Čtvrtek 3. července 2003

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Chce sa vyjadriť k rozprave pán navrhovateľ?

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ja naozaj len na pol minúty. Mrzí ma, že pán poslanec Abelovský povedal, že nie je rozdiel medzi pravou a nepravou retroaktivitou, lebo ten rozdiel, samozrejme, tam je a desiatky a desiatky, ak nie stovky a stovky zákonov obsahujú nepravú retroaktivitu. Bez nej by nemohol štát fungovať. Bez nej by sa nemohla zvýšiť daň z nehnuteľnosti. Na každej schôdzi možno parlament prijíma zákon, ktorý obsahuje nepravú retroaktivitu. Takže povedať, že tu ide o nejaký prielom do základných princípov právneho štátu, si myslím, že nie je správne.

Čo si myslím, že je legitímny cieľ vlády, je, aby v právnických profesiách nepôsobili osoby, ktoré sa dopustili závažných úmyselných trestných činov. Je dôležité, aby občania dôverovali právnickým profesiám a aby ich integrita nebola spochybňovaná, a to si myslím, že je celkom legitímny cieľ.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Áno, pán poslanec Abelovský chce vo faktickej poznámke, ale to už nemôžete, už som rozpravu ukončil. (Reakcia z pléna.) Ale už som ukončil rozpravu, pán poslanec. Ale pán minister reagoval na rozpravu po skončení rozpravy. Takže už mi je ľúto, už som ukončil rozpravu.

Ďakujem pekne obidvom pánom. Ak sa teda pán spoločný spravodajca nechce vyjadriť.

Budeme pokračovať

vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, druhé čítanie (tlač 229).

Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Lipšic. Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem mimoriadne stručný, pretože ide o obdobnú úpravu, aká sa vyskytuje v návrhu novely Notárskeho poriadku a rieši s výnimkou centrálneho registra listín vlastne to isté, to znamená definovanie bezúhonnosti, zavedenie inštitútu krížového zákazu výkonu právnického povolania a upresnenie požiadaviek na dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie. Takisto môžem konštatovať, že súhlasím so spoločnou správou výborov a so stanoviskom ústavnoprávneho výboru ako gestorského výboru, uvedeným v spoločnej správe v bodoch 1, 2, 3, 4 a 6. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi ministrovi.

Spoločným spravodajcom bude člen gestorského Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pani poslankyňa Laššáková. Prosím, aby nás informovala o stanoviskách výboru.

J. Laššáková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, z poverenia gestorského výboru predkladám ako spravodajkyňa spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 229, vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada uznesením z 20. mája 2003 č. 286 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 223/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 229), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, odporúčali Národnej rady schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 167 zo 16. júna tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 87 z 10. júna 2003.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tak, ako sú uvedené v spoločnej správe pod číslom 1 až 6. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať po a) spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5 a 6 s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bode 4 s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2003 pod číslom uznesenia 173.

Pán podpredseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

Otváram rozpravu, konštatujem, že sa nikto neprihlásil do rozpravy písomne. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že sa prihlásil pán poslanec Abelovský a pán poslanec Polka.

Dávam slovo prvému prihlásenému, nech sa páči.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Znova sa vrátime k tej kontroverznej záležitosti, a to retroaktívnemu pôsobeniu u tých exekútoroch, ktorí už boli do zoznamu exekútorov zapísaní. Ja ich nechcem nejakým spôsobom chrániť, ani sa snažiť, aby tí, ktorí si neplnia svoje povinnosti tak, ako exekútor si ich plniť má, aby neboli voči nemu uplatnené možné sankcie.

Ale myslím si, že sú tu dva významné aspekty, ktoré spochybňujú dôvodnosť predkladaného spätného pôsobenia tohto zákona u exekútorov, u tých, ktorí už boli právoplatne do zoznamu exekútorov zapísaní. Okrem toho, čo som pred chvíľou povedal a odôvodňoval, nebudem to opakovať, pri notároch, platí aj pri exekútoroch.

Okrem toho dávam vám do pozornosti, že retroaktívne pôsobenie tohto zákona v konečnom dôsledku zbaví oprávnenia, a to si musíme povedať celkom otvorene, exekútorov poskytovať exekútorské služby do budúcna. Je to veľmi významná záležitosť, ktorá platí v každých vyspelých právnych poriadkoch, a to je zásada, podľa ktorej ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu. Toto je významná právna zásada, ktorú treba uplatňovať. Vieme, že každá cesta do pekla je vydlaždená dobrými úmyslami. Myslím si, že nielen právnici, ale aj ostatní, ktorí sa neučili túto zásadu, by mali pri uplatnení tejto zásady si byť na čistom a si ju uvedomiť.

