V. Ondrejka, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť, ďalej za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom, určiť gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 127 prítomných, 91 za návrh, 9 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Teraz prosím pána poslanca, aby znovu ako poverený gestorským výborom predniesol návrhy na hlasovanie o prerokúvanom
vládnom návrhu zákona o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý prerokúvame ako tlač 366.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
V. Ondrejka, poslanec: Pretože v rozprave nevystúpil ani jeden poslanec, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci, o návrhu prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 92 za návrh, 28 proti, 9 sa zdržalo.
Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
V. Ondrejka, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 30 dní, gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, hlasujme o návrhu, ktorým Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie výborom, určí gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 102 za návrh, 10 proti, 15 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Teraz prosím pána poslanca Vážneho, aby z poverenia výboru predniesol Národnej rade návrhy hlasovaní o prerokúvanom
vládnom návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Nech sa páči, pán poslanec.
Ľ. Vážny, poslanec: Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní. Prepáčte, včera v rozprave nevystúpil nikto.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 108 za návrh, 8 proti, 19 sa zdržalo.
Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.
Prosím ďalší návrh.
Ľ. Vážny, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a rozhodla, že návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.) 132 prítomných, 110 za návrh, 8 proti, 14 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Ďakujem pánovi poslancovi Vážnemu.
Panie poslankyne, páni poslanci, teraz bude nasledovať súbor návrhov zákonov, ktorých predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky, a sú to sociálne návrhy zákonov, bude pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Je ich celkom 6. Ak je všeobecný súhlas, odporúčam, aby sme o jednotlivých návrhoch zákonov rokovali, vystúpil pán navrhovateľ, spoločný spravodajca a prerušili rokovanie o jednotlivých návrhoch zákonov a potom po prerokovaní týchto 6 návrhov zákonov hlasovali. Je všeobecný súhlas... (Hlasy z pléna.) Rozprava ku každému bude jednotlivo, nebudeme rozpravu sústreďovať do bloku, ale budeme individuálne prerokúvať všetky návrhy zákonov s tým, že keď prerokujeme 6 návrhov zákonov, budeme o nich hlasovať. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?
Prosím teraz pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil pred poslancami Národnej rady
vládny návrh zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý prerokúvame ako tlač 323.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, metodika určenia súm životného minima v predkladanom návrhu zákona je rovnaká ako v súčasne platnom zákone. Čiže vychádza z projektu určovania životného minima v podmienkach Slovenskej republiky. Predkladaný návrh zákona ponecháva ustanovenie životného minima ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmu fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Navrhovaný zákon nezakladá nárok na žiadnu dávku, ale je to základný právny predpis, na ktorý sú naviazané iné právne predpisy, ktoré už zakladajú nárok na určité plnenie, ako je to napr. v súčasnosti pri úprave dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, sociálnych dôchodkov, hypotekárnych úverov v bankovom sektore. Z tohto dôvodu navrhovaný zákon nemá dopad na štátny rozpočet. Sumy životného minima sa ponechávajú v navrhovanom zákone vo výške platnej od 1. júla 2003, ktoré sú rozdielne odstupňované podľa ekvivalentných stupníc spotrebných jednotiek zo zistenej analýzy výdavkov v domácnosti plynúcich zo štatistiky rodinných účtov.
Vzhľadom na to, že navrhovaný zákon už neustanovuje sumy na účely štátnych sociálnych dávok, v čl. II až čl. V sa navrhujú zmeny a doplnenia v príslušných zákonoch upravujúcich jednotlivé štátne sociálne dávky. Výška týchto dávok sa nahrádza sumou v absolútnom vyjadrení. Ďakujem za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím o slovo spravodajkyňu z navrhnutého gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Edit Bauer.
E. Bauer, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, na základe poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie a v súlade s § 73 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o vládnom návrhu zákona o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 323).
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Teda návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Predložený návrh zákona navrhuje ustanoviť životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. V porovnaní s platným zákonom o životnom minime dochádza k zásadnej zmene v tom, že sa navrhuje životné minimum na ním stanovené účely ponechať v nezmenenej forme, ale na účely štátnych sociálnych dávok navrhuje sa postupovať už odlišným spôsobom. Z uvedeného dôvodu návrh zákona upravuje zmeny a doplnenia v zákonoch upravujúcich problematiku štátnych sociálnych dávok. Dôvodom navrhovaného zákona sú najmä prebiehajúce systémové zmeny v oblasti dávok štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci.
Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Realizácia navrhovanej právnej úpravy nezakladá nároky na štátny rozpočet a rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov ani nároky na pracovné sily.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 322 z 13. augusta prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor aby ho prerokoval do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Ďakujem, pani predsedajúca. Skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec. Prosím, nech sa páči, môžete sa hlásiť ústne do rozpravy. Nehlási sa nikto. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o prídavku na dieťa.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 324, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 323.
Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Kaník, prosím, aby ste vládny návrh zákona o prídavku na dieťa v snemovni odôvodnili.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, prídavok na dieťa sa v súčasnosti poskytuje vo výške 270 korún mesačne na každé nezaopatrené dieťa, pričom sa neprihliada na príjem rodiny ani na vek dieťaťa. Príjem rodiny a vek dieťaťa sa zohľadňuje v prípade poskytovania príspevku k prídavku na dieťa. Prestavovanie príjmu rodiny je administratívne náročné a v konečnom dôsledku ani nezohľadňuje aktuálnu príjmovú situáciu rodiny, pretože príjem spoločne posudzovaných osôb sa hodnotí za predchádzajúci rok. Na druhej strane možno konštatovať, že vyplácanie príspevku k prídavku na dieťa nemá veľký motivačný účinok na rodičov, aby sa snažili zabezpečiť rodinu príjmom z vykonávania zárobkovej činnosti.
Predložený návrh zákona o prídavku na dieťa ponecháva vznik nároku na prídavok bez prihliadania na vek dieťaťa a príjem rodiny na všetky nezaopatrené deti v rovnakej výške, ale zvyšuje sa na 500 korún mesačne. Návrh zákona už neupravuje poskytovanie príspevku k prídavku na dieťa, ale v rámci reformy daňového systému ministerstvo financií v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo návrh na poskytovanie daňového bonusu pre zárobkovo činných rodičov, ktorí poberajú prídavok na dieťa, a to vo výške 400 korún. Dohromady tak prídavok na dieťa spolu s týmto bonusom bude činiť 900 korún na každé nezaopatrené dieťa. Výdavky zo štátneho rozpočtu na vyplácanie prídavku na dieťa budú cirka o 1,5 mld. menšie ako v roku 2003. Táto ušetrená suma bude použitá na poskytovanie daňového bonusu. V návrhu zákona sa ustanovuje jediný platiteľ tejto štátnej sociálnej dávky, a to územný úrad sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, čím sa zabezpečí možnosť dôsledne kontrolovať využívanie prídavku na dieťa a odstráni možnosť duplicitnej výplaty na to isté dieťa. V prechodných ustanoveniach sa tu navrhuje plynulý prechod na jedného platiteľa v období od 1. januára 2004 do 31. marca 2004. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Teraz prosím, aby pred poslancami vystúpila spoločná spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyňa Klára Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som vám predložila spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o prídavku na dieťa (tlač 324). V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podávam Národnej rade Slovenskej republiky spravodajskú správu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Podľa súčasnej platnej právnej úpravy sa poskytuje prídavok na dieťa vo výške 270 korún mesačne na každé dieťa bez ohľadu na príjem rodiny a vek dieťaťa. Predložený návrh zákona predpokladá od 1. januára 2004 vznik nároku prídavku na dieťa na všetky nezaopatrené deti v rovnakej výške, a to 500 korún mesačne bez ohľadu na vek dieťa a príjem rodiny. Tento návrh si v roku 2004 vyžiada pri predpokladanom počte 1,35 mil. nezaopatrených detí náklady v celkovej sume 8,1 mld. korún. Agenda prídavku na dieťa má prejsť podľa tohto návrhu od zamestnávateľov a pobočiek Sociálnej poisťovne na jedného platiteľa, a to na územný úrad sociálnych vecí a služieb zamestnanosti.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Realizácia navrhovanej právnej úpravy nezakladá nároky na štátny rozpočet a rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov ani nároky na pracovné sily.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 323 z 13. augusta 2003 prideliť návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem. Pani predsedajúca, skončila som, prosím vás, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Prosím, aby ste sa prihlásili ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do všeobecnej rozpravy.
Pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, ja by som v rozprave chcel veľmi krátko vystúpiť k tomuto vládnemu návrhu zákona a vyjadriť svoj názor k novej forme podpory rodín s deťmi, ktorú zavádza vláda cez túto štátnu dávku sociálnej podpory. Je to daňový bonus 400 korún na každé dieťa.
Chcem povedať, že Kresťanskodemokratické hnutie podporuje túto zmenu a bude hlasovať za tento návrh zákona aj z toho dôvodu, že je to podstatne výhodnejšie z jedného pohľadu ako doteraz nepriama podpora rodín s deťmi cez odpočítateľné položky.
Určite si pamätáte viacerí, ktorí ste tu boli aj v minulom volebnom období, že keď v štátnom rozpočte sa z roka na rok vlastne znižovala podpora štátu rodinám s deťmi cez prídavky na deti, teda najmä preto, že sa nezvyšovali každý rok a tá suma v absolútnom vyjadrení bola menšia z roka na rok aj preto, že sa vlastne stále menej detí z roka na rok rodilo, a keďže štát nemal dosť prostriedkov na to, aby výraznejšie priamo podporoval rodiny s deťmi, tak sme sa usilovali zvyšovať nepriamo podporu rodín s deťmi cez odpočítateľné položky, to znamená znižovať daňové zaťaženie týchto rodín.
Odpočítateľná položka mala svoje čaro v tom, že sa týkala iba tých, ktorí boli zamestnaní. To znamená, ten, kto bol bez práce, mohol mať aj veľa detí, ale vlastne žiadnu výhodu z odpočítateľnej položky nemal, lebo si nemal z čoho znižovať svoj daňový základ. Tá odpočítateľná položka je dnes na úrovni 16 800 korún. Nový daňový bonus 400 korún, ak by sme nemenili daňový systém, by napr. pre zamestnaného rodiča, ktorý má 10-percentnú daň z príjmu, predstavoval odpočítateľnú položku na úrovni 48 000 korún ročne. To znamená takmer 3-krát vyššiu úľavu, ako je to teraz. U tých, ktorí mali vyššie dane z príjmu, samozrejme, by tá odpočítateľná položka bola na nižšej úrovni. Teraz ak predpokladáme, že od nového roka bude zavedená rovná daň, to znamená 19-percentná daň z príjmu, tak daňový bonus 400 korún predstavuje odpočítateľnú položku na úrovni 24 000 korún, zaokrúhľujem na 100, čiže odpočítateľná položka akoby sa pre všetkých zamestnaných rodičov na nezaopatrené dieťa zvyšovala zo 16 800 korún na 24 000 korún.
Samozrejme, má to aj svoje nevýhody. Napr. tá odpočítateľná položka bola výhodnejšia. Teda z môjho pohľadu motivovala napr. zamestnaných rodičov s nižšími príjmami, aby sa usilovali o vyšší príjem, rôznymi spôsobmi, teda myslím legálne rôzne spôsoby. Ak napr. ich príjem bol veľmi nízky, mali viac detí a napr. nemali si vlastne z čoho odpočítavať tú odpočítateľnú položku, ak napr. ich príjem bol napr. na úrovni minimálnej mzdy alebo mierne vyšší a mali dve-tri deti, tak už pri tom treťom dieťati tú úľavu odpočítateľnej položky si vlastne nemali z čoho odpočítať, lebo ten ich daňový základ bol veľmi nízky. Čiže tento moment odpadá pri daňovom bonuse, lebo nebude motivovať z tohto pohľadu zamestnaného rodiča s nižším príjmom, aby sa usiloval o vyšší príjem, či cez kolektívne vyjednávanie, či cez zmenu zamestnania alebo nejaký iný úväzok, aby mal vyšší príjem, aby mohol tú úľavu využiť alebo aby ho to motivovalo, aby viac zarobil. Ten daňový bonus bude znamenať, že tomu, kto má nízky príjem a jeho daňový základ bude nižší, vlastne štát ten rozdiel doplatí a bude to vlastne zmena nepriamej podpory na priamu podporu rodín s deťmi.
Som milo prekvapený, priznám sa, pri tých rôznych reštriktívnych a úsporných opatreniach, v prípade tejto jednej dávky, že sa vláda alebo ministerstvo rozhodlo pre takúto podporu rodín s deťmi. A chcem povedať, že klub KDH tento návrh preto podporuje.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister Kaník, chcete sa ešte vyjadriť k rozprave? Nie.
Pani spravodajkyňa, chcete sa k rozprave vyjadriť? Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Hlasovať budeme, tak ako sme sa dohodli, po prerokovaní všetkých návrhov zákonov z oblasti sociálnych vecí.
Pokračujeme
vládnym návrhom zákona o výkone práce vo verejnom záujme.
Návrh zákona máte ako tlač 345.
Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, prosím, aby ste návrh zákona v snemovni uviedli.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom vládneho návrhu zákona je ustanoviť práva, povinnosti a obmedzenia zamestnancov, zamestnávateľov, ktoré budú povinní dodržiavať v súlade s navrhnutým zákonom, a vytvoriť podmienky vo verejnom sektore tak, aby bol konkurencieschopný a pružne reagujúci na meniace sa prostredie.
Zákon o verejnej službe ustanovoval odchýlky v právnom postavení verejných zamestnancov, ktorých pracovnoprávne vzťahy upravoval Zákonník práce. Na rozdiel od zamestnancov v podnikateľskej sfére boli osobitne upravené niektoré povinnosti, ktoré mali zabezpečiť zvýšenú ochranu verejného záujmu pri vykonávaní verejnej služby. Vzhľadom na to, že prax preukázala, že takéto legislatívne riešenie nie je postačujúce, ustanovujú sa týmto vládnym návrhom všeobecne záväzné pravidlá ako pre zamestnávateľa, tak aj pre zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme, pričom na pracovnoprávne vzťahy sa naďalej vzťahuje Zákonník práce. Osobitným zákonom sa navrhujú riešiť platové otázky zamestnancov.
Predmetom úpravy tohto vládneho návrhu zákona je predovšetkým upraviť rozsah pôsobnosti, z ktorého vyplýva okruh zamestnávateľov a zamestnancov, na ktorých sa bude zákon vzťahovať, s výnimkou zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce, ustanoviť predpoklady na výkon práce vo verejnom záujme, ktoré musí fyzická osoba splniť, aby mohla vykonávať práce vo verejnom záujme, ustanoviť všeobecne platné princípy výberového konania, ktoré má zabezpečiť obsadenie miesta vedúceho zamestnanca a štatutárneho orgánu, ktorí majú vykonávať práce vo verejnom záujme, a ktoré má overiť schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ustanoviť povinnosti a obmedzenia zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme, aby sa vylúčila možnosť vzniku situácií, pri ktorých by mohlo dôjsť k poskytovaniu nenáležitej výhody pre zamestnanca vykonávajúceho práce vo verejnom záujme, zaviesť určité obmedzenia vedúcich zamestnancov týkajúce sa podnikania, výkonu inej zárobkovej činnosti vedúcich zamestnancov a členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, aby sa zabránilo pochybnostiam o nestrannosti vedúcich zamestnancov a zneužívaniu ich postavenia, upraviť osobitné konanie pre prípad porušenia povinností alebo obmedzení zamestnancom pri výkone práce aj vo verejnom záujme.
Vo vládnom návrhu zákona sa ďalej navrhuje, aby porušenie povinností a obmedzení, ktoré sú ustanovené v tomto vládnom návrhu zákona, mohlo byť kvalifikované ako priestupok, za ktorý je možné uložiť pokutu. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím pani poslankyňu Ľubicu Navrátilovú, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, aby predniesla správu pred poslancami.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 18. schôdzi.
V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Návrh zákona obsahuje povinnosti a obmedzenia, ktoré budú zamestnanci povinní pri výkone verejnej práce vo verejnom záujme dodržiavať. Súčasťou návrhu zákona je úprava predpokladov, ktoré bude zamestnanec povinný spĺňať, ak sa má stať zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme. Konštatujem, že navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky konštatuje, že navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam, aby v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 340 z 25. augusta 2003 bol pridelený návrh zákona uvedený v tlači 345 na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol pridelený návrh, ho prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Ak máte záujem, dámy a páni, môžete sa prihlásiť ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 346, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 341.
Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka, aby uviedol vládny návrh tohto zákona.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom vládneho návrhu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zúžiť okruh zamestnávateľov, ktorí sa pri odmeňovaní budú riadiť štátom regulovaným systémom odmeňovania. Zákon budú uplatňovať zamestnávatelia uvedení v § 1 ods. 1 vládneho návrhu zákona pri odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, to je u zamestnancov ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme v rozpočtových a príspevkových organizáciách zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou, u zamestnancov štátnych fondov, verejných a štátnych vysokých škôl a ďalších zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1.
Spôsob odmeňovania uvedený vo vládnom návrhu zákona sa nebude vzťahovať na zamestnancov obcí a vyšších územných celkov, ktorých zastupiteľstvá schvália poriadok odmeňovania upravený podľa Zákonníka práce. Táto možnosť voľby systému odmeňovania sa však neuplatní u zamestnancov, ktorí sú zaradení v škole alebo v školskom zariadení bez právnej subjektivity. U týchto zamestnancov sa bude uplatňovať regulovaný systém upravený v tomto návrhu zákona. Časť zamestnávateľov súčasného osobného rozsahu zákona o verejnej službe, predovšetkým tých, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú len čiastočne alebo nie sú vôbec závislí od štátneho rozpočtu, sa vypúšťa z regulovaného systému odmeňovania zamestnancov. Títo zamestnávatelia budú v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu postupovať podľa Zákonníka práce a pri odmeňovaní uplatnia zmluvný princíp založený na dohode o mzdových podmienkach v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.
Oproti osobnému rozsahu zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov nový zákon sa nemá uplatňovať v štátnych zdravotníckych zariadeniach , v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami a ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, iný orgán štátnej správy, vyšší územný celok alebo obec, ďalej, v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskej filharmónii, v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky - Slovakia, v Štátnych lesoch Tatranského národného parku, v Sociálnej poisťovni, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, v Spoločnej zdravotnej poisťovni a v ostatných zdravotných poisťovniach zriadených podľa osobitného zákona. Návrh zákona ďalej vylučuje z odmeňovania podľa tohto zákona určité skupiny zamestnancov bez ohľadu na právne postavenie zamestnávateľa.
Vládnym návrhom zákona sa v čl. II dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, navrhuje sa upraviť proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. V čl. III vládneho návrhu zákona sa navrhuje novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z., novelou sa ruší osobitný spôsob určenia tarifného platu zamestnancom, ktorí v Kancelárii verejného ochrancu práv budú vykonávať práce vo verejnom záujme. V čl. IV vládneho návrhu zákona sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Pritom podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dávajú kompetencie schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku. Takúto kompetenciu má aj obecné zastupiteľstvo. V čl. V vládneho návrhu zákona sa navrhuje v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov upraviť týždenný pedagogický čas pedagogických zamestnancov, ktorý sa skladá z pracovného času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou.
Výsledné znenie vládneho návrhu zákona je znením, na ktorom sa v závere svojho rokovania dohodla aj tripartita, ktoré odsúhlasili všetci sociálni partneri. Ďakujem za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Slovo má spravodajkyňa z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 18. schôdzi.
V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie i dôvodovú správu.
Účelom navrhovaného zákona je zúžiť okruh zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon a štátom regulovaný systém odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme. Zamestnávatelia, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú len čiastočne alebo nie sú vôbec závislí od štátneho rozpočtu, sa vypúšťajú z regulovaného systému. Budú postupovať v oblasti pracovnoprávnych vzťahov podľa Zákonníka práce. Tento návrh zákona tiež precizuje kolektívne vyjednávanie v oblasti platov a iných podmienok práce. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskeho spoločenstva a s právom Európskej únie. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku konštatuje, že navrhovaná právna úprava nezakladá dopad na štátny rozpočet nad rámec zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) tohto zákona na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 341 z 25. augusta 2003 prideliť tento návrh zákona, ktorý je uvedený ako tlač 346, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, prerokovali ho v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani predsedajúca. Skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Písomne sa neprihlásil žiaden poslanec. Otváram možnosť hlásiť sa ústne. Nehlási sa nikto. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o zmiernení hmotnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona máte ako tlač 369, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 362.
Prosím, pán minister Kaník, aby ste vládny návrh zákona odôvodnili.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, účelom návrhu zákona je upraviť právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, ktorých cieľom je aktívnou účasťou občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, zabezpečiť základné životné podmienky a zmierniť hmotnú núdzu.
Okrem hmotno-právnej úpravy podmienok, za ktorých patrí občanovi dávka na zabezpečenie základných životných podmienok a príspevky na zmiernenie hmotnej núdze, návrh zákona upravuje aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí v oblasti zabezpečenia základných životných podmienok a zmiernenia hmotnej núdze. Navrhuje sa delená pôsobnosť tak, aby sa zmiernenie hmotnej núdze na regionálnej úrovni stalo efektívne, a to využitím princípu "byť bližšie k občanovi". Prax ukázala, že tento princíp je možné efektívne využívať najmä za účasti obecných samospráv, ktoré sa na rozdiel od súčasnej právnej úpravy stanú nielen pozorovateľom, ale aj aktívnym spolučiniteľom pri zmiernení hmotnej núdze občana.
Navrhuje sa v rámci správneho konania posudzovať hmotnú núdzu toho občana a osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, ktorých príjmy nedosahujú životné minimum ustanovené osobitným predpisom. Z takto vymedzeného okruhu sa zabezpečujú základné životné podmienky občanov, ktorých príjem nedosahuje sumu, ktorá je v návrhu zákona ustanovená na šiestich úrovniach, v závislosti od počtu spoločne posudzovaných osôb. Základné životné podmienky si občan zabezpečuje príjmami taxatívne uvedenými v návrhu zákona a dávkou, ktorou sa doplní príjem vo výške rozdielu medzi ustanovenou sumou a príjmom občana a osôb, ktoré sa s ním spoločne posudzujú.
Navrhovanou úpravou sa realizuje jedno zo základných sociálnych práv občana ustanovené v čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Pri posudzovaní hmotnej núdze sa rozširuje okruh osôb spoločne posudzovaných s občanom v hmotnej núdzi o deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú vlastný príjem alebo ktoré majú príjem na úrovni minimálnej mzdy.
Ďalej sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a riešenia hmotnej núdze navrhuje do príjmu nezapočítavať 25 % z príjmu občana zo závislej činnosti, 25 % starobného dôchodku priznaného dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia najmenej 25 rokov, prídavok na dieťa, nevyhnutnú okamžitú pomoc poskytovanú obcou, príjem z príležitostných činností, náhodné jednorazové príjmy do výšky 2-násobku životného minima získané v bežnom roku, štipendium študenta vysokej školy znížené o výšku prídavku na dieťa a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Okrem zabezpečenia základných životných podmienok sa navrhuje zmierniť hmotnú núdzu príspevkami, ktorými sa dopĺňa príjem občana a osôb s ním spoločne posudzovaných za podmienok, ktoré sú ustanovené v návrhu zákona.
Aktivačný príspevok má motivačný charakter. Jeho účelom je podporiť pracovnú aktivitu občana alebo umožniť občanovi získať pracovné uplatnenie využívaním aktívnych foriem sebarealizácie, ktorými sú účasť na vzdelávaní a príprave pre trh práce uskutočňovanými v rámci projektov schválených územným úradom sociálnych vecí a služieb alebo vykonávanie menších obecných služieb.
Návrh zákona upravuje podmienky, za ktorých je možné zmierniť hmotnú núdzu občana a osôb s ním spoločne posudzovaných ďalšími príspevkami, a to príspevkom na zdravotnú starostlivosť, príspevkom na bývanie a ochranným príspevkom. Príspevok na zdravotnú starostlivosť sa poskytuje na výdavky spojené s úhradou za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Nakoľko sa navrhuje zrušiť príspevok na bývanie v systéme štátnej sociálnej podpory, ktorého poberateľmi sú v dvoch tretinách občania v hmotnej núdzi, je cieľom predkladanej právnej úpravy priznať príspevok na bývanie na vyrovnanie rodinného rozpočtu, na úhradu nákladov spojených s bývaním počas zmiernenia hmotnej núdze.
Mimo motivačného cieľa návrh zákona ďalej upravuje ochranný príspevok, ktorý má charakter pomoci určenej tým občanom, ktorí nie sú schopní z dôvodu veku, invalidity, starostlivosti o občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo iných dôvodov uvedených v návrhu zákona zabezpečiť si dočasne alebo dlhodobo základné životné podmienky a zmierniť si svoju hmotnú núdzu.
Vzhľadom na to, že zmiernenie hmotnej núdze občana je v súčasnosti včlenené do zákona o sociálnej pomoci a tvorí jednu z jeho súčastí, navrhuje sa osobitným článkom novelizovať zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov zrušením ustanovení, ktoré sa týkajú hmotnej núdze v systéme sociálnej pomoci.
Osobitným článkom sa vstupuje do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ktorým sa má odstrániť duplicita v súvislosti s navrhovaným príspevkom na zdravotnú starostlivosť. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.