P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Skôr ako pristúpime k rokovaniu, prosím, aby sme sa prezentovali z dôvodu zistenia prítomnosti poslancov a účasti na rokovaní 14. schôdze Národnej rady.

Prosím, prezentujme sa.

(Prezentácia.) 95 poslancov prítomných.

Konštatujem, že Národná rada je schopná uznášať sa.

Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni 14. schôdze požiadali páni poslanci: podpredseda Národnej rady Veteška a ďalej poslankyňa Antošová, poslanec Cagala, Čaplovič, Jasovský, Krajči a pán poslanec Polka. Overovateľmi na 14. schôdzi budú poslanci Gábor Gál a Maroš Kondrót. Ich náhradníkmi Beáta Brestenská a Jaroslav Jaduš. Schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 31 poslancov. Poslanci žiadajú na tejto schôdzi prerokovať 2 body. Prvý - návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu a v druhom bode žiadajú vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi.

Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku program rokovania schôdze zvolanej poslancami Národnej rady nemožno doplniť ani meniť.

Pristúpime k rokovaniu o

Návrh ste dostali ako tlač 291. Uvedený návrh som podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pridelil výborom na zaujatie stanoviska ako aj vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska. Prosím teraz povereného člena skupiny poslancov, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu. Za skupinu navrhovateľov návrh odôvodní pani predsedníčka výboru pre európsku integráciu, pani poslankyňa Monika Beňová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, členovia vlády. Dovoľte mi, prosím, aby som v mene poslaneckých klubov, klubu nezávislých poslancov Ľudovej únie, Komunistickej strany Slovenska a poslaneckého klubu Smeru predniesla dôvody, ktoré nás viedli k podaniu návrhu na iniciovanie tejto schôdze. Jej cieľom je vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu, podpredsedovi vlády pre európsku integráciu.

Skôr ako pristúpim k samotnej prezentácii konkrétnych dôvodov a nedostatkov v práci pána podpredsedu vlády Csákyho, rada by som v krátkosti uviedla z môjho pohľadu dôležité súvislosti.

Ústava Slovenskej republiky v prvom oddieli piatej hlavy v článku 73 v bode 2 hovorí: "Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." Ďalej potom v článku 86 pod písm. f) hovorí: "Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä: kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom." Dovolila som si citovať Ústavu Slovenskej republiky z dôvodu, že v terajšom volebnom období pristupuje parlament po prvýkrát k rokovaniu, ktoré sa bude zaoberať vyslovovaním nedôvery členom vlády. Bola by som vám všetkým nesmierne povďačná, ak by sme v zmysle citovaných častí Ústavy Slovenskej republiky aj k dnešnému rokovaniu pristúpili. V čase ustanovujúcej schôdze sme sa všetci navzájom ubezpečovali, že tento parlament bude charakteristický lepšou politickou kultúrou a profesionalitou. K dobrej politickej kultúre okrem iných náležitostí patrí aj právo poslancov bez ohľadu na ich politickú príslušnosť vystupovať a vyjadrovať sa kriticky k nedostatkom práce jednotlivých členov vlády bez toho, aby za takéto názory boli odsudzovaní a aby takáto ich aktivita bola predmetom znevažujúcich poznámok ich politických konkurentov. Takto chápem dobrú politickú kultúru ja a takto som sa aj ja v najlepšom vedomí a svedomí snažila vždy správať.

Ak si niekto z prítomných myslí, že rozhodnutie predstúpiť pred plénum Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom na vyslovenie nedôvery členovi vlády je pre mňa jednoduché, chcem vás úprimne ubezpečiť, že v tomto konkrétnom prípade je pravdou opak. Ale je mi cudzia aj ľahostajnosť a verím, že aj všetkým vám, najmä v priebehu procesov, ktoré zásadným a významným spôsobom ovplyvnia vývoj celej našej spoločnosti, teda všetkých občanov tohto štátu bez ohľadu na ich národnostnú, náboženskú, kultúrnu či politickú príslušnosť. Nachádzame sa totiž v etape...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci, netelefonovať! Pán poslanec Hort!

M. Beňová, poslankyňa: Pán predseda, ja počkám, kým teda zabezpečíte v sále primeranú...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Už sa o to pokúšam, pani poslankyňa.

M. Beňová, poslankyňa: ...situáciu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím...

M. Beňová, poslankyňa: Nemusíte ma počúvať, pán poslanec, ale aspoň netelefonujte,...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, nedebatujte s poslancami.

M. Beňová, poslankyňa: ...keď prednášam správu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, sadnite si na svoje miesta a v prípade, že chcete diskutovať, mimo rokovacej sály.

M. Beňová, poslankyňa: Nachádzame sa totiž v etape, ktorá ak nebude odborne a zodpovedne exekutívou riadená, parlamentom kontrolovaná a všetkými spoločne zvládnutá, vytvorí bezprecedentnú situáciu, v ktorej sa Slovensko dostane do pozície krajiny, ktorej postavenie v nami všetkými želanej spoločnej Európe bude nedôstojné a nebojím sa použiť výraz ponižujúce.

