Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej s interpeláciou vystúpi pán poslanec Fajnor. Po ňom pán poslanec Hrdlička.
K. Fajnor, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu.
Vážený pán predseda vlády, podpredseda vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny Pál Csáky už druhé volebné obdobie nezvláda situáciu riešenia rómskej problematiky a v priebehu niekoľkých rokov sa mu nepodarilo posunúť riešenie tohto problému. Existujúce problémy v riešení rómskej problematiky sa prejavujú v hodnoteniach Slovenskej republiky zo strany Európskej únie. V činnosti podpredsedu vlády pána Pála Csákyho v tejto oblasti sa prejavujú systémové nedostatky a nedostatky i v personálnom zabezpečení jeho útvarov.
Aktuálne na kritickú situáciu v širšom rozsahu poukázalo vyjadrenie prezidenta Svetovej banky na prvej regionálnej konferencii o Rómoch, ktorá sa konala v Budapešti, ktorý upozornil, že neriešená situácia asi šiestich miliónov Rómov, ktorí žijú v strednej a východnej Európe, patrí k prekážkam rozvoja regiónu. K týmto Rómom, samozrejme, patria aj Rómovia na Slovensku.
Žiadam vás, vážený pán predseda vlády,
1. aké opatrenia v riešení rómskej problematiky ste vykonali v súvislosti s uvedeným vyhlásením prezidenta Svetovej banky,
2. o predloženie hodnotenia stavu riešenia infraštruktúry a bytovej situácie Rómov v Rudňanoch, na sídlisku Luník a v Košiciach a najmä v Letanovciach. Práve vyriešením tohto problému boli podmienené prostriedky Európskej únie účelovo určené na riešenie rómskej problematiky prostredníctvom projektov PHARE v kompetencii podpredsedu vlády pána Pála Csákyho. Podľa mojich informácií sa situácia v osadách nezmenila.
Žiadam vás o odpoveď, ako boli prostriedky použité, na aký účel, či boli poskytnuté na účel, pre ktorý boli určené, prípadne na aký iný účel boli použité a z koho poverenia boli použité. V tejto súvislosti Pál Csáky nedávno dostal list, v ktorom Európska únia vyjadruje znepokojenie so stavom riešenia. Žiadam, aby bola vykonaná kontrola použitia týchto prostriedkov z pozície kontrolného útvaru Úradu vlády Slovenskej republiky;
3. o vaše vyjadrenie k spolupráci sekcie ľudských práv, menšín a regionálneho rozvoja Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý je pod gesciou podpredsedu vlády Pála Csákyho, na projekte Program tolerancie k menšinám, financovanom v rámci programu PHARE. Je to otázka, Nadácia Sándora Máraiho, zúčastnil sa tam Dr. Peter Hunčík, školiaci program pre miestne úrady a mienkotvorcov v súvislosti so zákonnými kompetenciami člena vlády;
4. aké opatrenia ste z úrovne predsedu vlády vykonali v súvislosti s tým, že Rada vlády Slovenskej republiky pre menšiny a etnické skupiny je nečinná. Podľa štatútu je rada, ktorej predsedom je podpredseda vlády pán Pál Csáky a tajomníčkou generálna riaditeľka sekcie ľudských práv, menšín a regionálneho rozvoja Úradu vlády pani Kviečinská, zaviazaná zasadať štyrikrát ročne. Naposledy zasadala v septembri 2002. Ste presvedčený, že Slovenská republika od tohto termínu nemá aktuálne a dôležité problémy na prerokovanie v rade?
Ďakujem za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: S interpeláciou ďalej vystúpi pán poslanec Hrdlička. Po ňom pán poslanec Hopta.
J. Hrdlička, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som položil otázku na ministra školstva pána Martina Fronca.
Vážený pán minister, v súvislosti s prijatím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou, podpísanou 24. novembra 2000, chcete v zmysle následnej Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou o katolíckej výchove a vzdelaní zaviesť povinné vyučovanie náboženstva na školách počnúc výučbou náboženstva už na materských školách. Aký právny základ oprávňuje privilegovanie občanov katolíckej viery a diktovanie podmienok jej cirkevných predstaviteľov pre ministerstvo školstva Slovenskej republiky? Článok 2 bod 3, 4 a 9. V Slovenskej republike žijú rovnako ako občania katolíci, aj občania židovskej obce, luteráni, ateisti a občania hlásiaci sa k ďalším cirkvám. Realizáciou uvedenej zmluvy budú mať iní, ako katolíci, občania nárok na politický azyl? Akým právom sa bude vyučovať podľa toho, čo určí katolícka cirkev? V rozpore s vyhláseniami o nepožadovaní finančných prostriedkov je článok 2 bod 6. Ako chcete zabezpečiť slobodu vyznania, keď svojimi krokmi začínate presadzovať na Slovensku katolícku štátnu ideológiu?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Slovo má pán poslanec Hopta. Po ňom pán poslanec Blanár.
I. Hopta, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, obraciam sa so svojou interpeláciou podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.
Vážený pán predseda vlády, na verejnosť prenikli informácie, že od budúceho kalendárneho roku Sociálna poisťovňa už nebude mať v rozpočte finančné prostriedky na zabezpečovanie kúpeľnej liečby. V roku 2003 v rozpočte mala približne 780 mil. korún, za ktoré nakúpila približne 50 000 poukazov na kúpeľnú liečbu. Tú v budúcom kalendárnom roku by mali zabezpečovať zdravotné poisťovne bez toho, aby od štátu dostali finančné prostriedky. Súčasná finančná situácia zdravotných poisťovní neumožní zabezpečiť kúpeľnú liečbu v takom rozsahu, ako bola zabezpečovaná doteraz.
Vážený pán predseda vlády, pýtam sa vás: Čo chce urobiť vaša vláda, aby občania Slovenskej republiky neprišli o jednu z ďalších bezplatných zdravotníckych služieb, ktorou kúpeľná liečba bezpochyby bola? Myslíte si, že súčasná ekonomická a sociálna situácia umožní našim občanom, aby si mohli z vlastných finančných prostriedkov zakupovať liečebné poukazy, ktorých cena sa pohybuje od 15 tisíc do 25 tisíc korún? Žiadam vás, aby sa vláda Slovenskej republiky danou problematikou zaoberala a našla finančné zdroje v budúcom štátnom rozpočte, aby kúpeľná liečba našich občanov bola financovaná prostredníctvom Sociálnej poisťovne tak ako doteraz.
Zároveň predkladám druhú interpeláciu na pána predsedu vlády.
Vážený pán predseda vlády, občania okresu Medzilaborce reprezentovanými obecnými a mestskými zastupiteľstvami a starostami 22 obcí a mesta Medzilaborce vyjadrili nesúhlas k začleneniu terajšieho okresu Medzilaborce do správneho celku Stropkov. Plne si uvedomujú nevyhnutnosť pripravovaných zmien v územnosprávnom členení Slovenskej republiky, avšak ľudské, historické a infraštruktúrne väzby ich regiónu sú úzko späté s horným Zemplínom a súčasným okresom Humenné. Pokiaľ je cieľom týchto zmien priblížiť výkon štátnej služby radovému občanovi, akékoľvek iné začlenenie regiónu Medzilaborce ako k okresu Humenné je pre obyvateľov obcí okresu Medzilaborce neprijateľné predovšetkým z dôvodu vzdialenosti. Mnohé okrajové obce okresu Medzilaborce by mali tak do okresu Stropkov alebo do mesta Stropkov vzdialenosť až 70 km a komplikované dopravné spojenie je taktiež do mesta Stropkov. V tomto čase sa prevádzkujú iba dve autobusové linky, pričom do Humenného je možné cestovať tak autobusovým, ako aj vlakovým spojom.
Ďalším dôvodom ich stanoviska sú historické skutočnosti, ktoré ich nepretržite vyše 60 rokov spájajú s mestom a okresom Humenné. V súčasnosti plánované, resp. aj realizované rozvojové aktivity sú takisto výsledkom úspešnej spolupráce s inštitúciami, ktoré sídlia v Humennom. Pretrhnutie týchto väzieb by predstavovalo krok späť a s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí stagnáciu komplexného rozvoja okresu Medzilaborce. Uvedené stanovisko je potrebné vnímať ako vôľu obyvateľov všetkých obcí a mesta okresu Medzilaborce, ktorí sú znepokojení návrhom, ako aj krokmi jednotlivých ministerstiev, v gescii ktorých je vytvorenie siete špecializovaných orgánov štátnej správy.
Žiadam vás v mene občanov okresu Medzilaborce, aby ste pri rozhodovaní o definitívnom usporiadaní všeobecnej a sústavy špecializovanej štátnej správy rešpektovali veľké množstvo objektívnych argumentov podporujúcich oprávnenosť predloženého stanoviska, ktoré je možné v tejto súvislosti uviesť, ako aj vôľu občanov okresu Medzilaborce byť začlenení do okresu Humenné. Občania okresu Medzilaborce spoliehajú na korektné a objektívne rozhodnutie, ktoré bude plne rešpektovať ich oprávnenú požiadavku.
Vážený pán predseda vlády, zároveň sa vás chcem spýtať, či všetky posledné aktivity, ktoré smerujú k tomu, aby ste zo Stropkova urobili veľký okres, aj keď na to nemá objektívne podmienky, nie sú politicky motivované a nedejú sa iba preto, že z tohto okresu v súčasnom období v Národnej rade pôsobia dvaja poslanci a jeden váš stranícky kolega vo funkcii ministra, a to minister Pavol Prokopovič. Chcete aj naďalej ignorovať názory našich občanov, ako aj predstaviteľov mestských a obecných zastupiteľstiev a násilnou formou pričleniť súčasných obyvateľov okresu Medzilaborce, ale aj okresu Svidník do Stropkova? Ďakujem vám za skorú odpoveď. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Blanár ako posledný vystúpi so svojou interpeláciou.
J. Blanár, poslanec: Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážení páni ministri, zrejme vládna kríza sa preukazuje, pretože ostatní páni ministri vrátane pána predsedu nie sú na interpeláciách, i keď by podľa rokovacieho poriadku tu mali byť, ale pokúsim sa predložiť interpeláciu takýmto spôsobom, lebo ináč nevidím zmysel, aký má ústna prezentácia.
Takže v zmysle § 129 rokovacieho poriadku predkladám interpeláciu na ministra hospodárstva pána Roberta Nemcsicsa.
Vážený pán minister, nadmerný dovoz lacného hydinového mäsa, najmä z Číny, spôsobuje značnú ujmu domácemu výrobnému odvetviu i napriek tomu, že domáce produkčné a spracovateľské kapacity sú dostatočné a dokážu zabezpečiť krytie prírastku spotreby hydinového mäsa na trhu v Slovenskej republike. Na tieto skutočnosti upozorňujú predstavitelia domácich chovateľov a spracovateľov jatočnej hydiny v zastúpení Únie hydinárov Slovenska. V tejto súvislosti Únia hydinárov Slovenska oslovila Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a požiadala ministra o zhodnotenie svojho stanoviska. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky upozornilo vo svojej odpovedi na možnosť využitia zákona č. 214/1997 o ochranných opatreniach pri dovoze, na základe ktorého domáci výrobcovia môžu podať podnet voči nadmernému dovozu z titulu im preukázanej vážnej ujmy. Po preskúmaní podnetu môže ministerstvo prijať ochranné opatrenie.
V zmysle § 16 tohto zákona Únia hydinárov Slovenska na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podala podnet na zavedenie dočasného ochranného opatrenia a doplnila údaje požadované Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, a to adresy dovozcov a prehľad očakávaných hlavných ukazovateľov za rok 2003.
11. 6. 2003 sa na Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky u riaditeľa odboru obchodnej politiky za prítomnosti zástupcov Únie hydinárov Slovenska, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a ministerstva pôdohospodárstva uskutočnilo rokovanie v súvislosti s podaným podnetom. Boli prerokované i dva okruhy problémov, ktoré Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky považovalo za problematické pri zavedení ochranného opatrenia, a to
1. záväzok vlády Slovenskej republiky neprijímať až do vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie žiadne ochranné opatrenia proti nadmerným dovozom na trh Slovenskej republiky,
2. nepreukázanosť rastu dovozu hydinového mäsa na trhu Slovenskej republiky za štyri mesiace v roku 2003 v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2002.
Uvedená argumentácia bola zo strany prítomných zamietnutá, keďže v zmysle zákona sa hodnotí trojročné časové obdobie a ohrozenie hydinárskeho výrobného odvetvia. Navyše stanovisko ministerstva pôdohospodárstva k podnetu bolo pozitívne a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku odporúča možnosť prijať ochranné opatrenia najmä pri delenej a porciovanej hydine. I napriek tomu Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky uvedené argumentácie neakceptovalo a podnet odložilo.
Zdôvodnenie odloženia podnetu listom 612/2003 zo dňa 16. 6. 2003 je v takej závažnej oblasti ochrany domáceho trhu výrobcov zhrnuté len v šiestich riadkoch bez konkrétnych relevantných čísel. Dobre počujete, v šiestich riadkoch bez konkrétnych relevantných čísel.
Preto vás žiadam, pán minister, o adekvátne zhodnotenie podnetu Únie hydinárov Slovenska konkrétnymi údajmi, číslami a faktami.
Situácia ukazuje, že priemerné ceny dovážaného hydinového mäsa výrazne medziročne klesajú zo 68,20 Sk za kilogram na 45,50 Sk za kilogram. Nie je to jasný dôvod toho, že dovoz lacnej hydiny vedie k ruinovaniu domáceho hydinárskeho priemyslu, ktorý nielenže je významným zamestnávateľom, ale i producentom kvalitného hydinového mäsa v porovnaní s dovážaným mäsom, čo potvrdili i odborníci v tejto oblasti.
Prečo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe týchto argumentov a odporúčania Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Protimonopolného úradu Slovenskej republiky nerozhodlo o ochranných opatreniach proti dovozu? Ako chráni záujmy Slovenskej republiky a domáceho trhu, keď zodpovedný rezort ministerstvo pôdohospodárstva sa vyjadril kladne? Nie sú Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, pod ktoré tento potravinársky priemysel patrí, a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky dostatočne kompetentné?
Pán minister, aj keď tu nie ste, dúfam, že sa vám to dostane, poprosil by som odpoveď na všetky tieto otázky mojej interpelácie.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram v tejto chvíli možnosť prihlásiť sa do bodu interpelácie ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne k bodu interpelácie a vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Chcem sa spýtať, panie poslankyne a páni poslanci, chcem podať návrh, ktorým žiadam, aby ste vyjadrili všeobecný súhlas s tým, že budeme pokračovať ďalej v bodoch, v ktorých sme prerušili rokovanie pred obedňajšou prestávkou, a hlasovanie o jednotlivých bodoch by sme presunuli na 18.00 hodinu. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem veľmi pekne.
Budeme teda pokračovať v prerušenej rozprave k
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o obchodných reťazcoch (tlač 232).
Poprosím poslanca Roberta Fica, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, pána poslanca Kondróta, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Rokovanie sme prerušili pri rozprave, do ktorej ako posledná bola prihlásená pani poslankyňa Tkáčová.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo so svojím vystúpením v rozprave.
J. Tkáčová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o obmedzení ekonomickej sily obchodných reťazcov má ambíciu na základe poznatkov z ich fungovania doma i v zahraničí jednak obmedziť zneužívanie silného postavenia obchodných reťazcov na trhu vo vzťahu k dodávateľom, a to zákazom praktík z titulu ekonomickej sily. Ďalej upraviť označovanie alebo prebaľovanie výrobkov pod vlastným názvom a regulovať zriaďovanie nových veľkoplošných prevádzok.
Zo stránky formálnej je to zákon krátky, ale spôsobuje veľké problémy svojím obsahom, filozofiou a cieľmi. Samotný zákon vychádza síce z pravdivého zobrazenia praktík reťazcov a ich dôsledkov. A o tom tu vôbec nechcem polemizovať. Ale hľadá chybu tam, kde nie je. V § 3 ods. 1 návrhu zákona sa hovorí, že ekonomická sila umožňuje prevádzkovateľovi vstupovať do veľmi výhodných vzťahov s odberateľmi. Považujem to za základný omyl tohto návrhu. To, čo takéto vzťahy umožňuje, je ochota dodávateľa podmienky akceptovať. Veď obchodný vzťah je zmluvný vzťah dvoch strán, do ktorých vstupujú, podčiarkujem, dobrovoľne.
Musím na adresu našich výrobcov povedať, že zlyhali pri nástupe prvých reťazcov, keď uzatvorenie prvých, pomerne ešte výhodných kontraktov považovali za výhru nad svojou konkurenciou, ktorá sa na pulty nedostala. Samozrejme, že prevádzkovatelia obchodov na toto veľmi rýchlo prišli a začali pritvrdzovať. Ani vtedy sa väčšina domácich výrobcov nezbadala a pristupovala na horšie podmienky. Niektorí pekári sa nechali dokonca dotlačiť na cenu rožka 20 halierov, a pritom pečivo z vlastných pekární predávajú supermarkety v cene neporovnateľne vyššej. Dokonca dokázali to, že reťazce začali agresívnejšie postupovať i mimo Slovenska.
Ďalší problém s týmto zákonom je, dá sa to čítať i v osobitnej časti, v ktorej predkladateľ uvádza, že výpočet konkrétnych spôsobov obsahuje väčšinu doteraz vyvinutých praktík. Pýtam sa, keď budú obchodníci prichádzať s novými metódami, budeme novelizovať tento zákon každých 6 mesiacov?
Obsahovo by mohol byť opodstatnený § 4, v ktorom sa hovorí o predaji pod svojím obchodným názvom alebo tzv. private labels. Predaj pod vlastným obchodným názvom považujem za nesprávny, pretože predávať cudzie výrobky pod svojím menom je podvodom na spotrebiteľovi, umožňuje to machinácie v kvalite a v pôvode tovaru. Potravinový kódex však prikazuje označovať výrobky menom a sídlom výrobcu a týka sa to nielen potravín, ale i kozmetiky a drogistického tovaru. A preto považujem ďalšiu zákonnú normu za neopodstatnenú.
Paragraf 5, ktorý má upraviť hustotu siete veľkoplošných predajní, je praktickou ukážkou toho, ako sa voda káže a víno pije. Totižto tým, že nie sú tam stanovené kvantitatívne ukazovatele tejto hustoty siete supermarketov, otvára sa priestor na subjektívne hodnotenia. A tým sa vlastne vytvárajú zdroje korupcie, proti ktorej predkladateľ zákona veľmi tvrdo bojuje.
Zapojením profesijných komôr sa kruh uzatvára, pretože tieto môžu korporatívne vstupovať do konkurenčného súboja a regulovať konkurenciu v prospech vlastných záujmov. A že to nie je len výmysel, dokazuje príklad z východného Slovenska, kde sa to konkrétne udialo s Komorou lekárnikov a udeľovaním nových licencií pre lekárne.
Zhrnuté a podčiarknuté: Zákon zasahuje do dobrovoľných obchodných vzťahov. Je diskriminačný. Jednak tým, že chráni skupinu podnikateľov, ostatných tým diskriminuje, postihuje zase iba vybranú skupinu obchodov, čím vlastne vytvára pole pre menšie podniky, ktoré v sieťach môžu používať takéto isté metódy. A v konečnom dôsledku vytvára priestor na korupciu. Tých, ktorých ochrániť chce, vlastne týmto spôsobom oslabuje. Po príchode tvrdších podmienok im už nepomôže žiadny zákon.
A zamysleli ste sa už aj nad tým, že jedným z dôsledkov prijatia tohto zákona môže byť vytlačenie väčšiny slovenských výrobkov a výrobcov z trhu? Jediný, koho zákonodarcovia musia chrániť, je zákazník a spotrebiteľ. On je rozhodujúcim prvkom v tomto súboji a v konečnom dôsledku sa on rozhoduje podľa obľúbenosti, kvality, tradície a ceny výrobku. A spotrebiteľ je zatiaľ ten, kto z toho boja vychádza víťazne. Použijem myšlienku kolegu poslanca z nášho výboru, ktorý povedal: "Viete si predstaviť, čo by bolo so spotrebiteľskými cenami bez tejto konkurencie?"
Pán predkladateľ, hovorili ste, kto každý podporuje váš zákon. Ale zabudli ste povedať, či ho podporujú aj obyčajní občania, ktorí chodia do týchto supermarketov.
V rukách zákonodarcov je podstatne silnejšia zbraň - vytvárať legislatívne jednoduché podmienky na podnikanie a zamestnávanie, riešenie silne konkurencieschopnej domácej podnikateľskej vrstvy, ktorá dokáže exportovať a ktorá sa nedá vydierať a nepristúpi na hocijaké podmienky predajcov, len aby sa udržala na trhu.
A od nás očakávajú podnikatelia hlavne vytvorenie jednoduchého legislatívneho prostredia na podnikanie, a to hlavne v troch bodoch:
- Zvýšenie vynútiteľnosti práva, napríklad zriadením obchodných súdov, ktoré by rozhodovali v zákonom stanovenej lehote.
- Zníženie ceny práce, a to znížením odvodov a priamych daní.
- Zjednodušením zamestnávania, ktoré by zvýšilo záujem strednej vrstvy zamestnávať.
Aj keď prvý krok sme už spravili v novelizácii Zákonníka práce, ale potrebná razantnosť zmien zostala podmienená nadštandardným postavením odborov a tripartity na Slovensku. Rozhodnúť môže aj koordinovaný postup výrobcov v profesiách, ktorí môžu vytvárať odbytové združenie, obchodné aliancie a nepozerať na druhých ako na konkurenciu, ale ako na časť súkolia, ktoré dovezie ich výrobky na pulty obchodných reťazcov za výhodnejších podmienok.
Nedá mi, aby som nereagovala aj na vyjadrenia pána predkladateľa, ktorý vo svojom stanovisku na môj názor publikovaný v denníku SME uviedol niekoľko skutočností, ktoré tu už dnes odzneli a zrejme ešte aj odznejú v reakcii predkladateľa v záverečnom slove. Teda dovoľte mi, aby som citovala. Citát: "Poslankyňa za SDKÚ Tkáčová ponúka celý arzenál argumentov proti. Nebolo by na tom nič zlé, pokiaľ by nešlo o argumenty, ktorými obchodné reťazce doslova zaplavili výbory parlamentu." Koniec citátu.
Nuž, pán poslanec, nepotrebujem cudzie rozumy, aby som posúdila problematiku, ktorá bola v minulých rokoch mojím chlebíčkom. Budem troška osobná. Už jedenásty rok vlastním malú potravinársku prevádzku a do obchodných vzťahov aj so supermarketmi som vstupovala ešte v časoch, keď vy ste netušili, že si z toho urobíte takúto populárnu agendu. A to, že ide o moje názory, svedčí aj skutočnosť, že keď tento parlamentu v II. volebnom období rokoval prvýkrát o zákone, uverejnila som ako občan svoj názor v tom istom denníku 18. júna a vtedy som veru v žiadnom výbore parlamentu nesedela.
Ďalší citát: "Ako priznáva poslankyňa Tkáčová, praktiky obchodných reťazcov sú čím ďalej agresívnejšie." Nikde som sa nevyjadrila, že praktiky, ktoré používajú reťazce, nie sú zobrazené správne alebo že tak nekonajú. Tá škála je dokonca oveľa širšia. To, čo zdôrazňujem, je to, že na tom majú zásluhu domáci výrobcovia, ktorí sa nechali zatlačiť do kúta. A, naopak, si myslím, že skôr, ako tento zákon nadobudne platnosť, teda za predpokladu, že ho prijmeme, budú už obchodníci presne vedieť, ako sa majú zariadiť, a táto zákonná norma bude zbytočná.
Ďalej citát: "Dokonca ho odporučil na schválenie aj ústavnoprávny výbor parlamentu." Pán poslanec Fico, zabudli ste dodať, že ďalšie 4 výbory neprijali platné uznesenia a dokonca v našom výbore za tento návrh zákona nehlasovali ani vaši poslanci, čo svedčí, že ste ich nepresvedčili svojimi argumentmi.
A posledná vaša otázka: "Komu to vlastne slúži časť slovenských poslancov?" Odpoveď je veľmi krátka: Zdravému rozumu.
Celkom na záver chcem upriamiť pozornosť ctených kolegýň a kolegov na to, že my máme ochraňovať záujmy slabších, a to sú v tomto prípade spotrebitelia. Záujmy predajcov i výrobcov sú ekonomického rázu. Záujem spotrebiteľa je mať zdraviu neškodlivé, kvalitné a cenovo prístupné výrobky. Nie náhodou nemecký výbor pre poľnohospodárstvo má svoj celý názov Výbor pre ochranu spotrebiteľa a pre poľnohospodárstvo.
Ešte by som chcela k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Malchárka, škoda, že tu nie je, by som chcela navrhnúť, aby sme o bode 3 z jeho pozmeňujúcich návrhov hlasovali zvlášť, pretože on tu navrhuje vypustiť zo zákona slová "spätný odber", ale chcem ho upozorniť, že hlavne v tých komoditách, ktoré on uvádza, chlieb a pečivo potravinový kódex zakazuje spätný odber. Keď ten zákon má byť prijatý, nech tam tá úprava zostane vrátane spätného odberu.
Ďakujem vám za pozornosť, ctené kolegyne a kolegovia. Chcem vás požiadať, aby ste tento návrh zákona nepodporili. Zákon o obchodných reťazcoch je zlý, a preto ho klub SDKÚ nepodporí. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktická poznámka - pán poslanec Maxon, Janiš. Uzatváram možnosť... Paška. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Maxon.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. V tejto chvíli pre objektívnosť interpretácie pani kolegyni chcem povedať, že poslanci poslaneckého klubu Smer sa s obsahom tohto zákona stotožnili. Mám na mysli teraz tých dvoch poslancov, ktorí sú členmi pôdohospodárskeho výboru, ale pri hlasovaní neboli dostatočne koncentrovaní a došlo k istému nedorozumeniu. (Smiech v sále.)
Neviem, prečo sa tomu smejete. Ja by som mohol vymenovať polovičku tejto snemovne, ktorá sa od začiatku tohto volebného obdobia ešte nedokázala skoncentrovať na to, čo sa tu v pléne deje.
Hovorím to pre objektívnosť, pretože názor tých dvoch poslancov poznám, ale musel som rešpektovať ten výsledok hlasovania, aký bol.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Janiš - faktická poznámka.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo. Na margo predrečníčky treba možno iba doplniť, že tak, ako je podaný návrh zákona o obchodných reťazcoch, tak je to typickým produktom filozofie, podľa ktorej štát vie najlepšie regulovať všetky oblasti života spoločnosti. Návrh tak, ako je podaný, možno pokojne označiť iba za produkt populizmu. (Potlesk.)
Uvedomili si navrhovatelia vplyv návrhu zákona na tvorbu podmienok prázdnin pre korupčné prostredie? Každá právomoc štátu či samosprávy rozhodovať o vstupe na trh na základe nejasných kritérií tak, ako sú uvedené v § 5, nesie v sebe toto nebezpečenstvo. Takto vágne stanovené kritériá pomôžu vytvoriť podmienky na rozhodovanie, ktoré bude mať ďaleko a ďaleko od objektívnosti. A v konečnom dôsledku každý zásah štátu do konkurencie, jej znižovania a obmedzovania, jeho následky ponesú občania.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Paška - faktická poznámka. (Ruch v sále.) Poprosím, páni poslanci, keď chcete mať slovo, prihláste sa. Pán poslanec Paška - faktická poznámka.
P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Jeden taký drobný nesúhlas s kolegyňou, ktorá hovorila, že slovenský podnikateľ je zahnaný do kúta v obchodnom vzťahu, ktorý je paritný, a že môže fungovať úplne nezávisle, a predsa je takým istým partnerom. No ale ten zákon, ak ste postrehli, vážení, predkladateľ hovorí o zneužívaní ekonomickej sily.
Mal som tú možnosť pôsobiť v oblasti podnikania, kde som uzatváral stovky kontraktov, a viem, čo to je zneužívanie alebo využívanie ekonomickej sily. Ale chcem poukázať na oblasť, ktorá zdanlivo ešte nebola prezentovaná, a to je, akým spôsobom obchodné reťazce vysávajú drobnú, zdanlivo drobnú časť výnosov, ktoré plynuli do sekundárnej a terciárnej sféry. Mám na mysli podporu slovenských výrobcov kultúre, športu, sociálnym veciam, ktoré dnes jednoducho nie sú schopní realizovať pod ekonomickým tlakom, pod zneužívaním ekonomickej sily, pretože ich marže a ich výnosy sú naozaj tlačené na úroveň jednoduchej ekonomickej reprodukcie.
Skúste dnes - a chcem reagovať aj na pána kolegu Rusnáka, ktorý už pred obedom spomenul, že je z východu -, skúste dnes nájsť výrobcu na východe, ktorý by bol schopný a ochotný dať peniaze na šport, dať peniaze na kultúru, dať peniaze na sociálne veci tak, ako to bolo predtým. Dnes jednoducho tieto výnosy sú koncentrované v rukách obchodných reťazcov a končia niekde úplne inde.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová, nechcete reagovať? Pán poslanec Maxon už nemôže dostať slovo. Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči. (Reakcia z pléna.) Ja som povedala, že sa môže prihlásiť.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za názory, aj keď ich nemusíme mať spoločné, ale tak ako pán kolega Rusnák povedal, som za diskusiu o tomto.
Len pánu poslancovi Paškovi chcem povedať, že o tom, že podnikatelia sa nevedia brániť, hovoríte vy týmto zákonom. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa spýtať pána navrhovateľa, pána poslanca Fica, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči.
R. Fico, poslanec: Chcem poďakovať, vážené dámy a páni, za všetky diskusné príspevky. Osobitne chcem poďakovať za konštruktívny prístup tých poslancov Národnej rady, ktorí zostavili súhrn pozmeňujúcich návrhov, o ktorých sa bude hlasovať, pretože naozaj najlepší spôsob, ako zvládnuť tému, je vystúpiť konštruktívne, mať pozmeňujúce návrhy a nehovoriť o populizme a podobných veciach, pretože sa potom ľahko dostávame do polohy, ktorá má ďaleko od konštruktívnosti a vecnosti.
S veľkým potešením počúvam, predovšetkým od SDKÚ, všetky tie hlasy a výzvy, ako treba mať slobodný trh, ako má byť trh liberálny, ako sa nemá brániť a, neviem, čo všetko. Vážené dámy a páni, ako ste včera hlasovali o telekomunikačnom zákone? (Potlesk.)
Veď je to, vážené dámy a páni, je to úplne trápne a smiešne, čo tu predvádzate, pretože máte dva metre na ten istý problém. Keby ste sa jednoducho inak postavili k telekomunikačnému zákonu, tak nepoviem ani pol slova. Vy nemáte morálne právo, ani vecné právo hovoriť čosi o liberalizme a slobodnom trhu, lebo ste to ukázali pri telekomunikačnom zákone.
Vážená pani poslankyňa, ktorá hovorila pred chvíľkou, Tkáčová, vy to veľmi dobre viere, že väčšina tovaru, ktorá je v obchodných reťazcoch - odišla pani poslankyňa, lebo nerada počúva odpovede -, väčšina tovaru... (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec, upokojte sa, teraz hovorím ja.
Väčšina tovaru, ktorý sa predáva vo veľkoobchodoch a v obchodných reťazcoch, je rýchloobrátková, to znamená, že sa do 48 hodín predá a minie. Tak obchodný reťazec má cash, má hotové peniaze za 48 hodín. Ale mali by ste vidieť, že ten istý obchodný reťazec vyberá poplatky a platí dodávateľom za 90 až 120 dní. Tak koho máme teda chrániť? Máme rešpektovať situáciu, že niekto má za 48 hodín všetky peniaze vo svojej pokladnici, môže s nimi narábať, ale dodávateľ k svojim peniazom príde až za tri alebo štyri mesiace, a to predtým ešte musí zaplatiť obrovské poplatky za zalistovanie, musí zaplatiť obrovské poplatky za akcie, všetky reklamné akcie, všetky propagačné akcie? Veď je tu údaj, ktorý presne hovorí o tom, 15 až 29 % z vytvorených zdrojov musia dať dodávateľské firmy obchodným reťazcom v rámci rôznych poplatkov, akcií a neviem, čoho všetkého, čo sa v tejto oblasti deje. Takže zákon o obchodných reťazcoch je naozaj, naozaj maximálne dôležitý.
V roku 2000, keď vláda Slovenskej republiky prišla s návrhom na prijatie zákona o obchodných reťazcoch a potom tento samotný návrh stiahla, sa hovorilo, že budú prijaté opatrenia, aby sa bránilo praktikám, o ktorých dnes hovoríme. Povedzte mi: Aké opatrenia boli prijaté od roku 2000? Absolútne žiadne! Zákon o hospodárskej súťaži, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, nikto z nich nemôže nič konať, lebo nemá na to legislatívny rámec. Jediné, čo sa zmenilo od roku 2000, že praktiky obchodných reťazcov sú čím ďalej tým agresívnejšie. Sú vyššie zalistovacie poplatky, viacej sa platí za akcie, viacej sa platí za rôzne propagačné materiály, ktoré sa potom distribujú na náklady týchto spoločností do schránok. Za týchto podmienok si myslím, že návrh zákona má svoje opodstatnenie.
Verím, že pozmeňujúce návrhy, ktoré boli pripravené, budú schválené, pretože upravujú tento návrh tak, aby bol ešte lepší, ako možno sme ho predložili my, ale veď o tom je návrh zákona. Nikdy sa nebránime o veciach diskutovať, ak je naozaj diskusia maximálne konštruktívna. Nepočul som žiadne vecné argumenty. Boli to všetko jednoducho veci, ktoré sa objavujú na papieroch, ktoré majú hlavičku Tesca, Carrefouru, Kauflandu a podobne. A ja si kladiem otázku, či ste poslanci Národnej rady, alebo ste agenti týchto obchodných reťazcov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca? Pán spravodajca, chcete ešte slovo k rozprave? Ďakujem pekne. Hlasovať o tomto bode budeme po 18.00 hodine, ako sme sa dohodli.
Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokolom a dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o výmene reagencií na určovanie krvných skupín.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 24.
Návrh v parlamente odôvodní minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Pán minister už ide do rokovacej sály.
Prosím, pán minister, aby ste odôvodnili návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín. Máte slovo. Nech sa páči.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Prepáčte mi, ale práve skončila koaličná rada. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám návrh dohovoru a žiadam súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokolom a dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o výmene reagencií na určovanie krvných skupín.
Ide o štandardný právny úkon, keď Slovenská republika, vyplývajúc z jej povinností, ktoré má v Rade Európy, v nutnosti zosúladiť vnútroštátne právne normy s dohovormi Rady Európy a postupne sprístupniť tieto dokumenty, ktoré musíme podpísať. Predložený Európsky dohovor o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokol a dodatkový protokol k uvedenému Európskemu dohovoru bol prevzatý aj do legislatívy štátov Európskej únie a stal sa súčasťou skleníkových tabuliek a kapitoly č. 25 Colná únia, ktoré sú predmetom rokovania o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie.
Účelom tohto dohovoru je zabezpečiť zmluvným stranám v rámci európskej solidarity v prípade potreby dostatočné množstvo reagencií na určovanie krvných skupín za predpokladu, že poskytujúce zmluvné strany majú dostatočné zásoby pre vlastnú potrebu. Reagencie sa budú poskytovať len za podmienky, že sa nepoužije za účelom zisku a že sa budú používať výlučne na zdravotné účely. Na výmenu týchto reagencií na takomto základe zmluvné strany zabezpečia oslobodenie takejto transakcie od všetkých colných poplatkov. Protokol k tomuto Európskemu dohovoru podrobne definuje požiadavky na kvalitu imunohematologických reagencií ľudského, zvieracieho a rastlinného pôvodu. Jeho súčasťou je aj podrobná technická špecifikácia zabezpečovania prepravy reagencií. Dodatkový protokol k uvedenému Európskemu dohovoru upravuje podmienky pristúpenia k dohovoru pre štáty vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva a je neoddeliteľnou súčasťou dohovoru. Aj keď sa v oblasti imunohematologickej diagnostiky v priebehu vedeckého vývoja prešlo k výhradnému použitiu monoklonových protilátok, pristúpenie k týmto zmluvným dokumentom je nevyhnutné i z hľadiska integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie.
Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu a schválenie tohto dokumentu. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím určeného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo poslanca Milana Gaľu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády.
M. Gaľa, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokolom a dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o výmene reagencií na určovanie krvných skupín (tlač 24).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 279 z 18. júna 2003 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokolom a dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o výmene reagencií na určovanie krvných skupín (tlač 24) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s termínom do 27. júna 2003.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokolom a dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o výmene reagencií na určovanie krvných skupín (tlač 24) dňa 25. júna 2003, vyslovil súhlas s návrhom a vo svojom uznesení č. 52 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokolom a dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o výmene reagencií na určovanie krvných skupín.
Výbor schválil správu výboru svojím uznesením č. 53 z 25. júna 2003, v ktorej určil za spravodajcu výboru člena výboru Milana Gaľu. Súčasťou správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré si dovolím v tejto chvíli predložiť.
"Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 3. júna 2003 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokolom a dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o výmene reagencií na určovanie krvných skupín (tlač 24).
Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Európskym dohovorom o výmene reagencií na určovanie krvných skupín, protokolom a dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o výmene reagencií na určovanie krvných skupín."
Pani podpredsedníčka, skončil som.