P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

M. Abelovský, poslanec: Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, pán minister. Ja som prezentoval svoje výhrady aj v médiách k navrhovanému prakticky balíku zákonov, pretože nejde len o Špeciálny súd, ale ide prakticky v tejto novele aj o zriadenie, teda technológia ustanovenia do funkcií špeciálneho prokurátora Úradu špeciálneho prokurátora. Ja si myslím, že v stručnosti môžem povedať, že ja vnímam prijatie tohto zákona v prvom rade ako nedôveru voči nášmu sudcovskému zboru prejednávať, by som povedal, aj háklivé a nepríjemné veci, ktoré vyplývajú najmä z transformácie našej spoločnosti, a tým aj, samozrejme, konflikty, ktoré tu vznikajú, a aj také protispoločenské javy, ako je vznik podsvetia, a  z  toho vyplývajúcich konfliktov. Nakoniec doterajšia prax, ktorej sme boli svedkami za posledných, ja neviem, desať rokov, podľa môjho názoru neoprávňujú prijatie takéhoto zákona, pretože aj všeobecné súdy prejednali, a povedal by som, s celkovou vážnosťou závažné prípady, ktoré médiá aj spoločenská mienka označila za mafiu, prípadne za podsvetie a ja som to vnímal tak, že aj opatrenia, ktoré boli pri prerokúvaní týchto vecí pred všeobecnými súdmi prijaté zo strany štátu, boli preexponované. Zo strany sudcov a prokurátorov požiadavky na nejakú špeciálnu úpravu, na ich špeciálnu ochranu, na nejaký špeciálny režim nebol, skôr sa mi zdalo, že v tomto smere ministerstvo iniciovalo neprimerané opatrenia, ktorých odraz teraz vidím v tom, že je tu prijatý akýsi zvláštny zákon. Po druhé, nespokojnosť nie je len s prijatým návrhom zákona medzi sudcami a prokurátormi, ale nakoniec aj svoju nespokojnosť vyjadril aj predvstupový poradca na boj proti korupcii Slovenskej republiky pán Jorge Espina, ktorý v stanovisku, ktoré nám bolo doručené, vážnym spôsobom spochybňuje dôvodnosť zákona a aj inštitúty, ktoré sú v ňom zakotvené. Jedným z nich je napríklad široká právomoc budúceho Špeciálneho súdu, ktorá je zachytená v zákone voči ústavným činiteľom, ale napríklad aj otázku dĺžky funkčného obdobia špeciálneho prokurátora a podobne. Ja sám mám pochybnosti vôbec, či prijatie napríklad novely zákona o prokuratúre a vytvorenie špeciálneho prokurátora, Úradu špeciálneho prokurátora minimálne nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a so statusom generálneho prokurátora. Ak generálny prokurátor Slovenskej republiky je volený Národnou radou a vymenuje ho prezident, tak statusové postavenie špeciálneho prokurátora je prakticky temer už na jeho úrovni. Samozrejme, je to nedostatok pozitívnej právnej úpravy ústavy smerom k pozícii generálneho prokurátora. Nakoniec tým sa zaoberal aj náš ústavnoprávny výbor, ktorý prijal aj platné uznesenie v tomto smere a odporučil, že je nevyhnutné ústavne upraviť postavenie generálneho prokurátora, aby tu nevznikali nejaké problémy s tým, akým spôsobom tu nastane, a ak bude tento zákon prijatý, určite nastane konkurencia právomocí špeciálneho prokurátora smerom ku generálnemu prokurátorovi. Samozrejme, ak z vôle vládnej koalície tento zákon prejde do druhého čítania, máme pripravené konkrétne pozmeňujúce návrhy, ktoré už takto navrhovaný zákon minimálnym spôsobom dostanú do polohy, že sa stane prijateľným. V každom prípade musím konštatovať, že náš poslanecký klub bude hlasovať proti tomu, aby tento zákon bol postúpený do druhého čítania z dôvodov, ktoré som uviedol.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Nech sa páči, v rozprave vystúpi pán poslanec Kaliňák.

R. Kaliňák, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia. Ja budem veľmi stručný a prikloním sa k názoru mojej pani kolegyne pani JUDr. Laššákovej. Návrh, pôvodný návrh a zámer, ktorý ministerstvo predložilo, bol pomerne veľmi sympatický a veľmi dobre spracovaný v tom smere, že je potrebné zriadiť špeciálne inštitúcie na to, aby sme mohli účinne bojovať s korupciou. Základný problém predkladaného návrhu podľa môjho názoru, ale aj podľa názoru niektorých odborníkov je predovšetkým v tom, že tak trochu nám tam začali chýbať spolupracujúce policajné jednotky. Už sme to niekoľkokrát rozkonzultúvali, ale mám taký pocit, že práve tým, keď odsunieme z tohto zákona spoluprácu medzi prokurátormi a zvyškom špecializovaných útvarov polície, ktoré boli v ich priamom podriadení, dostaneme tento zákon do trochu bezzubej formy a v podstate do stavu, ktorý máme aj dnes, iba že ho nemáme takto zákonom inštitucionalizovaný. V zákone je ešte niekoľko viacero vecí, ktoré treba ešte rozobrať v rámci, dajme tomu, možno druhého čítania, keď sa k nemu niekedy dostaneme, v každom prípade možno konštatovať aj na základe záverov Rady Európy, že policajné jednotky predstavujú jeden z najdôležitejších prvkov pre úspech tejto štruktúry. V prípade naozaj, ak tam tieto jednotky mať nebudeme, je teoreticky a prakticky skoro až zbytočné, aby sme sa tomu takýmto spôsobom venovali. Čiže toto je základný nedostatok zákona, ktorý v pôvodnom návrhu, aj tak ako o ňom ešte kedysi rozprával pán minister, tam pôvodne bol. A práve tie zmeny, ktoré nastali počas legislatívneho procesu, považujem za také závažné, že by bolo dobré, aby sme sa k tomuto zákonu ešte v rámci procesu vo vláde vrátili, a preto sa prikláňam k názoru zákon v tejto chvíli ešte neprerokúvať.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Poprosím pána poslanca Krajčiho.

G. Krajči, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Aj keď tento zákon sa preberá v prvom čítaní, ja budem trošku obšírnejší a vrátim sa trošku aj do histórie a poviem, z čoho vyplynulo to, že takýto zákon sa vôbec na svete objavil a čo sleduje. Národná rada Slovenskej republiky sa zaoberá novým vládnym návrhom zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto navrhovaná norma sa týka aj zmien v zákone o prokuratúre. Podľa predlohy sa vytvára takzvaný špeciálny prokurátor. Táto téma už dlhodobejšie rezonuje vo verejnosti, jej hlavným nositeľom je práve mladý minister spravodlivosti pán Lipšic. On, ako aj rodné KDH sa výrazne aktivujú v snahe vo vytvorení takzvaného špeciálneho prokurátora. Je chvályhodné, že koaličná strana si tak k srdcu berie otázky spojené s kriminalitou, organizovaným zločinom a korupciou. Otázka je, či je táto snaha úprimná, či sa za ňou náhodou neskrýva politikum alebo len ľudská pomstychtivosť. Politikum by mohlo tkvieť v tom, že KDH sa nepodarilo obsadiť post generálneho prokurátora a stále na ňom pôsobí nominant SDĽ Milan Hanzel. A pomstychtivosť? Jednoduché. Pomstiť sa svojim politickým súperom, ktorých si na paškál vezme špeciálny prokurátor, samozrejme, dostatočne lojálny KDH, a tak sa KDH zmocní ďalšieho silového rezortu. Zákon síce pôsobí na prvý pohľad progresívne. Špeciálny súd a prokurátor budú operatívnejšie riešiť organizovaný zločin a korupčné škandály. Okrem toho sa takéto úrady vytvorili v demokratickom svete už dávno a ich pôsobnosť sa pozitívne potvrdila. Otázka je, či na Slovensku sú dostatočne odpolitizované orgány činné v trestnom konaní, aby nemohli byť zneužívané na politické ciele. A na túto otázku, bohužiaľ, stále platí negatívna odpoveď. Ešte nie sme na takej demokratickej úrovni, aby štátne orgány nezneužívali vyšetrovacie procesy. Dôkazom toho sú napríklad kauzy spojené s bývalou Slovenskou informačnou službou a jej šéfom Ivanom Lexom. Dosiaľ si odsedel takmer rok vo vyšetrovacej väzbe a súdy jeho spisy vracajú s odôvodnením dôkaznej núdze. Rovnako sa takéto politické prenasledovanie týka aj mojej osoby. Ale ešte markantnejším príkladom, že nezávislé orgány môžu byť zneužívané, je doterajšie pôsobenie prokuratúra Serbina, ktorý si veľmi brúsil zuby práve na funkciu takzvaného špeciálneho prokurátora. Tento prokurátor napriek skutočnosti, že trpí manickou depresiou s narušením objektívneho úsudku riešil všetky veci s politickým pozadím. Tieto príklady nenasvedčujú tomu, že špeciálny prokurátor bude v politických kauzách vystupovať slobodne, demokraticky, nezákonne, spravodlivo. Špeciálny prokurátor bude teda prednostne riešiť takzvané politické kauzy, respektíve kauzy politikov. Je tomu už tak i dnes a politické veci rieši prednostne prokurátor Bernát namiesto už spomínaného chorého pána Serbina.

Trošku na oživenie pamäti. V apríli roku 2001 bol s podporou poslancov opozície prijatý nový zákon o prokuratúre a zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorý zavádza určitý stupeň samosprávy a zlepšuje sociálne postavenie prokurátorov. Aj keď niektoré jeho ustanovenia zakotvujúce sociálne výhody prokurátorov, ktoré mali nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2003, nadobudnú účinnosť možno ešte v neskoršom termíne, tento zákon je významný tým, že zachoval porovnateľnú úroveň spoločenského postavenia prokurátorov a sudcov a je tiež príspevkom k zlepšeniu materiálnych podmienok nezávislosti prokurátorov. Tá je však podmienená aj politickou nezávislosťou generálneho prokurátora. Vráťme sa však ešte viac do minulosti. Vládnuca politická garnitúra neváhala hneď po svojom prvom nástupe k moci v roku 1998 pristúpiť k účelovej zmene zákona o prokuratúre, ktorej jediným cieľom bolo vymeniť generálneho prokurátora a podmaniť si prokuratúru. Ako to v súvislosti s trestným oznámením generála Rašlu, vtedy poslanca, dnes ministra vnútra Vladimíra Palka priznal poslanec KDH František Mikloško, chceli tam mať svojho človeka, ktorý by robil to, čo oni považujú za správne.

Posty generálneho prokurátora a jeho prvého námestníka sa stali predmetom politickej licitácie. Tí istí politici, ktorí pred voľbami v roku 1998 ostro kritizovali, že generálny prokurátor Vaľo bol priaznivcom HZDS, aj keď nikdy nebol jeho členom, po voľbách verejne vyhlásili, že obsadenie funkcií generálneho prokurátora a jeho prvého námestníka sa stalo súčasťou koaličných dohovorov. Funkcia generálneho prokurátora pripadla SDĽ. Obsadil ju minister tieňovej vlády SDĽ Milan Hanzel, ktorý bol za SDĽ nominovaný aj do Moravčíkovej vlády. Funkciu prvého námestníka generálneho prokurátora obsadil dlhoročný funkcionár KDH Martin Lauko. Na rozdiel od Vaľa, ktorý mal za sebou 25-ročnú prax prokurátora, sa zákonom požadovaná prokurátorská prax oboch menovaných dala počítať skôr na dni. Problém nezávislosti prokuratúry bol tak od nástupu vládnucej garnitúry najväčším problémom riadneho fungovania prokuratúry.

Prejavilo sa to celým radom účelových trestných stíhaní. Ich obeťou sa stal aj sám bývalý generálny prokurátor Michal Vaľo, ale hlavne celý rad funkcionárov a priaznivcov politickej opozície, počínajúc predsedom HZDS Mečiarom cez poslanca Rudolfa Žiaka a mňa ako bývalého ministra vnútra, ako aj riaditeľa SIS Ivana Lexu a ďalších, ktorí boli alebo ešte stále sú trestne stíhaní na základe rôznych vykonštruovaných obvinení. Nakoniec sú ich trestné stíhania postupne zastavované, ale z väčšej časti až súdmi, pričom prokuratúra zastúpená vybranými, politicky oddanými jedincami typu pánov Barilu či Serbina podala nedôvodné obžaloby a využila všetky možné opravné prostriedky, aby znepríjemňovala život politikom. Proti niektorým ďalším osobám sú pod dohľadom vybraných prokurátorov takéto na politickú objednávku vykonštruované trestné stíhania vedené dodnes. Generálny prokurátor trpí tento stav a prenecháva voľné pole pôsobnosti svojmu prvému námestníkovi Laukovi a riaditeľovi trestného odboru Segešovi, ktorý v úzkej súčinnosti s funkcionármi ministerstva vnútra pretvorili prokuratúru podľa potrieb KDH. Sústredenie na plnenie politických úloh vedie k partikularizmu, zanedbaniu tvorby koncepčných projektov vzdelávania prokurátorov a projektov zameraných na získanie prostriedkov finančnej pomoci z predvstupových fondov Európskej únie, čo spolu s reštrikčným štátnym rozpočtom má za následok prehlbujúce sa zaostávanie prokuratúry vo vybavenosti modernou počítačovou a kancelárskou technikou, ale aj v jazykovej a odbornej pripravenosti prokurátorov na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

Podľa mojich informácií Generálna prokuratúra ako jeden z mála ústredných štátnych orgánov nemá útvar európskej integrácie ani útvar vzdelávania, nemá zavedené systematické jazykové ani odborné vzdelávanie prokurátorov. Namiesto budovania a posilňovania takýchto útvarov, útvaru legislatívy a útvaru zaoberajúceho sa právami detí a rodiny ako nevyhnutných predpokladov na integráciu Slovenska do európskych štruktúr sa neustále rozrastá a posilňuje odbor zaoberajúci sa trestným stíhaním, ktorý supluje činnosť miestnych a vecne príslušných prokuratúr a vykonáva dohľad v politicky zaujímavých prípadoch patriacich do príslušnosti nižších stupňov prokuratúry. Teda zatiaľ čo právna úprava postavenia úloh prokuratúry je na dobrej úrovni, zmeny v praktickej činnosti a budovanie faktickej nezávislosti prokuratúry postupujú opačným smerom. Nedeje sa tak z vôle generálneho prokurátora, ale z vôle vládnucej politickej garnitúry.

Cieľom vytvorenia špeciálneho prokurátora na stíhanie ústavných činiteľov a závažnej trestnej činnosti nie je dosiahnutie väčšej nezávislosti špeciálneho prokurátora. Naopak, pán podpredseda KDH a podpredseda vlády pán Lipšic sa netaja predstavou, že tento prokurátor má byť v područí vlády, že má byť ustanovený na jej návrh. Keď sa KDH nepodarilo získať aj posledný tretí post potrebný na plné ovládnutie justície, post generálneho prokurátora, usiluje sa vytvoriť si nový post, ktorý by obsadilo svojím človekom. Nastane bezbrehé sledovanie, odpočúvanie a väznenie politických odporcov špeciálne vybraných príslušníkmi polície, prokurátormi a súdmi.

Vážené panie poslankyne a páni poslanci, vari azda niekto z vás verí tomu, že prokurátor vybraný vládou bude pri rozhodovaní o stíhaní členov vlády menej závislý ako prokurátor vybraný týmto parlamentom? Alebo verí niekto z vás, že hlavným problémom, ktorý bráni stíhaniu vysokopostavených osôb, je strach prokurátorov a sudcov o svoju bezpečnosť, a že ak im bude pridelená ochranka za niekoľko miliónov, vyrieši sa problém na Slovensku? Keby táto vláda skutočne chcela riešiť problém korupcie, potom by urobila lepšie, ak by sprístupnila a zrýchlila všetky rozhodovacie procesy štátnych orgánov, nevynímajúc súdy, sprehľadnila všetky tendre, fondy predvstupovej pomoci, zaviedla zverejňovanie podmienok a prihlásených návrhov vo všetkých prípadoch verejného obstarávania na internete a prijala ďalšie opatrenia potrebné na predchádzanie korupcií, a nie na jej náhodný výberový postih po tom, čo už k nej došlo. Navrhla by súdom a existujúcej prokuratúre primeraný rozpočet a prestala sa zaoberať prenasledovaním politických protivníkov prostriedkami trestnej represie. To by vláda urobila, keby chcela problém korupcie skutočne riešiť, a nie demonštrovať pred orgánmi Európskej únie, že sa ho riešiť snaží.

Zriadenie špeciálneho prokurátora na boj proti korupcii považujem za Potemkinovu dedinu, za papierového draka, ktorý neprinesie nič pozitívneho, ale môže priniesť veľa negatívneho. A obávam sa, že autori tohto návrhu sledujú jeho realizáciou niečo iné, ako predstierajú. Nie sme za čiastkové riešenia vážnych problémov, o ktorých sa hovorí, a preto navrhujeme riešiť tento problém komplexne prijatím nového Trestného zákona a nového Trestného poriadku. Vzhľadom na to navrhujem, aby sa v rokovaní o tomto návrhu nepokračovalo.

Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Pristúpime k hlasovaniu. Považujem rozpravu za ukončenú.

Pýtam sa pána ministra, áno, ešte bude chcieť hovoriť.

Takže, nech sa páči, môže zaujať stanovisko k rozprave pán podpredseda vlády.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, veľmi stručne. K pani poslankyni Laššákovej musím povedať, že návrh zákona bol poslaný v rámci pripomienkového konania aj Súdnej rade. Súdna rada k nemu nevyjadrila žiadne pripomienky. Vyjadril sa iba Najvyšší súd. Odcitujem podpredsedu Súdnej rady na otázku, z akého dôvodu sa Súdna rada nevyjadrila. Povedal, citujem: "Vzhľadom na nával práce, ktorý sme mali s voľbou kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu, sme sa k tejto problematike nedostali." To znamená, ja si myslím, že z hľadiska rezortu spravodlivosti a vlády sme učinili zákonu zadosť a nič nebráni procedurálne, aby návrh zákona bol prerokovaný. Myslím si, že ide o trošku neférovú obštrukciu.

K pánovi poslancovi Abelovskému. Myslím si, že návrh zákona by mal slúžiť aj tomu, aby štát vedel naozaj garantovať bezpečnosť sudcov a prokurátorov. To nie je akademická otázka. V roku 1997, keď sa rozhodovalo o väzbe vtedy obvineného Černáka, rozhodoval o väzbe Okresný súd Trenčín. O väzbe rozhodoval sudca, ktorému štát zabezpečil ochranu, ale len na týždeň alebo dva, potom na to neboli ďalšie finančné prostriedky a tento sudca z justície odišiel. To znamená, to nie je akademický problém, to je reálny, reálny problém.

Takisto pán poslanec Abelovský spomenul neprimerané bezpečnostné opatrenia, ktoré sa zorganizovali v závažných kauzách organizovaného zločinu. Zdali sa mu byť prehnané. Ak sa majú bezpečnostné zložky mýliť v prípade rizika, ja som vždy rád, keď sa mýlia na tej strane, že opatrenia preženú. Bolo by chybou a tragédiou, keby sa mýlili opačným smerom. Keby riziká a ohrozenia podcenili. Takisto pán poslanec Abelovský spomínal stanovisko predvstupového poradcu. Ja som mal včera stretnutie so šéfom špeciálnej prokuratúry zo Španielska a čítal som aj stanovisko k návrhu zákona. Je kladné. Má konkrétne pripomienky, mnohé zlepšujúce a veľmi rád o nich budem rokovať a myslím si, že mnohé by mohli byť prijaté, ale zásadný leitmotív stanoviska je, ide o dobrý a potrebný návrh zákona.

K pánovi poslancovi Kaliňákovi. Spomína spolupracujúce policajné jednotky. Návrh zákona novelizuje zákon o Policajnom zbore a v § 4 ods. 3 dopĺňa zákon o ustanovenie, ktoré stanovuje povinnosť ministrovi vnútra zriaďovať osobitné útvary s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov vo veciach, ktoré budú v jurisdikcii Špeciálneho súdu. Môžeme diskutovať o rôznych formách, ale potom musíme diskutovať širšie. Nemôže mať ústavné postavenie prokuratúry, ako bolo v Sovietskom zväze, a špeciálnej prokuratúry, ako je v Španielsku. To celkom dobre nejde. To musí byť podľa mňa potom riešené systémovo. Ale ten problém tam je a myslím si, že je potrebné o ňom veľmi vecne a v pokoji diskutovať.

K pánovi poslancovi Krajčimu. Mrzí ma, ak sa z tohto miesta rozprávajú správy o diagnóze iných osôb. Vy sa sťažujete na nefér postup voči vašej osobe, ale vaše slová sú nefér, ja si myslím, že to nie je proste poctivé rozprávať vaše predstavy o zdravotnom stave prokurátorov. Zdá sa mi to byť neslušné, musím povedať pán poslanec, zdá sa mi to byť neslušné.

A k otázke vzdelávania prokurátorov. Dnes alebo na budúci týždeň pôjde do pripomienkového konania návrh zákona o Justičnej akadémii, pretože vláda sa zaviazala, že zriadi Justičnú akadémiu, ktorá bude mať v gescii systematické vzdelávanie sudcov, prokurátorov, čakateľov a ďalších zamestnancov justície, a ja verím, že od 1. januára Justičná akadémia Slovenska bude pôsobiť a bude zabezpečovať systematické vzdelávanie sudcov aj prokurátorov. Pán poslanec Krajči zároveň spomenul, že pôjde o prokurátora v područí vlády a že bude na návrh vlády schvaľovaný. Ja neviem, či sme čítali rovnaký návrh zákona, pretože podľa návrhu zákona, ktorý máte predložený, špeciálneho prokurátora bude voliť Národná rada na návrh generálneho prokurátora. Neviem, kde ste vzali, že na návrh vlády. Jednoducho to sa v návrhu zákona nevyskytuje. (Reakcie z pléna.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Páni poslanci, nediskutujte s pánom ministrom.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Väčšinovým hlasovaním parlament hlasuje.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tkáč.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ja si myslím, že je rozdiel medzi parlamentom a vládou, a myslím si, že systém, ktorý je navrhnutý, je správny, a myslím si, že aj keď nejde o žiadne, ako som spomenul, magické riešenie, tak môže výrazným spôsobom pomôcť. Aj opozičné strany mali vo svojich volebných programoch návrhy na zriadenie takýchto špeciálnych útvarov, preto som trochu sklamaný, že vo veci, ktorá by nás mala spájať, nás to rozdeľuje a sú skôr snahy návrh zákona a priori odmietnuť.

Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Žiada si k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nehnevajte sa, páni poslanci, ale rozpravu som ukončil. Aj pani poslankyňa Laššáková, aj pán poslanec Abelovský.

Nech sa páči, pán spoločný spravodajca. Hovoríte stanovisko k rozprave?

P. Miššík, poslanec: Nie. Ja som z koalície.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Chcete hlasovať. Dobre, takže pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať o procedurálnych návrhoch.

Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: V rozprave boli podané tri procedurálne návrhy, dva z nich sú totožné. Budeme o nich hlasovať v poradí, ako boli predložené.

Prvý procedurálny návrh predložil pán poslanec Maxon, ktorý navrhol nepokračovať v rokovaní o tomto bode programu.

Pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Nech sa páči, ďakujem pekne. Budeme hlasovať o tom, aby Národná rada vrátila zákon predkladateľovi. (Ruch v sále.)

(Hlasovanie.)

Zopakujeme si ešte raz hlasovanie.

Pán poslanec, nech sa páči, uveďte ho.

P. Miššík, poslanec: Znovu budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Maxona.

Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Nech sa páči, hlasujeme o návrhu, aby parlament vrátil zákon predkladateľovi.

(Hlasovanie.)

Ďakujem pekne.

Končím rokovanie 13. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a vyhlasujem 13. schôdzu za skončenú. Podľa dohody všetky body programu, ktoré neboli prerokované na tejto schôdzi, prechádzajú do programu budúcej schôdze, ktorá sa začína v utorok o 13.00 hodine.

Ďakujem pekne.

(Rokovanie 13. schôdze NR SR sa skončilo o 12.20 hodine.)