Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, doplňujúca otázka.
R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Jediné pozitívne, čo na týchto opatreniach možno vidieť, je naozaj ten aktivačný príspevok. Ale keď sa povie A, musíme sa pozrieť aj na B. Na jednej strane máme 800 korún, ktoré dáme občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi a poberá sociálne dávky, ale na druhej strane sa všetci dostávajú na hladinu 1 450 korún. To znamená, keď niekto klesá z 2 900 korún, odstraňujú sa všetci, ktorí dostávajú sociálnu dávku v tejto výške. V budúcnosti od prijatia týchto opatrení to bude len 1 450 pre každého.
Keď sa hovorí ďalej, odstraňuje sa napríklad príspevok pre nezaopatrené dieťa 1 600 korún a na druhej strane zostáva len detský prídavok vo výške 500 korún, takže aj tu vidím určité krátenie.
Keď ste hovorili o nezamestnanosti, určite môžeme si povedať, že klesla do istej miery hlavne administratívne. A keď sociálny systém a sieť má byť odrazovým mostíkom, malo by byť aj pre 16 % občanov okolo 450 tisíc aj voľných pracovných miest. To však nie je, a preto sa pýtam, či si myslíte, že z tých súm, ktoré dostávajú obyvatelia na sociálnych dávkach, sa dá vôbec prežiť a po takomto znížení, ktoré príde, či to bude vôbec možné aj v najvyššej teórii.
Ďakujem pekne.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ja zopakujem niektoré tie veci a doplním možno ďalšie. Pretože hovoríte o klesaní sociálnej dávky tým, že považujeme základnú úroveň, ktorú bude získavať len ten, kto nevyužije všetky ďalšie možnosti zvýšiť si svoj sociálny príjem, je minimálne nekorektné, lebo každý občan bude mať možnosť zvýšiť si túto úroveň z dávky o aktivačný príspevok, starší občania o ochranný príspevok. Naďalej existuje príspevok na bývanie. Navyše sa k tomuto systému pripočítavajú rodinné prídavky, kde ste, pán poslanec, veľmi nesprávne povedali, že úroveň rodinných prídavkov bude 500 korún. To vôbec nie je pravda. Úroveň rodinných prídavkov spolu s benefitom, s daňovým bonusom bude 900 korún, čo je podstatne viac pre väčšinu občanov, ako je dnes. A tento bonus daňový, ktorý si každý bude môcť odpočítať od výšky dane, nie od daňového základu, každý zamestnaný občan, bude ďalším aktivačným prvkom, ktorý bude zvýhodňovať predovšetkým zamestnaných ľudí, strednú vrstvu. A v komplexe zo zmeny celého sociálneho systému, daňového systému bude zabezpečovať, aby sa súčasný systém, v ktorom sa viac oplatí nepracovať ako pracovať, zmenil na systém, ktorý viac bude odmeňovať tých ľudí, ktorí pracujú, a to aj za nízku mzdu. A to je určite morálnejšie, správnejšie a poctivejšie ako udržiavať ľudí v sociálnej závislosti od sociálnych dávok.
Spomenuli ste zníženie nezamestnanosti. Tá popularizovaná fikcia o administratívnych opatreniach, ktoré znížili sociálnu výšku nezamestnanosti, je absolútne nesprávna. Administratívnym opatrením je, keď zmeníte metodiku, keď zmeníte spôsob výpočtu, zmeníte nejaký vzorec, ktorým sa dospieva k nejakému koeficientu, to je administratívne opatrenie. Nič takéto sme neurobili. Zaviedli sme prísnejšie opatrenia, ktoré spôsobili, že najmä tí ľudia, ktorí zneužívali sociálny systém, pracovali načierno, pracovali v zahraničí a napriek tomu poberali sociálne dávky a tešili sa zo sociálnych dávok, ktoré tento štát priznáva ľuďom, ktorí nemajú prácu, títo boli z tohto systému vylúčení, pretože jednoducho nestíhali chodiť sa evidovať na úrady práce a popri tom pracovať načierno. Myslím si, že to nie je administratívne opatrenie, ale je to opatrenie, ktoré dáva do poriadku deformovaný a zlý systém. A v tomto chceme aj naďalej pokračovať. Chceme diferencovať jednotlivé skupiny, pričom na skupiny, ktoré treba aktivovať, budeme klásť ešte väčšie nároky a naopak, tým skupinám, ktoré vedia a rýchlo sa dostávajú späť na trh práce, tým budeme, naopak, nároky, ktoré sú dnes na nich kladené, zmäkčovať.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Madej. Pán poslanec položil dnes všetky otázky adresované členom vlády. Tentoraz sa pýta podpredsedu vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny pána Pála Csákyho: "Pán podpredseda, čo hovoríte na argumenty mnohých koaličných poslancov, že na vaše zotrvanie vo funkcii nie sú argumenty? Na koľko percent odhadujete čerpanie povstupových fondov?"
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som na prvú časť vašej otázky povedal, že podľa môjho názoru táto otázka po hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky v piatok minulý týždeň je irelevantná, takže, ak dovolíte, nebudem sa vyjadrovať k tejto časti.
Čo sa týka možnosti čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie, chcem povedať, že táto téma, táto otázka je veľmi dôležitá. Pán poslanec, som vám k dispozícii každý mesiac aj v Národnej rade Slovenskej republiky, aby som vysvetlil dynamiku, ako prebieha celý proces a naša príprava na čerpanie týchto fondov a na plnohodnotné členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii.
Ako je vám určite známe, vážený pán poslanec, do návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok vláda Slovenskej republiky určila možnosť čerpania z finančných prostriedkov Európskej únie na úrovni 23 mld. Sk. Táto čiastka pozostáva z nasledujúcich balíkov. Najväčší balík sú predvstupové fondy. To sú fondy PHARE, ISPA a SAPARD spolu na úrovni 7,5 mld. Sk. Chcem vás informovať, vážený pán poslanec, že vláda pred dvoma týždňami odsúhlasila všetky projekty na tento rok, na rok 2003, ktoré budeme čerpať potom na budúci rok a v roku 2005. Takže zodpovedne vám môžem povedať, že ohľadne programovania PHARE sme splnili všetky úlohy už teraz na 100 %. Čaká nás ešte podpis finančného memoranda a potom môžeme pristúpiť k čerpaniu týchto finančných prostriedkov.
Chcem vám povedať, že v minulom roku, to znamená v roku 2002, sa nám podarilo naplánovať a nakontrahovať projekty PHARE na úrovni 95 %. Zdá sa, že v tomto roku s dvoma menšími projektmi budeme mať problémy, ale harmonogram a odhady hovoria, odhady delegatúry Európskej komisie hovoria o tom, že aj tento rok budeme môcť čerpať finančné prostriedky PHARE minimálne na úrovni 90 %.
Dovoľte mi, aby som podotkol, že čerpanie týchto prostriedkov na 100 % de facto nie je možné. A to z toho dôvodu, že všetky projekty sa realizujú formou verejnej súťaže. Jednou z funkcií verejnej súťaže je, že verejná súťaž tlačí ceny dole. To znamená, vo svete je bežné, že 3 - 4 % sa de facto strácajú na tom, že projekty sú realizované formou verejnej súťaže a tam je cenová hladina rozdielna a nižšia pri realizácii.
Čo sa týka programov SAPARD, chcem vám povedať, že mám na stole odhad, že okolo 15. júla budeme na úrovni minimálne 60 % čerpania na tento rok. S programom SAPARD sme mali problémy v uplynulých rokoch z dvoch dôvodov. Predovšetkým to bol rigidný prístup bývalého vedenia ministerstva pôdohospodárstva a z tohto dôvodu sme meškali s čerpaním SAPARD-u. A po druhé bývalé vedenie ministerstva pôdohospodárstva realizovalo aj iné formy podpory do pôdohospodárstva, predovšetkým priame podpory alebo priame platby.
A tam stačilo vyplniť jednoduchú žiadosť a na základe takej žiadosti ten, ktorý žiadal o takúto podporu, mohol dostať značné finančné prostriedky. Pričom SAPARD je komplikovanejší, pretože ide o programové financovanie. To znamená, žiadateľ musí vypracovať program, musí zabezpečiť spolufinancovanie a ďalšie náležitosti, ktoré sú na to potrebné.
Nové vedenie pristúpilo k značným zmenám v tejto oblasti a myslím si, že môžem zodpovedne vyhlásiť, že sme pripravení na čerpanie SAPARD-u aj v tomto roku, aj na budúci rok tak, aby sme to mohli dočerpať na úrovni tiež minimálne 90 %.