Pre objektívnosť mojich argumentov chcem uviesť, že Slovenská republika na rozdiel od ostatných deviatich pristupujúcich krajín začala prístupový proces s dvojročným oneskorením. Podarilo sa nám dobehnúť ostatných a spolu s nimi uzavrieť v decembri 2002 na kodanskom samite negociačný proces. Všetci sme sa spoločne tešili a to aj napriek tomu, že aj v priebehu samotných negociácií sme vyslovovali obavy, či podmienky, ktoré boli pre Slovensko v jednotlivých kapitolách vyrokované, nemohli byť lepšie a ekonomicky výhodnejšie. Negociačný proces bol však uzavretý aj s jeho jednotlivými podmienkami a prístupová zmluva, o ktorej budeme hlasovať na najbližšej riadnej schôdzi, ich veľmi presne definuje. Vyplýva z nich aj to, že v najbližších troch rokoch bude Slovenská republika prispievať do fondov Európskej únie sumou približne 39,5 miliardy Sk záväzne a prostredníctvom štrukturálnych fondov a kohézneho fondu bude môcť čerpať približne 61,5 miliardy Sk. Rozdiel medzi týmito dvoma sumami je nielen v ich objeme, ale najmä v odlišnosti medzi našou povinnosťou a deklarovanou možnosťou zo strany Európskej únie.

Už počas samotného negociačného procesu bola Slovenská republika opakovane upozorňovaná na potrebu prijatia jasných cieľov v kontexte rozvoja spoločnosti. Zainteresovaní si určite veľmi dobre pamätajú, ako problematicky a na poslednú chvíľu bola uzatvorená kapitola 21 regionálna politika a podľa dostupných informácií to bolo len na základe politického rozhodnutia.

Už za bývalej vlády bol koordinátorom regionálnej politiky vtedajší podpredseda vlády Pál Csáky, ktorý bol predsedom ministerskej rady vlády Slovenskej republiky pre regionálny rozvoj. V tomto období treba hľadať aj začiatok problémov, na ktoré nás zástupcovia inštitúcií Európskej únie vo vzťahu k meškaniu s plnením záväzkov v regionálnej politike pri budovaní orgánov a štruktúr potrebných na čerpanie eurofondov opakovane upozorňovali a aj v súčasnosti upozorňujú.

S problematikou neskorého zaoberania sa eurofondmi priamo súvisí aj chaotická reforma verejnej správy a dôsledkom je okrem iného aj vznik obrovských problémov na úrovni regiónov v plánovaní. Predchádzajúca, teda z väčšej časti aj súčasná vláda podcenila fungovanie európskych spoločenstiev a preto sa dnes nemôžeme čudovať, ak so svojimi výhradami prichádzajú nielen poslanci, ale aj Združenie miest a obcí Slovenska, podnikateľské združenia, vyššie územné celky či tretí sektor. Prebiehajúce procesy sú totiž netransparentné a nečitateľné.

Predchádzajúca ani súčasná vláda neprijala žiadne opatrenie k strategickému dokumentu Agenda 2000 - 2006 a žiadne ministerstvo nemá uvedenú agendu rozpracovanú ako strategický dokument. Z toho vyplývajú aj problémy súvisiace s prípravou Národného plánu Slovenskej republiky. Národný plán Slovenskej republiky mal byť základným strategickým materiálom a víziou národohospodárskeho vývoja Slovenskej republiky. Do určitej miery mal nahrádzať štátnu doktrínu. Na základe rozhodnutia predchádzajúcej vlády však národný rozvojový plán nášho štátu vypracúvala súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným Pro regio a sme jedinou krajinou z pristupujúcej desiatky, kde tento strategický dokument bol zadaný na vypracovanie súkromnej eseročke. Nie je mi celkom jasné, ako bude zabezpečené ďalšie dopracovanie tohto dokumentu po ukončení zmluvy so spoločnosťou Pro regio a rovnako považujem za neodôvodniteľné a profesionálne neospravedlniteľné, že strategickú víziu rozvoja Slovenska a stanovenie priorít rozvoja našej krajiny vypracúvala súkromná spoločnosť. K Národnému rozvojovému plánu Slovenskej republiky ešte toľko, že to mal byť materiál, ktorý mal obsahovať naše vlastné priority, priority rozvoja Slovenskej republiky a ktorý mal podporiť oblasti so silným rastovým a vývojovým potenciálom.

Financie zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu mali byť len doplnkovým spolufinancovaním našej vlastnej rozvojovej stratégie. Samotnú úroveň tejto stratégie v podobe, ktorú schválila vláda v marci tohto roku a v ktorej bola predložená do Bruselu, napriek tomu, že nám boli materiály opakovane vrátené na prepracovanie, charakterizovalo vyjadrenie pána Rieru Figuerasa, riaditeľa direktoriátu Európskej komisie. Zodpovedný je za predvstupové fondy, štrukturálne fondy a kohézny fond. Citujem: "Európskej komisii robí Slovensko vážne starosti. Je to najmä z dvoch dôvodov: po prvé, nemáme jasnú základnú stratégiu a máme neujasnené zámery a smerovanie a po druhé, máme nedostatočné kapacity na uskutočňovanie predsavzatí." Napriek tomu Európska komisia opäť skôr z politických dôvodov prijala Národný rozvojový plán Slovenskej republiky ako základ na začatie rokovaní. V porovnaní s ostatnými krajinami, kde sa určite taktiež vyskytujú problémy ako u nás na Slovensku, však u nás sa problémy kumulujú a podľa hodnotenia Európskej komisie sme najmenej pripravenou krajinou. Skutočná pripravenosť na čerpanie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu potrebuje kompetentnú riadiacu silu, ktorá by celý proces komplexne usmerňovala a to tak na politickej, odbornej ako aj na realizačnej úrovni.

Podpredseda vlády pre európsku integráciu ako člen vlády a zároveň predseda ministerskej rady vlády pre európsku integráciu mal koordinovať jednotlivé aktivity všetkých zainteresovaných ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, ďalších orgánov, organizácií a inštitúcií. Zároveň mal zabezpečiť súbežnosť a nadväznosť týchto aktivít z hľadiska časového a vecného a z hľadiska ich realizácie. Mal koordinovať vypracovanie dokumentov týkajúcich sa implementácie Európskej dohody o pridružení, rozpracúvaní realizácie zámerov vlády v oblasti integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie, ako aj ďalšie zásadné otázky spojené s týmto procesom.

Nerozumiem preto, akými ďalšími kompetenciami, ktoré by išli nad rámec už existujúcich, ho svojím rozhodnutím pán premiér Dzurinda vybavil. Zdá sa mi však, že toto rozhodnutie predsedu vlády malo byť len zásterkou pre médiá. Som jeho postojom sklamaná, pretože som predpokladala, že Európsku úniu nechápe len ako akýsi symbol, ale celkom jasne rozpoznáva aj všetky ostatné súvislosti, ktoré sú s procesom našej integrácie veľmi úzko späté. Nemôžem akceptovať nadradenosť koaličnej dohody či zmluvy nad verejný záujem a nad záujem Slovenskej republiky.

Vrátim sa však k aktuálnemu stavu našej pripravenosti na čerpanie fondov. Otázka pripravenosti na čerpanie eurofondov je citlivá práve v kontexte ďalšieho vývoja regionálnej politiky nielen v rokoch 2004 až 2006, ale aj po roku 2006, nakoľko nedostatočné čerpanie môže byť dôvodom na zníženie celkovej štrukturálnej pomoci. Nemôžem súhlasiť s argumentom, že na prípravu máme ešte dosť času, pretože čas, ktorý nám ostáva, ktorý máme k dispozícii, sa každým dňom skracuje a ak chceme vyhovieť požiadavkám, je vláda povinná sústrediť sily najmä na vyjasnenie zámerov a na zvýšenie implementačných kapacít jednotlivých orgánov.

Musíme si uvedomiť, že najväčšie investície budúcich rokov budú pochádzať práve z eurofondov a súčasný stav vecí môže mať za následok nevyužitie týchto možností. Ak by mala Slovenská republika zabezpečené všetky pravidlá v súlade s pravidlami Európskej únie, teoreticky by sme mohli v najbližších dňoch vyhlásiť tendre na konkrétne projekty. Žiaľ, nemáme ujasnené priority, opatrenia, implementačné jednotky ani na nižších úrovniach. V oblasti legislatívy nám chýba harmonizácia zákona o verejnom obstarávaní, zákona o štátnej pomoci, harmonizácia štátneho rozpočtovania s rozpočtovaním Európskej komisie, harmonizácia účtovníctva s programovým účtovníctvom, čo si vyžiada novelizáciu zákonov a v prípade účtovníctva aj vydanie novej účtovnej osnovy pre príspevkové a rozpočtové organizácie. Z nižších právnych noriem je to práve absencia manuálu pre finančné riadenie, monitoring implementácie, implementačný manuál pre riadiace orgány, programovací manuál pre konečných užívateľov fondov, manuál štátnej pomoci a manuál pre verejné obstarávanie pre konečných užívateľov fondov. Až po ich vydaní začne prebiehať zaškoľovanie pracovníkov štátnej a verejnej správy ako aj podnikateľskej obce tak, aby boli schopní predkladať projekty v súlade s podmienkami Európskej komisie. Podľa dostupných informácií sa však tieto školenia majú začať až v priebehu roka 2004, čo je, samozrejme, neskoro a bude tým ohrozené čerpanie Európskych fondov.

Ďalším závažným rizikom ohrozujúcim čerpanie štrukturálnych fondov Európskej únie je do dnešného dňa nevyriešenie problematiky spolufinancovania, respektíve prefinancúvania pomoci podnikateľským subjektom, malým a stredným podnikateľom, obciam, mestám a podobne, ktoré majú obrovské problémy so získavaním úverov. Nie je vypracovaná metodika a ani kritériá, na základe ktorých by riadiace orgány mohli vstúpiť do rokovania s komerčnými bankami. Navyše väčšina miest a obcí Slovenska je zadlžená a nedisponuje likviditou ani objemom aktív nevyhnutých pre ručenie prípadných finančných zdrojov z komerčných bánk. Rovnako by bolo potrebné realizovať zákon o priemyselných parkoch tak, aby sa umožnilo mestám využívať takzvané hnedé parky. V prípade, že sa mesto stane ich vlastníkom, umožní mu to čerpať pomoc zo štrukturálnych fondov vo výške až 90 % z nákladov na sanáciu a ich opätovné využitie na podnikanie, respektíve nové zriadenie priemyselných zón a v prípade ekologických záťaží je možné čerpať takéto projekty cez štrukturálne fondy až do výšky 100 %.

Neexistuje systém koordinácie prác prípravy kontraktov, respektíve vzoru kontraktu.

Na záver tejto časti by som rada dodala, že rokom 2006 končí len jedna etapa. V súčasnosti sa už pripravuje v Európskej únii nová agenda, agenda 2007, ktorá je pre rozpočtové obdobie 2007 až 2013, prípadne 2011, pretože to ešte nie je rozhodnuté.

Rada by som sa teda v tejto veci spýtala, kto sa zaoberá prípravou agendy 2007, keď cieľom Európskej komisie je uzatvoriť všetky priority tejto agendy už v roku 2005. Môžem len s ľútosťou konštatovať, že tak ako v minulosti a v súčasnosti, aj budúcnosť sa z pohľadu komplexnej prípravy javí byť bez konkrétnych opatrení. Celému procesu prípravy na úspešné a dôstojné členstvo Slovenska v Európskej únii chýba manažérsky, morálne a politicky zodpovedná osobnosť, schopná koordinovať a zabezpečovať procesy, ktoré sú s takýmto dôstojným členstvom v únii úzko spojené. Takouto osobnosťou mal byť pán podpredseda vlády pre európsku integráciu. Dlhoročné výsledky pána Csákyho tomu, žiaľ, nenasvedčujú.

Medzi ďalšie kompetencie podpredsedu vlády pre európsku integráciu aj podľa informácií úradu vlády patrí politika regionálneho rozvoja, ľudských práv a národnostných menšín. Chcem sa dotknúť najmä poslednej oblasti. Nemôžem nespomenúť fakt, že v politike národnostných menšín, ktorú mal pán Csáky v kompetencii aj za bývalej vlády v rokoch 1998 až 2002, sme v otázke riešenia rómskej problematiky nezaznamenali žiaden významnejší pokrok. Opakovane sme zo strany Európskej komisie v jednotlivých hodnotiacich správach za túto oblasť kritizovaní, však nielen zo strany Európskej komisie, ale, žiaľ, aj iných medzinárodných inštitúcií. S poľutovaním musím konštatovať, že jediná národnostná menšina, ktorej sa pán podpredseda vlády venuje, je maďarská národnostná menšina.

Tu by som chcela zdôrazniť, že si osobne vážim kolegyne a kolegov z SMK za prácu, ktorú v parlamente odvádzajú, a Slovenská republika bola a aj je vo vzťahu k maďarskej národnostnej menšine vždy ústretová a priateľsky naklonená. Občanom maďarskej národnosti na Slovensku sú zabezpečené rovnaké práva ako občanom majoritnej národnosti.

Považovalo by som preto za vhodnejšie, a aj z pohľadu medzinárodných vzťahov potrebnejšie, keby sa bol býval pán Csáky aktívne venoval odstraňovaniu problémov v súvislosti s riešením rómskej problematiky.

Dovoľte mi aspoň ešte krátko pozastaviť sa pri predreferendovej kampani. Nemôžem akceptovať, ak dnes pán podpredseda vlády tvrdí, že mal na kampaň oveľa menej peňazí ako povedzme susedné krajiny, pretože objem financií bol schválený na základe ním predloženej koncepcie a jeho vlastnej žiadosti. Samotné politické strany a ich jednotliví predstavitelia urobili v kampani nepomerne viac práce ako úrad podpredsedu vlády. Snáď ani netreba opakovať, do akých trápnych situácií sme sa dostali pri takzvanej eurohymne, ktorej jedno poobedie pán Csáky nadšene tlieskal, a keď sa dostali prostredníctvom médií na verejnosť informácie o nie práve serióznom postupe pri získaní tohto dielka, až vtedy ju ten istý pán Csáky nechal stiahnuť. Opäť to museli byť médiá, ktoré donútili k rezignácii jeho hovorcu na základe prideľovania štátnych zákaziek firme jeho vlastnej manželky. Ako prejav absolútnej arogancie však možno chápať akciu pána Csákyho v zariadení úradu vlády na stranícke účely. Aj tento jeho prešľap nebol riešený odvolaním z funkcie, ale rozhodnutím SMK uhradiť prostriedky vynaložené na túto akciu. Žiada sa mi len podotknúť, že aj toto riešenie nasledovalo až po medializácii.

Ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády pre európsku integráciu. Mnohí z nás prišli do politiky z podnikateľského prostredia a bez ohľadu na to či boli majiteľmi, riadiacimi pracovníkmi alebo zamestnancami firiem, určite dobre vedia, že dobre fungujúca firma predpokladá dobré fungovanie jej jednotlivých častí. Každý musí niesť mieru zodpovednosti za pridelené kompetencie a v prípade neplnenia si svojich povinností a úloh, ktoré v konečnom dôsledku ohrozujú úspech celej firmy, je potrebné takéhoto človeka vymeniť. Zvlášť potom by sme ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky mali dbať o to, aby si svoje úlohy a povinnosti v prospech celej spoločnosti a zdôrazňujem - za peniaze daňových poplatníkov - plnili členovia vlády. Nie oni, ale my sme dostali od občanov priamy mandát na to, aby sme zabezpečili a kontrolovali, či je Slovensko dobre a spravodlivo spravované. Som presvedčená, že ani jedného z našich voličov nezaujímajú koalično-opozičné spory, ale rovnako ich nezaujíma koaličná dohoda.

Bez ohľadu na to, koho z nás volili, získali sme ich hlas z presvedčenia, že sa budeme zodpovedne starať o správu vecí verejných. Viaže nás k tomu náš mandát a aj naše svedomie. Chápem, že mnohé rozhodnutia nie sú ľahké a vôbec nie jednoduché. A chápem aj to, že mnohé rozhodnutia vyžadujú veľkú dávku odvahy a kompromisov. Sú však rozhodnutia, ktoré musíme urobiť v záujme budúcnosti Slovenskej republiky. Dnešné hlasovanie o vyslovení nedôvery podpredsedovi vlády pre európsku integráciu Pálovi Csákymi patrí medzi takéto rozhodnutia. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím teraz pána predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pána poslanca Nagya, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch Národnej rady, ako aj o stanovisku gestorského výboru k prerokúvanému bodu programu. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

L. Nagy, poslanec: Ďakujem vám. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predniesol správu o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady o vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu vo výboroch. Predseda Národnej rady pridelil svojím rozhodnutím č. 270 návrh skupiny poslancovi na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu v súlade s § 109 ods. 3 rokovacieho poriadku na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s výnimkou osobitných kontrolných výborov, mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

Výbory návrh prerokovali v stanovenej lehote, ihneď. Žiaden výbor Národnej rady neodporúčal schváliť návrh skupiny poslancov. Odporúčanie návrh neschváliť prijali dva výbory: Zahraničný výbor Národnej rady a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ostatné výbory, ako sú vymenované v písomnej spoločnej správe, neprijali platné uznesenie z dôvodu, že návrhy na uznesenia predložené spravodajcami výborov nezískali podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých členov daných výborov.

Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov 19. júna 2003 a určil mňa za spoločného spravodajcu výborov. Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili za poslanecké kluby dvaja páni poslanci, za klub nezávislých poslancov pán poslanec Brhel a za klub SMK Gyula Bárdos. Ďalej sú prihlásení, písomne, pán poslanec Ondriaš, Banáš a pán poslanec Vojtech Tkáč. Skôr ako udelím slovo prvému z prihlásených poslancov písomne do rozpravy, dávam slovo podpredsedovi vlády Danielovi Lipšicovi, ktorý chce informovať Národnú radu o stanovisku vlády k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Csákymu. Pán minister, máte slovo.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o stanovisku vlády k návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu. Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny Pál Csáky zodpovedá vo vláde za oblasti so silnou nadväznosťou na plnenie priorít týkajúcich sa budúceho členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. V jeho kompetencii je koordinácia sektorov vládnej politiky integrácie Slovenska do Európskej únie. Je predsedom ministerskej rady vlády pre európsku integráciu. Táto rada koordinuje procesy realizovania obsahu prístupovej zmluvy. Je súčasne aj predsedom rady vlády pre regionálnu politiku, ktorá koordinuje aktivity jednotlivých inštitúcií v oblasti regionálnej politiky. Zložitosť otázok súvisiacich s členstvom Slovenska v Európskej únii, príprava výkonu prístupovej zmluvy a implementácia obsahu tematických kapitol si vyžiadali riešenie na mimoriadnom rokovaní vlády koncom apríla 2003 a následne na riadnom rokovaní vlády dňa 11. júna 2003. Vláda Slovenskej republiky prijala k tejto problematike svoje uznesenie, ktoré komplexne rieši všetky aktuálne otázky integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie v oblasti predvstupových nástrojov, kohézneho fondu a štrukturálnych fondov. Plnenie uznesenia vlády bude kontrolované s mesačnou pravidelnosťou. Navyše koordinačná komisia vytvorená z deviatich zodpovedných členov vlády rieši aktuálne problémy pripravenosti Slovenskej republiky každý týždeň. Vláda Slovenskej republiky očakáva od uvedených konkrétnych krokov signifikantné zlepšenie situácie v oblasti integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie. Zodpovednosť podpredsedu vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny v tomto procese je zreteľná a nedeliteľná.

V oblasti ľudských práv došlo v Slovenskej republike v posledných rokoch k reálnemu a zásadnému zlepšeniu. Takto hodnotí Slovensko nielen jeho vlastná vláda, ale aj zahraničné inštitúcie, Európska únia, Rada Európy, OBSE, ale aj Kongres Spojených štátov amerických. Bol vytvorený novelou ústavy spred niekoľkých rokov inštitút ombudsmana, bol novelizovaný v tomto roku, zákon o národnom stredisku pre ľudské práva a táto skutočnosť bola pozitívne hodnotená aj centrom OSN pre ľudské práva v Ženeve, bola prijatá nová verzia akčného plánu boja proti všetkým formám diskriminácie, antisemitizmu a intolerancie, začal sa proces odškodňovania obetí holokaustu v Slovenskej republike.

Medzinárodné inštitúcie na ochranu ľudských práv, s ktorými je úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny v stálom kontakte, tieto kroky uvítali. Navyše vláda Slovenskej republiky v marci tohto roku prijala aj novú, aktualizovanú verziu stratégie vlády na riešenie problémov rómskej komunity. OBSE túto stratégiu považuje za jeden z najlepších európskych dokumentov pre riešenie problémov rómskej komunity. Na jeho základe sa realizujú rozsiahle projekty na riešenie konkrétnych oblastí, buď financovaním zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu obcí, alebo financovaním z programu PHARE. Infraštrukturálny projekt pre rómske osady, ktorý v súčasnosti vykonáva agentúra na podporu regionálneho rozvoja ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, predstavuje v súčasnosti najväčší európsky projekt na riešenie problémov Rómov financovaný z programu PHARE EÚ.

Vláda Slovenskej republiky sa na základe uvedených skutočností nestotožňuje s návrhom poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Pálovi Csákymu. Vláda Slovenskej republiky nesúhlasí ani s návrhom textu uznesenia, ktorý je súčasťou predloženého parlamentného materiálu. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Toľko stanovisko vlády, páni poslanci, k prerokúvanému bodu programu. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Brhelovi, ktorý je prihlásený za klub nezávislých poslancov, aby ako prvý z písomne prihlásených vystúpil v rozprave. Zároveň by som poprosil predsedov všetkých parlamentných poslaneckých klubov, aby sa dostavili na krátku poradu do rokovacej miestnosti poslaneckého grémia. Nech sa páči, pán poslanec Brhel.

J. Brhel, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dámy, páni. Slová eurofondy, PHARE, ISPA, SAPART, štrukturálne fondy, kohézny fond dnes pôsobia v ústach mnohých vládnych politikov ako záruka budúcej prosperity a liek na všetky choroby našej spoločnosti. Nechcem hovoriť, že to v skutočnosti tak nie je. Ale dobre, prečo nevyužiť sankciu zaplatiť aspoň spätne rozvoj Slovenska z prostriedkov, ktoré nám Európska únia ponúka, tobôž keď rozvoj, o ktorý sa aspoň sčasti súčasná opozícia pred rokom 1998 usilovala, nahradila vláda Mikuláša Dzurindu podozrievaním, že ktokoľvek, kto tu niečo robí, je hneď špekulant alebo zlodej. Otázka znie, ako sme vlastne pripravení na čerpanie finančných prostriedkov z Európskej únie. Sama EÚ signalizuje, že veľmi zle. A vieme o tom, že národný rozvojový plán, ktorý je základom na ich čerpanie, Brusel akceptoval so zažmúrenými očami, tváriac sa, že je hluchý a nemý. Na Slovensku sa podobné dokumenty fabrikujú už od roku 1999. No začiatkom roku 2003, t. j. po 4 rokoch, sa prvá verzia tohto plánu vrátila z Bruselu s hodnotením - odcitujem z tohto hodnotenia aspoň jednu vetu: "V súčasnosti v tomto dokumente nie je nič o stratégii a iba strohé náznaky informácií o prioritách financovania." To je výsledok štvorročnej práce na tomto dokumente.

Vážené kolegyne a kolegovia, denne sú verejnosť a masmédia vládou zavádzané a mylne informované o fondoch Európskej únie. Tu si treba vysvetliť niekoľko tvrdení, ktoré sú vyslovované buď v nevedomosti alebo zámerne, ale v každom prípade sú zavádzajúce a hrubo populistické. Uvediem číslo jeden: Európska únia nám pridelila približne 1,5 miliardy eúr na obdobie rokov 2004 až 2006. Omyl. Európska únia nám zatiaľ nič nedala, ani nepridelila v zmysle: Tu máte a čerpajte. Únia nám väčšinu prostriedkov pridelila v zmysle: Predložte projekty. A tu je jadro problému. My ich posúdime a ak ich uznáme za vhodné pre úniu, a budete si ich vedieť sami zrealizovať a zaplatiť, spätne, znovu zdôrazňujem - sami zrealizovať a zaplatiť - my ich musíme zaplatiť, spätne vám prostriedky dáme, ale ešte vás predtým dobre skontrolujeme, či sa projekt naozaj zrealizoval tak, ako sa predložil. Získať peniaze z Európskej únie je obrovská tortúra, nesmierne náročný proces.

Tvrdenie číslo dva. Máme nedostatočné administratívne kapacity na realizáciu pomoci EÚ. To je pravda, ale veľmi, veľmi lichotivá, lebo my v skutočnosti nemáme žiadne kapacity. Ak chceme predložiť projekty za približne 60 miliárd eúr, teda korún, a následne ich aj prefinancovať, je nad slnko jasnejšie, že podstatná čas týchto prostriedkov by mala vyčerpaná na investície. A tu je problém, všetko, čo súvisí s investíciami. Pýtam sa, kto má tieto investičné projekty pripravené, kto ich na ministerstvách odúčtuje, kto ich vyplatí, kto zorganizuje výberové konania podľa pravidiel Európskej únie a dodávateľov stavebných prác, kto ich odmonitoruje, kto odsúhlasí záverečné správy? Tvrdím, že nemáme takmer žiadne administratívne kapacity, tých pár úradníkov na ministerstvách má čo robiť, aby zvládli už bežiace staré projekty, PHARE, ISPA, SAPART, ktoré budú dobiehať do roku 2006, a tí istí úradníci by mali už od 1. januára 2004 tendrovať nové projekty! Nemajú šancu. Budú akurát dobiehať staré projekty z roku 2002, 2003.

Tvrdenie číslo tri. To nadväzuje na to, čo som povedal pred chvíľou, čerpať prostriedky môžeme od 1. januára 2004. Každému, kto má dočinenia s procedúrami únie, je jasné, že to je fáma, pretože projekt potrebujete napísať, pripomienkovať, pripomienky zapracovať, obhájiť tendrovať, zazmluvniť a až potom implementovať, to znamená čerpať prostriedky. Veď nikto ešte poriadne nevie, kto a na čo prostriedky môže čerpať a vyslovujem seriózne pochybnosti, že okrem vodárni a kanalizácii a Slovenskej správy ciest je tu ešte niekto, kto sa seriózne venuje príprave investičného projektu, hovorím znovu, investičného projektu, kto robil v oblasti investícií, vie, čo to znamená, a že bude niekto vedieť dobre dôveryhodný a dobre spracovaný projekt predložiť, pretože ho treba predložiť do Bruselu. Aby som to celé zhrnul, Európska únia nám prisľúbila peniaze, ak predložíme dobré projekty a tie nám do istej miery spätne prefinancuje, ak splníme ich podmienky. Niektorým je možno známe, že projekt prefinancovania z prostriedkov EÚ nie je niečo komplikované a hlavne vyžadujúce si plné nasadenie, a to nielen tvorcov projektu, ale aj posudzovateľov a realizátorov. V procese prípravy, posudzovania a následnej realizácie projektov uchádzajúcich sa o financovanie z prostriedkov Únie sa jednoducho nemôžeme naivne spoliehať, že úradníci, ktorých navyše niet, ktorí to nevedia robiť, nám všetko vypracujú a zrealizujú. To nie je pravda. Tu treba povedať, že vláda zlyhala na celej čiare. Skúste si, pán podpredseda, dať urobiť prehľad, kde sú ľudia, ktorí boli špeciálne vyškolení v rámci programu technickej pomoci prípravy na štruktúrne fondy ako experti na tieto fondy. Pokiaľ viem, toto školenie stálo vyše 4 milióny eúr. Nemusíte sa ani veľmi namáhať hľadaním zoznamu expertov, oni sú uvedení na stránke ministerstva výstavby, treba sa skôr spýtať, čo robia. Zaujímavý by bol aj druhý prehľad, koľko stavebných firiem bolo prihlásených do tendrov PHARE alebo ISPA a koľko bolo neúspešných iba z dôvodu nezvládnutia administratívnej prípravy tendra a nedostatočnosti nimi predložených ponúk. Treba si uvedomiť ešte jednu súvislosť. Bežné pravidlo Únie, že dodávateľ stavebných prác by mal mať obrat viac ako trojnásobok zákazky, o ktorú sa uchádza, kohézny fond predpisuje minimálnu veľkosť projektu 10 miliónov eúr, trojnásobok 1,2 miliardy korún. Otázka znie, koľko máme takých firiem, ktoré sú schopné vôbec sa o tieto zákazky uchádzať, aby peniaze, ktoré prídu z EÚ, zostali na Slovensku a v slovenských firmách. Namieste je ďalšia otázka. Slovensko pozostáva takmer celé z regiónov, ktoré sú na úrovni cieľu dva, regiónmi pre cieľ jedna. Treba sa spýtať, akými reálnymi kompetenciami a prostriedkami vybavila vláda samosprávne kraje pre oblasť regionálneho rozvoja a ako zapojila regióny do prípravy dokumentov na čerpanie prostriedkov a eurofondov. Náhodne, marginálne, ako úplne chaoticky a neriadený proces, spýtajte sa šefov VÚC-ok, čo vám povedia. Možno sa niekto bude snažiť argumentovať, že ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja má integrovanú sieť regionálnych rozvojových agentúr. To je pravda, stojí daňových poplatníkov ročne viac ako 20 miliónov korún, ale ich kapacita je žalostná. V každej jeden, maximálne dvaja ľudia. Touto kapacitou sa projekty na úrovni 60 miliárd korún nedajú ani len zmapovať. Treba si dať zistiť, koľko stojí času, peňazí a práce príprava investičného projektu, aké profesie sa na tom zúčastňujú. Celé to, žiaľ, skĺzava na absolútnej neprofesionalite, ktorá je v mnohých ohľadoch pre slovenskú štátnu správu absolútne príznačná.

Zoberte si starostu malej obce, ktorý žiada o projekt, povedzme na infraštruktúru rómskej osady, to znamená, že sa im postaví vodovod, kanalizácia a podobne, s tým, že to odfinancuje Európska únia, ale projekt musí predložiť obec. Treba vypracovať technickú projektovú dokumentáciu, ktorú, samozrejme, niekoľkokrát spripomienkujú na ministerstve, pritom každá zmena, každá pripomienka stojí v projekte obrovské peniaze. Nakoniec z toho vyrastie investičný projekt, napríklad za 50 000 eúr, čo je smiešna suma. Potom však príde expert z únie a pripraví takzvanú tendrovú dokumentáciu, samozrejme, všetko sa robí štýlom, že už včera bolo neskoro, pod tlakom, pod stresom, s argumentáciou, že programovanie musí byť ukončená do konca toho a toho roku, pretože je 31. 12. Dobre, všetko sa stane, stojí to nemalé úsilie a peniaze, a vtom nastane ticho, pretože projekt stojí na našom ministerstve trištvrte roka, asi aby dozrel. Potom oznámia, že konečne projekt posúdili, že treba vyhlásiť výberové konanie na dodávateľa, čo trvá minimálne 90 dní, a keď sa nestihne podpísať zmluva, dodávateľom, prostriedky prepadnú. Pýtam sa preto, prečo projekt infraštruktúra pre rómske osady Jarnutovce, Ďurkov, Drahňov, Slabošovce a tak ďalej leží na ministerstve výstavby pripravený na realizáciu už tri štvrte roka. Je to projekt približne za 4 milióny eúr a my chceme čerpať miliardy eúr. V tomto stave sme bez šance.

Uvediem, ešte jeden konkrétny príklad. V Rožňave mal byť priemyselný park. Mesto Rožňava investovalo do prípravy projektu približne 20 miliónov korún, vypracovalo projekt, na ktorý bolo predbežne Úniou schválených 3,5 milióna eúr. Nastala drobná komplikácia, žiadosť o podporu z vlády na zriadenie priemyselných parkov v objeme 10 miliónov korún. Tieto prostriedky mali byť použité na dokúpenie časti pozemkov. Vláda prostriedky neuvoľnila. Mesto následne nedostalo stavebné povolenie a 3,5 milióna eúr nedostane nikto, hoci už boli v Bruseli schválené. Ostanú v únii, pripomínam, že ide o finančné memorandum PHARE z roku 2001, ktoré musí byť v zozname na dodávateľov stavebných prác do konca tohto roku, a na projekte sa robilo od roku 1999, a to všetko v regióne s 30-percentnou mierou nezamestnanosti. Otázka je, ako chceme pomáhať, ak nevieme pomôcť dokonca ani tam, kde únia povedala svoje áno. Takýchto projektov priemyselných parkov je niekoľko. Viem o podobnom, ktorý sa rozbieha v Lučenci. Dúfam, že ho nestretne podobný osud ako ten projekt v Rožňave.

Druhá vec je, keď už náhodou projekt prejde a nejaký dodávateľ stavbu začne, začne realizovať a nastanú problémy zo zadržiavaním platieb na ministerstve financií. Pán minister Mikloš, prosím vás, dajte si zistiť doby splatnosti u vás na ministerstve, pretože dôvod na predlžovanie splatnosti nie je, nie je ich veľa, peniaze boli prevedené pri podpise finančného memoranda a personál centrálnej finančnej a kontraktačnej jednotky je povinný preplatiť. Je úplne bežná prax, že projekt je v dvoch štvrtinách, financovanie v prvej desatine. A kontraktačná jednotka odkáže, že majú toho tak veľa, že keď sa vám nepáči, zastavte projekt. Nakoniec sa dozviete, že tí, ktorí rozhodujú o platbách, ani nie sú zamestnanci ministerstva, ale nakontrahovaní živnostníci, takže ak niekto horko-ťažko dostane projekt do realizačnej fázy, živnostník na ministerstve mu zadržiava platby. S akým úmyslom, nechcem sa ani pýtať.

Poviem vám, prečo sú problémy s projektmi. Problém je v tom, že ich prípravu vôbec nikto nefinancuje. A v úvodzovkách hlupáci "odborníci" nechcú robiť zadarmo pre blaho vlasti. Podľa cenníka Komory architektov a stavebných inžinierov príprava technickej dokumentácie pre stavené povolenie stojí okolo 6 až 8 % z ceny predpokladaných investičných nákladov diela. K tejto cene treba pripočítať náklady na vypracovanie žiadosti na financovanie fondov z Únie, čo bežne stojí tisícky eúr a, samozrejme, manažment projektu, koordinácia, stavebný dozor, náklady na pozemok a podobne. Kým vláda nezabezpečí komplexné financovanie prípravy projektov, tie nikdy nebudú.

Dovoľte mi pred záverom ešte jednu číselnú úvahu. Každý investičný inžinier vám môže potvrdiť, že príprava investičného projektu trvá približne toľko ako jeho výstavba. Za rok 2004 by sme mali nakontrahovať 500 miliónov eúr, počítame priamu pomoc poľnohospodárom, zostane nám 330 mil. eúr, na prípravu investície 330 miliónov eúr by sme mali minúť približne 5 %, to je 17 miliónov eúr, čo je približne 680 miliónov korún iba na projekty. Pán podpredseda vlády Csáky, nechajte si pripraviť analýzu, koľko sa v našej krajine minulo a minie v tomto roku na prípravu projektov, nie fantastických zámerov, ale projektov, ktoré spĺňajú kritéria Európskej únie. Výsledok tejto analýzy bude určite ďalším dôvodom na vážne pochybnosti o tom, že zvládate profesionálne čerpanie prostriedkov z Európskej únie. Myslím si, že nebudeme schopní vyčerpať ani 5 % z úniou ponúkaného množstva finančných prostriedkov, pokiaľ sa situácia v tejto oblasti radikálne nezmení.

Myslím, že je bežnou politickou praxou, že opozícii sa na Slovensku nepodarí odvolať člena vlády, ani ministra, ale stalo sa bežnou politickou praxou, že po nejakej dobe - a bolo takých príkladov aj v minulom období niekoľko - on sám zváži a z funkcie odstúpi. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)