B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási ako jediný pán poslanec Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Zala, ja znovu zopakujem, že ja som tiež za to, aby bol prijatý dobrý návrh Európskej ústavy, ale zdá sa mi, že sa v mnohých vystúpeniach podsúva, že ak nebude prijatý návrh Európskej ústavy, tak proste nastane katastrofa. Veď doteraz Európska únia žila s 15 krajinami bez takejto ústavy. A žila pokojne a fungovalo to. Prečo by nemohla Európska únia v prípade nejaký čas žiť ešte bez nej s 25 krajinami? Toto keď mi vysvetlíš, tak potom môžeš hovoriť, že je v bytostnom záujme Slovenskej republiky, aby návrh Európskej ústavy nakoniec pri nejakej spodnej hranici predsa len bol prijatý. To sa mi zdá byť podsúvanie čohosi, čo vôbec nie je pravdou. (Ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec ja som dal možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok, nestihli ste to.
O slovo sa hlási pán podpredseda vlády Lipšic. Nech sa páči, podľa rokovacieho poriadku môžete vystúpiť hocikedy, keď o to požiadate. Nech sa páči, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v úvode sa vyjadrím k trom článkom návrhu ústavnej zmluvy, ktoré sa týkajú súdnej spolupráce v občianskych a trestných záležitostiach, ktoré budú potrebovať diskusiu, a musím povedať, že viacerí moji kolegovia z krajín Európskej únie vyjadrili veľmi vážne výhrady k zneniu týchto článkov, a na záver sa len veľmi stručne vyjadrím k mechanizmu hlasovania o otázke II. časti návrhu ústavnej zmluvy, ktorá obsahuje Chartu základných práv únie.
Prvým článkom v III. časti v oblasti súdnej spolupráce v civilných veciach je článok III-170, ktorý obsahuje ustanovenia umožňujúce aproximáciu takmer v celej oblasti občianskeho práva. Európska únia sa potrebuje zamerať na praktické opatrenia, na praktické nástroje, ktoré poskytnú reálne výhody pre občanov členských štátov, najmä v prípade sporov, ktoré presahujú hranice jedného štátu, tak, aby bol zabezpečený prístup k spravodlivosti v rámci celej Európskej únie. Článok III-170 je však odklonom od tohto zámeru. Ide tu o značne širšiu úpravu, ako je v terajšom článku 65, a vytvára možnosti vyhliadky pre aproximáciu občianskeho práva v celej Európskej únii ako celku. Terajší návrh textu by teda mohol spôsobiť nesúlad s našimi individuálnymi národnými právnymi tradíciami a mohol by spôsobiť aj politické nezhody vo viacerých členských štátoch. Okrem toho by sme podľa mojej mienky museli čeliť zbytočnej a kontraproduktívnej harmonizácii v oblasti civilného práva a v oblastiach, v ktorých majú európske národy veľmi rôznorodé prístupy. Časťami občianskeho práva napr. sú rodinné právo, dedičské právo. A prístupy rôznych krajín Európskej únie v týchto odvetviach právneho poriadku sú veľmi rôznorodé. Preto si myslím, že by bolo vhodné, aby sme presadzovali zúženie textu článku III-170, aby harmonizácia bola možná, ale v prípadoch, ak je to nevyhnutné pre správne fungovanie vnútorného trhu. To je aj dnešný rozsah článku 65 a ten by mal zostať zachovaný.
Druhý problém je článok III-166, resp. v terajšom novom znení je to 171. Ide o článok, ktorý umožňuje prijímanie spoločných minimálnych pravidiel v trestnom práve procesnom. Podľa mojej mienky to prináša vážne riziko v domácich trestných konaniach členských štátov vo viacerých oblastiach zahrnujúcich o. i. väzobné stíhanie, výsluchy podozrivých, vyšetrovanie v oblasti terorizmu, právnu pomoc, oblasť dokazovania alebo pojednávanie in absentia. Keďže máme rozdiely v základoch trestnoprávnych tradícií, nemá podľa môjho názoru význam skúšať zaviesť rozsiahle spoločné minimálne pravidlá v týchto oblastiach. Ad hoc kompromisy na úrovni Európskej únie týkajúce sa otázok, ktoré zasahujú priamo do jadra domácich systémov trestnej justície, by mohli robiť ťažkosti pre každého z nás udržať efektívne a koherentné systémy trestnej justície. Namiesto toho by sme sa mali snažiť sústrediť v tomto ustanovení výlučne na prevenciu diskriminácie iných štátnych príslušníkov v domácich trestných konaniach. Toto je práve prípad, kde Európska únia môže uplatniť svoj adekvátny vplyv. Myslím si, že je celkom nevyhnuté, aby v prípade, ak toto ustanovenie zostane zachované v návrhu ústavnej zmluvy, boli spoločné pravidlá prijímané jednomyseľne, aby v tomto prípade nebolo možné prehlasovanie spôsobom navrhovaným v návrhu ústavnej zmluvy. Musím povedať, že všetky členské štáty Európskej únie sú viazané Rímskym dohovorom vrátane článku 5 a článku 6, ktorý v mnohých veciach zakotvuje základné zásady trestného konania. A nevidím dôvod, aby pri takej heterogenite právnych poriadkov sme išli cestou unifikácie. Naviac, minimálne štandardy nie sú podmienkou pre vzájomné uznávanie trestných rozhodnutí. Takže myslím, že je potrebné takisto veľmi zodpovedne zvážiť tento článok.
A posledný článok, ktorý, musím povedať, bol presadený do návrhu ústavnej zmluvy napriek nesúhlasu väčšiny členov Európskeho konventu, napriek nesúhlasu veľkej časti mojich kolegov z Európskej únie, je článok III-175 zahrnujúci inštitút európskeho prokurátora. Myslím si, že je celkom postačujúce, ak oblasť boja proti finančným záujmom Európskej únie prevezme Eurojust, ktorý už bol zriadený na koordináciu pátrania v cezhraničných prípadoch. Zriadenie inštitútu európskeho prokurátora by so sebou prinieslo vážny zásah do národného procesného trestného práva, ktoré je založené na existujúcich historických tradíciách. Vznikli by dve trestnoprávne jurisdikcie, jedna na úrovni Európskej únie, druhá na úrovni členských štátov. Myslím si, že lepší príklad federalizácie Európskej únie už ani nie je možné nájsť. Úrad, ktorý by takto vznikol, Európsky úrad verejného prokurátora, zodpovedný za vyšetrovanie, stíhanie a podanie obžaloby na páchateľa pri závažných trestných činoch týkajúcich sa viac ako jedného členského štátu, ako aj trestných činoch voči finančným záujmom Európskej únie, by bol podľa mojej mienky v priamom rozpore s princípom subsidiarity, ktorý by mal byť založený na jasnom rozlíšení medzi postavením Európskej únie a členského štátu. Celkom nevyhnutne na medzivládnej konferencii zaznie tento názor zo strany viacerých členských štátov. A som presvedčený, že by sme v tomto prípade mali takisto veľmi jasne povedať našu pozíciu, ktorá by mohla byť vážnym zásahom, ak by tento návrh bol prijatý do suverenity členského štátu. Trestné právo asi ako jedno z najdôležitejších odvetí právneho poriadku je výrazom suverenity každého jedného štátu.
Dovoľte mi na záver ešte dve všeobecné konštatovania, ktoré sa týkajú mechanizmu hlasovania a II. časti navrhovanej ústavnej zmluvy. Veľmi podporujem návrhy, ktoré zazneli aj na diskusiách vo výboroch, aj na diskusii v pléne, aby sme čo najviac kompetencií zachovali v mechanizme jednomyseľného schvaľovania. Akákoľvek kompetencia, ktorá bude schvaľovaná v mechanizme kvalifikovaného hlasovania, znamená, že ktorýkoľvek členský štát, Slovenskú republiku nevynímajúc, bude môcť byť prehlasovaný pri prijímaní európskych zákonov alebo európskych rámcových zákonov. Je v našom bytostnom záujme, aby sme zachovali jednomyseľné hlasovanie. Myslím si, že Európska únia by mala byť a stále je o nachádzaní konsenzu v rámci diskusie, nie o prehlasovaní tých, ktorí s nejakým riešením nesúhlasia. Áno, je pravdou, že niekedy je ťažšie nachádzať konsenzus medzi dvadsaťpäťkou ako medzi pätnástkou, ale principiálne tam rozdiel nie je a mala by to byť jedna z našich ťažiskových požiadaviek.
Na záver pár slov k charte. Ako politik musím povedať, že charta má ľavicový nádych. To je pravda. Ak si prečítate návrh charty v II. časti návrhu ústavy, tak ten pocit iný ani nemôžete mať. Ako právnik musím povedať, že začlenenie charty ako právne záväzného dokumentu do ústavnej zmluvy môže vytvoriť chaos v tom, že všetky členské štáty Európskej únie sú zároveň členskými štátmi Rady Európy a ako také sú viazané Európskym dohovorom o ochrane základných práv a ľudských slobôd. O aplikácii tohto katalógu ľudských práv rozhoduje a rozhodovať bude štrasburský súd. O aplikácii katalógu ľudských práv obsiahnutých v charte bude rozhodovať Súdny dvor v Luxemburgu. Je pravdou, že podľa charty sa ľudské práva v nej uvedené budú vzťahovať len na orgány Európskej únie a na členské štáty v prípadoch, keď aplikujú komunitárne právo. Moderný trend extenzívneho výkladu ústavných dokumentov však podľa mojej mienky hrozí tým, že vo veľmi krátkom čase budú jednotlivé ustanovenia charty vykladané a realizované aj vo vzťahu k členským štátom v prípadoch, keď aplikujú národné právo. Tým pádom vznikne akýsi dvojitý štandard ochrany ľudských práv, jeden, ktorý bude judikovaný štrasburským súdom, druhý, ktorý bude judikovaný luxemburským súdom. Myslím si, že oveľa prijateľnejšie riešenie je, aby Európska únia, ktorá podľa návrhu ústavnej zmluvy nadobúda právnu subjektivitu, pristúpila k Rímskemu dohovoru, ktorým doposiaľ nie je viazaná, a tým by sa štandard ľudských práv zjednotil, resp. zostal by zjednotený. Určite otázka charty bude prerokovaná na medzivládnej konferencii. Ja viem, že je to otázka, ktorá spôsobuje veľké napätie a veľké kontroverzie, ale myslím si, že v záujme toho, aby v Európe v budúcnosti neexistoval dvojitý, a teda chaotický štandard ľudských práv, by sa Slovensko malo pripojiť ku krajinám, ktoré požadujú, aby Charta základných práv únie nebola integrálnou súčasťou ústavnej zmluvy. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Banáš, pripraví sa pani poslankyňa Masácová.
J. Banáš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som hneď v úvode v mene klubu Aliancie nového občana povedal, že považujeme stanovisko vlády nie za defetistické, považujeme ho za vyvážené a predovšetkým za realistické. Nie sme toho názoru, aby sme sa teraz pokúšali o nejaké zásadné zmeny a o prijatie takého návrhu uznesenia, ktoré by zaväzovalo alebo nútilo vládu do polohy, ktorú by nemohla naplniť. Nechcem, aby sa vláda dostala na rokovanie medzivládnej konferencie do situácie, keď potom sa vráti a bude vysvetľovať Národnej rade, že sa nám to nepodarilo. A čo potom spravíme? Odvoláme vládu alebo ministra? Alebo čo urobíme? Sme toho názoru, že buďme realisti.
Ja sa zmienim k niektorým bodom, ktoré vláda predložila, aké je naše stanovisko, a v závere len krátky komentár poviem.
Pokiaľ ide o zloženie Európskej komisie, sme, samozrejme, za princíp jedna krajina - jeden komisár. Tu mi ale dovoľte poznámku. Niekoľkokrát tu dnes zaznelo, že toto bude posilnenie, ak sa to podarí, istého národného alebo medzivládneho princípu. Je to predsa presne naopak, pretože čím bude silnejšia Komisia, tým bude silnejší federalistický prvok, napokon člen Komisie bude vlastne európskym ministrom, ako je známe, a ten dokonca sa musí zaviazať, že nebude zastupovať záujmy svojej krajiny.
Pokiaľ ide o voleného predsedu Európskej rady, sme jednoznačne za. Pripomíname, že je dôležité vymedzenie právomocí voleného predsedu Európskej rady, hlavne jeho vzťahu k Európskej komisii, ministrovi zahraničných vecí a Európskemu parlamentu. Sme za funkciu ministra zahraničných vecí. Nepodporujeme vytvorenie legislatívnej rady, presadzujeme oddelenie zákonodarných a výkonných právomocí Rady. Prikláňame sa k názvu ústava, pretože sa nazdávame, že dikcia tohto dokumentu je zmysel i vízia, podľa nás viac zodpovedá názvu ústava ako ústavná zmluva. Sme za to, aby bolo zachovaných čo najviac kompetencií v mechanizme jednomyseľnosti.
A pokiaľ ide o zmienku o kresťanských hodnotách, dovoľte, aby som sa k tomu o chvíľu vrátil. V zásade chcem povedať, že diskutujeme v Národnej rade, povedzme si veľmi úprimne, na základe podnetu kolegu Žiaka. Keby nebol poslanec Žiak dal tento námet, tak sa tu nediskutuje, nebude žiadne uznesenie a vláda môže ísť úplne kľudne na medzivládnu konferenciu. A naviac, diskutujeme v čase, ktorý ja svojím spôsobom považujem za istú kolaudáciu stavby, ktorá sa tu od vzniku Európskeho konventu konala. Nazdávam sa, že aj ten pokus o implantovanie pripomienok, ktoré tu zazneli, mal byť viac v čase stavby, ale v tom sme sa už viacerí zhodli.
Dovoľte povedať zopár poznámok k tej diskusii samotnej. Prelínajú sa tu dva smery, ten európsky alebo eurooptimistický a ten národný alebo, nazvime ho, možno nie celkom správne, europesimistický. U nás presadzujú ten prvý najmä politici liberálnej orientácie, ten druhý konzervatívnej orientácie. Samozrejme, konzervatívne stanoviská chápem, sú azda viac poznačené u nás ako v iných európskych krajinách skutočnosťou, že naša štátna samostatnosť je len krátka a sotva sme sa trošku naučili riadiť vlastný štát, už sa časť kompetencií postupuje Bruselu. Možno nás proces európskej integrácie zastihol skôr, ako sme získali aké také sebavedomie, ale celkom určite sme sa mu vyhnúť nemohli a ani nechceli. Ukazujú sa tu jasne priaznivci nášho slovenského európanstva a na druhej strane priaznivci akéhosi slovenského opatrníctva, nazvem to tak.
Dovoľte, aby som poukázal na tri také momenty, ktoré sa tu v diskusii opakujú. Prvým momentom je istá obava z vytvárania akéhosi európskeho superštátu. A argumentuje sa dokonca ochranou alebo záujmom istých národnoštátnych prvkov. Politickou bázou euroskeptikov je, prirodzene, ako som povedal, konzervativizmus. V našich podmienkach je ňou predovšetkým konzervativizmus kresťanský a zdanlivo menej nacionalistický. Akoby, mám taký pocit, sa kolegovia konzervatívnej orientácie obávali, že vstupom do Európskej únie sa priestor na ich agendu zmenší. Ja sa totiž nazdávam, že je jasnou ambíciou Európskej únie, aby sa stala dobre fungujúcou liberálnou demokraciou, a nie dobre fungujúcim Božím kráľovstvom. Hoci by to bolo nádherné, ale buďme realisti a začnime týmto prvým, zrozumiteľnejším krokom. Tu treba s úctou povedať, že Európsku úniu svojho času začali zakladať kresťanskí politici Adenauer, De Gasperi, Schuman a ďalší. Sú preto pochopiteľné a legitímne slová, ktoré nedávno povedal jeden z najtalentovanejších slovenských politikov, myslím to skutočne úprimne, pán Daniel Lipšic. Povedal: "Európska únia alebo bude kresťanská, alebo nebude vôbec." Ja som presvedčený, že i napriek takmer varovaniu, ktoré z tejto citácie zaznieva, Európa bude a bude kresťanská, pretože pre kresťanskú vieru v Boha je dôležitejšie viac to, či ju majú ľudia vo svojich srdciach, ako to, čo je v ústave. Pevne však verím, že Európa bude predovšetkým demokratická, že bude priestorom slobody, bezpečnosti a prosperity, v ktorej sa všetci obyvatelia budú cítiť ako doma. Súhlasím s názorom kresťanských demokratov, že kresťanská etika je jednou zo základných duchovných podstát Európy, ale ako už bolo zmienené, a pridávam sa k tomu, sú ňou podľa môjho názoru rovnako aj antická grécka filozofia, rímske právo, judaizmus a osvietenstvo. V Európe žijú milióny ľudí, ktorí nie sú kresťania. A tí, predpokladám, majú právo na svoje vierovyznanie rovnako ako kresťania.
Druhá kritika smerom na Európsku úniu je, že je príliš prebyrokratizovaná. Nuž s týmto sa, žiaľ, dá v značnej miere súhlasiť a nie nadarmo je Parkinson veľkým Európanom. Ale predsa len dovoľte, aby som tu povedal jednu vec. A to je ten základ, prečo podľa môjho názoru Európska únia vzniká. Vždy je lepšie, keď 50 000 európskych úradníkov pečiatkuje, ako keď 50 000 európskych vojakov bojuje.
Dovoľte, aby som sa pristavil pri treťom probléme. A to je takmer isté démonizovanie obáv zo straty národnej identity. Vytvárajú sa dokonca akési fóbie, že tí veľkí chcú tých malých dostať. Logicky potom vzniká u tých menších a stredných druhý extrémny pocit, ktorý by som možno definoval vo vete: "Nuž tak, keď nás tam chcete, tak potom nám splňte toto a toto." Nazdávam sa, že je samozrejmé, aby sme sa pokúsili presadiť do návrhu ústavnej zmluvy nejaké klauzuly, ktoré sú pre Slovensko výhodné, ale tvrdím, že sa nám to podarí len vtedy, keď budeme mať silných spojencov. Ja sa totižto musím spýtať, kde berieme, a je to aj moja otázka na adresu vlády, istotu, že tí malí a strední budú mať rovnaké záujmy. Ja som si vôbec nie istý, či Íri, Portugalci, Gréci, Luxemburčania budú mať s nami identické záujmy, naopak, som pesimista, mám obavu, že si budú konkurovať. Preto hovorím, je pre mňa veľmi pozitívom a dobrou správou, že jadrom Európskej únie sa stáva duo nemecko-francúzske. Je to vec, ktorá je pre Európu mimoriadne blahodarná. A dovoľte, aby som v tomto zmysle citoval jedného zo zakladateľov Európskej únie, zmieneného Roberta Schumana, ktorý povedal v roku 1950: "Národy Európy vyžadujú, aby sa skoncovalo so stáročným nepriateľstvom medzi Francúzskom a Nemeckom. Čokoľvek sa v Európe podnikne, musí sa týkať v prvom rade Francúzska a Nemecka." Ja sa k Schumanovi pridávam, pretože, aj história nám to ukazuje, žiadne iné dva národy v Európe sa medzi sebou tak vehementne, poviem to eufemisticky, nesvárili ako práve Nemci a Francúzi. A ak sa od čias Schumana a Adenauera dokázali tieto národy zblížiť a neustále sa zbližujú, myslím si, že to je pre Európu, ako som povedal. dobrá správa.
Proti obavám zo straty národnej identity hovorí aj ďalší argument. Ak vezmeme Európske spoločenstvá len od Rímskych zmlúv v roku 1957, tak trvajú takmer 50 rokov. A ja nemám žiadny dôkaz, že by za týchto 50 rokov tí malí, ktorí tam boli postupne, Švédi, Fíni, Íri, Dáni, Portugalci, stratili niečo zo svojej národnej identity. Ja sa obávam, že už ako by sme zabudli na časy, keď nás rozčuľovalo, že o Slovákoch a o Slovensku nikto v Európe takmer nič nevedel. Myslíme si azda, že budeme mať menšiu šancu na presadenie našich národných ambícií v Európskej únii? Najväčším ohrozením národnej kultúry, žiaľ, to musím tak povedať, je v tejto chvíli u nás nedostatok zdrojov. Chátrajú nám historické pamiatky, knižnice, múzeá, divadlá, súbory. A možno aj to je jeden z dôvodov, prečo nám chátrajú aj naše duše. Ak teda dokážeme z Európskej únie dostať peniaze, tak to poďme využiť. Otázka však je, či ich naozaj dostaneme. A ak ich dostaneme, bude to záležať len a len od nás. Dovoľte, aby som citoval niekdajšieho hlavného vyjednávača pána Figeľa, ktorý povedal, že v únii sa darí schopným, pripraveným a aktívnym, naše postavenie bude záležať od našej vlastnej vnútornej duchovnej a intelektuálnej sily, od nej sa odvodzuje sila štátu a národa, preto si myslím, že ak budeme pôsobiť na Brusel rozhašterení, práve to bude skutočnosť, ktorá nás bude v očiach našich európskych priateľov oslabovať.
Dovoľte, aby som ukončil svoj príspevok slovami, ktoré vyslovil veľký Európan Antoine de Saint-Exupéry: "Ak chceš postaviť loď, neposielaj ľudí po drevo, ale vzbuď v nich túžbu po šírom mori." Ja som hlboko presvedčený, že napriek tomu, že európska integrácia, že Európska ústava sú veľmi zložité projekty, sú jediné možné a bezpodmienečnou úlohou nás politikov je dodať ľuďom odvahu, povzbudiť ich a možno aj vzbudiť v nich túžbu po šírom mori. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, ako ste si mohli všimnúť, pán poslanec Mikloško je dosť odvážny, hlási sa s faktickou poznámkou, takisto aj pán poslanec Figeľ sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Banáš, vy ste povedali, že stanovisko strany ANO je súhlasné so stanoviskom vlády, ktoré nie je ani defetistické, ale realistické. Skromne si vás dovolím upozorniť, že vláda zatiaľ neprijala žiadne stanovisko, otvorila tento bod a prerušila rokovanie o ňom. A v tomto zmysle sa mi zdá byť stanovisko potom aj strany ANO, ale, ako vy ste nám vtlačili, aj stanovisko parlamentu teda defetistické. Nech už vláda prijme čokoľvek, ho prijímame. Čiže tu, by som povedal, ten parlament má svoje právo využiť istý tlak. A aby sme šetrili čas, môžete mi hneď odpovedať.
J. Banáš, poslanec: Ja súhlasím s vami, ja som mal na mysli návrh vlády. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Figeľ, nech sa páči.
J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne. Bol som tak slávnostne citovaný, takže by som mal byť skôr zmierlivý k tomu, čo odznelo, ale, pán kolega Banáš, ten prejav mi skôr pasoval do obdobia, keď sme tam vstupovali a tu sa hlasovalo o návrhu prístupovej zmluvy, lebo to bolo o peniazoch na kultúru, o tom, aké sú naše záujmy a či je prebyrokratizovaná Európska únia, lepšie byť úradníkmi ako bojovníkmi na frontoch, samozrejme, to všetko je pravda.
Problém častého citovania Schumana a Adenauera je v tom, že ono sa to dobre cituje, ale mali by sme ich aj žiť. Mám obavy, že pod niektoré časti návrhu by sa ani Schuman, ani Adenauer nepodpísali. A odporúčam veľmi vážne sa zaoberať ich posolstvom alebo postojmi, lebo potom máme ilúzie, že sme stále v ich línii. A, žiaľ, už istý čas to neplatí.
A k tomu, či sme o tom mali vôbec diskutovať. Upozorňujem osobitne vládnych poslancov, že vo februári sme odhlasovali uznesenie, v ktorom žiadame vládu, aby predložila svoju pozíciu na medzivládnu konferenciu do tohto parlamentu. Žiaľ, museli sme sa ešte raz toho dovolávať. A teraz máme problém, či vôbec o tom máme diskutovať. Tak sme to nemali žiadať. Načo máme diskutovať, keď je "vsjo jasno".
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Masácová a pripraví sa pán poslanec Jarjabek.
P. Masácová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, dnes po úspešnom prístupovom procese máme príležitosť ako budúci členovia Európskej únie zasiahnuť do prípravy jej nového usporiadania a štruktúry. Spolupráca zúčastnených krajín sa posúva ďalej a z Európskej únie ako spoločenstva členských krajín vytvára rozhodujúceho hráča na svetovom politickom aj ekonomickom poli.
Predložený návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu je zavŕšením procesov, ktorými Európska únia reagovala na zmeny prebiehajúce v celoeurópskom priestore. Proces to nie je samoúčelný, reflektuje zmeny a zakladá rámec fungovania Európskej únie po najväčšom rozšírení v celej doterajšej histórii na 25 členských krajín.
Dôvod prijatia základného dokumentu spoločenstva členských krajín vyvstáva z nutnosti sprehľadnenia fungovania a zabezpečenia efektivity a funkčnosti Európskej únie. Návrh ústavnej zmluvy má ambíciu napomôcť dosiahnutie základného cieľa reformy, priblížiť sa k občanom. Tu by som sa rada poďakovala tak zástupcom vlády, ako aj parlamentu, ktorí sa počas 18 mesiacov trvajúceho Konventu na príprave tohto návrhu spolupodieľali. Základným motívom pripravovaných zmien je potreba zjednodušenia štruktúry Európskej únie. Súčasný stav, keď Európska únia funguje na princípe niekoľkých pilierov, vytvára až niekoľkokoľajnosť v spôsobe fungovania európskych inštitúcií. Predloženým návrhom sa všetky doposiaľ prijaté inštitucionálne zmluvy nahradia predloženým návrhom ústavnej zmluvy. Návrh ústavnej zmluvy explicitne priznáva Európskej únii medzinárodnoprávnu subjektivitu a odstraňuje jej akúsi virtuálnu existenciu.
Za kľúčovú zmenu v predloženom návrhu považujem posilnenie občianskeho princípu Európskej únie a jej priblíženie sa k občanom jednotlivých členských krajín. V súčasnosti sme svedkami znižujúcej sa účasti na voľbách do Európskeho parlamentu. Európski občania pociťujú odcudzenie, pretože rozhodovanie o otázkach, ktoré sa ich bytostne dotýkajú, sa im zdá byť príliš vzdialené a takmer neuchopiteľné. Návrh ústavnej zmluvy posilňuje postavenie Európskeho parlamentu, inštitúcie založenej z priamo volených zástupcov občanov členských krajín. Európsky parlament sa stáva rovnoprávnou zložkou legislatívneho procesu v Európskej únii. Tým sa posilňuje občiansky princíp, kým Európska rada reprezentuje národnoštátny princíp. Prijatým návrhom sa vytvára priestor pre jednotlivé členské krajiny, príp. politické frakcie na zasiahnutie do legislatívneho procesu v Európskej únii tak počas prerokúvania v Rade, ako aj pri schvaľovaní normy v Európskom parlamente.
Jednou z oblastí, kde návrh ústavnej zmluvy počíta s princípom jednomyseľnosti, je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika. Osobitné postavenie v tejto oblasti má mať minister zahraničných vecí Európskej únie, ktorý bude disponovať právom iniciatívy. A jeho úlohou bude realizácia schválených princípov spoločnej zahraničnej a obrannej politiky Európskej únie. Podporujeme návrh na vytvorenie tohto postu.
Nanovo zavádzaným prvkom v návrhu ústavnej zmluvy je klauzula solidarity, podľa ktorej členské štáty konajú v duchu solidarity v prípade, ak sa niektorý z členských štátov stane obeťou teroristického útoku, prírodnej alebo inej katastrofy. Európska únia sa zaväzuje v takom prípade poskytnúť všetky prostriedky a nástroje, ktoré má k dispozícii, na odstránenie následkov takýchto udalostí. Podobný princíp existuje medzi členskými štátmi Severoatlantickej aliancie v prípade napadnutia niektorého z členských štátov. Považujeme ho za dobrý princíp a princíp prispievajúci k väčšej kolegiálnosti a solidárnosti. Jeho význam v dnešnom, asymetrickými hrozbami ohrozenom svete tak naberá na význame.
Dovoľte mi, aby som vás vo svojej reči oboznámila taktiež s postojom poslaneckého klubu Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie k predloženému návrhu ústavnej zmluvy. Ak má byť zachovaný princíp zmluvného základu existencie Európskej únie, je potrebná zmena názvu predkladaného návrhu ústavnej zmluvy zakladajúcej konštitucionálne usporiadanie Európskej únie. Plne sa stotožňujeme a podporujeme navrhované stanovisko vlády týkajúce sa zmeny názvu na Ústavná zmluva Európskej únie. Tento názov lepšie vyjadruje zmluvný charakter dokumentu, to znamená skutočnosť, že sú to členské štáty, ktoré Európsku úniu zakladajú a zverujú jej právomoci vymedzené ústavnou zmluvou. Odmietame názory o vzniku akéhosi superštátu, ktorý pripraví jednotlivé členské krajiny o ich samostatnosť a suverenitu. V žiadnom prípade takýto superštát vytvárať nechceme, podporujeme princíp subsidiarity a decentralizácie.
Ďalším bodom, ktorý považujeme za dôležitý, je zachovanie súčasného princípu jedna krajina - jeden komisár s rovnocenným postavením všetkých komisárov. Napriek skutočnosti, že komisár nie je reprezentantom krajiny, z ktorej pochádza, ale háji záujmy všetkých občanov členských krajín vo zverenej oblasti, považujeme za správne, aby Európska komisia ako orgán s právom legislatívnej iniciatívy mala zastúpenie zo všetkých členských krajín s rovnoprávnym postavením jej členov. Princíp dvoch kategórií členov Európskej komisie, hoci s navrhovaným spôsobom akejsi spravodlivej rotácie, nevyjadruje základnú myšlienku rovnosti všetkých zúčastnených na európskej integrácii. Som veľmi rada, že i predseda Európskej komisie Romano Prodi sa vyslovil za zachovanie tohto princípu. Dovoľte mi citovať jeho slová: "Efektívna a dôveryhodná komisia musí mať plnoprávneho člena za každú krajinu. Systém s prvotriednymi a druhotriednymi komisármi by zničil kolegiálnu povahu tejto inštitúcie a znížil by legitimitu a efektívnosť Európskej únie ako celku."
Slovenská demokratická a kresťanská únia podporuje taktiež otvorenie diskusie o presnejšom vymedzení právomocí novonavrhovaných funkcií. Vymedzenie právomocí sa týka postu predsedu Európskej rady a funkcie ministra zahraničných vecí Európskej únie. Je nevyhnutné, aby boli vzťahy medzi novými funkciami a inštitúciami Európskej únie jasne pomenované, mám na mysli vzťahy medzi novovytvorenými funkciami navzájom, zodpovednostné vzťahy smerom k Európskemu parlamentu, Európskej rade a Európskej komisii. Exaktnejšie pomenovanie právomocí novovznikajúcich funkcií zabráni v budúcnosti nedorozumeniam, ktoré budú vyplývať z predloženého vágneho návrhu ich kompetencií, tak ako je to teraz.
Zachovanie kompetencií jednotlivých členských štátov Európskej únie v oblasti daní, sociálnej politiky a obrany, tak ako to predpokladá predložený návrh ústavnej zmluvy, považujeme za prioritu, z ktorej by sme nemali ustúpiť, v prípade daňovej problematiky sme plne za zachovanie súťaže medzi členskými krajinami Európskej únie o vytvorenie ekonomicky najvýhodnejšieho prostredia na investície a podnikanie. Schválený návrh daňovej reformy s rovnou 19-percentnou sadzbou dane je toho dobrým dôkazom.
Uvedené stanoviská považujeme z hľadiska ich začlenenia do textu navrhovanej ústavnej zmluvy za kľúčové. Takouto oblasťou je i zmienka o kresťanských hodnotách v preambule návrhu ústavnej zmluvy. Kresťanstvo ako myšlienkový smer, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil formovanie súčasného sociálno-ekonomického priestoru Európy, si takúto zmienku nepochybne zaslúži. Podľa slov prezidenta Európskej ľudovej strany Wilfrieda Martensa, ktorý v sobotu navštívil Bratislavu, otvorí túto otázku na medzivládnej konferencii predseda španielskej vlády.
Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, v krátkosti som zhrnula stanoviská k otázkam, ktoré považuje Slovenská demokratická a kresťanská únia za kľúčové. Iste, i my by sme si vedeli predstaviť lepší návrh ústavnej zmluvy. Sme si však vedomí, že to nemá byť ústava len pre Slovensko. Na jej tvorbe sa zúčastňovali zástupcovia 25 krajín a každá jedna z nich mala určite vlastné predstavy o tom, ako by mala Európska únia fungovať. Ak však chceme aj v budúcnosti presadzovať svoje názory, využívať možnosti a aktívne spolupracovať vo veľkej rodine štátov Európskej únie, musíme vedieť pristúpiť i ku kompromisom. Aj o tom je partnerstvo. A že tento návrh kompromisom je, je viac ako zrejmé. Verím však, že vláda Slovenskej republiky bude na medzivládnej konferencii robiť všetko pre to, aby bolo čo najviac našich požiadaviek do návrhu ústavnej zmluvy zapracovaných.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Slovenská demokratická a kresťanská únia podporuje predložený návrh stanoviska vlády Slovenskej republiky k návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu v duchu odkazu vynikajúceho slovenského politika posledného predvojnového predsedu česko-slovenskej vlády Dr. Milana Hodžu. Milan Hodža dokázal v sebe jedinečne spojiť rozmer slovenského národovca, česko-slovenského vlastenca a európskeho štátnika a mysliteľa. Vo viacerých svojich publikovaných prácach presadzoval a bol horlivým zástancom myšlienky o zväze národov stredoeurópskych štátov so zachovaním ich suverenity a nezávislosti. Slovenská demokratická a kresťanská únia sa s odkazom Dr. Milana Hodžu plne stotožňuje. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči.
D. Jarjabek, poslanec: Dámy a páni, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keď vidím tie preriedené miesta, skôr by som povedal ohodnotiac tento záujem, drahí pozostalí, no ale dovoľte, aby som išiel k veci.
Kolegovia, kolegyne, dámy a páni, nemôžem zatajiť, že po prvom prelistovaní návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, ako znie oficiálny názov tohto úctyhodne hrubého dokumentu, som mal veľmi rozpačité pocity. Nebol som si chvíľu istý, či nedošlo k nejakému omylu a či do môjho materiálu omylom kdesi v rozmnožovni nepovkladali dajaké zvyšky z iných materiálov. Keď som si návrh textu nanovo čítal, bolo mi jasné už, že k omylu nedošlo. To, čo ma zneistelo, možno označiť za problém štylisticko-kompozičný. Jednoducho mi nie je po vôli, že v susedstve vznešených zásad napr. "vedomí si toho, že Európa je kontinentom, ktorý je nositeľom civilizácie, že aj obyvatelia postupne rozvíjali hodnoty, ktoré sú základom humanizmu, rovnosti ľudí, slobody a úcty k rozumu" nájdeme prízemne úradnícke predpisy ako napr. v článku III-134 oddielu 7, kde sa určuje, že európske zákony budú definovať podmienky "za ktorých môžu dopravcovia, ktorí nemajú sídlo v členskom štáte, prevádzkovať dopravné služby v jednom alebo vo viacerých členských štátoch".
Chápem, že európske reprezentácie a administratíva stihli v uplynulých rokoch prijať nesmierne množstvo predpisov, v ktorých sa už iba ťažko orientujú aj samotní euroúradníci, a teda nastal čas, keď v tejto predpisovej húštine treba urobiť trochu poriadok. Otázne ale je, či práve ústava je tou "perinou", pod ktorú treba vopchať iste potrebné a dôležité, ale v konečnom dôsledku iba parciálne a organizačno-prevádzkové kontrolné predpisy. Možno by bolo naozaj racionálnejšie vypočuť hlasy, ktoré navrhovali a aj dnes navrhujú, aby sme Európsku ústavu vnímali ako súbor etických, spoločenských a právnych princípov, ktoré sa zaväzujeme rešpektovať a potom sústredili do samotného cestovného poriadku odkazy na princípy a zásady, ktoré sa členské štáty dohodli dodržiavať v oblasti priemyslu, dopravy, ekonomiky, rybolovu, služieb a ďalších čiastkových okruhov.
Toľko na úvod. Prirodzene, sústredil som sa na oblasť, v ktorej pôsobím, teda ako bude podľa návrhu ústavnej zmluvy fungovať v Európe kultúra. Europredstava sa vtesnala na jedinú stránku. A tým, ktorí sa tejto problematike veľmi nevenujú, sa iste zdá, že kultúra je šťastný rezort, pretože opatrenia Európskej únie sú vo sfére kultúry iba doplňujúce a podporné. Teda do kultúrnych politík štátom združeným v Európskej únii nik nebude vstupovať, iba tam, kde je to nad sily národného štátu, vypomôže príslušným opatrením Európska únia. Keď sa však nad znením článku III-181 lepšie zamyslíme, mala by nám všetkým padnúť "sánka". Štát sa totižto podpisom tohto návrhu ústavnej zmluvy napr. zaviaže "zlepšovať vedomosti a šírenie kultúry a histórie európskych národov". Lenže my sme dodnes neboli schopní zmapovať si svoje vlastné dejiny, napísať skutočne fundované dejiny nášho štátu z našich vlastných pozícií. Ako chceme plniť úlohu Európskej únie a poskytovať občanom možnosti študovať kultúru a dejiny ostatných európskych štátov, ak to nie sme spôsobilí urobiť na tom maličkom teritóriu, ktoré by sme mali poznať najlepšie? Viem, že je svojím spôsobom pohodlnejšie oprieť sa o rešpektovanie autority a recyklovať výklady dejín, ktoré sa u nás už udomácnili, ale to sú dejiny Slovákov očami českých, maďarských či nemeckých dejepiscov, nie dejiny Slovenska a Európy z pohľadu Slovákov a Európanov.
A tak sa musím v tomto okamihu, keď hovoríme o dokumente, ktorý sa koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka zaviažeme rešpektovať, pýtať, či sú v rozpočte Slovenskej republiky na rok 2004 vyčlenené zdroje, ktoré našim odborníkom, vedcom v Slovenskej akadémii vied, na vysokých školách, v inštitúciách s celoslovenskou i regionálnou pôsobnosťou umožnia v krátkom čase masívne skúmať históriu a kultúru Slovákov a u nás žijúcich národností, šíriť poznatky knižne či s využitím možností audiovizuálnych nosičov. Ods. 2 písm. b) tohto článku nás ako Európanov zaväzuje starať sa o kultúrne dedičstvo európskeho významu. Tým však súčasne hovorí, že každý štát má právo a povinnosť sa starať o kultúrne dedičstvo národného a regionálneho významu. Už som na tomto mieste neraz hovoril o tom, že stav, nebojme sa to pomenovať pravým menom, zúfalý a kritický stav našich pamiatok, a je úplne jedno, či sa budeme zhovárať o rozsiahlych hradoch a hradiskách alebo o kronikách našich miest a obcí, potrebuje razantné riešenie.
Dámy a páni, to, že spadne kus stredovekého opevnenia na jednom hrade, môže byť náhoda a dôsledok fušeriny stavbárov pri rekonštrukcii. To, že nám padajú ako hnilé hrušky kaštiele a kúrie, aby na ich miestach bleskovo vyrástli rezidencie kapitánov našich sprivatizovaných firiem, však už náhoda nie je. Európania, ktorí sa zatúlali na Spiš, spievajú ódy na tamojšiu gotiku, eurotrampi, ktorí odbočili z magistrál a objavili zákutia Gemera, Liptova, horného Ponitria, Vihorlatu a mnohých ďalších lokalít, ktoré skrývajú v prirodzenom stave poklady, v Európe už len vystavované v múzeách, tí všetci iba nechápavo krútia hlavou, čo všetko si u nás môžete bez trestu odniesť na pamiatku. Takže opäť otázky znejú: Ako návrh verejných rozpočtov na rok 2004 a strednodobý plán riešia tento problém? Koľko prostriedkov uvoľňuje vláda na dobrý a užitočný projekt Obnovme si svoj dom? A prosím vás, neprítomný pán minister financií, odpovedajte mi na ne v miliardách, a nie v miliónoch, veď už pred šiestimi rokmi vyčíslil minister kultúry dlh voči slovenským pamiatkam na astronomických 100 mld. korún.
Návrh Európskej ústavy hovorí o tom, že Európska únia bude doplnkovo, nuž dobre, doplnkov, podporovať aj oblasť umeleckej a literárnej tvorby vrátane tvorby v audiovizuálnom odvetví. V projektoch koncipovaných na báze medzinárodnej spolupráce ide teda o umeleckú, literárnu a audiovizuálnu tvorbu. Čiastočne sa bude o ňu starať Európska únia, ale tie základné, teda drvivo-väčšinové aktivity zostávajú v pôsobnosti členských štátov, a tak sa musím zasa nepríjemne pýtať: Je to súčasť našej duchovnej a materiálnej prípravy na eurocestu, že dnes naše umelecké inštitúcie aj tie reprezentačné a celoštátne zápasia o holú existenciu? O nejakom rozvoji tu ani nehovorím. Sme pripravení nielen brať, ale aj dávať Európe talent našich umelcov v medzinárodných projektoch, ak im nie sme schopní zabezpečiť nielen primeraný, ale už ani elementárny priestor na sebarealizáciu doma? Akú hodnotu bude mať slávnostný podpis takéhoto záväzku, ak súčasne zmiznú do nenávratna také kultúrne a umelecké veličiny ako dramatické vysielanie Slovenskej televízie, pôvodná rozhlasová hra pre mládež alebo dokonca niektoré hudobné žánre, ako sme už o tom niekoľkokrát hovorili? Aj to je súčasť našej prípravy na presadenie sa Slovenska v Európskej únii, a nie tá najdrahšia.
Dámy a páni, milí kolegovia, hoci hovoríme bez primeranej prípravy a skôr improvizovane, hovoríme tu dnes o dokumente nesmierne vážnom. Ak tento návrh textu vlády členských štátov Európskej únie podľa plánu v decembri či v januári odsúhlasia a prijmú, bude v čase nášho vstupu základným kameňom konštrukcie novej Európy. Bude to teda konštrukcia, ktorá bude aj našou, ba v zmysle dohôd, ktoré sme v tomto sneme akceptovali, bude mať prednosť pred našou vlastnou ústavou. Naliehavo vás teda všetkých prosím a vyzývam, nedajme si vládou vnútiť interpretáciu návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu ako v podstate formálneho dokumentu, za ktorý treba iba otrávene zdvihnúť ruku, pretože aj tak si Nemci, Francúzi, Španieli a Angličania urobia, čo budú chcieť. O podmienke rybolovu sa skutočne my škriepiť nemusíme, ale o charakter budúcej Európy áno. No predovšetkým ak chceme byť platným a uznávaným členským štátom Európskej únie, musí tento štát plniť nielen formálne kritériá vstupu, ale zodpovedne spravovať veci verejné, ktoré zostávajú v jeho pôsobnosti.
Ako som označil, v oblasti kultúry, kultúrneho dedičstva, audiovizuálnej tvorby a umenia musíme mať vážne pochybnosti o pripravenosti tohto štátu správať sa európsky. A správať sa európsky pre mňa osobne znamená predovšetkým správať sa zodpovedne a čestne. A keď spomínam slovo čestne, tak v prvom rade by sme mali byť čestní sami k sebe o to viac, ak chceme prijať takýto závažný dokument. Ďakujem za pozornosť.