Okrem toho niektorí exekútori tu pôsobia skoro 10 rokov, majú vybudované veľké exekútorské kancelárie, zamestnávajú niektorí desiatky ľudí. Nadobudli veľký majetok v dobrej viere, nehnuteľnosti, hnuteľný majetok. Tým, že bude uplatnený tento zákon v takejto navrhovanej podobe, dôjde k evidentne protiústavnému odobratiu majetku týmto exekútorom - a nad tým sa musíme zamyslieť.

Takže, samozrejme, sú tu aj argumenty, ktoré sú podopreté rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. vo veci van Merle proti Dánsku - síce ide o advokáta, ale v prenesenom význame slova to môžeme uplatniť aj na exekútora, ktorý mal vybudovanú klientelu, a exekútori ju majú už takisto vybudovanú, s významnými aktívami tejto práce - rozhodol Európsky súd pre ľudské práve, že takýmto spôsobom nie je im možné odobrať majetok.

Ale aj náš Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní PL-US-3799 konštatoval, že je to v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda právo vlastniť majetok, v spojení s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože podriaďuje nadobudnuté práva na vykonanie, v tomto prípade exekútorského povolania, vychádzajúc z toho, že oprávnenie na výkon povolania exekútora spadá pod jeho majetok novým podmienkam, pričom v dôsledkových nesplneniach je strata oprávnenia na výkon tohto povolania, čím dostatočne nechráni nadobudnuté majetkové vlastnícke práva.

Ja nemám žiadne výhrady proti tomu, aby sa táto zásada očisty uplatňovala do budúcna, je legitímna aj správna, ale nemôžeme sa vracať do minulosti a nemôžeme zbavovať ľudí majetku, ktorý dobromyseľne nadobudli podľa zákonov, ktoré platili doteraz. Ďakujem.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Polka.

L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu zákona, ktorý by som si dovolil, pokiaľ možno, stručne odôvodniť a nadviazať na môjho predrečníka pána Dr. Abelovského.

Na základe navrhovaného zákona sa stanovuje v zmysle § 237 ods. 5 exekútorovi, ktorý k 1. júlu 2003 nemá vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na Právnickej fakulte vysokej školy Slovenskej republiky alebo nemá uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou povinnosť začať študovať na Právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike do 31. 12. 2004 a doplniť si toto vzdelanie do 31. 12. 2009.

Otázkou splnenia podmienky vzdelania pre výkon funkcie exekútora sa zaoberali viaceré novely exekučného zákona, napr. zákon č. 280/1999 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 9. 11. 1999, v § 10 ods. 1 písm. b) spresnil definíciu vzdelania na právnické vzdelanie získané na Právnickej fakulte vysokej školy v SR a doplnil § 130 o nový ods. 4 výnimkou zo vzdelania na obdobie 2 rokov. Citovaným ustanovením a následne aj zákonom č. 32/2002 zákonodarca zaviedol povinnosť doplniť si právnické vzdelanie tým súdnym exekútorom, ktorí mali iné ako právnické vzdelanie. Uvedený zákon č. 289/1999 Z. z. sa nedotkol osôb, ktoré sa v súlade s pôvodným znením § 10 ods. 1 spĺňali podmienku právnického vzdelania. Za takéto vzdelanie sa v zmysle právnych predpisov o vysokých školách rozumelo aj právnické vzdelanie získané na vysokej škole, ktorá poskytovala vzdelanie v odbore právo. Títo súdni exekútori zákonnú podmienku vzdelania v danom čase priamo spĺňali a jej spĺňanie sa v zmysle platného znenia § 230 ods. 4 posudzuje vždy spätne k času platnosti pôvodného znenia § 10 ods. 1 písm. b) v spojitosti s § 230 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uvedené konštatovalo aj ministerstvo spravodlivosti listom zo 6. novembra 2001 č. konania 11726/2001-50 stanovisko Slovenskej komore exekútorov. V zmysle tohto stanoviska sa súdnym exekútorom s právnickým vzdelaním získanom na inej vysokej škole, ktorá poskytovala vzdelanie v odbore právo (§ 230 ods. 4) nevzťahuje. Toto stanovisko si osvojila aj Slovenská komora exekútorov, ktorá podľa § 3 Exekučného poriadku dohliada na činnosť exekútorov. Z uvedeného vyplýva, že nebol právny dôvod, aby exekútori, ktorí získali právnické vzdelanie na inej vysokej škole, ktorá poskytovala vzdelanie v odbore právo, právo začali študovať na Právnickej fakulte v Slovenskej republike.

Pokiaľ ide o požiadavku uvedenú v § 237 ods. 5, aby exekútor, ktorý nemá vysokoškolské vzdelanie atď., začal študovať na Právnickej fakulte, skutočne zakladá retroaktivitu. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika právnym štátom. Judikatúra Ústavného súdu začleňuje pod princíp právneho štátu aj zákaz spätného, retroaktívneho pôsobenia práva a ochranu nadobudnutých práv, ako aj s tým spojenú požiadavku právnej istoty a ochrany dôvery v právo. V prípade nadobudnutia účinnosti predmetného prerokúvaného návrhu v § 237 ods. 5 sa modifikuje už ich nadobudnuté oprávnenie na výkon exekútorského úradu. Uvedené ustanovenie je zásahom do nadobudnutých práv, pričom ide o zásah zhoršujúci. Podľa názoru Ústavného súdu, ktorý citoval kolega Abelovský, je ako z pohľadu tzv. pravej, tak i nepravej retroaktivity právnych noriem podstatnou otázka ochrany nadobudnutých práv, ktoré by preto neskoršia právna úprava nemala rušiť, prípadne zhoršovať, ale len zlepšovať. Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tzv. nepravá retroaktivita je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Dámy a páni, bol by som rád, keby sme si naliali trošku čistého vína. V dôvodovej správe sa hovorí, že nemá dosah na rozpočet a zamestnanosť. Pri aplikácii citovaného ustanovenia navrhovaného zákona príde o svoju licenciu najmenej 60 exekútorských úradov, čo znamená zhruba 500 pracovníkov a 500 ľudí bez zamestnania. Ďalší dosah na vymožiteľnosť práva, o ktorom hovoríme ako o jednom z problémov Slovenskej republiky, je nevyčísliteľný.

A ešte kvapku čistejšieho vína. Ide o exekútorov, ktorí získali právnické vzdelanie na bývalej Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti, ktorá mala, ak to niektorí nevedia, 4 fakulty: Fakultu štátnej bezpečnosti, Fakultu verejnej bezpečnosti, Fakultu ochrany štátnych hraníc a Fakultu vyšetrovania, ktorá sídlila v Bratislave. Prevažná väčšina, myslím, že drvivá väčšina týchto exekútorov, ktorých sa dotýka táto zmena, má právnické vzdelanie získané v odbore právo na Fakulte vyšetrovania v Bratislave. Môžem vás ubezpečiť ako jej bývalý pracovník, že sa tam skutočne študovalo právo. Nemá to nič spoločné so žiadnymi eštébákmi ani nejakými inými reminiscenciami do minulého Zboru národnej bezpečnosti.

A taká ľudská stránka veci, ide o ľudí, ktorí majú rozhodne viac než 50 rokov, im ukladať povinnosť študovať na právnickej fakulte mi pripadá trochu drakonické. Nehovoriac o tom, že je to podmienka nie závislá na ich plnení, je to otázka prijímacieho konania, otázka možnosti prijať na konkrétnu právnickú fakultu, ak neberieme do úvahy rozličné pobočky právnických fakúlt.

Teda dovoľte, aby som záverom predniesol pozmeňujúci návrh, je to návrh k bodu 8, teda časti III návrhu, k všetkým, k bodu 8.

Konkrétne v § 237 sa vypúšťa ods. 2. V bode 8 v § 237 ods. 5 znie: "(5) Za súdneho exekútora sa nevymenuje ten, kto k 1. júlu" - alebo možno lepšie by bolo - "ku dňu účinnosti tohto zákona nemá vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo na Právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo nemá uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou." Tretia časť tohto pozmeňujúceho návrhu: V bode 8 v § 237 sa vypúšťa ods. 6.

Písomný návrh predložím pani spravodajkyni. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Rusko, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pánovi poslancovi. Končím rozpravu.

Pýtam sa pána predkladateľa, či sa chce vyjadriť. Nechce. Spoločná spravodajkyňa sa chce vyjadriť? Nechce. Ďakujem pekne.

Prerušujem rokovanie Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.)

 


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP