Čtvrtek 3. července 2003

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády, za vaše odpovede.

Čas vyhradený na otázky pre predsedu vlády uplynul.

Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

Prvú otázku položil pán Jaroslav Baška ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavlovi Prokopovičovi: "Pán minister, vaše ministerstvo predkladá v septembri 2003 do parlamentu vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách. Pevne verím, že zákon bude plne v súlade s požiadavkami a regulačným rámcom EÚ. V prípade, že zákon nebude v súlade s legislatívou EÚ, hrozia Slovensku sankcie po vstupe do EÚ. Zoberiete na seba v takomto prípade zodpovednosť a podáte demisiu?"

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za otázku. Vážený pán poslanec, návrh zákona o elektronických komunikáciách, ktorý je v súčasnosti po medzirezortnom pripomienkovom konaní a do konca júla 2003 bude predložený do Legislatívnej rady vlády, je zameraný na aproximáciu práva a implementáciu nového regulačného rámca Európskej únie a zabezpečenie úplného súladu s acquis. Je to nevyhnutná podmienka Európskej komisie harmonizovať národnú legislatívu s legislatívou Európskej únie. Podľa požiadaviek Európskej komisie je potrebné harmonizovať novú legislatívu Európskej únie, ktorá pozostáva z rámcovej smernice a štyroch špecifických smerníc, ktoré tvoria takzvaný nový regulačný rámec v oblasti elektronických komunikácií v Európskej únii. Návrh zákona zruší a nahradí súčasný zákon o telekomunikáciách a zároveň smeruje k odstráneniu nedostatkov, ktoré sa zistili v súvislosti s uplatňovaním súčasnej telekomunikačnej legislatívy v praxi.

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky okrem iného vypracovalo návrh legislatívneho zámeru zákona o elektronických komunikáciách, ktorý bol schválený vládou v decembri 2002 a ktorý bol preložený a zaslaný do Európskej komisie. Môžem potvrdiť, že návrh zákona je plne v súlade s legislatívou a požiadavkami Európskej únie, čoho dôkazom je aj to, že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky často konzultuje sporné otázky s Európskou komisiou, aby sa vyhlo prípadnej disproporcii s Európskou komisiou.

A na vašu poslednú vetu, na základe toho, čo som teraz uviedol, považujem ju za neaktuálnu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gabriel Karlin podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Danielovi Lipšicovi: "Myslíte si, že prijatím zákonov o špeciálnom súde a špeciálnom prokurátorovi dôjde k zlepšeniu situácie? Keď áno, v ktorom smere?"

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Vážená pani predsedajúca, vážený pán poslanec Karlin, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o zriadení špeciálneho súdu bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh a je predložený na rokovanie Národnej rady a včera bol posunutý do druhého čítania.

Vytvorenie špeciálneho súdu a úradu špeciálnej prokuratúry je obsiahnuté medzi základnými opatreniami v programovom vyhlásení vlády v časti spravodlivosť. Taktiež prijatie tohto zákona požaduje pravidelná správa Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v únii z 9. októbra minulého roku, na základe ktorej vláda návrh zákona zaradila medzi prioritné legislatívne úlohy.

Návrhom zákona sa vytvárajú špecializované orgány na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupčných káuz trestných činov, korupčných trestných činov, trestných činov spáchaných organizovaným zločinom a trestných činov spáchaných ústavnými činiteľmi, a to po prvé, úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý bude osobitnou súčasťou generálnej prokuratúry, osobitné orgány Policajného zboru na odhaľovanie a vyšetrovanie týchto deliktov a špeciálny súd, ktorý bude v týchto prípadoch vykonávať súdne trestné konanie v prvom stupni, pričom jeho vecná príslušnosť bude na úrovni krajského súdu. Miestna pôsobnosť, miestna príslušnosť všetkých týchto orgánov bude pre celé územie Slovenskej republiky.

Prijatím návrhu zákona sa:

1. umožní lepšia špecializácia a odbornosť týchto orgánov,

2. zabezpečí požadovaný stupeň ochrany týchto orgánov,

3. v prípade korupčných trestných činov dôjde k prelomeniu niektorých miestnych väzieb, ktoré môžu ovplyvniť odhaľovanie, vyšetrovanie a prípadne aj samotné súdne konanie v týchto prípadoch.

Takisto v prípade trestných činov spáchaných ústavnými činiteľmi bude zabezpečené ich dôsledné a dôkladné vyšetrenie na to odborne pripravenými orgánmi činnými v trestnom konaní a zároveň aj nezávislé rozhodnutie súdu, a to jednak z pohľadu zákonnosti rozhodnutia, jednak z pohľadu odbornosti sudcov, keďže je predpoklad, že sudcovia zaradení na špeciálnom súde budú mať vysokú odbornú spôsobilosť a takisto aj morálne vlastnosti.

V návrhu zákona je zabezpečená aj vyššia nezávislosť špeciálneho prokurátora, ktorého bude voliť a odvolávať na návrh generálneho prokurátora Národná rada. Okrem toho vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi nebude možné uloženie takzvaného negatívneho pokynu v konkrétnej veci, to znamená uloženie pokynu, aby sa trestné stíhanie nezačalo, aby sa nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie do väzby alebo sa zastavilo trestné stíhanie.

Na záver uvádzam, že sudcovia a prokurátori, ktorí budú pridelení prostredníctvom výberového konania na špeciálny súd a úrad špeciálnej prokuratúry, budú aj platovo lepšie ohodnotení, čo vyplýva z vyššieho stupňa rizika, ktorému budú pri výkone funkcie vystavení. Zároveň je však upravená aj povinnosť týchto osôb ešte pred vymenovaním do funkcie podrobiť sa bezpečnostnej previerke na stupeň utajenia prísne tajné, ktorú vykonáva Národný bezpečnostný úrad, čo vyplýva z druhu vecí, ktoré budú v ich pôsobnosti a o ktorých budú rozhodovať.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, želáte si položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem, pán podpredseda vlády.

G. Karlin, poslanec: Chcem, chcem, chcem, chcem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pýtam sa.

G. Karlin, poslanec: Nebol zapnutý mikrofón. Vážený pán minister, ja nepochybujem o vašom cieli a úprimnej snahe zlepšiť tieto, myslím si, vážne spoločenské a morálne delikty, ktoré sa nachádzajú v tejto spoločnosti, ale nie som o tom presvedčený, že spôsob, aký ste zvolili, je tá najšťastnejšia verzia. Skôr mi to pripadá, ako keby tu bol výnimočný stav a vtedy treba takéto metódy. A keďže sa hlásime k štandardnej demokratickej spoločnosti a sme to aj odsúhlasili, že ideme do Európskej únie, ja som za štandardné uplatňovanie demokracie aj v súdnictve. Je otázne, prečo sa nedarí štandardné uplatňovanie normálneho práva a aj všetkých dôsledkov jeho porušenia. Takže ja by som volil tú cestu. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ja si nemyslím, že ide o celkom neštandardné riešenie, pretože viaceré krajiny Európskej únie ho prijali a prijali ho práve krajiny Európskej únie, ktoré mali problém s odhaľovaním a stíhaním korupčných káuz. A myslím si, že Slovensko s tým má problém. Poviem príklad Talianska alebo Španielska, kde boli práve zriadené takéto špeciálne inštitúcie či na úrovni prokuratúry alebo na úrovni súdu, ktorých cieľom bolo na jednej strane prelomiť miestne väzby, ktoré častokrát ovplyvňujú nezávislosť trestného stíhania, ale na druhej strane aj garantovať prokurátorom a sudcom pôsobiacim v týchto inštitúciách adekvátnu mieru ochrany, pretože budú rozhodovať o závažných kauzách aj organizovaného zločinu.

Dnes jednoducho Slovenská republika nemá šancu adekvátne chrániť bezpečnosť všetkých prokurátorov a všetkých sudcov, ktorí sa raz za svoju profesijnú kariéru stretnú s prípadom organizovaného zločinu, lebo to sú desiatky a desiatky prokurátorov a sudcov na celom území Slovenska. Je to tak. Jediná šanca na zmenu je centralizovať tieto kauzy do týchto inštitúcií, kde by potom štát vedel prokurátorom a sudcom garantovať bezpečnosť. Ak chceme, aby v týchto závažných kauzách prokurátori a sudcovia rozhodovali slobodne, tak, samozrejme, štát im musí garantovať oveľa vyššiu mieru bezpečnosti.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Renáta Zmajkovičová podpredsedovi vlády a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: "Ako chce MF SR riešiť modernizačný dlh zariadení, ktoré prechodom kompetencií prešli do majetku VÚC?"

Pán minister, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ministerstvo financií pri prenose kompetencií zo štátnej správy na vyššie územné celky rešpektovalo princíp, podľa ktorého sa poskytli vyšším územným celkom príslušné finančné prostriedky minimálne v tom rozsahu, aké mali k dispozícii štátne orgány pri výkone tých kompetencií, ktoré prešli na VÚC.

V rámci schváleného rozpočtu na rok 2003 sú pre vyššie územné celky schválené dotácie na kapitálové výdavky v sume 1 mld. 126 mil. 200 tisíc korún, z toho dotácie na činnosť úradov vyšších územných celkov 80 mil. Sk, dotácia na prenesený výkon štátnej správy 1 mld. 46 mil. 200 tisíc korún, z toho na kultúru 167 mil. 770 tisíc, školstvo 744 mil. 426 tisíc, sociálne zabezpečenie 134 mil. 4 tisíc korún.

Z úrovne Ministerstva financií Slovenskej republiky už v roku 2003 kapitálové dotácie neboli prísne účelovo určené pre jednotlivé odvetvia. Vyššie územné celky teda môžu nasmerovať použitie týchto prostriedkov podľa svojich priorít. Do riešenia modernizačného dlhu môžu vyššie územné celky zapojiť aj vlastné príjmy z týchto zariadení. Na rok 2004 bude vyšším územným celkom poskytnutá globálna, teda neúčelová dotácia na kapitálové a bežné výdavky, kde si vyššie územné celky budú môcť určiť priority riešenia problémov v jednotlivých oblastiach. Ministerstvo financií pripravilo aj novelu zákona o majetku vyšších územných celkov, ktorou sa odbúra povinnosť zachovať pôvodný účel tohto majetku, čím sa vytvoria podmienky na racionálne a efektívne využívanie majetku vyšších územných celkov. Skončil som.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Áno, ďakujem. Pán minister, chcela by som povedať, že modernizačný dlh pri podpise delimitačných protokolov v rámci VÚC všetkých samosprávnych krajov bol asi 2 miliardy 900 tisíc a v návrhu rozpočtu, čo sme dostali, predbežné limity dotácií nie je zohľadňovaný tento predbežný, teda nie je zohľadňovaný tento modernizačný dlh, takzvaná skrytá zadlženosť, pretože návrh rozpočtu je asi v tých tendenciách ako minulý rok a chcela by som povedať, že nie je zohľadnené ani navýšenie energií, ani DPH. To znamená, že to bude mať za následok riešiť problémy v školstve, v sociálnych zariadeniach a v kultúre. Chcela by som povedať, že tie limity dotácií sú len na prenesené kompetencie, tak máme oznámené v liste ministerstva financií a chcela by som upozorniť, pán minister, že územná samospráva vykonáva aj originálne kompetencie a na to sa vždy zabúda. Tak by som sa vás chcela ešte spýtať, kedy dostaneme oznámené limity dotácií na originálne kompetencie. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, pán minister, aby ste odpovedali na doplňujúcu otázku.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. Ale oddelil by som dve veci, oddelil by som financovanie kompetencií, či už prenesených alebo originálnych a financovanie modernizačného dlhu. Lebo o modernizačnom dlhu možno hovoriť vo všetkých odvetviach, na všetkých úrovniach v miestnej samospráve, vo vyšších územných celkoch, aj na úrovni štátnej správy, aj v súkromnom sektore nakoniec. A jednoducho je nereálne očakávať, že možno tento tzv. modernizačný dlh prefinancovať z verejných zdrojov. My práve preto k tomu pristupujeme tak, ako som v odpovedi naznačil, že obmedzenia, ktoré boli predtým dané z hľadiska použitia prostriedkov, postupne odbúravame ako z hľadiska určovania účelových a neúčelových dotácií, tak aj z hľadiska nakladania s majetkom, ktorý vyššie územné celky majú, aby si mohli určiť, čo je pre nich priorita, čo musí byť financované vo väčšej miere, čo prípadne v miere menšej.

Takže, pri budúcoročnom rozpočte, ak ste sa naň pýtali, bude navýšenie bežných a kapitálových prostriedkov pre vyššie územné celky v tej miere, v akej bude navýšenie aj pre ústrednú štátnu správu. Čo neznamená, samozrejme, že v plnej miere budú pokryté požiadavky, ktoré sú požadované z úrovne či už miestnej samosprávy alebo vyšších územných celkov. Jednoducho preto, že aj týmto spôsobom je potrebné vytvoriť tlak na úspory, na reformy a na zmeny, ktoré celkom určite aj pri vyšších územných celkoch je potrebné robiť. Takže som presvedčený, že sú pokryté nielen prenesené kompetencie, ale sú pokryté aj originálne kompetencie, aj keď možno nie vždy v miere, v akej sú požiadavky zo strany vyšších územných celkov. Ale aj k valorizácii v budúcom roku oproti tomuto roku dochádza, a to k valorizácii v tej miere, v akej je to aj v štátnej správe, čiže približne 5 %.

Ďakujem, skončil som.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ján Mikuš ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi, otázka znie: "Vysvetlite kritériá, na základe ktorých ste rozhodli o existencii, či neexistencii pracovísk úradov práce v rámci ich novej štruktúry?"

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Nerozhodovalo sa o existencii, či neexistencii pracovísk úradov práce. Na základe návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa určovali sídla územných úradov sociálnych vecí a služieb zamestnanosti. To znamená, nového úradu, ktorý vznikne fúziou existujúcich národných úradov práce a sociálnych odborov okresných úradov. Touto fúziou vlastne získame z dvoch úradov jeden a dôjde k významnému zefektívneniu činnosti a úspore ako v oblasti zamestnaných ľudí, tak aj v iných nákladoch. Kritériami na určenie sídel územných úradov bolo dodržanie územného usporiadania samosprávnych krajov, súčasné a predpokladané usporiadanie orgánov štátnej správy, prepojenosť na ostatné úrady a služby, dostupnosť, demografické ukazovatele, počet klientov budúcich úradov a podobne.

V súčasnosti existuje 79 okresných úradov práce a odborov sociálnych vecí na okresných úradoch a 59 detašovaných pracovísk týchto úradov, spolu 138 pracovísk. V rámci navrhovanej siete sa počíta so 45 územnými úradmi a 88 detašovanými pracoviskami územných úradov, spolu 133 pracovísk. Oproti pôvodnej sieti bude teda zrušených len 5 detašovaných pracovísk v obciach, kde sa v súčasnosti nachádza len pracovisko okresného úradu práce alebo len odbor sociálnych vecí okresného úradu a spravidla ide o veľmi malé obce, ako sú, môžem ich presne vymenovať, keďže ich je len päť, Rovinka, Gabčíkovo, Nová Dubnica, Rabča, Kurima. Sú to pracoviská s veľmi nízkym počtom zamestnancov. Vo väčšine týchto vymenovaných prípadoch je to jeden zamestnanec. Jedine tu dochádza k zrušeniu. Inak dochádza k plnému zachovaniu existujúcej siete a existujúcej sústavy týchto úradov.

Ďakujem, to je všetko.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Mikuš, dáte doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Jánovi Mikušovi.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ale jedno by som chcel vedieť. V oblasti severného Slovenska a skôr tak Kežmarok, Poprad, Stará Ľubovňa. Tam by akože malo byť v Starej Ľubovni zrušené pracovisko úradu práce. Čo je na tom pravdy? Pretože potom topológia, teda rozmiestnenie obyvateľstva na severe - to by mali potom veľmi ďaleko do Kežmarku, prípadne do Popradu alebo až do Prešova.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ide o nedorozumenie. Stretávam sa s tým častejšie. Ale naozaj, ako som tu popísal, nebude okrem tých päť vymenovaných pracovísk s jedným zamestnancom žiadne pracovisko zrušené. To znamená, ani v Starej Ľubovni nebude zrušené. Všetky úrady zostávajú tak, ako sú. Všetci klienti alebo ľudia, ktorí tam chodia, či už chodia na okresný úrad práce alebo na sociálny odbor okresného úradu práce, budú chodiť do toho istého mesta, na ten istý úrad aj naďalej. K žiadnym presunom v tomto zmysle nedochádza. Je to len nedorozumenie, ktoré vyplýva z toho, že sa mení štruktúra, že sa úrady zrušujú a riaditeľstvá pokrývajú územia viacerých okresov. Ale samotné úrady zostávajú presne tam, kde sú aj dnes. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď.

Pán poslanec Jaroslav Baška sa pýta ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavla Prokopoviča: "Ako sa vyjadril komisár EÚ pán Liikanen, Slovensko bude mať problém s implementáciou nového legislatívneho rámca EÚ o elektronických komunikáciách a v prípade nesplnenia požiadaviek po vstupe do EÚ môže byť Slovensko sankcionované. Pán minister, podáte v tomto prípade demisiu?"

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR:

Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Som si plne vedomý, že za nesplnenie akejkoľvek požiadavky Európskej únie a nezabezpečenie úplnej harmonizácie s legislatívou Európskej únie môže byť Slovenská republika sankcionovaná po vstupe do Európskej únie. Návrh zákona o elektronických komunikáciách, ktorý som spomínal aj pri vašej predchádzajúcej otázke, ktorý transponuje nový regulačný rámec, by mal vstúpiť do platnosti najneskôr od 1. januára 2004. Je dôležité podotknúť, že Ministerstvo, dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky začalo prípravné práce o postupnom transponovaní novej legislatívy Európskej únie ešte v čase, keď Európska únia pripravovala návrh nového regulačného rámca, ktorý bol pripomienkovaný členskými krajinami. Neobávam sa, že by nový zákon nebol v súlade s acquis.

Na druhej strane je však dôležité pripomenúť, že to, či bude zákon prijatý v takej podobe, v akej ho predloží Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky do Národnej rady a či nadobudne účinnosť najneskôr od 1. januára 2004, bude závisieť taktiež od legislatívneho procesu a jeho schvaľovania vo výboroch a následne v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, položíte doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pán poslanec Jaroslav Baška.

J. Baška, poslanec: Možno to nebude doplňujúca otázka, ale prečo som vlastne dal túto otázku. Jedna vec je kvalita predkladaného vládneho návrhu zákona o elektronických komunikáciách a druhá vec je časové hľadisko. Mám obavy, že aj keď sa prijme zákon o elektronických komunikáciách, mám obavy, že v praxi bude ešte veľmi dlho trvať, pokiaľ sa nejakým spôsobom implementujú tie veci, ktoré sú v zákone o elektronických komunikáciách obsiahnuté. Čiže naozaj mám obavy, keď vstúpime do Európskej únie, že tam bude nejaké obdobie, keď nebudeme ešte schopní podľa zákona o elektronických komunikáciách napredovať. Asi toľko.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, nech sa páči, máte čas na odpoveď.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne. Nezdieľam vaše obavy, pán poslanec, pretože my budeme návrh zákona publikovať hneď, ako prejde vo vláde Slovenskej republiky a ešte aj predtým, ako bude predložený do Národnej rady, a teda do vstupu 1. 5. 2004 bude dostatočný čas prípravy pre tých, na ktorých sa aplikácia zákona bude vzťahovať. A teda predpokladám, že to bude pre nich dostatočne dlhý čas na to, aby sa zneniu a dikcii tohto zákona prispôsobili.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

Podpredsedu vlády pre európsku integráciu, ľudské práva a menšiny Pála Csákyho sa pýta pán poslanec Ivan Hopta: "Pán podpredseda, obrátil sa na vás petičný výbor, ktorý chcel, aby Národnostno-etnické vysielanie Slovenského rozhlasu sa nesťahovalo z Prešova do Košíc. Prečo ste im nepomohli riešiť tento problém, aj keď národnostné menšiny máte vo svojej kompetencii?"

Za pána Csákyho, ktorý je neprítomný, je na zahraničnej pracovnej ceste, bude odpovedať pán minister Gyurovszky.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán poslanec, Národnostno-etnické vysielanie Slovenského rozhlasu považujeme za veľmi dôležitý moment.

Prečítam odpoveď pána podpredsedu Csákyho. Dovolím si upriamiť pozornosť, že Slovenský rozhlas je nezávislá verejnoprávna inštitúcia, ktorá sa riadi svojím štatútom a zákonom o Slovenskom rozhlase. Rozhlasovú radu a ústredného riaditeľa Slovenského rozhlasu volí Národná rada Slovenskej republiky. Každý člen vlády môže konať len na základe Ústavy Slovenskej republiky a zákonov Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu som toho názoru, že by bolo dobré zachovať činnosť hlavnej redakcie Národnostno-etnickej redakcie Slovenského rozhlasu v Prešove. V takomto zmysle som niekoľkokrát rokoval s ústredným riaditeľom Slovenského rozhlasu. Konečné rozhodnutie je ale v rukách nezávislého Slovenského rozhlasu. Veľmi dúfam, že v blízkej budúcnosti sa nájde dôstojné riešenie tohto problému.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Hopta, želáte si dať doplňujúcu otázku?

I. Hopta, poslanec: Áno, želám si. Chcem v prvom rade konštatovať, že napriek odporúčaniu výboru Národnej rady pre ľudské práva, ktorý odporúčal nesťahovať túto redakciu z Prešova do Košíc, napriek odporúčaniu Rozhlasovej rady, ktorá takisto konštatovala a je svojím spôsobom kontrolným orgánom pre činnosť Slovenského rozhlasu, ústredný riaditeľ sa rozhodol svojvoľne presťahovať túto redakciu a odôvodňoval to tým, že budova je v katastrofálnom stave. Ja som mal možnosť s pánom poslancom Nagyom sa zúčastniť na poslaneckom prieskume, podobne ako sa zúčastnila na riešení alebo skontrolovaní situácie v Prešove Rozhlasová rada, a nezistili sme dôvody na to, aby táto redakcia bola sťahovaná. Ide mi o to, vážený pán minister, ja viem, že to nemáte v kompetencii a pán podpredseda vlády nie je prítomný, ale vyslovujem svoje obavy, že v prípade, že nejde o maďarskú národnostnú menšinu, jeho činnosť v tejto oblasti je trochu, povedal by som, slabá. Chcem len skonštatovať, že ak pre našich maďarských spoluobčanov Slovenský rozhlas vysiela 10 hodín denne za poplatky alebo za prostriedky daňových poplatníkov, tak pre ostatné národnostné menšiny, ktorých je, ja neviem, dvanásť - trinásť, vysiela necelé 2 hodiny. Čiže chcem sa vás spýtať, nemyslíte si, že by aj ostatní príslušníci národnostných menšín, teda aj Rusíni, Ukrajinci žijúci v Prešove a blízkom okolí, pretože v Prešovskom kraji je 170 obcí s týmto národnostným etnikom a v Košickom kraji asi 15, mali by mať dnes rovnaké podmienky ako napríklad maďarská národnostná menšina.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, budete odpovedať na doplňujúcu otázku?

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vašu otázku budem tlmočiť pánovi podpredsedovi Csákymu. Len musím poznamenať, že podľa materiálu, ktorý mám pred sebou, sa vysielací čas nemení. To znamená, že ostáva všetko v pôvodnom stave, akurát sa zmení sídlo. Ale je to vec, povedal by som, Slovenského rozhlasu. No v každom prípade vašu otázku budem tlmočiť podpredsedovi Csákymu. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ministrovi pôdohospodárstva Zsoltovi Simonovi: "Prosím, objasnite, aká je situácia v čerpaní predvstupových fondov na vašom ministerstve, konkrétne v programoch PHARE a SAPARD a ako vidíte vývoj v čerpaní povstupovej pomoci zo sektorového operačného programu a plánu rozvoja vidieka?"

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem veľmi pekne pani poslankyni Tkáčovej za túto otázku a dovoľte mi, aby som v krátkosti zareagoval.

V oblasti programov PHARE programová implementačná jednotka PHARE ministerstva pôdohospodárstva k 3. 7. 2003 koordinuje 4 projekty PHARE, ktoré sú v stave implementácie a 2 projekty v stave programovania. V rámci finančného memoranda roku 2000 bolo vyčerpaných doteraz 37 mil. 122 582 korún, čo predstavuje 78,04 %. V projekte v rámci finančného memoranda roku 2001, ktoré je podpísané, sa podarilo vyčerpať 38 mil. 495 641 korún, čo je 81,88 %. V rámci finančného memoranda 2002 sa realizujú v súčasnosti projekty v hodnote 600 tisíc eúr so spolufinancovaním, tieto sú v stave programovania, ale verím, že tak ako v prvých dvoch finančných memorandách, tak aj v tomto budeme vedieť čerpať na dosť vysokej úrovni, povedal by som, na úrovni 100 %, keď ešte do konca roka máme možnosť tieto prostriedky vyčerpať.

Dovoľte mi, aby som sa trošku obšírnejšie vyjadril k realizácii predvstupových programov SAPARD, pretože tieto sú podkladom čerpania štrukturálnych opatrení po vstupe. Chcel by som povedať, že 30. 6. 2003 regionálne pobočky agentúry SAPARD prvýkrát museli byť otvorené dlhšie, pretože preberali večer do 17.00 až 19.00 hodiny projekty, lebo za posledný mesiac sme dostali 258 žiadostí. Celkovo agentúra SAPARD k dnešnému dňu, teda k 30. 6. eviduje 455 žiadostí v celkovej výške uznateľných nákladov 4,66 mld. korún. Požiadavka na zdroje z programu SAPARD predstavuje pri 455 prijatých žiadostiach sumu verejných výdavkov 3,24 mld. korún, čo je 149 % disponibilných verejných výdavkov schválených podľa ročnej alokácie na rok 2000 a 2001. Samozrejme, toto sú predbežné údaje, preetože tieto projekty nie sú ešte všetky vyhodnotené.

Chcel by som povedať, že z týchto 455 žiadostí bolo zatiaľ schválených 182 a schválenie projektu znamená, že sme splnili všetky náležitosti a jeho realizácia sa môže začať. 182 schválených projektov spolu vo výške verejných výdavkov 941 mil. Sk predstavuje 43 % disponibilných prostriedkov na rok 2000 a 2001. Nárast žiadostí nastal až v mesiaci jún, keď bolo zaregistrovaných 258 žiadostí, čo bolo spôsobené najmä prijatím 51 žiadostí na pozemkové úpravy a 161 žiadostí v rámci opatrenia 4B diverzifikačné činnosti vo vidieckom priestore neprinášajúce podstatnejšie výnosy, kde sú prijímateľmi podpory obce. Ide o to, že ministerstvo v predchádzajúcom období doplnilo všetky opatrenia, na ktoré je možné čerpať prostriedky. Hlavne ide o opatrenie č. 1, kde sme rozšírili o sektor hovädzieho dobytka a ošípaných a sektor 4B diverzifikačná činnosť pre obce.

V tejto oblasti sme viedli intenzívnu komunikáciu so ZMOS-om, VÚC, aby obce čerpali tieto prostriedky, pretože tieto prostriedky môžu použiť na budovanie infraštruktúry a je tu 100 % uznateľných nákladov a javí sa, že práve táto práca nám teraz prináša výsledky, pretože 161 žiadostí ukazuje výsledok našej práce, že dnešný stav požiadaviek už oveľa prekračuje možnosti SAPARD-u, budeme musieť robiť posunutie alokácií, aby sme mohli týmto požiadavkám v rámci opatrenia 4B vyhovieť.

Ale dovoľte mi, aby som v krátkosti rozobral aj ďalšie opatrenia. Opatrenie č. 1 - investície do poľnohospodárskych podnikov. Tu bolo zaregistrovaných spolu 58 žiadostí. Doteraz bolo schválených 34, ktoré predstavujú čerpanie 23 % disponibilných výdavkov na toto opatrenie. V oblasti č. 2 bolo prijatých 128 žiadostí, z ktorých bolo schválených 72, ktoré predstavuje čerpanie na úrovni 58 %. Opatrenie 4A - diverzifikácia poľnohospodárskych činností. Tu bolo podaných a zaregistrovaných žiadostí 40, schválených 16 s celkovou alokáciou 35 %. Najmenej žiadostí bolo podaných na opatrenie č. 5 - lesné hospodárstvo - v počte 17 projektov, z ktorých 9 bolo schválených a úroveň čerpania predstavuje 82 %.

Chcel by som povedať, že ministerstvo má v kompetencii posunutie finančných prostriedkov v rámci jednotlivých operácií a budeme k tomu pristupovať tak, aby sme všetky prostriedky, ktoré môžeme čerpať a máme projekty, vyčerpali.

Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na skutočnosti, že bolo ťažké zabezpečiť na programy spolufinancovania a predfinancovania u tých opatrení, kde súkromné osoby na ziskové opatrenia potrebujú zabezpečiť peniaze. Práve preto ministerstvo začalo intenzívne komunikovať so Slovenskou záručnou bankou, kde sme vytvorili spolu jeden projekt, kde je možné už dnes poskytnúť zábezpeku na projekty na prostriedky pre komerčné banky na predfinancovanie týchto projektov. Čas je preč, tak som skončil.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Skončili ste. Pani poslankyňa Tkáčová - doplňujúca otázka.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem, pani predsedajúca.

Vážený pán minister, ďakujem vám za vašu odpoveď. Túto otázku som vám položila aj preto, že do nášho výboru pre pôdohospodárstvo dochádzajú ozaj rozdielne informácie ohľadom čerpania prostriedkov z predvstupových fondov hlavne SAPARD. Sú rôzne, aj ich interpretácia je následne rôzna.

A ďalším dôvodom mojej otázky je aj fakt, že 17. júna 2003 Slovensko dostalo list od Európskej komisie, kde na základe tzv. monitorovacích tabuliek vyplýva, že Slovensko mešká pri budovaní orgánov a štruktúr potrebných na čerpanie prostriedkov z Európskej únie. V kapitole poľnohospodárstvo ide hlavne o platobnú agentúru a kontrolný administratívny systém tzv. IACS. Preto moja doplňujúca otázka je, v akej fáze je budovanie platobnej agentúry a IACS-u a či nie je vyplácanie priamych platieb v roku 2004 ohrozené.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Nech sa páči, pán minister, môžete odpovedať na doplňujúcu otázku.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Musím priznať, že budovanie platobnej agentúry je tým jedným z najužších miest, ktoré je v rámci kapitoly ministerstva pôdohospodárstva, pretože sme odkázaní na to, aby parlament schválil zákon o zriadení pôdohospodárskej platobnej agentúry ako rozpočtovej organizácie. Ale na to, aby sme nebránili zriadeniu tejto agentúry, 1. 4. sme vytvorili na ministerstve sekciu pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá koordinuje všetky oblasti, ktoré sa do toho majú následne pretransformovať. Ona koordinuje činnosť pre agentúru SAPARD, pre intervenčnú poľnohospodársku agentúru IPA a v rámci svojich možností a personálnych obsadení máme tam momentálne vytvorených 64 pracovných miest. A, samozrejme, presunuli sme tam všetky regionálne pracoviská, ktoré budú tvoriť filiálky pôdohospodárskej platobnej agentúry. Keby som to chcel počtom vyjadriť, koľko ľudí sa dnes podieľa de facto na budovaní platobnej agentúry v rámci štruktúry ministerstva, tak je to cca 440 ľudí. Je to dosť značný počet, keď v konečnej fáze počítame, že tam bude pracovať okolo 500 až 520 ľudí. To znamená, že nechceme brániť, v rámci štruktúry budujeme tieto kapacity, a keď parlament schváli zákon, tak jednoducho vyčleníme z ministerstva sekciu a bude zriadená pôdohospodárstva platobná agentúra. Budeme pripravení na čerpanie prostriedkov z Európskej únie.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď.

Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu.

V rokovaní pokračujeme bodom

interpelácie poslancov. Chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesené interpelácie nezbavujú poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady.

Písomne sa do interpelácií prihlásili pán poslanec Ševc, Ondriaš, Fajnor, Hrdlička, Hopta a Blanár.

Pán poslanec Ševc, nech sa páči, máte slovo.

 

J. Ševc, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, podľa § 129 zákona Národnej rady využívam túto možnosť a predkladám interpeláciu na ministra obrany Slovenskej republiky Ivana Šimka.

Vážený pán minister, v súvislosti so schváleným dokumentom Ozbrojené sily Slovenskej republiky - model 2010 je možnosť sa oboznámiť i so skutočnosťou či zámerom likvidácie Vojenskej leteckej akadémie generálna Milana Rastislava Štefánika v Košiciach. Aktivity tejto akadémie sú známe už od roku 1939 a nebudem ich spomínať. Reorganizáciou a odchodom skúsených veliteľských a technických kádrov z armády sa naše letectvo dostáva skutočne do problému. Vojenská letecká akadémia zabezpečuje aj štúdium zahraničných pilotov a leteckých pozemných špecialistov. Vojenská letecká akadémia si touto prácou aj privyrába, a ak ma pamäť neklame, doteraz zarobila vyše viac ako 160 mil. Sk.

Pán minister, zaujíma ma, či riešenie tejto vysokej vojenskej školy je podmienkou, ktorá vyplýva z nášho vstupu do NATO, alebo je to zámer samotného Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Skúsenosti z posledných lokálnych vojen a z boja s terorizmom ukazujú na rastúci význam letectva, a preto by bola veľká škoda takúto významnú leteckú inštitúciu likvidovať. Chcel by som vás požiadať, pán minister, zvážiť vo vašich zámeroch a nájsť efektívne nástroje na udržanie takejto významnej vojenskej leteckej akadémie, ako Slovensko má, a o podporu z vašej strany. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej sa do bodu interpelácie písomne prihlásil pán poslanec Ondriaš, potom pán poslanec Fajnor.

K. Ondriaš, poslanec: Vážená predsedajúca, dámy a páni, interpelácia na ministra kultúry Slovenskej republiky pána Rudolfa Chmela, ktorý, neviem prečo, práve odišiel, je o nedodržiavaní zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem ministra kultúry Slovenskej republiky neprítomného Rudolfa Chmela. Interpelácia sa týka nedodržiavania zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii.

V dňoch 23. a 24. júna 2003, t. j. minulý pondelok a utorok, sa v Bratislave v hoteli Fórum uskutočnila konferencia o rozširovaní Európskej únie, ktorú v spolupráci s Komunistickou stranou Slovenska zorganizovala parlamentná skupina Európskeho parlamentu, Zjednotená európska ľavica a Severská zelená ľavica pod vedením jej predsedu pána Francisa Wurtza. Poznamenal by som, že frakcia Európskeho parlamentu, Zjednotená európska ľavica a Zelená ľavica severu je v Európskom parlamente štvrtou najväčšou frakciou z ôsmich frakcií.

Na konferencii v Bratislave sa okrem 14 členov Európskeho parlamentu tejto frakcie ďalej zúčastnili 3 pozorovatelia Európskeho parlamentu, 9 členov sekretariátu frakcie Európskeho parlamentu, 3 členovia pozorovateľov členov sekretariátu frakcie Európskeho parlamentu, 25 predstaviteľov zahraničných ľavicových organizácií a 9 predstaviteľov zo Slovenska. Za Slovensko na konferencii okrem politických vystúpení prezentovali sa svojimi príspevkami zástupkyňa Únie žien Slovenska, zástupkyňa Konfederácie odborových zväzov a zástupca Greenpeace Slovensko.

Témou konferencie bolo rozšírenie Európskej únie a jej dosah na zamestnanosť, pracovný trh, verejné vlastníctvo, migráciu, životné prostredie, riziko sociálneho dumpingu, dôsledky pre pohraničné regióny atď. Pozornosť bola venovaná situácii žien v nových členských krajinách a na spoločnom pracovnom trhu. Ďalšími témami boli vývoj v Európe a vo svete a otázky zodpovednosti európskych národov za svetový poriadok, ktorý je založený na rovnosti štátov a rešpektovaní princípov Charty OSN.

Tento dlhý úvod som predniesol kvôli tomu, aby sme si uvedomili, o akú významnú udalosť išlo. Nielenže to bolo prvýkrát v histórii Slovenska, keď parlamentná frakcia Európskeho parlamentu zasadala a usporiadala konferenciu na Slovensku, ale aj témy, o ktorých sa rokovalo, sú závažné témy, ktoré rezonujú v našej spoločnosti.

Keď sme spoluorganizovali túto konferenciu, predpokladali sme, že poslancov Európskeho parlamentu na konferencii oficiálne privíta vysoký predstaviteľ nášho parlamentu, že poslanci Európskeho parlamentu dostanú priestor v tlačových médiách, v rozhlase a aj vo verejnoprávnej televízii, ako sa to vždy stalo, keď niekto z Európskeho parlamentu prišiel. Bohužiaľ, nič také sa nestalo. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Hrušovský sa síce stretol s predsedom frakcie Európskeho parlamentu pánom Wurtzom, ale bolo to stretnutie mimo účasti verejnosti a mimo konferencie a, by som povedal, skoro tajné. Na tlačovku na konci konferencie prišlo len pár novinárov, ale nikto zo súkromných televízií alebo verejnoprávnej televízie. Médiá okrem Slovenského rozhlasu túto konferenciu úplne ignorovali. Pokiaľ je mi známe, ani jedna televízna stanica sa nezmienila o konferencii. Nebolo žiadne interview. Zodpovední funkcionári v televíziách vedeli asi prečo. Nechceli, aby si občania uvedomili reálne postavenie Komunistickej strany Slovenska vo vzťahu k Európskemu parlamentu a k Európskej únii. Táto informačná blokáda je pravdepodobne výsledkom normalizácie v televízii a v ďalších masmédiách.

Blokovaním informácií o konferencii sa porušil štatút Rady Slovenskej televízie v nadväznosti na zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii, ktorý okrem iného hovorí, že Rada Slovenskej televízie zabezpečuje programovú objektívnosť a nezávislosť Slovenskej televízie, dbá na vyváženosť obsahu televíznej programovej služby vo verejnom záujme. Blokovaním informácií o konferencii sa porušil zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii, kde § 3 ods. 1 a 2 hovoria, citujem: "(1) Poslaním Slovenskej televízie je slúžiť verejnosti tvorbou a šírením programov založených na zásadách demokracie, humanity, etiky, pravdivosti, nezávislosti, profesionality a zákonnosti. (2) Spravodajské a publicistické programy Slovenskej televízie zabezpečujú včasné a objektívne informovanie verejnosti."

Preto interpelujem ministra kultúry Slovenskej republiky Rudolfa Chmela, aby ma informoval, prečo Slovenská televízia ako verejnoprávna inštitúcia nezabezpečila informovať občanov Slovenskej republiky z konferencie o rozširovaní Európskej únie, ktorú v spolupráci s KSS zorganizovala parlamentná frakcia Európskeho parlamentu, Zjednotená európska ľavica, Severská zelená ľavica pod vedením jej predsedu pána Francisa Wurtza, konanej v dňoch 23. a 24. 6. 2003 v Bratislave v hoteli Fórum? Aké dôsledky vyvodí vo svojom rezorte z takéhoto nedodržiavania zákona o Slovenskej televízii vo verejnoprávnej a súkromných televíziách a ako v budúcnosti zabezpečí, aby Slovenská televízia včas a objektívne informovala verejnosť aj o takýchto akciách.

Ďakujem vám za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP