P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy. S faktickou poznámkou pán poslanec Polka na vystúpenie pána poslanca. Nech sa páči.

L. Polka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som vyjadril plnú podporu stanovisku prednesenom pánom poslancom Husárom. Ja som niekoľkokrát sa pýtal kompetentných predkladajúcich osôb, kedy bolo na Slovensku vyhlásené stanné právo, kedy bol na Slovensku vyhlásený výnimočný stav. Chvalabohu, len z dejín štátu a práva poznám situácie, keď boli zriaďované rozličné "čerezvyčajné" komisie pre boj s kontrarevolúciou a sabotážami, kedy boli zriaďované ľudové tribunály, ktoré sa dopúšťali najhrubších porušovaní zákonnosti, najhorších činov proti ľudskosti.

Dovoľte mi aj poznámku v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom predrečníka pána poslanca Husára, pretože som v tej rýchlosti sa nestihol prihlásiť. My zavádzame a pokúšame sa zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť za porušenie zodpovednosti. Dámy a páni, normotvorba sa musí vyznačovať presnou terminologickou čistotou - za ktorú zodpovednosť budeme stíhať ústavného činiteľa? Za porušenie zodpovednosti pri riadení motorového vozidla? Alebo za zodpovednosť za výchovu maloletých detí? Či za zodpovednosť pri výkone jeho funkcie?

Nemám skutočne výhrady voči obsahu alebo voči terminologickej čistote. Ústavný činiteľ vykonáva isté kompetencie a má isté právomoci, ale zodpovednosť, prosil by som, keby sme si už túto otázku uvedomili a veľmi dôsledne pristupovali k terminologickej čistote predkladaných návrhov. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády SR, minister spravodlivosti SR: Ďakujem, vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, budem sa snažiť byť stručný. Zareagujem najskôr na pripomienku pána poslanca Polku. To je presný termín, ktorý desiatky rokov obsahuje Trestný zákon v § 89 pri definícii verejných činiteľov. Úplne odpísané odtiaľ. V súdnej praxi, žiaden problém.

K pánovi poslancovi Husárovi. Mrzí ma, pán poslanec, že niekedy nepoužívate konzistentné argumenty. A poviem na konkrétnom príklade. Spomínali ste, že väčšina krajín Európskej únie nepozná Špeciálne súdy, a mali ste pravdu. Niektoré krajiny poznajú Špeciálne súdy, ktoré mali zvlášť veľké problémy s odhaľovaním a stíhaním korupcie a organizovaného zločinu. Ale vy ste vystúpili pred pol hodinou k rozpočtovým pravidlám a tam ste nespomenuli, že prevažná väčšina krajín Európskej únie, takmer všetky, majú rozpočtové kapitoly prokuratúry a Najvyššieho súdu v rozpočtovej kapitole ministerstva spravodlivosti. Ak neargumentujem ani jednou polohou, ale ak používame argument s komparáciou s Európskou úniou, tak si myslím, že je dôležité požívať ho konzistentne. Nielen v okamihu, keď sa nám hodí, lebo to potom nevyznieva úplne principiálne.

Spomenuli ste, pán poslanec Husár, aj skutočnosť, že sa mnohé veci urobili. Spomenuli ste, že sa do Trestného poriadku ustanovila možnosť pri odhaľovaní korupcie použiť inštitút agenta provokatéra. Ale bola to práve opozícia pred štyrmi rokmi v tejto snemovni, ktorá bola proti jeho vytvoreniu, práve s poukazom na to, či nebude možné takýto inštitút zneužiť. Aj prax ukázala, že tento inštitút sa ukazuje byť ako vhodný inštitút, vhodný nástroj na odhaľovanie korupcie, pretože odhaľovanie korupcie štandardnými mechanizmami nie je celkom efektívne. Korupcia sa nedeje na verejnom priestranstve, kde sú prítomní ďalší svedkovia.

Spomenuli ste, že úprava u prokuratúry je nadbytočná, pretože generálny prokurátor zriadil úrad špeciálneho prokurátora, ale začali ste Aristotelom a spomenuli ste jeho citát, že by mali vládnuť zákony, nie ľudia. A to mi nejde dokopy! Nech to radšej povie zákon, ako aby to povedal konkrétny človek. Veď to je v priamom rozpore s týmto Aristotelovým výrokom.

