P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Jarjabek bol posledným rečníkom prihláseným do rozpravy k prerokúvanému bodu programu návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave a k jednotlivým pripomienkam, ktoré predniesli páni poslanci v návrhu ústavnej zmluvy. Nech sa páči, pán minister.
E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Panie poslankyne a páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady návrh stanoviska Slovenskej republiky k medzivládnej konferencii Európskej únie, aby tak vytvorila priestor na hľadanie čo najširšieho konsenzu v takej zásadnej otázke, ako bez sporu je prijímanie návrhu ústavnej zmluvy Európskej únie. Počas predchádzajúcich dní bol uvedený materiál predmetom rokovania výborov Národnej rady a dnes bol teda predmetom rozpravy v pléne. Na rokovaniach výborov zaznelo viacero podnetných návrhov, sú súčasťou spoločnej správy. Ubezpečujem vás, že vláda a ministerstvo zahraničných vecí budú venovať pri príprave definitívnej národnej pozície Slovenskej republiky náležitú pozornosť nielen návrhu záverečného textu uznesenia, ktoré tu dnes prijmete, ale aj pripomienkam a námetom, ktoré zazneli v rozprave.
Spoločným menovateľom našej diskusie je zabezpečenie rovnocenného postavenia Slovenska v Európskej únii a posúdenie budúceho smerovania integrácie. Vnímame dôležitosť a historickosť toho, čo vedie Európu k prijatiu ústavnej zmluvy. V tomto zmysle bola a je koncipovaná pozícia Slovenskej republiky, ktorú vám vláda predložila na rokovanie.
Európa môže byť právom hrdá, že dosiahla taký stupeň vývoja, stability a vzájomnej dôvery jej národov, že tieto sú schopné a ochotné uzavrieť medzi sebou ústavnú zmluvu. Sme hrdí na to, že aj Slovenská republika je aktívnym účastníkom tohto procesu, a to aj pri vedomí, že návrh ústavnej zmluvy je výslednicou zložitých rokovaní a kompromisov. Pre nás je kľúčovou podstata procesov v Európskej únii.
A podstata tak závažného kroku, akým je prijatie ústavnej zmluvy pre Európu, spočíva v prevzatí zodpovednosti za ďalší osud nášho kontinentu. Uzavretím ústavnej zmluvy sa štáty a národy Európy zaväzujú k úzkej spolupráci, k vzájomnému rešpektu a podpore. Uzavretím ústavnej zmluvy členské štáty Európskej únie preberú na seba primeraný diel zodpovednosti za budúci spoločný osud kontinentu a slávnostne potvrdia tento záväzok.
V diskusii o návrhu ústavnej zmluvy sme nielen my zdôrazňovali, že podstatou európskeho procesu prijímania návrhu zmluvy nie je od základov transformovať európsku integráciu, ale v prvom rade vyjasniť a kodifikovať jestvujúce vzťahy. Návrh ústavnej zmluvy tak podáva neskreslený obraz dnešného stavu integrácie doplnený o odpovede na aktuálne výzvy, ktorým Európa čelí na prahu 21. storočia. Ide pritom o tak závažné výzvy, ako sú bezprecedentné rozšírenie Európskej únie, po minulej sobote môžem povedať, o 10 nových členských štátov alebo komplexná zmena zahraničnopolitických a bezpečnostno-vojenských stratégií po 11. septembri 2001 na strane druhej.
Uzavretím ústavnej zmluvy sa vytvára reálny predpoklad na politickú jednotu starého kontinentu, jednotu, ktorú Európa potrebuje a ktorej základy boli položené v Maastrichte, jednotu, ktorá umožní naplno využiť potenciál európskej spolupráce.
Ak má Európa ambíciu naďalej hovoriť do svetového diania a ak chce presadzovať a chrániť hodnoty liberálnej demokracie, musí hľadať spoločný jazyk a jednotu. Ak je ale Európa ochotná nachádzať a definovať spoločné záujmy, musí získať aj schopnosť tieto svoje záujmy presadzovať. Ústavná zmluva v tomto smere robí určité kroky. Budúcnosť ukáže, kde a ako budeme systém založený ústavnou zmluvou modifikovať. Faktom je, že stav podľa zmluvy z Nice bol v Laekene konsenzuálne označený za nevyhovujúci pre rozšírenú Európsku úniu. Laekenský summit vyjadril jasnú požiadavku na sprehľadnenie rozhodovacích procesov, zjednodušenie štruktúry a priblíženie Európskej únie občanovi. My sme sa tiež stotožnili s deklaráciou z Laekenu a s jej tézami. Všetci, ktorí boli prítomní pri uzatváraní zmluvy z Nice, si uvedomovali, že kompromis prijatý v Nice predstavuje len minimum, na čom sa v danej chvíli bola Európska únia schopná dohodnúť, minimum, ktoré malo umožniť rozšírenie. Toto minimum nepostačovalo na vyriešenie otázok, ktoré trápili nielen 15 členských krajín, ale i 10 pristupujúcich. Preto bola súčasne so zmluvou z Nice prijatá aj deklarácia z Nice, ktorá vyzvala na komplexnú reformu Európskej únie a jej primárneho práva. Skúsenosti z Nice viedli k presvedčeniu, že mechanizmus medzivládnej konferencie má slabé miesta.
Preto bolo prijaté rozhodnutie o vytvorení Konventu, ktorý mal byť otvorený nielen reformným myšlienkam, ale najmä priamym zástupcom ľudu, teda poslancom parlamentov členských štátov a Európskeho parlamentu. Chcem zdôrazniť, že parlamentní zástupcovia mali v Konvente viac ako dvojtretinovú väčšinu, keď im patrilo 72 zo 105 kresiel. V neposlednom rade otvorenosť Konventu sa prejavila aj v tom, že zástupcom kandidátskych krajín bolo priznané rovnocenné postavenie ako zástupcom členských štátov. Ústavná zmluva sa tak stane v podstate prvou normou po našom vstupe do EÚ, na tvorbe ktorej sme sa plnohodnotne podieľali. Bude to navyše v dejinách Európskej únie historicky prvá norma, na tvorbe ktorej sa v rozhodujúcej miere podieľali parlamentní zástupcovia.
Panie poslankyne a páni poslanci, Európa urobí prijatím návrhu ústavnej zmluvy rázny krok v naplnení záverov z Laekenu. Odhodlanie na tento krok vychádza z premisy, že silná Európa posilní aj jej členské štáty. Ide o historický krok nielen v dejinách Európy. Európa prichádza v súčasnosti s ideou dokumentu, ktorý zakladá doposiaľ bezprecedentné spojenie štátov.
Vychádzajúc z premisy komplementárnosti národných a európskych záujmov, slovenská vláda formovala aj svoj postoj k prijímaniu návrhu ústavnej zmluvy. Som presvedčený, a diskusia na pôde výborov to potvrdila, že pre Slovenskú republiku je prijatie dobrého návrhu ústavnej zmluvy všeobecným a politickým cieľom, ktorého výsledkom bude aj zlepšenie pozície Slovenskej republiky v rámci Európskej únie. Vláda bude počas rokovaní na medzivládnej konferencii robiť všetko preto, aby podporila úsilie smerujúce k úpravám, ktoré sú v oprávnenom záujme Slovenskej republiky a spoločenstva.
Desať rokov sme realizovali prointegračnú politiku. Otázka integrácie tvorila zakaždým jednu z kľúčových predvolebných tém. Odpoveď občanov Slovenska v referende bola jednoznačná. Dnes už môžeme povedať, že podpora v referende bola jednoznačná. Toto považujeme za silný mandát. Sme na prahu nášho vstupu do Európskej únie. Prointegračné smerovanie je výrazom širokého konsenzu našej spoločnosti. Prijatie návrhu ústavnej zmluvy nevnímame ako vstup Európskej únie do principiálne novej formy usporiadania, ale ako konsolidáciu a jasnú definíciu výsledkov 50 rokov vývoja európskej integrácie.
Naše rozhodovanie a navrhovaný postup vychádza zo snahy reálne posúdiť situáciu a možnosti Slovenskej republiky, ako aj ostatných štátov počas komplexných, multilaterálnych rokovaní. Len zodpovedný a reálny a zároveň dostatočne flexibilný postup nám dáva šancu naše záujmy presadiť. Návrh stanovísk vlády vychádza z uvedených skutočností a považuje návrh ústavnej zmluvy za dobrý základ pre rokovania medzivládnej konferencie. Ideu prijatia návrhu ústavnej zmluvy ako takého akceptujeme. Definovali sme body, v ktorých vidíme priestor na zdokonalenie jeho znenia. Sme pred začiatkom rokovaní medzivládnej konferencie. Postoj vlády na nej bude aktívny, reálny a triezvy, ale aj flexibilný. Budeme dôsledne dbať o záujmy Slovenska a jeho občanov. Sme si vedomí veľkej miery zodpovednosti, ktorú máme. Poznáme vôľu občanov a podľa toho chceme postupovať. Vláda Slovenskej republiky je pripravená informovať Národnú radu Slovenskej republiky a širokú verejnosť o priebehu a výsledkoch medzivládnej konferencie, ako aj o jej hodnotení.
Panie poslankyne a páni poslanci, oceňujem priebeh dnešnej rozpravy. Považujem ho za dôstojný, korektný, viac racionálny ako emotívny, aj tie emócie, ktoré tu boli, mali, povedal by som, racionálne podfarbenie. Tá rozprava bola adekvátna významu problému, o ktorom sme dnes diskutovali. Verím, že aj hlasovaním prijmete také rozhodnutie, ako podľa mňa drobnými pozmeňujúcimi návrhmi je formované v návrhu uznesenia, ktoré pripravil ústavnoprávny výbor. Myslím si, že takýto dokument umožní vláde prijať zodpovednú národnú pozíciu Slovenskej republiky, s ktorou bude môcť aktívne vystupovať na pôde medzivládnej konferencie tak, aby budúce postavenie Slovenska ako člena Európskej únie bolo aktívne, rovnocenné, tak, aby sme mohli v Európskej únii pôsobiť dôstojne ako jej plnoprávny člen. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz prosím pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby sa vyjadril k predloženým návrhom.
J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, od 10.00 hodiny sa zaoberáme vlastne jednou otázkou. Zazneli tu pripomienky k činnosti Národnej rady, vlády Slovenskej republiky a v nemalej miere k činnosti Európskej únie. Ide o otázky, ktoré bežia vlastne mimo nášho najbližšieho programu, pretože rozhodovanie o návrhu uznesenia je rozhodovaním len o návrhoch uznesení, ktoré boli predložené, nie o celom balíku pripomienok, ktoré tuná zazneli. Pokiaľ ide o možnosť rozhodnutia Národnej rady, je obmedzená, pretože nie všetky z tých návrhov, ktoré sú predložené, sa zrejme môžu stať súčasťou rozhodnutia pléna o otázke návrhu Európskej ústavy.
Na úvod by som chcel pripomenúť jednu všeobecne známu skutočnosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Galbavý, prosím, aby ste netelefonovali v rokovacej sále.
J. Drgonec, poslanec: Slovenská republika nie je veľký štát a jeho medzinárodná autorita je primeraná veľkosti teritória a početnosti obyvateľstva. Zbytočne sa budeme nazdávať, zbytočne si budeme hovoriť, že je v možnostiach Národnej rady Slovenskej republiky zaviazať vládu k takému postupu, ktorý by závažným spôsobom zmenil doterajšie predstavy Európskej únie o predloženom návrhu, že by bolo možné, aby Slovenská republika dosiahla či už zásadné preformulovanie toho navrhovaného textu, ktorý je predložený, alebo podstatné zásahy do dosiaľ pripravených podôb jednotlivých častí návrhu európskej zmluvy. Myslím si, že by sme mali veľmi opatrne uvažovať o tom, čo vlastne bude súčasťou návrhu uznesenia, pretože sa môže prihodiť aj na základe predložených návrhov, že vláda Slovenskej republiky, ak bude chcieť plniť záväzok, ktorý dostane od Národnej rady, sa môže dostať v podstate až do zosmiešnenia, ak by prezentovala niektoré postoje a niektoré návrhy.
Hovoríme v tejto chvíli o návrhu Európskej ústavy, taká je pravda, nehovoríme o návrhu medzinárodnej zmluvy, hovoríme o návrhu textu, ktorý z hľadiska vzťahov, ktoré upravuje, spôsobu ich spracovania má povahu ústavného textu. Toto tvrdenie sa dá verifikovať aj v samotnom návrhu ústavnej zmluvy, pretože na viacerých miestach sa výslovne hovorí o tom, že tá či oná činnosť sa bude diať podľa tejto ústavy, to je výslovná formulácia, podľa tejto ústavy. Čiže hovoríme o návrhu ústavy, čo je aj vysvetlenie k pripomienke pani MUDr. Belohorskej, že to bol legislatívny výbor, ktorý z nepochopiteľných dôvodov sa nemal vyjadriť ako gestorský výbor. Národná rada má ústavnoprávny výbor. A pretože hovoríme o dokumente ústavného charakteru, ústavného určenia, bol to ústavnoprávny výbor.
Pokiaľ ide o niektoré záležitosti, ktoré tu zazneli, chcel by som sa vyjadriť len k niektorým z hľadiska ústavnoprávnych poznatkov.
Prvá záležitosť, ktorá sa zdôrazňovala, to bola otázka vzoru americkej ústavy. Bez ohľadu na to, ako ja osobne mám blízko k americkému ústavnému právu, musíme pripomenúť a musíme si pripomenúť, že právo, ktoré existuje v Európe na európskom kontinente, patrí do dvoch právnych systémov. Z nich jeden je systém common law, druhý je systém kontinentálnej Európy. Do systému common law patrí americké právo, patrí doň právo Veľkej Británie, ktorá, mimochodom, vôbec nemá ústavu, a to je odpoveď na to, prečo sú Briti nespokojní s tým, že majú pristúpiť k Európskej ústave. Ale teda systém common law stojí na veľmi voľnej právnej úprave a dotváraní práva rozhodovacou činnosťou sudcov podľa veľmi jednoznačných kritérií, ale stojí na voľnej úprave. Kontinentálna Európa sa uberá inou cestou, v podstate, nechcem to veľmi znevažovať, je to taká technika telefónnych zoznamov, obrovské množstvo podrobností o tom, ako sa kedy má postupovať. Predložený návrh ústavnej zmluvy je robený technikou práva kontinentálnej Európy. Nemá teda význam požadovať, aby sa ten návrh upravil na model americkej ústavy. Bolo by to o celkom inom právnom systéme a bolo by v podstate vylúčené nazdávať sa čo len na okamih, že na toto by pristúpila kontinentálna Európa.
Zaznel tu taký návrh na redukciu predloženého návrhu ústavnej zmluvy s poukazom na rozsah toho navrhovaného textu. Keď sa budem držať rozsahu ústavných textov európskych, v podstate tak nejako podvedome vnímame našu ústavu ako vzor dokonalosti. Ústava Slovenskej republiky má 156 článkov. V Európe existujú ústavy podstatne rozsiahlejšie, napr. španielska ústava má zhruba 300 článkov, portugalská ústava má asi 350 článkov. Naša právna teória sa často oháňa argumentmi, podľa ktorých v ústave majú byť upravené len niektoré otázky, vzťahy istej závažnosti, čo nie je upravené v Ústave Slovenskej republiky, to automaticky nie je natoľko závažné, aby to bolo hodné ústavnej úpravy. Pohľad môže byť aj iný. A to je práve ten pohľad, ktorý funguje v mnohých štátoch západnej Európe. Pripisuje sa iný význam, iná miera závažnosti radu tých otázok, ktoré my nedoceňujeme. Preto sú predmetom úpravy ústav iných štátov, nie sú predmetom Ústavy Slovenskej republiky. Ale každopádne bolo by veľmi krátkozraké nazdávať sa, že cez naše predstavy o tom, čo má byť predmetom ústavnej úpravy, sa dostaneme k zásadnej redukcii predloženého návrhu Európskej ústavy.
Z hľadiska konkrétnych návrhov na redukciu rozsahu zaznel tu predovšetkým návrh na vypustenie II. časti, ktorá sa týka Charty základných práv únie. Priznávanie základných práv a slobôd je vecou dlhodobého civilizačného vývoja a poučení aj z tých prípadov, o ktorých sa tu v rozprave hovorilo, či už to bol fašizmus, socializmus alebo udalosti storočí, ktoré predchádzali 20. storočiu. Keď ako východiskový bod zvolím americkú ústavu z konca 18. storočia, prvý raz sa vtedy prijímal návrh ústavy a udiala sa vlastne okamžite chyba, pretože v tejto ústave neboli priznané základné práva. Bill of Rights v Spojených štátoch prijali ako prvých desať dodatkov k ústave ešte do konca 18. storočia. Ale v podstate vždy v ďalších storočiach, keď sa ústavy poprijímali ako samozrejmosť, priznávali sa v nich základné práva a slobody. Dokonca aj v ústavách socialistických štátov boli ustanovenia o základných právach a slobodách, aj keď neboli tak pomenované a aj keď boli priznávané vo veľmi kurióznom právnom režime, ale neboli vôbec vypustené z ústavných textov.
Naša vlastná ústava, ktorá opäť je istým tichým vzorom, rieši režim základných práv a slobôd svojím spôsobom v kurióznom režime. My máme 2-krát priznané základné práva a slobody, máme ich priznané ústavným zákonom z roku 1991, ako federálne dedičstvo, ktoré nebolo zrušené, a máme ich upravené v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky. Takto priznané základné práva a slobody sú v niektorých ustanoveniach protikladné, napr. právo na prácu, ale v rozdielnych režimoch, opakujem. Niektoré ďalšie práva máme priznané opakovane. Právo na súkromie je priznané v Ústave Slovenskej republiky v čl. 16 ods. 1, v čl. 19 ods. 2, v čl. 21 a v čl. 22. Myslím si, že sa to dá vysvetliť jediným spôsobom, že keď sa pripravoval text Ústavy Slovenskej republiky, tak sa súbežne vedľa seba posadili nejaké pracovné skupiny, z ktorých text vypisovala jedna skupina z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, druhá skupina z Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. A tie texty sa potom neporovnali, jednoducho vznikla skladačka, ktorá sa schválila.
Systém základných práv a slobôd, ktorý je u nás upravený spôsobom, ktorý nie je optimálny, a keby sme venovali základným právam a slobodám náležitú faktickú pozornosť, tak by sme kvôli tomu už dávno museli novelizovať Ústavu Slovenskej republiky, je doplnený súborom medzinárodných dohovorov a organizácií, ktoré slúžia na ochranu týchto práv. Nie je to len Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý má svoju organizáciu, Radu Európy a jej orgány, Európsky súd pre ľudské práva predovšetkým, ale je to napr. aj súbor základných práv, ktoré priznávajú pakty OSN a k nim existujúci orgán, Výbor pre ľudské práva so sídlom v Ženeve. Všetky medzinárodné organizácie chránia základné práva a slobody v režime toho-ktorého dohovoru.
Ten chaos, o ktorom hovoril pán minister Lipšic, môže nastať aj z hľadiska ochrany paktov OSN Výborom pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva vo vzťahu k uvedenému európskemu dohovoru. Základné práva a slobody sa vyvíjali postupne. V priebehu zhruba dvoch storočí sa priznávali najskôr politické práva. Z hľadiska právnej teórie sa hovorí o troch generáciách ľudských práv, ktoré sa proste postupne rozširovali a navrstvovali na základný balík. Charta základných práv únie, tak ako je predložená v II. časti, skutočne je rozdielna od režimu základných práv a slobôd, ako sú formulované v rade medzinárodných dohovorov, ako aj v ústavách mnohých štátov sveta.
Treba pripomenúť jednu skutočnosť, že v každom štáte, v každej ústave sú základné práva a slobody priznávané s istým posunom, s istým rozdielom, keď sa to porovnáva. Napr. portugalská ústava má právo na ochranu spotrebiteľa, ktoré nezaručuje rad iných ústav. Právo na ochranu spotrebiteľa alebo ochrana spotrebiteľa je súčasťou balíka základných práv, tak ako sa priznávajú chartou. Podstatné na charte obsiahnutej v návrhu Európskej ústavy je tá skutočnosť, že sa tu rodí iný alebo ďalší model ľudských práv. Je zbytočné porovnávať základné práva a slobody v koncepcii z 20. storočia s takto navrhnutými právami. Tu ide o novú koncepciu základných práv a slobôd 21. storočia. Môžeme s tým súhlasiť, nemusíme s tým súhlasiť, ale jednoducho je veľmi otázne, nakoľko vieme my presvedčiť Európsku úniu o tom, že v jej ústave nemajú byť priznané vôbec nijaké základné práva a slobody. Dostávame sa v podstate do veľmi chúlostivej situácie, pretože ak tento postoj bude vláda Slovenskej republiky prezentovať, tak sa veľmi ľahko dostaneme do zdania, že Slovenská republika je vlastne štátom, ktorému vadí ochrana základných práv a slobôd. Preto si myslím, že je naozaj veľmi, veľmi riskantné prezentovať takýto postoj štátu navonok.
Toľkoto k predneseným návrhom a pripomienkam. Pán predseda, prosím vás, myslím si, že by ste mohli otvoriť tú časť programu, ktorá sa týka hlasovania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, za radu.
Pán poslanec Číž má procedurálny návrh.
M. Číž, poslanec: Pán predsedajúci, v mene štyroch poslaneckých klubov by som vás požiadal o 15-minútovú prestávku pred hlasovaním.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, akceptujem túto požiadavku.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku, budeme pokračovať v rokovaní o 16.45 hodine.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, okolnosti ma prinútili v tejto chvíli požiadať členov poslaneckého grémia, aby sme sa zišli na 10 minút pred záverečným hlasovaním o konečnom návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prerokúvanému bodu programu. Prosím členov poslaneckého grémia, aby sa dostavili do rokovacej miestnosti na stretnutie.
Páni poslanci, prosím tých, ktorí podali pozmeňujúce návrhy k prerokúvanému bodu programu, aby sa dostavili tiež na rokovanie poslaneckého grémia.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Chcem vás informovať, že po dohode v poslaneckom grémiu budeme postupovať pri hlasovaní tak, že najskôr budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložil ústavnoprávny výbor po odhlasovaní, po prijatí alebo po vyjadrení sa plénom Národnej rady k tomu návrhu uznesenia. Pristúpime potom k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch, ktoré boli podané v rozprave, s tým, že na záver po odhlasovaní všetkých podaných návrhov budeme potom hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku.
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa, budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý máte predložený v spoločnej správe ústavnoprávneho výboru. Hlasujeme za návrh uznesenia gestorského, ústavnoprávneho výboru.
(Hlasovanie.) 129 prítomných, 128 za návrh, 1 sa zdržal.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Druhý návrh v poradí je a prvý návrh v rozprave podal pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi, ktorý máte tiež písomne predložený. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o ňom.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 43 za, 28 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme neschválili.
Tretí návrh v poradí je a druhý návrh v rozprave podal pán poslanec Žiak. Tiež ho máte v písomnej forme. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 53 za, 2 proti, 79 sa zdržalo.
Návrh sme neschválili.
Tretí návrh v rozprave podal pán poslanec Figeľ. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca. (Hlasy v pléne.)
(Hlasovanie.)
Ruším toto hlasovanie.
Nech sa páči, pán poslanec Figeľ.
J. Figeľ, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem len pripomenúť, že som žiadal druhú časť pod písmenom B, ktorá má 5 bodov, na samostatné hlasovanie, tak ako bolo želanie aj ako bol výsledok diskusií vo výboroch. Pripomínam, že veľká väčšina okrem jedného bodu sú návrhy uznesení prijaté v integračnom výbore a zahraničnom výbore, teda v dvoch výboroch, ktoré sa celý polrok od januára zaoberali touto témou. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Na základe tohto návrhu budeme hlasovať najskôr samostatne o bodoch pod písmenom A, hlasujeme o návrhu uznesenia pána poslanca Figeľa pod písmenom A, ktoré má celkom 4 body, a hlasujeme spoločne o návrhu uznesenia pod písmenom C. Panie poslankyne, páni poslanci, hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 97 za, 8 proti, 30 sa zdržalo.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Teraz budeme hlasovať o návrhoch pod písmenom B. Prosím prezentujme sa a... (Hlasy v sále.)
(Hlasovanie.)
Páni poslanci, ruším toto hlasovanie.
Ešte raz, chcem informovať Národnú radu, že pod písmenom B návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Figeľ, je celkom 5 bodov. Budeme jednotlivo hlasovať o všetkých piatich bodoch navrhnutých pod písmenom B tohto návrhu uznesenia.
Hlasujeme v poradí o prvom návrhu pod písmenom B. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 45 za, 10 proti, 80 sa zdržalo.
Návrh sme neschválili.
Hlasujeme o druhom návrhu pod písmenom B. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 103 za, 6 proti, 26 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Budeme hlasovať v poradí o treťom podanom návrhu pod písmenom B. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 79 za návrh, 5 proti, 50 sa zdržalo.
Schválili sme návrh.
Budeme hlasovať v poradí o štvrtom návrhu pod písmenom B. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 74 za, 13 proti, 48 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Budeme hlasovať o poslednom, v poradí piatom pozmeňujúcom návrhu pod písmenom B podanom pánom poslancom a predsedom zahraničného výboru Figeľom.
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 24 za, 63 proti, 45 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh sme neschválili.
Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o odhlasovaných návrhoch ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 75 za návrh, 4 proti, 54 sa zdržalo, 2 nehlasovali.
Návrh uznesenia sme schválili.
Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru.
Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.
Pán poslanec Malchárek.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Chcel by som v súlade s § 24 ods. 5 rokovacieho poriadku navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa body 65, 70, 71 čiže tlače 256, 282 a 263 presunuli na októbrovú schôdzu Národnej rady a aby sa o nich rokovalo na nej ako o prvých, čiže aby sa vyňali z tejto schôdze a presunuli sa na októbrovú schôdzu a na nej sa rokovalo o nich ako o prvých.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 127 prítomných, 94 za, 6 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme schválili.
Páni poslanci, prerušujem na 5 minút rokovanie schôdze.
Pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, to hlasovanie o záverečnom celkovom návrhu uznesenia ohľadne Európskej únie považujem za zmätočné, pretože nebolo jasné, o čom hlasujeme. Prosím, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali ešte raz v tomto záverečnom hlasovaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím ale naozaj o pochopenie, vyhlasujem 5-minútovú prestávku, potrebujem aj ja sa trošku poradiť.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Mikloško namietol hlasovanie o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada mala zaujať stanovisko k prerokúvanému návrhu Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, s tým, že nevedel o akom návrhu uznesenia vlastne hlasujeme a čo je predmetom tohto návrhu uznesenia.
Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Áno, namietam, pretože som nepredpokladal, že táto Národná rada Slovenskej republiky môže prijať behom dvoch mesiacov dve úplne odlišné stanoviská. Predtým sme prijali návrh uznesenia o Konvente a, pán poslanec Rusko, budúci minister, vy sa môžete usmievať, ale vy ste zaň hlasovali, a dneska sme vyhodili aj zmienku o menšinách, aj zmienku o Bohu. A na takomto konečnom schválenom návrhu uznesenia ja sa podieľať nebudem, a preto namietam, lebo toto nebolo celkom jasne zachytené, že Národná rada prijme behom dvoch mesiacov úplne odlišné stanoviská k dvom tým istým otázkam.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cabaj.
T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, ja myslím, že nemáme teraz o čom hlasovať. Ak by bol namietal chybu technického zariadenia, Národná rada hlasovaním rozhodne, či sa k tomuto hlasovaniu vráti. Ale keďže nič také nebolo, je to k veci a to môžeme zobrať akurát na vedomie a o tom netreba hlasovať. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikloško.
F. Mikloško, poslanec: Pán predseda, prosím preto, aby bolo zaevidované, že moje hlasovanie beriem späť a ja... (Smiech v sále.) Vy sa, páni z HZDS, môžete smiať od rána do večera, koľko chcete, to je vaše právo, ale ja s takouto schizofréniou a podvodom nesúhlasím. Celá diskusia je o tom, či tam slovo Boh bude alebo nebude. Ak ste to odtiaľ vyhodili, ja s takýmto schváleným návrhom uznesenia nesúhlasím. To je moje posledné slovo a prosím, aby to bolo zaevidované. A to pre moje osobné svedomie mi stačí.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vaše vystúpenie, samozrejme, bude súčasťou zápisu z rokovania 17. schôdze.
Pani poslankyňa Demeterová.
M. Demeterová, poslankyňa: Ja sa pridávam k pánovi Mikloškovi, pretože ja som si takisto myslela, že hlasujeme o celkovom návrhu pána poslanca Figeľa.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Minárik.
P. Minárik, poslanec: Či sa mi niekto smeje alebo nie, tiež som chcel hlasovať za návrh toho uznesenia v prípade, že tam budú tieto veci, a hlasoval som ináč. Zdôrazňujem, že za takéhoto stavu chcem, aby bolo zaznačené, že mám inú mienku, ako je zachytené na tomto hlasovacom zariadení.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosil by som pána poslanca Mikloška, aby tejto snemovni vysvetlil slovo podvod. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Karlin.
G. Karlin, poslanec: Prepáčte, ja by som chcel upraviť svoje hlasovanie spred pol roka, keď som sa náhodou tiež pomýlil.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 17. schôdze Národnej rady o
vládnom návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 285, spoločnú správu výborov máte ako tlač 285a.
Prosím teraz ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka, aby vládny návrh zákona pred poslancami Národnej rady uviedol a odôvodnil. Pán minister, máte slovo.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb, zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vytvorenie siete orgánov štátnej správy kompatibilnej s prebiehajúcimi a pripravovanými zmenami v sociálnej sfére, ktorá prostredníctvom Ústredia sociálnych vecí a služieb zamestnanosti Slovenskej republiky, územných úradov sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a pracovísk zabezpečí výkon štátnej správy na zodpovedajúcej kvalitatívnej a kvantitatívnej úrovni.
Účelom vládneho návrhu zákona je riešiť výkon štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti po zlúčení okresných úradov s Národným úradom práce, najmä určiť právne rámce orgánov štátnej správy a ich činnosti, zjednodušiť administratívu, skvalitniť výkon poskytovania služieb v uvedených oblastiach, čím sa spružní aj trh práce a zefektívni a sprehľadní využitie verejných prostriedkov.
Predložený návrh zákona upravuje zriadenie, postavenie a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny, ako aj v oblasti služieb zamestnanosti, a to v rámci reformy inštitúcií sociálneho systému a trhu práce.
Ministerstvu ako ústrednému orgánu štátnej správy sa rozširuje riadiaca a vecná pôsobnosť a ustanovuje sa aj časť kompetencií, ktoré v súčasnosti vykonáva ministerstvo ako orgán zabezpečujúci politiku trhu práce podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
Navrhovanými kompetenciami ministerstva sa predpokladá zvýšenie zodpovednosti za riadenie finančných procesov, ako aj zodpovednosť za výkon orgánov štátnej správy.
Navrhuje sa zákonom zriadiť Ústredie sociálnych vecí a služieb zamestnanosti Slovenskej republiky ako rozpočtovú organizáciu finančne zapojenú na rozpočet ministerstva. Ústredie bude plniť úlohy podľa osobitných predpisov, ako aj ďalšie úlohy spojené s riadiacou a organizačnou pôsobnosťou.
Rovnako sa navrhuje zákonom zriadiť územné úrady sociálnych vecí a služieb zamestnanosti s miestnou pôsobnosťou pre územný obvod jedného okresu alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja.
Zlúčením verejnoprávnej inštitúcie Národného úradu práce s okresnými úradmi sociálnych vecí v prechodných ustanoveniach sa navrhuje riešiť nielen prechod majetku, ale aj prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov vykonávajúcich verejnú službu aj prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov služobných úradov, ktorými sú krajské úrady a okresné úrady.
V súvislosti s predkladanou právnou úpravou v nadväznosti na zriadenie orgánov štátnej správy sa navrhuje ďalšími článkami zmeniť a doplniť ďalšie zákony. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi Kaníkovi.
Teraz prosím pani poslankyňu Sárközy, aby z poverenia gestorského výboru Národnú radu informovala o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctená snemovňa, dovoľte mi, aby som vám prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 285) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva túto spoločnú správu.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 392 zo 4. júla 2003 pridelila vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a výboru pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporučil vládny návrh zákona schváliť uznesením č. 206 z 3. septembra 2003.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil vládny návrh zákona schváliť uznesením č. 157 z 27. augusta 2003.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporučil vládny návrh zákona schváliť uznesením č. 119 zo 4. septembra 2003.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neschválil uznesenie navrhnuté spravodajcom výboru, lebo za predložený návrh uznesenia nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, máte ich rozdané na stoloch.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 285) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť.
Pán predseda, otvorte rozpravu k tomuto vládneho návrhu zákona.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa, za uvedenie správy gestorského výboru.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili za poslanecké kluby dvaja páni poslanci, za poslanecký klub HZDS pán poslanec Blajsko, za stranu Smer pán poslanec Róbert Madej a ďalej pani poslankyňa Sabolová a páni poslanci Žiak, Zubo a Novotný.
Nech sa páči, pán poslanec Blajsko.