Tretím takýmto programom je program ISPA. S programom ISPA sme mali problémy v roku 2000 a začiatkom roku 2001, predovšetkým z dôvodu transformácie Vodární a kanalizácií. Tieto problémy boli doriešené a teraz vám môžem povedať, že program ISPA je na dobrej úrovni. Máme šancu čerpať, dokonca prečerpať prostriedky z programu ISPA a ak dovolíte, rád by som vás informoval o tom, že práve dnes vláda na rokovaní na môj návrh prijala projekt vo výške 6 mil. 600 tis. eúr, ktorý slúži na to, že bude zabezpečená technická pomoc pri dopracovaní programov ISPA, ako aj Kohézneho fondu až do roku 2006.
To znamená, máme zabezpečenú kvalitatívne dobrú prípravu projektov až do 31. decembra roku 2006.
Druhým najväčším balíkom v tejto oblasti je Poľnohospodársky záručný fond. Dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že kľúčovým prvkom na čerpanie alebo možnosti čerpania finančných prostriedkov z pôdohospodárskeho fondu je platobná agentúra. Vláda dnes prijala návrh zákona o vytvorení platobnej agentúry. Ten zákon bude pravdepodobne odsúhlasený v októbri v Národnej rade Slovenskej republiky. To znamená, od 1. januára budeme pripravení na čerpanie týchto finančných prostriedkov. Pričom chcem podotknúť, že v zmysle predpisov Európskej únie zo Záručného pôdohospodárskeho fondu je možné financovať až na 50 % nielen programy, ktoré súvisia priamo s poľnohospodárstvom, ale aj s tzv. vidieckou politikou. To znamená, nejakú rekonštrukciu vidieckeho hotela alebo malej lokálnej cesty alebo lokálneho mostu. To všetko bude možné financovať aj z týchto finančných prostriedkov.
Tretím najväčším balíkom sú štrukturálne fondy a Kohézny fond. Kohézny fond je doriešený programom ISPA, ako som pred chvíľou povedal. Štrukturálne fondy, na čerpanie štrukturálnych fondov sme museli predložiť Národný rozvojový plán a operačné programy. Dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že tento týždeň pán minister Gyurovszky rokoval osobne v Bruseli, kde nám bolo tlmočené, že aj problematické dva operačné programy, ktoré nám boli vrátené, boli teraz prijaté na rokovanie, to znamená, aj sektorový operačný program Základná infraštruktúra aj sektorový operačný program Priemysel a služby sú prijateľné. 29. júla otvárame oficiálne rokovanie o tomto celom systéme, keď predložíme aj naše priority. A predpokladám, že najneskoršie v novembri môžeme podpísať rámec finančnej podpory, na základe ktorého dokumentu budeme môcť čerpať aj tieto finančné prostriedky.
Štvrtým malým balíkom sú tzv. vnútorné politiky. To je balík na úrovni 1,8 mld. Sk, kde najväčšou časťou je Schengenský garančný fond. Dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že vláda minulý týždeň odsúhlasila riadiaci orgán Schengenského garančného fondu a mám na stole presný rozpis projektov a čerpania prostriedkov zo Schengenského garančného fondu až do 31. decembra roku 2006.
Takže, vážený pán poslanec, na základe týchto informácií si dovolím tvrdiť, že sme pripravení na čerpanie finančných prostriedkov na budúci rok. A tie štruktúry, ktoré ešte potrebujeme dobudovať, podľa môjho názoru je reálne dobudovať do konca novembra.
Chcem vás ešte informovať o tom, že vláda dnes odsúhlasila stanovisko k poslednej hodnotiacej správe. Dnes o 15.30 hodine odovzdám túto správu v anglickom jazyku pánovi veľvyslancovi van den Lindenovi a ja veľmi dúfam, že hodnotiaca správa pre Slovenskú republiku, ktorá bude zverejnená oficiálne 5. novembra tohto roku, bude prijateľná.
A záverom mi dovoľte ešte jednu vetu. Zdá sa, že aj v médiách a aj vo verejnom živote sa objavujú niektoré informácie o týchto fondoch, ktoré sú zjavne nekorektné a nepresné. Myslím si, že každý, kto sa vyjadruje k týmto otázkam, by to mal robiť na základe faktov. Dovoľte mi jeden konkrétny príklad, ako sa dajú zneužiť nepresné informácie.
Minulý týždeň sme mali rokovanie práve na čerpanie predvstupových fondov tu v Bratislave. To je tzv. Spoločný monitorovací výbor, kde sa zúčastnil pán vedúci tzv. slovenského tímu pán Meganck z D. G. Enlargement. Pán Meganck na tlačovej konferencii sa vyjadril, že sa obáva, že Slovenská republika v roku 2004 nebude môcť vyčerpať finančné prostriedky ani na úrovni 33 %. Novinári a ľudia, ktorí sa zaoberajú touto informáciou, to pochopili tak, že 60 % stratíme, pričom nepochopili jednu vec. Tzv. bruselský žargón hovorí o tom, že Brusel a Európska komisia počíta finančné prostriedky v šesťročnom horizonte. To znamená, oni majú šesťročný finančný rok alebo finančné obdobie. Teraz končí 31. decembrom 2006 a ďalšie bude od roku 2007 do roku 2013. O tom sa vedú teraz veľké dialógy a veľké diskusie, čo má byť súčasťou toho ďalšieho finančného obdobia. V Berlíne na samite sa dohodlo, že pristupujúce krajiny finančné prostriedky, ktoré budú mať k dispozícii v tomto šesťročnom období, budú môcť rozdeliť na tri jednotlivé časti. To znamená, jednu tretinu na rok 2004, druhú tretinu na rok 2005 a tretiu tretinu na rok 2006. Medzitým došlo k oneskoreniu nášho vstupu do Európskej únie. To znamená, že nevstúpime 1. januára, ale 1. mája a je logické, že nemôžeme tú jednu tretinu, ktorá mala byť pôvodne alokovaná na rok 2004, vyčerpať v celkovom množstve tak, ako bolo pôvodne plánované zo strany Európskej komisie.
To znamená, nejde o to, že by tieto finančné prostriedky prepadli, ale ide o to, že z dôvodu oneskoreného vstupu Slovenskej republiky nielen Slovenská republika, ale každá pristupujúca krajina bude môcť čerpať z objektívnych dôvodov v roku 2004 trošku menej, ale tie prostriedky sa nestratia, tie prostriedky môžeme dočerpať v rokoch 2005 a 2006. Myslím si, že táto informácia bola veľmi nevhodne interpretovaná aj v médiách a s celou zodpovednosťou a vážnosťou tvrdím, že nie je dôvod na nejakú paniku v tejto oblasti. Sme pripravení a budeme plne pripravení k termínu nášho vstupu do Európskej únie na plné čerpanie týchto finančných prostriedkov.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec nechce dať doplňujúcu otázku.
Položil aj ďalšiu otázku a týka sa ministra zdravotníctva. Pán poslanec Madej sa pýta ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca: "Pán minister, neplánujete oslobodiť od nezmyselných poplatkov onkologických pacientov, ako sú deti nad 6 rokov, ktoré sa opakovane musia podrobiť ústavnej liečbe? Neboli poplatky aj pre toto nezmyslom?"
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ak dovolíte, dodám odpoveď pánovi poslancovi. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, môj rezort neuvažuje o oslobodení od povinnosti uhradiť platbu podľa § 3a ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v ich novelách v znení neskorších predpisov, a to pre skupinu onkologických detských pacientov nad 6 rokov z dôvodov, že onkologickí pacienti nie sú jediní pacienti, jedinou skupinou chorých, ktorá si vyžaduje opakovanú ústavnú liečbu. Existujú aj ďalšie ochorenia, ktoré z hľadiska priebehu a prognózy možno zaradiť medzi ochorenia s recidivujúcim priebehom, z dôvodu ktorého stav pacientov si vyžaduje opakovanú ústavnú starostlivosť. Vo väzbe na vybranú skupinu detských onkologických pacientov a s ňou súvisiacou otázkou nie je možné považovať úhradu za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti za úhrady nezmyselné.
Súčasne vám chcem dať niekoľko informácií. Všeobecne je známe všade v Európe a na Slovensku, takpovediac, zvlášť je vysoká spotreba, nadspotreba služieb v zdravotníckom sektore. Jeden lôžkodeň hospitalizácie onkologického dieťaťa stojí v priemere 8 000 korún. My požadujeme 50 korún za služby spojené s touto hospitalizáciou. Priemerná dĺžka hospitalizácie týchto detí je 7,5 dňa podľa štatistických údajov z Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave. Priemerné náklady na jednu hospitalizáciu máme 50 000 korún. Pri poplatku 50 korún a priemernom náklade 50 000 korún sa rodičia podieľajú sumou 350 korún. Všetky lieky počas pobytu a spravidla aj následne dostávajú pacienti bezplatne. Sú oslobodení od poplatkov za dopravu. Navyše, dostávame sústavné hlásenia z terénu, že nie sme schopní financovať a pokrývať základnú liečbu iných ochorení pre nedostatok finančných prostriedkov. Týmito opatreniami, ktoré parlament prijal a ktoré sú v schválenej novele, sa snažíme stabilizovať finančnú situáciu tak, aby bol dostatok zdrojov práve pre onkologických pacientov, či už detských alebo dospelých, pre pacientov s akútnymi kardiologickými a chronickými ochoreniami, pre dialyzovaných, teda pre všetkých tých pacientov, ktorí nie sú schopní financovať kritické riziko, či už z pohľadu nebezpečenstva toho ochorenia alebo spravidla z pohľadu ceny tej choroby.
Ďakujem pekne, skončil som.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Doplňujúca otázka, pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Túto otázku som položil najmä pre túto konkrétnu skupinu, ktorá sa opakovane naozaj dostáva do situácie, že musí byť nariadená alebo musí sa podrobiť ústavnej liečbe. O tom, či sú poplatky v zdravotníctve zmyselné, alebo nezmyselné, bude rozhodovať Ústavný súd na návrh skupiny poslancov. Ale domnievam sa, že najmä u detí a u takýchto ochorení sú tie poplatky príliš zaťažujúce aj v súvislosti s vyššími nákladmi na ďalšie iné veci, ktorým sa musia tieto rodiny podrobiť. Myslím si, že u takýchto skupín ochorení a takýchto skupín subjektov, ktoré majú platiť, nie sú naozaj tie poplatky v zdravotníctve nejakou záchranou alebo vytrhnutím z biedy. Preto sa pýtam, či nie je možné uvažovať o vyňatí tejto skupiny spod platenia týchto poplatkov.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Myslím si, že Ústavný súd, pán poslanec, ak môžem reagovať, nebude hovoriť o zmyselnosti, alebo nezmyselnosti poplatkov. Ste, myslím, právnik alebo budúci právnik, tak pravdepodobne Ústavný súd bude rozhodovať, či je, alebo nie je v súlade s ústavou, a nie o zmysloch a nezmysloch. Myslím si, že taký pojem by tu ani nemal byť.
A ďalej vás chcem ubezpečiť, že hľadáme ešte výhodnejší spôsob a zjednodušenie administrácie, pretože najviac, na čo sa nám sťažujú, keď chcete prvé odozvy na túto tzv. poplatkovú novelu, tak najviac, na čo sa nám sťažujú, je práve množstvo výnimiek, ktoré sme tu v parlamente museli prijať ako výnimky, ktoré sú považované za hlboko nesystémové. A môžem vás ubezpečiť, že v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny sme pomaly už prijali dohodu na úrovni štátneho tajomníka Beblavého, akým spôsobom odstránime všetky tieto výnimky a pritom nepoškodíme našich občanov.
Ďalej treba povedať, že oveľa náročnejšia aj finančne, aj časovo, žiaľbohu, aj pre prognózu je napríklad liečba cystickej fibrózy pľúc, ktorá nepatrí medzi onkologické ochorenia. Tieto deti prakticky stále sú tam. A rodičia sú ochotní v tejto liečbe podstupovať aj tieto poplatky za predpokladu, že im napríklad umožníme stacionárnu liečbu, čo nevieme prekonať iba úradnícku bariéru. Nepovažujem za veľmi šťastné vyťahovať detských onkologických pacientov ako argument, lebo takisto by sme mohli použiť ďalšie kategórie.
A ako si iste dobre pamätáte, bez váhania sme oslobodili matky s deťmi do jedného roku, ale v tejto miestnosti som bol proti tomu, aby prešiel poslanecký návrh pani poslankyne, myslím, Bauer z SMK a vek dieťaťa sa navýšil z jedného na šesť rokov, tak ako som bol aj proti návrhu prezidenta, keď vrátil tú novelu, aby to bolo do 18 rokov. Myslím si, že nie o nezmysloch a zmysloch, ale toto opatrenie bolo veľmi dôležité a jeho efekty, ktoré zatiaľ po mesiaci budeme vedieť vyhodnotiť, ukazujú sa, že sú dobré, až veľmi dobré. Aspoň tak ako nám avizujú lekári súkromnej praxe, ako nám avizujú riaditelia štátnych zariadení, riaditelia zariadení VÚC a obecných zariadení, ako nám avizujú lekárnici a ako nám avizujú aj zo zdravotnej poisťovne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Konštatujem, že čas vyhradený na hodinu otázok sa skončil. Končím tento bod programu.
Budeme pokračovať rokovaním o vládnych návrhoch zákonov v druhom čítaní, ktoré prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. A na to, aby sme mohli pokračovať, potrebujeme pána ministra financií. Poprosím niekoho, či by mohol pána ministra financií zavolať do rokovacej sály, pohybuje sa iba niekde na chodbách.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 267. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 267a.
Pán minister financií, poprosím vás, aby ste návrh pred poslancami odôvodnili.
Rokujeme o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení zákon o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Tento vládny návrh navrhuje od 1. 7., ale po dohode v gestorskom výbore sme sa zhodli na dátume 1. 8., úpravu zvýšenie spotrebných daní z tabaku a tabakových výrobkov.
Tento návrh je v súlade s programovým vyhlásením, ktoré predpokladá zvyšovanie nepriamych daní a znižovanie priamych daní a je aj v súlade s daňovou koncepciou, ktorá vlastne túto tézu rozpracúva. Tento návrh je predkladaný aj z toho dôvodu so skoršou účinnosťou, že účelom tejto skoršej účinnosti je eliminovanie výpadku na príjmovej strane štátneho rozpočtu z dôvodu nižších príjmov z dane z pridanej hodnoty a z dane z príjmov právnických osôb. Preto žiadam Národnú radu o schválenie tohto vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Slovo má spoločný spravodajca z výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Juraj Liška. Poprosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
J. Liška, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, tlač 2678a.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 317 z 18. júna 2003 pridelila tento návrh výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo.
Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory stanoviská, tak ako ich máte v tlači 267a.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim návrhom tak, ako je uvedený v tlači. Ide iba o zmenu termínu účinnosti zákona, a to, že tento zákon nadobúda účinnosť od 1. augusta 2003.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu, poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť postup pri hlasovaní o pozmeňujúcom návrhu.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili dvaja poslanci, z Hnutia za demokratické Slovensko pán poslanec Kozlík, po ňom pán poslanec Hanzel.
Pán poslanec Kozlík, nech sa páči, máte slovo.
S. Kozlík, poslanec: Milí bratia a sestry, poprosím teraz o láskavé pochopenie a vytvorenie dôstojnej atmosféry na tiché spočinutie pri rozlúčke s blízkym zosnulým.
Drahí bratia a sestry, smútiaci pozostalí, v hlbokom pohnutí a žiali stretávame sa nad naším drahým a milovaným zosnulým sociálnym štátom, ktorý potíšku smutný a unavený podľahol nástrahám politiky súčasnej staronovej vládnej garnitúry.
Drahí bratia a sestry, osud nášho milovaného zosnulého sociálneho štátu, najmä v posledných rokoch, nebol ľahký. Neustále zvyšovanie cien, zvyšovanie dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní viedli k zdražovaniu a inflácii, ktoré podlamovali tak jeho chatrné zdravie. Ako by to nestačilo, neúprosný osud a pravicová vláda uštedrili sociálnemu štátu ďalší neľútostný úder.
Dochádza k poklesu reálnych miezd a dôchodkov. Definitívny a rýchly koniec unaveného a vyčerpaného sociálneho štátu, poslednú ranu tvrdého osudu prináša dnešné rozhodnutie parlamentu o ďalšom zvýšení dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.
Drahý a milovaný sociálny štát, lúčia sa s tebou smútiaci pozostalí, schudobnení dôchodcovia, ktorým nebude vychádzať na kúrenie, na bytové služby a základné životné potreby. Lúčia sa s tebou slabšie sociálne skupiny a rodiny s deťmi, ktorým zostanú len oči na plač. Srdce puká žiaľom aj predstaviteľom stredných vrstiev, ktoré už tušia, že sa prepadajú o poschodie nižšie.
Nemožno nespomenúť ani neutíchajúci žiaľ podnikateľov, ktorých zvýšenie daní a cien privedie ku krachu, a tiež smútok a beznádej pracujúcich, ktorí prídu o zamestnanie.
Milý sociálny štát, život nikdy nebol ľahký, avšak tvoj náhly odchod bude znamenať prudký nárast skepsy a beznádeje, zhoršenie životných podmienok mnohých občanov Slovenska. Budeš nám chýbať, drahý priateľ sociálny štát.
Milí bratia a sestry, čo povedať na záver týchto dojímavých chvíľ rozlúčky?
Drahý sociálny štát, ty dnes síce odchádzaš na ďalekú cestu, z ktorej nieto návratu, ale v našich srdciach budeš žiť ďalej taký, aký si bol - tolerantný, láskavý, ohľaduplný. Až prídeš tam hore, popros za spásu všetkých hriešnych, popros za všetkých sociálnych, slabých a odkázaných, ale popros aj za odpustenie a spásu predstaviteľov vládnej moci, ktorí nevedia, čo činia, tvoj náhly odchod dopustili.
Milovaný sociálny štát, nech ti je naša slovenská zem ľahká, odpočívaj v pokoji. Amen. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Písomne sa ďalej do rozpravy prihlásil pán poslanec Hanzel.
B. Hanzel, poslanec: Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, prepáčte, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som k tomuto návrhu podal jeden pozmeňujúci návrh. Je to návrh môj a pani poslankyne, slečny poslankyne Editky Angyalovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 312/1993 o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Navrhujem zaradiť do zákona § 20a, ktorý bude znieť:
"1. finančné prostriedky vo výške 15 % z výnosu dane sa použijú na rozvojové programy v rezorte zdravotníctva zamerané na liečenie kardiovaskulárnych ochorení a onkologických ochorení,
2. finančné prostriedky vo výške 15 % z výnosu dane sa použijú na úpravu zdravotníckych platov mimo stanovených tabuliek,
3. príslušný správca dane je povinný poukázať finančné prostriedky podľa ods. 1 a 2 na účet Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky do jedného mesiaca odo dňa splatnosti dane."
Odôvodnenie: Liečenie kardiovaskulárnych a onkologických ochorení, ktoré v mnohých prípadoch spôsobuje fajčenie, si vyžaduje mimoriadne vysoké finančné prostriedky. Cieľom predkladaného návrhu zákona je presun časti finančných prostriedkov získaných výberom spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov do rezortu zdravotníctva, kde budú účelovo viazané na prevenciu a liečbu kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Keďže je preukázaná príčinná súvislosť medzi fajčením a vznikom týchto druhov ochorení, je logické požadovať od fajčiarov, aby prostredníctvom spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov aspoň čiastočne uhrádzali náklady na prevenciu a liečbu ochorení, ktoré fajčenie spôsobuje. Na základe predpokladanej zmeny zákona by mal rezort zdravotníctva získať každý rok približne 800 miliónov korún, čo by znamenalo zlepšenie napätej finančnej situácie.
Ďakujem pekne za to, že podporíte môj pozmeňujúci návrh.
Ešte by som chcel požiadať, aby sa o bode 1 a 2 hlasovalo zvlášť, to znamená o tých 15 percentách z výnosu dane na rozvojové programy zvlášť a o úprave platov zvlášť. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne k tomuto bodu programu. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, chcem sa vyjadriť k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Hanzela.
Neodporúčam ich podporiť z toho dôvodu, že jednou z charakteristík daňových príjmov je, že nie sú daňovo určené, že sú príjmami štátneho rozpočtu a že v politickom rozhodovaní vlastne potom pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu a nakoniec pri schvaľovaní štátneho rozpočtu tu, v parlamente, sa určuje účelové určenie zdrojov.
Takže ide podľa môjho názoru, alebo išlo by, ak by to bolo schválené, o nesystémové opatrenie, ktoré je v rozpore s jedným zo základných princípov a charakteristík daňových príjmov. A jednou z tých charakteristík je práve, že nie sú dopredu účelovo určené a že to určenie sa deje procesom prípravy a schvaľovania štátneho rozpočtu. Aj keď priznávam, že istú vecnú logiku to má, výnosy z tabaku na liečenie dôsledkov fajčenia, ale napriek tomu neodporúčam tento návrh schváliť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
J. Liška, poslanec: Ja by som sa rád iba spýtal pána kolegu Hanzela. On hovoril o tom, že body 1 a 2, aby sa potom dalo o nich hlasovať samostatne, ale predpokladám, že sú to tie body, ktoré ste predložili na hlasovanie. Áno, pretože v spoločnej správe je iba jeden jediný bod a to je zmena termínu. (Reakcia poslanca.) Takže tie body z tohto návrhu, tak. Dobre, ďakujem. To je všetko.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Ja pripomínam, dámy a páni poslanci, že sme vyslovili súhlas s tým, že hlasovať o týchto zákonoch budeme zajtra, aby ešte prípadne výbor mohol zaujať stanovisko k pozmeňujúcim návrhom.
Takže budeme pokračovať ďalším bodom programu, a to druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 269. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 269a.
Pán podpredseda vlády a minister financií, prosím, aby ste návrh zákona odôvodnili pred snemovňou.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z piva. Je to ďalší zo série zákonov o spotrebných daniach, kde v súlade s programovým vyhlásením aj v súlade s koncepciou daňovej reformy sa navrhuje zvýšenie týchto spotrebných daní. To zvýšenie sa navrhuje od 1. 7., po dohode v gesčnom výbore od 1. 8. tohto roka. A to zvýšenie je teda v súlade s programovým vyhlásením aj s koncepciou daňovej reformy a zároveň reaguje aj na výpadok daňových príjmov v tomto roku a prostredníctvom tohto riešenia sa rieši práve aj časť tohto výpadku.
Ďakujem pekne za pozornosť a žiadam o podporu tohto návrhu zákona.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorým je pán poslanec Jozef Hurban, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto bode programu vo výboroch, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
J. Hurban, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/93 Z. z. o spotrebnej dani z piva, ktorý má každý z poslancov ako tlač 269.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada pridelila tento návrh zákona trom výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo, ktoré tento návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone stanoviská poslancov, ktoré by boli podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona č. 350/96 Z. z.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ako sú uvedené v spoločnej správe v tlači 269a. Táto spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru 19. júna 2003. Zároveň ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu výboru predniesť túto správu na schôdzi a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch ihneď po ukončení rozpravy.
Pani predsedajúca, skončil som, môžete, prosím, otvoriť rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu, do ktorej sa písomne prihlásil pán poslanec Hanzel ako jediný.
Nech sa páči, pán poslanec Hanzel.
B. Hanzel, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, podobne ako predtým podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 310 o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
Ja som sa už predtým vyjadril, že považujem tieto dane za správne, len nepovažujem za správne ich neviazať na niečo, čo je pozitívne. Z toho dôvodu by som navrhoval, aby sa táto daň viazala účelovo napríklad na úpravu platov, tabuliek učiteľov s účinnosťou od účinnosti tohto zákona. Možnože by sme tým zabili dve muchy jednou ranou a možnože by aj učitelia boli spokojní, aj štát by bol spokojný, lebo tak či tak bude musieť k týmto úpravám platov prísť. Súčasne sa trošičku podivujem, že sme nezaviedli celkovo daň z liehu, nielen z piva.
Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že platy učiteľov, ktorí sa starajú o výchovu a vzdelávanie novej generácie, na ktorej pleciach bude jednak zachránenie našej ekonomiky, zabezpečenie dôchodkov pre generáciu terajšiu, je bezpodmienečne nutné zvýšiť motiváciu učiteľov a postarať sa im o postavenie v spoločnom trhu tak, ako im v spoločnosti prináleží.
To je všetko, ďakujem pekne, ďakujem za podporu návrhu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Ústne sa prihlásil pán poslanec Kovarčík. Pán poslanec Šulaj, je to prihláška ústne do rozpravy alebo faktická poznámka? Ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.
Pán poslanec Kovarčík.
J. Kovarčík, poslanec: Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, podávam v mene poslancov pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov, k tlači 269. K bodu navrhujem nové znenie § 6 ods. 1, ktorý vrátane nadpisu znie "Sadzba dane":
1. Sadzby dane sa ustanovujú takto:
a) základná sadzba dane 40,- Sk/1 hl a 1° Plató,
b) znížená sadzba dane 30,- Sk/1 hl a 1° Plató.
Odôvodnenie: Zvýšením základnej sadzby dane zo súčasných 30,- Sk na 40,- Sk na 1 hl a 1° Plató sa splní podmienka dosiahnutia minimálnej sadzby spotrebnej dane na pivo na úroveň 130 %, čo je ešte prijateľné zvýšenie i pre slovenské pivovary a nemalo by to ohroziť spotrebu piva na Slovensku. Takáto výška dane je porovnateľná i s členskými krajinami Európskej únie, ktorých dane sa pohybujú na spodnej hranici predpísanej minimálnej sadzby Smernice Európskej únie 92/1984 Európskeho hospodárskeho spoločenstva.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem upriamiť pozornosť na to, že pivovary sú veľmi vážnym prispievateľom na charitatívne účely, veľmi významným podporovateľom slovenských športových reprezentácií a v neposlednom rade mi nedá nespomenúť pripravovanú zmluvu so Slovenským futbalovým zväzom na cca 100 mil. korún pri pripravovaní nového ročníka našej najvyššej futbalovej súťaže pod názvom Corgoň liga. Myslím si, že stojí za to pouvažovať nad týmto mojím návrhom, a prosím vás o podporu.
A ako dodatok mi dovoľte, aby som povedal, že vláda, ktorá zdražuje pivo, by mala odstúpiť. Ďakujem. (Potlesk.)