B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť poslanca Jozefa Banáša, aby podal informáciu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.

J. Banáš, poslanec: Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 282 z 20. júna 2003 pridelil návrh na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane na prerokovanie týmto výborom: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky súhlasili s návrhom na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky s návrhom na predĺženie pôsobenia ženijnej jednotky ozbrojených síl Slovenskej republiky v operácii Trvalá sloboda v Afganistane v znení, ako ho navrhla vláda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou tejto správy.

Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Pán poslanec Hopta ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Nech sa páči, máte slovo.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy, vážení páni, je mi ľúto, že rozhodujeme o takej dôležitej otázke, ako je predĺženie pobytu príslušníkov našej armády v zahraničí, a táto sála je de facto prázdna. Čiže nemáme záujem nejako sa touto otázkou v podstate zaoberať a viac-menej berieme na vedomie, o čom vláda rozhodla.

Klub poslancov Komunistickej strany Slovenska nepodporuje vyslanie našej jednotky, resp. predĺženie jej pobytu, a nepodporujeme to z viacerých dôvodov. Myslíme si, že nie sú na to politické dôvody, pretože svojím spôsobom tieto jednotky sa podieľajú na okupácii suverénnej krajiny, krajiny, ktorá má síce problémy, ale podľa nášho názoru si dokáže vyriešiť možno aj sama, resp. už samotný názov Trvalá sloboda hovorí o tom, že nejde, síce navonok je to o slobode, ale v skutočnosti ide o okupáciu. Potom niekedy sa stáva, že máme obavy, či náhodou teroristi z týchto krajín nenapadnú, alebo nemôžu spôsobiť nejaké problémy aj na území Slovenskej republiky. Ale pýtam sa: Nezadávame im sami príčinu na to, že vysielame tam jednotky?

Po druhé, hovorilo sa tu o 40 miliónoch korún. Je to síce len na predĺženie pobytu. Ten pobyt stál už dosiaľ niekoľko desiatok miliónov korún. My vieme, že len v Iraku 315 miliónov korún a ďalšie desiatky miliónov korún budú stáť aj na predĺženie tohto pobytu. Čiže ak na jednej strane pán minister financií hľadá všetky možnosti, ako naplniť štátnu kasu, hľadá zdroje, zvyšujeme dane, zvyšujeme rozličné poplatky, koncesionárske atď., tak zrazu v kapitole ministerstva obrany bez problémov sa nájde niekoľko desiatok miliónov korún. Čiže je to aj o tom, aby sme tieto finančné prostriedky podľa môjho názoru uprednostňovali tam, kde sú dôležitejšie.

Klub Komunistickej strany Slovenska je presvedčený o tom, že vynaloženie niekoľko desiatok miliónov korún bolo by účelnejšie vynaloženie, ak by boli vynaložené na riešenie existujúcich sociálnych problémov, ktoré v našej krajine bezpochyby sú. Čiže z tohto dôvodu klub za KSS nemôže podporiť a nemôže súhlasiť s tým, aby príslušníci našej armády pôsobili v takej vzdialenej krajine za finančné prostriedky našich daňových poplatníkov, a sme presvedčení, že Národná rada by mala prijať rozhodnutie, že pobyt tejto jednotky nepredĺžiť.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný - pán poslanec Ondriaš. Nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Mám faktickú poznámku k situácii v Afganistane. Podľa správy OSN Úradu o drogách a kriminalite Afganistan v súčasnosti produkuje deväťkrát viac ópiových makovíc ako v posledný rok, keď tam vládol Taliban. Podľa ďalších správ v odľahlých častiach Afganistanu sa heroín používa ako platidlo. Napr. 95 % heroínu, ktorý sa predáva v Londýne, pochádza v súčasnosti z Afganistanu. Za hranicou Kábulu vládne chaos, kde rozhodujú lokálni vládcovia. A ja sa pýtam: Toto je tá demokracia a humanita v Afganistane, ktorú tam aj my máme pomáhať budovať a brániť? Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hopta, samozrejme, môžete na vášho straníckeho kolegu reagovať. Nech sa páči.