Na záver musím povedať, že považujem tento zákon za kľúčový v boji proti mafii a proti korupcii. Zdá sa, že stav v týchto ťažkých oblastiach trestného práva nie je dobrý. Potrebujeme zefektívniť boj proti korupcii a proti organizovanému zločinu a potrebujeme aj chrániť prokurátorov a sudcov, ktorí v týchto závažných kauzách pôsobia, a nevieme ich chrániť v situácii, keď tie kauzy sú roztrúsené po celom Slovensku. Preto ich musíme koncentrovať na inštitúcie Špeciálnej prokuratúry a Špeciálneho súdu, aby boli prokurátori a sudcovia pri svojom konaní slobodní, aby štát ich vedel chrániť. Aj o tomto je návrh zákona. A preto ho považujem za veľmi dôležitý, za veľmi dôležitý, prvý krok k tomu, aby bol boj proti mafii efektívnejší. Ja si nerobím ilúzie, že zákony všetko vyriešia, ale sú niekedy nevyhnutým prvým krokom pre to, aby sme išli ďalej. Áno, súhlasím, dôležitejšia fáza bude ich aplikácia, ale ja verím, že tie zákony sú nastavené tak, aby zabezpečili kvalitný výber ľudí, kvalitný výber prokurátorov aj sudcov, aj dobrú aplikáciu, a preto si vás dovoľujem požiadať o podporu návrhu zákona v druhom a treťom čítaní. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, v rozprave k tomuto návrhu zákona o zriadení Špeciálneho súdu a o zmene a doplnení niektorých zákonov vystúpili páni poslanci Číž, Drgonec, Malchárek a Husár, pričom pozmeňujúce návrhy podali len páni poslanci Drgonec a Malchárek. Dovoľte mi vyjadriť sa v krátkosti len k príspevku pána poslanca Husára. Pri prerokúvaní tohto bodu na ústavnoprávnom výbore ste, pán poslanec, povedali, ja to budem parafrázovať. Ak tam necháme § 15 a odsek 1, to je tá personálna jurisdikcia ústavných činiteľov, tak verejnosť povie, že si vytvárame špeciálne súdnictvo, ktoré k nám môže byť zhovievavé. Po druhé ste povedali, že ak tento paragraf vypustíme, tak národ povie, že sa bojíme zodpovednosti. Ja za seba hovorím, že sa zodpovednosti nebojím a tento návrh zákona podporím. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi a chcem požiadať teraz ministra vlády Slovenskej republiky a podpredsedu vlády Pavla Ruska, aby sa dostavil a z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

ktorý prerokúvame ako tlač 317 v druhom čítaní. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

P. Rusko, minister hospodárstva a podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Dovoľujem si predložiť vám v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, ktorý bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Návrh zákona v § 19 upravuje najmä právne postavenie riaditeľa štátneho podniku ako štatutárneho orgánu. V návrhu zákona sa ponecháva ustanovenie, že riaditeľ nie je zamestnancom podniku a vzťah podniku a riaditeľa pri výkone jeho pôsobnosti sa spravuje primerane ustanoveniami mandátnej zmluvy. Bolo však potrebné upraviť postavenie riaditeľa tak, aby sa riešila jeho účasť na zdravotnom a nemocenskom poistení, otázka dôchodkového zabezpečenia, nároku na dovolenku, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a platových pomerov riaditeľov. Z dôvodu predchádzania komplikáciám pri speňažovaní majetku podniku v likvidácii vo verejnej dražbe sa upresňuje, čo nemôže byť predmetom likvidácie. Ide o priľahlé pozemky súvisiace s užívaním stavby, kotolní a výmenníkových staníc.

Na základe správy o konkrétnych opatreniach pri plnení Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii sme sa v návrhu zákona zamerali aj na úpravu ustanovení, ktorými sa oproti doteraz platnému právnemu stavu zavádza povinnosť riaditeľa štátneho podniku ako aj členov dozornej rady predkladať každý rok majetkové priznania. Určuje sa tiež odmeňovanie riaditeľa štátneho podniku a členov dozornej rady tak, aby navrhovaná výška odmeny neobmedzila motiváciu riaditeľa a členov dozornej rady štátneho podniku. Návrh zákona tiež limituje počet členov dozornej rady a legislatívnotechnicky upravuje niektoré ďalšie ustanovenia zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Návrh zákona bol v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 462 zo 17. septembra 2003 prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a v gestorskom výbore, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Pripomienky legislatívnotechnického charakteru uplatnené odborom legislatívy a aproximácie práva kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky ako i ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce poslanecké návrhy a pripomienky k návrhu zákona v mene predkladateľa akceptujeme s výnimkou pozmeňujúceho návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aby bol v bode 6 návrhu zákona týkajúceho sa § 19 vypustený odsek 17 z dôvodu, že prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu by bolo potrebné zo zákona č. 111/1990 Zb. vypustiť aj § 21 ods. 1 písm. j). V tejto súvislosti chcem poznamenať, že z doterajšej praxe uplatňovania § 19 ods. 14 zákona č. 111/1990 Zb., ktorý zodpovedá § 19 ods. 17 predloženého vládneho návrhu zákona, nemá spracovateľ poznatky o zneužívaní tohto ustanovenia.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som toho názoru, že schválením vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, sa vytvoria také podmienky, ktoré zabezpečia efektívnejšie riadenie podnikov, ktoré sa spravujú týmto zákonom. Na základe uvedených skutočností si dovoľujem požiadať vás o jeho podporu a schválenie. Ďakujem vám za vašu pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona. Teraz poprosím pána poslanca Malchárka, ktorého poveril výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovávania návrhu vo výboroch ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Malchárek.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona o rokovacom poriadku podávam Národnej rade Slovenskej republiky za gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov v druhom čítaní. Je to tlač 317. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 462 zo 17. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. A to ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie schválenej spoločnej správy výborov. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali a preto nedali ani v stanovenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu v súlade s § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 3. októbra 2003 a uznesením č. 261 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 14. októbra 2003 a uznesením č. 167 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval návrh zákona 8. októbra 2003 a uznesením č. 94 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúčal takisto Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb., bola schválená uznesením č. 184 zo dňa 14. októbra 2003. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona, poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Pán predseda, prosím, môžete otvoriť rozpravu a ak dovolíte, hlásim sa ako prvý do rozpravy.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Otváram rozpravu k prerokúvanému návrhu zákona, okrem pána spoločného spravodajcu nevidím, že by sa niekto z prítomných poslancov prihlásil do rozpravy, preto túto možnosť končím a udeľujem slovo pánovi poslancovi Malchárkovi. Nech sa páči.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Predkladám procedurálny návrh na vyňatie bodu č. 7 zo spoločného hlasovania, zo spoločnej správy. Svoj návrh odôvodňujem nasledovne: Vypustenie odstavca 17 v § 19 tak, ako to navrhuje ústavnoprávny výbor, môže bez dodatočnej úpravy, a síce vypustenia § 21 ods. 1 písm. j) zo zákona znamenať vnútorný rozpor v zákone v prípade schválenia jeho novely v zmysle spoločnej správy. V § 21 ods. 1 vecne súvisí s navrhovaným odstavcom 17 v § 19, preto ho nie je možné v zákone ponechať za súčasného vypustenia odstavca 17 v § 19. Argument ústavnoprávneho výboru, ktorým je odôvodnený predmetný pozmeňujúci návrh schváliť, vychádza z nesprávnych predpokladov a ako taký je nesprávny. S ohľadom na uvedené navrhujem preto tento bod vyňať na samostatné hlasovanie a odporúčam ho neschváliť. Ďakujem pekne, skončil som. Pán predseda, budeme hlasovať. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Neodchádzajte ešte, pán poslanec, sadnite si. Panie poslankyne, páni poslanci, nie sú žiadne, ani faktické pripomienky, ani žiadne iné návrhy. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Malchárkovi. Chcem odporučiť, panie poslankyne, aby sme pokračovali v rokovaní a prerokovávaní ďalších návrhov tak, ako sú uvedené v schválenom programe schôdze Národnej rady s tým, že aj hlasovali o zmenách v zložení výborov by sme vtedy, keď budeme hlasovať o prerokovaných návrhoch vlády. Je súhlas s takýmto postupom?

Poprosím teraz pána ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

ktorý prerokovávame ako tlač 384. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo. Pán minister, pardon.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ministerstvo spravodlivosti predkladá na rokovanie Národnej rady v súlade s plánom legislatívnych úloh na tento rok návrh novely zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladaný návrh zákona obsahuje zmeny v zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a v niektorých ďalších zákonoch, ako je napríklad Občiansky súdny poriadok, Exekučný poriadok, zákon o súdoch a sudcoch.

Účelom predkladaného návrhu zákona je nová úprava posudzovania rozhodného práva pri vzniku alebo zániku rodičovských práv a povinností a výkone týchto práv a povinností. Určujú sa nové všeobecné kolízne kritériá obvyklého pobytu pre voľbu rozhodného práva. Navrhovaná úprava vychádza z dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní, výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa. Zároveň návrh obsahuje novú úpravu právomocí slovenských súdov v civilných veciach s medzinárodným prvkom. Takisto sa presúva časť agendy vyššieho overovania listín, takzvanej superlegalizácie, z ministerstva spravodlivosti na krajské súdy. Návrh novely zákona zároveň upravuje postup súdov Slovenskej republiky pri ich súčinnosti so žiadateľmi o vymáhanie výživného v cudzine a v neposlednom rade sa upravujú podmienky uznania cudzích rozhodnutí a konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia. Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi pánovi poslancovi Miššíkovi, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru informoval Národnú radu o odporúčaní výboru pri ďalšom prerokúvaní predloženého vládneho návrhu zákona. Pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. októbra ma určil za spravodajcu, respektíve zaskakujem za spravodajkyňu pani doktorku Laššákovú k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtov obcí, nezakladá nároky na pracovné sily.

Problematika návrhu zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. V práve Európskej únie nie je upravená.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa pre ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 odsek 3 písmeno c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 331 z 8. septembra 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, zahraničný výbor, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhuje Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási ústne nikto z prítomných poslancov. Písomné prihlášky som nedostal. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Prerušujem rokovanie o vládnom návrhu zákona o medzinárodnom práve súkromnom a poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o návrh zákona, ktorý vám predkladám na základe uznesenia vlády z 20. augusta 2003. V zásade ide o identickú právnu úpravu, aká sa navrhuje pri zákone o sudcoch a prísediacich, to znamená posunutie štrnásteho platu u prokurátorov na rok 2005. S neveľkým potešením predkladám tento návrh zákona, ako som to spomenul aj pri návrhu novely zákona o sudcoch a prísediacich. Túto úlohu bolo možné z legislatívnotechnického hľadiska splniť len posunutím účinnosti o jeden rok ustanovenia § 106 zákona č. 154/2001 Zb. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktoré priznáva prokurátorom s účinnosťou od 1. januára 2004 právo na ďalšie dva platy, a to za mesiac máj a za mesiac november s tým, že zákon sa doplní o osobitné prechodné ustanovenie, ktoré vymedzí podmienky vzniku nároku iba na jeden plat, teda trinásty plat, a to za mesiac november. Takéto riešenie je objektívnejšie vzhľadom na skutočnosť, že jednou z podmienok na priznanie ďalšieho platu, ak ide o ročný plat, je výkon funkcie prokurátora v trvaní aspoň 180 služobných dní. Ak by bol priznaný prokurátorom nárok na ďalší plat za mesiac máj, na jeho priznanie by stačilo vykonávať funkciu prokurátora iba 75 služobných dní, čo možno považovať za správne iba vtedy, ak ide o polročný ďalší plat. Ide o identický právny "konštrukt", aký sa uplatnil pri návrhu novely zákona o sudcoch a prísediacich.

Musím na záver úvodného slova spomenúť odporúčanie Rady Európy, aj keď tých odporúčaní je, samozrejme, dosť veľa, o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva, prijatého výborom ministrov Rady Európy v roku 2000, z ktorého vyplýva, že zlepšenie podmienok prokurátorov niektorých členských štátov by malo mať takú povahu, ktorou by sa dalo zabrániť odchodu prokurátorov do súkromnej sféry, čo je javom, ktorý sa deje v strednej a východnej Európe. Samozrejme, je potrebné povedať, že naši prokurátori majú rovnaké platové postavenie ako sudcovia a to by malo zostať aj zachované. To znamená, parlament by asi mal spoločne rozhodnúť o týchto novelách zákonov, či posunie u sudcov a prokurátorov účinnosť štrnásteho platu, alebo nie. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu vlády, teraz poprosím pána poslanca Abelovského, ktorého poveril gestorský výbor, aby podal informáciu Národnej rade o prerokúvanom vládnom návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

M. Abelovský, poslanec: Pán predseda, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 8. októbra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona 669/2002. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona sa predkladá mimo plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 444 z 5. júna 2003. Ním vláda odporučila generálnemu prokurátorovi predložiť v termíne do 30. júna 2003 na rokovaní vlády návrh novely prerokúvaného zákona s cieľom neuplatniť u prokurátorov v roku 2004 ďalší plat za mesiac november, obdobne ako je to súbežne navrhované u sudcov.

Návrh zákona obsahuje po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predpokladaný návrh bude predstavovať v roku 2004 úsporu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu v sume 28 727 000 Sk. Nezakladá zvýšenie nároku na finančné prostriedky z rozpočtu vyšších územných celkov ani zvýšené nároky na pracovné sily. Nebude mať vplyv ani na životné prostredie.

Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ani podľa Národného programu na prijatie acquis communautaire, ani Partnerstva pre vstup. Nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, ani v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla po rozprave, a som odporučil vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu.

P. Hrušovský, predseda: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných pánov poslancov, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a prerušujem rokovanie o návrhu vlády na zmenu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a požiadam pána ministra, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil

Pán minister, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Oblasť známkového práva je v súčasnosti upravená zákonom č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. Cieľom platnej zákonnej úpravy bola úplná kompatibilita s právom Európskej únie, predovšetkým so smernicou Rady z 21. decembra 1988 k zblíženiu zákonov členských štátov o ochranných známkach, ktorá obsahuje predovšetkým hmotnoprávne ustavenia. S blížiacim sa vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa zintenzívnil tlak na transpozíciu komunitárneho práva do právneho poriadku Slovenskej republiky a na splnenie podmienok integrácie do vnútorného trhu Európskej únie. Súčasná zákonná úprava známkovej ochrany v Slovenskej republike prakticky napĺňa požiadavku zblíženia nášho právneho poriadku s právom Európskych spoločenstiev. Je však nevyhnutné, aby bol tento zákon plne harmonizovaný s európskym právom, a to predovšetkým v oblasti prepojenia národného a európskeho systému ochranných známok. Predloženým návrhom zákona dochádza k novelizácii súčasného národného známkového práva a pri jeho príprave bolo zohľadnené predovšetkým nariadenia Rady č. 40/1994 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva.

Na základe uvedeného nariadenia je potrebné pripraviť národné právne prostredie na skutočnosť, že po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie budú na území Slovenskej republiky platiť aj známky Spoločenstva. Z uvedených dôvodov sa pri príprave návrhu zákona prihliadalo na ustanovenia tohto nariadenia, ktorého účinnosť sa po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie automaticky rozšíri aj na naše územie. Z hľadiska ďalšieho vývoja v oblasti známkového práva je predovšetkým pre prihlasovateľov a majiteľov ochranných známok žiadúce, aby sa obidva systémy známkovej ochrany - národný a európsky - zblížili natoľko, aby nedochádzalo k bezdôvodným rozdielom v možnosti získať národnú alebo komunitárnu známkovú ochranu. Návrh zákona oproti doterajšiemu právnemu stavu zavádza niektoré zásadné zmeny spočívajúce napríklad v rozšírení okruhu osôb oprávnených na nadobudnutie ochrannej známky, keď jej majiteľom sa môžu stať aj osoby nepodnikateľského charakteru. Zavádza sa pojem ochrannej známky s dobrým menom, upravuje sa možnosť odmietnutia zápisu ochrannej známky, ktorá nebola prihlásená v dobrej viere, ako aj nový inštitút pripomienok, ktoré slúžia ako neformálny podnet na preskúmavanie prihláseného označenia zo strany tretích osôb. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným poriadkom, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä Parížskym dohovorom na ochranu priemyselného vlastníctva, Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva a Dohovorom o práve ochrannej známky. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu a poprosím pána poslanca Vážneho, ktorého poveril výbor, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výbore, ako aj o stanovisku a odporúčaní výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o ochranných známkach v znení neskorších predpisov. Nech sa páči, pán poslanec.

Ľ. Vážny, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením číslo 49 z 9. januára 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z., ktorý ste dostali ako tlač 358.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ predloženého návrhu zákona, zhodnotenie súladu s ústavou, so záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zákon nebude mať vplyv na štátny rozpočet, nebude mať vplyv na zamestnanosť, nevyžiada si nové pracovné miesta v štátnej správe a nebude mať žiadne dôsledky na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie, je prioritou aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení vo veci duševné vlastníctvo.

Problematika návrhu zákona patrí medzi opatrenia druhej etapy kapitoly 19, duševné a priemyselné a obchodné vlastníctvo v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie. Podľa skríningu je problematika obsiahnutá v kapitole 5, právo obchodných spoločností. Návrh zákona je svojou problematikou zahrnutý do Národného programu pre prijatie aquis communautaire, nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, je prioritnou úlohou vlády Slovenskej republiky vyplývajúcou z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b), c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa písm. c) citovaného paragrafu.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. septembra 2003 č. 377 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Teraz sa pýtam prítomných pánov poslancov, či chcú využiť právo vystúpiť v rozprave o prerokovávanom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že nie je to tak. Ďakujem pánovi poslancovi Vážnemu a prosím pána ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády uviedol ďalší

ktorý prerokúvame ako tlač 398. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Ide o novelu zákona č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945. Návrh bol vypracovaný na základe bodu B 2 uznesenia vlády z 21. augusta 2003. Predmetným návrhom zákona sa upravuje § 5 ods. 7 zákona tak, aby ministerstvo spravodlivosti bolo povinné vyplatiť jednorazový finančný príspevok obom kategóriám osôb, teda aj priamym účastníkom odboja ako aj vdovám a vdovcom po priamych účastníkoch národného boja za oslobodenie najneskôr do konca roku 2004. Je to spôsobené skutočnosťou, že pôvodne predpokladaný počet žiadateľov sa neúmerne zvýšil. Uvažovalo sa, že to bude možno 10 000 žiadateľov, dnes to je 54 000 žiadateľov. V čase, keď sa rokovalo o návrhu zákona v Národnej rade, pred viac ako rokom, tak sa výrazne poddimenzovali počty žiadateľov o poskytnutie jednorazového finančného príspevku z titulu zapojenia sa do odboja počas druhej svetovej vojny. Ministerstvo robí maximum pre to, aby čím skôr sa tieto osoby odškodnili, pretože ide často o osoby, ktoré sú vo vysokom veku. Aj preto vláda schválila náš návrh, na základe ktorého sme v septembri prijali na de facto brigádnické práce 40 ľudí na odbor rehabilitácií, aby vedeli v reálnom čase vybaviť odškodnenie týchto osôb a tým aspoň sčasti poskytnúť satisfakciu, finančnú satisfakciu osobám, ktoré sa podieľali na oslobodzovacom boji. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Durayovi. Poprosím pána poslanca Duraya alebo niektorého z členov výboru pre ľudské práva národnosti a postavenie žien, aby predniesol stanovisko výboru k predloženému návrhu vlády. Pán poslanec Duray, nech sa páči.

M. Duray, poslanec: Prepáčte, na chodbe som bol, nepočul som vaše slová. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien svojím uznesením č. 130 z 9. októbra tohto roku ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 v znení neskorších predpisov. Máte to v parlamentnej tlači č. 398. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že návrh po formálno-právnej stránke spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a dôvodová správa obsahuje všetky informácie, ktoré vyžaduje rokovací poriadok a legislatívne pravidlá.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 70 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Ak Národná rada súhlasí s týmto návrhom a navrhne postúpiť ho do druhého čítania, tak potom uvediem, ktorým výborom by bolo treba prideliť tento návrh zákona. Ďakujem pekne, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Máme tu pozorné, mladé panie poslankyne. Ďakujem, že ste sa postarali o zničeného a unaveného pána poslanca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Preto prerušujem rokovanie. Ďakujem, pán poslanec, za predloženie informácie gestorského výboru a prosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol posledný v poradí ním predkladaný zákon, ktorým je

ktorý prerokúvame ako tlač 416. Pán minister, máte slovo.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dôvodom na vypracovanie predloženého návrhu zákona bola potreba zabezpečiť, aby všetok majetok na štátnom území Slovenskej republiky bol nadobúdaný výlučne spôsobmi a postupmi, ktoré sú v súlade s naším právnym poriadkom, a odstrániť existujúce disproporcie medzi legálne nadobudnutým majetkom a skutočným, reálnym stavom majetku niektorých fyzických a právnických osôb.

Legitímnym cieľom predloženej právnej úpravy je zabezpečenie realizácie verejného záujmu, spočívajúceho v zabránení nadobúdania majetku z nelegálnych príjmov. Tento verejný záujem možno vyjadriť ako snahu štátu zabrániť zneužívaniu ústavného práva subjektov slobodne nadobúdať majetok a nakladať s ním na úkor ostatných subjektov a štátu v rozpore s platnou právnou úpravou.

Musím na tomto mieste zvýrazniť skutočnosť, že článok 20 ústavy chráni len majetok nadobudnutý z legálnych príjmov. Nechráni nelegálne nadobudnutý majetok. Problematika odnímania majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov nebola doposiaľ v našom právnom poriadku upravená. Svojou podstatou sa inštitútu dočasného odňatia dispozície s majetkom najviac približujú trestnoprávne inštitúty, trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, ochranné opatrenie zhabania veci, upravené v Trestnom zákone, avšak v danom prípade ide o tresty, ktoré sa ukladajú ako sankcia za spáchaný trestný čin, respektíve v prípade ochranného opatrenia z dôvodu, že trest nemožno uložiť pre niektorú so zákonom predpokladaných prekážok.

Rozhodnutie súdu v občianskom súdnom konaní o nadobudnutí majetku z nelegálnych príjmov podľa predloženého návrhu zákona nie je rozhodnutím o vine osoby na spáchaní trestného činu, ani trestom za tento trestný čin. Aj z tohto dôvodu Európsky súd pre ľudské práva, Európska komisia pre ľudské práva považujú civilné právne úpravy o odnímaní majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov za zlučiteľné s požiadavkami Rímskeho dohovoru, pretože ich hodnotia ako dovolenú kontrolu používania majetku v súlade so všeobecným záujmom.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, súhlasím, že v tomto prípade ide o neštandardnú právnu úpravu. Ide o neštandardnú právnu úpravu, ktorá umožňuje v konečnom dôsledku uložiť de facto trestnoprávnu sankciu prepadnutia majetku alebo časti majetku po civilnom konaní. Ale sú tu nastavené také kontrolné mechanizmy - cez finančnú políciu, prokuratúru a následne súd, ktoré zabránia zneužitiu alebo šikanóznemu využívaniu tohto návrhu zákona. V médiách sa veľa popísalo o tom, že sa rozmnožia susedské žaloby, susedské spory. Podľa návrhu zákona anonymné podania nebudú ani preverované a budú existovať dva filtre, ktoré budú predpokladom, aby sa vec dostala na súdne konanie. Prvým filtrom bude finančná polícia, druhým filtrom bude prokuratúra.

Nie tak dávno bola publikovaná Parížska deklarácia, kde sa veľmi významné osobnosti práva z celej Európy prihlásili k takejto právnej úprave, pretože štandardné mechanizmy trestného či daňového práva, žiaľ, nezabezpečujú adekvátny postih osôb, ktoré nevedia preukázať legálnosť príjmov, z ktorých nadobudli svoje majetky.

Verím, že v druhom čítaní bude kvalitná rozprava o návrhu zákona, a verím, že bude vylepšený návrh zákona. O tomto návrhu zákona sme rokovali niekoľkokrát s ústavnými právnikmi. Bod po bode, paragraf po paragrafe, a prišli sme k zneniu, ktoré je podľa mňa veľmi kvalitné. Je veľmi kvalitné, ale chcem vytvoriť priestor, aby sme diskutovali o tom na odbornej úrovni tu, v parlamente a vo výboroch, aby sme prijali úpravu, ktorá bude na jednej strane ústavná a na druhej strane bude aj efektívna a bude efektívne postihovať osoby, ktoré nevedia preukázať legálny zdroj svojich príjmov. Ďakujem vám za pozornosť.