P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, keďže pôvodne určený spravodajca pán poslanec Minárik tu nie je.

M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi prečítať spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch v druhom čítaní.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 281 z 20. mája 2003 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch na prerokovanie vo výboroch do 20. júna 2003 a v gestorskom výbore do 23. júna 2003 týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenej spoločnej správy výborom v určenom termíne. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, takto:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 10. júna 2003 a uznesením č. 159 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 11. júna 2003. Výbor neschválil predložený návrh uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, keďže za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Z celkového počtu 13 poslancov Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu bolo prítomných 8, za návrh predneseného uznesenia hlasovali 2, žiaden z poslancov nehlasoval proti návrhu a 6 sa hlasovania zdržali. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh skupiny poslancov 12. júna 2003. Výbor neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. S predloženým návrhom zákona vyslovili súhlas 4 poslanci, proti hlasovali 4 poslanci a hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Výbor má 13 členov a prítomných na prerokovaní predmetného návrhu zákona bolo 10 poslancov členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh zákona 10. júna 2003. Výbor neprijal platné uznesenie, keďže podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov nesúhlasila s ním potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Počet členov výboru je 11, prítomných bolo 9, za nehlasoval nikto, proti hlasovali 2 poslanci a 7 sa hlasovania zdržali. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 11. júna 2003. Výbor neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov. S predloženým poslaneckým návrhom zákona vyslovili súhlas 5 poslanci, žiaden z poslancov nebol proti návrhu zákona a 5 sa hlasovania zdržali. Výbor má 12 členov, na rokovaní sa zúčastnilo 10 poslancov členov výboru.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Ak dovolíte, nebudem ich čítať, máte ich v spoločnej správe, sú uvedené pod bodmi 1 až 15. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 14 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bode 15 s odporúčaním neschváliť ho.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 125 z 25. júna 2003. Súčasne poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania poslaneckého návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu a konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto, otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásili páni poslanci Malchárek, Rusnák a pani poslankyňa Tkáčová.

Nech sa páči, pán Malchárek, máte slovo.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pár slovami uviesť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu na vydanie zákona o obchodných reťazcoch, ktoré svojím podpisom potvrdili viacerí z vás.

Na začiatok by som chcel poznamenať, že sme v rámci nášho poslaneckého klubu o tomto návrhu zákona pomerne dlho diskutovali a váhali sme, či ho podporíme, alebo, naopak, zamietneme. Nie je žiadnym tajomstvom, že ide o značne kontroverzný návrh vyvolávajúci polemiky nielen v odbornej, ale i v laickej verejnosti. Tak to aspoň bolo v predchádzajúcom volebnom období, keď sa o rovnomennom návrhu zákona plamenne diskutovalo nielen na pôde parlamentu, ale aj v médiách. V súčasnosti je diskusia okolo tohto návrhu na prvý pohľad pokojnejšia, ale to je zrejme len dôsledkom búrlivých diskusií o iných témach, ktoré momentálne dominujú v spoločnosti. Nič to nemení na skutočnosti, že v odborných kruhoch sa tomuto legislatívnemu návrhu venuje veľká pozornosť, pričom predstavitelia jednej aj druhej strany, t. j. dodávatelia a prevádzkovatelia obchodných reťazcov, sa snažia získať podporu pre svoj pohľad na vec a uhol pohľadu.

Taktiež na pôde parlamentu, a to predovšetkým v jednotlivých výboroch sa o návrhu tohto zákona viedli rozsiahle debaty, ktoré ukázali pomerne výraznú názorovú nejednotnosť a existenciu pozitívnych, ako aj výrazne negatívnych stanovísk. Svedčí o tom aj výsledok prerokovania návrhu zákona výbormi, keď jedine ústavnoprávny výbor odporúčal návrh zákona schváliť a väčšina ostatných výborov neprijala k návrhu uznesenie.

Ako som už spomenul, rozsiahle debaty o tomto návrhu prebehli aj na pôde poslaneckého klubu ANO. Ako politická strana hlásajúca princípy liberalizmu zásadne odmieta neúmerné zásahy štátu do fungovania trhu formou regulácie a reštrikcií, ktoré vytvárajú umelé prostredia, bránia konkurencii a prirodzenej selekcii trhu. Na druhej strane si uvedomujeme nevyhnutnosť stanovenia aspoň minimálnych pravidiel hry prostredníctvom právnych noriem, ktoré umožnia efektívne fungovanie trhu na báze konkurenčného prostredia a zabránia nejakým neférovým praktikám, ktoré trh, naopak, deformujú.

Na základe toho sme sa rozhodli s pripomienkami podporiť návrh zákona z dielne poslancov Smeru, ktorého cieľom je práve stanovenie niektorých základných pravidiel fungovania obchodných reťazcov na trhu a predovšetkým zamedzenie zneužívania ekonomickej sily zo strany týchto subjektov. Zdôrazňujem, že do týchto pripomienok patria aj pripomienky, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, zvlášť teda § 5, ktorý rozhodne navrhujeme odtiaľ vypustiť.

K jednotlivým pripomienkam. Prvým pozmeňujúcim návrhom navrhujeme vypustenie písmena f) v § 3 ods. 2 návrhu zákona a následné premenovanie nasledujúcich písmen. Pod písmenom f) sa uvádzajú dojednania, ktoré pokiaľ by boli súčasťou dohody medzi prevádzkovateľom obchodného reťazca a dodávateľom, takáto dohoda by podľa navrhovateľov predstavovala zneužívanie ekonomickej sily. Ide napríklad o dojednanie o tom, že tovar zostáva vlastníctvom dodávateľa až do jeho predaja tretej osobe, prípadne že prevádzkovateľ je povinný zaplatiť cenu za tovar až po prevzatí tovaru treťou osobou a iné.

S takouto formuláciou navrhovateľa rozhodne nemôžeme súhlasiť. A pokiaľ by mala prejsť v takomto znení, považovali by sme to za neúmerné zasahovanie do zmluvnej slobody obchodných partnerov. Ide o štandardné zmluvné dojednania, v ktorých sa môžu zmluvné strany dohodnúť, pokiaľ im takéto dojednania vyhovujú. Zároveň by sa navrhovaným ustanovením vylúčila možnosť komisionálneho predaja v zmysle komisionálnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka, čo považujeme za neprípustné. Z uvedených dôvodov preto navrhujeme vypustenie písm. f) ods. 2 § 3 návrhu zákona.

Ďalšia zmena, resp. doplnenie sa týka ustanovenia § 3 ods. 2 písm. g), pôvodne písm. h) pred premenovaním. Súhlasíme síce s názorom predkladateľa, že dojednanie o prenesení sankcií uložených orgánom dozoru z prevádzkovateľa obchodného reťazca na dodávateľa nepatrí medzi férové obchodné praktiky a je ho možné považovať za zneužívanie ekonomickej sily. Na druhej strane však predkladateľ podľa nášho názoru neošetril prípad, ak uloženie sankcií zapríčinil dodávateľ dodaním vadného tovaru alebo služieb. Prirodzene by nebolo spravodlivé, aby prevádzkovateľ znášal zodpovednosť za vady či už tovarov, alebo služieb, ktoré vznikli výlučne na strane dodávateľa.

Zmenu navrhujem aj v § 3 ods. 2 písm. i), pôvodne písm. j), tak, aby sa dojednanie o spätnom odbere tovaru dodávateľom nepovažovalo za zneužívanie ekonomickej sily. Spätný odber tovaru dodávateľom je bežnou obchodnou praktikou aj v iných krajinách a má svoje opodstatnenie najmä pri tovaroch s kratšou lehotou trvanlivosti. Takýto tovar totiž dodávateľ obvykle ešte dokáže zhodnotiť, predajca však nie.

V rámci § 3 ods. 2 navrhujeme aj zmenu písm. j), pôvodne písm. k), a to konkrétne predĺženia akceptovanej maximálnej lehoty splatnosti faktúr za dodaný tovar z pôvodne navrhovaných 30 dní na 45 dní. Dojednanie o dlhšej lehote splatnosti faktúr by sa podľa návrhu malo považovať za zneužívanie obchodnej sily. Lehotu 45 dní považujeme za optimálnejšiu než pôvodne navrhovanú 30-dňovú lehotu, predovšetkým s dohľadom na plánovanie cash flow na oboch stranách, to aj na strane dodávateľa, aj na strane predajcu.

Zmeny navrhujeme aj v znení ustanovenia § 3 ods. 3, ktorý uvádza ďalšie formy zneužívania ekonomickej sily. Stotožniť sa však nemôžeme s ustanovením písm. a) a d), ktoré navrhujeme vypustiť. Pokiaľ ide o písm. a), podľa navrhovateľa by sa za zneužívanie ekonomickej sily malo považovať aj neodôvodnené priame alebo nepriame požadovanie zmien už v uzavretej zmluve medzi dodávateľom a prevádzkovateľom reťazca. Títo obchodní partneri však najčastejšie uzatvárajú zmluvy vopred na obdobie jedného roka, napríklad v auguste, resp. v septembri sa uzatvára zmluva na nasledujúci kalendárny rok. Zmluva vychádza z existujúcich podmienok na trhu, ktoré sa však v priebehu jej platnosti môžu výrazne meniť, napríklad zmenou devízového kurzu, inflácie, meniť sa môžu aj očakávania spotrebiteľov. Pre zmluvné strany je nevyhnutné zachovať si možnosť meniť a prispôsobovať zmluvné podmienky podmienkam na trhu, prirodzene, na základe vzájomnej dohody. Navrhovateľ sa síce snaží vymedziť ako neprípustné len neodôvodnené priame alebo nepriame vyžadovanie zmien v uzatvorených zmluvách, pojem neodôvodnené sa však v tejto súvislosti javí ako pomerne vágny a jeho interpretácia by zrejme závisela od uhla pohľadu tej-ktorej zmluvnej strany. V praxi by tak mohli vznikať aplikačné problémy spôsobené nejednoznačnosťou znenia zákona.

Pokiaľ ide o ustanovenia písm. d), ktoré tiež navrhujeme vypustiť, dojednania o poskytovaní zliav alebo finančných výhod z dôvodov sviatkov, výročia, prípadne iné všeobecné známe udalosti by sme chceli ponechať na dohode zmluvných partnerov bez reštriktívneho zasahovania do ich vzájomných vzťahov v tejto oblasti. Prípadné zneužívanie postavenia prevádzkovateľov reťazcov v tejto oblasti je viac-menej pokryté ustanovením § 3 ods. 3 písm. c), podľa nového označenia písm. d).

Posledná zmena sa týka navrhovaného termínu účinnosti. S ohľadom na zložitosť obchodných vzťahov v tejto oblasti, ako aj na fakt, že ide o úplne novú právnu úpravu, považujeme za nevyhnutné ponechanie dostatočne dlhej legisvakančnej lehoty pre dotknuté subjekty za účelom oboznámenia sa s novou právnou úpravou a zosúladenia vzájomných obchodných vzťahov. Okrem toho tu existujú veľmi objektívne dôvody, že pôvodne navrhovaný termín je ťažko splniteľný, takže my navrhujeme termín 1. septembra 2003.

Úplne na záver. Iniciatívy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a Slovenskej živnostenskej komory smerujúce k právnej regulácii niektorých vzťahov súvisiacich s predajom tovarov v obchodných reťazcoch sú v súlade s právnymi povinnosťami týchto verejnoprávnych inštitúcií. Cieľom liberálnej politiky je aj prenášanie kompetencií a posilňovanie vplyvu záujmov aj samosprávy na hospodársku politiku, preto si vážim záujem profesijnej samosprávy o riešenie verejných záležitostí. Navrhujem opatrenia štátnym orgánom. Vrátenie prijatia právnych noriem je len jedným z oprávnení, ktorými obe komory disponujú.

V súvislosti s prerokúvanou problematikou by som tiež privítal využitie autority oboch inštitúcií k posilneniu jednotiacich prvkov v okruhu svojej pôsobnosti, podporujúcich odstránenie nerovnováhy v oblasti maloobchodu a tiež vo vzťahu výrobca - tovar ako dodávateľ a obchodný reťazec. Je nesporné, že stavovské organizácie a záujmové združenia v zahraničí tvoria inštitucionálnu bázu na spoločný postup veľkého počtu podnikateľských subjektov, prirodzene, za zmeny rešpektovania platnej súčasnej legislatívy. Spomenuté v spojení s rozumnou mierou právnej regulácie môže priniesť vyváženejší stav na trhu tovarov v Slovenskej republike.

Aby som už len v súlade s rokovacím poriadkom presne prečítal jednotlivé pozmeňujúce návrhy už bez ďalších zdôvodnení, pretože to som uviedol pred chvíľou.

1. V § 3 ods. 2 sa vypúšťa písm. f), doterajšie písm. g) až k) sa označujú ako písm. f) až j).

2. V § 3 ods. 2 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová "s výnimkou prípadov, ak tieto boli zapríčinené vadami tovaru alebo služieb na strane dodávateľa".

3. V § 3 ods. 2 písm. i) sa vypúšťajú slová "spätnom odbere alebo".

4. V § 3 ods. 2 písm. j) sa číslovka "30" nahrádza číslovkou "45".

5. V § 3 ods. 3 sa vypúšťajú písm. a) a d), doterajšie písm. b) a c) sa označujú ako písm. a) a b).

6. V § 3 ods. 4 sa slová "písm. c) a d)" nahrádzajú slovami "písm. b)".

7. V § 9 sa dopĺňa termín účinnosti zákona "1. septembra 2003".

Prosím, aby sa o celom pozmeňujúcom návrhu hlasovalo v jednom balíku. Neviem, či pán predkladateľ už dal na vyňatie zo spoločnej správy bod 15, ktorý hovorí o termíne účinnosti, ak tak neurobil, tak... (Reakcia spravodajcu.) Áno? Výborne.

Tak to je z mojej strany všetko, ďakujem pekne za pozornosť.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, máme 4 minúty, a preto budem stručný a v úvode sa sústredím na procedurálny návrh, ktorý prednesiem v rámci rozpravy.

Vzhľadom na výsledok prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch navrhujem podľa § 73 ods. 1 písm. b) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona (tlač 232).

To je procedurálny návrh a tie 4 minúty využijem na to, aby som zdôraznil. Táto Národná rada je trošku iná, ako bola Národná rada predtým, kde podobný návrh bol, bol trošku, samozrejme, iný, kde sme ho zamietli a urobili sme správne. Svojím procedurálnym návrhom som jasne zaujal postoj, ako budem hlasovať, a k tomu vlastne vyzývam aj vás. Robím to preto, a keďže pán poslanec Jasovský tu, myslím, včera alebo predvčerom vystúpil, že on v určitej oblasti je odborníkom, ja nie som odborníkom v obchode, nie som manažér obchodu, čiže prípravu, ktorú som dostal z rôznych inštitúcií, som si nechal pre seba, aby som sám vnútorne bol presvedčený o tom, že tento procedurálny návrh je správny.

Hospodársky výbor je výbor, v ktorom je možnosť široko diskutovať, a hospodársky výbor nedošiel k jasnému záveru, hovorím o riadnom zasadnutí hospodárskeho výboru, kde by s plným vedomím a svedomím mohol povedať, je to dobrý zákon, treba zaň hlasovať. K podobným záverom nedošiel ani výbor pre pôdohospodárstvo, čo pokladám pre seba ako za jasný signál, pretože sa tu hovorilo o poľnohospodároch. Stretli sa so mnou mnohí predstavitelia jednej i druhej strany. V hospodárskom výbore sme vytvorili dostatočný priestor na to, aby mohli diskutovať, aby nás mohli odborne presvedčiť. A i na základe toho som predložil tento návrh.

Nepokladám za štandardné, aby sme, ja som si teraz tu vypočul návrh, pozmeňujúce návrhy, ktoré v § tom a onom menia to a ono, ja nie som schopný za 5 minút posúdiť, či je to správne, alebo nesprávne. Čiže i toto ma presviedča o tom, že tento postup, aby sme prijali takýto zákon, ktorý zasahuje do základov liberalizácie trhu, nie je správny. Preto si myslím, že tento zákon netreba podporiť a naši výrobcovia musia využívať viacej platné legislatívne normy na to, aby sa vedeli presadiť.

Som poslanec regiónu východu a uvedomujem si ťažkosť situácie, ktorá tam je, ale je tu paradox, že možno práve obchodné reťazce pomáhajú tým drobným dostať ich výrobky ďalej. Je to pravda, možno i pod značkou obchodného reťazca. Ale keď som sa ich pýtal, či im to prekáža, tak neprekáža, pretože to maslo a ďalšie výrobky dostanú ďalej a takto postupne sa presadia. Postupne sa presadia tým, že sa spájajú, že sa neboja bojovať za svoje práva. Ale na to je v tomto štáte dostatočná legislatíva.

Preto chcem konštatovať, že tento návrh nepodporím a k tomu vyzývam aj vás. Ďakujem pekne.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami - pán poslanec Malchárek, pani poslankyňa Beňová, pán poslanec Ševc.

Nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Na úvod chcem povedať, že je mi cťou pracovať vo výbore, ktorého ste predsedom, pán predrečník, a myslím to naozaj úprimne, na druhej strane si myslím, že je celkom legitímne diskutovať aj vo výboroch, ale nie menej legitímne je diskutovať o tomto návrhu zákona, ale aj o iných s predkladateľom, pretože my sme volili práve túto cestu, keďže sme vedeli, že ideme zásadným spôsobom vstúpiť do tohto zákona, a jeho súhlas na takýto postup bol nevyhnutný, alebo je nevyhnutný. A preto sme niekoľko veľa hodín aj s jeho kolegami, aj s mojím zázemím pracovali na tom, aby sa to dostalo do tejto podoby. Nie je celkom pravda, že by sme to priniesli 5 minút pred hlasovaním. Ja som včera prítomným predsedom poslaneckých klubov v podstate dal, alebo naznačil som im, ako môže po týchto zmenách vyzerať konečný komparovaný, už hotový návrh zákona.

Je pravda, že tých zmien je veľa. Na druhej strane som si bol vedomý aj faktu, že na poslednej koaličnej rade nám naši partneri z koalície povedali, že tento zákon v žiadnej podobe nepodporia, tak som sa snažil si ušetriť energiu na to, aby som vystúpil pri príprave tohto zákona s tým, aby som s čistým svedomím mohol svojim kolegom povedať, že s týmito zmenami je to zákon, ktorý je tvrdo v línii liberálnej politickej strany ANO, a takto si za tým stojím.

Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Beňová.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Len veľmi krátko. Pán predseda, neschovávajme za slovo liberalizácia ochranu monopolu. Vy ste použili výraz, že práve prijatím takéhoto zákona by sme zamedzili liberalizácii. Ja si myslím presný opak. Ak takýto zákon neprijmeme, tak podporujeme monopolizáciu v tomto sektore. A takisto si myslím, že Národná rada Slovenskej republiky má prijímať takú legislatívu, ktorá zásadným spôsobom pomôže našim občanom, občanom Slovenskej republiky, a v tomto kontexte teda aj živnostníkom alebo výrobcom u nás doma na Slovensku.

Chcela by som ešte použiť príklad z členských štátov Európskej únie, pretože o chvíľu budeme spoločne na jednotnom vnútornom trhu a budeme členským štátom únie, kde jednotlivé členské štáty únie podobnými zákonmi ochraňujú práve svojich výrobcov, aby jednoducho neboli diskriminovaní príchodom takýchto veľkých nadnárodných reťazcov na svoje územia.

Takže to som len chcela povedať k tomu vášmu vystúpeniu. Ďakujem veľmi pekne.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Posledný je pán poslanec Ševc s faktickou pripomienkou.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja sa len zamýšľam nad tým, prečo také veľké mamutie obchodné reťazce, ako je Tesco, Carrefoure, poslali nám, poslancom, listy, aby sme nepodporili tento zákon. Ja sa nechcem opakovať s pani poslankyňou Beňovou, skutočne sa treba zamyslieť nad tým, čo to je politika, liberalizácia, človek, prvovýrobca. Ak majú tieto reťazce určovať a diktovať prvovýrobcom, ako majú predávať a za aké ceny, tak potom je zamyslenie potreby tohto zákona, ja ho plne podporím. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Faktické pripomienky skončili.

Pán poslanec Rusnák chce ešte reagovať, nech sa páči.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Toto je prejav kultivovanej odbornej diskusie. Ďakujem za názory.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem aj ja. Pýtam sa pani poslankyne Tkáčovej, či ešte bude vystupovať v rozprave. Je tu? (Reakcia z pléna.) Bude, áno, jasné. Iste, len aby sme vedeli. Dobre.

Ďakujem pekne. Konštatujem, že prerušujem schôdzu do 14.00 hodiny s tým, že v tomto bode budeme pokračovať po skončení hodiny otázok vystúpením pani poslankyne Tkáčovej v rozprave.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

Tretí deň rokovania

15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

3. júla 2003 o 14.10 hodine

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady hodinou otázok. Poprosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále.

Otváram bod

hodina otázok.

Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do včera 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Pán predseda vlády, prosím, aby ste oznámili, ktorých z členov ste určili, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne na ktoré otázky budete odpovedať vy sám. Nech sa páči, máte slovo.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, namiesto ministra Kukana budem odpovedať ja, namiesto pána vicepremiéra Csákyho pán minister Gyurovszky a pán minister Miklós otázku nemá.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán premiér. Prosím, aby ste v časovom limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré vám boli adresované v poradí, v akom boli vyžrebované.

Prvú otázku položil pán poslanec Jarjabek a znie: "Dostane sa občan s priemerným platom po zvýšení DPH a zdražení k periodickej tlači?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, inštitút finančnej politiky ministerstva financií prognózuje na rok 2004 priemernú hrubú mzdu v našom hospodárstve 15 468 Sk. Čistá mzda by bez daňovej reformy predstavovala 12 186,50 Sk. Po daňovej reforme sa mierne zvýši na 12 205,30 Sk. To znamená, že daňové a odvodové zaťaženie sa mierne zníži. Pri priemernej cene dennej periodickej tlače 10 Sk sa vplyvom zvýšenia DPH cena jedného výtlačku zvýši na 10,45 Sk, teda o 45 halierov na jeden kus. Mesačne sa toto zvýšenie prejaví vo zvýšených výdajoch na periodickú tlač o 10,50 Sk za predpokladu, že občan si kupuje noviny v každý pracovný deň a v sobotu. Pri týždennej periodickej tlači a cene výtlačku 20 Sk sa cena zvýši na 20,90 Sk. V tomto prípade mesačné výdaje stúpnu o 3,60 Sk. Teda ak to zhrniem a budem predpokladať, že občan nakupuje denne jedny noviny a týždenne jednotýždňové periodikum pri priemerných cenách 10 a 20 Sk, zvýšenie mesačných výdajov občana na tlač bude mesačne presahovať 14,10 Sk.

Odborníci neočakávajú pokles predaja tlače aj vzhľadom na to, že noviny, časopisy nepochybne budú mať snahu udržať si svojich čitateľov kvalitnejším obsahom. Takže, ak dôverujeme týmto oficiálnym číslam a ak by som mal vyjadriť svoj názor a priamo odpovedať na vašu otázku, tak si myslím, že, áno, občan sa dostane aj potom, čo zamýšľame urobiť, k periodickej tlači.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jarjabek - doplňujúca otázka.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda vlády, v prvom rade by som sa vám chcel poďakovať, že v čase vládnej krízy, keď koaličná zmluva podľa predsedu KDH znamená zdrap papiera, ste prišli na hodinu otázok.

K vašej odpovedi by som chcel povedať len toľko, že 17. decembra 1998 váš vicepremiér tvrdil, že dosah ekonomického balíčka na jednu domácnosť sa neprevýši v priemere od 110 až 130 korún mesačne. Moja otázka však znie, určite so mnou budete súhlasiť, že charakterní ľudia nemenia každú chvíľu svoje názory. Predpokladám teda, že platí vaša definícia, citujem: "Máme podarenú vládu, robotníkom obmedzuje mzdy a zároveň im zvyšuje ceny už aj toho základného a to je denná tlač. Takýto prístup je proti záujmom širokých vrstiev obyvateľstva. Preto my, ktorých volili ľudia, by sme mali byť proti takýmto návrhom vlády."

Tieto slová ste povedali v diskusii o návrhu zvýšiť DPH na tlač, ktorá obsahuje viac ako 10 % z reklamy a inzercie. Platia teda tieto slová aj o vláde, ktorá zvýšila DPH na všetku tlač na 19 %? Hovorím to ešte raz, už to v tomto parlamente raz z mojich úst zaznelo. Bohužiaľ, vy ste to vtedy nepočuli, tak to opakujem.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: V poriadku, pán poslanec, veď to je úplne vaše právo a nič neobvyklé ani nenormálne v tom nevidím. Rovnako verím, že si všímate, že chodím medzi vás rád bez ohľadu na to, či sa viac alebo menej vo vládnej koalícii kamarátime. (Hlasy z pléna.) Ale ja sa vo štvrtok na 14.00 hodinu vždy veľmi teším, že sa môžeme vidieť, vzájomne počuť a úprimne vám hovorím, že ma teší aj vaša otázka a váš záujem o tieto veci. A neberte to vôbec ironicky, pán poslanec, ale teší ma, že siahnete aj do análov a že ma citujete. To každému musí robiť svojím spôsobom aj dobre. (Potlesk a smiech.)

Ale teraz vám chcem ukázať, ako sa už vzájomne za tie roky poznáme, pán poslanec Jarjabek, že si vážim túto hodinku otázok. Presne takúto doplňujúcu otázku som čakal, takže mám na ňu aj napísanú odpoveď. Napriek tomu, že sme sa dlho nevideli a nepočuli.

Takže, pozrite sa, ja to radšej prečítam, aby ste videli aj to, akú dôležitosť a vážnosť venujem príprave na hodinu otázok aj ja vám i v čase krízy. (Potlesk a smiech.)

Takže prečítam. Vážený pán poslanec, vážim si, že venujete toľko pozornosti mojej osobe a práci v archívoch, ale dovoľte aj mne trochu osviežiť pamäť vám. To, čo pripomínate, mal byť vtedy účelový krok zameraný proti tlači. Vyslovene účelový, napísali mi, že aj nepriateľský a likvidačný voči médiám. Ja by som to možno napísal už trošku ináč.

Dnes je zvýšenie dane z pridanej hodnoty súčasťou komplexnej reformy. Nemieri voči nijakej skupine a nikoho nechceme diskriminovať. Dovolím si v tejto súvislosti pripomenúť, že vydavatelia tlače sú právnické osoby, podnikateľské subjekty, ktorým výrazne klesli dane za posledné štyri roky. Je jasné, že teraz sa ich dotkne zvýšenie dane z pridanej hodnoty, ale zároveň príde aj pre nich ďalšie zníženie daní, ale aj iné reformy podporujúce podnikanie, pripravované znižovanie odvodov do rozličných fondov za svojich zamestnancov. Dnes je daňová reforma mincou, ktorá má dve strany. Keď boli vo vláde vaši kolegovia, dokázali nám odprezentovať iba jednu stranu, a preto sme ju nemohli vtedy prehliadať bez slov kritiky. Jednoduchý výpočet, ktorý som prezentoval, dokazuje, že nárast priemernej čistej mzdy, ku ktorému dôjde vďaka daňovej reforme v oblasti dane zo mzdy, bude postačovať na vykrytie zvýšených výdavkov na dennú a mesačnú tlač. Toľko mi napísali.

Ja k tomu len dodám, že som pozeral rôzne odhady rôznych aj vládnych, ale aj inštitúcií mimo vlády, ktoré očakávajú na budúci rok rôzny vývoj. Ale ani jedna z nich neočakáva pokles reálnych miezd po tom, čo chceme urobiť. Tie prognózy sa pohybujú od pol do poldruha percenta nárastu reálnej mzdy. Takže nepochybne politika nikdy neteší, keď sa zvyšujú dane, aj dane z pridanej hodnoty. A my si vážime, že máme slobodnú a nezávislú tlač, ale súčasťou alebo takto to poviem, tá téma, na ktorú ste sa opýtali, je súčasťou širšej témy a tá koncovka, myslím si, v konečnom dôsledku naozaj nevyzerá nijako dramaticky.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán premiér, za odpoveď.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Sabolová, ktorá však nie je prítomná, preto pokračujeme treťou otázkou, ktorú položila pani poslankyňa Mušková: "Aký je váš názor na klesajúcu demografickú krivku?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážená pani poslankyňa, opäť mám veľmi dlhý príspevok, ktorý, zdá sa mi, že by som asi čítať nemal, lebo z jednej strany je pravdivý, tým číslam dôverujem, ale na strane druhej si myslím, že vy tie čísla veľmi dobre poznáte. Preto by som možno len povedal záver z toho, čo by som povedať asi mal, čo je priamo odpoveďou na vašu otázku. A síce najprv také tri poznámky, a potom možno opäť priama odpoveď na priamu otázku, aký je môj názor.

Prvá z tých troch poznámok by mala povedať asi to, že keď u nás počet dôchodcov prevýšil počet detí, nie je dané iba tým, že sa rodí menej detí, ale aj tým, že dôchodcovia sa dožívajú vyššieho veku. To je prvá poznámka. Tie tri poznámky majú účel zasadiť to do takého širšieho, podľa mňa pravdivého kontextu.

Po druhé to, že sa u nás rodí výrazne menej detí ako v minulosti, nie je dané iba sociálnou situáciou mladých rodín, ale aj tým, že ide o trend, ktorý sa už dávnejšie prejavil vo všetkých vyspelých krajinách. A preto aj keby sme dokázali splniť všetky v dnešnej situácii nesplniteľné predstavy o podpore mladých rodín, dramaticky by sme tento trend asi zvrátiť nedokázali. Pred mladými ľuďmi sú dnes mnohé výzvy, je tu mnoho nových príležitostí, ktoré ich vedú zrejme k rozhodovaniu odložiť rodičovstvo na neskôr. Samozrejme, to neznamená, že by som si tým chcel robiť nejaké alibi, že by sme nemali hľadať odpovede na tie otázky. A to je veľmi vážna otázka, ktorú ste nastolili. Ani to neznamená, že by sme mladým ľuďom nemali pomáhať. Hovorím to len preto, aby sme si kládli reálne ciele a aby sme videli tieto nepriaznivé, naozaj nepriaznivé trendy v istom širšom kontexte.

Ale na druhej strane si tiež myslím, že mnohé opatrenia, ktoré sme prijali a ktoré prijímame, svedčia o tom, že sa o to usilujeme. A  keď som napríklad porovnával dĺžku materskej dovolenky, tak mi vychádzalo, že stále sme na tom výrazne lepšie ako mnohé krajiny, ktoré majú vyššie GNP na hlavu alebo vyššie parametre životnej úrovne.

No a tretia poznámka je, že možno dôležitejšie ako len pomenúvať tie trendy - a zrejme aj vám o to ide -, je skôr hľadať riešenia na elimináciu dôsledkov alebo na obrátenie týchto trendov.

Povedzme, takým naším opatrením na elimináciu dôsledkov je pripravovaná dôchodková reforma. Ale poviem veľmi úprimne, že je to omnoho horšie s nástrojmi, ktoré by mali viesť k obráteniu tohto trendu. To je nesmierne široká a komplexná téma, budem rád počuť aj váš názor, vaše námety, vaše návrhy. Naozaj to nemá byť alibi, ani ospravedlnenie, ani sebauspokojenie a tu priamo odpovedám na vašu otázku, aký je môj názor. Nuž, mňa to, samozrejme, tiež veľmi znepokojuje tak ako vás, lebo ináč by ste sa ma na to nepýtali.

A nepochybne patrím medzi tých, ktorí radi budú počúvať ďalšie námety, ďalšie riešenia, ktorými by sme z jednej strany eliminovali nepriaznivé dôsledky. Pozrite sa na Rakúsko, na Francúzsko, ako si nevedia rady s dôchodkovou reformou, čo je nepochybne reflexia toho trendu v Rakúsku, vo Francúzsku a v iných krajinách. Ale na strane druhej neskrývam, že ma znepokojuje aj to, že bohaté krajiny, ak to môžem tak zjednodušene povedať, si nevedia s tým rady, populácia starne a naozaj zrejme by sme mali byť viac aktívni v týchto oblastiach a v otvorenej diskusii hľadať riešenie, ako tento trend zastaviť, ak už nevládzeme načisto pozitívnejšie otočiť smer.

Všetko.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Mušková, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán predseda, keďže mám len dve minúty, tak sa pokúsim rýchlo zhrnúť vašu odpoveď a viac námetov, ktoré ste dali v odpovedi na moju prvú otázku.

Nepozdáva sa nám tento trend, prečo vaša vláda, pán predseda, do parlamentu predkladá také zákony, a vaši poslanci ich schvaľujú, ktoré negatívny trend ešte urýchľujú. Tieto zákony zbedačujú občanov Slovenska, mladých vyháňajú za hranice našej vlasti, lebo nemajú šancu tu zohnať prácu, kúpiť si byt, založiť rodinu. Všetky tieto kroky zdražovania, platenia za základnú zdravotnú starostlivosť, pripravované platenie za štúdium, či zvyšovanie odchodu do dôchodku do 62 rokov pre všetkých a bez ohľadu na to, koľko kto mal detí, pretože pre ženu je to druhá smena a tieto deti vychovali pre našu spoločnosť, ale aj neochota pomôcť rodinám, trebárs, novým zákonom o rodine, ktorý je už fúzatý, ba dokonca rušením takých noriem, ktoré tu už boli, napríklad Fond náhradného výživného, všetko to spôsobuje, že ľudia nechcú mať deti, lebo sa boja budúcnosti.

Nechcem vám radiť, ale, pán predseda, ako ste povedali, sú nástroje ako zvrátiť tento vývoj alebo ho aspoň trošku zastaviť. Stačí sa pozrieť, trebárs, do nedávnej minulosti. Ja viem, že sa vám to nebude páčiť, ale napríklad počas vlády pána Mečiara sa stavali byty atď. A nakoniec si treba uvedomiť, že občania nie sú vazalmi tejto vlády, aby znášali jej neschopnosť ako napríklad minimálnu stratu 9 miliárd Sk pri predaji plynu alebo 17,3 miliardy pri hrubej chybe v rámci štátneho rozpočtu atď., nejdem menovať. Každý niekedy robí chyby, ale myslím si, že sú to závažné chyby. Teda neschopnosť vlády sa rieši na úkor občanov. Ale my by sme mali robiť pre nich, sme tu preto, aby sme legislatívnymi normami upravovali prostredie ich dôstojného života.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pani poslankyňa, nejde o to vôbec, či sa mi páči, alebo nepáči vaša doplňujúca otázka. Skôr s tým nesúhlasím a myslím si, že sa mýlite. Ja mám tiež len dve minúty, ale ponúknem vám niekoľko argumentov.

Počas minulej vlády sa podarilo, a vôbec ma nevyrušuje to pozitívne, čo bolo vykonané za vlády pána Mečiara, naopak, rád na všetko pozitívne nadväzujem. Ale v minulom období sme napríklad novelizovali zákon, aby obce nemuseli mať 20 % svojich zdrojov, ale aby dostali na polovičku dotáciu a na druhú polovičku dlhodobý úver na 30 rokov, neviem, na 3 - 4 %. A minulé štyri roky sa zásadným spôsobom oživila výstavba sociálnych nájomných bytov, čo je presne to, čo mladí ľudia potrebujú. Trošku ste podľa mňa priexpresívne hovorili o zbedačovaní občanov. Ani na Kysuciach som nevidel biedu, aj keď ja sa viem vžiť do kože každého, kto musí, povedzme, za prácou cestovať. Ale miera nezamestnanosti sa znižuje. Počet novovytváraných pracovných miest narastá. Aj vo firmách, ktoré sú produktom zahraničných investícií, nachádzam veľa mladých slovenských manažérov. A v tomto trende chceme jednoducho vydržať.

Prichádzajú nové investície, investícií pribúda, nie ubúda, miera nezamestnanosti sa znižuje, počet novovytváraných miest sa zvyšuje, všetky indikátory ekonomiky hovoria, že sme na ceste, ktorá prináša budúcnosť.

Viem, že nie všetko je ideálne. Ale reformy, ktoré aj bolia, slúžia práve na to, aby sme boli krajinou, kde bude ešte viacej pracovných príležitostí. Vy ste spomenuli niektoré zákony. Ja neviem, či sme všetko schválili dobre, ale prijímame napríklad reformy, daňovú reformu, aby sme boli ešte investične atraktívnejšou krajinou, aby prichádzalo ešte viac investícií.

Som si absolútne istý, že to platí aj pre zdravotníctvo, aj pre iné oblasti. Naozaj nedokážem dať ruku do ohňa, že každý paragraf je ten najlepší a že cieľ, ktorý sledujeme, sme každým opatrením aj dosiahli. Ale vždy budeme pozorne načúvať tomu, aby sme, povedzme, veci opravili a krajinu tlačili dopredu. Zmysel reforiem nie je trápiť ľudí a, nedajbože, zbedačovať, ale práve naopak, aby sme rýchlejšie dobiehali Európu.