I. Hopta, poslanec: Chcem ho len doplniť. Pán poslanec Ondriaš zrejme zabudovať povedať, že to bolo cieľom okupácie Afganistanu, aby určité zbrojárske firmy si nielen vyskúšali zbrane, ale, samozrejme, aby zarobili niečo aj na drogách. Je mi ľúto, že naša armáda, naša krajina sa vydáva podobným smerom. Podľa môjho pohľadu de facto Slovenská republika podporuje terorizmus, podporuje štátny terorizmus reprezentovaný predovšetkým Spojenými štátmi severoamerickými.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pokračujeme. Končím rozpravu a pokračujeme druhým čítaním o vládnom návrhu... (Reakcia z pléna.)

Pán minister, nech sa páči.

I. Šimko, minister obrany SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Rád by som sa predsa len niekoľkými slovami vyjadril k vystúpeniu pána poslanca Hoptu, pretože ide o absolútny nezmysel, to, čo ste, pán poslanec, povedali, hlavne pokiaľ ste hovorili o tom, že ide o nejakú okupáciu. Máme skúsenosti s okupáciou a vtedy vaša strana mala konať oveľa rozhodnejšie (piskot v sále), ale ozbrojené sily Slovenskej republiky...

P. Rusko, podpredseda NR SR: Poprosím pána poslanca, aby sa zdržal takýchto prejavov.

I. Šimko, minister obrany SR: ... spolu s inými ozbrojenými silami sú na území Afganistanu so súhlasom orgánov, ústavných orgánov Afganistanu. V Afganistane sa nedá v súčasnosti normálne žiť. Afganistan je výcvikovým priestorom pre medzinárodný terorizmus. Ak sa vám páčil režim Talibanu, neberiem vám váš postoj k tomu, ale ten režim bol naozaj neľudský a mnoho, mnoho ľudí prišlo o život práve v dôsledku tohto režimu. Preto multinárodné ozbrojené sily, ktoré dnes na území Afganistanu pôsobia, sú naozaj sily, ktoré tam v súlade s vôľou Afgancov samotných a afganskej vlády nastoľujú poriadok. Tento poriadok, samozrejme, nastolovať, to niečo stojí...

P. Rusko, podpredseda NR SR: Vypnite pána poslanca, prosím vás.

I. Šimko, minister obrany SR: ... stojí to prostriedky a dnes je dnešný svet a bezpečnostné prostredie práve o tom. Áno, aj ministerstvo obrany má vo svojej kapitole vyčlenené prostriedky na zahraničnú pomoc takéhoto typy. Majú to vo svojich kapitolách všetky demokratické krajiny sveta a Slovenská republika práve vďaka tomu, že nestrká hlavu do piesku, je dnes aktívnym hráčom v demokratickom svete, ale vám to, samozrejme, nič nehovorí.

Ďakujem pekne a prosím ostatným pánov poslancov o podporu návrhu vlády na udelenie súhlasu s predĺžením pobytu slovenskej ženijnej jednotky v Afganistane. Ďakujem pekne.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister.

Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nechce, ďakujem pekne.

Pokračujeme druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 223. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 223a.

Prosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, medzi hlavnými dôvodmi, ktoré viedli vládu k predloženiu tohto návrhu novely zákona, bola podpora finančnej stability Fondu ochrany vkladov poskytovanej zo štátnych prostriedkov v prípade potreby finančných prostriedkov pre Fond ochrany vkladov. Takéto pravidlá, účel a výšku poskytovania potenciálnych príjmov zo štátneho rozpočtu a štátnych záruk bude určovať predovšetkým zákon o rozpočtových pravidlách a zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

Ďalším dôvodom predloženia tejto novely je zmena v zložení najvyšších orgánov Fondu ochrany vkladov, t. j. v trvalom zložení Rady a Dozornej rady Fondu ochrany vkladov tak, aby sa zabezpečil početný pomer troch zástupcov komerčných bánk, dvoch zástupcov Národnej banky Slovenska a dvoch zástupcov ministerstva financií. Uvedeným zložením sa sleduje zamedzenie absolútnej kontroly komerčných bánk, čím sa zamedzí vzniku potenciálneho konfliktu záujmov medzi komerčnými bankami a Fondom ochrany vkladov. V neposlednom rade ide o zrušenie ustanovenia o oprávnení Fondu ochrany vkladov poskytovať úvery bankách v nútenej správe.

Popri zohľadnení podnetov od Svetovej banky je cieľom predloženého návrhu novely zákona o ochrane vkladov tiež úprava viacerých ustanovení v doterajšom zákone o ochrane vkladov. Ide o úpravy vzhľadom na novú legislatívu, predovšetkým nový zákon o platobnom styku, nový zákon o cenných papieroch a investičných službách a nový zákon o ochrane osobných údajov, ako aj vzhľadom na poznatky a skúsenosti Fondu ochrany vkladov zo zabezpečovania vyplácania úhrad za zákonom chránené nedostupné bankové vklady vrátane poznatkov zo sporov súvisiacich s vyplácaním náhrad za nedostupné bankové vklady.

Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Hurbana, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil stanovisko gesčného výboru.

J. Hurban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedený materiál máte k dispozícii ako tlač 223a.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 287 z 20. mája 2003 pridelila tento vládny návrh zákona Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o tomto vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Určené výbory Národnej rady odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v spoločnej správe (tlač 223a) v časti IV.

Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor ma poveril, aby som predniesol túto spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem pekne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil pán poslanec Karlin, a dávam mu slovo.

Nech sa páči.

G. Karlin, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný, chcem len upriamiť pozornosť na postrehy pri prečítaní zákona, ktoré som ja uznal vhodné zreteľa.

Treba povedať, že zákon prináša pozitívne prvky a spresnenia na už doteraz prijaté zákony. Ďalej treba povedať, že najviac sa to dotkne občanov, ktorí investovali do podielových fondov, lebo tieto sú vylúčené z ochrany Fondu ochrany vkladov a ich ochranu preberajú správcovské investorské spoločnosti. Ale peniaze, ktoré tam investovali, sú v bankách, čiže ak skrachuje banka, kde sú uložené peniaze tých, čo si kúpili podielové fondy, a ak ich včas správcovská spoločnosť z nej nevyberie, tak môžu o ne prísť.

Ďalej, zákon dopĺňa podmienky uplatňovania nárokov na výplatu z Fondu ochrany vkladov a podmienky predloženia a súhlasu občana s veľmi podrobnými údajmi. Kvôli tomu sa vkladá nový odsek v § 10 ods. 10. Navrhované znenie sa síce odvoláva na zákon o informáciách, zákon č. 428/2002 Z. z., ale zároveň sa vyžadujú všetky údaje do podrobnosti pod podmienkou, že ak ich klient nepredloží a dokonca nebude súhlasiť s tým, že tieto osobné údaje vrátane fotografie si nebude môcť on zaznamenať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním, tak náhradu vyplatenú nedostane.

Mňa by len zaujímalo, či s takýmto postupom súhlasí Úrad na ochranu osobnosti a pokiaľ je to možné ešte nejakým rozumným spôsobom korigovať. Ináč so zákonom ako takým súhlasím a podporím ho. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Konštatujem, že sa ďalej do rozpravy nikto neprihlásil, končím rozpravu.

Žiada si reagovať pán minister? Nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ja len krátko k tým podielovým fondom, pán poslanec. Je to tak, ako ste povedali, ale je to tak všade na svete. Jednoducho miera investovania v podielových fondoch, miera rizika spojená s investovaním v podielových fondoch je všade na svete trochu vyššia ako miera rizika spojená s uložením peňazí v banke. Zároveň však tá miera rizika je znižovaná tým, že podielové fondy fungujú podľa zákona o kolektívnom investovaní a sú pod dohľadom Úradu pre finančný trh. Takže to riziko je zmierňované týmto spôsobom. Čiže ide o štandardnú vec, aj keď ten rozdiel, ktorý ste hovorili, tam je. A čo sa týka tých osobných údajov, na to sa pozriem, na to neviem okamžite reagovať. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Žiada si slovo spoločný spravodajca? Nie.

Ďakujem pekne, páni. Konštatujem, že hlasovanie je preložené na 15.00 hodinu.

Preto pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Uzbeckej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

Návrh vlády ste dostali ako 245, spoločnú správu výborov máte ako tlač 245a.

Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Prosím, aby sa ujal slova.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Uzbeckej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 359 z 24. mája 2000 vláda vyslovila súhlas s uzavretím tejto dohody. Dohoda bola podpísaná dňa 6. marca 2003 v Taškente. Uznesením vlády č. 274 z 23. apríla 2003 vláda vyslovila súhlas s dodatkom dohody, ktorým bola schválená doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

V snahe vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie sa Slovenská republika a Uzbecká republika rozhodli uzavrieť zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, keďže v súčasných hospodárskych vzťahoch má Slovenská republika s Uzbekistanom v oblasti medzinárodného zdanenia bezzmluvný vzťah. Cieľom tejto dohody je vytvoriť právny rámec na rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov. Uplatňovaním dohody bude právo na daň z jednotlivých zdrojov rozdelené objektívne medzi oba zmluvné štáty. Dohoda rieši prekrývanie daňových sústav Slovenskej republiky a Uzbeckej republiky a eliminuje nadmerné daňové zaťaženie, odstraňuje zdanenie toho istého príjmu dvakrát.

Dohoda sa tak stáva jednou z najdôležitejších podmienok rozvoja vzájomných zahraničnoobchodných vzťahov. Význam tejto dohody spočíva aj v rozvoji spolupráce daňových administratív pri predchádzaní daňových únikov. Dohoda sleduje objektívne rozdelenie práv na zdanenie príjmu medzi štát zdroja a štát, v ktorom má príjemca sídlo alebo bydlisko.

Text dohody je vypracovaný v súlade s ustanoveniami modelovej daňovej zmluvy OECD, ktorá je pre Slovenskú republiku ako členskú krajinu OECD východiskovou zmluvou a prostriedkom na harmonizáciu medzinárodného konania. Táto zmluva nebude mať negatívny dosah na štátny rozpočet, naopak, rozvojom hospodárskych vzťahov sa predpokladá pozitívny vplyv.

Keďže je dohoda v zmysle vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky zmluvou prezidentskej povahy, musí byť predložená na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky. Dohoda priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb pri zamedzení dvojitého zdanenia. Dohoda nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Pokiaľ ide o otázku zlučiteľnosti tejto dohody o zamedzení dvojitého zdanenia s právom Európskej únie, zamedzenie dvojitého zdanenia je vo výlučnej národnej pôsobnosti členských štátov Európskej únie.

Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi.

Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Karola Fajnora, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Uzbeckej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku podľa tlače 245a v druhom čítaní.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 263 z 10. júna t. r. pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s touto dohodou Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie, rozpočet a menu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh dohody. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Uzbeckej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

K predmetnej dohode zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady po prerokovaní návrhu uznesením č. 179 z 18. júna odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s návrhom. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie po prerokovaní návrhu svojím uznesením č. 130 z 25. júna odporučil Národnej rade opäť vysloviť s návrhom súhlas. Gestorský Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval tento návrh 16. júna a prijal uznesenie č. 126 s odporúčaním pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas.

Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, aby vyslovila súhlas s predloženou dohodou a aby zároveň rozhodla, že Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Uzbeckej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Správa výborov Národnej rady o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Uzbeckej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku bola schválená uznesením gestorského výboru č. 146 z 26. júna 2003. Uznesením gestorský výbor určil spoločného spravodajcu a poveril ho predniesť túto správu.

Vážený pán predsedajúci, žiadam o otvorenie rozpravy.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa neprihlásil nikto. Končím rozpravu. Ďakujem pekne pánom predkladateľom a spoločnému spravodajcovi.

Pokračujeme druhým a tretím čítaním o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Slovinskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 246, spoločnú správu výborov máte ako tlač 246a.

Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš. Prosím, aby sa ujal slova.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Slovinskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 275 z roku 2003 z 23. apríla 2003 vláda vyslovila súhlas s uzavretím tejto zmluvy. Zmluva bola podpísaná 14. mája t. r. v Bratislave. V súčasných hospodárskych vzťahoch sa medzi Slovenskou republikou a Slovinskou republikou uplatňuje v oblasti medzinárodného zdaňovania Zmluva medzi ČSSR a Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávie o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, publikovaná v Zbierke zákonov SR pod č. 99/1983. Obe krajiny sa v snahe skvalitniť podnikateľské prostredie rozhodli renegociovať zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá zohľadní aktuálne podmienky ekonomických vzťahov.

Cieľom zmluvy je vytvoriť právny rámec na rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov. Uplatňovaním zmluvy bude právo na jeden z jednotlivých zdrojov rozdelené objektívne medzi oba zmluvné štáty. Zmluva rieši prekrývanie daňových sústav Slovenskej republiky a Slovinskej republiky a eliminuje nadmerné daňové zaťaženie, odstraňuje zdanenie toho istého príjmu dvakrát. Zmluva sa tak stáva jednou z najdôležitejších podmienok rozvoja vzájomných zahraničnoobchodných vzťahov. Veľký význam tejto zmluvy spočíva aj v rozvoji spolupráce daňových administratív pri predchádzaní daňových únikov. Zmluva sleduje objektívne rozdelenie práva na zdanenie príjmu medzi štát zdroja a štát, v ktorom má príjemca sídlo alebo bydlisko.

Text zmluvy je vypracovaný v súlade s ustanoveniami modelovej daňovej zmluvy OECD, ktorá je pre Slovenskú republiku ako členskú krajinu OECD východiskovou zmluvou a prostriedkom na harmonizáciu medzinárodného zdaňovania. Uzavretie tohto zmluvného dokumentu nebude mať negatívny dosah na štátny rozpočet, naopak, predpokladá sa, že rozvojom slovensko-slovinských hospodárskych vzťahov dôjde k pozitívnemu vplyvu na štátny rozpočet. Celkový prínos uzatvorenia tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia bude závisieť od tempa rozvoja jednotlivých foriem hospodárskej spolupráce oboch štátov.

Keďže je zmluva v zmysle vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky zmluvou prezidentskej povahy, musí byť predložená na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky. Táto zmluva je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonmi. Súčasťou predkladaného materiálu je preto aj doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi. Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, s výnimkou vyššie uvedenej zmluvy medzi ČSSR a SFRJ o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku, ktorej platnosť končí vo vzájomných vzťahoch medzi Slovenskom a Slovinskom dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. Pokiaľ ide o otázku zlučiteľnosti tejto zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s právom Európskej únie, zamedzenie dvojitého zdanenia je vo výlučnej národnej pôsobnosti členských štátov Európskej únie.

Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi ministrovi.

Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Karola Fajnora, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pán spravodajca.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorského výboru pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Slovinskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku podávam Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedenej zmluvy.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 264 z 10. júna pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Slovinskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku týmto výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre financie, rozpočet a menu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zmluvy. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Slovinskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

Na základe prerokovania návrhu výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky s návrhom zmluvy vysloviť súhlas s tým, že zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi, a to výbor pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 125 zo 16. júna, ústavnoprávny výbor uznesením č. 180 z 18. júna a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 131 z 25. júna. Z uznesení výborov uvedených pod bodom č. III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, aby vyslovila súhlas s predloženou zmluvou a aby zároveň rozhodla, že zmluva medzi Slovenskou republikou a Slovinskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu, pričom konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Konštatujem, že sa neprihlásil nikto. Končím rozpravu. Ďakujem obom pánom.

Ďalej nasleduje druhé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 232 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 232a.

Dávam slovo poslancovi Robertovi Ficovi, ktorý za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní.

R. Fico, poslanec: Vážené dámy a páni, na predložený zákon o obchodných reťazcoch môžu byť a vždy budú aj rôzne názory, ale rozhodovať by sa malo vždy na základe neskreslených a dobre podložených argumentov. Namiesto bagatelizovania problémov súvisiacich s reguláciou obchodných reťazcov by sa za uvedených okolností na Slovensku malo o tejto otázke vecne a intenzívne diskutovať. Tvrdenia typu "už aj tak je neskoro", prípadne "akákoľvek regulácia je škodlivá" bez podrobného odôvodnenia by mali byť postavené mimo takejto diskusie. Ukazuje sa totiž, že na Slovensku sa udomácnila zvláštna kultúra rozhodovania, ktorej chýba elementárna schopnosť predvídať spoločenské problémy a vopred im predchádzať. Aj v prípadoch, že potenciálne riziká vo vzťahu k danej politike možno ľahko predpovedať, vzbudia pozornosť až vtedy, keď je už aj tak neskoro a keď možné opatrenia môžu mať pre vládu svoje politické a ekonomické dôsledky.

Priznám sa, že slová, ktoré som teraz uviedol a s ktorými bezvýhradne súhlasím, sú z analýzy jednej organizácie tretieho sektora a vysoká hodnota a objektivita týchto slov sa preukázala aj pri prerokúvaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Vo výboroch, na ktorých som sa zúčastnil, vystúpili do popredia 4 skupiny otázok:

1. otázka: vzťah návrhu zákona o obchodných reťazcoch k trhovej ekonomike a hospodárskej súťaži,

2. otázka: korešpondovanie poslaneckého návrhu s úlohou štátu k trhovej ekonomike, alebo nie,

3. otázka: podstata navrhnutých nástrojov,

4. otázka: použiteľnosť zákona o ochrane hospodárskej súťaže na boj proti praktikám obchodných reťazcov.

Výsledky rokovania výborov, o čom svedčí i spoločná správa, nakoniec nenarúšajú zámer predkladateľov tohto návrhu zákona, práve naopak, prispeli k skvalitneniu predloženého návrhu. Problémom je však pre nás prijať predovšetkým vypustenie § 5 z návrhu zákona, ktorý hovorí o zriaďovaní obchodnej prevádzkarne, a tam potom aj podám procedurálny návrh, aby sme o tom bode spoločnej správy, ktorý navrhuje vypustiť § 5, hlasovali samostatne.

Rád by som pripomenul, že návrh zákona predpokladá stanovenie pravidiel v troch samostatných oblastiach. Predovšetkým to je oblasť dodávky tovarov do obchodných reťazcov, ďalej to je oblasť výstavby nových alebo zmeny veľkých obchodných prevádzkarní a prevádzkarní patriacich do obchodných reťazcov. Takýto nástroj zatiaľ existujúcemu obchodu ešte nikto neponúkol. A nakoniec je to tretia oblasť, nezabudli sme ani na spotrebiteľskú verejnosť. Vzhľadom na to, že existuje viacero predpisov chrániacich spotrebiteľa, pri špeciálnom návrhu zákona predovšetkým sme sa dotkli najdôležitejšej časti, a to akcií, súťaží a obdobných podujatí, kde prostredníctvom zneužívania ekonomickej sily zo strany prevádzkovateľov obchodných reťazcov dochádza k prisvojovaniu významnej časti zliav poskytnutých výrobcami tovarov a určených pre spotrebiteľa.

Na otázku použiteľnosti zákona o hospodárskej súťaži v boji proti nekalým praktikám obchodných reťazcov - a táto otázka veľmi často rezonovala vo výboroch Národnej rady -, na túto otázku nám najlepšie odpovedia dva citáty z analýzy správania obchodných reťazcov na trhu Slovenskej republiky, ktorú vypracoval Protimonopolný úrad Slovenskej republiky.

Citujem: "Praktiky, ktoré uplatňujú obchodné reťazce voči svojim dodávateľom, môžu vytvoriť asymetriu hospodárskych súťaží na trhu dodávateľov tovarov. Napríklad výrobca, ktorý získa prístup do regálu obchodného reťazca, nemusí byť nevyhnutne ten najlepší, najefektívnejší, s najlepšou ponukou a preferovaný zákazníkmi, ale ten, kto je schopný, resp. ochotný platiť poplatky. Navyše praktiky môžu pôsobiť pre dodávateľov aj ako vyššia bariéra vstupu do odvetvia, obmedzovať počet výrobcov dodávateľov do obchodného reťazca, odčerpávať výrobcom zdroje na inovácie, vývoj nových produktov, budovanie značky a tým vplývať na zníženie konkurencieschopnosti výrobcov."

Protimonopolný úrad zistil a konštatoval používanie uvedených praktík, poukázal aj na ich možný dosah, avšak došiel k paradoxnému záveru - a znovu ho citujem: "Ak by bolo prijaté rozhodnutie, že problematiku obchodných reťazcov je nutné riešiť zákonom, Protimonopolný úrad zastáva názor, že problematika obchodných reťazcov a kontrola praktík, ktoré tieto obchodné reťazce používajú, nespadá pod problematiku hospodárskej súťaže a do kompetencie Protimonopolného úradu."

Chcem teda zdôrazniť, vážené dámy a páni, že na Slovensku nemáme právny rámec, ktorý by kontroloval správanie obchodných reťazcov.

Osobitne chcem zvýrazniť otázku, prečo nemá ani jeden obchodný reťazec podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže dominantné postavenie na vnútornom trhu. No je to predovšetkým preto, že nepresahuje 25-percentný podiel na maloobchodnom obrate. Je však dominantný systém obchodných reťazcov ako celok? Určite áno. Týmto sa však nijako nedostáva do rozporu so zákonom koncentrácie u jednotlivého subjektu. Po likvidácii malých a stredných predajcov dodávatelia potravinárskych výrobkov sa stávajú závislými od systému obchodných reťazcov. A možno aj z týchto dôvodov doteraz neexistuje jediné právoplatne ukončené konanie, ktoré by konštatovalo, že dochádza k používaniu praktík, ktoré náš návrh zákona zakazuje. Môžem uviesť, že bol podaný jeden návrh na Protimonopolný úrad na začatie konania, ale Protimonopolný úrad sa nemohol zaoberať, lebo nemá dostatočný právny rámec. Toto je aj jeden z hlavných dôvodov, vážené dámy a páni, prečo je potrebný nami predkladaný návrh zákona.

Tiež sa navrhuje uzákonenie pravidiel pri výstavbe nových alebo zmenách veľkých obchodných prevádzkarní a prevádzkarní patriacich do obchodných reťazcov. Vzhľadom na uvedené navrhovaný § 5 obsahuje ragulatív priestorového usporiadania a funkčného využívania územia ako záväznú smernicu, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území v podobe slovného vyjadrenia hodnôt zohľadňovaných pri územnom plánovaní vydaním územného rozhodnutia, zriaďovaní a zmenách veľkých obchodných prevádzkarní a prevádzkarní patriacich do obchodných reťazcov.

Opakujem ešte raz, nie sme nadšení tým, že v spoločnej správe je práve bod, ktorý hovorí o vypustení § 5. Uviedol by som skúsenosti z iných krajín, napríklad v Poľsku je povedané, že koľko metrov štvorcových predajnej plochy môže byť na určitý počet obyvateľov. Čiže sú systémy, mechanizmy, ktoré regulujú nové a nové obchodné prevádzkarne patriace do obchodných reťazcov.

Vôbec nie je neskoro, vážené dámy a páni, pretože podľa analýz, ktoré máme k dispozícii, je výstavba obchodných reťazcov na Slovensku iba v polovičke a druhá polovička nás ešte len čaká. O to viac treba tento návrh zákona prijať.

Návrh predpokladá aj normatívnu reguláciu niektorých vzťahov súvisiacich s akciami, súťažami, výročiami a podobne, čím zohľadňuje aj záujmy širokej spotrebiteľskej verejnosti. Možnože to ani nevieme, ale väčšinu akcií organizovaných obchodnými reťazcami zaplatia výrobcovia tovarov a prevádzkovatelia reťazca si ponechávajú významnú časť akciovej zľavy určenej pre spotrebiteľa, ktorá je jej, samozrejme, neposkytnutá. Dokonca chcem povedať aj to, že ak sa objavia v našich poštových schránkach rôzne farebné letáky, v obrovskom množstve veľakrát to zahadzujeme, toto všetko platia dodávatelia, toto neplatia obchodné reťazce, o to výhodnejšie sa naozaj obchodným reťazcom žije a dýcha na území Slovenskej republiky.

Navrhované riešenie, ktoré sme dali do návrhu zákona, pripúšťa len také akcie a obdobné podujatia, pri ktorých prevádzkovateľ obchodného reťazca premietne do ceny pri predaji tovaru minimálne 90 % zľavy z ceny pri nákupe tovaru finančnej alebo inej výhody poskytnutej dodávateľom.

Vážené dámy a páni, stretnutia s poľnohospodármi, potravinármi, výrobcami kozmetických prostriedkov, malými a strednými obchodníkmi čím ďalej tým viac dokazujú adekvátnosť prirovnania praktík obchodných reťazcov k spôsobom, ktoré používali výpalníci v 90. rokoch. Pri takto vysokých bezplatne vybraných sumách a dokonale vypracovanom systéme už možno ani nejde o slobodnú hospodársku súťaž a trhovú ekonomiku. Pri sume 1 miliardy korún vybranej prevádzkovateľom hypermarketu skôr, než otvorí brány prvému zákazníkovi, by sa skôr výpalník mohol uraziť, lebo o takých peniazoch sa mu nikdy ani len nesnívalo. Aj v období, keď našu spoločnosť trápilo výpalníctvo, sme mohli povedať, neposkytneme vám žiadny ochranný dáždnik. Ak vydržíte nejakú tú tisícku výpalného, zocelí vás to a budete lepšie pripravení na tvrdé podmienky konkurenčného prostredia spoločného trhu Európskej únie. Totižto s takouto argumentáciou sa stretávame v súvislosti s obchodnými reťazcami. Rovnako ako vtedy, aj teraz nejde o ochranný dáždnik, ale o pravidlá, čo je prípustné, lebo je v súlade s verejným záujmom, právnym poriadkom a zásadou poctivého obchodného styku.

Na záver mi dovoľte oznámiť, vážené dámy a páni, že návrh zákona podporuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, že ho podporuje Únia podnikateľov a zamestnávateľov potravinárskeho priemyslu, že ho podporujú jednotlivé Zväzy únie a, samozrejme, aj Slovenská živnostenská komora. Ide o zákon, ktorý bol spracovaný v komunikácii, ide o zákon, ktorý naozaj zohľadňuje požiadavky nielen tých, o ktorých najčastejšie hovoríme, ale určite aj požiadavky druhej strany.

Chcem vás preto poprosiť, vážené dámy a páni, aby ste tejto problematike venovali primeranú pozornosť, a požiadať vás rovnako o podporu návrhu zákona, ktorý je naozaj neuveriteľne, ale neuveriteľne dôležitý. Ďakujem pekne. (Potlesk.)