Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada. Účelom vládneho návrhu zákona je najmä zefektívnenie systému činnosti a kontroly v sociálnom poistení, obmedzenie zneužívania systému nemocenského poistenia a primerané určenie poskytovania nemocenských dávok pri posilnení princípu zásluhovosti. Realizácia navrhovaných zmien v zákone č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. jeho ďalšou novelizáciou by spôsobila zneprehľadnenie a obťažnú zrozumiteľnosť právnej úpravy v ňom obsiahnutej. Z tohto dôvodu sa v súlade s legislatívnymi pravidlami navrhuje rekodifikácia tohto zákona.
V právnej úprave sociálneho poistenia sa predloženým návrhom zákona upravujú tieto zmeny zásadného charakteru. Rozširuje sa možnosť dobrovoľného poistenia pre každú fyzickú osobu po šestnástom roku veku s pobytom na území Slovenska. Upravuje sa poskytovanie nemocenského financovaného Sociálnou poisťovňou od jedenásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, a to v súvislosti s návrhom na poskytovanie náhrady príjmu počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca financovanej zamestnávateľmi.
Upravuje sa výška nemocenského poskytovaného samostatne zárobkovo činným osobám a dobrovoľne nemocensky poisteným osobám financovaného Sociálnou poisťovňou za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti, rovnako ako sa navrhuje výška náhrady príjmu poskytovaná zamestnancovi za prvé tri dni jeho dočasnej pracovnej neschopnosti financovanej zamestnávateľom.
Rozčleňuje sa dôchodkové poistenie na starobné poistenie a invalidné poistenie. Zužuje sa okruh fyzických osôb podliehajúci povinnému dôchodkovému poisteniu, za ktorý poistné platí štát. Upravujú sa podmienky nároku na starobný dôchodok najmä v súvislosti s postupných predlžovaním dôchodkového veku, mužov a žien a jeho zjednotením na 62 rokov veku. Upravuje sa možnosť predčasného starobného dôchodku. Upravuje sa definícia invalidity a vypúšťa sa právna úprava poskytovania čiastočného invalidného dôchodku. Upravuje sa možnosť poberania dôchodku pri výkone zárobkovej činnosti. Zavádza sa nová právna úprava zvyšovania dôchodkov, začleňuje sa komplexná právna úprava poistenia v nezamestnanosti a poistenia pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa do pôsobnosti Sociálnej poisťovne. Upravuje sa nová štruktúra Sociálnej poisťovne, upravujú sa výšky maximálnych vymeriavacich základov a percentuálne sadzby na platenie poistného pre jednotlivé druhy poistení.
Ďakujem za pozornosť, to je všetko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Edit Bauer, aby informovala Národnú radu o prerokovaní tohto vládneho návrhu vo výboroch.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
E. Bauer, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 390 zo 4. júla 2003 pridelila vládny návrh zákona o sociálnom poistení na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 205 z 3. septembra, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 159 z 27. augusta, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo uznesením č. 60 z 2. septembra, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 118 zo 4. septembra a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 102 z 20. augusta. Pozmeňujúce návrhy aj s odporúčaním gestorského výboru máte v čl. 4 spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona o sociálnom poistení s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 83 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 až 6, 9 až 10, 12, 14 až 24, 26 až 28, 31 až 50, 52 až 57, 59 až 78, 80 až 83 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich. O bodoch 7, 8, 11, 13, 25, 29 a 30, 51, 58, 79 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.
To je všetko. Ďakujem, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa zatiaľ prihlásilo desať poslancov do rozpravy. Za Klub KSS pán poslanec Ševc, za Klub SMK pani poslankyňa Bauer, za Klub Smer pán poslanec Burian, za Klub poslancov HZDS pán poslanec Blajsko, za Klub SDKÚ pani poslankyňa Navrátilová, za Klub nezávislých poslancov pán poslanec Tkáč, za Klub KDH pán poslanec Brocka a okrem toho sú ešte prihlásení pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Hrdlička, pán poslanec Zubo.
Takže ako prvý v rozprave vystúpi pán poslanec Ševc, pripraví sa pani poslankyňa Bauer.
J. Ševc, poslanec: Vážená Národná rada, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. Keď som rozmýšľal, ako by som mal vystúpiť pri takom dôležitom zákone, sám som si nevedel dať odpoveď. Zákon o sociálnom poistení, ktorý právne upravuje také dôležité oblasti života spoločnosti ako nemocenské, dôchodkové, úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, sa svojím významom radí hneď po ústave štátu. A tu je moja otázka. Tým chcem zdôrazniť, že mu naša strana pripisuje doslova životne dôležitý význam pre milióny ľudí, ktorí sú najviac odkázaní nielen na sociálne porozumenie štátu a ostatných spoluobčanov, ale aj na právne garantované podmienky na dôstojný život. Inými slovami, to, ako žijú v tej ktorej krajine odkázaní ľudia, je meradlom jej skutočnej demokracie, humanity a kompetencie štátu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, telefonovať by sa tu nemalo.
J. Ševc, poslanec: Žiaľ, návrh zákona o sociálnom poistení je tak rýchlo ušitý, až je zlý. Ak bude prijatý v predloženej dikcii, bude mať také katastrofálne dôsledky na slovenskú spoločnosť, že si to mnohí ľudia ešte ani nevedia predstaviť. Možno ani jeho autori a predkladatelia, pretože ich nemožno považovať až za takých bezohladných a nemorálnych. Zdôrazňovaním, že ak bude prijatý, vyjadrujem naše reálne obavy, že bude prijatý, pretože súčasná koalícia pri predkladaní a prijímaní zákonov v Národnej rade jednoducho kalkuluje so svojou mechanickou väčšinou. Ignoruje skutočnú demokraciu, ktorá spočíva vo vôli väčšiny ľudí, v jeho potrebách a záujmoch.
Keď Konfederácia odborových zväzov vyjadrila požiadavku, že schvaľovaniu takejto významnej právnej normy by mala predchádzať celonárodná diskusia, aby sa predišlo negatívnym dopadom na občanov, keďže všetky reformy v sociálnej oblasti by sa mali robiť v prospech občanov, pán minister Kaník to zamietol. Vraj predmetný návrh je dielom najlepších našich a svetových odborníkov. Zrejme mal na mysli predovšetkým seba a jeho skupinu. Neodpustil si ani poznámku, že nemôžeme v tomto prípade čerpať skúsenosti zo starej Európy, pretože je v sociálnej sfére neefektívna a nemoderná. Neviem, ktoré štáty mal na mysli a bral ich do úvahy.
V politike sa vždy zneužívala krátkosť ľudskej pamäti. Nie sme však ešte takí starí, aby sme si nepamätali katastrofálne dôsledky projektov exportov Svetovej banky a iných medzinárodných finančných skupín v Latinskej Amerike a v iných oblastiach sveta. A aj keď sa chcú radiť s medzinárodnými expertmi, nemali by zabúdať, že ide predovšetkým o záujmy občanov Slovenska, a nie o cudzie záujmy.
V tomto kontexte vzniká celkom opodstatnená otázka a možno skutočne pán minister Kaník a vláda s týmto vládnym návrhom zákona o sociálnom poistení chcú dosiahnuť čosi, čo nie je v prospech, ale na úkor občanov? Nie je to vylúčené. Už prvá vláda Mikuláša Dzurindu vždy veľmi hlasno a vehementne hovorila o potrebe reformy dôchodkového systému, keď pomýšľala na privatizáciu takzvaného slovenského striebra. Potom sa peniaze použili vždy na niečo iné. Dnes je na rade opäť predaj 51 percent podielov bývalých najväčších a najsolventnejších podnikov. Treba do cudzích rúk odovzdať aj slovenské elektrárne.
Po dôkladnom oboznámení sa s vládnym návrhom zákona o sociálnom poistení v kontexte širších súvislostí vzniká celý rad znepokojujúcich otázok a pochybností. Vychádzajú na povrch veľmi reálne riziká, ktorá nabádajú k opatrnosti a dôkladnejšiemu domysleniu podstatných otázok s cieľom vytvoriť nevyhnutné poistky pre prípad nefunkčnosti sociálneho systému v dôsledku nefunkčnosti niektorých jeho prvkov.
Vážení páni, vážené dámy. Vlády a parlamenty odchádzajú, ale ľudia zostávajú. Dovoľte mi, aby som sa zmienil aspoň o týchto podstatných záležitostiach, ktoré sú v zákone.
Po prvé. Návrh posúva sociálne zabezpečenie občanov z pozície solidarity do takmer absolútnej preferencie zásluhovosti. Znížením sociálnej solidarity na minimum zo spoločnosti vytlačí princíp solidarity. Slovensko prestáva byť sociálnym štátom. To má pravdu pán minister Kaník, keď hovorí, že občan musí byť zodpovedný sám za seba, a nie aby bol zodpovedný zaňho štát. Konfederácia odborových zväzov oprávnene proti tomu argumentuje, že na takýto prístup štátu k sociálnej ochrane doplatia najmä občania s nízkymi a podpriemernými príjmami, u ktorých na základe nového spôsobu výpočtu dávok príde k sociálnemu vylúčeniu.
V dôsledku prijatia návrhu zákona sa ešte viac rozšíri skupina občanov závislá od dávok sociálnej pomoci, ktorá už dnes predstavuje viac ako 10 percent z celej populácie. Desaťtisícky a možno statisíce ľudí, ktorí statočne pracovali štyridsať a viac rokov a riadne si platili sociálne poistenie, pocíti, že sa im zníži úroveň ich sociálneho zabezpečenia až na takú mieru, že budú odkázaní žobrať od štátu finančné prostriedky, aby vôbec prežili. Najväčšia irónia predloženého vládneho návrhu zákona o sociálnom poistení je v tom, že sa stane nástrojom na vytláčanie princípu solidarity zo slovenskej spoločnosti vzápätí po tom, keď Konvent o budúcnosti Európy prijíma návrh Ústavnej zmluvy Únie, v ktorom sa hovorí, a včera sme boli toho svedkom. "S vedomím svojho duchovného a morálneho dedičstva je Únia založená na nedeliteľných a univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity." V úplnej zhode s citovaným my tvrdíme, v spoločnosti, v štáte, v krajine, kde je potlačovaná solidarita, je potlačovaná aj ľudská dôstojnosť, sloboda a rovnosť. Treba sa z toho aj z našej minulosti poučiť. My sme sa poučili.
Po druhé. Nástrahou je aj druhý a tretí pilier i z hľadiska iných aspektov. Najmä súkromné správcovské subjekty. Ešte máme v živej pamäti sugestívne vystúpenia niektorých poslancov tu v Národnej rade, keď vehementne a demagogicky presadzovali čo najväčší počet zdravotných poisťovní. V zápale za spravodlivú vec neváhali prevalcovať každého, kto by sa im postavil do cesty.
Aký je žalostný výsledok a dôsledok terajšieho hazardérstva, netreba ani hovoriť. Nielen vytunelované desiatky miliárd, ktoré musia zaplatiť daňoví poplatníci, ale aj taká situácia v zdravotníctve, ktorej sú občania nielen svedkami, ale aj obeťami. Dnes majú ľudia obavy, ako to dopadne s novými správcovskými subjektmi.
Pán minister Kaník robí všetko preto, aby rozptýlil tieto obavy. Neviem, do akej miery sa mu to darí, ale treba chodiť medzi ľudí. Hlavne zdôrazňovaním, že štát bude na 100 percent garantovať prípadné kataklizmy. Tieto ubezpečenia zo strany ministra vyvolávajú ďalšie otázky. Koľko desiatok, respektíve stoviek miliárd už zaplatili daňoví poplatníci za množstvo pochybných vládnych garancií? Prečo pán minister Kaník a vláda presadzujú súkromné správcovské subjekty v takej citlivej oblasti? Aké tam budú platy? Koľko z prostriedkov poistencov pôjde na kontá iných? A najmä na kontá ponovembrových zbohatlíkov? Medzi ľudom koluje veľa takýchto a podobných ešte tvrdších otázok.
Vážené kolegyne, kolegovia, všímajme si tieto názory ľudí. Z toho, čo som povedal, vyplýva, že veľa v návrhu treba dopracovať, ale aj mnohé vysvetliť ľuďom. Zmeny treba, ale treba konštruktívne. Predložený návrh v skutočnosti nebol riadne prerokovaný a schválený v tripartite. Sme toho názoru, že je potrebné, aby Národná rada návrh vrátila dopracovanie a schválenie v tripartite. Preto podávam takýto procedurálny návrh, aby návrh Národná rada vrátila na dopracovanie a schválenie v tripartite. V prípade, že sa tak nestane, poslanecký klub KSS odporúča, aby požiadavky Konfederácie odborových zväzov boli plne zohľadnené v procese prerokúvania. Náš poslanec Hrdlička vystúpi k týmto pozmeňujúcim zákonom.
Klub poslancov KSS vládny návrh zákona o sociálnom poistení v predloženej dikcii odmieta, pretože je v rozpore so záujmami občanov Slovenskej republiky a v rozpore s princípom solidarity, ktorý je jeden zo štyroch základných pilierov Európskej únie. Je asociálny a skrýva v sebe veľmi nebezpečné riziká, ktoré môžu ohroziť sociálny zmier a vyvolať nezvládnuteľné pnutie v spoločnosti.
Vážení páni, vypúšťate džin, ktorý nezvládnete. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Navrátilová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.
Nech sa páči.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pánovi kolegovi Ševcovi by som rada pripomenula len dve veci. Keď sa tu hlasovalo o vstupe do EÚ, vy ste nehlasovali, takže nemáte morálne právo sa dnes odvolávať na tie inštitúcie, ktoré fungujú v Európskej únii. A po druhé, nie je pravdou, že nepočúvame hlas opozície. Lenže ja som vášho kolegu vo výbore ani raz nepočula.
Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Bauer.
J. Ševc, poslanec: Asi za tých 17 miliónov by to malo lepšie fungovať. Ja nechcem oponovať ani hovoriť pani poslankyni čo, kto, kedy, ako, ale nech ide medzi ľudí, aj tu boli v rámci odborového zväzu, mala by si s nimi pohovoriť a potom by dala nejakú inú odpoveď.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Burian, pardon, pani poslankyňa Bauer, nech sa páči, a pripraví sa pán poslanec Burian.
Pani poslankyňa, máte slovo.
E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni. Aj pod dojmom vystúpenia predchádzajúceho rečníka by som rada uviedla, o čom vlastne rokujeme. Treba povedať, že zákon, ktorý máme pred sebou, o ktorom rokujeme, je jedným z najvážnejších, najdôležitejších zákonov z tohto volebného obdobia. Ide o prvú etapu, ale veľmi podstatnú etapu reformy sociálneho poistenia. Odchádzame od pojmu a od filozofie sociálneho zabezpečenia, kde všetci sme boli rovní a boli medzi nami aj rovnejší.
Ideme nahradiť tento princíp princípom poistným. Poistný princíp, samozrejme, nie je výlučný, najmä v prvom pilieri, o ktorom hovoríme, nie je výlučným princípom, tam, samozrejme, má svoje miesto aj solidarita v rozumnej racionálnej miere. Tento zákon je o zabezpečení priebežne financovaného piliera, kde, pán poslanec Ševc, nemajú miesto žiadne súkromné správcovské spoločnosti, výkonom tohto zákona a zákona o priebežnom pilieri je podľa tohto zákona poverená jedine Sociálna poisťovňa. Aj o nej je tento zákon.
Treba povedať, že tento zákon zabezpečuje predpolie pre celú reformu, predpolie pre ustanovenie, uzákonenie druhého piliera. Možno by sme mali jednoduchšiu úlohu, keď by sme tu mali aj predložený zákon o druhom pilieri, pretože je celkom evidentné, že tento zákon v tejto podobe, ako prijímame, nebude mať dlhý život, pretože v tom momente, ako sa zavedie druhý pilier, je potrebné novelizovať tento zákon.
Týmto zákonom sa podarilo niektoré veci napraviť a uviesť na správnu mieru. Niečo sa nepodarilo. Treba povedať otvorene, že sa nepodarilo v jednej zásadnej otázke celospoločensky dohodnúť, a to je univerzalita systému. Treba povedať, že o reforme sa vedie už pomerne dlhá diskusia a je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa napríklad vyvíja otázka solidarity medzi mladou a staršou generáciou. Treba povedať aj to, že v tomto zákone, ako aj v celej koncepcii nie je ani tak problémom dohodnúť sa o konečnej podobe reformy sociálneho poistenia. Všetci sme si vedomí, že tento systém, tak ako dnes funguje, je neudržateľný, pretože z roka na rok vyrába neufinancovateľné deficity, že tento systém je neudržateľný pre neúmerne vysoké demografické riziko, čo sa z roka na rok tiež zvyšuje, pretože je absolútne jasné, že demografický vývoj je veľmi zlý. Je absolútne nepochybné dnes, že jediným východiskom je zrejme trojpilierový systém. Nie je problém dohodnúť sa na tejto konečnej podobe. V čom je problém, je prechodné obdobie. Ako dôjsť k tomu systému, čo sme si zadefinovali a čo sa nám zdá, že by mohol byť efektívny a zabezpečil by slušný, dôstojný dôchodok pre každého. Problém je, ako prefinancovať deficity, ktoré v tomto prechodnom období budú vznikať, keď sa už bude zakladať druhý pilier, už sa budú šetriť peniaze na osobné účty, a prvý pilier má svoje záväzky voči súčasným dôchodcom a dôchodcom, ktorí prídu do tohto dôchodkového veku v najbližšom období.
Treba povedať aj to, že z tohto hľadiska nie vždy sme súhlasili s vládnym návrhom. V pozmeňujúcich návrhoch nájdete celý rad riešení, ktoré zmiernia dopad uplatnenia poistného princípu pre tých dôchodcov, ktorí v najbližších rokoch pôjdu do dôchodku. Sme presvedčení, že o dôstojnosti dôchodkového systému, o dôstojnosti dôchodkov musí predovšetkým byť v zásade zabezpečené spojenie s rastom miezd.
Som presvedčená, že situácia, ktorá je v súčasnosti na Slovensku aj v porovnaní s vyšehradskými krajinami, že sú tu najnižšie mzdy, a teda aj najnižšie dôchodky, vstupom do Európskej únie, dá sa predpokladať a odborné analýzy hovoria o tom, že nastane urýchlený nárast miezd, i keď nie taký, aby sa veľmi skoro vyrovnala naša mzdová úroveň so mzdovou úrovňou v Európskej únii, aby sa teda zachovala aj konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, ale o vyššie dôchodky sa musí zaslúžiť predovšetkým zvýšená mzdová úroveň.
Preto predpokladáme určité zmiernenie dopadu v prvých rokoch fungovania tohto systému, a teda vstupu do Európskej únie. Tomuto slúžia všetky predložené pozmeňujúce návrhy, pri ktorých vás chcem požiadať o podporu.
Dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúce návrhy, ktoré sú jednoznačne zamerané na zmiernenie dopadu poistného princípu pre nízkopríjmové skupiny v prvých rokoch fungovania tohto zákona, dá sa predpokladať, že v ďalších rokoch tento rozdiel môže byť preklenutý už výpočtom z vyšších miezd.
Teda navrhujeme v § 37 ods. 2 v písm. a) číslicu 18 nahradiť číslicou 25. Chcela by som zdôvodniť, ide o nemocenské za prvé tri dni, ktoré bude vyplácať zamestnávateľ. Sme toho názoru podľa našich výpočtov, že pri 18-percentnej výške náhrady, ktorá sa počíta z brutto dennej mzdy, by došlo k neúmernému prepadu príjmu.
Dovoľujem si predložiť pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý máte pod názvom Nové znenie pozmeňujúci návrh 1. Navrhujem predovšetkým vyňať bod 15 zo spoločnej správy, pričom celý pozmeňujúci návrh je v zásade o novom znení § 63, ktorý až na dva odseky je totožný s textom, ktorý je v spoločnej správe, a rada by som uviedla iba tieto dva odseky.
V odseku 4 nové znenie je nasledovné. "K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa ods. 1 v roku 2004 60 percent, 2005 40 percent, 2006 20 percent. Ide práve o preklenutie rozdielov pre nízkopríjmové skupiny, ktoré by mohli spôsobiť pre novo priznané dôchodky pomerne veľké rozdiely.
Nové znenie odseku 8. Tu by som vás chcela osobitne upozorniť na to, že v spoločnej správe vypadli niektoré slová a je potrebné prijať toto znenie, pretože je presnejšie a urobí zákon vykonateľným v tomto danom bode. Odsek 8. "Ak v rozhodujúcom období určenom podľa ods. 7 nie je najmenej desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1994 postupne tak, aby v ňom bolo desať kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá desať kalendárnych rokov, za ktoré môžeme určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Na určenie priemerného osobného a mzdového bodu podľa ods. 1 sa z obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety.
Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka § 273, ktorý sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie: "Ak priemerný osobný mzdový bod bol zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12 poistenca, ktorému vznikne nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2008, je nižší ako 0,6. Priemerný osobný mzdový bod sa určí podľa § 63 ods. 1 až 6 rozhodujúceho obdobia, ktorým sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984. Ak takto určený priemerný osobný mzdový bod je nižší ako priemerný osobný mzdový bod zistený z rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63 ods. 7 až 12, suma starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku sa určí z vyššieho priemerného osobného mzdového bodu. To platí aj na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku priznaných po tomto poistencovi."
K tomuto veľmi stručne odôvodnenie. Aby nedošlo k tomu, že v uplynulých desiatich rokoch sa nenájde taký osobný mzdový bod, ktorý by zabezpečoval slušný dôstojný dôchodok, teda pod 0,6 osobného mzdového bodu, navrhujeme ísť ďalej až do roku 1984, aby sa našlo vhodné obdobie, keď prípadná nezamestnanosť, ktoré bola v dôsledku reštrukturalizácie, a nie teda nezamestnanosť dobrovoľná, aby sa našlo riešenie aj pre ľudí, ktorí nie z vlastnej viny sa stali nezamestnanými a nemajú dostatok dobre poistených rokov.
Chcela by som vás požiadať o podporu niektorých, dá sa povedať, legislatívnotechnických úprav, ktoré umožňujú lepšiu vykonateľnosť tohto zákona, respektíve spresňujú niektoré formulácie. V § 179 ods. 1 sa dopĺňa písm. l), ktoré znie: "Vykonávať ďalšie činnosti podľa tohto zákona, ktoré nepatria do pôsobnosti pobočky." Pri čítaní zákona sme zistili, že nie presne sú vymedzené pôsobnosti ústredia.
§ 294 sa týka účinnosti a je nasledovného znenia: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2004, okrem § 122 ods. 4 až 6, § 123 ods. 3 až 5, § 272 ods. 7, § 285 ods. 2, § 290 ods. 3 a 4 a § 292, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, § 120 ods. 4, ktorý nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii." Ide o to, aby sa dali kreovať niektoré orgány ešte predtým, než príde celý zákon do účinnosti, aby mal kto vykonávať zákon.
A napokon § 122 ods. 2 sa vypúšťa písm. k). Tiež ide o spresnenie kompetencií.
Ďakujem vám vopred za podporu týchto návrhov. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Burian, pripraví sa pán poslanec Blajsko.
J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Na stôl sa nám dostal v druhom čítaní zákon, dá sa povedať, zákon zákonov v oblasti sociálnej politiky. Už ako som v prvom čítaní deklaroval, že tento zákon je nevyhnutný na to, aby sa štandardizovali v podstate vzťahy v sociálnej oblasti. Myslíme si, že tak, ako som spomenul v prvom čítaní, že obsahuje pozitívne prvky, ktoré sú nutné na to, aby tento proces bol zabezpečovaný, ale spomenuli sme aj negatívne oblasti alebo negatívne časti, ktoré si z nášho pohľadu myslíme, že je nutné opraviť a napraviť.
Nechcem teraz, by som povedal, hlbšie ďalej rozprávať o filozofii pozitívnych, negatívnych stránok, skôr by som povedal, že sa chcem zamerať na to, že súhlasím s názorom, že je veľkou škodou, že dnes na stole nemáme vlastne návrh druhého piliera, ktorý by možno uľahčil niektoré vzťahy alebo niektoré väzby, ktoré sú v zákone o sociálnom poistení a v pripravovanom kapitalizačnom pilieri.
Myslím si, že už sme viackrát prezentovali filozofiu Smeru alebo filozofiu našej strany, kde vidíme naše pozitíva a negatíva v oblasti dosiahnutia dvojpilierového alebo trojpilierového riešenia. Faktom je, že neudržateľnosť alebo veľmi náročná fiškálna udržateľnosť, dá sa povedať, kapitalizačného piliera je vážnou výzvou, aby v budúcnosti nenastávali problémy v škrtoch štátneho rozpočtu v oblasti sociálnych výdavkov štátu, pritom aby sa za každú cenu dosiahol schodok verejných financií na úrovni maastrichtských dohôd a aby jedenpercentný schodok verejných financií, ktoré deklarovala vláda, chce dosiahnuť pri uplatnení druhého piliera, aby mal náboj ďalšieho hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky, a to z pohľadu aj investovania týchto prostriedkov na území Slovenskej republiky a, by som povedal, takého efektívneho využitia týchto zdrojov v prospech tejto ekonomiky, ak táto ekonomika bude ročne do tohto systému vydávať obrovské sumy, ak by to bolo pri pôvodnom 10-percentnom kapitalizačnom pilieri, tak je to asi na úrovni 22 až 23 miliárd Sk.
Ďalšou časťou alebo myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa aj pri celom procese, dá sa povedať, spustila širšia diskusia aj o bezpečnostných systémoch alebo o zabezpečení pasívnej, aktívnej bezpečnosti.
Teraz momentálne by som upriamil pozornosť na aktívnu bezpečnosť, kde riziká prepadov trhu a nekonvertibilnosť slovenskej koruny voči svetovým menám, ako je eur a dolár, môžu zapríčiniť ďalšie možno nepredvídateľné problémy pri uplatnení tohto piliera.
Pokiaľ ide o zákon o sociálnom poistení, vrátim sa k podstate tohto problému. Myslím si, že v prvom vystúpení som dosť diskutoval o filozofii. Dnes by som rád predložil pozmeňujúce návrhy, ktoré by som rozdelil na niekoľko častí.
V prvej časti by som chcel vlastne žiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý máte, myslím si, rozdaný aj vo vašich laviciach. V § 65 písm. 3 a), b), ktorý znie: "V roku 2004, čo sa týka mužov, predĺženie deväť kalendárnych mesiacov, v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov." Nové znenie navrhujem: "Posunutie za každý rok odchodu do dôchodku o šesť kalendárnych mesiacov, a to znamená v roku 2004 šesť kalendárnych mesiacov, v roku 2005 dvanásť kalendárnych mesiacov a tak ďalej." Nechcem ďalej čítať tieto pozmeňujúce návrhy, ale filozofia týchto pozmeňujúcich návrhov je taká, že každý rok by sa neposúvalo o deväť mesiacov, ale o šesť mesiacov, t. j. to, že by sme vlastne videli, že pôvodný návrh koncepcie, pokiaľ bol predložený ministerstvom práce a sociálnych vecí, uvažoval o takomto posune odchodu do dôchodku za každý kalendárny rok o šesť mesiacov a v návrhu zákona o sociálnom poistení sa už však objavil za každý rok posun o deväť mesiacov. Identické je to aj u žien, ktoré dovŕšili roky 53, 54 podľa počtu detí. Nechcem to čítať, je to päť ďalších pozmeňujúcich návrhov, ktoré hovoria o odchode do dôchodku.
Zdá sa nám tento systém veľmi radikálny, tých deväť mesiacov, a myslím si, že pri šiestich mesiacoch je to akceptovateľnejší systém nábehu na odchod do dôchodku vo veku 62 rokov. To je prvý súbor pozmeňujúcich návrhov.
Druhý súbor pozmeňujúcich návrhov je § 34 ods. 1. Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od jedenásteho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nebudem ho čítať celý. Náš návrh znie: "Nemocenské od prvého dňa." Javí sa nám, že aj napriek tomu, že nemocenské sa znížilo pre zamestnávateľa o dve percentá, že v budúcnosti bude väčším problémom alebo jedným z najväčších problémov zamestnávania vysoká odvodová povinnosť, a myslím si, že postupné znižovanie odvodovej povinnosti je v súlade, by som povedal, aj s našimi zámermi vzhľadom na to, že odvod vo výške 36 percent zamestnávateľa je veľmi vysoký aj v európskom meradle a jeden z najvyšších a javí sa nám ako pozitívne hľadať takéto riešenie alebo takýto kompromis, a myslím si, že prenesenie tejto ťarchy prvých desať dní na zamestnávateľa je náročné, a myslíme si, že ak máme fakt záujem, vážny záujem o podporu malého a stredného podnikania, čoho sa týka najviac tento paragraf, myslíme si, že by takýto návrh bol dobrý, a myslím si, že by to malí a strední podnikatelia určite privítali.
Myslím si, že očakávame zvyšovanie cien a, dá sa povedať, zvýšenie dane z pridanej hodnoty, deregulácie cien, myslím si, že to všetko bude ovplyvňovať nákladové položky hlavne u malých a stredných podnikateľov, ktorí sú, by som povedal, dosť zraniteľní v tomto systéme, takže vlastne tým by sa aspoň určitým spôsobom prispelo k pozitívnemu trendu uspokojovaných potrieb. Zároveň si myslím, že určitým spôsobom by to podporilo aj zamestnanosť, lebo pri uplatnení tohto zákona bude na mieste uvažovanie z pohľadu zamestnávateľov rozlúčiť sa veľmi rýchlo so zamestnancami, ktorí za posledné obdobie mali výpadky zapríčinené chorobnosťou.
Posledný pozmeňujúci návrh, ktorý chcem predniesť, je výška nemocenského za prvé tri dni. Ako to už bolo prezentované, 18 percent návrhu zákona za prvé tri dni zo mzdy zamestnanca je veľmi nízke a pri minimálnej mzde nepokrýva ani výdavky na nemocničné ošetrenie, na lekársky predpis a v podstate, keby sme do toho zarátavali aj cestu, zarátavali by sme do toho nejaké prepravné možnosti toho daného človeka, v podstate nezabezpečí ani to minimum, ktoré potrebuje vynaložiť na lekárske ošetrenie. Takže náš návrh je - výška nemocenského 55 percent počas celého obdobia.
Na záver by som chcel ešte poprosiť pána ministra, aby vo svojom záverečnom príhovore sa pokúsil vysvetliť alebo určitým spôsobom načrtnúť a ubezpečiť ctené auditórium vo veci vykonávateľnosti tohto zákona o tom, ako je pripravená Sociálna poisťovňa na veľmi ťažkú a náročnú pozíciu, ktorá vzniká od 1. 1. 2004 vzhľadom na všetky náležitosti, ktoré obsahuje tento zákon o sociálnom poistení, čo je príprava na realizáciu výpisov o stave dôchodkových účtov viac ako 2 milióny údajov jednotlivých ľudí, ktorí by mali vstupovať do tohto systému. Nechcem sa rozvíjať o všetkých detailoch, 68-tisíc dávok v nezamestnanosti a tak ďalej.
Ja by som len chcel počuť ubezpečenie, že je personálne, informačne a technicky pripravená Sociálna poisťovňa na to, aby zvládla tento proces a tento prechod i výkon činnosti Národného úradu práce, kde bude veľmi krátke obdobie na to, aby tieto činnosti možno dva týždne, možno niečo viac ako dva týždne na to, aby sa komplexne prebrali, aby sa jednoducho tento systém nenarušil.
Na záver by som požiadal o podporu mojich pozmeňujúcich návrhov a vyslovil presvedčenie, že tento zákon v tejto podobe a možno s týmito úpravami, ktoré ešte určite vzniknú z tohto auditória, budú zlepšením tohto zákona a prispejú k pozitívnemu fungovaniu v oblasti sociálneho poistenia.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blajsko, pripraví sa pani poslankyňa Navrátilová.
A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Keď som si pripravoval svoje vystúpenie, tak som mal tiež svojím spôsobom polemiku v sebe. Chcem sa držať len tohto predloženého návrhu zákona alebo vystúpiť treba komplexnejšie, a to v tom, že ide o najvážnejšiu reformu, ktorá sa dotkne každého obyvateľa tejto krajiny. Zvíťazilo u mňa presvedčenie, že by to mal byť trošku taký filozofický pohľad vo väzbe na celú reformu prvého, druhého, ale aj tretieho piliera.
Na úvod by som konštatoval z jedného materiálu, ktorý sa mi dostal včera do rúk, je to pracovný materiál pre bilaterálne semináre Európskej komisie a kandidátskych krajín - Podpora primeraného a udržateľného dôchodkového zabezpečenia prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie, kde zacitujem aspoň jeden: "Spoločné ciele pod označením primeranosť k otvorenej metóde koordinácie v oblasti dôchodkového zabezpečenia sú definované ako tri hlavné ciele. Prvý cieľ sa vzťahuje na potrebu ochrany starých ľudí pred chudobou a sociálnou exklúziou. Uvedená skupina obyvateľstva by mala mať podiel na ekonomickom blahobyte svojej krajiny a možnosť aktívnej účasti na verejnom, sociálnom a kultúrnom živote. Pokiaľ ide o sociálnu exklúziu, za ľudí nachádzajúcich sa v riziku chudoby považujeme tých, ktorých príjem je menej ako 60 percent z príjmového mediánu v národnom hospodárstve." Keď to prepočítame na naše podmienky, je to fakt, mali by sme mať okolo 8 700 korún priemerný dôchodok a my ho máme o 2-tisíc korún nižší. Čiže tu je, myslím si, ten najpresvedčivejší fakt, že je potreba robiť reformu. To je na úvod.
Koncepcia reformy dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike bola schválená vládou Slovenskej republiky 2. apríla tohto roku. Na úrovni exekutívy sa týmto vytvorili podmienky na vypracovanie právnych predpisov, ktoré súvisia s touto reformou. Jeden z týchto návrhov právnych predpisov máme dnes pred sebou a posudzujeme ho v druhom čítaní.
Z hľadiska súvzťažnosti medzi prvým, druhým, ale aj tretím pilierom mi dnes chýbajú ďalšie návrhy právnych predpisov, ktoré navzájom súvisia, a myslíme si, že by sa o nich malo rokovať spoločne, lebo schvaľovací proces prvého piliera ovplyvňuje aj druhý, aj tretí pilier. Vo vzťahu k reforme dôchodkového zabezpečenia musíme poznamenať, že o reformné kroky v tejto oblasti sa usilovali aj predchádzajúce vlády, konkrétne aj vláda Vladimíra Mečiara v období rokov 1994 až 1998 mala schválenú komplexnú reformu sociálnej sféry, respektíve aj vláda v období rokov 1998 až 2002 mala rozpracovaný návrh zákona o sociálnom poistení vrátane kapitalizačného piliera.
V súvislosti s reformou dôchodkového zabezpečenia treba uznať, že ide o jednu z najzložitejších reforiem v rámci transformačného obdobia. Zložitosti sú dané predovšetkým vzťahom k občanovi, ako aj väzbami na daňovú sústavu, systém sociálnej pomoci a celý kapitálový trh a podobne. S potrebou reformovať dôchodkové zabezpečenie je potrebné súhlasiť. Rozhodujúce v tejto reforme je podľa navrhovateľov, že sa vytvára taký systém, v rámci ktorého sa zabezpečí garantovanie nárokov občanov, posilnenie princípu zásluhovosti, minimalizovanie rizík pri správe zverených poistných fondov, finančné krytie systémov z dlhodobého hľadiska, ako aj vytvorenie efektívneho a hospodárneho systému orientovaného na minimalizáciu použitia výnosov na krytie správnych nákladov a vykonávanie dohľadu.
Vážené poslankyne, poslanci. Predložený návrh zákona o sociálnom poistení presúva sociálne zabezpečenie občana v prípade straty príjmu zo zárobkovej činnosti z pozície solidarity do druhej krajnosti, takmer absolútnej preferencie zásluhovosti. Jednoznačne z predloženého návrhu môžeme konštatovať, že naň doplatia najmä ľudia, občania s nízkymi a podpriemernými príjmami, u ktorých na základe nového spôsobu výpočtu dávok dôjde k sociálnemu vylúčeniu, čím sa ešte viac rozšíri skupina občanov závislá od dávok sociálnej pomoci.
Tento príspevok som si pripravoval z hľadiska návrhu, ale zazneli tu slová, ktorá ma ubezpečujú o tom, že pri rokovaní o tomto návrhu v druhom čítaní dôjde k určitým zmenám, ktoré túto skutočnosť z návrhu budú zlepšovať, respektíve zmiernia dopady na občana. Možno akceptovať, že hlavnou príčinou neudržateľnosti priebežného systému dôchodkového zabezpečenia v súčasnej dobe je predovšetkým nepriaznivý demografický vývoj. Okrem tejto príčiny treba však vidieť aj ďalšie vážne príčiny, ktoré spôsobujú značné napätie v zdrojoch a potrebách základného fondu priebežného piliera. Ide najmä o vysokú mieru nezamestnanosti, nedostatočné vytváranie pracovných príležitostí, úpravy výšky príspevkov a vymeriavacieho základu za vybrané skupiny občanov v bloku štátom plateného poistného, ako aj dlhy štátu voči Sociálnej poisťovni za štátne organizácie. Ja mám na mysli v súčasnosti železnice, zdravotnícke zariadenia a podobne.
Analýza všetkých príčin, ktoré pôsobia na ďalšiu neudržateľnosť priebežného systému dôchodkového zabezpečenia v súčasnej dobe, mala byť, myslím si, podkladom na komplexnejšie posúdenie otázky neudržateľnosti priebežného systému a zodpovednejšieho návrhu smerov a foriem riešenia v rámci budúceho systému. Obávam sa, aby priebežný systém, ktorý vieme, že bude deficitný z hľadiska takýchto problémov, nepokračoval aj naďalej.
Koncepcia reformy dôchodkového zabezpečenia spočíva predovšetkým v rozdelení dôchodkového zabezpečenia na tri piliere: priebežný, kapitalizačný, dobrovoľný, takzvaný dôchodkový. Ako úplne nový pilier v systéme dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike sa rozpracúva kapitalizačný pilier. Vieme, že je niekde v pripomienkovom konaní. V reforme dôchodkového zabezpečenia sa zvýrazňuje, že kľúčovým pilierom má byť práve kapitalizačný pilier založený na osobných sporivých účtoch. Podľa predloženého návrhu povinná účasť v kapitalizačnom pilieri sa predpokladá u osôb, ktoré vstúpia na trh práce po účinnosti zákona o sociálnom poistení, t. j. teda po 1. 1. 2004 a pre ostatné osoby vo veku 35 až 55 rokov má platiť princíp slobodného rozhodnutia, pokiaľ ide o vstup do systému dôchodkového sporenia. Podľa vyjadrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa predpokladá, že do dôchodkového sporenia sa zapojí 30, možno až 50 percent príslušných poistencov.
Z hľadiska základného finančného smerovania príspevkov na dôchodkové zabezpečenie sa predpokladá, že súčasná 28-percentná sadzba celkových príspevkov sa v súhrne nezmení, zmení sa však ich vnútorné členenie do jednotlivých fondov, pilierov, a to smerovanie 10 percent do priebežného, 10 percent do kapitalizačného, 8 percent na krytie invalidných a pozostalostných dôchodkov.
Posúdenie výšky odvodu do jednotlivých fondov, respektíve účelov by si vyžiadalo hlbšiu vecnú analýzu najmä z hľadiska, či je zdôvodnená a primeraná pomerne vysoká sadzba odvodov do kapitalizačného piliera 10 percent, keď v štátoch, ktoré sa uvádzajú ako príklady úspešnej reformy dôchodkového zabezpečenia, sa uplatňovala podstatne nižšia sadzba odvodov do druhého piliera. To je pre mňa zatiaľ otázka, hovorím o tom preto, že sa to určite z hľadiska deficity dotkne prvého priebežného piliera.
Pri otázke, čo prinesie reforma dôchodkového zabezpečenia pre občanov, treba povedať, že zapojenie sa do kapitalizačného piliera bude výhodné pre mladú a dobre zarábajúcu strednú generáciu, pričom by na nej nemali prerobiť ani priemerne zarábajúci občania vo vekovej kategórii od 30 do 40 rokov. Ukazuje sa, že prechod na kapitalizačný systém bude neperspektívny a nevýhodný pre starších občanov a podpriemerné príjmové skupiny. Tam treba urobiť kompenzačné mechanizmy, ale uplatniť ich ešte v návrhu zákona. Uvedené skupiny občanov by v priebežnom systéme dostali vyššie dôchodky ako v podmienkach dôchodkového sporenia v kapitalizačnom pilieri. Dopady na jednotlivé príjmové skupiny občanov by mali byť kvantifikované a transparentné, aby umožnili zodpovednejšie rozhodovanie sa o výhodách, respektíve nevýhodách vstupu do systému vrátane posúdenia všetkých aj sociálnych aspektov pri realizácii dôchodkovej reformy. Treba brať do úvahy, že dôchodková reforma počíta s kombináciou dôchodkov z priebežného systému a dôchodkovej renty, z dôchodkového sporenia, ako aj s odkázanosťou určitej skupiny dôchodcov aj na sociálne dávky.
Javí sa, že nový systém dôchodkového sporenia bude výhodný zhruba pre 30, možno 40 percent poistencov s nadpriemernými príjmami, na ktorých sa orientuje vo svojich úvahách aj rezort ministerstva práce a považuje ich za kľúčový pri presadzovaní princípu zásluhovosti. Veľká časť súčasných poistencov neperspektívnych pre kapitalizačný pilier z hľadiska veku, respektíve pre ktorých bude systém nevýhodný z hľadiska možného dôchodku zostane v priebežnom systéme so všetkými problémami z hľadiska finančného krytia dôchodkov. Túto skutočnosť treba dať do pozornosti najmä z dôvodu, že priebežný systém sa počas dlhšieho časového obdobia kvantifikuje ako deficitný.
S reformou dôchodkového zabezpečenia súvisí otázka posunutia veku odchodu do dôchodku na 62 rokov, pričom takéto riešenie sa zdôvodňuje demografickou nevyhnutnosťou, ktorú sprevádza vyšší priemerný vek obyvateľstva. Nový systém dôchodkového zabezpečenia má zabezpečiť práve moment predlžovania dĺžky života. Otázka posunutia veku odchodu do dôchodku je veľmi citlivou otázkou, a to tak demograficky, ako aj sociálne. S faktom starnutia populácie zápasí prakticky celá Európa. Nemožno však tento problém riešiť za cenu tvrdých jednostranných riešení. Slovenská republika je krajinou s vysokou mierou nezamestnanosti, ktorej predĺženie veku odchodu do dôchodku sa reálne ukazuje ako sociálne a ekonomicky neúnosné. Treba zvážiť, či jednostranné úspory v dôchodkovom fonde budú dôležitejšie ako vyvolané zvýšené požiadavky na sociálne podpory pre ľudí bez práce. Racionálnejším riešením podľa nás by mohlo byť na prechodné obdobie zachovať súčasnú vekovú hranicu odchodu do dôchodku pre mužov a ženy a o posunutie veku odchodu do dôchodku rozhodnúť definitívne po dopracovaní a sfunkčnení druhého piliera dôchodkového zabezpečenia. To je to, čo som povedal na úvod, že potreboval by som mať alebo mali by sme mať všetky tri systémové pilierové zákony, návrhy pred sebou a zvažovať a rozhodnúť v prospech veci.
V reforme dôchodkového zabezpečenia sa venuje mimoriadne veľká pozornosť hlavne podmienkam rozbehnutia a fungovania kapitalizačného piliera vrátane dôchodcovských správcovských spoločností, dôchodkových fondov, otázok dohľadu a podobne. Zo stránky, že ide o úplne nový inštitút v systéme dôchodkového zabezpečenia s takouto zvýšenou pozornosťou, by bolo možné, samozrejme, súhlasiť. Keby sa na druhej strane venovala minimálne taká pozornosť aj priebežnému systému, v ktorom bude začlenená aspoň po dlhšie časové obdobie prevažujúca väčšina poistencov. Pokiaľ ide o vzťah k priebežnému systému, treba dať do pozornosti otázku deficitov v priebežnom systéme, ktoré sa v priebehu dlhšieho časového obdobia budú pohybovať vo vyšších ročných sumách aj okolo 10 miliárd Sk. Reálnejšie krytie deficitov priebežného systému je zabezpečené zhruba do roku 2008 z príjmov vyčlenených z výnosov privatizácie SPP asi 65 miliárd Sk. V ďalšom období sa potreby dôchodkového fondu v priebežnom systéme majú kryť z odvodov poistného, z rozpočtových zdrojov všeobecných príjmov štátneho rozpočtu z daní, z mimorozpočtových zdrojov a podobne. V súvislosti s krytím deficitu v priebežnom systéme sa v súčasnosti zvažuje použitie mimorozpočtových zdrojov z privatizácie v rozsahu 50 alebo 100 miliárd Sk na zabezpečenie fungovania priebežného systému v podmienkach reformy dôchodkového zabezpečenia. Treba poznamenať, že v súčasnosti ide o neexistujúce zdroje, ktorých výška a možnosť použitia na tento účel bude závisieť od budúcej privatizácie energetiky.
Možno očakávať, že rozbehnutie dôchodkovej reformy bude vyvíjať silný tlak na urýchlenú privatizáciu ešte nesprivatizovaných odvetví. Z dlhodobého hľadiska nie je priebežný systém garantovaný reálnymi finančnými zdrojmi z aspektu krytia deficitov. Krytie deficitu v priebežnom systéme bude v dlhšom časovom období aktuálnou otázkou v rámci verejných financií. A myslím si, že na rôznych stretnutiach odbornej obce sme toho svedkami. Nebude to len v súvislosti s odčlenením časti príspevkov na poistenie do kapitalizačného piliera, ale aj s povinnosťou každoročne valorizovať dôchodky v priebežnom systéme. Nemožno vylúčiť pri problémoch, zdrojoch a potrebách štátneho rozpočtu modifikovať aj legislatívne princípy valorizácie dôchodkov.
Otázkou je aj to, ako sa s deficitom Sociálnej poisťovne v základom fonde dôchodkového zabezpečenia vyrovná Slovenská republika z hľadiska dodržiavania maximálnej výšky deficitu verejných financií na hrubom domácom produkte podľa maastrichtských dohôd, ktorá bude rozhodujúca pre vstup do Menovej únie po vstupe do Európskej únie.
S reformou dôchodkového zabezpečenia súvisia aj otázky finančnoprávneho postavenia inštitúcie, ktorá bude spravovať priebežný systém, Sociálnej poisťovne. V návrhu sa objavujú zmeny postavenia Sociálnej poisťovne, zrušenie správnej rady, posilnenie dozornej rady, zmeny postavenia výkonného orgánu, riaditeľa a podobne.
V reforme dôchodkového zabezpečenia, pokiaľ ide o dôchodkové sporenie, sú viaceré podľa mňa problematické miesta, ktoré nie sú dostatočne vyjasnené, respektíve dotiahnuté ešte do cieľových riešení. Ide predovšetkým o také základné otázky, akými sú nákladnosť systému, predpoklad možných výnosov z prostriedkov kapitalizačného piliera, zabezpečenie ochrany úspor, sporenie v súkromných spoločnostiach s rovnakými rizikami ako pri každom podnikaní na finančnom trhu, reálnosť výhodnejšieho zhodnocovania úspor v kapitalizačnom pilieri vzhľadom na optimistické očakávania z hľadiska možných výnosov, vytváranie mimoriadne atraktívneho priestoru pre podnikateľské subjekty.
Jedným z rizík reformy dôchodkového zabezpečenia môžu byť aj invalidné a pozostalostné dôchodky, a to z hľadiska vyčleneného podielu v rámci odvodov na poistenie 8 percent, ako aj podmienok ich poskytovania. V súčasnosti sa v značnom rozsahu prezentujú názory na zneužívanie invalidných dôchodkov, čo môže ovplyvniť kvantifikáciu nevyhnutného podielu z poistných odvodov na financovanie invalidných dôchodkov.
So všeobecných konštatovaním a s využívaním týchto dôchodkov, dámy a páni, nemožno súhlasiť. Nebolo by vhodné, aby sa situácia občanov so zdravotným postihnutím aj touto formou zhoršovala, ak by sa v rámci reformy dôchodkového zabezpečenia nevytvorili adekvátne podmienky na reálnejšie riešenia invalidných dôchodkov.
Vážené poslankyne, poslanci. Dovoľte mi, aby som pristúpil k zdôvodneniam svojich pozmeňujúcich návrhov, ktoré budem predkladať, z vecného hľadiska.
Vládny návrh zákona o sociálnom poistení nerieši napríklad otázku hmotného zabezpečenia občanov, ktorí sa stali invalidmi pred ukončením povinnej školskej dochádzky a ktorým ešte nevznikol nárok na invalidný dôchodok. Títo ľudia by boli odkázaní len na dávky hmotnej núdze, ktoré im nedokážu zabezpečiť primeranú životnú úroveň. Preto navrhujem v prechodnom období zabezpečiť týchto ľudí podľa dnes platnej právnej úpravy. Po schválení avizovaného osobitného zákona, ktorý upraví hmotné zabezpečenie takzvaných invalidov z mladosti, predmetné prechodné ustanovenie stratí platnosť, tak to máme aspoň podľa dohody s pánom ministrom.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o sociálnom poistení, tlač 283, znie: V § 263 sa dopĺňa odsekom 12 v tomto znení: "V období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 sa nárok na invalidný dôchodok posudzuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak občan po a sa stal invalidný pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádza, po b nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok a po c dovŕšil 18 rokov veku."
Pozmeňujúci návrh číslo 2. Návrh zákona o sociálnom poistení, ktorý bol predložený na rokovanie do Národnej rady, predpokladá, aby zamestnávatelia ešte tri roky od 1. 1. 2004 až do 31. 12. 2006 hradili plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993. To znamená, že takmer výlučne ide o zodpovednosť právnych predchodcov súčasných zamestnávateľských subjektov. Týmito právnymi predchodcami boli hlavne štátne podniky, respektíve štátne akciové spoločnosti. Súčasní zamestnávatelia prevzali a naďalej zamestnávajú len časť poberateľov plnení za horeuvedené pracovné úrazy a choroby z povolania. Časť poberateľov postupom času prestala u zamestnávateľov pracovať, v dôsledku čoho zamestnávatelia nemajú možnosť ovplyvňovať vyplácané plnenia. Z uvedeného dôvodu navrhujem, aby zamestnávatelia Sociálnej poisťovni nepreplácali plnenia za všetkých oprávnených poberateľov plnenia, ale len za tých, ktorých zamestnávajú k 1. 1. 2004. Súčasní zamestnávatelia väčšinou nenesú priamu zodpovednosť za takzvané staré prípady náhrady škody za pracovné úrazy a choroby z povolania. Táto povinnosť im vznikla z titulu prechodu práv a záväzkov z predchádzajúcich pracovnoprávnych vzťahov.
Na základe uvedeného žiadame, aby zamestnávatelia neuhrádzali do 30. 6. 2007 Sociálnej poisťovni plnenia v plnom rozsahu, ale len v rozsahu plnení vyplatených zamestnancom, ktorých zamestnávajú k 1. 1. 2004. Plnenia za ostatných vrátane invalidných dôchodcov navrhujeme, aby hradila Sociálna poisťovňa, ktorá má vytvorené dostatočné zdroje. V súčasnej dobe Sociálna poisťovňa hospodári vo fonde škôd za pracovné úrazy a choroby z povolania s prebytkom viac ako 1 miliarda Sk a zamestnávatelia stále odvádzajú vyššie poistné zo zodpovednosti za pracovné úrazy a choroby z povolania, ako Sociálna poisťovňa vypláca. Uvedený problém sme, samozrejme, prerokovali aj so Sociálnou poisťovňou a myslím si, že tento návrh by mohol byť akceptovaný.
Tretí pozmeňujúci návrh. V dôvodovej správe na strane 203 k § 74 sa píše, že: "Z platného zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení sa navrhuje vypustenie odseku, ktorý by mal umožniť priznávať vdovecké dôchodky vdovcom, ktorých manželky zomreli pred účinnosťou zákona." Z platnosti pripravovaného zákona nemožno vylúčiť takú veľkú skupinu vdovcov dôchodcov. Približne ide o 70-tisíc vdovcov, ktorá ovdovela pred účinnosťou navrhovaného zákona. Ide jednoznačne o porušenie podľa môjho názoru zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá je jedným zo základných právnych princípov platných v Európskej únii. Moja predstava, tak som si to predstavoval, keby sa teraz niekomu z nás chlapov stalo, že by sme ovdoveli, nemáme nárok, a keby sa to stalo nejakému chlapovi v januári, ten už nárok má. Je to nezmysel. Ak by nedošlo k navrhovanej úprave, budem to pokladať za pokračovanie súčasne neprípustnej dlhodobej diskriminácie, keď sa vdovské dôchodky priznávajú ženám, dôchodkyniam, ale vdovcom dôchodcom v takom istom postavení sa vdovecké dôchodky nepriznávajú, pritom je nám všetkým známe, že táto skupina patrí ku skupine občanov s najnižšími príjmami na domácnosť, čím je sociálne i spoločensky značne hendikepovaná.
Znenie môjho pozmeňujúceho návrhu je nasledovné. V § 74 navrhovaného zákona o sociálnom poistení navrhujem rozšíriť nový ods. 7 v tomto znení: "Ustanovenia o vzniku nároku na vdovecký dôchodok platia rovnako aj na vdovcov a dôchodcov, ktorí ovdoveli v predchádzajúcom období a ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona spĺňajú podmienky ustanovené v ods. 1 až 5."
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)