M. Karabin, predseda Najvyššieho súdu SR: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada. Iste pre vás nebudem hovoriť nič nové, ak poviem, že ak chceme mať fungujúci právny štát, tak nepochybne musíme mať aj nezávislé, nestranné, dobre fungujúce súdnictvo. Také súdnictvo, na ktoré sa občan i každý právny subjekt s dôverou bude môcť obrátiť, že včas bude jeho spor, jeho prípad vyriešený. Teda aby to bolo aj súdnictvo efektívne, účinné a rýchle rozhodujúce. Na to, aby bolo nezávislé, skutočne, tak treba nielen slovne to proklamovať, ale treba vytvoriť aj inštitucionálne a právne záruky tejto nezávislosti. Medzi ne patrí rad vecí, vy dobre o nich viete, či už je to menovanie sudcu bez časového obmedzenia, nemožnosť preloženia sudcu bez jeho súhlasu na iný súd, alebo len s rozhodnutím disciplinárneho súdu pre porušenie disciplíny sudcu a ďalšie a ďalšie záruky, ktoré majú zabezpečovať, aby súdy mohli vždy rozhodnúť tak, ako sa od nich žiada, ako sa vyzýva, aby boli sudcovia statoční, odvážni, aby vedeli čeliť aj tlakom, rôznym tlakom, ktoré na nich môžu byť vyvíjané. A v tomto ponímaní považujem za jednu zo záruk nezávislosti súdnictva a v systéme postavenia a trojdelenia moci aj to, aby súdnictvo bolo aj finančne nezávislé. Ja tento stav, ktorý je teraz, nepovažujem za ideálny. Ideálny stav je taký, ku ktorému, podľa môjho názoru, budeme ešte len smerovať, a to je taký stav, ktorý bude znamenať, že aj po tejto stránke financovania súdov, a to od okresných cez krajské a Najvyšší súd, o týchto otázkach bude rozhodovať nezávislý, nestranný orgán na vláde, nestranný orgán v parlamente, teda osobitný orgán. Takýto stav zatiaľ nemáme, zatiaľ máme stav, že aspoň vo svojej vrcholnej podobe, na svojom vrchole všeobecného súdnictva, na Najvyššom súde, prijali ste zákon o samostatnej rozpočtovej kapitole Najvyššieho súdu. To považujem za určitý kompromis a za lepší stav, za pomerne dobrý stav, ktorý má znamenať krok k tomu, čo som naznačil, kam chceme pri vstupe do Európy smerovať. No a ja v tejto súvislosti som pociťoval ako návrat späť, keď som si prečítal tento vládny návrh zákona, tlač č. 256, teda zákona, ktorým sa majú meniť rozpočtové pravidlá, zákon č. 303/1995 Z. z. Ja by som sa preto prihováral za to, lebo bol tu predložený návrh poslancov na zmenu tohto vládneho návrhu. Prihováral by som sa za to, aby ste prijali tento pozmeňujúci návrh, teda v tom zmysle, aby bol vypustený článok 1, bod 2 predloženého vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 303/1995 Z. z., teda tlač 256. Zároveň v nadväznosti, pokiaľ by ste rozhodli takto, že sa tento článok v bode 2 vypúšťa, teda že ostáva zachovaný ten stav, ktorý je teraz, by bolo potrebné urobiť aj niektoré ďalšie legislatívnotechnické zmeny, ktoré už obsahuje predložený písomný návrh skupiny poslancov. Teda by bolo treba v článku 11 v prvom riadku číslicu 2 vypustiť, aby tam potom nefiguroval Najvyšší súd a zároveň, vzhľadom na to, že ste medzičasom prijali zákon č. 267/2003 Z. z., ktorým sa celkom zmenil § 9 zákona č. 185/2002 Z. z., je potrebné zmeniť aj v tomto predloženom vládnom návrhu zákona, v tlači č. 256, bod 4, respektíve vypustiť aj článok 4 a nadväzne na to v druhom riadku vypustiť rímsku číslicu IV a slovo "až", to by bolo z legislatívnotechnického hľadiska nadväzujúce na to, pokiaľ by ste prijali pozmeňujúci návrh, za ktorý sa prihováram, aby ste ho prijali, ja vás chcem uistiť, že z pozície predsedu Najvyššieho súdu a zároveň aj predsedu rady, predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorá predstavuje najvyšší ústavný orgán súdnictva v Slovenskej republike má nepochybne značné kompetencie, chcem urobiť všetko pre to, aby súdnictvo sme dostali na takú úroveň, akú si občania našej republiky zaslúžia. Preto by som bol rád, keby ste môjmu návrhu a tejto mojej požiadavke vyhoveli. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi predsedovi Najvyššieho súdu za zaujatie stanoviska. Teraz požiadal o vystúpenie pán spoločný spravodajca, pán poslanec Hurban. Potom udelím slovo pánovi poslancovi Banášovi.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel v mene skupiny 15 poslancov predniesť pozmeňujúci návrh v tlači 256 k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/95 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákona. K článku 9, v článku 9 slová "1. septembra" nahradiť slovami "15. novembra". Ide vlastne o zreálnenie termínu účinnosti zákona. Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca, nech sa páči, pán poslanec Banáš. (Hlas v rokovacej sále.) Prosím? Musíte ho dať od rečníckeho pultu.

J. Banáš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel v mene skupiny poslancov stiahnuť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o rozpočtových pravidlách vzhľadom na to, že bude predložený iný pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, poprosil by som, keby ste pánom poslancom s 15 podpismi... Už je rozdaný? Dobre, ďakujem, nech sa páči, pán poslanec Malchárek.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci. Dovoľte mi uviesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 303/1995 o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú a menia ďalšie zákony. Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je predovšetkým zachovanie platného právneho stavu, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky majú samostatné rozpočtové kapitoly a ich rozpočty nie sú súčasťou rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti. V tejto súvislosti navrhujeme vypustenie bodu 2 vládnej novely zákona o rozpočtových pravidlách, ktorým sa predmetné samostatné rozpočtové kapitoly rušia. Zachovanie samostatných rozpočtových kapitol považujeme za kľúčové s ohľadom na postavenie, ktoré predmetné inštitúcie zastávajú v právnom systéme Slovenskej republiky a s ohľadom na nevyhnutnosť zachovania ich závislosti od výkonnej moci a to vrátane nezávislosti finančnej. Nakoľko ministerstvo spravodlivosti ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy spravuje rozpočet všeobecného súdnictva, pričom Najvyšší súd patrí do sústavy všeobecného súdnictva a činnosť Generálnej prokuratúry je taktiež úzko prepojená s činnosťou všeobecných súdov, považujeme za odôvodnené, aby sa ministerstvo spravodlivosti mohlo vyjadrovať k návrhom rozpočtov týchto inštitúcii ako aj k návrhom ich záverečných účtov. V zmysle navrhovanej právnej úpravy by tak Najvyšší súd a Generálna prokuratúra mali povinnosť v stanovenej lehote predložiť návrh rozpočtu ako aj návrh záverečného účtu nielen ministerstvu financií ale aj ministerstvu spravodlivosti. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že ministerstvo spravodlivosti by nijakým spôsobom nemohlo priamo ani nepriamo zasiahnuť do návrhov. Malo by len možnosť oboznámiť sa s návrhmi a vyjadriť sa k nim pred predložením návrhu štátneho rozpočtu do vlády a do Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhované riešenie preto považujeme za optimálne a akceptovateľné pre všetky zainteresované inštitúcie.

Aby som dodržal literu zákona, musím ten pozmeňujúci návrh, ako je, celý prečítať, je rozdaný, máte ho všetci v laviciach, napriek tomu ho musím prečítať. Bod 1 v čl. 1, bod 2 sa vypúšťa, bod 2 v článku 1 sa za bod 29 vkladá bod 30, bod 30 sa do § 16 dopĺňa ods. 5, ktorý znie: "Návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly a návrh záverečného účtu predkladá Najvyšší súd Slovenskej republiky a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v termínoch určených ministerstvom, alebo zákonom, aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa vyjadruje k návrhu rozpočtu rozpočtovej kapitoly a k návrhu záverečného účtu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti sa k nim vyjadrí vždy pred predložením návrhu štátneho rozpočtu do vlády a do Národnej rady." Tu v tomto odstavci je urobená jedna technická zmena, že vypadávajú slová "v rozsahu a". Bod 3, doterajšie body 30 až 51 sa označujú ako body 31 až 52. Bod 4, článok 4 sa vypúšťa, doterajšie články 5 až 9 sa označujú ako články 4 až 10. Bod 5 v článku 10, doterajší článok 11, sa vypúšťa číslica 2 a slová v článku 4 až 8 sa nahrádzajú slovami článku 4 až 7. Dôvody som už povedal.

Z mojej strany všetko, už len vás poprosím, aby ste vyjadrili podporu týmto pozmeňujúcim návrhom, a súčasne len chcem pripomenúť pánovi spravodajcovi, aby v tejto súvislosti zo spoločnej správy vyňal na samostatné hlasovanie bod číslo 1, môže byť v balíku s tými bodmi ďalšími, s odporúčaním neschváliť. Nakoľko sa týka tej istej veci a táto je tu riešená po dohode a koncepčnejšie. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca chce s faktickou poznámkou reagovať pán poslanec Maxon, nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcel zdôrazniť, že pán poslanec Banáš nemusel sťahovať žiaden pozmeňujúci návrh, lebo žiaden neuplatnil, to, že sme ho mali v parlamentných laviciach písomne, to ešte neznamená, že by sa o ňom hlasovalo, ja to hovorím len pre poriadok, aby sme si nekomplikovali život, a napriek tomu by som vás chcel ešte raz poprosiť aj vo väzbe na ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Malchárek, aby bod 2 v tlači 256a sme vyňali na osobitne hlasovanie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, pán poslanec Malchárek, poprosím vás, pretože pán poslanec Maxon navrhol spôsob hlasovania... Má to? Aby sme registrovali všetky návrhy, ktoré odzneli v rozprave, nielen vecné, ale aj procedurálne. (Hlas v rokovacej sále.) Pán poslanec Maxon vám to vysvetlí osobne. Pán poslanec Abelovský, nech sa páči.

M. Abelovský, poslanec: Pán predseda, kolegyne, kolegovia, nastala kuriózna situácia, pretože ja som chcel práve predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý pán poslanec Banáš zobral späť, a teda prisvedčujem tomu, čo povedal pán poslanec Maxon, že nemohol zobrať späť, čo nepredniesol, takže ja neviem, bude to teraz zaujímavá situácia, čo sa s tým stane, teda napriek tomu, pretože ja som tiež podpísaný na tomto návrhu a myslím, že tento návrh konkuruje prednesenému návrhu pána Malchárka, a z hľadiska, by som povedal, aj určitej histórie tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu plynie, že tento bol podaný najskôr, aj keď zrejme rozhodujúce je poradie, v akom sa uplatnil v rozprave, pretože nesporne tento návrh bol spísaný ešte na minulej schôdzi, pretože je podpísaný na druhom mieste aj Pavlom Ruskom, ktorý bol vtedy poslanec a teraz je podpredseda vlády a minister.

Takže ja prednášam ten návrh, že v článku 1 sa vypúšťa bod 2 a odôvodňujem to, zníženie počtu rozpočtových kapitol podľa pôvodného návrhu zákona sa týka iba Najvyššieho súdu a Generálnej prokuratúry. Pre také zníženie počtu rozpočtových kapitol navrhovateľ neuviedol žiadny relevantný dôvod. Začlenením rozpočtu Najvyššieho súdu a Generálnej prokuratúry do rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti by generálna prokuratúra nemohla ovplyvniť svoj rozpočet a rozpočtové hospodárenie. Začlenenie rozpočtu prokuratúry rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti znamená faktické podriadenie prokuratúre, jej rozpočtového hospodárenia ministerstvu spravodlivosti. Zhodne platí aj pre postoj Najvyššieho súdu, ktorý dosiahol samostatnú rozpočtovú kapitolu len pred krátkym časom a to zákonom 348 z roku 1999 Z. z. Mám tiež procedurálny návrh, aby zo spoločnej správy bod 1 bol vyňatý na samostatné hlasovanie, s návrhom schváliť, na rozdiel od môjho predrečníka, ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Husár, nech sa páči.

S. Husár, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som úvodom zdôraznil jedno zo základných práv, pretože na principiálnej otázke sme sa, myslím, všetci zhodli, že tak súdnictvo ako prokuratúra sú nezávislé, absolútne nezávislé ústavné orgány a tou pravdou je, že finančná nezávislosť sa považuje za základný prejav nezávislosti. Ak nebudeme teda rešpektovať finančnú nezávislosť týchto inštitúcii, nerešpektujeme nezávislosť týchto orgánov v samotnej podstate. Dovoľte, aby som povedal v tejto sále druhú pravdu, ktorá sa doposiaľ nepovedala, a to, že európsky trend v tomto smere smeruje k osamostatňovaniu rozpočtov justičných orgánov, ktoré boli doposiaľ súčasťou rozpočtov ministerstiev spravodlivosti. Ak Slovensko v mnohých oblastiach chce nasledovať civilizovanú Európu, je preň i tento fakt veľmi významný a domnievam sa, že sme ho povinní i rešpektovať.

Mňa však v súvislosti s predloženým návrhom na zrušenie samostatných kapitol prokuratúry a Najvyššieho súdu upútala iná skutočnosť. Vážené kolegyne a kolegovia, na pôde ústavnoprávneho výboru a myslím, že aj mimo neho všetci tí, ktorí študujete podrobnejšie predkladané návrhy zákonov ministra spravodlivosti, je evidentná snaha okliešťovať právomoci Najvyššieho súdu a prokuratúry v prospech ministerstva spravodlivosti. Táto snaha je taká očividná, že je nepopierateľná. Stala sa vážnym varovaním a myslím, že aj dôvodom znepokojenia sudcovského stavu i prokuratúry a niet čo zakrývať, verejne sa o tomto probléme už diskutuje všade, okrem pôdy parlamentu. Pritom paradoxy, ktoré pri správe slovenského súdnictva a čiastočne i pri výkone činnosti prokuratúry na Slovensku existujú, majú už teraz protiústavný charakter.

Dovoľte, aby som uviedol aspoň niektoré. Podľa § 20 až 30 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre je prokuratúra oprávnená vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonom a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, orgánmi verejnej správy, teda aj Ministerstvom spravodlivosti. Subjekt, ktorý je objektom dozoru, nemôže zasahovať do činnosti orgánu, ktorý dozor vykonáva. Tobôž nie v tej časti, ktorá sa týka jeho finančnej nezávislosti.

Ministerstvo spravodlivosti je orgán, ktorý vykonáva štátnu správu. Štátna správa je jednou z foriem činnosti štátu, ktorej poslaním je realizácia výkonnej moci. Preto sa v tejto súvislosti treba vážne zamyslieť aj nad ústavnosťou doterajšieho oprávnenia ministerstva spravodlivosti vykonávať správu súdov ako sústavy nezávislých štátnych orgánov. Predpokladám, že tento prežitok z Česko-slovenskej republiky nemá oporu v Ústave Slovenskej republiky a v blízkej budúcnosti ho bude treba upraviť.

Treba si tiež uvedomiť, že Ministerstvo spravodlivosti je ústredným orgánom štátnej správy zaradené medzi ostatné ústredné orgány štátnej správy iba osobitným zákonom a zákon môže kedykoľvek bez predchádzajúcej zmeny ústavy zrušiť ministerstvo spravodlivosti už tým, že ho nezaradí medzi ústredné orgány štátnej správy, kým prokuratúra i súdy majú svoje postavenie a pôsobnosť vymedzenú priamo v ústave. Ako za týchto okolností, vážené kolegyne a kolegovia, chceme odnímať prokuratúre a Najvyššiemu súdu svoje samostatné rozpočtové kapitoly? Rovnako, bez zmeny ústavy, je možné zmeniť doterajšiu pôsobnosť ministerstva spravodlivosti, a domnievam sa, a dúfam, že v blízkej budúcnosti sa prehodnotí jeho pôsobnosť a kompetencie ministerstva spravodlivosti sa upravia v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Pokiaľ nie, bude nutná zmena Ústavy Slovenskej republiky.

Vážené kolegyne, kolegovia, skutočnosti, ktoré som uviedol, a ďalšie fakty, ktorých ste svedkami v tejto snemovni skoro na každom zasadnutí, varujú, varujú, že Slovensko môže stratiť v blízkej budúcnosti charakter demokratického štátu. A preto naliehavo apelujem, pretože predbiehať sa v podávaní pozmeňujúcich návrhov už naozaj nemá zmysel, naliehavo apelujem, aby sme niečo podobného v tejto snemovni hlasovaním nedopustili. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážení pán minister spravodlivosti, ktorý sa nachádza v budove Národnej rady, ctené kolegyne a kolegovia, vážená Národná rada. Nemienil som vystupovať k predkladanému návrhu zákona, ale jeho prerokúvanie aj na pôde Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport, mládež, kultúru a médiá ma k tomu nepriamo zaväzuje. Preštudované návrhy novely tohto zákona a vyjadrenia pána štátneho tajomníka Tvarožka z ministerstva financií aj vo vzťahu k rozpočtovým kapitolám Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu a TASR, ktoré majú prejsť pod rozpočtovú kapitolu ministerstva kultúry, ako aj absolútne nedofinancovanie týchto informačných, vzdelávacích a kultúrnych verejnoprávnych inštitúcií v rozpočte na rok 2004 svedčí o tom, že vláda takýmto spôsobom bude môcť oveľa netransparentnejšie ich ovládať. Zrušenie rozpočtových kapitol je najlepším spôsobom cez ekonomické páky ovládať nielen tieto médiá, ale aj prerokúvanú Generálnu prokuratúru a Najvyšší súd prostredníctvom, respektíve cez ministerstvo spravodlivosti. Z histórie dobre vieme, že takýto spôsob doslovného asimilovania rozpočtov je veľmi efektívny a vyhovujúci autoritárskym režimom, vyhovuje autoritatívnym ministrom a autoritatívnej vláde. Nemôžu ma presvedčiť zlatoúste záruky pána ministra spravodlivosti, že to tak nebude. Napokon, jeho niektoré doterajšie kroky svedčia o tom, že sa postupne snaží akumulovať nežiadúcu moc, rozhodovacie právomoci v rozpore s demokratickými tradíciami prokuratúry a súdnictva. Tento zámer potvrdzuje aj odôvodnenie druhého bodu čl. 1 navrhovanej právnej úpravy v osobitnej časti dôvodovej správy, v ktorej je jasne uvedené, že rozpočet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa stanú súčasťou rozpočtu rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Jediný dôvod pre takýto krok je vraj zníženie rozpočtových kapitol a požiadavka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorého cieľ pod vedením terajšieho pána ministra je jasný - mať nielen pocit moci, ale aj moc a všetky právomoci. A o to horšie pre pána ministra, že takýto návrh nenavrhlo v medzirezortnom konaní Ministerstvo financií, ale ho uplatňoval či požadoval pán minister spravodlivosti. V pôvodnom návrhu takýto návrh nebol. A čo je pre demokraciu neprípustné, bez vedomia Generálnej prokuratúry. Na nekvalifikovanosť tohto návrhu a jeho nedomyslenosť aj v praktickej rovine fundamentálne poukázali už moji kvalifikovaní predrečníci, lebo ja nie som právnik, ja sa na to pozerám skutočne z historického hľadiska. Opätovne však chcem upozorniť, že nielen v zmysle stanoviska Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ona nie je rozpočtovou organizáciou ministerstva spravodlivosti, ani právnickou osobou, ktorej financovanie je vo vecnej pôsobnosti tohto ministerstva. Opačný právny rozbor odporuje ústavnému postaveniu prokuratúry a nemá absolútne žiadnu oporu v legislatíve Slovenskej republiky. Opakujem to, čo tu už bolo povedané, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, a, samozrejme, aj postavenie Najvyššieho súdu, Generálna prokuratúra je samostatným štátnym orgánom, najvyšším orgánom v rámci štruktúry štátnych orgánov, ktoré tvoria sústavu prokuratúry Slovenskej republiky. Problémy vyplývajúce z takto zacieleného, doslovne mocenského rozhodnutia spomenuli tu prítomní už pán Husár, pán Abelovský a ďalší, ale boli explicitne prezentované aj odborníkmi v našich médiách a písomných stanoviskách. Musím už teraz odmietnuť pripravované eklektické a často neprofesionálne cvičenie, ktoré sa iste zopakuje od pána ministra spravodlivosti tak, ako to býva často pri predkladaných novelách zákonov či nových zákonov z dielne tohto ministerstva. Nemôžem sa podpísať do histórie, konkrétne pod možnosť zásahov do chodu prokuratúry orgánmi výkonnej moci aj preto, ale nielen preto, že sú v rozpore s platnými ústavnými zásadami deľby moci a kompetencií v stabilných demokraciách. Škoda, že tu nie je pán minister spravodlivosti, ale obraciam sa aj naňho, iste to môže počuť v kuloároch našej Národnej rady. Pán minister spravodlivosti, viete asi dobre, že so vztýčeným prstom sa žije ľahšie ako so vztýčenou hlavou. Napokon o tom svedčia mnohé vaše doterajšie kroky. Konfucius, ktorého ste si mýlili s červeným Maom, pred dva a pol tisícročím pripomínal, že vladár má mať päť krásnych vlastností. Je dobročinný bez rozhadzovania, vie priviesť ľudí k práci bez toho, aby vzbudil ich nenávisť, má túžby, ale nikdy nie je chamtivý, je hrdý, ale nikdy nie je domýšľavý, budí úctu, ale nikdy nie je násilný. Nielen v tomto prípade, to platí aj pre rezort, ktorý, pán minister spravodlivosti, riadite a za ktorý zodpovedáte a ktorým chcete získať takúto prílišnú moc aj v oblasti rozpočtovania týchto dvoch významných inštitúcií a ustanovizní. Skúste sa nad obsahom tohto nadčasového posolstva, vážený pán minister, nielen zamyslieť, ale aj takto v živote konať. A prvý krok by ste urobili, ak by ste odporučili stiahnuť neústavné, nedemokratické podriadenie navrhovaním zrušenia rozpočtových kapitol Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týchto v demokracii od exekutívy nezávislých a vážených ustanovizní. A na to, pán minister spravodlivosti, máte ešte v rámci rozpravy, čo aj iste teraz nevyužijete, po dohode s predkladateľom ministrom financií legálnu možnosť i právo. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra financií, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

I. Mikloš, minister financií SR: Áno. Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Nechcem rozoberať, či znižovanie rozpočtových kapitol je ohrozením nezávislosti Najvyššieho súdu a Generálnej prokuratúry, ale celkom určite nemôžem súhlasiť s tou priamou úmerou, ako ju teraz načrtol pán poslanec Čaplovič, že čím menej kapitol, tým autoritatívnejšia vláda. Ak by to tak bolo, tak by som vám mohol vymenovať vyspelé demokratické krajiny s dlhou históriou, ktoré sú nespochybniteľne demokratické a napriek tomu, že majú málo rozpočtových kapitol. Chcem však povedať, že rešpektujem politickú dohodu, ku ktorej došlo, a myslím si, že v rámci toho, keďže tu bolo predložených viacero pozmeňujúcich návrhov, tak ako predkladateľ chcem podporiť poslanecký návrh, ktorý predniesol pán poslanec Malchárek, pretože on teda rieši ten problém ponechania kapitol Najvyššieho súdu a Generálnej prokuratúry a zároveň vymedzuje istú ingerenciu aj ministerstva spravodlivosti i z tej nepriamej kontroly, pretože tá súvislosť tam evidentne je. Inak by som chcel podporiť stanovisko gestorského výboru k ostatným pozmeňujúcim návrhom a zároveň aj podporiť pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Hurban, spravodajca, ohľadne toho termínu účinnosti. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len takú veľmi kratučkú rekapituláciu. Vystúpilo sedem poslancov, boli prednesené na procedurálne návrhy vyňať bod 1 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie, s tým nebude problém a potom sú tam ďalšie, 1, 2, 3, 4 pozmeňujúce návrhy. To je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem. Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam teraz prerušiť rokovanie o tomto bode programu a pokračovať v prerokúvaní ďalších vládnych návrhov zákonov. Poprosil by som počas prerušenia rokovania o tomto bode, aby pán navrhovateľ spolu so spoločným spravodajcom prípadne, ak bude treba, posúdili jednotlivé predložené pozmeňujúce návrhy, aby sme mohli hlasovať, tak aby nedošlo k nedorozumeniu pri schvaľovaní návrhu zákona ako celku.

Teraz poprosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky zaujal miesto pre navrhovateľov minister spravodlivosti a podpredseda vlády, ďalej pána poslanca Gála, aby zaujal miesto pre spravodajcov. Budeme pokračovať v rokovaní o vládnych návrhoch zákonov, o ktorých sme prerušili rokovanie na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady. Uznesením Národnej rady bolo odložené hlasovanie o predložených návrhoch na túto schôdzu. Pán minister spravodlivosti ako predkladateľ za vládu Slovenskej republiky sa prihlásil s možnosťou vystúpiť. Chcem upozorniť, že vystúpením pána ministra sa otvára rozprava o tomto bode programu. Pán minister, teraz prerokúvame vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 141/1961 o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov, takže k tomuto návrhu otvárate rozpravu svojím vystúpením. Nech sa páči, pán minister.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, čas, ktorý sa vytvoril od septembrovej schôdze, sme využili na diskusiu o novele Trestného poriadku, ktorej základným cieľom je zavedenie inštitútu korunného svedka do nášho právneho poriadku, inštitútu, ktorý je kľúčový pre boj proti mafii a proti organizovanému zločinu. Som rád, že sa nám podarilo nájsť určitú dohodu a týmto otvorením rozpravy by som chcel dať priestor na jej naplnenie. Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Na základe vystúpenia pána ministra otváram rozpravu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chcú prihlásiť do rozpravy. Potom, pán poslanec. Áno, pán poslanec Maxon nie, Miklušičák, Malchárek, Abelovský, pán poslanec Gál. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Miklušičák, procedurálny návrh.

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán minister, v zmysle § 29 zákona o rokovacom poriadku ods. 3 sťahujem svoj pozmeňujúci návrh k predloženému návrhu zákona. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím pána spoločného spravodajcu, aby rešpektoval návrh pána poslanca Miklušičáka, ktorý bol predkladateľom jedného z pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené... Jeden. Prosím, aby ste upresnili spoločnému spravodajcovi a pánovi poslancovi Mlachárkovi udeľujem slovo.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, chcel by som vás touto formou požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/61 o trestnom konaní súdnom, takzvaný Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa v rámci článku 2 vládnej novely dopĺňa do trestného zákona nová skutková podstata trestného činu. V zmysle navrhovanej skutkovej podstaty sa trestného činu dopustí ten, kto v rozpore so zákonom vyrobí zariadenie spôsobilé na odpočúvanie verejnej telekomunikačnej služby, zadováži ho sebe alebo inému, alebo ho prechováva. Páchateľovi tohto trestného činu je podľa návrhu možné uložiť trest odňatia slobody až na tri roky, alebo peňažný trest, prípadne trest prepadnutia veci. Trest odňatia slobody s vyššou trestnou sadzbou by hrozil páchateľovi, ktorý by spáchal tento trestný čin ako člen organizovanej skupiny, alebo by týmto činom získal pre seba alebo pre iného nie malý prospech, takzvaná kvalifikovaná skutková podstata. Základný pojmom, znakom navrhovanej skutkovej podstaty trestného činu je nelegálna výroba, zadováženie či prechovávanie zariadenia spôsobilého na odpočúvanie verejnej telekomunikačnej služby, z čoho je zrejmé, že tohto trestného činu sa nemôžu dopustiť orgány činné v trestnom konaní a prípadné iné subjekty, ktoré predmetné zariadenia majú k dispozícii a používajú ich v súlade so zákonom. Hlavným zámerom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečenie kvalitnejšej ochrany jedného zo základných ľudských práv, a to práva na súkromie pred neoprávnenými zásahmi vo forme nelegálneho odpočúvania. Skutočnosť, že samotná výroba a zadováženie sebe alebo inému, či prechovávanie zariadenia spôsobilého na odpočúvanie verejnej telekomunikačnej služby je v rozpore so zákonom, sú trestné, by mala pôsobiť preventívne a mala by prispieť k zníženiu výskytu nelegálnych odpočúvaní.

V tejto súvislosti chcem poukázať na podobnú právnu úpravu pri hospodárskych trestných činoch, keď trestným činom je nielen falšovanie a pozmeňovanie peňazí a cenných papierov a aj ich uvádzanie do obehu, ale aj výroba a držba falšovateľského náčinia. Na základe uvedených skutočností by som vás chcel požiadať o podporu a zase v súlade s literou zákona prečítam tie konkrétne zmeny. V čl. 2 sa bod 7 dopĺňa nový bod 8, ktorý znie: "Za § 240 sa vkladá § 240a, ktorý znie: § 240a:

1. Kto v rozpore so zákonom vyrobí sebe alebo inému zadováži alebo prechováva zariadenie spôsobilé na odpočúvanie verejnej telekomunikačnej služby, potresce sa odňatím slobody až na 3 roky, alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci.

2. Odňatím slobody na 1 až 5 rokov sa páchateľ potresce, a) ak spácha čin uvedený v ods. 1 ako člen organizovanej skupiny alebo, b) ak získa takým činom pre seba alebo iného nie malý prospech. Ďakujem za podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ešte sme sa nerozhodli, pán poslanec. Pán poslanec Gábor Gál, nech sa páči.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, predkladám celkovo dva pozmeňujúce návrhy. Jeden sa týka trestného rozkazu, druhý sa týka účinnosti legislatívnotechnického charakteru. Dovoľte, aby som vám prečítal ten prvý pozmeňujúci návrh. V § 314 e) ods. 2 písm. a) sa slová "do jedného roka" nahrádzajú slovami "do dvoch rokov". V tom istom § ods. 3 sa slová "jeden rok" nahrádzajú slovami "dva roky". Navrhovaná úprava rozširuje možnosť ukladať trestným rozkazom trest odňatia slobody namiesto jedného roka až do dvoch rokov. Je to tak z toho dôvodu, že poslednou novelou Trestného zákona došlo k sprísneniu trestných sadzieb u viacerých skutkových podstát trestných činov a má umožniť širšiu možnosť rozhodovať do trestných vecí formou trestného rozkazu, čo je trend, ktorým smeruje k vybavovaniu čo najväčšieho počtu trestných vecí mimo hlavného pojednávania. Úprava tiež vychádza z požiadaviek z praxe okresných súdov.

Druhý pozmeňujúci návrh sa týka účinnosti. Navrhujem v čl. 5 aby sa slová "1. november 2003" nahradili slovami "1. december 2003". Vzhľadom na ďalší postup prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prípade jeho schválenia, aj vzhľadom na lehotu pre prezidenta je potrebné posunúť aspoň o jeden mesiac účinnosť zákona. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Husár. Nie? Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra spravodlivosti, či sa chce vyjadriť k rozprave? Áno? Nech sa páči, pán minister.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Ja by som rád podporil tieto pozmeňujúce návrhy a aj ten, ktorý predložil pán poslanec Malchárek. Keď vznikli kauzy s odposluchmi, tak sme išli cestou, že sme sprísňovali podmienky pre legálny odposluch. Neviem, či to bola správna cesta, pretože problémom sú nelegálne odposluchy, tie treba sankcionovať. Tou cestou ide aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Malchárka, zakotvujúci novú skutkovú podstatu držby zariadenia na odposluch. Takisto aj návrh pána poslanca Gála by som rád podporil, pokiaľ je možné viac trestných vecí riešiť takzvanými odklonmi, čo je rýchlejšia forma pri zachovaní všetkých ústavných práv, tak je to z hľadiska efektivity trestného konania dobré riešenie. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, pristúpime k prerokúvaniu

Pán minister spravodlivosti sa znovu hlási s možnosťou vystúpiť. Nech sa páči, pán minister.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, ako pri predchádzajúcom návrhu novelizácie Trestného poriadku by som chcel vytvoriť priestor na predloženie pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli medzičasom dohodnuté a ktoré, myslím si, majú ambíciu získať väčšinovú podporu v tejto snemovni. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu, panie poslankyne, páni poslanci, k vládnemu návrhu zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Do rozpravy sa hlásia dvaja páni poslanci, Malchárek, pán poslanec Husár. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Malchárek.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi pár slovami uviesť pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám k vládnemu návrhu zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je spresniť právomoc Špeciálneho súdu. S ohľadom na charakter a osobitné postavenie Špeciálneho súdu sa navrhuje, aby právomoci Špeciálneho súdu podliehali aj ústavní činitelia, ich taxatívny výpočet bude uvedený v konkrétnom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prečítam na záver, pokiaľ sú podozriví zo spáchania trestného činu v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou, to by som chcel zdôrazniť. Trestným činom spáchaným v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou ústavných činiteľov je napríklad trestný čin korupcie, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Pokiaľ by sa však ústavný činiteľ dopustil trestného činu mimo svojej právomoci a zodpovednosti, právomoc Špeciálneho súdu by nebola daná a súdne konanie by uskutočnil príslušný okresný, prípadne krajský súd. Pozmeňujúcim návrhom sa zároveň v § 15a ods. 3 spresňuje, že právomoc Špeciálneho súdu je daná pre všetky trestné činy, ktorých sa ústavní činitelia dopustia v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou vrátane tých trestných činov, ktoré vyjdú najavo až po skončení ich funkcie. Cieľom navrhovaného upresnenia je predísť situácii, keď by sa ústavní činitelia, ktorí sa dopustia takéhoto trestného činu, snažili vyhnúť konaniu pred Špeciálnym súdom, napríklad odstúpením z funkcie a podobne. Hlavným zámerom pozmeňujúceho návrhu je tak sprísnenie a skvalitnenie súdneho konania vo veci trestných činov spáchaných ústavnými činiteľmi v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou. Na základe vyššie uvedeného si dovolím prečítať pozmeňujúci návrh.

V čl. 7 bod 9 v § 15a ods. 1 znie: 1. Právomoci Špeciálneho súdu podliehajú a) poslanci Národnej rady, b) členovia vlády Slovenskej republiky, c) štátni tajomníci, d) predsedovia ústredných orgánov štátnej správy, e) predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu, f) sudcovia ústavného súdu, g) sudcovia, h) prokurátori, i) verejný ochranca práv, j) vedúci úradu vlády Slovenskej republiky, k) riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, l) riaditeľ Slovenskej informačnej služby, m) členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska, ak sú podozriví zo spáchania trestného činu v súvislosti s ich právomocou a zodpovednosťou.

2. V čl. 7 bod 9 v novo označenom § 15a ods. 2 uvádzajúca veta znie: "Právomoci Špeciálneho súdu podliehajú aj iné osoby, pre..." a tak ďalej.

3. V čl. 7 bod 9 sa § 15a dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: 3. "Právomoc Špeciálneho súdu podľa odseku 1 sa vzťahuje na trestné činy spáchané za trvanie funkcie, ktorá túto právomoc zakladá, aj keď trestný čin osoby uvedenej v odseku 1 vyšiel najavo až po skončení funkcie, ktorá zakladá právomoc Špeciálneho súdu."

Ďakujem pekne za pozornosť a predpokladám, že aj za podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Husár, nech sa páči.

S. Husár, poslanec: Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Nepodávam konkrétny pozmeňujúci návrh, využívam však to, že pán minister nanovo otvoril rozpravu, aby som sa po zoznámení so skutočnosťami, že zákon o rozpočtových pravidlách a prípadné neodsúhlasenie zrušenia samostatných kapitol, bol "vyčenčovaný" za pozmeňujúce návrhy k zákonu o Špeciálnom súde, ešte raz k predmetnému návrhu vyjadril. Prosím preto o vašu zhovievavosť a porozumenie.

Aristoteles v etike sformuloval okrem iného aj túto slávnu vetu: "Preto nenecháme vládnuť človeka, ale zákon, lebo človek to robí vo svoj prospech a stáva s a tyranom." Aby sa nenaplnili hrozby, ktoré tento výrok obsahuje, Aristoteles musel mať a s určitosťou mal na mysli iba dobrý zákon, zákon zabraňujúci človeku, aby ho zneužíval a stal sa tyranom. Toto elementárne a najpotrebnejšie kritérium pri posudzovaní prijímaných zákonov, aj keď prvýkrát odznelo zhruba tristo rokov pred naším letopočtom, má a bude mať vo vzťahu k prijímaným zákonom platnosť, pokiaľ bude existovať organizovaná spoločnosť, a teda aj právo. Dovolávať sa uplatňovania tohto kritéria so všetkou dôraznosťou je potrebné o to viac, že ľudstvo má opakované hrozné historické skúsenosti s právom a zákonmi v úvodzovkách, dokonca z nie celkom vzdialenej histórie. Popisovať obdobie inkvizície, obdobie fašizmu či komunizmu so všetkými šialenými reformáciami práva je, myslím, zbytočné. Odmietam preto vopred v súvislosti s prerokovaným návrhom zákona akékoľvek nové hľadanie triedneho nepriateľa. Odmietam veľmi dôrazne otázky typu: Pozrime sa dôsledne, kto vlastne je proti boju s korupciou a organizovaným zločinom, i návody, pozrime sa bližšie, čie záujmy pani poslankyňa či pán poslanec v parlamente vlastne obhajuje. Pozrime sa, kto sa bojí našich prísnych, ale spravodlivých zákonov.

Odmietame posúvané závery a robím to preto, že takéto praktiky sa pri prijímaní problémových vládnych návrhov zákonov stali zo strany vlády bežnou pracovnou metódou. Odmietam to všetko predovšetkým preto, že mi ústava umožňuje, ale zároveň i prikazuje vykonávať mandát podľa svojho svedomia a presvedčenia, a že ma v texte poslaneckého sľubu zaväzuje dodržiavať ústavu a ostatné zákony.

Pre túto chvíľu i pre budúcnosť upozorňujem pána ministra i ostatné kolegyne a kolegov, že vedomé presadzovanie protiústavných zákonov, vyvíjanie politického tlaku na poslancov za ich prijatie je hrubým porušením sľubu poslanca či člena vlády, hrubým porušením našich spoločných povinností vo vzťahu k článku 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Pevne verím, že Slovensko je napriek problémom, ktoré ho sprevádzajú, právnym štátom. Pevne verím, že túto pozíciu Slovenska dokážu demokratické sily prejavujúce sa v čoraz širšom fronte obhájiť, a som zároveň presvedčený, že mladá generácia v tomto parlamente a i v celej našej spoločnosti sa jedného dňa zvysoka vykašle na takzvané existenčné problémy vládnej koalície či problémy opozície a bude pre seba a pre budúcnosť Slovenska prijímať iba aristotelovské zákony. Ak sa to stane, bude to jednoznačný dôkaz, že na Slovensku demokracia zapustila korene pevne, natrvalo, že zdravý rozum, charakter a etika zvíťazili nad fanatizmom, politickou zaslepenosťou a nenávisťou. A dovoľte ešte jednu poznámku. Na prahu tretieho tisícročia je téza, že účel posväcuje prostriedky, absolútne pre nás neprijateľná. Ak je cieľ šľachetný, musia byť šľachetné i prostriedky na jeho dosiahnutie. Ak je cieľ veľký a vznešený, musia byť primerane k tomu použité i dôstojné prostriedky a nástroje na jeho dosiahnutie. Odmietame takéto zdôvodňovanie protiústavnosti či nezákonnosti, nech sa už formuluje akokoľvek a tvrdíme, že ak by účel mal posväcovať prostriedky, potom tento účel s určitosťou nie je svätý.

Napriek uvedeným slovám, ba práve v úzkej nadväznosti na ne mi dovoľte, vážené kolegyne a kolegovia, aby som vás v mene poslaneckého klubu Ľudovej strany HZDS ubezpečil, že všetci pociťujeme naliehavú potrebu dôraznejšie a efektívnejšieho boja s korupciou a organizovaným zločinom. Všetci túto otázku považujeme za potrebnú postaviť ako významnú spoločenskú prioritu vládnej zákonodarnej a súdnej moci. Teda niet medzi nami a vládou rozpor v tom, či a aký problém je akútny. Určite sa však v prípade navrhovaného zákona nezhodneme na výbere nástrojov a prostriedkov na dosiahnutie proklamovaného cieľa.

Dovoľte, aby som položil dve základné otázky a zároveň sa ne pokúsil odpovedať. Otázka prvá: Je potrebné zriadiť špeciálne orgány na odhaľovanie vyšetrovania, trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu? A druhá, je navrhovaná právna úprava systémová, komplexná a súladná s právnym poriadkom Slovenskej republiky?

K prvej otázke. Zriadenie Špeciálneho súdu je otázkou nadnárodného významu. Takýmto rozhodnutím signalizujeme medzinárodnému spoločenstvu nielen naše odhodlanie pustiť sa nekompromisne do boja s korupciou a organizovaným zločinom, ale súčasne je vážnou informáciou o stave korupcie a organizovaného zločinu a povedzme zrozumiteľne, o alarmujúcom stave v konkrétnom štáte i o neschopnosti kompetentných orgánov zvládnuť boj s organizovaným zločinom a korupciou štandardnými prostriedkami.

Aký je vlastne pohľad medzinárodného spoločenstva na Špeciálne súdy? Špeciálne súdy sú z pohľadu časti medzinárodného spoločenstva považované za právnu muchotrávku zelenú, ktorú si často hubári zákonodarcovia pletú s jedlými hubami, a práve preto v explicitných ústavných úpravách pätnástich európskych štátov existuje absolútny zákaz zriadenia Špeciálneho súdu. Z nich 6 patrí k členským krajinám Európskej únie. Ústavné zákazy zriadenia Špeciálnych súdov nie sú prejavom upírizmu, ani nesprávneho chápania problematiky boja s organizovanou trestnou činnosťou. Špeciálny súd predstavuje riešenie, ktoré je problematické z hľadiska demokratickej formy vlády. Špeciálny súd sa môže postupne a pomerne ľahko premeniť na prostriedok narušenia deľby moci a jej koncentráciu v jednom štátnom orgáne. Jeho následné zneužitie na presadzovanie politických záujmov a likvidáciu politických protivníkov nie je vylúčené, preto toľká opatrnosť, až dokonca ústavný zákaz. Ak si dôsledne a opakovane prečítate dôvodovú správu, nepochybne zistíte, že špeciálne orgány na boj proti korupcii a organizovanému zločinu sú zriaďované v ostatných európskych krajinách výlučne na prokuratúrach, v štátnom zastupiteľstve a na úrovni ostatných orgánov činných v trestnom konaní.

Navrhovateľ v dôvodovej správe neuvádza ani jeden štát, v ktorom by bol Špeciálny súd ústavou zriadený. Napriek tomu ústavy Moldavskej republiky a Maďarskej republiky z roku 1949 takýto inštitút zriaďujú. Prevládajúci právny stav odráža jednoznačne filozofiu tvorcov týchto právnych úprav, ktorá jednoznačne preferuje aktivity a koordináciu pri odhaľovaní korupcie a organizovaného zločinu a v otázke rozhodovania o vine a treste je ponechaná plná dôvera odbornosti a nezávislosti sudcom všeobecných súdov. Ústavné právo na zákonného sudcu je zachované v plnej miere a špeciálnym zákonom nie je ani v jednom prípade zriaďovaný špeciálny zákonný sudca.

Stav obdobný ako v okolitých európskych krajinách, ba ešte prepracovanejší v oblasti boja s korupciou a organizovaným zločinom v Slovenskej republike existuje. Už v roku 1996 zriadil generálny prokurátor Slovenskej republiky oddelenie boja s organizovaným zločinom. O jeho pôsobnosti ste sa mohli dočítať v dôvodovej správe. Na každej krajskej prokuratúre pôsobí jeden prokurátor špecializujúci sa na koordináciu boja s korupciou. Bola zriadená funkcia agenta provokatéra. Na Generálnej prokuratúre pôsobí už úplne profesijne osobitný útvar Úrad špeciálneho prokurátora na trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu. Vo vzťahu ku Generálnej prokuratúre sa javí teda navrhovaná úprava nadbytočná. Vo vzťahu k zriadeniu Špeciálneho súdu je možné konštatovať, že Slovensko sa má stať európskym výkričníkom, že vybiehame prudko a neprimerane z radu a že prostriedky a formy, ktoré sme na to použili, ešte umocňujú pocit, že navrhovaná právna úprava je v rade ustanovení nesystémová a nesúladná s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Ale to sú už odpovede na druhú otázku. Teda konkrétne, princíp personálnej jurisdikcie je zakotvený v čl. 7 § 15a je nemiestnym návratom organizácie súdnictva do stredoveku. Je bezprostrednou dehonestáciou postavenia ústavných činiteľov a ďalších predstaviteľov verejnej moci a súdnej moci na Slovensku. Priamo podsúva občanovi záver, že na Slovensku nie je možné ústavného činiteľa spravodlivo volať k trestnej zodpovednosti inak ako špeciálnymi prostriedkami, čo je stav na úrovni tých, ktorí majú zákony tvoriť a kontrolovať ich dodržiavanie, v praxi je katastrofálny, alarmujúci, vyžadujúci si mimoriadne prostriedky. Zároveň vyjadruje tento návrh i veľmi výrazný stupeň nedôvery v odbornosť a statočnosť sudcov všeobecných súdov na Slovensku. Je zároveň i dehonestáciou samotného názvu a obsahu pojmu špeciálny súd. Špeciálny súd vďaka pôsobnosti rozhodovať o každej, teda ak je vôbec vhodné tento termín použiť v banálnej trestnej činnosti, stráca punc svojej špeciálnosti vo vzťahu k meritu veci, druhu trestnej činnosti, ale je postavený na výnimočnosti výnimočného, teda ústavného činiteľa.

Nemožno súhlasiť s radou navrhovaných ustanovení zákona, tak ako boli doposiaľ predložené. Nemožno predovšetkým súhlasiť s navrhovaným oprávnením ministerstva spravodlivosti viesť centrálny register na účely trestného konania, ktorý by mal obsahovať osobné údaje týkajúce sa všetkých trestne stíhaných osôb a poškodených vrátane osobitných kategórii tých údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod poškodeného, jeho politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor a členstvo v politických stranách alebo hnutiach. Ministerstvo spravodlivosti totiž nie je orgán činný v trestnom konaní a ani Policajný zbor, ani prokuratúra nesmie tieto údaje poskytovať. Takýto je súčasný stav podľa právneho poriadku v Slovenskej republike.

Ako obmedzenie postavenia generálneho prokurátora ustanoveného v článku 150 Ústavy Slovenskej republiky možno označiť i návrh, aby generálny prokurátor nemohol dávať takzvané negatívne pokyny špeciálnemu prokurátorovi. Takúto právnu úpravu možno chápať ako vyjadrenie nedôvery generálnemu prokurátorovi a táto právna úprava obmedzuje riadiacu činnosť generálneho prokurátora, ktorý je v konečnom dôsledku v plnom rozsahu zodpovedný ako ústavný činiteľ za činnosť prokuratúry Slovenskej republiky. Nemožno súhlasiť ani s právnou úpravou, ktorá umožňuje, aby sudca Špeciálneho súdu, ktorý prestane spĺňať podmienky oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, kde tieto dôvody pre narušenie podmienky oprávnenia môžu spočívať nielen v osobe sudcu, ale aj v osobe blízkej, alebo rodinných príslušníkov, bol prerušený výkon funkcie sudcu, ak nedá súhlas na svoje preloženie na súd určenou súdnou radou. Ide o faktické pozbavenie výkonu funkcie sudcu, pretože počas prerušenia výkonu funkcie sudca nemá práva a povinnosti sudcu a nesmie poberať plat sudcu. Takéto dôvody na stratu mandátu článok 147 Ústavy Slovenskej republiky nepozná a podľa článku 148 ústavy možno sudcu preložiť na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu.

Vážené kolegyne, kolegovia, ďalších a podstatných výhrad k návrhu zákona by sa dalo uviesť ešte niekoľko. Chcem však predovšetkým zdôrazniť, že aj tieto najzávažnejšie rozpory s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne mám na mysli preloženie sudcu, neboli na ústavnoprávnom výbore doriešené. Nedokážem ich ani ja "poriešiť" pozmeňujúcim návrhom, pretože riešenie nepoznám. Za tohto stavu so všetkou vážnosťou, bez snahy zmariť účel predkladateľa, predkladám snemovni procedurálny návrh, aby bol návrh zákona vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem za vašu pozornosť a trpezlivosť. (Potlesk.)