Čtvrtek 3. července 2003

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Končím rozpravu.

Poprosím, chce sa vyjadriť pán navrhovateľ? Veľmi krátko, nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Takáto veľká zmena, samozrejme, že je diskutabilná. Ja úplne rozumiem aj tým pochybnostiam, ktoré zazneli, a priznám sa, že keď sme začali uvažovať, akým spôsobom usporiadať takto novokonštituovanú alebo koncipovanú sieť, tak som nebol práve nadšený z tejto úvahy, ktorú dnes predkladáme. Ale naozaj po analýzach, po zvažovaní všetkých možných variantov sa ukazuje, že toto je efektívna a dobrá cesta.

Pár slov prečo. Mohol by som hádam začať tým, že vo vládnom vyhlásení máme zaznamenanú tézu o antikorporativizme. A naozaj NÚP je dokonalým príkladom systému, kde korporativizmus funguje. A to až do takej miery, že sa ani nerozhoduje hlasovaním, ale konsenzom. A to nesmiernym spôsobom logicky spôsobuje problémy.

Pán poslanec Tkáč sa vyjadril o korupcii v novom systéme. A v tomto systéme azda korupcia nemá svoju dokonalú živnú pôdu? Azda na jednotlivých okresoch, kde sú z rôznych miestnych zoskupení nominovaní zástupcovia do správnych výborov, ktorí rozhodujú o miliardách dohromady za celé Slovensko, samozrejme, rozdelené na jednotlivé okresy, komu dajú, komu nedajú, komu podporia pracovné miesta, komu nepodporia. To nie je dobrou a nekontrolovanou živnou pôdou na takéto nakladanie? Kto nominoval a nominuje zástupcov odborov a zástupcov zamestnávateľov do jednotlivých organizácií? Niekto ich zvolil? Niekto im dal nejaký demokratický mandát? Nie, nie je to tak. Je to čistý, naozaj, korporativizmus a to si treba uvedomiť.

Tiež pán Tkáč sa snažil poukázať na to, že peniaze, ktoré NÚP má, sa nejakým spôsobom použijú na štátne účely. Predovšetkým by som nebol rád, keby sa minister financií, nie že tento, ale akýkoľvek, vykresľoval ako nejaký nepriateľ občanov a krajiny. Veď minister financií by predovšetkým mal mať v prvom rade záujem na efektívnom využívaní prostriedkov, to je jedna vec. Ale hlavne peniaze, ktoré dnes spravuje NÚP, prechádzajú nie do štátneho rozpočtu, ale do Sociálnej poisťovne, pretože na Sociálnu poisťovňu prechádza výber poistného v nezamestnanosti, aj výplata. Takže tam idú, do verejnoprávnej inštitúcie, tam budú naďalej uložené a žiadny štátny rozpočet ich nebude používať. Tak, prosím, nezavádzajme sa takto navzájom.

A to najdôležitejšie som si nechal na záver. Podľa mňa, pre mňa aspoň, tou veľmi dôležitou vecou je, že takouto operáciou nebudeme mať dva úrady s tisícami zamestnancov, ale že budeme mať jeden úrad, ktorý summa summarum bude mať o tisíc zamestnancov menej ako súčasný počet, spojený počet zamestnancov týchto úradov. Tak naše prepočty ukazujú. (Potlesk.) A tým budú naozaj služby kvalitnejšie, keďže ľudia budú môcť chodiť na jedno miesto, keďže až 90 % nezamestnaných sú zároveň poberateľmi sociálnych dávok, to znamená, sú klientom obidvoch súčasných systémov.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Chce sa vyjadriť spoločná spravodajkyňa? Nechce. Ďakujem pekne. Konštatujem, že hlasovať o zákone budeme neskôr, a preto budeme pokračovať vsunutým bodom, a to druhým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z... (Veľký ruch v sále.)

Poprosím vás o pokoj v rokovacej sieni. Pán podpredseda Bugár, aj pre vás to platí.

... o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 211 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 211a.

Predtým ako dám slovo pánovi poslancovi Jánovi Drgoncovi, vám chcem povedať, že hlasovanie o zákonoch bude zajtra od 9.00 hodiny vzhľadom na situáciu v kluboch. Dnes budeme pokračovať v prerokúvaní jednotlivých zákonov. (Reakcia z pléna.) To som nepovedal.

Nech sa páči, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

J. Drgonec, poslanec: Ďakujem pekne. Dámy a páni, o Súdnej rade Slovenskej republiky, jej mieste v ústave a právnom poriadku a na základe toho v spoločnosti som hovoril niekoľkokrát. Ide o orgán, ktorý by mal rozhodovať o služobnom postupe sudcov, teda o preraďovaní sudcov okresných súdov na krajské súdy a z krajských súdov na Najvyšší súd za podmienok ustanovených zákonom. Ide o orgán, ktorý by mal rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, čo vzhľadom na všeobecné predstavy o činnosti sudcov je veľmi dôležitá časť pôsobnosti Súdnej rady. A je to štátny orgán, ktorý by mal plniť rad ďalších ústavou daných úloh. Tento orgán v súčasnosti má problémy s organizáciou svojej činnosti, pretože celú činnosť Súdnej rady zabezpečuje na čiastkový úväzok jedna sekretárka, ktorá pôsobí na Najvyššom súde Slovenskej republiky. To je všetko, pokiaľ ide o administratívne zabezpečenie. Ide o orgán, ktorý nemá vlastný rozpočet. Minulý rok dostal príspevok 5,5 mil. korún z rezervy vlády Slovenskej republiky. No a pri takomto zabezpečení a vlastne pri úplnej absencii právnej úpravy by mal vykonávať svoju pôsobnosť.

Návrh novely zákona, ktorý predkladám, smeruje k tomu, aby sa mohla vytvoriť kancelária Súdnej rady nie v podobe mnoho desiatok úradníkov, ale proste v podobe základných niekoľkých ľudí zabezpečujúcich chod Súdnej rady. Návrh zákona smeruje k tomu, aby Súdna rada mala vlastné prostriedky a predovšetkým aby bola spôsobilá konať. Smeruje teda k tomu, aby sa jej priznali práva, ktoré sú obvyklé u iných štátnych orgánov, ako nahliadanie do spisov, právo vyžadovať súčinnosť iných štátnych orgánov a podobne. Napokon v nemalej miere smeruje návrh k tomu, aby sa neopakovali tie problémy, ktoré existujú v oblasti voľby predsedu Najvyššieho súdu, úradu, ktorý do dnešného dňa nie je obsadený, a aby nenastali podobné problémy vo chvíli, až Slovenská republika bude obsadzovať súdne orgány Európskej únie.

Toľkoto na úvod k predloženému návrhu novely zákona. Ďakujem za pozornosť.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Miššíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Máte to ako tlač 211.

Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada uznesením z 23. apríla 2003 č. 258 pridelila návrh poslanca Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, a to takto: ústavnoprávny výbor uznesením č. 118 z 12. mája 2003, výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 85 z 19. mája 2003 a výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 62 z 13. mája 2003. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy - čítať ich nebudem, máte to v tej tlači, ktorú ste dostali. Je to bod 1 až 11. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať po a) spoločne k bodom 1, 2, 4, 5, 6, 8, 9, 10 a 11 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť, k bodom 3 a 7 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrením v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlači 211), schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu poslanca NR SR Jána Drgonca na vydanie uvedeného zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 20. mája 2003 pod č. 149.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil pán poslanec Abelovský.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Abelovský, poslanec: Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Jána Drgonca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Má celkovo 16 pozmeňujúcich a doplňujúcich výrokov, ktoré sú uvedené v materiáli, ktorý ste dostali do poslaneckých lavíc. Po dohode s predkladateľom tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zlepšujú zákon. Nebudem ho čítať. Konštatujem, že bol opatrený podpismi 17 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a spĺňa podmienky predloženia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v druhom čítaní. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Končím rozpravu.

Chce sa vyjadriť k rozprave pán navrhovateľ? Pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem pekne obom aktérom.

Budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 286. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutím č. 277.

Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona uviedol.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady v súlade s plánom legislatívnych úloh na tento rok návrh zákona o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.

V súvislosti s prístupovým procesom Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám je cieľom návrhu implementácia smerníc Rady Európskych spoločenstiev v oblasti poskytovania právnych služieb. Podľa čl. 45, 47, 56 a 69 Európskej dohody o pridružení sa Slovenská republika zaviazala zabezpečiť postupnú zlučiteľnosť legislatívnych úprav s predpismi Európskych spoločenstiev a podniknúť nevyhnutné kroky na vzájomné uznávanie kvalifikácie a umožnenie poskytovať služby zahraničnými subjektami na svojom území.

Vzhľadom na uvedené sa nebudú zo strany Slovenskej republiky prijímať neprimerané opatrenia s ochranárskym zameraním, ktoré by priamo alebo nepriamo diskriminovali etablujúcich sa občanov spoločenstva na území našej republiky. Zákonom sa implementujú tri akty komunitárneho práva: Smernica Rady z 22. marca 1997 o uľahčení efektívneho výkonu slobody právnikov poskytovať služby, Smernica Rady z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania vysokoškolských diplomov udelených na základe ukončenia odborného vzdelania v trvaní aspoň troch rokov a Smernica Rady zo 16. februára 1988 o umožnení výkonu advokátskeho povolania na trvalom základe v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom bola získaná kvalifikácia. Začlenenie smerníc Európskych spoločenstiev do zákona o advokácii sa legislatívnotechnicky rieši spôsobom, ktorý má zabezpečiť ucelenosť a prehľadnosť tejto špecifickej úpravy a vytvoriť tak potrebné predpoklady na jej bezproblémovú interpretáciu a aplikáciu.

Popri implementácii normatívnych aktov Európskych spoločenstiev sa zákon zameriava aj na aktualizáciu právnej úpravy vybraných otázok poskytovania právnej pomoci vrátane terminologických upresnení a úpravy inštitútov súvisiacich s výkonom advokátskeho povolania. Ide najmä o aktualizáciu úpravy statusu, práv a povinností advokátov, formy spoločného výkonu advokácie, najmä združenie, verejnoobchodná spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným - zdokonalenie disciplinárneho konania, rozšírenie disciplinárnych opatrení a takisto návrh zakotvuje riešenie niektorých ďalších otázok súvisiacich s organizáciou stavovského života.

Návrh zákona vychádza najmä z Národného programu pre prijatie acquis communautaire, vytvára legislatívne predpoklady na zlúčenie Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky so Slovenskou advokátskou komorou. Navrhovaná právna úprava nebude mať dosah na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Vláda Slovenskej republiky návrh prerokovala a schválila 11. júna tohto roku a odporučila na ďalší legislatívny postup.

Dovoľujem si vás požiadať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu vládneho návrhu zákona.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Miroslavovi Abelovskému.

M. Abelovský, poslanec: Pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, vznášam procedurálny návrh. Po dohode aj s predkladateľom tohto zákona, aby sme presunuli tento bod programu na septembrovú schôdzu Národnej rady, pretože je reálna možnosť a reálna nádej, že obidve komory, ktoré na základe tohto zákona majú byť zlúčené, sa dohodnú na spôsobe, akým spôsobom sa zlúčia, teda nie takým, ako je navrhnutý v návrhu zákona. Preto aj po rokovaní s obidvomi Predsedníctvami komôr, to znamená Komory komerčných právnikov aj Komory advokátov, ktorí z vlastnej iniciatívy za prítomnosti aj predkladateľa, buď teda pána ministra, alebo štátnej tajomníčky, sa pokúsia tento zákon v naznačenom smere zlepšiť.

Keďže už bol schválený program tejto schôdze Národnej rady, navrhujem, aby sme o tomto procedurálnom návrhu, ktorý prednášam, hlasovaním rozhodli pri spoločnom hlasovaní o ostatných zákonoch. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne spravodajcovi.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto. Ďakujem pekne. Končím rozpravu a budeme pokračovať ďalším bodom programu.

Ďalší bod programu bude

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prvé čítanie (tlač 282).

Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby uviedol vládny návrh zákona.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ťažiskovou zmenou predloženej novely Trestného poriadku je doplnenie nášho právneho poriadku o nový inštitút tzv. korunného svedka. Prax orgánov činných v trestnom konaní ukazuje, že platná právna úprava v oblasti postihu korupcie a najzávažnejších organizovaných foriem trestnej činnosti je nepostačujúca, a to najmä z dôvodu dôkaznej núdze. V týchto prípadoch nie je možné očakávať vzhľadom na vysoký stupeň organizovanosti páchania trestnej činnosti, aby o takejto trestnej činnosti mohol podať svedectvo niekto iný ako ten, kto sa na trestnej činnosti aj spolupodieľal. Je potrebné na takýto účel získať zdroj zvnútra, zvnútra organizovanej skupiny.

Z tohto dôvodu sa navrhuje výslovne upraviť v zákone postup orgánov činných v trestnom konaní v prípade osoby, ktorá sa spolupodieľala na páchaní trestnej činnosti, avšak sa dobrovoľne rozhodla pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. V týchto prípadoch bude môcť byť na základe rozhodnutia vyšetrovateľa po predchádzajúcom súhlase prokurátora dočasne odložené vznesenie obvinenia voči takejto osobe a v prípade, že obvinenie už bolo vznesené, bude umožnené prerušiť trestné stíhanie. Prokurátor sa bude môcť následne rozhodnúť na základe svedectva tejto osoby v konaní o trestnom čine, v ktorom táto osoba vystupovala ako svedok, či voči nej zastaviť trestné stíhanie, alebo bude pre takúto osobu požadovať mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, a to aj pod dolnú hranicu určenú v Trestnom zákone. Samozrejme, je dôležité povedať, že tu bude musieť byť striktne zachovávané kritérium proporcionality, to znamená, trestný čin, o ktorom bude korunný svedok vypovedať, bude musieť byť rádovo významnejší a nebezpečnejší ako trestný čin, ktorého sa sám dopustil.

Predloženým vládnym návrhom zákona sú okrem tejto hlavnej zmeny dotknuté aj niektoré ďalšie ustanovenia platného Trestného poriadku. Sprísňujú sa podmienky na podanie sťažnosti pre porušenie zákona a upravuje sa novým spôsobom konanie Najvyššieho súdu o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku vzhľadom na nález Ústavného súdu z marca tohto roku. Ďalej sa upravuje inštitút zmieru tak, aby sa zvýraznil rozdiel oproti inštitútu podmienečného zastavenia trestného stíhania s účelom, aby bol tento inštitút v praxi aj dostatočne využívaný. Ide o jednu z najklasickejších foriem odklonu v trestnom konaní a myslím, že by bolo vhodné, keby na Slovensku pri menej závažných trestných činoch bola aj častejšie využívaná. Takisto sa upravuje ustanovenie o zaistení majetku a výkone trestu prepadnutia majetku a prepadnutia veci. Ďalšie zmeny sa upravujú v časti, ktorá upravuje právny styk s cudzinou. Zároveň sa upravujú niektoré ustanovenia, ktorých zmenu a doplnenie si vyžiadala aplikačná prax orgánov činných v trestnom konaní.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, keďže obsahuje legislatívne opatrenia za účelom lepšieho odhaľovania a postihu organizovaného zločinu a korupcie, pričom doplnenie slovenskej legislatívy o inštitút korunného svedka je obsiahnuté medzi základnými opatreniami v programovom vyhlásení vlády v časti spravodlivosť. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi ministrovi.

Zároveň prosím spravodajcu navrhnutého gestorským Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky pána Gábora Gála, aby nám podal správu o prerokovaní zákona vo výbore.

G. Gál, poslanec: Ďakujem. Vážený predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 16. júna 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov, o vplyve na zamestnanosť a životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Vládny návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva. Podotýkam, že kým v minulosti sa podarilo odhaliť páchateľov závažných trestných činov, nepodarilo sa nám cez justíciu týchto páchateľov spravodlivo potrestať. Zavedenie inštitútu korunného svedka tomu má napomôcť. Ja pevne verím, že sa to aj tak stane. Tiež je dôležité zavedenie nového inštitútu zmieru, ktorý by mal odkriminalizovať páchateľov menej závažných trestných činov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 273 z 13. júna 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 28. augusta 2003 a gestorský výbor do 4. septembra 2003.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu a konštatujem, že do rozpravy sa písomne neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Pán poslanec Abelovský sa prihlásil, nech sa páči, máte slovo.

M. Abelovský, poslanec: Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dostali sme na stôl určite jednu z najzávažnejších noviel Trestného poriadku, či si to uvedomujem, alebo nie. Robí zásadný prielom nielen do praxe v trestnom konaní, ale do celého výkonu spravodlivosti. To si musíme uvedomiť. Nechcem polemizovať s predkladateľom o tom, či v súčasnom stave vývoja našej spoločnosti je takýto inštitút potrebný a či vzory, ktoré boli tu aj citované pánom predkladateľom a sú aj obsahom dôvodovej správy, sú také naliehavé, aby sme v našej, chcem zdôrazniť, ešte transformujúcej sa spoločnosti zaviedli takýto závažný inštitút.

Nesúhlasím celkom s pánom spravodajcom, ktorý tu pred chvíľkou povedal, že slovenskej justícii sa nepodarilo bez tohto inštitútu usvedčiť niektorých páchateľov. Trestné konanie, a to som už viackrát zdôraznil, je o tom, aby sa na základe dôkazov, ktoré boli zákonným spôsobom vykonané v prípravnom konaní, teraz už po novom predsúdnom konaní, mali takú kvalitu, aby súdu stačili na spravodlivé rozhodnutie o vine obžalovaných. Samozrejme, predložená novela v tom, že sa zavádza inštitút korunného svedka, celú túto hierarchiu zásadným spôsobom mení.

Mám dve pochybnosti v súvislosti s prijatím tohto zákona. Prvá je - a sčasti som ju aj odôvodnil -, či je v tomto štádiu transformujúcej sa slovenskej spoločnosti potrebné tento zákon prijať, že tie jednotlivé prípady, ktoré akosi vzbudzujú pozornosť verejnosti a sú v médiách publikované, sú dostatočným dôvodom na zavedenie takéhoto závažného prielomu v zhromažďovaní, predkladaní a v hodnotení dôkazov v trestnom konaní. To je ako po prvé.

A po druhé, či je potrebné prijať túto novelu predtým, ako už máme na stole celkový návrh rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorý by mal platiť aspoň podľa doterajších informácií od 1. 1. 2005. Čiže ak predpokladáme, že podľa navrhovateľa táto novela by mala vstúpiť do účinnosti od 1. novembra tohto roku, platila by prakticky niečo vyše jedného roka.

Ja si myslím, že po prijatí tejto novely sa značným spôsobom bude musieť zmeniť filozofia vyšetrovania, uplatňovania základných zásad trestného konania, ktoré sú uvedené v § 2 Trestného poriadku. A z toho si aj myslím, že sa najmä budú musieť pripraviť ľudia, ktorí budú túto novelu aplikovať. To značí najmä vyšetrovatelia, prokurátori, v konečnom dôsledku aj súdy, samozrejme, aj obhajoba.

Ja som sa niekoľkokrát vyjadril, že neverím v samospasiteľnosť tohto inštitútu. A myslím si, že ani súdy ju ako takú inštitúciu nikdy nebudú uplatňovať, že nebudú môcť, myslím si, že žiaden sudca si to ani nebude môcť dovoliť, aby na základe výpovede tzv. korunného svedka založil otázku výroku o vine len na výpovedi takéhoto svedka. Myslím si, že budú tu musieť byť produkované aj ďalšie relevantné dôkazy vykonané podľa Trestného poriadku, ktoré toto tvrdenie korunného svedka spravdepodobnia. Tak ako priznanie sa obžalovaného nemôže byť jediným dôkazom na uznanie viny, myslím si, že ani uplatňovanie tohto inštitútu sa nestane tým, v čo - aspoň mám taký pocit, že z dôvodovej správy, ktorú predkladateľ pripojil k tomuto návrhu zákona - dúfa.

Samozrejme, že ako právnik, ktorý sa v prednostne zaoberal trestným právom, mám pripravené viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré mienim, ak sa teda rozhodnete tento zákon postúpiť do druhého čítania, mám pripravené pozmeňujúce návrhy, ktoré najmä sprísnia kontrolné mechanizmy na uplatňovanie tohto inštitútu v prípravnom konaní, pretože mám taký pocit, že je tu daná široká, možno použijem subštandardný výraz, slobodná vôľa vyšetrovateľa prokurátora na uplatnenie tohto inštitútu.

Takže to bolo mojich niekoľko poznámok k tomuto zákonu, a preto z týchto dôvodov, ktoré som predniesol, obávam sa, že nebudem môcť hlasovať za jeho prijatie a postúpenie do druhého čítania. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Končím rozpravu. Tak ešte to rýchlo stihol aj pán poslanec Polka s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec.

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, dámy a páni, aby som vyjadril podporu diskusného príspevku pána poslanca Abelovského, pretože rovnako ako on zastávam isté skeptické názory, pokiaľ ide o zmysluplnosť tejto právnej úpravy a najmä pokiaľ ju porovnám s úpravou chráneného svedka, ktorý sme s veľkou pompou a nádejami prijali a nakoniec sa ukázalo, že väčšina chránených svedkov si robilo viac-menej "srandu" z práce vyšetrovateľov alebo z práce justičných orgánov. Tento inštitút by skutočne potreboval istú frontálnu prípravu ako v praxi justičných orgánov, tak v praxi iných orgánov prípravného konania, pretože je to inštitút nový, u nás nevyužitý.

Pokiaľ ide o meritum veci, ikstýkrát si dovolím zopakovať, že snaha, legislatívna snaha ministerstva spravodlivosti mi pripadá ako súťaž v zbieraní štupľov od pivových fliaš. Ideme novelizáciou paragrafu po paragrafe alebo časti paragrafu namiesto toho, aby sa skoncentrovala práca skupiny odborníkov na novele Trestného zákona, Trestného poriadku, opravujem, na novom Trestnom zákone a novom Trestnom poriadku, ktoré jediné môžu priniesť zmenu v trestnoprávnej agende v Slovenskej republike a s tým aj súvisiacu rekonštrukciu orgánov činných v trestnom konaní. Tam by bola zmysluplnosť.

Vecne, samozrejme, návrh nemá v podstate nejaké vážne chyby, len ten spôsob prípravy a spôsob jeho vpustenia do justičnej pragmatiky je pre mňa trošku uponáhľaný a vzhľadom na prípravu alebo stupeň prípravy nového Trestného zákona a nového Trestného poriadku predčasný. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán minister, keby ste boli taký dobrý a nediskutovali s poslancom. Ďakujem pekne. Končím rozpravu a prejdeme k ďalšiemu bodu rokovania.

Chce sa vyjadriť pán minister? Nechce? Ja som to vnímal, že sa nechcete, ale keď sa chcete, pán minister, tak sa, samozrejme, môžete. Chcete, nechcete? Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ja len naozaj na minútu.

Po prvé, rekondifikácie sú pripravené, majú ich aj členovia ústavnoprávneho výboru, ale, samozrejme, preto, že ide o nový systém trestného práva, tak navrhujeme účinnosť od 1. januára 2005, čo je aj správne. Tam musí byť dlhšia legisvakančná lehota, a preto je potrebné urgentné problémy riešiť teraz. Stále hovoriť, že nemôžeme riešiť nič, kým nebudú účinné rekodifikácie, pán poslanec, sa mi nezdá byť príliš konštruktívne. Ale rekodifikácie sú hotové. Sú v pripomienkovom konaní a chceme tomu venovať adekvátny časový priestor.

Po druhé, ja si tiež nemyslím, že inštitút korunného svedka je magické riešenie. Ale organizovaný zločin predstavuje obrovské nebezpečenstvo pre demokratický štát, pretože jeho cieľom, jeho motívom je infiltrovať sa do štátnych orgánov. A jediná efektívna cesta jeho odhaľovania, alebo jedna z najefektívnejších, je z jeho vnútra. Málo bezúhonných ľudí pozná osoby, ktoré sú zapojené v organizovanom zločine, a preto je potrebné na odhaľovanie organizovaného zločinu využiť zdroje zvnútra. A toto je systém, toto je inštitút, ktorý sa používa v krajinách Európskej únie, Severnej Amerike a priniesol svoje úspechy. A ja som presvedčený, že prinesie úspechy aj na Slovensku.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Chce sa vyjadriť pán spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem pekne pánom.

Prejdeme k ďalšiemu bodu rokovania... Nech sa páči, pán Drgonec, faktickú? Procedurálny? Faktickú už nemôžete. Procedurálny návrh? Nech sa páči.

J. Drgonec, poslanec: Navrhujem, aby podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku sa bod 34 (ide o tlač 226) a bod 35 (tlač 227) presunuli ako posledné body tejto schôdze.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, máme tu procedurálny návrh. Vzhľadom na počet poslancov môžem ísť len cez všeobecný súhlas. Preto sa pýtam, či je všeobecný súhlas, aby sa tieto dva body presunuli ako posledné dva body súčasnej schôdze. (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. Dobre. Ďakujem pekne. Budeme pokračovať... (Reakcie z pléna.) Ďakujem pekne, vnímam to ako všeobecný súhlas.

Pokračujeme druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 228. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 228a.

Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh novely zákona obsahuje zmeny v Notárskom poriadku a jeho účelom je po prvé definovanie bezúhonnosti notárov a notárskych koncipientov. Zavádzame v ňom princíp nulovej tolerancie voči osobám, ktoré spáchali obzvlášť závažný trestný čin alebo trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, alebo korupčné trestné činy. Takisto zavádzame inštitút krížového zákazu výkonu právnického povolania pri najprísnejších disciplinárnych opatreniach. Návrh novely zákona takisto upresňuje požiadavky na dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie a zavádza centrálny register listín.

Dovoľte mi zároveň sa vyjadriť k spoločnej správe výborov Národnej rady. So všetkými návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe výborov Národnej rady vyslovujem súhlas. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi ministrovi.

Poprosím spoločného spravodajcu člena gestorského Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Alexeja Ivanka, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, z poverenia gestorského výboru Národnej rady predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o rokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (tlač 228), vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 323/1991 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podáva spoločnú správu výborov Národnej rady.

Národná rada svojím uznesením z 20. mája 2003 pod č. 285 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, ďalej výboru pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 166 zo 16. júna 2003 a výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien svojím uznesením č. 86 z 10. júna 2003.

Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Je ich celkom 5 a sú obsiahnuté v časti IV spoločnej správy. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2, 3 a 4 s návrhom gestorského výboru schváliť ich a o bode 5 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, schváliť. Spoločná správa bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady 17. júna 2003 pod č. 172.

Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto bodu rokovania.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Nevyrušujte, pán poslanec Lintner. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil pán poslanec Abelovský a pán poslanec Polka.

Nech sa páči, pán poslanec Abelovský, máte slovo.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Keďže tieto justičné zákony idú ako na bežiacom páse, možno budeme teraz viacej diskutovať.

Ja som sa snažil aj pri druhom čítaní v ústavnoprávnom výbore presadiť, aby v zákone nebola uplatnená, myslím, celkom legitímne zo strany predkladateľa možnosť, aby sa prehodnocovali pri zápise do Notárskej komory aj tí notári, ktorí už boli tam zapísaní pred účinnosťou tohto zákona, ak sa, samozrejme, stane právne účinným. Namietal som a spolu so mnou aj ďalší kolegovia v ústavnoprávnom výbore, že ide o zrejmú retroaktivitu, o spätné pôsobenie tohto zákona do minulosti, čo Ústava Slovenskej republiky expresiss verbis zakazuje. Na rozdiel od kolegov exekútorov, ktorí túto zásadu uplatnili, a o chvíľku, ak budeme o tom rokovať, kolega Polka aj prednesie pozmeňujúci návrh, ju nám ako členom ústavnoprávneho výboru neadresovali. Asi je im to jedno. Ale zasa nedá mi ako právnikovi, aby som neprotestoval proti tomu, že takáto zásada sa uplatňuje. Nech sú dôvody na jej uplatnenie akékoľvek, ak retroaktivita je ústavne neprípustná, je úplne jedno, komu a akým spôsobom uplatnenie tejto zásady poslúži.

Možno budem predbiehať už argumentáciu pána predkladateľa o tom, že ide podľa jeho názoru o nepravú retroaktivitu. Takú nepoznám. Existuje len retroaktivita, alebo neexistuje. A tu retroaktivita zjavne je, pretože sa budú prehodnocovať aj ľudia, ktorí v dobrej viere boli zapísaní, hoci možno sa v tej Notárskej komore nikoho nebudú priamo týkať, nevieme to, nevieme to s určitosťou odhadnúť, ale, myslím, pre zásadné právne stanovisko je to úplne ľahostajné.

Preto mi neostáva nič len navrhnúť spoločnému spravodajcovi, aby sa o tomto bode spoločnej správy hlasovalo osobitne. Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP