národnej rady zverejniť informáciu o predložených výročných finančných správach politických strán a politických hnutí za rok 2002.

Žiadam vás, aby ste dali o tom hlasovať, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia k správe o výročných finančných správach politických strán a politických hnutí za rok 2002 tak, ako ho uviedol pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu.

Prosím pána poslanca Brocku, aby netelefonoval v rokovacej sále, aj pána poslanca Kaliňáka.

(Hlasovanie.) Prítomných je 117 poslancov, za 113, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako vyhlásim obedňajšiu prestávku, pán poslanec Kaliňák a pán poslanec Farkas chcú požiadať o slovo. Pán poslanec Kaliňák. (Ruch v sále.) Poprosím o pokoj, páni poslanci.

Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem poprosiť iba členov výboru pre obranu a bezpečnosť, že dnes o 13.30 hodine je zasadnutie výboru v zasadačke výboru. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Výbor pre obranu a bezpečnosť bude mať rokovanie o 13.30 hodine.

Pán poslanec Farkas.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. A výbor pre financie, rozpočet a menu bude mať rokovanie o 10 minút v našej rokovacej miestnosti.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Výbor pre financie, rozpočet a menu bude mať rokovanie o 12.15 hodine.

Chcem vás informovať, že zástupcovia vidieckeho parlamentu pozývajú všetkých pánov poslancov na prezentáciu svojej činnosti, ktorá bude ihneď po prerušení 13. schôdze na obedňajšiu prestávku, to znamená teraz.

Prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom programu hodina otázok na členov vlády.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.12 hodine.)

Piaty deň rokovania

13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

26. júna 2003 o 14.12 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní pravidelným bodom programu

hodina otázok

a odpovedí, ktoré páni poslanci položili členom vlády včera do 12.00 hodiny.

Prosím teraz pána predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, aby informoval pánov poslancov, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, ak sa rozhodne sám odpovedať za neprítomných členov vlády, aby informoval Národnú radu o svojom rozhodnutí.

Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, namiesto pána Prokopoviča bude odpovedať pán minister Gyurovszky, namiesto ministra Simona minister László Miklós a pán minister Nemcsics, ani Lipšic nemajú otázky.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem.

Pristúpime k odpovediam na otázky, ktoré, pán premiér, položili páni poslanci vám. Prvá z položených otázok je otázka pani poslankyne Masácsovej, ktorá sa vás pýta: "Vážený pán predseda vlády, v túto nedeľu bude sprístupnený tunel pod Braniskom. Ako hodnotíte priebeh a význam tejto stavby?"

Nech sa páči, môžete odpovedať.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážená pani poslankyňa, myslím si, že význam tejto stavby je veľký v tom najširšom zmysle slova, ale možno aj v tom užšom, povedzme, v technickom zmysle slova. To, v čom vidím najväčší význam tejto stavby, spočíva v skutočnosti, že prepojí Šariš s ostatným Slovenskom omnoho bezpečnejším spôsobom, ako je to dosiaľ, keď autá musia zdolávať kopec po kopci. Vieme veľmi dobre, koľko dopravných nehôd sa tam každoročne odohrá. Vieme rovnako, že touto alternatívou dôjde k veľkým úsporám pohonných hmôt, času, ale v končenom dôsledku ten význam vidím v tom, že Šariš a východné Slovensko sa stane investične atraktívnejším. Samozrejme, tunel bude slúžiť najmä motoristom občanom, ktorí ho vlastne v konečnom dôsledku zaplatia, lebo je to veľká stavba a, samozrejme, stavba aj veľmi drahá.

Význam tunela Branisko vidím aj v tom, že je to prvá investícia takéhoto druhu, prvý tunel z celej série tunelov, ktoré budú na slovenskej diaľničnej sieti po skompletizovaní alebo dobudovaní. A táto skúsenosť je nesmierne cenná. Je to tunel dlhý okolo 5 km, je vedený v zložitých geologických podmienkach. Pamätám si, keď sa táto myšlienka rodila v rokoch 1991, 1992, že tam boli vykonávané zložité geologické prieskumy, lebo boli indície, že je tam nebezpečie veľkého množstva vody a mnohé ďalšie.

Tak si myslím, že význam tejto stavby spočíva aj v tom, že si to vyskúšali naostro aj projektanti, aj stavbári, aj baníci z Prievidze, aj z Banských stavieb, aj z iných slovenských veľkých firiem, pretože drvivá väčšina všetkých tých zákazok, prác, ktoré sú neraz veľmi unikátne a špecifické, pochádza z našich slovenských firiem. A to sa potom, samozrejme, zúročí pri celej ďalšej dokompletizácii, ktorá ešte stojí pred nami.

Všetko, pán predseda.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán premiér. Pani poslankyňa, máte doplňujúcu otázku? Nie.

Druhú otázku pánovi premiérovi položila pani poslankyňa Zuzana Plháková a otázka znie: "Aký je stupeň bezpečnosti tunela Branisko? Nemali aj bezpečnostné kritériá vplyv na predĺženie termínu ukončenia tunela?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Skôr ako budem odpovedať, som si len tak jedným okom všimol, že nebeží čas. Nieže by ma to vyrušovalo, rád sa budem s vami veľmi dlho rozprávať, len sa obávam, aby som sa vám neprejedol. Ale už ide. (Smiech v sále.) Takže, to som mal taký "foršus" na tú prvú otázku.

K tej druhej otázke. Áno, myslím si, že bezpečnostné kritériá mali vplyv na predĺženie výstavby tunela. Je to pravdivý postreh alebo objektívny postreh, pretože hlavne po skúsenostiach vo viacerých európskych cestných tuneloch, napríklad cez kopec Mont-Blanc alebo Gotthard, alebo naposledy Tauern, bolo jasné, že je potrebné omnoho výraznejším spôsobom vsadiť na zabezpečovacie signalizačné a iné bezpečnostné opatrenia pre prípad, že by sa, nedajbože, takáto nehoda stala aj na Branisku.

Čiže na základe týchto udalostí bola zriadená multidisciplinárna komisia expertov, ktorá pôsobí pri Organizácii Spojených národov a v tejto skupine expertov má zastúpenie aj Slovenská republika. Skupina v záverečnej správe odporučila dodržanie istých zásad, ktoré by pomohli zabezpečiť bezpečnejšie, istejšie prevádzkovania tunelov. A odporúčania tejto skupiny sme potom premietli, samozrejme, aj do Braniska.

Teda na druhú časť vašej otázky sa dá jednoznačne odpovedať, že áno, ale, samozrejme, je to v záujme bezpečnosti, v záujme záchrany životov v prípade takýchto nehôd alebo havárií.

A keď sa pýtate, aký je stupeň bezpečnosti tunela, tak by som chcel v prvom rade povedať, že odpoveď pomerne exaktne je ťažké hľadať, pretože stupeň bezpečnosti tunelov zatiaľ nebol medzinárodne definovaný. Ale jednoznačne môžem povedať aj na základe toho, ako som odpovedal na druhú časť vašej otázky, že to, čo sme Branisku dať mohli, tak sme mu dali. A ten stupeň bezpečnosti je dnes podľa môjho názoru maximálny.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Doplňujúcu otázku, pani poslankyňa? Ďakujem.

Tretiu otázku pánovi premiérovi položil pán poslanec Tibor Tóth: "Ktorý z variantov prepojenia Košíc a Bratislavy diaľnicou, resp. rýchlostnou komunikáciou je podľa vás najoptimálnejší?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Táto otázka je nesmierne aktuálna, pretože dnes vláda rozhodovala a hľadala odpoveď na túto otázku. Takže je to rozhodnutie staré asi len 2 hodiny a môžem vám oznámiť, že Slovensko bude mať diaľničný ťah, tak ako ho poznáte pod označením D1. To znamená Bratislava - Trnava - Piešťany - Považie - Vysoké Tatry - Branisko - Prešov - Košice. Toto je D1 a ďalej potom potenciálne v jeden deň raz aj k ukrajinskej hranici s tým, že potom je, myslím, rovnako známy, tuším, D3. Je to úsek zo Žiliny cez Kysuce na priechod Skalité - Zwardoň do Poľskej republiky. Toto je diaľničná magistrála alebo základná štruktúra diaľničnej siete Slovenskej republiky. Toto dnes vláda potvrdila.

Na druhej strane sa v našich rozhodnutiach objavuje aj silný akcent na to, aby sme nezabúdali ani na rýchlostné komunikácie. Zjednodušene, trošku zjednodušene by som povedal, že jedna má označenie R1, to je z Trnavy cez Nitru do Banskej Bystrice a druhá má R2, to je zo Zvolena alebo ešte presnejšie z Trenčína cez Žiar nad Hronom do Zvolena a potom ďalej do Košíc.

Dnes sme rozhodli, že v rokoch 2004, 2005 a 2006 príspevky zo štátneho rozpočtu podelíme 60 % na diaľnicu D1 a 40 % na rýchlostné komunikácie. A ešte aj v tom pomere, keďže máme záujem, aby sa proporcionálne rozvíjali regióny, dáme z tých 40 % 25 % na R1, to znamená, na kompletizovanie po Banskú Bystricu a 15 % na R2, to sú obchvaty Oždian a ešte niektoré ďalšie stavby. Samozrejme, technicky, myslím si, že inžinieri, projektanti a stavbári budú postupovať tak, aby to neboli nejaké nezmyselné parciálne úseky, ale logické ucelené stavby, ktoré budú čiastočne aj pomáhať obchvatom miest alebo prevádzke motorových vozidiel.

No a napokon sme prijali ešte aj uznesenie, že do 1. novembra tohto roku je ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií povinné zabezpečiť rozbeh projektových prác na najjužnejšiu magistrálu. Neviem, či sa nevolá R3, a to je z Bratislavy cez Šamorín a Nové Zámky a potom priamo do Lučenca. Čiže do 1. novembra je ministerstvo povinné začať už projektové práce, lebo tá cesta nie je vôbec pripravená.

Čiže, aby som to zhrnul, myslím si, že dnes máme celkom jasno, budeme naďalej urýchľovať dokončenie diaľnice. Dali sme si ambiciózny cieľ, do roku 2010 spojiť Branisko s Bratislavou. Aby som nehovoril príliš dlho, rozhodli sme sa, že okrem peňazí zo štátneho rozpočtu budeme tam orientovať peniaze európskych fondov, štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, ale aj prostriedky súkromných zdrojov. Minister dopravy a iní členovia vlády už rozbehli intenzívne rokovania o zapojení aj súkromných peňazí do výstavby diaľničnej siete. Ale rovnako nebudeme brániť, ak sa nájde súkromný investor a bude investovať, povedzme, do R2, to znamená Zvolen - Košice, alebo do R3 a to je tá južná magistrála Bratislava - Nové Zámky - Lučenec.

Ak sa súkromný investor presvedčí, že peniaze sú návratné, vláda tomu nebude brániť.

Takže zhrniem a podčiarknem, ide v zásade o tri tepny. Tá prvá je diaľničná, tie druhé dve sú rýchlostné a týkajú sa stredu Slovenska, to znamená Bratislava - Trnava - Nitra - Banská Bystrica a potom Zvolen - Košice. A tá tretia je južná, ktorá by mala pomôcť najjužnejším mestám, ktoré sa nachádzajú na Žitnom ostrove a v okolí, skrátka medzi Bratislavou, Novými Zámkami a Lučencom.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, využijete možnosť doplnenia otázky? Ďakujem.

Ďalšiu otázku vám, pán premiér, položila pani poslankyňa Navrátilová a pýta sa:

"Vážený pán predseda vlády, v nedeľu sa otvára tunel pod Braniskom. Ako súvisí táto stavba s projektom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, prijatým vládou Slovenskej republiky?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážená pani poslankyňa, tu si dovolím byť veľmi stručný, lebo aj z toho, čo som už dosiaľ povedal, je, myslím si, celkom jasné, že Branisko zatiaľ v polovičnom profile je súčasťou slovenskej diaľničnej siete medzi hranicou slovensko-ukrajinskou a hlavným mestom nášho štátu.

Takže je to organická, veľmi významná súčasť budovanej slovenskej diaľničnej siete.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán premiér. Pani poslankyňa, chcete využiť možnosť doplňujúcej otázky?

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem, nie.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Pataky sa pýta, pán premiér: "Ako hodnotíte fakt, že tunel Branisko bude otvorený v termíne, ktorý bol stanovený na prvom kontrolnom dni po nástupe tejto vlády? Všetky doterajšie termíny boli totiž nesplnené!"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Rozumiem interes...

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán premiér, prepáčte, vidím, že pán poslanec Pataky nie je prítomný. Ja som si to nevšimla, prepáčte.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Aj keď sa ho Branisko najviac dotýka.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Masácová:

"Aký význam pre región východného Slovenska bude mať otvorenie tunela pod Braniskom?"

(Smiech a potlesk.)

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ponúkam pani poslankyni dohodu o porozumení, že som už na túto otázku odpovedal.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujeme pekne. Pán poslanec Bódy sa vás pýta, pán premiér, otázka znie: "Vážený pán premiér, už túto nedeľu bude slávnostne sprístupnený tunel pod Braniskom. Dočkáme sa počas tohto volebného obdobia ukončenia aj iných významných diaľničných úsekov alebo rýchlostných ciest?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Áno, vážený pán poslanec, myslím si, že sa dočkáme viacerých významných úsekov. Najlepšie bude, ak pán minister dopravy, ja ho o to požiadam, vám v písomnej forme predloží celkom aktualizovaný plán, tak ako budeme dokončievať niektoré stavby v líniách, ktoré som naznačil. Lebo nepochybne v tomto volebnom období ukončíme také významné úseky diaľničnej siete, ako je od Ladiec cez Sverepec, Vysolaje až, povedzme, po Považskú Bystricu, veľmi významný považský úsek slovenskej diaľničnej siete. Dokončíme obchvat Čadce napríklad a dotiahneme sa na slovensko-poľskú hranicu, aby sme sa mohli napojiť s poľskou diaľničnou sústavou.

Myslím si, že v tomto volebnom období významným spôsobom prepojíme aj diaľnicu, ktorá končí dnes pri obci Hybe pri Vysokých Tatrách a tunel, na ktorý sa dnes tak často pýtate. Tam sú tri úseky Mengusovce, Jánovce až po Behárovce. Jeden z tých troch úsekov chceme stavať z Kohézneho fondu a máme záujem, aby v tomto volebnom období sme Vysoké Tatry prepojili s Braniskom.

Ale rád by som vašu pozornosť upriamil aj na to, že máme v pláne niektoré bodové stavby medzi Zvolenom a Košicami. A čo je najdôležitejšie, včera som sa presvedčil, keď som sa vracal z Tálov do Bratislavy, v akom vysokom štádiu je cesta medzi Hronským Beňadikom a Žiarom nad Hronom. Nepochybne v tomto volebnom období ukončíme tejto významný úsek cesty, ktorý bude znamenať obchvat Novej Bane, Žarnovice a to bude už úplne iná kvalita.

Čiže napríklad aj tento úsek bude hotový.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Zoltán Horváth sa pýta: "Dosiaľ sa výstavba diaľnic na Slovensku financovala výlučne zo štátneho rozpočtu. Prečo je podľa vás, pán premiér, nevyhnutné zapojiť do tohto procesu aj súkromný kapitál?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Myslím si, pán poslanec, preto, lebo čas sú peniaze. Z jednej strany niektorým štátom sa investícia súkromného kapitálu nevyplatila. Ukázala sa ako nevýhodná, viď Györ - Budapešť alebo aj niektoré úseky v Českej republike. Musíme byť veľmi opatrní a netreba mať veľké oči, že sa celá investícia splatí iba motoristami. Ale v našom projekte uvažujeme so splátkovým kalendárom až na 20 rokov. Nemaľujeme si veľké oči, lebo vieme, že iba časť týchto prostriedkov si investor vráti z mýta a druhú časť budeme splácať z verejných zdrojov. Teda ten model je reálny, a preto máme odvahu požičať si až takú čiastku, ako sa o nej v materiáli hovorí, niekoľko desiatok miliárd korún.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

Z. Horváth, poslanec: Nie, ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Peter Miššík: "Vážený pán predseda vlády, maďarský parlament prijal v pondelok zákon o zahraničných Maďaroch. V čom vidíte problém tohto zákona z hľadiska Slovenskej republiky?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Problém tohto zákona, vidím, pán poslanec, v tom, že ak by bol realizovaný, tak ako je napísaný, zavádzal by exteritoriálne účinky na území Slovenskej republiky, pričom Maďarská republika nemá súhlas štátu, ktorého sa tieto exteritoriálne účinky týkajú.

Z toho dôvodu, že Maďarská republika schválila pôvodný zákon bez nášho súhlasu, tento týždeň v pondelok parlament Maďarskej republiky novelu tohto zákona bez nášho súhlasu, je zjavné, prečo aj včera, povedzme, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy sa vyjadrilo tak, ako sa vyjadrilo. Bolo by nesmierne nepríjemné, keby boli delení občania tohto štátu len preto, že dajú svoje deti do škôl s takým alebo onakým vyučovacím jazykom. A, samozrejme, museli by sme tomu brániť.

Ale na strane druhej máme eminentný záujem na posilňovaní aj kultúrnej identity, aj skvalitňovaní výučby v jazykoch národnostných menšín. Vláda Maďarskej republiky to veľmi dobre vie. A preto aj v dnešnom vyhlásení, ktoré prijala vláda, sme povedali, že bolo by veľmi nemúdre, keby k takým účinkom začalo dochádzať a my by sme im museli brániť. Ale bolo by múdre, žiaduce a ja si to veľmi želám a vyzývame partnerov z Maďarskej republiky, aby sme riešili všetky takéto praktické otázky európskym štýlom v rámci Základnej slovensko-maďarskej medzištátnej zmluvy, ktorú sme podpísali v roku 1995. Máme na to nástroje, zmiešané komisie. Povedal som to viackrát, povedal som to včera na politických rokovaniach Koaličnej rady, povedal som to vo vláde, poviem to rád aj v Národnej rade Slovenskej republiky, že nech vláda Maďarskej republiky pomenuje vecný problém, že chce podporovať napríklad školy s vyučovacím jazykom maďarským alebo vzdelávanie a do 24 hodín zabezpečím účasť slovenskej časti zmiešanej komisie. Nech rokujú na báze dokumentu, ktorý uznáva aj Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, aj ostatné európske inštitúcie, a to je Základná medzištátna zmluva medzi Slovenskom a Maďarskom.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?

P. Miššík, poslanec: Áno.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Pán premiér, ako hodnotíte potom prácu našich poslancov v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, lebo v poslednom období sa tam odohralo dosť vecí.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Sledoval som počínanie poslancov našej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Je mi ľúto, že ste neboli celkom jednotní, lebo si myslím, že predsa len je záujmom všetkých nás, ktorí sme ústavní činitelia, aby sme chránili aj európske štandardy, aj zvrchovanosť nášho štátu. Ale čo ma nesmierne teší, je vystúpenie vedúceho skupiny pána poslanca Béreša. Poviem otvorene v tejto sále, aj vystúpenie pána poslanca Fica som si všimol, aj jeho vystupovanie vo výbore, aj na pléne Parlamentného zhromaždenia. Chcem oceniť počínanie poslanca Fica a všetkých členov delegácie v Parlamentnom zhromaždení, ktorí chránili národné a štátne záujmy, ale aj dobré spolunažívanie všetkých spoluobčanov Slovenskej republiky, lebo mi na tom veľmi záleží. (Zaznel zvuk časomiery.) (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán premiér. Uplynul časový limit určený na odpovede predsedu vlády.

Budeme pokračovať otázkami, ktoré páni poslanci položili členom vlády.

Pán poslanec Róbert Madej sa obrátil na ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona s otázkou: "Pán minister, prepustenie 3 000 zamestnancov a ich znovuzamestnanie v súkromnej sfére je prvým dôkazom privatizácie obslužných činností v podniku Lesy, š. p. Komu táto činnosť prinesie osobný prospech?"

Pána ministra Simona zastupuje pán minister Miklós. Nech sa páči.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Simona.

Transformácia štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky má niekoľko etáp. Významná je práve prebiehajúca etapa analýz, ktorá sa zaoberá skúmaním vnútorného a vonkajšieho prostredia tohto štátneho podniku. Po nej bude nasledovať etapa definovania cieľového obrazu a scenárov vývoja transformácie, až potom sa stanovia štruktúry budúcej spoločnosti, s čím budú súvisieť zmeny v organizačnej štruktúre a tým aj vyplývajúce počty zamestnancov v tejto štátnej akciovej spoločnosti.

V tomto období sa preto nedá presne stanoviť, ako sa zmení súčasná štruktúra zamestnancov štátneho podniku. V každom prípade však prebieha zmena formy organizácie hlavných výrobných činností, pričom sa zväčšuje podiel prác, lesná ťažba, približovanie dreva, zakladanie a pestovanie lesa, čo je viazané na malých a stredných podnikateľov. Teda práce tohto charakteru sa budú vykonávať dodávateľským spôsobom, čo je štandardná metóda vo všetkých lesnícky vyspelých štátoch. Tento spôsob je efektívnejší, znižuje výrobnú a správnu réžiu v štátnom podniku a je aj transparentnejší, pretože zákazky sa získavajú verejnou súťažou.

Tento proces sa nezačína teraz. Začal sa už vlastne vznikom štátneho podniku v roku 1999, no bol v rôznom stupni využitia. Niektoré odštepné závody majú takýmto spôsobom organizované už dnes dodávky prác až na 70 %. Nám sa podarilo v krátkom čase dosiahnuť, že sa tento osvedčený spôsob rozširuje na všetky odštepné lesné závody a princíp klientelizmu pri obstarávaní takýchto zákaziek sa zmenil na transparentný výberový spôsob. Preto hovoriť o skrytej privatizácii bolo možné v minulosti. Dnes je to progresívny spôsob dosahovania lepších ekonomických výsledkov a podpory malého a stredného podnikania. Sme radi, že nielen verejnosť, ale aj odborníci v parlamente a na univerzitách jasne rozlišujú pojem privatizácia v lesníctve, ktorý sa nedotýka predaja lesných pozemkov štátu, ale obslužných činností. Je to v čase, keď sa rozsah lesnej výroby nemení, ale dochádza k zosúladeniu sociálno-ekonomickej funkcie lesa s verejnoprospešnými funkciami.

Toľko odpoveď pána ministra Simona.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

R. Madej, poslanec: Vzhľadom na to, že tu osobne pán minister Simon nie je prítomný, tak si dovolím len krátke konštatovanie a vyslovenie istej obavy, že úžitok pri predaji dreva a pri ťažbe dreva už nepôjde štátu, ale možno súkromným spoločnostiam. Takže len toľko. Ale v prípade, že na budúcej hodine otázok bude pán minister Simon osobne prítomný, podám túto otázku znova. Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Aj druhú otázku položil pán poslanec Madej. Adresoval ju ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavlovi Prokopovičovi a znie: "Kedy sa skončí faktický monopol Slovenských telekomunikácií?"

Za pána ministra Prokopoviča bude odpovedať pán minister Gyurovszky.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 438/1997 bol vládou Slovenskej republiky schválený harmonogram postupu liberalizácie telekomunikačnej infraštruktúry a telekomunikačných služieb v Slovenskej republike. Tento postup bol navrhnutý v súlade s pripravovaným asociačným procesom Slovenskej republiky do Európskej únie a v nadväznosti na záväzky Slovenskej republiky voči Svetovej obchodnej organizácii zakotvenej v záverečných dokumentoch uruguajského kola GAT. Podľa tohto harmonogramu boli do 1. januára, vlastne od 1. januára 1998 liberalizované všetky služby, vrátane telekomunikačnej infraštruktúry pre verejné služby. Výnimkou ostala len telekomunikačná infraštruktúra pre verejnú hlasovú službu v pevných sieťach a s ňou spojená verejná hlasová telefónna služba.

V tomto duchu bol do zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách zakotvený dátum najneskoršej úplnej liberalizácie telekomunikačného trhu, teda de iure najneskoršie do 1. januára 2003 mali exkluzívne právo na poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej telekomunikačnej siete Slovenské telekomunikácie, a. s.

Stav je taký v súčasnosti, že Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky ako regulačný orgán v oblasti telekomunikácií doteraz vydal nasledovné licencie:

- 17 licencií je na poskytovanie verejnej telefónnej služby, poskytovanej prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete,

- 47 licencií na zriaďovanie a prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete,

- 38 licencií na prenájom telekomunikačných okruhov,

- 42 licencií na sprostredkovanie prístupu do internetu,

- 20 licencií na prenos hlasu prostredníctvom internetu a

- 60 licencií na službu prenosu dát.

Ďalej mnohé ďalšie licencie a všeobecné povolenia na poskytovanie zariadení a služieb s pridanou hodnotou.

Zároveň podľa zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách regulátor určil relevantné trhy a podniky významné na týchto trhoch. Z tohto pohľadu je možné povedať, že telekomunikačný trh je liberalizovaný a dominantné postavenie Slovenských telekomunikácií je obmedzené iba na niektoré segmenty telekomunikačného trhu. Jedným z týchto segmentov sa v súčasnosti javí ako problematický trh verejnej telefónnej služby, poskytovanej prostredníctvom pevnej verejnej siete a trh prístupových sietí. Z počtu 17 licencovaných operátorov na hlasové služby v súčasnosti rokuje so Slovenskými telekomunikáciami o prepojení 11 operátorov. Tu treba podotknúť, že všetkým 17 operátorom boli pridelené kódy na výber operátora a medzinárodné signalizačné kódy tak, aby mohli plnohodnotne poskytovať služby, na ktoré dostali licenciu. Keďže tvorba dohôd o prepojení sietí je obojstranne náročný obchodno-technický proces, vyžaduje si určitý čas. Bohužiaľ, podľa súčasnej legislatívy nemá regulátor, to znamená Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, možnosť do tohto procesu zasiahnuť a napomôcť tak urýchleniu týchto rokovaní.

Na záver chcem konštatovať, že problémy v oblasti právomoci regulátora uvoľnenia trhu prístupových sietí ako nástroja na urýchlenie liberalizácie riešil ako vládny, tak aj poslanecký návrh novely zákona o telekomunikáciách, ktorý sa, bohužiaľ, dodnes nepodarilo v parlamente schváliť.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, doplňujúca otázka.

R. Madej, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Ten trh ohľadne telekomunikácií naozaj de facto nie je liberalizovaný, hoci už mal byť od 1. januára 2003. Je v parlamente návrh novely zákona o telekomunikáciách, ktorý podáva skupina poslancov, ako sú pán Baška, Miššík a ďalší. Chcem sa práve preto spýtať, hoci je už neskoro, ale predsa to treba urobiť čím skôr, či vláda a vy ako minister alebo zástupca ministra, zodpovedného za tento rezort, podporujete túto poslaneckú novelu, ktorá síce už po limite, na čo upozorňuje aj Európska komisia, ale predsa rieši liberalizáciu tohto trhu.

Ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Budete odpovedať, pán minister?

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Tak vašu otázku budem tlmočiť ministrovi Prokopovičovi.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Aj tretiu otázku položil pán poslanec Madej ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi: "Pán minister, vaším ministerstvom navrhovaná úprava poskytovaných sociálnych dávok bude mať katastrofický dosah na mnohé rodiny. Beriete si toto konanie na vlastnú zodpovednosť?"

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Katastrofálny dosah na rodiny môže a bude mať, alebo malo by zotrvanie v súčasnom systéme sociálneho systému, ktorý jednoznačne vedie k prehlbovaniu závislosti občanov na sociálnych dávkach. Deformáciou je najmä fakt, že občania, ktorí pracujú za nižší príjem, dostanú v celkovom vyjadrení menej peňazí ako tí, ktorí poberajú dávky a nepracujú. To je súčasný systém sociálnych dávok, ktorý chceme zmeniť.

Samotná dávka sociálnej pomoci podľa novonavrhovanej úpravy je zvyšovateľná aktivačným príspevkom, ktorý získa každý poberateľ dávok, ktorý vykoná istú aktivitu, za ktorú túto dávku môže získať. Táto aktivita, o ktorú by sa každý poberateľ mal prirodzene usilovať, aby prestal byť len pasívnym účastníkom sociálneho systému, bude kritériom na možné zvýšenie príspevku zo sociálnych dávok. Pre dlhodobo nezamestnaných navyše navrhujeme, aby mohli po nájdení práce, aj po nájdení práce naďalej poberať aktivačný príspevok súbežne so mzdou v čase 6 mesiacov. Ďalej navrhujeme, aby 25 % z príjmu takéhoto zamestnaného nebolo započítavané do príjmu na účely výpočtu sociálnych dávok. Takisto navrhujeme, aby dôchodok, 25 % výšky dôchodku nebolo započítavané do príjmu na účely výpočtu sociálnych dávok, čo je ďalšie plus z tejto záležitosti.

Naším zásadným strategickým cieľom, ktorý vyplýva nielen z programového vyhlásenia vlády, ale aj z programových dokumentov Európskej únie, je usilovať sa o trvalý rast zamestnanosti a tento cieľ môžeme splniť len vtedy, keď na Slovensku bude platiť, že pracovať sa oplatí viac, ako pasívne poberať sociálne dávky.

Veľmi citlivo vnímame sociálnu situáciu obyvateľstva. Na vyriešenie závažných sociálnych problémov však neexistujú jednoduché recepty v podobe zvyšovania štátnych výdavkov a rozdávania dávok. Našou politikou smerujeme k inej forme vládnej podpory, ktorá bude pomáhať vlastným produktívnym aktivitám občanov. Pre ľudí, ktorí sú chudobní a nepracujú, je nižšia šanca na pozitívnu zmenu ich sociálneho postavenia, ako pre ľudí, ktorí začnú pracovať hoci aj za nižšie mzdy. Napriek tomu, že nezamestnanosť je na Slovensku stále pomerne vysoká, aj keď veľmi výrazne klesla za posledných niekoľko mesiacov, nachádzame príklady z regiónov, kde je už nedostatok pracovných síl. Aj vzhľadom na tento fakt musíme urobiť všetko na to, aby sme motivovali ľudí k aktivite. Zaangažovanie čo najväčšieho počtu poberateľov dávok do pracovného procesu aj prostredníctvom menších obecných prác, ktoré sa veľmi masovo rozbehli po celom Slovensku a prinášajú veľmi pozitívne efekty jednak na udržiavanie pracovných návykov, jednak na tvorbu hodnôt pre komunity, pre obce a mestá, tieto aktivity budú mať pozitívne psychologické a morálne dôsledky pre celú spoločnosť.

Nový systém sociálnej podpory a štátnej podpory, ktorý navrhujeme v druhom balíku sociálnych zákonov, preto nemá byť systémom podpory zotrvania v dlhodobom stave poberateľa sociálnych dávok. Sociálny systém musí mať charakter odrazového mostíka, ktorý umožní, aby sa občan v prípade nepriaznivej situácie mohol samostatne a rýchlo vrátiť späť do pracovného procesu. Ekonomický rast sa dostaví vtedy, keď bude rásť produktivita a aktivita. Sociálny systém, ktorý nevyžaduje aktivitu od všetkých členov spoločnosti, iba smeruje k udržiavaniu chudobnejšej časti svojej spoločnosti v chudobe a zaťažuje výdavky aktívnejšej časti populácie.

Ďakujem, to je všetko.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP