P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, keby ste trošku pomalšie, lebo ja vám nič nerozumiem, čo hovoríte.

M. Číž, poslanec: Dobre, pán predseda, ďakujem. Pripravme podmienky pre reformu ústredných orgánov štátnej správy, opätovne prehodnoťme štruktúru kompetencií vykonávaných štátnou správou a samosprávou. Poďme hľadať úlohu parlamentu v týchto procesoch a zdokonaľme jeho kontrolnú činnosť. Prejavom našej zodpovednosti musí byť aj to, že odmietneme netransparentné a objektívne zle pripravené pokusy o reformné kroky. Musíme žiadať oveľa kvalitnejšiu analytickú prácu a oveľa viac vnímať poznatky humanitných vied a neabsolutizovať výhody takzvaných manažérskych prístupov, za ktorými sa často skrýva iba nedostatok znalosti prostredia a nedostatok odborných znalostí. Potrebujeme rozšíriť poznatkový potenciál pre efektívne a dosiahnutému stupňu poznania zodpovedajúce postavenie regiónov, funkčnosť pre realizáciu ich politík a vybaviť ich potrebnými nástrojmi pre realizáciu zverených úloh. Donúťme vládu, aby v predložených reformných materiáloch zodpovedne určila hlavné ciele reformy spotrebnými číslami so zdôvodnením načasovania reformy, stanovením a analyzovaním únosnej miery rizík, aby zdôvodnila mieru, v ktorej budú preferované radikálne alebo jednorazové, alebo relatívne nezvratné reformné kroky oproti opatreniam postupnej, povedzme evolučnej inovácie. Donúťme ju, aby nám zdôvodnila voľbu pomeru šokových, či naozaj menej bolestných reformných opatrení.

Vážené dámy, vážení páni, kľúčovým pojmom tak Programového vyhlásenia vlády ako aj predkladaných návrhov zákonov je decentralizácia. Každá dobrá učebnica verejnej správy uvádza, že pojem decentralizačnej reformy v sebe zahrňuje prinajmenšom štyri základné decentralizačné aspekty. Dovoľte ich vymenovať. Po prvé, vymedzenie územných jednotiek, s ktorými sa nakladá nie iba ako s časťami štátneho územia, ale tiež ako s územím, ktoré je spravované miestnou vládou. Druhý základný decentralizačný znak - určenie toho, aké záujmy reprezentované miestnou vládou budú rešpektované štátnym centrom. Po tretie, vytvorenie predpokladov pre to, aby miestne orgány mohli byť utvárané a obsadzované tou z demokratických procedúr, ktorá miestnej či regionálnej komunite najviac vyhovuje. Opäť si to porovnajte s mechanizmom, ktorý navrhuje vláda. Ďalej zaručenie právnej integrity miestnych vlád, zvlášť takzvanou modernizáciou komunálneho práva a previazanie záruk práv jednotlivcov a práv miestnych komunít s účinnou súdnou ochranou. Navrhované riešenia teda nemajú s takýmto chápaním decentralizácie skoro nič spoločné. Pokračovanie reformy navrhnutým spôsobom síce bude mať relatívny charakter nezvratnosti, hlavne preto, že jeho úprava bude neprimerane drahá, a nemôžeme donekonečna rozkolísavať ťažko skúšané správne štruktúry. Rozhodne sa však nevytvorí ani potrebná atmosféra stability a nevyhnutné nápravné opatrenia budú neustále visieť vo vzduchu.

Vážené kolegyne, kolegovia, námietka, že nemožno schvaľovať súbor zákonov, ktoré principiálne menia charakter štátnej správy, bez posúdenia koncepčných východísk, je zásadná. Rešpektovanie aspoň základných zásad parlamentarizmu si vyžaduje nepochybne aj vo vzťahu k legitimite prijatých rozhodnutí, ale hlavne z veľkej spoločenskej záväznosti a veľkosti dôsledkov osobitné rokovanie o oboch zásadných, koncepčných materiáloch. Tu nejde len o porušenie elementárnej zásady transparentnosti, ale aj o porušenie ústavnosti. Dovoľte mi preto požiadať vás o zodpovedné posúdenie uvádzaných argumentov. Je nesporné, že pozastavenie navrhnutej reformy prinesie určité komplikácie a vyžiada si značné penzum prác a nepochybne aj isté, možno nemalé náklady. Chcem však povedať, že sme veľmi pozorne skúmali aj túto stránku veci. Ak žiadame takýto postup, je to preto, že negatívne dopady pri schválení návrhov budú ešte väčšie. Vnesú zásadný nesystémový prvok do organizácie štátnej správy, dotýkajú sa osudov najmenej trinásťtisíc ľudí angažujúcich sa v prostredí miestnej štátnej správy a viditeľne neprinesú očakávané úspory, naopak, zvýšia náklady na správu a v krátkej dobe vyvolajú aj tlak na štátny rozpočet požadovaním ďalších prostriedkov na dobudovanie veľkého počtu nových úradov. Ani deklarovaná úspora 640 úradníkov, aj to značne sporná, predsa nemôže byť dôvodom na také závažné zmeny, zvlášť ak neprinášajú žiadne viditeľné kvalitatívne prínosy. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Číž bol posledný prihlásený za poslanecké kluby do rozpravy písomne k prerokúvanému bodu programu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ešte predtým faktické poznámky. Pán poslanec Mikloško, nech sa vám páči.

F. Mikloško, poslanec: Ja by som len pánovi poslancovi chcel poradiť, že ak by raz svoje prejavy chcel vydať knižne, upozorňujem, že to nebude nikto čítať, lebo je to strašne dlhé.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Antošová, Zubo a Mušková. Mušková s faktickou? Do rozpravy. Končím možnosť ďalších... Pán poslanec Hort. (Hlas z pléna: To je do rozpravy!) Pán operátor, prosím, aby ste zmenili režim našej techniky. A teraz prosím pánov poslancov, aby sa prihlásili ústne do rozpravy. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Antošová.

E. Antošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na podporu myšlienok svojich predrečníkov a kolegov aj ja vyjadrila svoj názor na túto vážnu problematiku. Zaručene sa všetci zhodneme na tom, že reforma verejnej správy nie je len záležitosť vládnej moci, ale celého politického spektra, nakoľko citlivo zasahuje do všetkých oblastí nášho života. Určite si pamätáme všetky zmeny od roku 1990 a rovnako si pamätáme okolnosti vzniku doteraz platného administratívneho rozdelenia Slovenska. Odznievala obrovská kritika a život ukázal, že najväčší nedostatok bol najmä v tom, že vláda sa nezaujímala o problémy napríklad základného a stredného školstva, o problémy regiónov a preto po presune kompetencií na samosprávu napríklad školstvo vyzerá tak, ako vyzerá, ďalej že prednostov krajských úradov vláda neprizývala na rokovanie do vlády pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na príslušný rok, čím vláda nejavila záujem o názory a problémy krajských úradov. Záujem vlády sa prejavoval len pri častom odvolávaní okresných a krajských prednostov.

Za najväčší politický folklór sa všeobecne doteraz považuje nedávna hádka o počte regiónov - 5, 8, 12, 16. Nakoniec snáď zvíťazil zdravý rozum. Keď si už obyvateľstvo zvyklo na 8 krajov, tak tie regióny, ktoré už raz mali štatút krajského mesta, sa ho nechceli vzdať a napokon zostal počet 8. Vytvoriť ďalšieho 4 nové plnohodnotné kraje so všetkými krajskými kultúrnymi, školskými a politickými inštitúciami by bolo skutočne nad ekonomické možnosti Slovenska.

S plnou zodpovednosťou konštatujeme, že návrh na zrušenie okresných a transformáciu krajských úradov je zmätočný a nezorientovaný a nie je mu možné celkom dobre rozumieť. Doteraz nikto nezdôvodnil, aký význam malo vytvoriť pred dvoma rokmi 16 "krajských úradov", ktoré doteraz robia vlastne to isté ako predtým 8 krajských úradov, ale oveľa drahšie. Rovnako sú to rozpočtové organizácie, to znamená so všetkými výdavkami sú závislé na štátnom rozpočte. Rozdiel je len v tom, že 8 z nich sa nazýva vyšší územný celok na čele so županom, pribudlo najmenej tisíc úradníkov a asi štyristo poslancov. Do vienka dostali nedofinancované kompetencie a perspektívu vyhadzovania peňazí pridelených zo štátnej kasy.

Na jednej strane stojí plne vybudovaný krajský úrad s organizačnou štruktúrou, kvalifikovanými zamestnancami, výpočtovou technikou, budovami a podobne a na strane druhej sa hľadajú budovy, preťahujú sa politicky vhodní zamestnanci, dobudúva sa úrad, kupujú sa autá, opravujú zasadačky a podobne. A úplne zbytočne sa prepúšťajú ľudia a nelogicky sa platí vysoké odstupné - a opäť zo zdrojov štátneho rozpočtu. Už by sme sa mali raz poučiť z minulosti. Len pripomínam, že takýto model špecializovanej štátnej správy nedávno zhorel ako fakľa. Je všeobecne známe, že špecializovaná štátna správa je náročná na obslužný personál, bude potrebné opäť menovať veľa nových vedúcich pracovníkov, kupovať autá a hľadať budovy, vypracúvať nové smernice a predpisy. Konštatujem, že základný zámer reformy sa nesplnil a duplicity naďalej zostávajú. Transformované krajské a obvodné úrady budú mať vzhľadom na svoje kompetencie obrovské množstvo zamestnancov. Nadišiel čas na úvahy o spojení štátnej správy a samosprávy.

Takto si priblíženie služby k občanom naozaj nepredstavujeme. Občania zvyknutí na to, že doteraz chodia na jeden úrad, tak v budúcom roku môžu pestovať turistiku po kompetenciách a hľadať príslušné úrady a súčasne platiť zvýšené cestovné na dopravu z mesta do mesta, čo platí osobitne o mimobratislavských občanoch. Bude to ďalší cenový balík na plecia občanov, výraznejší pre občanov s nízkymi príjmami.

Vážení kolegovia, tejto koncepcii nedávam dlhšiu životnosť ako do konca volebného obdobia. Samospráva je organizačne nedotiahnutá, nedofinancovaná a absentujúcu racionalizáciu napríklad už spomínaných škôl a školských zariadení sme dali do vienka samosprávy. Pre vyše 2 200 obcí, kde sú školské zariadenia, sa peniaze na investície odsúhlasujú z jedného miesta bez možnosti následnej kontroly. Toto absolútne nevyrieši daňová decentralizácia. Je jasné, že rozdeľujeme jeden a ten istý balík peňazí, a ak dám viac jednej samospráve, tak bude chýbať na inom mieste. Mám pocit, že doterajší model rozdeľovania prostredníctvom okresných úradov bol funkčný. Možno by nezaškodilo vycestovať k susedom do Česka a opýtať sa, ako sa im tam osvedčila nová reforma. Táto reforma vznikla podľa nás len v úzkych politických kruhoch, i keď formálne sa prezentuje ako produkt splnomocnenca vlády pána Nižňanského. Doteraz nebola publikovaná žiadna dôveryhodná kvantifikácia o úsporách z vytvorenia špecializovanej štátnej správy a len konštatovanie o úspore 2 600 zamestnancov a 600 mil. Sk. Úspora je však len na papieri, spotrebujú ju výdavky na zriadenie špeciálok, na odstupné pre uvoľnených zamestnancov. Preto sa týmto číslam jednoducho nedá veriť.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, mám veľkú obavu, že vláda si dala v tomto prípade latku tak vysoko, že ju bude treba podliezť, a nie preskočiť. Navrhovaná reforma verejnej správy len potvrdzuje, že naozaj nejdeme dobrým smerom, ideme bez dohody s opozíciou, bez širokej diskusie a hlavne neefektívne. Odporúčame nerozbíjať to, čo funguje, a ďalej neexperimentovať na občanoch a radšej dlhšie diskutovať v odborných kruhoch. Preto aj pre tieto dôvody navrhovanú reformu z našej strany podporiť nemôžeme. Osobne podporujem procedurálny návrhy prednesený poslancom Tiborom Cabajom, aby sa ďalej o návrhu zákona nerokovalo. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Džupa s faktickou poznámkou...

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Rád by som reagoval na tú pasáž príspevku pani poslankyne, ktorá poukazuje na veľké nebezpečenstvo hlavne z pohľadu regiónov. V období, keď vlastne de facto ani de jure neprebehla delimitácia majetku a kompetencií v celej hierarchii štátnej a verejnej správy, keď dochádza k problémom v kompetencii rozhodovacích procesov na úrovni verejnej správy, štátnej správy a samosprávy, dávame nový model rozdelenia štátnej moci smerom na regióny, čo prinesie zaiste ďalšiu disharmóniu, navyše prinesie to veľké napätie na úrovni regiónov jednotlivých okresov, bývalých, budúcich či zlúčených. A je tu celkom reálna obava, aby sa to, čo absentuje v koncepčnom pláne a v komplexnom pohľade na riešenie problémov v tejto oblasti, nezvalilo na bedrá a na hlavy tých, ktorí sú v reťazení na konci a v konečnom dôsledku sú vykonávateľmi niečoho, čo nie je možné realizovať, pretože to z časového hľadiska nebude možné, nehovoriac už o rôznych ďalších problémoch, ktoré vyplývajú z presunu. Preto podporujem stanovisko pani poslankyne a pripájam sa k nemu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Do rozpravy sa ústne prihlásila ako prvá pani poslankyňa Mušková...

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister. Podľa dôvodovej správy Programové vyhlásenie vlády v kapitole bezpečný a efektívny štát špecifikuje, že v záujme dokončenia reformy verejnej správy bude vláda pokračovať v procese decentralizácie a dekoncentrácie štátnej správy a na základe prehodnotenia pôsobnosti, efektívnosti a štruktúry krajských a okresných úradov pripraví novú organizáciu miestnej štátnej správy, v rámci ktorej bude presadzovať zoštíhlenie administratívy spojené so zrušením okresných úradov. Uznesením č. 370 zo 14. 5. 2003 vláda schválila projekt decentralizácie verejnej správy ako záväzné východisko pre uskutočňovanie ďalších prác. Okrem iného uložila predložiť návrh optimalizácie usporiadania miestnej štátnej správy z hľadiska efektívnosti zabezpečovania úloh a z hľadiska dostupnosti pre občanov. Ciele reformy, uvedené v úvode, vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády a jej uznesenia, musíme posudzovať práve z pohľadu prínosu ich realizácie občanovi. Domnievam sa totiž, že tomu je jedno, či ho vybavuje štátny alebo samosprávny úradník, dôležitejšia je preňho dostupnosť požadovanej služby, transparentnosť a rýchlosť jej vybavenia a iste ho bude zaujímať, aj koľko to stojí. Zmeny štátnej správy predložené v hodnotenom návrhu zákona sú možno v súlade s citovaným Programovým vyhlásením vlády, ale v žiadnom prípade v ňom nenájdeme priaznivý prínos pre občana. Naopak. Čo sa týka decentralizácie, zo súčasných 79 okresných úradov s prvostupňovou právomocou sa ich počet zredukuje na 46, nehovoriac o novovytvorených úradoch špecializovanej štátnej správy, ktorých vo väčšine prípadov bude ešte menej. Dôjde teda k výraznému obmedzeniu dostupnosti pre občanov pri dekoncentrácii, k roztriešteniu všeobecnej štátnej správy, ku vzniku nových špecializovaných úradov. S touto zmenou súvisia ďalšie efekty. Efektívnosť zabezpečovania úloh a tiež dostupnosť pre občanov. Výkon štátnej správy v pôvodnej podobe s jedným nadriadením pre špeciálne odbory umožňoval optimálne a efektívne riešiť úlohy a problémy na prvom stupni štátnej správy v jednote územnej a správnej. Myslím si, že táto vláda si to mohla overiť už v minulom volebnom období, ale nakoniec aj v tomto volebnom období, keď napríklad v regióne Kysúc, teda v minulom volebnom období, prišla do dolných Kysúc firma iná a veľmi súrne a rýchlo potrebovali vybrať všetky veci k tomu, aby mohla stavať svoje priestory v extraviláne. Všetko bolo pod jednou strechou, na jednom úrade, pod jedným prednostom okresného úradu. Uviedla by som jeden krátky príklad, ako to bude vyzerať, ak by sa prijal takýto zákon, ktorý je teraz navrhnutý. Napríklad do extravilánu by žiadateľ, či je to právnická alebo fyzická osoba, musel prísť najskôr na mestský úrad alebo na obecný úrad, kde je spoločná úradovňa, ďalej by musel ísť na pozemkový úrad, pretože sa predpokladá, že pozemkový úrad sa preloží do Čadce a tam podáte žiadosť o bonitu pôdy, ďalej by musel odísť do správy katastra, ktorá je späť v Kysuckom Novom Meste, potom by musel odísť na Krajský úrad Žilina na pozemkový odbor, kde by musel zaniesť žiadosť, potom by musel ísť päť na pozemkový úrad do Čadce o vydanie rozhodnutia a potom by musel ísť na obec. Ak by mal z toho dakto osoh, tak myslím si, že len dopravcovia, ale, žiaľ, možnože ani tí nie, lebo nakoniec občan by asi rezignoval v tejto ekonomickej situácii.

Nový návrh prináša občanovi ťažšiu orientáciu, čo vyplýva zo vzniku nových špecializovaných úradov, ktorých správna pôsobnosť je rozdielna od územného členenia, ktoré je dané správnou pôsobnosťou novovytvorených obvodných úradov. Dekoncentrácia vyvolá nárast nových, takzvaných prierezových pracovníkov. Každý nový špecializovaný úrad bude mať vlastných pracovníkov na rozpočet, účtovníctvo, správu majetku, personalistiku, vnútornú prevádzku. Vytvorenie týchto miest sa pri požiadavke zníženia nákladov zákonite prejaví na znížení počtu výkonných pracovníkov a aj v samotnom počte sídiel úradov. To sa prejaví znížením, ako už som hovorila, v spomínanej dostupnosti pre občana. Okrem uvedeného dekoncentrácia nepriamo vyvolá novú centralizáciu, pretože bude spojená so vznikom nových úradov pri príslušných ministerstvách, ktoré budú tiež odčerpávať verejné zdroje, čo bude mať tiež dopad na počet výkonných pracovníkov a počet sídiel úradov.

V súvislosti s návrhom zákona by sa mal prehodnotiť prínos aj už zrealizovaných krokov reformy a poučiť sa na ich nedostatkoch. Napríklad združovanie, dobrovoľné združovanie obcí pri vytváraní spoločných úradovní. Doterajšia prax ukazuje, že tento proces - bez zákonom alebo vykonávacou vyhláškou stanovených kritérií - bol chaotický. Ba dôsledkom toho je, že počet pracovníkov vykonávajúcich prenesenú agendu v samospráve je vyšší, ako keď ju vykonávala štátna správa, keď si zaokrúhľujeme neúplné úväzky hore. Dôsledkom je nespokojnosť samosprávy, teda najmä so zdrojmi spojenými s prenesenými kompetenciami. Takýto chaos, samozrejme, rozsahom oveľa mohutnejší, hrozí pri vytváraní samostatných pracovísk obvodných úradov.

Pri monokratickom rozhodovaní bude záležať len od prednostu kraja, či vôbec dôjde k jeho vytvoreniu. Zákon alebo vyhláška by mali jednoznačne stanoviť kritériá, za ktorých je možné pracovisko vytvoriť. Vytvorené pracovisko by malo závisieť výlučne od zákonom stanovených kritérií. Zo zákona nie je tiež jasná otázka právomocí. Pri monokratickom princípe by každé rozhodnutie mal podpisovať prednosta obvodného úradu. V súčasnosti má túto právomoc vo veciach patriacich do kompetencie odboru vedúci príslušného odboru, ktorý má príslušné vzdelanie a bol preskúšaný z odbornej spôsobilosti. Preniesť túto právomoc len na prednostu by bol krok späť v odbornej oblasti ako i v oblasti pružnosti správneho konania.

Zákon alebo vyhláška by mali určovať aj právomoc vedúceho samostatného pracoviska. Pokiaľ by to bolo samostatné pracovisko, jeho vedúci by mal mať v záujme pružnosti konania možnosť rozhodovať a vydávať rozhodnutia v stanovenom rozsahu.

Z toho, čo som povedala, vyplýva, že takto prijatý zákon by mal nepriaznivý dopad na obyvateľov v hospodárení podnikateľskej sféry aj iných právnických osôb vo všetkých, nielen v rušených okresoch. Preto sa pripájam k návrhu pána poslanca Cabaja - tento zákon treba vrátiť späť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hort, po ňom pán poslanec Zubo. Pán poslanec Hort, nech sa páči, máte slovo.

M. Hort, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som na úvod svojho vystúpenia, pretože ide o veľmi vážny návrh zákona, ktorý vlastne štartuje záver reformy verejnej správy, venoval chvíľu akejsi retrospektíve toho, čo sa tu doposiaľ vo vzťahu k reforme verejnej správy udialo.

V období február až máj 1999 bola vykonaná analýza fungovania verejnej správy. V auguste roku 1999, bolo to uznesením č. 695/1999, vzala vláda Slovenskej republiky na vedomie predloženú stratégiu reformy verejnej správy a schválila, po prvé potvrdenie oddeleného modelu verejnej správy, t. j. inštitucionálne oddelenie výkonu štátnej správy a výkonu samosprávy; po ďalšie rámcový zoznam kompetencií, ktoré budú prenesené zo štátnej správy na územnú samosprávu; po ďalšie návrh organizácie a riadenia ďalšieho postupu procesu decentralizácie a po štvrté časový postup prác na decentralizácii a modernizácii verejnej správy.

Vo vzťahu k tomu prvému rozhodnutiu - potvrdeniu oddeleného modelu verejnej správy - by som chcel upozorniť na šesť skutočností, ktoré ovplyvnili výber tohto modelu. Šesť kritérií. Prvé kritérium bolo vplyv zákonov na činnosť verejnej správy. Ďalšie - objektivita a nestrannosť výkonu verejnej správy. Ďalšie - rešpektovanie pôsobnosti štátnej správy a územnej samosprávy, po ďalšie - vzájomná koordinácia činnosti, ďalej miera uplatnenia decentralizácie a dekoncentrácie a objem výdavkov a prehľadnosť finančných tokov. To je odpoveď na to, čo tu bolo povedané o duálnom modeli, ako by sa mal dnes znovu začať v tejto Národnej rade konzultovať. Bolo to už v roku 1999, keď boli tieto kritériá jasne definované ako podklad k tomu, prečo bolo rozhodnutie o takomto modeli verejnej správy.

Ďalším bodom v apríli 2000, uznesením vlády č. 230/2000 vláda Slovenskej republiky schválila koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy, decentralizáciu kompetencií a začiatok činnosti samosprávy vyšších územných celkov k 1. januáru 2002. Súčasťou koncepcie bola opätovná analýza súčasného stavu a v rámci nej aj posúdenie rastu výdavkov a neefektívnosti výdavkov na miestnu štátnu správu.

Počas niekoľkoročného pôsobenia integrovaných úradov sa prejavili nasledovné nedostatky. Skúsim spomenúť celkom až desať. Po prvé - zložité riadiace vzťahy. Ide o roztrieštenosť ústredných orgánov pri zabezpečovaní jednotného výkonu miestnej štátnej správy s dopadom na výkon kľúčových činností. Po druhé - oddelenie zodpovednosti ústredných orgánov za odborné riadenie od finančného a personálneho riadenia s dopadom na odborné útvary okresných a krajských úradov. Po tretie - zníženie prehľadnosti a efektívnosti finančných tokov. Po štvrté - vysoká náročnosť na personálne, materiálové a súvisiace finančné zabezpečenie činnosti 79 okresných úradov. Po piate - nárast riadiacich a obslužných pracovníkov na úkor odborných pracovníkov a to podčiarkujem. Po šieste - nerovnomerné personálne vybavenie krajských a okresných úradov. Po siedme - rozdielny prístup odvetvovo riadiacej pôsobnosti ústredných orgánov vo vzťahu ku krajských a okresným úradom. Po ôsme - nevhodná územná pôsobnosť okresných úradov spôsobená politickým vymedzením hraníc okresov, ktorých dôsledkom sú nerovnaké podmienky pre občanov pri poskytovaní služieb. Po deviate - unifikácia organizačných štruktúr a nízka flexibilnosť a po desiate - strata kontaktu s prirodzeným prostredím klientov čiže občanov.

Na základe Programového vyhlásenia vlády, na základe dohody koaličných strán schválila vláda uznesenie č. 142/2003, takzvaný návrh ďalšieho postupu decentralizácie verejnej správy, ktorý bol z februára 2003. Ďalej v máji 2003 vláda schválila jednak projekt ďalšej decentralizácie ako záväzné východisko a podklad pre uskutočnenie decentralizácie, bolo to uznesenie č. 370/2003 - prenos ďalších kompetencií zo štátnej správy na obce a vyššie územné celky a zrušenie okresných úradov a krajských úradov k 1. januáru 2004 a súčasne schválila koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy ako podklad pre legislatívne zabezpečenie zmeny organizácie miestnej štátnej správy od 1. januára 2004. Ďalej v júni 2003, to bolo uznesenie č. 471, vláda Slovenskej republiky schválila návrh terminológie miestnej štátnej správy. Následne v júni 2003, to bolo uznesenie č. 472, vláda schválila optimalizáciu usporiadania miestnej štátnej správy z hľadiska efektívnosti zabezpečovania úloh a z hľadiska dostupnosti výkonu miestnej štátnej správy pre občanov. Ďalej v júni 2003 uznesením č. 525 vláda schválila zníženie počtu funkčných miest v kapitolách krajských úradov k 1. júlu 2003, išlo o zníženie celkom 641 funkčných miest. 2. júla vláda Slovenskej republiky uznesením č. 566 schválila postup schvaľovania zákonov potrebných na zabezpečenie zmeny usporiadania miestnej štátnej správy tak, aby všetky súvisiace zákony mohli byť odovzdané Národnej rade Slovenskej republiky do 22. augusta 2003.

16. júla 2003 vláda Slovenskej republiky schválila kvantifikáciu finančných prostriedkov potrebných na realizáciu koncepcie usporiadania miestnej štátnej správy a harmonogram úloh súvisiacich s transformáciou krajských úradov a zrušením okresných úradov. Na základe uznesenia sa zníži počet zamestnancov miestnej štátnej správy z východiska 1. júla 2003 z 12 255 funkčných miest na 9 820 funkčných miest v priebehu roka 2003, t. j. zníženie o 2 435 miest a úspora finančných prostriedkov ročne o približne 751 miliónov Sk. Po ďalšie - v súčasnosti vláda schvaľuje zákon o štátnom rozpočte na rok 2004, v rámci ktorého je definovaná systemizácia miest v štátnej správe, funkčné miesta mimo štátnu službu a strop výdavkov v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami vlády. Všetky zmeny sa musia udiať v rámci schváleného rozpočtu na rok 2003 a v rámci rozpočtu na rok 2004. (Hlas v sále.) Pán kolega, ešte ma nechajte dohovoriť, môžete reagovať vo faktickej poznámke. Po dvanáste - ministerstvo vnútra pripravilo podrobný harmonogram zabezpečovania vecných úloh súvisiacich s transformáciou krajských úradov a zrušením okresných úradov miestnej štátnej správy.

Celý proces, ktorý som pred chvíľou vymenoval, má jasný postup. Od 1. 1. 2002 zmena územnosprávneho usporiadania, čiže vznik vyšších územných celkov. Ďalej presun kompetencií na obce a vyššie územné celky, to je termín 2002 až 2004. Ďalej regionalizácia miestnej štátnej správy vo väzbe na presun kompetencií, t. j. k 1. 1. 2004, to je to, o čom sa dnes začíname veľmi vážne baviť. Po štvrté - decentralizácia financií. To je plánované v období 2004 až 2005. Po ďalšie - nové kontrolné mechanizmy od 1. 1. 2004. Aj o tých tu bolo hovorené, že neexistujú. Sú jasne v koncepcii a schválené od 1. 1. 2004. Po ďalšie - reforma miestnej samosprávy. To bude veľmi ťažký oriešok a je plánovaný na rok 2004 až 2006. Ďalší presun kompetencií na územnú samosprávu, rok 2006, a ako záver, a to by som chcel dať do pozornosti všetkým tým, ktorí snívajú o znížení počtu rezortov, reorganizácia ústredných orgánov štátnej správy je plánovaná v tejto reforme v roku 2006.

Chcel som týmto úvodom upozorniť na skutočnosť, ktorá tu bola viackrát spomenutá mojimi predrečníkmi, že ide o chaos; čiže žiadny chaos, vládna koalícia postupuje podľa jasnej koncepcie a časového plánu, podľa koncepcie, ktorá bola schválená v roku 1999 a odvtedy je napĺňaná a realizovaná konkrétnymi legislatívnymi normami.

Dovoľte, aby som sa ďalej zaoberal usporiadaním verejnej správy na Slovensku. Slovenská republika je unitárny štát. Takéto štáty sú vo svojej podstate štátmi centralizovanými. Vzhľadom na historický vývoj na území Slovenska, geografické podmienky, národnostnú štruktúru, ale aj vzhľadom na kroky vykonané v reforme verejnej správy od roku 1989 a pôsobenie Slovenskej republiky v Európskej únii je cieľom existencia unitárneho, ale pritom decentralizovaného štátu s konkrétne stanovenou štruktúrou verejnej správy.

Verejná správa na Slovensku bude pôsobiť na troch úrovniach. Obec, kraj, respektíve župa a centrálna, národná úroveň. Táto štruktúra je definovaná Ústavou Slovenskej republiky. Na úrovni vyššieho územného celku existuje symetria usporiadania orgánov samosprávy vyššieho územného celku a krajského úradu všeobecnej štátnej správy.

V Slovenskej republike existujú samostatné orgány územnej samosprávy na dvoch úrovniach - na úrovni obce a vyššieho územného celku. Orgány územnej samosprávy budú disponovať primeranými vlastnými normotvornými a finančnými nástrojmi potrebnými na plnenie samosprávnych úloh.

Štátnu správu ako druhú oblasť verejnej správy na centrálnej úrovni zabezpečuje vláda Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Na miestnej úrovni zabezpečujú výkon štátnej správy úrady všeobecnej štátnej správy, to znamená krajský úrad a úrady špecializovanej štátnej správy. V prípade potreby a na základe povahy vykonávanej činnosti si krajské úrady môžu v území zriaďovať v rámci svojej pôsobnosti úrady, respektíve pracoviská s právnou subjektivitou, ak je to potrebné, v administratívno-právnych veciach, t. j. dekoncentrovať rozhodovaciu právomoc. V prípadoch, kde je to z hľadiska poskytovania služby pre občana efektívnejšie, zabezpečujú úlohy štátu orgány samosprávy ako prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy. Spôsob zabezpečovania takéhoto výkonu štátnej správy definuje ústava a zákony. Čiže skúsme si povedať, čo vlastne schválila vláda Slovenskej republiky v máji 2003. Svojím uznesením č. 370 a č. 371 dňa 14. mája schválila projekt decentralizácie verejnej správy ako záväzné východisko a podklad pre uskutočňovanie ďalších prác. Po ďalšie - decentralizáciu ďalších pôsobností zo štátnej správy na obce a vyššie územné celky, po ďalšie - zrušenie okresných a krajských úradov štátnej správy a začiatok činnosti novej štruktúry miestnej štátnej správy k 1. januáru 2004, mimochodom, v súlade so svojím programovým vyhlásením. Ďalej časový priebeh hlavných aktivít a ďalej koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy od 1. januára 2004. Projekt pokračovania decentralizácie verejnej správy nadväzuje a upravuje pôvodnú koncepciu decentralizácie a modernizácie verejnej správy, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky 11. apríla roku 2000 už spomínaným uznesením číslo 230. Projekt rešpektuje a rozpracúva Programové vyhlásenie vlády, ktoré schválila Národná rada Slovenskej republiky 14. novembra 2002 a v ktorom sa vláda zaviazala realizovať efektívny, štíhly, a nie drahý štát. Takže sa zaviazala, že pripraví a uskutoční reorganizáciu štátnej správy s tým, že sa prehodnotí pôsobnosť, efektívnosť a štruktúra okresných a krajských úradov a pripraví novú organizáciu miestnej štátnej správy spojenú so zoštíhlením administratívnych a so zrušením okresných úradov. Po b) - bude pokračovať v procese decentralizácie a dekoncentrácie štátnej správy so zámerom posilniť postavenie a zodpovednosť územnej samosprávy pri poskytovaní služieb občanovi decentralizovať verejné financie posilnením vlastných daňových príjmov obcí a stanovením vlastných daňových príjmov vyšších územných celkov. Toto považujem za odpoveď tým, ktorí tvrdia, že Programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti nebolo jasne koncipované, a to, čo sa tu dnes deje, ide nad rámec Programového vyhlásenia vlády. Každý kto toto počúva, je uzrozumený s tým, že kroky, ktoré sa dnes dejú, sú napĺňaním Programového vyhlásenia vlády.

Dovoľte mi ešte v krátkosti pozastaviť sa pri tom, o čom sa dnes vášnivo diskutuje, a to je reorganizácia miestnej štátnej správy. Vo vládnej koncepcii decentralizácie a modernizácie verejnej správy z apríla 2000 bol prijatý postup reorganizácie štátnej správy. Vychádzalo sa pri tom z princípu, že nie je možné reorganizovať naraz všetky úrovne. Postup zmien v štátnej správe, previazaný s procesom decentralizácie, si vyžaduje veľký počet nových a novelizáciu existujúcich zákonov. Tento proces musí organizovať štátna správa na centrálnej úrovni a preto bolo prijaté rozhodnutie, že v prvej etape príde k zásadným zmenám v rámci miestnej štátnej správy a následne príde k reorganizácii ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, rozpočtových a príspevkových organizácií zriadených centrálnymi orgánmi.

Oneskorenie procesu v rokoch 2000 až 2002 spôsobuje aj oddialenie zmien na centrálnej úrovni počas uskutočňovania zmien, na miestnej úrovni štátnej správy prebieha proces modernizácie verejnej správy na úrovni ústredných orgánov.

Nová organizácia miestnej štátnej správy. Tu by som chcel poprosiť o chvíľu pozornosti, lebo o tom pravdepodobne ešte bude diskusia aj v druhom čítaní. K 1. januáru 2004 príde k zrušeniu integrovaných úradov miestnej štátnej správy. Okresné a krajské úrady a štátna správa v území bude zabezpečovaná úradmi všeobecnej štátnej správy podriadených Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a úradmi špecializovanej štátnej správy. Úrady budú organizované na krajskej úrovni a na úrovni obvodov. Obvod združuje viacero území okresov. Výnimku tvoria úrady ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo zdravotníctva, ktoré nemajú zastúpenia na krajskej úrovni, a ministerstva školstva, ministerstva kultúry a ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré nemajú zastúpenie na obvodnej úrovni. Krajské úrady všeobecnej štátnej správy si môžu v území zriaďovať okrem obvodných úradov aj ďalšie stále pracoviská podľa potrieb a požiadaviek. Zodpovednosť za plnenie štátnych úloh území už nebude delená medzi ministerstvom vnútra a odvetvovými ministerstvami, od 1. januára 2004 bude zodpovedné výlučne za kvalitu, efektivitu, finančnú náročnosť a dostupnosť verejnej služby príslušné ministerstvo, ktoré môže dekoncentrovať svoje úlohy na podriadené úrady na krajskej úrovni.

Riadiace pozície úradov respektíve pracoviská budú odkazované v súlade so zákonom o štátnej službe a nebudú to ako v súčasnosti politické nominácie. Dôvodmi pre takúto zásadnú zmenu bolo, po prvé, odstránenie zložitých riadiacich vzťahov medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a nevhodne delená zodpovednosť medzi ministerstvom vnútra a odvetvovými ministerstvami, po druhé, zjednodušenie personálnej agendy v štátnej správe s možnosťou zriadenia jedného alebo viacerých služobných úradov podľa potrieb a druhu vykonávanej agendy ústredného orgánu. Po tretie, prepojenie k politickej a vecnej zodpovednosti za úlohy na všetkých úrovniach. Po štvrté, posilnenie jednotnej riadiacej a kontrolnej činnosti. Po piate, vyššia flexibilnosť organizácie siete pracovísk v rámci krajov podľa rozhodujúcich kritérií poskytovanej služby. Po ďalšie, zefektívnenie metodického riadenia a ďalšieho vzdelávania. Ďalej, vyššia prehľadnosť finančných tokov zrušením rozpočtových kapitol krajských úradov a presunutím prostriedkov do kapitoly zodpovedajúceho ministerstva. Po ďalšie, racionalizácia štátnej správy.

Predpokladám, že tieto dôvody, ktoré som uviedol vo vzťahu ku vzniku špecializovanej štátnej správy, sú dostatočne zrozumiteľné na to, aby som už nemusel pokračovať, pretože predpokladám, že v druhom čítaní detaily vo vzťahu k jednotlivým špecializovaným štátnym správam ako aj rozmiestnenie obvodných úradov a ich previazanosť na rezorty bude predmetom diskusie.

Dovoľte mi ešte pár poznámok k tomu, čo tu odznelo v diskusii. Nebudem reagovať na všetko, ale predsa len. Rozbitie koncentrovanej štátnej správy niekto nazval aj v tejto snemovni útokom na podstatu štátu. No ak by toto malo platiť, ak to, že rušíme dnes, prepytujem, 79 politrukov a dávame kompetencie rezortným ministerstvám, ktoré by si mali usporiadať štátnu správu tak, aby bola dostatočne dostupná občanovi, tak, aby bola optimalizovaná súbežne s ostatnými rezortmi, a tento kruh už tiež máme za sebou, a dokonca uznesením vlády Slovenskej republiky, tak tí, ktorí hovoria o rozbití štátu, považujem tieto tvrdenia za nepochopenie, minimálne za nepochopenie, ale predovšetkým to považujem za neochotu z hľadiska niečoho, čo tu bolo v minulosti a na čo sme spoločne všetci doplácali.

Ak tu niekto hovoril o tom, že nebola schvaľovaná koncepcia v Národnej rade - od roku 1999 každý, kto má záujem o tento proces, vie, že stratégia, ktorá bola schválená v roku 1999, pokračuje a napĺňa sa konkrétnymi legislatívnymi normami až po dnešný deň.

Ak sa dnes chceme vrátiť k tomu, že ideme diskutovať o tom, o čom sme rozhodli, a ešte raz opakujem a podčiarkujem, nie my, o duálnom modeli sa nerozhodlo v roku 1999, o tom sa rozhodlo predsa v roku 1996, keď sa prijímali zákony č. 221 a č. 222. Vtedy bolo definitívne rozhodnuté o duálnom modeli na Slovensku. Ak tu niekto chce kritizovať koncepciu, respektíve Programové vyhlásenie vlády, no, je to tam jasne napísané, zadefinované v tom, čo som doposiaľ prečítal. Myslím, že to bolo dostatočne zrozumiteľné, bolo tu spomínané zo strany môjho kolegu, podpredsedu výboru pána Číža, žiaľ, nie je tu, modernizačný dlh. No, preboha, veď my sme zdedili po roku 1989 verejnú správu v takom stave, v akom sme ju zdedili, napriek tomu, že tento štát je do dnešného dňa centralizovaný. A až dnes začínajú reformy školstva, zdravotníctva, sociálnej sféry a tak ďalej. Tak centralizovaný štát si s tým, čo sme tu zdedili po roku 1989, do dnešného dňa nevedel sám poradiť. A môžeme hovoriť o tom, že to hádžeme na obce a mestá a na regióny. Ale veď súbežne s tým, s decentralizačnou dotáciou dnes tam odchádzajú tie isté finančné prostriedky. Ale je presne na tých, ktorí sú volení a ktorí presne rozumejú v tom regióne a v tom meste, ktorá škola má zostať a ktorá nie, ktorá nemocnica je úplne zbytočná, a ktorá má "obložnosť" jednu tretinu oproti tomu, čo tu voľakedy naprogramovali komunisti, tak toto všetko je dnes pred nami, a som presvedčený vnútorne, že po tom, čo mal centralisticky riadený štát možnosť trinásť rokov toto vyriešiť, a nevyriešil to, a my dnes nemáme absolútne pri centralisticky riadenom štáte žiadne mechanizmy, aby sme zabránili tomu neskonalému nevyrovnávaniu respektíve prehlbovaniu rozdielov medzi východom a západom na Slovensku, tak toto je posledná šanca, ako sa to dá dosiahnuť. A všetky kompetencie, ktoré sme presunuli na volené orgány, na tú nižšiu úroveň v zmysle subsidiarity, potvrdili, že sme išli správnym smerom a že ten krok bol vždy dobrý. Nikdy nás to, do dnešného dňa, nezradilo. Napriek problémom, ktoré tam existujú. A som presvedčený, že samosprávy sa dokážu vysporiadať aj s tým, akým spôsobom bude organizované školstvo, alebo reorganizované, a akým spôsobom bude reorganizované zdravotníctvo. A nepochybujem aj o sociálnej sfére.

A posledné, no, pri všetkej úcte k tým, ktorí tu vyhlasujú, že by toto mal byť akýsi priesečník vzťahu koalícia - opozícia, a že kým sa na tomto nezhodneme, takže by sme nemali ísť ďalej, vážení, ale veď toto je po tom, čo sme zrušili 4. článok ústavy, po tom, čo sme urobili tristošesťdesiatdevinu a spravili sme zákon o obecnom zriadení, a všetci, ktorí ste tu v tejto sále, mi dáte za pravdu, že to bol fantastický krok po tom, ako sme ten civilizačný dlh, ktorý existoval v našich obciach a mestách, dobehli. Ako sme tristošesťdesiatdevinou umožnili, že sme zachránili historické jadrá našich miest a obcí a tak ďalej, po tom, čo sme spravili štyristošestnástku, aj keď boľavo, ale sme ju dotiahli do konca, a ona dnes nabieha a funguje, tak toto je posledný krok k tomu, aby sme definitívne zrušili komunistické usporiadanie štátnostraníckeho riadenia verejnej správy. Verím, že všetci, ktorým nám ide o demokraciu a o to, aby sme sa pohli dopredu, zahlasujete za zákony, ktoré sú dnes namaľované jednotlivými rezortmi v zmysle koncepcie, ktorú som tu predniesol. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Hort, je to môj subjektívny názor, ale ja sa obávam, že do reformy verejnej správy komunistické metódy zavádzate práve vy. To je poznámka číslo jeden. A poznámka číslo dva, ak chcete pracovať so štatistickými údajmi, pracujte, prosím, objektívne, ten pokles pracovníkov štátnej správy je súčasne nárastom pracovníkov vo verejnej správe. A dokonca ten nárast vo verejnej správe je ešte väčší, aj jedno sa platí z prostriedkov daňových poplatníkov tejto krajiny, aj druhé sa platí z prostriedkov daňových poplatníkov tejto krajiny. No čo ja charakterizujem na tejto reforme, je predovšetkým skutočnosť - a niekedy mám pocit, že si to aj uvedomujete -, jednoducho v tejto krajine prestáva fungovať ústredná vláda so všetkými povinnosťami, ktoré jej vyplývajú z ústavy, nebudem hovoriť o príčinách, o tom, prečo je to tak. V stave, keď si ústredná vláda neplní svoje povinnosti voči občanom Slovenskej republiky, vy robíte reformu a presúvate túto povinnosť na samosprávu a na regionálnu štátnu správu bez primeranej kvantifikácie rozpočtových dopadov a bez primeranej kvantifikácie prostriedkov, čo to bude stáť. Ak moji kolegovia kritizovali to, čo sa deje, tak kritizujú aj to, že opäť neexistuje žiadna kvantifikácia rozpočtových dopadov v tejto oblasti. A to považujeme za kľúčové. No stojím si za tým, čo som povedal, ústredná vláda v tejto krajine prestáva fungovať... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)