Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej je do rozpravy prihlásený za poslanecký klub Strany maďarskej koalície pán Gyula Bárdos, po ňom pán poslanec Ondriaš.

Gy. Bárdos, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia. Dovoľte mi, aby som sa vyjadril v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu, tlač 299.

Dámy a páni, Strana maďarskej koalície prvý raz zobrala na seba zodpovednosť vládnutia v roku 1998, teda v tom čase, keď Slovenská republika bola v hlbokej medzinárodnej politickej izolácii. Slovensko nedostalo pozvánku do Severoatlantickej aliancie a nepozvali ho ani na prístupové rokovania do Európskej únie. Napriek tomu nová vládna koalícia si vytýčila cieľ plnej integrácie Slovenska do severoatlantických bezpečnostných a európskych hospodárskych štruktúr, čo občas vyvolalo aj úsmev neprajníkov, zvlášť po tom, že v uplynulom volebnom období došlo k rozštiepeniu viacerých vládnych strán a viackrát zaškrípala spolupráca medzi pravicovou a ľavicovou časťou vládnej koalície.

Mnohí predpovedali úplný rozklad vládnych strán, očakávali predčasné voľby. Nič také sa nedialo, aj keď štyri roky vládnutia ani z vnútropolitického, ani z hospodársko-sociálneho hľadiska neboli jednoduché. Zahraničnopolitické ciele sme zvládli na sto percent. Slovensko v minulom roku na jeseň dostalo pozvanie do NATO a v decembri minulého roka aj do Európskej únie. O výkone Slovenska, slovenskej vládnej koalície, vlády a parlamentu všade, na všetkých medzinárodných fórach hovorili veľmi pozitívne. Uznajúc, že ani na medzinárodnom poli veľmi neverili tomu, že sa nám podarí dobehnúť náskok okolitých štátov, ktoré začali prístupové rokovania dva roky pred nami, pričom už boli členmi NATO. Dámy a páni, pripomínam to preto, lebo sa mi zdá, že niektoré kolegyne a viacerí kolegovia nejakým zvláštnym spôsobom v posledných týždňoch akoby vedome chceli zabudnúť na to, že pred piatimi rokmi, a to doslova a dopísmena, nikto z nás neveril ani len tomu, že môže dôjsť k zásadným politickým zmenám na Slovensku, nie ešte tomu, že o päť rokov, teda dnes, na začiatku leta roku 2003 Slovensko bude v zásade členom Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.

Nejakým zvláštnym spôsobom zabúdame dokonca na to, že už počas dobiehania zameškaného sami seba sme upozorňovali na to, že po ukončení prístupových rokovaní nás čaká množstvo a množstvo práce, lebo napriek obrovskej snahe všetkých zainteresovaných sme nemali jednoducho čas a energiu na prípravu integrácie z hľadiska odbornej a praktickej, čo znamená napríklad prípravu ľudských zdrojov, alebo verejnosti na očakávania európskych štruktúr. Podčiarkujem, sami seba sme na to upozorňovali a burcovali jeden druhého, že ak v decembri príde pozvánka, musíme stihnúť aj ďalšiu finálnu časť prípravy na členstvo v Európskej únii. Pritom sme sa aj trochu strachovali. Obávali sme sa referenda o vstupe do Európskej únie, veď sme mali v živej pamäti predchádzajúce referendá, a nielen zmarené, o NATO a priamej voľbe prezidenta, ale aj tie, ktoré mali zabezpečiť preukazovanie peňazí použitých v privatizácii, respektíve referendum o strategických podnikoch. Zvlášť to posledné vyvolalo v mnohých z nás obavy, veď boli usporiadané zároveň s parlamentnými voľbami a kým na voľbách sa zúčastnilo vyše 80 % voličov, k referendovým urnám nepristúpilo dostatočné množstvo voličov, teda požadovaných 50 % plus jedna osoba. Vedeli sme teda, že referendum ako prostriedok priamej demokracie po rokoch hlbokej totality sa jednoducho neukorenilo v našej spoločnosti. Ale nielen na Slovensku. Veď naši najbližší susedia obdobné problémy majú s ľudovými hlasovaniami. Všetci sme si teda vydýchli v polovici mája, keď sa ukázalo, že občania Slovenska sú uvedomelí a väčšina oprávnených voličov prejavila záujem o prostriedok priamej demokracie v tej najlepšej, najzávažnejšej chvíli, vtedy, keď bolo treba povedať mohutné áno Európskej únii. Bolo to prvé platné, úspešné referendum v histórii Slovenska a vyše 92 % voličov povedalo to, čo chcela celá vláda, ba celý parlament, teda áno na vstup do Európskej únie.

Ukázalo sa neskôr, po všetkých ľudových hlasovaniach v štátoch Višegrádskej štvorky, že to naše áno bolo najjasnejšie zo všetkých, lebo výsledok znamená, že až 45 % všetkých oprávnených voličov povedalo áno únii, kým ten istý ukazovateľ bol v Maďarsku len niečo vyše 38 %, v Poľsku 41 a v Českej republike 43 %.

Vážené dámy, vážení páni, napriek všetkému, čo som uviedol, dnes Národná rada Slovenskej republiky nerokuje o tom, ako zlepšiť spoluprácu parlamentných strán s cieľom zrýchlenia a zefektívnenia legislatívnej činnosti, aby sme boli aj z tohto hľadiska pripravení 1. mája budúceho roka na členstvo v Európskej únii, nerokujeme o tom, ako by mohli jednotlivé parlamentné strany mobilizovať vlastné ľudské zdroje, aby vláda, respektíve jednotlivé ministerstvá mohli doplniť počet špecializovaných úradníkov na spoluprácu s Európskou komisiou, ale rokujeme o tom, či odvolať, alebo nie, podpredsedu vlády Slovenskej republiky Pála Csákyho, ktorý dostal európsku integráciu do svojej agendy pred necelými 8 mesiacmi. Toho Pála Csákyho, ktorý sám upozorňoval na nedostatky pripravenosti a na základe jeho návrhov, ale, samozrejme, aj iných ministrov, vláda na viacerých zasadnutiach prijala rozhodnutia, ako urýchliť prípravu na členstvo v Európskej únii, akým spôsobom zabezpečiť administratívne zázemie prístupu do EÚ, ako rozdeliť, respektíve upresniť kompetencie jednotlivých úradov a ministerstiev, aby práca bola prehľadná, kontrolovateľná a efektívna. Vieme o tom všetkom nielen preto, že Stranu maďarskej koalície informujú jej členovia ministri, ale aj preto, lebo Strana maďarskej koalície na základe rôznych kritických pripomienok, či už zo strany tretieho sektora, médií alebo opozície preverila všetky vládne a ministerské dokumenty, ktoré boli pripravené, a podľa potreby schválené ohľadne prípravy Slovenskej republiky do Európskej únie po vzniku novej vládnej koalície.

Áno, zistili sme, že situácia vonkoncom nie je ružová. V tom slova zmysle, že vláda mešká s niektorými dokumentmi, čo sa týka priorít v oblasti čerpania eurofondov po vstupe Slovenskej republiky do únie, že chýbajú odborníci, úradníci, ktorí neovládajú len svoj odbor, ale aj jazykovo sú zdatní a teda okrem slovenčiny sú schopní komunikovať aj v anglickom, nemeckom alebo trebárs vo francúzskom jazyku. Chýbajú nám odborníci na prípravu regionálnych rozvojových plánov a zvlášť projektov, ktoré by mohli byť úspešné v Bruseli a na základe ktorých by sme mohli čerpať z fondov EÚ po máji roku 2004. Zistili sme aj iné problémy, o ktorých teraz nebudem hovoriť, lebo, žiaľ, nerokujeme o tom, ako by mal parlament, respektíve ako by mali byť parlamentné strany nápomocné pri riešení konkrétnych problémov, ale rokujeme o odvolaní vicepremiéra Pála Csákyho. A keďže rokujeme o odvolaní podpredsedu vlády, ohľadom našich zistení si vás dovoľujem informovať o tom, že sme síce našli množstvo problémov, ale nenašli sme taký problém, o ktorom by pán podpredseda nevedel, neinformoval vládu a o ktorom by vláda nerokovala, alebo nekonala. Preto Strana maďarskej koalície nevidí dôvod na odvolanie podpredsedu vlády Slovenskej republiky Pála Csákyho. Strana maďarskej koalície vstúpila do vládnej koalície v roku 1998, teda v čase politickej izolácie Slovenska. Strana maďarskej koalície bola stabilizujúcim prvkom minulej vládnej koalície a výrazným spôsobom sme prispeli k tomu, že Slovenská republika je v bránach Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Ubezpečujem vás, milé kolegyne a vážení kolegovia, že Strana maďarskej koalície sa nezmenila, teda naďalej pristupujeme k povinnostiam zodpovedne a v prípade potreby vyvodíme politickú zodpovednosť za prípadné neúspechy alebo zlyhania aj voči našim členom vlády. Momentálnu situáciu však hodnotíme tak, že vláda koná, konajú aj naši členovia vlády, preto netreba ich odvolávať, skôr treba im vytvoriť priestor na to, aby mohli rýchlejšie a efektívnejšie konať. Dámy a páni, z týchto dôvodov budú poslanci klubu Strany maďarskej koalície hlasovať proti návrhu odvolania podpredsedu vlády Slovenskej republiky Pála Csákyho. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš. Po ňom pán poslanec Banáš.

K. Ondriaš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci. Poslednú dobu sa na Slovensku veľa hovorí o predvstupových a povstupových fondoch, ktoré dostávame a budeme dostávať z Európskej únie ako pomoc na rozvoj Slovenska a profesionalite pána predsedu Pála Csákyho. Úvodom by som vás rád poinformoval, aká veľká je táto pomoc Európskej únie z pohľadu Európskej únie. V optimálnom prípade v roku 2004 môžeme dostať vo forme fondov z Európskej únie čistý zisk okolo 13 miliárd korún. V prepočítaní na hrubý domáci produkt Európskej únie je to 0,0038 % z hrubého domáceho produktu z Európskej únie. Pre Európsku úniu takáto suma je relatívne úplne bezvýznamná. Každý občan Európskej únie nám maximálne dá v roku 2004 jedno euro. Táto hodnota je pre občana Európskej únie taktiež bezvýznamná. Akú veľkú pomoc dostaneme z Európskej únie z pohľadu Slovenska? Ročne pridelené prostriedky z predvstupových fondov Slovensku od roku 2000 pri súčasnom kurze boli okolo 0,4 % hrubého domáceho produktu Slovenska. Výška týchto prostriedkov bola relatívne málo významná. Vidieť to aj z toho, že ekonomické problémy Slovenska nám ostali, v mnohých prípadoch sa ešte zhoršili a životná úroveň obyvateľov sa nezlepšila.

Akú hodnotu majú povstupové fondy pre Slovensko? Slovensko pri optimálnych podmienkach získa z Európskej únie za roky 2004 až 2006 okolo 46 miliárd korún ako čistý príjem. V optimálnom prípade to bude ročne okolo 1,1 % hrubého domáceho produktu Slovenska. Je to okolo 5,5 % nášho rozpočtu a to je už významný podiel. Akú hodnotu majú povstupové fondy pre Slovensko? V roku 2001 sme zaplatili zahraničný dlh a úroky vo výške 1,6 miliárd eúr. Z toho vyplýva, že optimálny čistý príjem z povstupových fondov ročne z Európskej únie bude štyrikrát menší ako naše splácanie zahraničného dlhu a úrokov. Povedané inými slovami, optimálny čistý ročný príjem z Európskej únie nám bude stačiť len na splácanie zahraničného dlhu a úrokov na tri mesiace. Koľkokrát sme už splatili ročné povstupové fondy len touto položkou? Odhadujem to na viac ako 25-krát. Fondy pomoci z Európskej únie splácame aj našou lacnou pracovnou silou. Príjem robotníka na Slovensku pracujúceho v zahraničnom podniku je len okolo 14 % príjmu jeho kolegu v Európskej únii. Zvyšok sa odvádza do zahraničia. Z tohto sa dá vypočítať, že stačí 12 500 slovenských robotníkov, aby za rok splatili Európskej únii všetky fondy, ktoré môžeme dostať v optimálnom prípade. Koľko máme takýchto robotníkov? Neviem, ale predpokladám, že viac ako 12 500. Pýtam sa, prečo sa neúmerne veľa diskutuje o príjmoch z Európskej únie, ktoré majú v optimálnom prípade hodnotu len 1,1 % hrubého domáceho produktu Slovenska? Prečo nikto nediskutuje o zvyšných 98 % nášho hrubého domáceho produktu? Prečo nikto nediskutuje o permanentnom prevode peňazí zo Slovenska do Európskej únie? Zdá sa mi, že v spoločnosti má prevládať názor, že pomoc Európskej únie je jediná, ktorá má zachrániť Slovensko a má byť rozhodujúca pri zabezpečovaní ekonomického rastu Slovenska. Že nie my, ale Európska únia má byť garantom nášho rozvoja. Zdá sa mi, že v spoločnosti má prevládať názor, že občania Slovenska nie sú schopní sami garantovať svoj rozvoj. Že sa nemajú sústrediť na vlastné sily, ale hľadať kde a odkiaľ čo najviac dostanú. Myslím si, že toto je filozofia občanov Slovenska, ktorým chýba zdravé sebavedomie. Samozrejme, ja eurofondy nebagatelizujem. Ako som už povedal, v optimálnom prípade môžu dosiahnuť až 5,5 % štátneho rozpočtu. A to je významný podiel. Je potrebné, aby sme ich čerpali v maximálnej výške. Čo našej ekonomike už ostáva.

Pán podpredseda Csáky nás doteraz nepresvedčil, že príprava čerpania eurofondov je na profesionálnej úrovni. Ako tu už bolo povedané, dokladujú to aj členovia Európskej komisie, ktorí upozorňujú vládu Slovenskej republiky, že príprava čerpania eurofondov je na nízkej úrovni, máme nejasno v základnej stratégii, neujasnenosť zámerov, manažovanie a koordinácia rezortov je nedostatočná a tak ďalej. Rovnako čerpanie predvstupových fondov ISPA, SAPARD, PHARE bolo a je stále nedostatočné. Predreferendová kampaň manažovaná pánom podpredsedom Csákym neukázala taktiež profesionalitu. Ďalšie dôvody predniesli moji predrečníci, nebudem ich opakovať. Preto klub Komunistickej strany Slovenska podporuje vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny Pálovi Cákymu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Slovo má pán poslanec Banáš, po ňom pán poslanec Tkáč.

J. Banáš, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, priznám sa, som trošku nervózny, lebo ako občan neposlanec som ťažko prežíval tie nerváky doma, keď sa v parlamente odvolávali členovia vlády a nikdy to nevyšlo, takže ešte to zo mňa tak nejako neopadlo. Ja by som sa chcel zmieniť niekoľkými slovami o pánovi podpredsedovi vlády Csákym, ale keďže už druhý raz hovoriť nebudem, chcem povedať tiež zo dve vety pánovi podpredsedovi Miklošovi. Ja sa nazdávam, že keď sa teraz začína o Slovensku hovoriť ako o tigrovi strednej Európy, tak je to do veľkej miery aj zásluha dvoch ministrov, pána ministra Mikloša a pána ministra Nemcsicsa. Chcem povedať, že som mal veľmi dobrý pocit, keď som bol v Prahe pred nejakými tromi týždňami, pán podpredseda, v čase, keď ste tam mali prednášku na pozvanie pána prezidenta Klausa, a potom sme boli prezidentom prijatí a pán Klaus povedal, že keď by ste náhodou toho Mikloša odvolali, tak my ho tu v Prahe radi privítame. Ja dúfam, že pána Mikloša do Prahy nepustíme.

Dovoľte, aby som povedal pár slov o problematike európskej integrácie a aj o pánovi podpredsedovi Csákym. Ja sa nazdávam, že ten problém vidíme trošku zjednodušene, keď hovoríme len o podpredsedovi Csákym. Po prvé si myslím, že v Slovenskej republike je európska integrácia systémovo neriešená dobre. Keď si vezmeme, že na ministerstve zahraničných vecí je štátny tajomník pán Berényi, ktorý má na starosti sekciu európskej integrácie, na ministerstve zahraničných vecí je štátny tajomník pán Korčok, ktorý má na starosti Konvent za vládu. Keď si vezmeme, že je alebo teda donedávna bol hlavný vyjednávač pán Figeľ, ktorý je šéf zahraničného výboru, keď si vezmeme, že je podpredseda vlády pre integráciu, mám pocit, že sme dosť rozptýlení a bolo by záhodnejšie, keby sme sa nejakým spôsobom zamýšľali viac nad zmenou alebo vylepšením systému, ako nad tým, či odvoláme podpredsedu vlády Csákyho. Možnože poviem trošku nezvyčajný návrh na riešenie, pretože to, čo tu bolo doposiaľ povedané, s tým sa v zásade nedá nesúhlasiť. Pani predsedníčka Beňová urobila podľa mňa veľmi trefnú a dobrú analýzu, lenže chýbalo mi tam to podstatné - čo ďalej. Nazdávam sa, že by sme mohli sa zamyslieť nad modelom, ktorý mne osobne sa veľmi páči a realizovala ho maďarská vláda a premiér Megyessi, ktorý urobil jeden veľmi šikovný ťah, a myslím, že by sa dal urobiť aj u nás. Ten ťah podľa mňa spočíva v tom, poviem to zjednodušene, napriek všetkej úcte k pánovi podpredsedovi Csákymu, ja som presvedčený, že európska integrácia, problematika s ňou spojená je taká zložitá, že jednoducho nie je možné v priebehu niekoľkých mesiacov, ako bolo povedané, ôsmich, túto problematiku len rámcovo naštudovať. Veď samotná prístupová zmluva má niekoľko tisíc strán a neviem, kto z nás, čo sme tu, sa vôbec do nej pozrel, pretože to je nesmierne zložitý problém. Dovolím si tvrdiť, že na Slovensku máme málo odborníkov, ktorí naozaj Európskej únii a integračným procesom, fondom a všetkému komplexne rozumejú. Navrhujem, aby sme sa zamýšľali nad spôsobom nie vziať pána podpredsedu Csákyho od integrácie, ale vziať integráciu od pána podpredsedu Csákyho. Mám na mysli riešenie, podobné, ako som spomenul, urobila Budapešť, kde veľvyslanec Juhász, ktorý bol veľvyslanec Maďarskej republiky pri Európskych spoločenstvách, asi pred mesiacom skončil svoju aktivitu, bol odvolaný domov. On bol zároveň aj zástupca maďarskej vlády v Konvente a premiér Megyessi vytvoril pozíciu splnomocneného ministra s plnými mocami pre koordináciu európskej integrácie. Budem veľmi konkrétny, viem, že to je vecou politickej dohody, ale uvedomme si, že situácia je naozaj vážna, atypická. Tá situácia je skutočne vážna, už to ani azda netreba opakovať. Mám na mysli, poviem to veľmi úprimne, jedného konkrétneho človeka, ktorý podľa mňa v tomto štáte patrí medzi tých, ktorí naozaj tomu rozumejú a čas nám hrá takpovediac do karát, je to veľvyslanec Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách, pán Juraj Migaš. Migaš končí k 1. júlu, je to človek, ktorý robí integráciu už pomaly 5 rokov. Všetci, ktorí okolo integrácie chodia, čo je prakticky celá vláda, počínajúc pánom premiérom, veľmi dobre vedia o kvalitách tohto človeka. Nemám najmenší dôvod prihovárať sa za Migaša, respektíve za jeho využitie, pretože ho poznám a sme priatelia, ale preto, že to je naozaj odborník a musím povedať, že ma dosť prekvapuje, keď sa takýto človek vracia domov a na ministerstve zahraničných vecí sa preňho chystá pozícia šéfa bilaterálnej sekcie, čo je problematika ďaleko menej zložitá. Čiže moja úvaha smeruje skôr tým smerom, aby sme sa zamýšľali nad tým, ako túto situáciu budeme konkrétne riešiť, pretože v tejto chvíli to, či podpredseda Csáky je na svojej pozícií, alebo nie, je z hľadiska integrácie vec sekundárna. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Posledný sa písomne do rozpravy prihlásil pán poslanec Tkáč. Potom bude otvorená možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Pán Číž faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

M. Číž, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenie pána kolegu Banáša. Chcem najprv povedať, že osobne voči pánovi podpredsedovi absolútne nič nemám a považujem ho za vcelku slušného humanistického intelektuála. Problém je ten, že teraz sa bavíme o politickej zodpovednosti. Politická zodpovednosť nemá iba subjektívnu stránku, má aj stránku objektívnu. Objektívna politická zodpovednosť a jej posúdenie tu v tomto parlamente vlastne vykazuje stupeň našej politickej kultúry, ale hlavne, aké sú kritériá náročnosti na ľudí, ktorí reprezentujú 5 miliónov ľudí a zodpovedajú za ich situáciu a zodpovedajú nielen za to, čo urobili, ale aj za to, a veľmi dôsledne, čo neurobili. Problémy, o ktorých hovoríme, vnímame všetci ako problémy veľmi vážne. Pán podpredseda vlády nie je novým podpredsedom vlády, ktorý má iba 7 mesiacov na to, aby vnikol do problematiky, spravuje celú sféru slovenskej integrácie už piaty rok. Prosím, aby sme vážne, ak nemáme hovoriť iba zdvorilostné reči, posudzovali aj túto situáciu. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Tkáč, nech sa páči.

V. Tkáč, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, dámy a páni. Serióznej časti opozície ide o vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády pre európsku integráciu pánovi Csákymu. Nejde o pokus o odvolanie, ide o skutočný prejav vôle časti opozície, ktorá chce zvýrazniť svoj postoj k situácii, ktorá nastáva na poste vicepremiéra vlády Slovenskej republiky. V tejto súvislosti stojí skutočne pred nami otázka, či má ešte vôbec zmysel pre daňových poplatníkov platiť posty podpredsedov vlády. Je to zásadná otázka, o ktorej hovorili niektorí predrečníci, pretože sa domnievam, že z hľadiska slovenskej štátnosti usporiadania príslušných orgánov vrátane ich vzájomných vzťahov a kompetencií v súčasnosti integračný proces nezvládame. Nezvládame ho z toho dôvodu, že je tu celý rad inštitúcií, orgánov a poverených osôb s nevyjasnenými kompetenciami. Zásadnou otázkou v tejto súvislosti je skutočne filozofická otázka problému kontroly exekutívy vo vzťahu k integračnému procesu zo strany zákonodarného orgánu. Niekoľkokrát sme vystupovali v Národnej rade viacerí o týchto otázkach s tým, že v severských štátoch či v Nemecku pôsobia takzvané Grand Committees, ktoré pravidelne kontrolujú, dokonca 52-krát do roka, exekutívu, akým spôsobom vyjednáva exekutíva jednotlivé otázky súvisiace s rozhodovaním inštitúcií Európskej komisie v Bruseli, Luxemburgu, Štrasburgu či na iných miestach. V tejto súvislosti naozaj dozrel čas na zmenu ústavného systému, aby sa riešili vzájomné vzťahy a pozície medzi zákonodarnou - najmä - a výkonnou mocou vo vzťahu k prijímaniu a rozhodovaniu v spoločných kompetenciách Európskej únie, jej orgánov a orgánov Slovenskej republiky.

Druhou zásadnou otázkou v tejto oblasti je postavenie funkcionárov vlády Slovenskej republiky. Ak by sme porovnávali aj kompetencie funkcionárov vlád z čias federálu, tak skutočne musím povedať, že v čase šokovej terapie, ekonomickej reformy pri zavádzaní politických reforiem začiatkom deväťdesiatych rokov posty podpredsedov vlády mali svoju zásadnú funkčnosť. A tu je zásadný problém. Súčasný podpredseda vlády Slovenskej republiky v podstate nezodpovedá za nič, nemá žiadnu kompetenciu a nerozhoduje o ničom. Z toho potom vyplýva, že, samozrejme, pri akýchkoľvek pokusoch o vymedzenie zodpovednosti podpredsedu vlády dochádza k paradoxným situáciám, keď sú to v podstate kolokviá, kde sa diskutuje, a výsledok je dopredu jasný. Chcem v tejto súvislosti napríklad uviesť, že podpredsedovia vlády, obaja, ktorí sú dnes na čiastočnom opozičnom pranieri, sú v podstate ľudia, ktorí majú za sebou napríklad jednoduché vzdávanie sa kompetencií alebo jednoduché vzdávanie sa zodpovednosti. Kým pán podpredseda vlády Mikloš v minulosti bez mihnutia oka povedal, že prestáva riadiť a koordinovať aktivity v oblasti reformy verejnej správy, pán podpredseda vlády Csáky sa istým nedôstojným spôsobom zbavoval kompetencií vo vzťahu k rómskej otázke. Všetci si pamätáme toto obdobie, ktoré bolo nevkusné, najmä v situácii, keď sa dokonca v európskych inštitúciách budujú nové zaujímavé orgány, ktoré majú riešiť práve rómsky problém. Chcem tým spomenúť napríklad prípravu európskeho konzultatívneho parlamentu Rómov, ktorý vzniká pod egidou fínskej prezidentky Tarie Halonenovej. V tejto súvislosti naozaj je tu otázka, akým spôsobom treba hodnotiť postavenie podpredsedov vlády z hľadiska ich koordinačnej funkcie a tou koordinačnou funkciou je aj otázka na pána vicepremiéra Csákyho. Ja by som sa skutočne verejne rád opýtal, koľkokrát neformálne zvolal ministrov a za akým účelom, kedy diskutovali o otázkach týkajúcich sa jednotlivých spoločných agend viacerých rezortov, pretože aj toto je postavenie podpredsedu vlády. Ak tak neučinil, a myslím si, že to patrí aj na bod, ktorý budeme prerokúvať po tomto bode, tak v tejto situácii je naozaj otázka opodstatnenosti podpredsedu vlády a tejto funkcie. Chcel by som v tejto súvislosti uviesť ďalej to, že pri súčte káuz, v ktorých pán podpredseda vlády Csáky vystupoval v poslednom období, boli aj veľmi pochybné aktivity v súvislosti s prideľovaním zákaziek, štátnych objednávok a v ekonomicko-finančnej oblasti. Tiež by som sa rád opýtal pána podpredsedu vlády Csákyho, aké má inštitúcie vytvorené pre rozdeľovanie grantov a finančných prostriedkov v súvislosti s reklamnou kampaňou pri referende o vstupe do Európskej únie.

Veľmi závažným problémom v tejto oblasti je, a pani navrhovateľka kolegyňa Beňová to hovorila, to je otázka starostlivosti alebo koordinácie aktivít v oblasti osobitných skupín občanov. Kým v minulých rokoch funkčne pôsobil koordinačný výbor pre otázky zdravotne postihnutých občanov, kým sa skutočne do tohto orgánu nominovali vysokí funkcionári, štátni tajomníci či až ministri, aby to bol funkčný orgán, v tejto súvislosti takéto aktivity postupne končia. Obdobne to platí - okrem zdravotne postihnutých občanov - pre koordináciu postavenia žien v spoločnosti, či to, čo už kdesi inde majú postavené dokonca na úrovni ministrov, a to je otázka rovnosti šancí ako novej dimenzie, ktorá súvisí s oblasťou sociálnej vyučenosti a sociálnej kohézie ako nových hodnôt sociálnej Európy. V tejto súvislosti je veľmi zásadnou otázkou koordinácia rómskej problematiky a vytvárania inštitúcii, ale aj konkrétnych systémových opatrení, ktoré by pohli rómsky problém dopredu.

Chcel by som zvýrazniť aj otázky týkajúce sa koordinácie Európskej únie z hľadiska verejnej štátnej služby. Myslím si, že tie chaotické, náhodné kroky, ktoré súvisia s tým, že sa objaví zrazu číslo 436, či 460 alebo ďalšie počty úradníkov vo verejnej či štátnej službe špeciálne orientovaných na to, to vyplýva aj zo spoluzodpovednosti súčasnej vládnej koalície, ktorá prepúšťala práve odborníkov v oblasti európskej integrácie začiatkom roku 1999 a v tejto súvislosti naozaj vystupuje problém, či platové zvýhodnenie takejto skupiny ľudí, ktorí majú vopred určenú agendu, nie je ústavnoprávna záležitosť, ktorá môže skončiť na ústavnom súde, pretože preferovanie ľudí podľa pracovnej agendy cez financie, cez platy, je v podstate vytváranie nerovnosti príležitostí pre tých, ktorí plnia iné funkcie v štátnej službe či vo verejnej službe. Model takéhoto preferovania a diferencovania ľudí v štátnej a verejnej službe skutočne môže skončiť na ústavnom súde.

Chcel by som v tejto oblasti teda predovšetkým uzavrieť problém, že naozaj nevidím dôvod, ak sa nezmenia kompetencie medzi vzájomnými vzťahmi ústavných orgánov, aby som videl ďalšiu opodstatnenosť vôbec vytvárania postov podpredsedov vlády. Je to vyslovene opozično-koaličná záležitosť týkajúca sa v podstate vytvárania záhadných, bizarných kombinácií pri tvorbe vládnych koalícií a je to v podstate úrad, ktorý nie je vytvorený pre funkčnosť veci, pre funkčnosť štátnej služby, ale pre funkčnosť určitých politických zoskupení. Aj to všetko, to, čo som hovoril, viedlo poslancov Ľudovej únie k tomu, aby sme spolu podpísali návrh na odvolanie vicepremiéra Csákyho z jeho funkcie. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram možnosť hlásiť sa do rozpravy k tomuto bodu programu ústne. Pán poslanec Blanár, pán poslanec Mečiar. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády. Vo svojom príspevku sa budem zaoberať časťou týkajúcou sa administratívnych kapacít z doterajších skúseností. Myslím si, že to ostatné už bolo obsiahlo povedané mojou kolegyňou poslankyňou pani Beňovou a ostatnými predrečníkmi.

Trošku na úvod, aby som uviedol, o čo ide, v súvislosti či už s predvstupovými alebo povstupovými programami a fondmi z Európskej únie, uvediem nejaké základné fakty, aby som vás dostal do obrazu. Mechanizmus uplatnenia nástrojov spočíva v dvoch základných štádiách. Prvým je štádium programovania, takzvané plánovanie, výsledkom ktorého je vypracovanie projektov alebo programov v súlade s komunitárnymi národnými dokumentmi, ako je Národný program prijatia acquis communautaire, rozvojový program, Program rozvoja poľnohospodárstva a vidieka a podobne. Druhým štádiom je obvykle výber zhotoviteľa prác, poskytovateľa služieb alebo dodávateľa tovarov. Tento výber sa uskutočňuje v prevažnej väčšine prípadov postupmi, ktoré sú v predvstupových programoch veľmi podobné postupom určeným nášmu zákonu č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní, a o povstupových fondoch, čiže štrukturálnych a kohéznych, to bude už novelizovaný zákon o verejnom obstarávaní 263, ktorý je, mimochodom, medzi prioritami, ktoré je potrebné urobiť. To tu nebolo spomínané v súvislosti s legislatívnou prípravou vstupu do Európskej únie. Uvidíme, kedy tento zákon bude na rokovaní, a či bude dostatok odborníkov, aby boli pripravení s ním narábať.

Najslabším článkom celého tohto administratívneho mechanizmu, umožňujúceho transparentné a štandardné nakladanie s verejnými prostriedkami Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev, je príprava odborníkov. V minulosti boli vybraní najmä mladí ľudia, ktorí nemali s investičnou činnosťou a riadením štátu žiadne skúsenosti. Tí boli jednak vyškolení a jednak im bola po dlhšiu dobu poskytovaná podpora formou, takzvaná on-job-trainig, technická pomoc. Veľmi pozitívnu úlohu tu zohrala, samozrejme, delegácia Európskej komisie na Slovensku. Ako príklad je vhodné uviesť napríklad najmladšieho, sotva 25-ročného národného splnomocnenca pre program PHARE PAO, Program Authorising Officer zo všetkých kandidátskych krajín, ktorým bol pán inžinier Martin Minarovič, čerstvý absolvent. Dnes zmluvne pracuje pre centrálnu finančnú a kontraktačnú jednotku Ministerstva financií Slovenskej republiky v postavení SPO, takzvaný Senior Program Manager, staršieho programového pracovníka. Funkcia PAO, chcem podotknúť, je spojená s najvyššou zodpovednosťou za podpisovanie zmlúv pri implementácii projektov za Slovenskú republiku. Zmluvy podpisuje veľvyslanec Európskej komisie v Slovenskej republike, dodávateľ, čiže zhotoviteľ, poskytovateľ a splnomocnenec. Ten nesie za Slovenskú republiku najvyššiu zmluvnú zodpovednosť. Týmto postupom sa jednak programovanie, ale jednak implementácia projektov dostáva do rúk hŕstky neskúsených ľudí, ktorí boli ako súkromní podnikatelia na túto činnosť vybraní podľa pravidiel DIS - decentralizovaného manuálu implementačného systému a ich odmena bola úmerná platom úradníkov a konzultantov v Európskej únii a niekoľkonásobne prekračovala priemer vysokoškolsky vzdelaných štátnych zamestnancov. Dobre ste počuli, úmerná platom úradníkov a konzultantov v Európskej únii, už vtedy. V súčasnom období sú títo odborníci, ktorí majú niečo nad 30 rokov, postupne nahradzovaní štátnymi zamestnancami. Dnes je zrejmá neochota týchto ľudí odovzdať svoje skúsenosti a pri mnohých administratívnych opatreniach napríklad pri delimitácii programu, cezhraničnej spolupráce z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo výstavby, regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sa kontinuita odovzdania know-how prakticky neuskutočnila a výsledkom sú vážne problémy pri programovaní a implementácii týchto programov a projektov. Pýtam sa, ako boli títo ľudia ošetrení, keďže dnes sa bránia odovzdávaniu svojich skúseností, za ktoré sme im veľmi slušne platili. Kto je za to zodpovedný? Koordinátor? Podpredseda vlády Pál Csáky, alebo niekto ďalší?

V súčasnosti prebieha náhrada týchto mladých odborníkov na centrálnej, finančnej aj kontraktačnej jednotke Ministerstva financií Slovenskej republiky. Situácia je obdobná. Navyše, podobným odborníkom sa skončili zmluvy uzavreté na základe Memoranda o porozumení a založení centrálnej finančnej kontraktačnej jednotky v decembri 2002. Hoci sa už v auguste 2002 vedelo, že k tomu dôjde, neboli noví štátni zamestnanci vybratí na Úrade pre štátnu službu a rovnako nebol vybratý ani riaditeľ. Stalo sa tak až vo februári 2003. Títo pracovníci pracujú na základe zmluvy, ktorá bola uzavretá v rozpore so zákonom 263 o verejnom obstarávaní, nakoľko bolo použité rokovacie konanie bez zverejnenia s odôvodnením časovej tiesne nezavinenej obstarávateľom. Zase tá zázračná formulka - časová tieseň - však bola preukázateľne zavinená zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky ako aj Úradu vlády Slovenskej republiky. Ich zmluvy boli vo februári antidatované a od januára na tri mesiace a mesačne sú uzatvárané nové, formou mandátnych zmlúv. Kto je, opäť, za toto zodpovedný? pýtam sa. Zase minister financií, alebo koordinátor pre európske záležitosti, pán podpredseda vlády pán Csáky?

Rovnaká situácia je aj v programovaní, ktoré je najslabším článkom celej zahraničnej pomoci. V roku 2002 sa skončil projekt, v ktorom bolo pre programovanie vyškolených viac ako 800 účastníkov, ktorí dostali certifikát. V brandži zostalo podľa nedávneho hodnotenia, na ktorom sa podieľala aj Národná agentúra programu Leonardo da Vinci, sotva 5 % vyškolených ľudí. Z 800 odborníkov máme 5 %, ktorí zostali v brandži. Pýtam sa opäť, kto je za to zodpovedný? Na toto je viacej odpovedí.

V tlači často počujeme, že nie sú vhodné projekty, že je ich málo a tak ďalej, ale hlavný dôvod je v nekoncepčnosti a nesystémovosti výberu a prípravy odborníkov. Systém ich stabilizácie. Touto stabilizáciou určíte nielen plat, ako to bolo povedané aj mojimi predrečníkmi. Sú tu aj iné aspekty. Veľkou škodou je, že v podstate 100 % podpory Európskej únie budú zabezpečovať rezorty, ktoré sú v súčasnosti zastúpené jednou stranou, a to stranou SMK. Chýba tu krížová väzba, jednoducho, aby mohlo dôjsť k nejakému vzájomnému kontrolovaniu, skôr sa mi zdá, že veľakrát to vyzerá byť len divadielko, že dochádza k nejakému kontrolovaniu, aby bolo vidieť, že sa predsa len čosi robí, ale tá stabilizácia je určite aj na niečom inom. Nemôže to byť podmienené len tým, že niekto je príslušníkom SMK, tak ako je to povedzme na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, kde je v podstate 90 % pracovníkov, ktorí sú predovšetkým takto zastúpení. Nebudem hovoriť o významných funkciách, ako je to napríklad na centrálnej finančnej kontraktačnej jednotke, kde je napríklad na čele pani inžinierka Silvia Cúcorová a priamo za to zodpovedá. Zopár otázok bolo položených, treba si na ne odpovedať. Asi my, alebo pán podpredseda? Uvidíme.

Vážené dámy, vážení páni, na nedostatočné administratívne kapacity bol podpredseda vlády pán Pál Csáky niekoľkokrát upozornený Európskou komisiou, z viacerých strán. Bol to okrem iných vyjednávač Európskej komisie so Slovenskou republikou pán Megang, generálny riaditeľ Komisie pre regionálny rozvoj Luis Rieka Figue, ktorý je zodpovedný za predvstupové programy, štrukturálne fondy a kohézny fond. Kritizoval Slovenskú republiku nielen za nedostatočné administratívne kapacity na prípravu a implementáciu projektov, ale i za nejasnosti v základnej stratégii, za nejasnosť zámerov. Pán Rieka Figue sa dokonca vyjadril, že spomedzi pristupujúcich krajín do EÚ sme najmenej pripravenou krajinou! Dobre počujete, najmenej pripravenou krajinou. Nebola to strana Smer, ktorá to hovorila. Neboli to ani ostatné strany, ktoré sa dnes pripojili k výzve zvolať túto mimoriadnu schôdzu. A nedá mi ešte nespomenúť, že korunu všetkému nasadil pán minister výstavby regionálneho rozvoja Gyurovszky, ktorý sa po zasadnutí vlády, ktorá sa 28. mája zaoberala správou o stave pripravenosti na čerpanie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, rovnako harmonogramom ďalšieho postupu, keď sa vyjadril, že dôvodom na vypracovanie správy bolo zistenie, že citujem: "Situácia v oblasti prípravy čerpania štrukturálnych fondov a kohézneho fondu je vážna." Áno, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dobre ste počuli, situácia je vážna. Nepripadá vám to ako v tej rozprávke, kde prišiel princ Gyurovszky do zakliateho zámku po tom, ako utŕžil zopár rán od ostrej Európskej komisie, aby svojím bozkom prebudil princeznú Pála Csákyho z hlbokého spánku o Európskej únii, práve keď sa mu snívalo alebo keď sa jej snívalo o štrukturálnych fondoch a kohéznom fonde. (Potlesk.) Samozrejme, spolu s princeznou sa prebudilo i celé kráľovstvo - vláda Slovenskej republiky. Ešte sa zámerne vrátim k prešľapom počas nie celkom vydarenej predreferendovej kampane, aby som v závere povedal, prečo som sa trošku vrátil k tomu, lebo myslím si, že je to veľmi dôležité.

Pripomeniem zbabrané. Neprofesionálnu infolinku, na ktorú sa nemohli občania dovolať, alebo keď sa dovolali, len v malom množstve, kvôli zastaranej ústredni. Samozrejme, pán podpredseda Csáky povie, že za to nebol zodpovedný, takisto ako nebol zodpovedný za rozoslanie pozvánok na inštruktážny seminár pre poslancov pred referendom, ktoré niektorým prišli neskoro, niektorým vôbec neprišli, a keď, tak prišli ráno v deň uskutočnenia. Nevadí, že to bolo aj pre poslancov mimobratislavských, však čo, všetci sú v Bratislave, alebo musia mať nejaké informácie.

Ďalšia je nefungujúca euroizba na Štefánikovej ulici v Bratislave, ktorú som nemohol ani nájsť, priznám sa. Prišiel som na to, že táto izba by mala fungovať podľa drahej reklamy, ktorá bola zrejme v Slovenskom rozhlase objednaná z Úradu vlády, ale podarilo sa mi to napokon nájsť, a keď som vošiel dovnútra, tak som sa spýtal, kde to je. Povedali mi, všetko je uložené tu pred vami na takej poličke, ak máte záujem, zoberte si, čo chcete. A ja hovorím , však predsa by tu mala byť nejaká zodpovedná osoba, ktorá mi niečo povie. "No, viete, v tej izbe dnes prebieha nejaké školenie do konca týždňa, príďte na budúci týždeň v pondelok, zoberte si, čo chcete." Nuž, ak sme takto vynaložili naše prostriedky, mám na mysli prostriedky daňových poplatníkov, že v budovách, kde bola euroizba, nebola ani označená, nehovoriac o tom, že by tam malo svietiť logo, ktoré sme tak pompézne odsúhlasovali a ukazovali, aby každému asociovalo, že áno, tak tu to sa asi niečo deje. A potom keď vojdeme dovnútra, zistíme, že v podstate sa môžeme obslúžiť sami, bez nejakého ďalšieho komentára.

Ale ja sa nečudujem, že to tak bolo, pretože pán podpredseda asi riešil problémy s takzvanou eurohymnou, ktorú akoby nechtiac najskôr pochválil, bez poverenia, či ju je možné použiť, a potom vzápätí, keď o nej všetko prasklo, to už nebola pravda. Tu platí presne: Veď ja nič, ja muzikant. Keby sa takýto škandál stal, vážené poslankyne, vážení poslanci, nejakému prednostovi okresného úradu, tak sa možno pousmejeme, odvoláme ho a všetko je v poriadku. Ale ak sa to stane podpredsedovi vlády a ešte pred takým dôležitým referendom pre Slovenskú republiku, kedy všetko musí klapať, tak to už je hanba pre celé Slovensko, a navyše tento človek nie je odvolaný a neurobí ani nijakú sebareflexiu. Škandál so spotom v Slovenskom rozhlase už ani nebudem komentovať, že v prípade, keď nebudeme v Európskej únii, tak budeme musieť mať víza do Českej republiky. Pán podpredseda mi vysvetlil na minulom zasadnutí Európskej integrácie, že v podstate už neviem, kto sa vyjadril, že to nebolo niečo, čo je neetické. Nuž dobre. Už sme si zvykli, že druhí sa vyjadrujú za niekoho, čo je za to zodpovedný. No a manipulácia, či klamanie občanov v oficiálnych dokumentoch predreferendovej kampane, mimochodom, ten letáčik som si zobral z tej police, ktorá tam bola pre mňa pripravená, alebo pre ostatných občanov, kde sa píše, mimochodom, okrem iných vecí, o ekonomických dôsledkoch, že služby budú, samozrejme, po vstupe do Európskej únie za nižšie ceny. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ukážte mi ekonóma v Slovenskej republike, ktorý by tomu veril. Naopak, od guvernéra Národnej banky Slovenska počnúc až po odborníkov na SAV, všetci svorne tvrdia, že práve ceny za služby budú rásť, vôbec nebudú nižšie. Za toto je podľa môjho názoru zodpovedný pán podpredseda Pál Csáky, nemôžem si pomôcť, je to tak. Dodnes nevyvodil žiadnu zodpovednosť voči svojim podriadeným, čiže s tým súhlasí. Viem si teraz predstaviť, že si mnohí myslíte, veď referendum bolo úspešné, načo o tom ešte hovoriť! Vďaka patrí občanom Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodli aj napriek prešľapom pána podpredsedu Pála Csákyho počas referendovej kampane za to, že referendum bolo platné. Ale určite táto skúsenosť hovorí o kvalite manažérskych schopností pána podpredsedu vlády zvládnuť omnoho zložitejší proces, ako je príprava a čerpanie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, kde ide o takmer 60 miliárd slovenských korún, a nie o 50 miliónov ako v predreferendovej kampani.

Všetci dobre viete, čo viete počítať, 60 miliárd a 50 miliónov je veľký rozdiel.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, posúďte sami, či tu je alebo nie je nejaké riziko zvládnutia tohto dôležitého procesu pre Slovenskú republiku zo strany podpredsedu Pála Csákyho. Ja ako jeden z predkladateľov návrhu uznesenia na odvolanie podpredsedu Pála Csákyho si myslím, že je tu veľké riziko, a preto vás chcem požiadať o zodpovedné zváženie vášho hlasovania, alebo trváte na tom, že je mu potrebné ešte dať šancu? Myslite, prosím, na národné záujmy Slovenskej republiky, keď budete hlasovať o dôvere pánu podpredsedovi Pálovi Csákymu. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)