Středa 24. září 2003

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Navrátilová, pripraví sa pán poslanec Tkáč.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Budem reagovať na vystúpenie kolegu, ktorý uviedol, že viac ako tri štvrtiny občanov budú postihnutí touto reformou spôsobom, ktorý reálne zníži ich dôchodky. Bolo by korektné, keby sme narábali s rovnakými číslami a keby sme radšej počítali a menej hovorili, pretože v mediáne poistného kmeňa je osobný mzdový bod 0,8. Po týchto korekciách, ktoré sú navrhnuté, osobný mzdový bod presiahne hodnotu 0,9. Hodnota 0,9 je pásmo, ktoré je neutrálne voči tejto reforme. Od 0,9 do 1,0 žiaden veľký posun v dôchodkoch nebude, to je pravda, ale nie je pravdou, že táto časť občanov bude postihnutá.

Len pre informáciu a pre čísla, pretože sú tu novinári a potom vzniká naozaj dojem, že my sme asociálni ľudia. V prvom decile poistného kmeňa je koeficient 0,5. V prvom kvartile je koeficient 0,6, a ako som už uviedla, v mediáne je koeficient okolo 0,8. Hranica, kde sa to láme, je 0,82, to je neutrálne pásmo. Takže toľko k vystúpeniu môjho kolegu.

Ja sa tiež chcem vlastne zastaviť pri otázke, či je vôbec potrebná reforma dôchodkového systému a zodpovedať aj na niektoré problémy, ktoré tu naznačil pán kolega z komunistickej strany. Je pravdou, že úlohou sociálneho zabezpečenia je zabezpečiť občanovi príjem v starobe alebo pri neschopnosti pracovať. Rozsah dôchodkového zabezpečenia v starobe vždy závisí od spoločenskej tradície, aktuálnej situácie v spoločnosti a, samozrejme, od životnej úrovne obyvateľstva. Dnešné sociálne zabezpečenie v Slovenskej republike je tvorené povinným, priebežne financovaným systémom, v ktorého rámcoch určených zákonom č. 100 o sociálnom a teraz musíme zdôrazniť zabezpečení. Popri tomto systéme existujú aj niektoré dobrovoľné schémy dôchodkového poistenia, o ktorých ale nechcem hovoriť.

Pre existujúci systém dôchodkového zabezpečenia na Slovensku je typickou črtou redistribúcia zdrojov vybraných od zamestnancov s vyššími príjmami k zamestnancom s nižšími príjmami. Redistribúcia zdrojov je prítomná vo väčšej či menšej miere vo všetkých priebežne financovaných systémoch.

Pán kolega z komunistickej strany povedal, že v rámci tohto zákona sa vymykáme európskej tradícii. Rada by som mu pripomenula, že okolo roku 1860 istý pán Bismarck vo svojej veľkej láske k sociálnym demokratom vytvoril systém, ktorý sa veľmi podobá tomuto systému a aj v Európe má svoju tradíciu. Volá sa bismarckovský systém, v ktorom sa odvádza výška dôchodku od mzdy a bolo to poistenie, nie zabezpečenie. Ale pravdou je, že existujú aj iné modely, ten druhý myslím si, že sa volá beldridgeovský model, ktorý má väčšiu mieru redistribúcie, a dá sa povedať, že aj náš dnešný systém je vlastne nejakou kombináciou týchto dvoch systémov.

Nepoviem nič nové a všetci, ktorí pracujú v tejto oblasti, vedia, že tieto priebežné systémy sú parametrické systémy a zmena parametrov je vždy citlivá záležitosť. Ale pozrime sa, ako vyzerá dnešný výpočet dôchodku. Z priemernej mzdy za určité obdobie sa vezme len suma 10-tisíc. Čiže prvá vec je väzba na vyššie príjmy žiadna. Ale to ešte nestačí, pretože prvých 2 500 korún sa zoberie v plnej výške, zo sumy od 2 500 do 6 000 korún len tretina a od 6000 do 10 000 len jedna desatina. Na ilustráciu zo sumy 4 290 korún, ktorá bola myslím si v roku 2001 minimálna mzda, je takýto redukovaný priemerný vymeriavací základ 3 097 korún a z maximálneho vymeriavacieho základu 32 000 je redukovaný základ 4 067 korún. Nebudem sa ďalej dotýkať ostatného výpočtu, ale stačí, že za 42 odpracovaných rokov, a toto uvádzajú odborári, podotýkam, je z minimálneho vymeriavacieho základu dôchodok 5 156 korún, z maximálneho vymeriavacieho základu 6 394 korún. To znamená, že občan, ktorý odvádzal príspevky do Sociálnej poisťovne z minimálnej mzdy, dostane vyšší dôchodok, ako mal mzdu. Miera náhrady mzdy je 120 percent, u občana, ktorý odvádzal príspevky z maximálneho vymeriavacieho základu, je miera náhrady, prosím, 20 percent. Bez dlhých úvah môžeme náš systém dôchodkového zabezpečenia označiť za nespravodlivý alebo inak povedané, redistribúcia zdrojov od obyvateľov s vyššími príjmami k obyvateľom s nižšími príjmami dosiahla úroveň, v ktorej sa stráca motivácia platiť vyššie príspevky.

V aktuálnosti riešenia problému zmeny parametrov v slovenskom dôchodkovom systéme v smere posilnenia väzby starobného dôchodku na výšku odvádzaných príspevkov vládne v slovenskej spoločnosti zhoda, dokonca aj s odbormi. Vážnejším problémom ale je hodnotenie udržateľnosti celého systému.

Priebežne financovaný systém dôchodkového zabezpečenia je naozaj založený na solidarite, ktorej ekonomicky aktívna časť obyvateľstva vytvára zdroje na dôchodky poproduktívnej časti obyvateľstva, ktorá má právo na dôchodkové dávky odvodené zo svojich platieb do systému s takzvanej odloženej spotreby. Rovnováha takéhoto systému je založená najmä na pomere počtu platiteľov a poberateľov. Ak klesne počet platiteľov z rôznych dôvodov pod určitú mieru, stáva sa systém neudržateľný a môže viesť k masovej chudobe v starobe. Je povinnosťou elít v štáte, aby ohrozenie stability a dlhodobej udržateľnosti priebežného systému včas identifikovali a vykonali opatrenia na elimináciu potenciálneho schudobňovania staroby. Preto je namieste otázka, či je Slovensko ohrozované schudobňovaním staroby alebo stačí odstrániť deformácie existujúceho priebežného financovania starobných dôchodkov.

Za najčastejší dôvod potreby dôchodkovej reformy sa uvádza demografický vývoj. Nielen na Slovensku, ale v celej Európskej únii sa začalo hovoriť o časovanej dôchodkovej bombe. Odborné zdroje uvádzajú, že v Európskej únii je ohrozená kvalita 377 miliónov ľudí a zdroje, ktoré budú potrebné na sanovanie tohto problému, môžu dosiahnuť až pol bilióna eur ročne.

Demografia ohrozuje dôchodkové systémy predlžujúcim sa vekom života a nízkou pôrodnosťou. Kým predlžovanie veku života na Slovensku sa mení pomaly, fertilita žien zaznamenáva pokles porovnateľný s krajinami Európskej únie. Rozdiel s krajinami EÚ a Slovenska je v bezprostrednom ohrození nastupujúcej kohorty dôchodcov a počtu poproduktívnej populácie. Nastupujúca kohorta dôchodcov pochádza z obdobia povojnového baby boomu, to sú dnes asi 55-roční a generácia ich detí je ešte početnejšia. Táto vstupuje v súčasnosti na trh práce, avšak táto generácia už nezopakovala reprodukčné správanie svojich rodičov a práve oni sú tou ohrozenou skupinou, ktorá môže byť chudobná v starobe, čiže vlastne dnešná generácia tridsiatnikov.

Napriek tomu náš priebežný dôchodkový systém už dnes vykazuje deficity, myslím si, pán minister, 4 miliardy korún ročne. Kde sú teda vlastne tie deficity, prečo vznikajú v našom dôchodkovom systéme? Povedala som, že predlžovanie veku života na Slovensku postupuje pomalším tempom ako v Európskej únii, avšak náš dôchodkový systém vôbec nereagoval za posledné desaťročia na tento fakt, presnejšie povedané, politici nemali vôľu meniť vek odchodu do dôchodku. Stalo sa niečo, čo nikto neočakával, pretože pod tlakom kolektívneho vyjednávania bol niekoľko rokov umožnený predčasný odchod do dôchodku, a tak sa paradoxne celkový vek odchodu do dôchodku znížil namiesto potrebného zvýšenia, čím sa prirodzene zvýšil aj počet poberateľov dôchodku.

Na Slovensku prebieha feminizácia staroby, ale myslím si, že aj v celej Európe. Ženy odchádzajúce do dôchodku vo veku od 53 do 57 rokov sa dožívajú o šesť rokov v priemere viac ako muži odchádzajúci do dôchodku v 60 rokoch. Poberajú dôchodok asi o 10 rokov dlhšie ako muži, čím vytvárajú tlak na dôchodkový fond Sociálnej poisťovne. Pre zaujímavosť. Doba platenia ku dobe poberania u žien je koeficient 1,38, u mužov je 2,45. Samozrejme, že ďalším zdrojom deficitu je vysoká nezamestnanosť, ktorá existujúci dobrý demografický pomer produktívneho obyvateľstva k poproduktívnemu obyvateľstvu neodráža v pomere platcovia príspevkov ku poberateľom dávok.

Špecialitou, samozrejme, Slovenska je aj odvodová disciplína najmä samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré vzhľadom na redistribučné procesy strácali motív platiť odvody do Sociálnej poisťovne z vyšších vymeriavacích základov ako z minimálnej mzdy, no a o nedobytných pohľadávkach Sociálnej poisťovne už je aj škoda hovoriť. No a špeciálnym zdrojom deficitov, samozrejme, sú aj politici, pretože zmena parametrov dôchodkového systému je vždy politicky citlivá záležitosť a reformátori zvyčajne nezískavajú hlasy.

Takže ak máme dnes zhrnúť slovenský dôchodkový systém, môžeme povedať, že je nespravodlivý, demotivujúci platiť vyššie príspevky, dlhodobo demograficky ohrozený, deficitný a, samozrejme, politicky ovplyvniteľný, ale to je každý parametrický systém.

Takže moja odpoveď je, že tento systém je potrebné reformovať už aj z dôvodu zodpovednosti voči generácii dnešných tridsiatnikov. Otázka je, ako reformovať tento systém. Pokiaľ v potrebe reformovať existuje na Slovensku akási širšia zhoda v rozsahu reforiem, ako aj tu počúvame, už zhoda nie je. Tak priebežný systém dôchodkového zabezpečenia, ako aj kapitalizačný systém dôchodkového zabezpečenia majú svoje výhody a nevýhody. Môžeme zostať pri parametrickej reforme, lenže potom si povedzme, na akú dlhú dobu vlastne máme túto reformu. Východiskom je naozaj len postaviť kapitalizačný pilier a v tejto snemovni v dohľadnej dobe budeme mať iste veľkú diskusiu o tom, aká to vlastne bude reforma.

Bude to reforma, ktorá bude reformou diverzifikovaných rizík, že to bude pomer 10 ku 10? Alebo to bude model komplementárnej reformy, kde nosnú časť bude ešte stále tvoriť priebežný systém? Alebo ponecháme na voľbe obyvateľa či obyvateľov, či si zvolia jeden alebo druhý systém? Toto všetko sú odborné veci, o ktorých treba diskutovať a určite sme prístupní diskutovať aj s opozíciou a pozorne počúvať, čo nám opozícia bude hovoriť. Pretože reforma dôchodkového zabezpečenia musí mať nejakú stabilitu, a pokiaľ môžem ja k tomu prispieť, určite budem počúvať, čo mi kolegovia z opozície budú hovoriť.

Ja by som sa rada ešte pristavila pri niektorých tvrdeniach, že reforma sa robí pre bohatých. Reforma sa nemusí robiť pre bohatých, pretože bohatí si dokážu zabezpečiť svoje dôchodkové príjmy aj bez sociálneho systému. Reforma sa robí pre ľudí, ktorí pracujú. A ja si myslím, že treba takú reformu, ktorá bude motivovať ľudí pracovať. A k tým opatreniam, ktoré už prijala vláda, ja si myslím, že ďalší motív aj pre zamestnancov bude práve táto dôchodková reforma, lebo budú vytvárať na svojich zamestnávateľov tlak, aby odvádzali za nich príspevky do dôchodkového zabezpečenia, teda do Sociálnej poisťovne.

Prezrela som si návrhy na niektoré zmeny oproti vládnemu návrhu a musím reagovať na tie návrhy, ktoré zvyšujú výdavky Sociálnej poisťovne vo vzťahu k odpúšťaniu, respektíve zvýhodňovaniu rodín s deťmi, a preto v rámci svojho vystúpenia chcem podať dva návrhy. Jeden procedurálny. Žiadam vyňať body 23, 24, 61 a 77 na osobitné hlasovanie a navrhujem v § 137 sa v texte slová "2,5 percenta" nahrádzajú slovami "2,75 percenta".

Pán predsedajúci, ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky. Jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja len naozaj jednu malú faktickú poznámku k tomu, čo tu pani poslankyňa hovorila. Reformu určite áno, ale ide o to, či práve túto reformu, pani poslankyňa, a či tie vaše čísla, o ktorých ste hovorili, sú naozaj vierohodné. Vy ste doslova povedali, že občania budú touto reformou postihnutí. Tak naozaj, pani poslankyňa, aby ste o nás nemohli hovoriť, že sme postihnutí, budeme hlasovať proti tejto reforme.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová s reakciou.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Nebudem sa toho dotýkať. Hlas o ozname a o hlasovaní poslaneckého klubu, ale odporúčam vám jeden materiál, volá sa to Informačný systém o priemerných zárobkoch, kde si tieto čísla môžete overiť a uvidíte, že to, čo som tvrdila, nebolo vymyslené, ale bolo prepočítané.

Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, ja som uzavrela možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Nehlásili ste sa. (Hlasy v sále.) Pani poslankyňa Navrátilová uzavrela faktické poznámky svojou reakciou. Pán poslanec Jarjabek mal faktickú poznámku, po ňom pani poslankyňa Navrátilová. Každý, kto sa pozrel na tabuľu, videl to čo ja. (Hlasy v sále.) Pán poslanec Ondriaš, no ale tak, buď si povieme, že nie ste prihlásený, alebo nefunguje systém, ale ja tu potom neudržím normálny poriadok.

Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš, zapnite mu mikrofón.

K. Ondriaš, poslanec: Ja ďakujem, ale ozaj som sa hlásil, predsa si nebudem vymýšľať. Ja mám len poznámku k demografickému vývoju na Slovensku. Bohužiaľ, ten vývoj u nás je vynikajúci, keď ho porovnávame so západnými krajinami. Chcel by som povedať, že pomer populácie vo veku 20 až 59 rokov ku populácii nad 60 rokov v roku 1995 na Slovensku bol 3,6. V súčasnosti sa zvýšil na 3,7 a takýto bude aj v roku 2005. Pre zaujímavosť tento pomer v súčasnosti v Nemecku je len 2,4, vo Francúzsku 2,7, vo Švédsku 2,3 a tak ďalej. Slovensko takýto nízky pomer, aký je v krajinách západnej Európy, v súčasnosti dosiahne až okolo roku 2018. Tak nie je to demografický vývoj, ale je to nezamestnanosť, neschopnosť ekonomiky vytvárať zdroje pre dôchodky. To je dôvod reformy dôchodkov.

Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pokračujeme v rozprave. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Tkáč, po ňom pán poslanec Brocka.

V. Tkáč, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Dovoľte mi, aby som v úvode povedal, že sa pokúsim mimoriadne stručne reagovať aj napriek tomu, že je to veľmi zásadný zákon, o ktorom diskutujeme, a je to zákon kódexového typu. Preto sa ospravedlňujem za tézovitosť svojich vystúpení a chcel by som predovšetkým poukázať na niektoré systémové veci a väzby, v ktorých tento zákon funguje a pôsobí, prípadne ktoré mienim kritizovať.

Chcem predovšetkým uviesť, že ak niekto raz bude písať diplomovú či doktorskú prácu o niekoľko rokov o slovenskom sociálnom zabezpečení, tak v rozpätí jedného či dvoch rokov asi bude zúfalý, pretože tu vzniká naozaj paradoxná situácia. Je prijatý základný zákon o sociálnom poistení, dnes už je v Zbierke zákonov, má číslo 413, a zároveň v podstate tá istá vládna garnitúra zmrazí vlastný kódex a začne pracovať na novom zákone. A v súčasnosti schvaľujeme zákon v čase, keď platí iný zákon o sociálnom poistení a ešte predtým platia zákony, ktoré má zrušiť ten iný zákon, a je to vraj reforma. Chcem povedať, že postoje k týmto záležitostiam sú v tomto zmysle naozaj veľmi bizarné.

Druhá taká zásadná poznámka v tejto súvislosti je, že plne podporujem názor kolegyne poslankyne Bauer a tiež aj podpredsedníčky výboru pre sociálne veci a bývanie, že vôbec nič by sa nebolo bývalo stalo, keby sme boli mali na stole aj ďalšie zákony, ktoré s tým súvisia. Predovšetkým je to otázka zákona o dôchodkovom sporení alebo takzvaný kapitalizačný pilier, ktorý by mal byť týmto zákonom vytvorený. Tu totiž je skutočne odborný úžasný šok alebo problém, ako sú nastavané parametre tohto zákona, o ktorom dnes hovoríme, a v akých súvislostiach tieto parametre budú pôsobiť s kapitalizačným zákonom. Pokiaľ ja som informovaný, tento kapitalizačný zákon, tak ho pre krátkosť času nazvem, je v podstate pripravený a bolo by treba niekoľko dní či týždňov o tomto zákone podiskutovať a mohli sme to mať všetko na stole naraz a mohli sme skutočne komplexne k týmto záležitostiam pristupovať.

V tejto súvislosti som plne v synchróne s odborníkmi z Nadácie F. A. Hayeka, ktorí argumentujú tým, že parametre tohto zákona nie sú nastavené správne a že zadlženosť systému vrátane nárokov na štát v tomto zákone nie sú absolútne zabránené, že systém, ktorý chceme reformovať, je dokonca lacnejší než systém, ktorý týmto novým zákonom chceme spúšťať.

Ďalej by som chcel povedať tretiu zásadnú poznámku, že nie je možné a nie je to ani ľudsky, ani politicky správne, ak sa šíri neoprávnený optimizmus nad kapitalizačným pilierom. Vážení, uvedomme si veľmi jasne jednu skutočnosť, že prvé dávky z kapitalizačného piliera, ak by sa mali začať vyplácať, budú na svete o niekoľko rokov, dokonca poznám skupinu odborníkov, ktorá to má prepočítané a hovorí o desiatich rokoch.

Čiže ak sa tento systém spustí, a ja si myslím, že treba, aby sa o tom diskutovalo, nech sa spustí, ale nech je čistý, transparentný, nech je bez nejakej dymovej clony a nech je absolútne spravodlivý, ale treba povedať, že začne byť efektívny v spoločnosti po desiatich rokoch. Ak si spočítate, že by fungovali vládne systémy normálne, tak je to vlastne obdobie troch vlád, ktoré o desať rokov môžu ešte trikrát do systému vstúpiť.

Teraz bez emócií a bez urážok chcem povedať jasne, že v podstate tá istá vládna garnitúra, znovu opakujem, vlastne mení sama seba a sme v dvoch volebných obdobiach. Do pôsobenia prvej dávky z kapitalizačného piliera uplynie ešte doba desiatich rokov. Ja len chcem povedať, že tento systém treba spúšťať, ale nie je možné šíriť medzi obyvateľstvom neoprávnený optimizmus, pretože jeho realita skutočne nabehne o desať rokov.

Dnes sme v podstate dvanásť rokov od pádu bývalého režimu a treba povedať, že dôchodcovia sú skupina občanov, ktorá si najviac odskákala tieto zmeny, ktoré od roku 1990 nastali, že aj podľa prepočtov Jednoty dôchodcov je spoločenská zadlženosť vo vzťahu k dôchodcom skoro 30 percent vo vzťahu aj k rastu životných nákladov.

Chcem povedať teraz veľmi zásadnú otázku alebo zásadnú myšlienku podľa mojej mienky, že to, čo sa tu udialo v privatizácii od roku 1990, bola najvulgárnejšia urážka spravodlivosti vo vzťahu práve k dôchodcom. Práve dôchodcovia boli tvorcovia týchto hodnôt, ktoré sa tu rozdali, a pri rozdeľovacích procesoch v privatizácii sa tieto prostriedky dôchodcom nedostali. Preto si myslím aj v súvislosti s kapitalizačným pilierom, a o tom bude zrejme o niekoľko týždňov reč v tejto sále, že dostať sa znovu na tému privatizačných prostriedkov, ktoré by mali byť však ošetrené správne a spravodlivo a mali by byť rozdelené dôchodcom podľa miery ich zásluh na tvorbe týchto hodnôt. V tejto súvislosti by to bola asi najspravodlivejšia možnosť prerozdeľovania majetku, akú ešte by sme mohli v konečnom dôsledku pred poslednou korunou, pred posledným kilom tohto majetku vlastne, obrazne povedané, zabezpečiť.

Systémové otázky nového zákona o sociálnom poistení sú v tom, a ja to považujem za veľkú chybu tohto systému, že tento zákon nedáva odpovede na niektoré systémové väzby. Jednoducho sa tu v podstate zasahuje ďalej v iných systémoch do tých oblastí, ktoré spadajú do systému sociálneho zabezpečenia a tradície v tomto systéme sú dnes všade v Európe aj vo svete maximálne uznávané ako hodnota. Teda nie ako niečo, čo treba za každú cenu búrať a rušiť. Myslím tým najmä tieto otázky.

Po prvé, je to väzba na nemocenské poistenie. Skutočne sa tu ide v podstate celý systém nemocenského poistenia likvidovať. Treba uviesť, že za roky 1998 až 2002 nemocenské poistenie bolo pokladňou a sporivým fondom pre dôchodky. Takmer 12 miliárd korún sa prelialo z nemocenského poistenia do dôchodkového systému s tým, že aj sociálni partneri boli mimoriadne pokojní a tichí, pretože nepožadovali oprávnenosť valorizácie dávok nemocenského poistenia.

Tento prístup, ktorý dnes evidujeme, je veľmi zložitý. Chýba tu odpoveď na otázku, čo s kúpeľnou liečbou. Kúpeľná liečba bola vecnou dávkou nemocenského poistenia už od roku 1956. Spolu s rekreáciou detí a výberovou rekreáciou tvorila takzvaný systém vecných dávok. V súčasnosti, ak aj nepoznáme ešte parametre štátneho rozpočtu na budúci rok, v podstate veľká aktivita smeruje k likvidácii kúpeľnej liečby.

Čo považujem za záhadné a problém, a to sa možno ešte teraz aj v závere dá napraviť, je otázka, čo s dávkami, ktoré sa rušia týmto systémom. Myslím tým napríklad dôchodok za výsluhu rokov, ktorý sa týka skutočne veľmi silnej brandže v kultúrnej oblasti - balet, hudobníci či v niektorých super extrémnych profesiách. Toto je otázka, na ktorú zatiaľ nemáme odpoveď.

Veľmi by som žiadal kolegov poslancov, aby ste zvážili oprávnenosť, opodstatnenosť požiadavky vrátiť sa k vdoveckému dôchodku. Jednota dôchodcov považuje otázku vdoveckého dôchodku v súvislosti s týmto novým zákonom za základnú a podstatnú. Myslím si, že z hľadiska oprávnených požiadaviek Jednoty dôchodcov vdovecký dôchodok patrí podľa mojej mienky medzi dominantné požiadavky Jednoty dôchodcov. A keď je dnes novým politickým problémom antidiskriminačný zákon, tak je evidentné, že absencia vdoveckého dôchodku je jasnou diskreditáciou časti občanov. A to by sme mohli v tomto smere tu v parlamente dotiahnuť.

Ďalej by som chcel uviesť zase, znovu opakujem, nechcem nikoho vzrušiť, že sa nepodarilo ani v tomto zákone zabezpečiť univerzálnosť systém. A už dnes sa zase hovorí a v médiách to už aj prešlo, že niekedy na jar sa už chystá novela tohto zákona. Čo je zase bizarná záležitosť, ale boh súď, ak by tá novela mala pomôcť tomu, čo možno v súčasnosti schválime zle, tak nech to bude.

Ale otázka silových rezortov by sa už mala konečne rozťať. A treba povedať, že znovu bez emócií a politiky aj v čase, keď som vykonával štátnickú funkciu, nepresadili sme to ani my vtedy. A to hovorím absolútne jasno, otvorene. Čiže moje kritické pripomienky znovu nie sú na urážku, ale na zamyslenie a na prípadnú rekonštrukciu toho, čo máme schvaľovať.

Chcem ešte na záver uviesť alebo teda povedať niektoré veci, že sú tam nevyjasnené parametre tohto systému, a to vo vzťahu medzi dôchodkami invalidnými, starobným dôchodkom a medzi dôchodkami pozostalých.

Za absolútne nevhodné považujem rušiť verejnoprávny charakter Sociálnej poisťovne. Ja som nevystupoval k tomu, čo sa tu deje z hľadiska poštátnenia úradov práce. Považujem to skutočne za hrubý krok. A znovu bez urážky chcem apelovať aj na ideologické programy politických strán, ktoré sú vo vládnej koalícii, veď sme sa dosť načítali od rôznych apologétov, ktorí vysvetľovali tieto programy v médiách, ako už stačila úloha štátu, ako už bolo dosť štátu a že štát je ten najhorší vlastník a správca a podobne. A zrazu sa tento systém poštátňuje.

Tak ako sa poštátňujú úrady práce podľa britského modelu, a je to evidentné, že ste sa zaľúbili do tohto systému, tak sa znovu poštátňuje forma podľa mojej mienky Sociálna poisťovňa. Zbytočne, je to absolútne zbytočný krok, aj keď mi je úplne jasné, že tu ide o trojpercentný deficit HDP vo vzťahu k maastrichtským kritériám a o mixovanie prostredníctvom štátnej pokladnice stá miliárd korún zo zdrojov Sociálnej poisťovne i úradov práce. Tento krok ja považujem za spiatočnícky, nedemokratický. Znovu sa centralizuje, poštátňuje systém, ktorý bol decentralizovaný, bol v rukách tripartity. Dá sa o tom diskutovať, či ten model je jediný, alebo bol správny, ale v každom prípade ide o jednoznačné poštátnenie v sociálnej sfére. A toto je systémová chyba, ktorú robíte a za ktorú sa jednoducho hlasovať nedá.

Veľmi vážna otázka, a chcem na to upozorniť, okrem parametrov je otázka implementácie zákona. Uvedomme si, že pri stlačení posledným tlačidlom posledného poslanca, nemyslím tým hodnotovo v tomto parlamente, končí sa úloha vlády, končí sa úloha parlamentu a ostáva to všetko na výkone.

Treba povedať, že po traume z nebankových subjektov, po tom, čo sa v podstate veľmi zle rozvíja doplnkové dôchodkové pripoistenie, a pokúsim sa ho napraviť v pozmeňujúcich návrhoch, že sa znovu spochybnila čistota, by som povedal, aj kredibilita, ale aj imidž Sociálnej poisťovne. Bude teraz na novom manažmente, aby tento imidž znovu napravil, ale v každom prípade nemám istotu, ale teraz to hovorím ako predseda výboru pre sociálne veci a bývanie, či takto pripravený zákon vrátane aj kapitalizačného pilieru je a kedy je spôsobilá Sociálna poisťovňa zabezpečiť. My nemôžeme bez stanoviska odborníkov zo Sociálnej poisťovne, a viem dobre, že aj manažment v oblasti najmä výpočtovej techniky, skenovania spisov, zavádzania osobných účtov, tento manažment začína v podstate v novej zostave a nemáme od nich jasnú správu, či je a kedy Sociálna poisťovňa tento systém spôsobilá zabezpečiť.

Znovu opakujem, nie je problém prijať zákon, ale častejšie, a to počúvame od Európskej komisie dennodenne, problém je uviesť tento zákon do života. A tam mám zatiaľ pochybnosti, bodaj by som o pol roka povedal, že boli zbytočné.

Na záver mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúce návrhy, a to tri. Prvý pozmeňujúci návrh v § 122 v ods. 17 vypustiť tretiu vetu, kde sa hovorí, že náhrada škody, teraz hovorím voľne, náhrada škody zo strany takzvanej rady riaditeľov sa zabezpečuje prostredníctvom správneho konania. Myslím si, že títo riaditelia sú evidentne v pracovnoprávnom vzťahu do systému, dovnútra a že by sa mali na to vzťahovať predpisy pracovného práva. Normálne podľa právnych predpisov, do ktorých zamestnanci Sociálnej poisťovne spadajú. Myslím si, že to je oprávnená požiadavka a nemôže nikomu ublížiť.

Mám dve pripomienky v § 138, a to ods. 2 a v § 138 ods. 8, kde ide o odpočítateľné položky za poistné, a odporúčam, aby sme tam vložili slová, že sa odpočítateľnou položkou majú stať aj príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie do výšky 3 percent hrubých ročných príjmov zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu. Poznámka je zákon č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov.

Tretia pripomienka je, aby sa v § 138 ods. 8 na konci odseku doplnil text "suma vymeriavacieho základu sa zníži o výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobu na jej doplnkové dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu, najviac do výšky 3 percentá jej príjmu". Poprosím, opravujem 10 percent, ktoré som uviedol v rozdanom predpise na 3 percentá. Mám to odkonzultované, je predpoklad, že by to bolo možné zo strany predkladateľa akceptovať.

Odôvodnenie je veľmi stručné. Myslím si, že netreba, znovu opakujem s prehnaným optimizmom hovoriť o základnom systéme, o kapitalizačnom ako o všelieku. Ale že doplnkové pripoistenie, tak ako je to všade aj na Západe v zložitých pomeroch bežné. Toto doplnkové pripoistenie je tiež zdrojom príjmov a pre rodinné účty, účty dôchodcov bude mať nezanedbateľné miesto. Podľa mojich odhadov o niekoľko rokov, možno o 10 - 12 rokov to bude bohatší systém než systém, ktorý dnes máme schvaľovať.

Chcem ešte na záver povedať niekoľko poznámok. Pri kapitalizačnom pilieri bude debata. Ja len potvrdzujem slová pána poslanca Ondriaša, že existuje v teórii sociálneho zabezpečenia číslo magické trojka. Ak je pomer tých, ktorí pracujú, a tých, ktorí berú dôchodok z poistného, ktoré títo platia, tri plus niečo, tak krajina môže byť šťastná. Ak je pomer nižší, tak je to smer k mimoriadne zložitým pomerom. Chcem ale uviesť, že trojka znamená a viac, či ide o tých ľudí, ktorí majú prácu. Pretože darmo sú v systéme a sú v produktívnom veku. To ešte nie je hodnota. Hodnotou je, ak je to realizovaný produktívny vek. To znamená majú prácu, a tým tvoria hodnoty. A tam sme už ďaleko pod trojkou.

Takže je aj trojka, aj nie je trojka magickým číslom a v tomto zmysle bez autoštylizácie aj ako predseda podvýboru pre populáciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy môžem povedať, že Slovensko je na tom veľmi zle, dokonca v oficiálnej demografickej ročenke za rok 2002 má Slovensko osobitnú pasáž, pretože v roku 2002 sa po prvýkrát dostalo z hľadiska populačného rastu na nulu. A to už je otázka, ktorú by sme mali riešiť aj na pôde parlamentu.

Verím, že návrhy, ktoré som predložil, podporíte. Myslím si, že bude treba o tých veciach, o ktorých sme dnes hovorili, diskutovať. Aj v mene výboru pre sociálne veci a bývanie môžem povedať, že budeme implementáciu toho zákona strážiť. A znovu opakujem, pevná Sociálna poisťovňa nie je podriadeným subjektom. Je to rovnocenný partner. Je to partner, ktorý vzniká a rodí sa v parlamente, jeho rozpočet schvaľujeme my a máme aj zodpovednosť za fungovanie Sociálnej poisťovne.

Čím skôr budeme mať zákon o kapitalizačnom pilieri, tým skôr nájdeme aj systémové väzby. Žiaľ, dnes je mi ľúto, ale tieto väzby nevidíme, a aj výhrady, ktoré v tejto súvislosti sú, nesmerovali k negácii tých, ktorí na reforme robia, pretože nie je rozhodujúce, kto reformu urobí, ale kedy ju spravíme. A otázka času dnes je na Slovensku veľmi dominantná.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia. Pokúsim sa svojím príspevkom vmestiť sa do času, ktorý zostáva do obedňajšej prestávky. A preto budem hovoriť len o veciach, ktoré považujem za najdôležitejšie v tejto chvíli.

Veľmi krátko k predchádzajúcim vystúpeniam by som chcel okomentovať niektoré výhrady. Napríklad pán kolega Ševc navrhoval, aby bola verejná diskusia. Ja chcem pripomenúť, že diskutujeme o dôchodkovej reforme už 14 rokov, a dokonca o zákone, ktorý je teraz na rokovaní Národnej rady, o zákone, ktorý je dnes v Zbierke zákonov pod č. 413 z minulého roka, predchádzajúci minister organizoval verejnú diskusiu. Čiže diskusia už prebehla a prebieha na mnohých odborných konferenciách vlastne nepretržite.

Pani spravodajkyňa navrhovala, ale myslím si, že aj pán poslanec Burian hovoril o tom, že by bolo užitočnejšie a lepšie, keby sme súčasne rokovali aj o prvom pilieri, aj o druhom.

Ja si myslím, že je to možné urobiť aj inak, lebo práve podľa toho, ako schválime dnes podobu prvého piliera, tak od toho sa bude odvíjať alebo bude potrebné robiť isté úpravy a zmeny už pri jestvujúcom návrhu zákona o dôchodkovom sporení.

Univerzálnosť systému, pridávam sa k tým, ktorí po nej volajú, a s uspokojením som prijal informáciu, že sa na tom pracuje a čo nevidieť, mali by sme túto zásadu zrealizovať.

Nesúhlasím s kolegom Tkáčom, keď varuje pred poštátnením Sociálnej poisťovne a upozorňuje na to, že tripartitný princíp je potrebné zachovať. Ja si myslím, že práve skúsenosť z existencie tripartitného princípu v Sociálnej poisťovni ukázala, že tu nefunguje.

Ak zo zákona je zodpovedný štát za solventnosť tejto inštitúcie, ale nemá možnosť efektívne túto inštitúciu usmerňovať a je v rukách, by som povedal, rukojemníkov sociálnych partnerov. Preto ja súhlasím so zmenou systému riadenia v Sociálnej poisťovni.

Dnešný dôchodkový systém je problémom nielen u nás, ale vo všetkých vyspelých krajinách, vôbec v každej krajine, kde existuje aký taký dôchodkový systém. Jestvujúci u nás priebežný systém financovania znamená, že tí, ktorí pracujú, sa skladajú na dôchodky tých, ktorí už nemôžu pracovať. Problém nie je len v tom, že sa znižuje počet tých, ktorí sú prispievateľmi, tých, ktorí sú bez práce a vlastne aktívne do dôchodkového systému neprispievajú, ale problém je aj v tom, a na to upozornil aj poslanec Tkáč medzi poslednými rečníkmi, keď upozornil, že problém je v demografickom správaní obyvateľstva.

No a tu by som chcel upozorniť na moje pozmeňujúce návrhy, pretože súvisia s týmto problémom. Naozaj mali by sme urobiť aj niečo pre tých, ktorí demografický vývoj zlepšujú a ktorí prijímajú deti. Prvý priebežný systém tu bude fungovať ešte ďalšie generácie a naozaj nemalo by nám byť ľahostajné, či sa deti rodiť budú alebo nebudú.

Preto navrhujem, a moje pozmeňujúce návrhy sú už obsahom spoločnej správy pod bodom 8, 29, 51 a 30. Navrhujem ich vyňať zo spoločnej správy body 8, 29, 51 a môžeme o nich spoločne hlasovať. Odporúčam ich prijať na rozdiel od spoločnej správy a druhé hlasovanie o bode 30 takisto vyňať zo skupiny spoločného hlasovania, hlasovať osobitne a, samozrejme, takisto ho prijať.

Tieto dva pozmeňujúce návrhy vlastne by ani nemali byť pozmeňujúcimi návrhmi, lebo už sú dnes v schválenom zákone č. 413. Prvý spočíva v tom, že rešpektujeme zásadu, že štát bude prispievať na deti do 6 rokov, respektíve bude platiť poistné odvody za rodiča, ktorý sa celodenne stará o dieťa vo veku do 6 rokov. Viem, že je taká dohoda ministerstva alebo medzi poslaneckými klubmi, že tento návrh by vlastne nemal byť problémom, lebo vlastne sme ho v tejto snemovni schválili už pred dvoma rokmi.

Druhý pozmeňujúci návrh súvisí so znižovaním daňového zaťaženia zamestnaných rodičov. To znamená tých, ktorí pracujú a okrem toho sa aj starajú o nezaopatrené deti. To je ten návrh zníženia o pol percenta poistného odvodu na starobný dôchodok pre rodičov na každé dieťa.

Dámy a páni, ak môžem ešte jednu vetu povedať na záver, prosím vás o podporu týchto návrhov aj preto, že rodina a rodiny s deťmi sú akoby dlhodobo nieže rukojemníkmi v našich rukách, ale štát evidentne posledné desaťročie šetrí práve na tejto skupine. Ja by som použil jeden príklad. V roku 1994, pred desiatimi rokmi, sme na dávku prídavky na deti spolu so štátnym vyrovnávacím príspevkom mali v rozpočte 10,5 miliardy korún. Na budúci rok v rozpočte na prídavky na deti je 8,1 miliardy korún. Hovorím o nominálnom vyjadrení. Ale porovnanie. Dôchodky v roku 1994, na tie sme mali vtedy v rozpočte 35 miliárd korún, hovorím o starobných dôchodkov, na budúci rok to bude takmer dvojnásobok. Chcem len týmto poukázať, že tí, ktorí sú mocnejší alebo ktorí sú lobisti, sú úspešnejší.

Ja vás prosím o podporu tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe a určite tým nepoškodíme nikomu a pomôžeme všetkých.

Ďakujem za vašu podporu. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Potom budeme pokračovať v rozprave k tomuto bodu programu.

(Prerušenie rokovania o 12.10 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.09 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave. Preto vás vyzývam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru a tí, ktorí sú tu, nevytvárali znovu skupinky. Páni poslanci, nech sa páči, sadnite si na miesta. Páni poslanci za KDH tiež.

Pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Hrdlička.

Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále.

E. Angyalová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Rozmýšľam, či nepovedať aj vážené skupinky. (Smiech v sále.) Vážený pán minister. Súčasná schôdza Národnej rady je bezpochyby jednou z najvážnejších schôdzí a tie body, ktoré máme na programe, takmer 100 bodov, naozaj väčšina...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci za HZDS, prosím vás, nevyrušujte.

Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete pokračovať.

E. Angyalová, poslankyňa: ... väčšina z nich je veľmi vážnych. Ja tento bod programu, ktorý práve prerokúvame, naozaj považujem za kľúčový a mám na to dva dôvody.

Prvý dôvod je ten, že si myslím, že tento zákon má skutočne odštartovať dôchodkovú reformu. A druhý dôvod je pre mňa ešte silnejší. Naozaj si myslím, že dôchodková reforma, jej kvalita alebo nekvalita sa odrazí na generácii mojich rovesníkov a na generácii našich detí. Dúfam, že aj na mne.

Snahu robiť reformu dôchodkového systému deklarovala už minulá vláda, takže vznikla aj určitá koncepcia a tá sa postupne značne menila. Keďže nedošlo k dostatočnej širokej dohode, tak nakoniec túto reformu pravdepodobne bude realizovať až terajšia vláda. Ale keďže vieme, nakoľko sa táto vláda skladá z rovnakých subjektov ako vláda minulá, tak si myslím, že koncepcia mala naozaj dostatočný životný priestor, že skutočne vznikala dlho a že jej predchádzali rôzne diskusie. A preto po rokoch môžeme povedať, myslím si, že by táto posledná verzia tejto koncepcie mala byť kvalitná, zrozumiteľná, vykonateľná a hlavne taká, akú reformu vláda chce naozaj realizovať.

Preto si myslím, že tak ako koncepcia bola schválená vo vláde, pán minister, s ňou takisto súhlasíte a uvedeným spôsobom chcete reformu realizovať. A pravdepodobne odráža aj vašu predstavu o úlohe a veľkosti prvého a druhého piliera. Keď si pozrieme, čo sa v koncepcii o prvom pilieri píše, tak nie je spomínaný tak často, ako by sme možno čakali. Všetky podrobnejšie súvislosti sú riešené odvolaním sa na budúci zákon, ktorý práve prerokúvame, ale s tým, že koncepcia uvádza zásadné skutočnosti, na ktorom bude prvý pilier postavený.

Takže jednu takú zásadnú skutočnosť z koncepcie odcitujem. "Navrhovaným spôsobom usporiadania dôchodkového systému sa bude v priebežnom systéme uplatňovať čiastočne princíp solidarity a zásluhovosti." Druhá veta je podstatnejšia. "Princíp zásluhovosti sa bude v plnom rozsahu uplatňovať najmä v systéme starobného dôchodkového sporenia." Čo znamená v druhom pilieri. Keď sa pozrieme na návrh zákona o sociálnom poistení, princíp zásluhovosti je podľa môjho názoru uplatnený vo väčšej miere, ako hovorí koncepcia.

V správe z pripomienkového konania si môžeme na jednu z pripomienok prečítať aj túto vetu: "Navrhovaný priebežný systém bude zabezpečovať základné životné potreby a bude mať funkciu ochrany pred chudobou, a nie náhrady príjmu." Na inom mieste sa uvádza, že "budúci priemerný systém je v koncepcii navrhnutý v malom rozsahu v porovnaní s kapitalizačným systémom, ktorý bude mať v novom dôchodkom systéme dominantné postavenie".

Na druhej strane, keď sa pozrieme do dôvodovej správy tohto zákona, tak sa v nej uvádza, že "jedným z najdôležitejších cieľov novej konštrukcie dôchodku je poskytovať poistencom, ktorí dosiahli 40 osobných mzdových bodov za celé obdobie dôchodkového poistenia pri prvom vymeraní dôchodku vo výške 50 percent z priemernej mzdy v národnom hospodárstve rok pred vymeraním dôchodku".

Tak sa teda chcem spýtať, pretože podľa mňa tieto dve veci sú v kontradikcii, akú funkciu má vlastne plniť časť dôchodku z prvého piliera? Je to ochrana pred chudobou a zabezpečenie iba elementárnych potrieb, alebo je to náhrada blížiaca sa k 50 percentám z priemernej mzdy v národnom hospodárstve?

Poďme ďalej v koncepcii. Okrem koncepcie toto uvádza aj programové vyhlásenie vlády. Deklaruje sa nezvyšovať odvody. Výhľadovo sa majú dokonca znižovať. No hocijako budem počítať, tak 3 percentá na starobné poistenie a 4 percentá na invalidné poistenie je spolu 7 percent odvádzaných zamestnancom, podotýkam, oproti dnešným 6,4. A teraz nie je podstatné, že je to 0,6-percentný nárast. Je to zvýšenie odvodu zamestnanca.

Argumentácia, ktorá sa nachádza v správe z pripomienkového konania, stojí na tomto mieste za to, aby som ju prečítala. Zvýšenie percentuálnej sadzby na dôchodkové poistenie je pre zamestnanca o 0,6 percenta, teda pri priemernej mzde 14 686 korún sa zvýši suma tohto poistného len o 89 korún.

Inak mi napadli len dve alternatívy, prečo ste to takto spravili, pán minister. Jedna je, že celé čísla sú krajšie na pohľad, aj keď toto je taká bizarná alternatíva. Druhá je možno trochu bližšie k pravde (potlesk), že je to taký malý bonus zamestnávateľom vzhľadom na ďalší návrh zákona, ktorý budeme prerokúvať v druhom čítaní po tomto. Týka sa náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ja si však myslím, že aj keď takto marginálne, ale prekročili ste to, čo ste napísali v programovom vyhlásení vlády. V posledných týždňoch sa toho v médiách dosť veľa píše o dôchodkovej reforme. Jedna línia diskusie bola o celkových nákladoch na reformu. Objavil sa aj nasledujúci argument. Návrh zákona negarantuje minimálny dôchodok, a preto konkrétna skupina občanov takzvane prepadne do sociálnej siete. Náklady na takéto sociálne dávky vraj ale neboli do prepočtov nákladov na budúci dôchodkový systém zahrnuté. Bez ohľadu na to, či by definovanie minimálneho dôchodku ušetrilo štvrť percenta HDP, ako uvádzal konkrétny autor, alebo by to bolo menej, pán minister, nepočula som ani jedno vaše vyjadrenie, ktorým by ste sa pokúsili vyvrátiť tento argument, tak verím, že sa k tomu vyjadríte teraz. Inak pravdivosť by som si overila aj sama, ale nemám k dispozícii prepočty. Prepočty, ktoré ste robili v spolupráci so Svetovou bankou ste nám, bohužiaľ, niekoľkokrát sľúbili poskytnúť, ale nejako sa to nepodarilo. Inak to, že finančné prílohy jednotlivých zákonov, ktoré predkladáte, pán minister, majú také slabé, také veľmi krátke vyjadrenie, je pre mňa dosť zarážajúce, pretože si myslím, že ak ide o takúto reformu, tak by bolo veľmi dobré, aby tu bola príloha s kompletnými prepočtami, aby naozaj bolo možné skontrolovať to, čo sa píše v dôvodovej správe, vôbec systémovo sa na to pozrieť. A ešte okrem toho si myslím, že výsledkom toho, že v prílohách zákona nie sú finančné dopady jednotlivých krokov a ich prípadných alternatív vyčíslené (za všetky možno spomenúť napríklad švajčiarsku metódu valorizácie oproti iným alternatívam), myslím si, že výsledkom toho, bohužiaľ, je, že v diskusii začínajú prevažovať citovo podfarbené argumenty. A tie síce odrážajú chvályhodné sociálne cítenie, ale z hľadiska udržateľnosti systému sú často mimo. (Ruch v sále.)

Ja verím, že sa zhodneme, že predkladaný zákon úzko súvisí so zákonom o kapitalizačnom pilieri. Rovnako, ako tu už vyjadril pán Tkáč, nie celkom tomu rozumiem, prečo tieto zákony, oba zákony a vlastne všetky zákony, ktoré súvisia s reformou, nemôžu byť predložené do pléna naraz. Ony by mohli mať rozdielne dátumy účinnosti, ale schvaľovali by sme ich naraz, a tým by aj pre vás, pán minister, zostal oveľa väčší priestor na vyjednávanie, na vysvetľovanie toho, čo sa stane, keď urobíme konkrétnu vec v prvom pilieri, čo sa stane s druhým pilierom. Čo to spraví s celkovými nákladmi? Sám ste sa pripravili o túto pôdu tým, že tieto zákony tu nie sú predložené naraz. A potom dnes urobíme veľké zmeny v zákone o prvom pilieri a ovplyvní to podobu druhého piliera. Na konci sa môže stať, môže sa to stať, netvrdím, že sa to stane, ale môže sa to stať, že keď si zoberiete na konci zákon o prvom pilieri spolu so zákonom o druhom pilieri, ktorý verím, že tu bude schválený, tak vyjdú na konci úplne iné náklady ako tie, s ktorými počítali tvorcovia koncepcie na začiatku. Ešte sa k tomu vrátim. Zatiaľ len toľko, že si skrátka myslím, že mali byť predložené spolu.

Ďalšia záležitosť, ktorú chcem spomenúť, súvisí s novým spôsobom riadenia Sociálnej poisťovne. Koncepcia uvádza, že jedným z princípov, ktoré bude reforma dôchodkového systému rešpektovať, je oddelenie vplyvu politiky od neho. Neviem, ako si však vysvetľovať pomer zástupcov vlády, zamestnávateľov a zamestnancov, ktorý je navrhovaný v  novo konštituovanej rade riaditeľov, teda model tri - jeden - jeden. Pretože keď si to celé spočítam, tak na prijatie rozhodnutia je potrebné, aby boli prítomní traja členovia a na súhlas sú potrební takisto traja členovia, čo v praxi môže celkom dobre znamenať, že rozhodnú traja členovia za vládu. A predstavitelia za zamestnávateľov a za zamestnancov tam budú do počtu.

Takže, ak ste chceli zrušiť tripartitu, pán minister, tak potom možno nebolo vôbec treba dávať zástupcov zamestnávateľov a zamestnancov do rady riaditeľov! Ak ste to nechceli, tak potom podľa mňa slušným návrhom bolo urobiť rovnaký pomer.

Takže na konci svojho príspevku by som v tejto súvislosti chcela predložiť pozmeňujúci návrh. Skrátka si myslím, že tak ako radu konštituujete podľa vládneho návrhu, tak nie je tripartitná.

Ešte chcem spomenúť jednu skutočnosť v súvislosti s nemocenským poistením. V návrhu zákona chýba právna úprava toho, kto bude platiť nemocenské poistenie za študentov stredných a vysokých škôl, respektíve nie chýba, ale je navrhovaná ako možnosť dobrovoľného poistenia. Možno budem oponovať teraz vlastným tvrdeniam o zbytočnej nákladnosti a váhe prvého piliera, ale vzhľadom na to, v akej situácii sa študenti stredných a vysokých škôl nachádzajú v súvislosti s tým, že sa plánuje zavedenie školného, si naozaj nemyslím, že toto je veľmi šťastné riešenie.

A uvediem konkrétny príklad. Študentka možno počas priebehu štúdia, možno tesne po skončení štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole otehotnie. Tým, že nebola nemocensky poistená, pretože to dobrovoľne neurobila, tak nebude spĺňať podmienku 270 dní, ktoré sú dôležité na to, aby jej bol priznaný materský príspevok. Takže dostane iba rodičovský príspevok aj v prvých šiestich mesiacoch, ktorý podľa mojich informácií je niekde okolo polovice, niečo nad polovicu materského. Možno sa mýlim, ale dúfam, že sa k tomu vyjadríte, pán minister. Skrátka si myslím, že by sme mohli aspoň uvažovať o určitom riešení, tak ako je to v dôchodkovom poistení, v určitých konkrétnych, taxatívne vymedzených prípadoch by bolo možné si doplatiť nemocenské poistenie. A ja viem, že to je odlišný poistný systém, že sa to, samozrejme, líši, ale mohli by sme aspoň uvažovať o nejakom riešení tejto veci.

Chcela by som vás ešte požiadať o vysvetlenie dvoch záležitostí, pán minister. Prvú vec už spomínal pán Tkáč. Zaujímalo by ma, kedy a ako bude vyriešená kúpeľná starostlivosť. Kúpeľná starostlivosť ako dávka nemocenského a dôchodkového poistenia má slúžiť na regeneráciu pracovných síl. A podľa vyjadrení vášho rezortu má systémovo patriť do zdravotného poistenia, s čím sa dá súhlasiť. Len teda, ak to má tak byť, tak toto riešenie tiež malo byť na tejto schôdzi Národnej rady, pretože si myslím, že sa môže stať, že nastane legislatívne vákuum. Tak vás poprosím, aby ste sa k tomu vyjadrili.

A druhá moja otázka sa týka inštitútu ročného zúčtovania odvodov zamestnancov. O tento inštitút sa v procese usilovali viaceré inštitúcie - subjekty, ktoré sú zúčastnené, a ja si pamätám argumentáciu, že to nevyhnutne vyžaduje zavedenie zúčtovania už vyplatených dávok. A rozumiem tomu, že je to zrejme nesmierne nákladné a zložité, čo sa týka informačného systému, ale úplne nemožné mi to nepripadá. Takže sa chcem spýtať, či sa aspoň výhľadovo niečo také plánuje.

Teraz tie pozmeňujúce návrhy, ak dovolíte. Boli vám rozdané do lavíc dva pozmeňujúce návrhy. Ja po konzultáciách s niektorými kolegami som sa rozhodla predložiť iba jeden z nich, ktorý sa týka tripartity, takže ten druhý nepredkladám, a chcem len podporiť ten druhý, ktorý predložila pani poslankyňa Bauer. Aj keď si myslím, že 25-percentná miera náhrady počas prvých troch dní tiež nie je žiadna výhra, ale je to stále viac ako 18 percent.

Čiže pozmeňujúci návrh, čo sa týka tripartity. V § 122 ods. 4 v úvodnej vete sa slovo "päť" nahrádza slovom "deväť". V § 122 ods. 4 písm. c) sa slovo "dvaja" nahrádza slovom "šiesti". V § 122 ods. 5 znie: "Členov Rady riaditeľov volí a odvoláva Národná rada, z toho predsedu a podpredsedov na návrh Národnej rady Slovenskej republiky, troch členov Rady riaditeľov na návrh reprezentatívnych združení odborových zväzov a záujmových združení občanov, reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok, a troch členov Rady riaditeľov na návrh reprezentatívnych združení zamestnávateľov. Návrh na odvolanie člena Rady riaditeľov môže podať aj orgán dozoru štátu v súlade s § 246 ods. 6." Poznámka pod čiarou k odkazu 68 znie tak ako vo vládnom návrhu. A v § 122 ods. 14 znie: "Rada riaditeľov je schopná uznášať sa, ak je prítomný predseda Rady riaditeľov alebo ním poverený podpredseda Rady riaditeľov a ďalší aspoň štyria členovia Rady riaditeľov. Na prijatie rozhodnutia Rady riaditeľov je potrebný súhlas aspoň piatich členov Rady riaditeľov. Rada riaditeľov rozhoduje verejným hlasovaním, ktorého výsledok sa zaznamená v písomne vyhotovenej zápisnici." Preložím to do ľudskej reči, v podstate ide o to, aby v Rade riaditeľov boli traja zástupcovia za vládu, traja za zamestnávateľov, traja za zamestnancov. Aby sa mohlo hlasovať o tomto návrhu, bude potrebné vyňať body 22 a 23 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ja som inkorporovala návrh výboru do tohto, pretože inak by to nebolo možné prijať. Bez ohľadu na to, aký bude mať osud tento môj pozmeňujúci návrh, len vás chcem, pani spravodajkyňa, upozorniť, že body 22 a 23 spoločnej správy nie sú v súlade a obidva sme v gestorskom výbore odporúčali schváliť. Takže by sme to mali nejako zladiť. Ak chceme hlasovať za 23, tak nemôžeme hlasovať za 22.

Dovoľte mi uzavrieť to niekoľkými vetami. Ja som fakty a citácie z koncepcie reformy dôchodkového systému, dôchodkového zabezpečenia uvádzala niekoľkokrát preto, lebo si myslím, že je to otázka systémového prístupu. Koncepcia, samozrejme, nie je dokumentom, ktorý sa nedá prekročiť, a ja rozumiem aj istému manévrovaciemu priestoru, ktorý si pán minister nechal v parciálnych otázkach. Ale myslím si, že fundamentálne záležitosti, ktoré sú v koncepcii uvedené, by sa hádam už nemali riešiť vo vláde. Ja nerozumiem tomu sporu - stavať do protikladu zavedenie eura a realizáciu dôchodkovej reformy, pretože mne to pripadá, ako keby pán minister financií teraz po prvýkrát videl prepočty prvého a druhého piliera a prišiel na to, že to bude viac ako 1 percento HDP ročne. Takže zrazu je to inak? Je to viac? A potom následné, prepáčte mi za výraz, ale licitovanie o tom, akú váhu bude mať druhý pilier. Ja som presvedčená o tom, že to je pre občana mätúce. Najprv mu cez médiá niekoľko mesiacov vysvetľujete, prečo je reforma potrebná, prečo má vyzerať práve tak, ako bude vyzerať, a potom v druhej tretine procesu sa začnete baviť o tom, či je vláda vôbec jednotná vo fundamentálnych veciach. A kto má tomu veriť, ak tomu vy neveríte? Tomu riešeniu, ktoré bolo predložené? Ja si myslím, že tieto spory podkopávajú dôveryhodnosť celej reformy a potom chtiac-nechtiac sa niektorým ľuďom vnucuje pocit, ktorý som videla v niektorých novinách napísaný, že začína viac záležať na imidži reformátorov ako na reforme samotnej. A toto by som považovala za naozaj zlé.

Takže chcem veriť tomu, že môžeme povedať, že to je systémový prístup postupovať podľa koncepcie, a verím tomu, že tak postupovať naozaj budete.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP