B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Nakoľko pán poslanec bol jediný písomne prihlásený do rozpravy, pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Baška ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
J. Baška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som veľmi rád, že tento zákon o elektronických komunikáciách prichádza teraz na jeseň do parlamentu. Chcem teda povedať, že pán minister Prokopovič dodržal slovo a tento zákon ako vládny do parlamentu predložil.
Ja by som sa len v krátkosti vyjadril k niektorým zmenám, ktoré by bolo potrebné v tomto zákone o elektronických komunikáciách zmeniť v druhom čítaní, či už cez výbory alebo poslanecké pozmeňujúce návrhy. Okolo 90 % týchto pozmeňujúcich návrhov je chyba prekladu alebo nie je v súlade s právnymi normami, ktoré platia v súčasnom právnom systéme Slovenskej republiky a na ktoré sa tento zákon o elektronických komunikáciách odvoláva.
V prvom rade sa bude musieť prijať jeden pozmeňujúci návrh, ktorý bude hovoriť o zrušení obmedzenia použitia predvoľby a voľby operátora pre firmy, čiže pre corporate zákazníkov. Súčasné znenie zákona o elektronických komunikáciách hovorí len o residential zákazníkoch.
Čo sa týka verejnej telefónnej služby, tam je zaujímavé, že už od 0,2 % market share týchto poskytovateľov verejnej telefónnej služby bude musieť platiť na účet univerzálnej služby. Toto percento je veľmi nízke. Malo by byť vyššie, pretože na druhej strane Slovenské telekomunikácie ako dominantný operátor neposkytuje alebo nechce robiť revenue sharing s ostatnými alternatívnymi operátormi.
Čo sa týka pokút, pokuty tu boli spomínané už aj v novele telekomunikačného zákona č. 195/2000 Z. z. Tieto pokuty Európska komisia alebo Európska únia odporúča, aby boli vyjadrené v percentách, nie v absolútnych čiastkach, tak, aby pôsobili nielen na dominantného operátora, ale aj na alternatívnych poskytovateľov týchto telekomunikačných služieb.
Čo sa týka prechodných ustanovení, tie licencie vydané k 31. 12. 2003 by sa mali nejakým spôsobom do 9 mesiacov zmeniť alebo upraviť podľa tohto zákona. Po deviatich mesiacoch to už nebude možné, čiže by sa to muselo zmeniť len zmenou zákona. Čiže v týchto prechodných ustanoveniach bude musieť nastať tiež nejaká zmena.
Zaujímavým spôsobom sú riešené v tomto zákone o elektronických komunikáciách poplatky za udeľovanie frekvencií či už rozhlasu alebo televízii. Predsa tie poplatky už vyberá Rada pre vysielanie a retransmisiu a za tú istú službu by mali platiť žiadatelia o frekvencie, či už na televíziu alebo rozhlas, dvakrát Telekomunikačnému úradu a aj Rade pre vysielanie a retransmisiu. Na základe tohto v roku 2000 vznikol po zákone o telekomunikáciách č. 195/2000 Z. z. aj zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, kde boli spory medzi Radou pre vysielanie a retransmisiu a Telekomunikačným úradom, kto má tieto poplatky vyberať.
Ja chcem tiež požiadať všetkých poslancov Národnej rady, aby ste podporili tento zákon a aby prešiel do druhého čítania a aby bol schválený. Ja pevne dúfam, že prezident už nenájde naozaj, ako spomínal aj môj predrečník poslanec Jasovský, nejaké banality na tomto zákone a nevráti ho už teda tretíkrát naspäť do parlamentu a že zákon bude platiť od 1. januára 2004 s výnimkou tých ustanovení, ktoré sú navrhnuté v tomto zákone o elektronických komunikáciách, ktoré majú platiť až 1. mája 2004 čiže dňom vstupu do Európskej únie. Liberalizácia mešká na Slovensku už 1 rok, tak dúfam, že nebude meškať ďalších 5 mesiacov. Čiže vás žiadam všetkých, aby ste podporili tento zákon a posunuli ho do druhého čítania, kde by mali byť nejakým spôsobom tieto pripomienky zapracované. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ja len na margo tých telekomunikačných poplatkov, pán poslanec. Ja to síce predkladám za pána ministra Prokopoviča, ale vo vzťahu k tomu zákonu jedno viem určite, že žiadne poplatky nikto nevyberá od vysielateľov v rámci licencií, teda od vysielateľov ani na základe vysielania zo zákona, ani na základe dodanej, resp. obdržanej licencie. Takže niežeby som považoval to ustanovenie za správne. Oni platia. A platia telekomunikáciám, ale jednorazové poplatky sa neplatia. V konečnom dôsledku je tam nejaký predpoklad pri predlžovaní licencií, ale nie je to ešte uzákonené. Takže to len na margo toho, aby sme nehovorili niečo, čo celkom nesúvisí, resp. nie je pravda. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Už i z rozpravy, ktorá v prvom čítaní vyplynula, vidíme, že ide o zákon, ktorý nie je vôbec jednoduchý, ktorý je úplne nový a rieši to, čo doteraz nebolo riešené.
Ja na margo pripomienok ohľadom možnosti vyjadrenia k zákonu chcem upozorniť aj ctenú snemovňu na jednu vec. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie vytvoril všetky podmienky na to, aby všetci dotknutí, ktorých sa tento nový zákon dotýka, mali možnosť veľmi kvalifikovane na odbornej, nie politickej úrovni sa k nemu vyjadriť. Všetky pripomienky sú zozbierané a komisia vytvorená pri hospodárskom výbore v tomto smere pracuje. Stretla sa jedenkrát a stretne sa toľkokrát, aby pri druhom čítaní boli jednotlivé pripomienky či už alternatívnych operátorov, telekomunikácií, vysielateľov terestriálneho vysielania tak vybrúsené a obrúsené, že by tu mohla prebiehať v rozprave diskusia na vylepšenie predloženého vládneho návrhu kvalifikovaná. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prerušujem rozpravu o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.
Vládny návrh zákona ste dostali ako materiál 402, rozhodnutie predsedu máte pod č. 402a.
Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky Pavla Ruska, aby z poverenia vlády návrh uviedol. Nech sa páči.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe, ktorý sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2003.
Predložený návrh zákona patrí k tohtoročným prioritným úlohám vlády a jeho cieľom je dosiahnuť úplnú kompatibilitu s právom Európskej únie upravujúcim oblasť námornej plavby. V návrhu zákona sú okrem práva Európskej únie zapracované aj zmeny a doplnky medzinárodných dohovorov o námornej plavbe týkajúce sa najmä bezpečnosti námornej plavby a zabránenia znečisťovaniu morí z lodí, na ktoré v ostatnom čase kladie veľký dôraz nielen Európska únia, ale aj Medzinárodná námorná organizácia.
Návrh zákona vychádza z potreby transpozície právnych predpisov Európskej únie, ako aj z praktických poznatkov z uplatňovania zákona v námornej plavbe v súvislosti s rozšírením ekonomického priestoru po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Navrhované úpravy uľahčia uplatnenie sa našich kvalifikovaných odborníkov na námorných lodiach cudzích spoločností a tie zasa budú môcť intenzívnejšie využívať možnosti zápisu svojich námorných lodí do námorného registra Slovenskej republiky, čo rozšíri možnosti podnikania v námornej doprave.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu.
Návrh zákona dňa 16. septembra 2003 prerokovala vláda Slovenskej republiky a schválila ho uznesením č. 861.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokúvaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Marošovi Kondrótovi. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Kondrót, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 195 zo 7. októbra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, nepredpokladá dopad na zamestnanosť, nebude mať ani žiadne dôsledky na životné prostredie, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.
Návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení.
Z hľadiska Národného programu na prijatie acquis communautaire 2001 návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva a patrí medzi priority podľa Partnerstva pre vstup a Bielej knihy. Problematika je obsiahnutá v skríningovej kapitole č. 9.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády a je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívneho úloh vlády na rok 2003.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b), c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor ústavnoprávny a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil písomne jediný pán poslanec, pán poslanec Jasovský za klub HZDS. Nech sa páči, máte slovo.
J. Jasovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, z času na čas sa aj v Národnej rade objavia kuriozity. Jednou z kuriozít bol čas a obdobie, keď sme tu prerokúvali možnosť využitia nášho námorného dna, ktoré leží kdesi tuším v Tichom oceáne. Patrí medzi kuriozity, keď počúvam o úspechoch v transformovaní školstva a zdravotníctva a jednou z kuriozít je aj tento návrh zákona o námornej plavbe.
Po vecnej stránke sa tejto novele zákona nedá nič vytknúť. Legislatívnu stránku posúdili odborníci a to znamená, mám dôvod predpokladať, že je v poriadku. Nedostatky novely tohto zákona z roku 2000 boli odstránené a zákon môže účinne pôsobiť po vstupe do Európskej únie po máji 2004.
Problém, dámy a páni je len v tom, že napriek tomu, že máme Námorný úrad, odbor námornej dopravy pri Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií, nemáme od prvého polroka 2002 ani jednu námornú loď a ani prevádzkovateľa námornej dopravy. V lodnom registri je zaregistrovaných asi 8 lodí zahraničných rejdárov. Ale aj Líbya má zaregistrované obrovské množstvo lodí a nemá s nimi nič spoločné.
Pán minister aj pán spravodajca hovorili o tom, že tento návrh zákona nemá vzťah k štátnemu rozpočtu, takže skúsim povedať aspoň niekoľko čísel. Posledné tri námorné lode, ktoré sme mali, Žilina, Otava, Banská Bystrica, boli predané za niečo vyše 100 mil. korún krátko pred privatizáciou Slovenskej plavby a prístavov vo februári 2002, ktorá prebehla presne koncom marca 2002. Dámy a páni, autorizovaná poisťovacia spoločnosť z Londýna v roku 1998 ocenila trhovú hodnotu Otavy a Žiliny, teda len dvoch lodí, na 9,2 mil. USD. Výkonný výbor Fondu národného majetku Slovenskej republiky 30. októbra 2001 dal predbežný súhlas na odpredaj námornej lode Žilina za 114,9 mil. Sk, čo je 2,76 USD, a Otavy za 86,5 mil. Sk, čo je 2,08 USD. Ak sčítam tieto dve čísla, vyjde mi to čosi okolo 5 mil. dolárov. A teda sa pýtam, kde je potom 4,2 mil. dolárov, ktoré sme mohli získať ešte z tohto predaja. Ja viem, dámy a páni, 4,2 mil. dolárov je strašne málo, lebo ak som si pozrel taký ružový papier, ktorý sme dostali z Parlamentného inštitútu, zahraničná zadlženosť voči máju vzrástla o 700 mil. USD napriek tomu, že vláda sa hrdila, aké zdroje získala z predaja strategických podnikov. Je strašne málo 4,2 mil. dolárov. Ale porovnajme to so situáciou, ktorá je v školstve a v zdravotníctve, ako by sa tieto peniaze kdesi zišli.
To znamená, v Slovenskej plavbe a prístavoch vo vlastníctve štátu predali svoje lode pod cenu. Týmto aktom bol, vážené panie poslankyne a poslanci, osud slovenskej námornej dopravy spečatený. Ťažko predpokladať, že sa v budúcnosti nájde investor, ktorý by námornú plavbu obnovil. Naviac know-how získavané počas 40-ročnej existencie Slovenskej námornej plavby na svetových moriach sa postupne rozplynulo.
Ďalší nie vzťah k štátnemu rozpočtu bola možnosť záchrany Slovenskej námornej plavby získaním námorných lodí z deblokácií pohľadávok bývalého Sovietskeho zväzu. Ruská strana bola ochotná pristúpiť na tento spôsob deblokácie aj z dôvodu zabezpečenia práce pre zamestnancov ruských lodeníc. Výťažnosť týchto pohľadávok mohla byť minimálne 55 %. Napriek tomu vláda predala svoje pohľadávky. Pamätáte si jednu korunu za 18 halierov. Lietadlá, ktoré sme doviezli z Ruskej federácie boli v cene 1 koruna za 86 halierov, pričom koruna mala v tom čase inú hodnotu.
Dámy a páni, prijímame zákon, prijímame jednu z kuriozít. Ja iste budem zaň hlasovať, lebo mám vzťah k tomu rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, len prijímame zákon a nemáme ho prijímať k čomu. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlási pán predseda výboru Kaliňák. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.
R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec, súhlasím s vami ako dieťa odchované v námorníckej rodine, ale ešte ste šetrili vládu, pretože treba tam započítať nevýhodnú časť týkajúcu sa lodí Kremnica a Zvolen rovnako tak. Čiže tých bolo podstatne viacej, nehovoriac o tom, že práve z tých deblokácií sa mohli nakúpiť lode, ktoré mala Slovenská plavba dunajská alebo teda Slovenská plavba a prístavy. To znamená, s nimi boli skúsenosti a dobré obchodné vzťahy. To znamená, ten typ, ktorý na Slovensku bol zavedený v námorných lodiach, bol dodávaný práve z Ruska, takže tam bola tá výhoda. Čiže absolútne s vami súhlasím.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Konštatujem, že nie je to tak.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 404).
Vládny návrh zákona uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Pavol Rusko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003. Návrh zákona je predmetom Prioritných úloh vlády SR na rok 2003 s termínom nadobudnutia účinnosti od 1. 1. 2004.
Predkladaná novelizácia zákona o vnútrozemskej plavbe je výsledkom analýzy problematiky vodnej dopravy ako celku, skúseností z viac ako dvojročnej aplikácie tohto zákona v praxi a transpozície predpisov Európskeho spoločenstva. Navrhnuté úpravy sú zamerané na vyriešenie vzniknutých problémov a na dosiahnutie legislatívnotechnickej čistoty výkladu niektorých ustanovení. Návrh zákona doplňuje a spresňuje znenie pôvodného zákona s cieľom dosiahnutia úplnej harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva vo vodnej doprave. Z hľadiska obsahového sa rešpektujú zásady uplatňovania v štátoch Európskej únie, t. j. rovnakého postavenia podnikateľských subjektov na medzinárodnom dopravnom trhu vo vodnej doprave vyjadrené slobodnou plavbou, unifikáciou a štandardizáciou technických a bezpečnostných predpisov v plavbe.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný zákon nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 16. septembra 2003 a prijala k nemu uznesenie č. 862.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokúvaní predloženého vládneho návrhu zákona a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánu poslancovi Marošovi Kondrótovi. Nech sa páči.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 196 zo 7. októbra 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v uvedených paragrafoch zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika je upravená v práve Európskych spoločenstiev aj v práve Európskej únie.
Návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení.
Z hľadiska Národného programu na prijatie acquis communautaire 2001 návrh zákona patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva a patrí medzi priority podľa Partnerstva pre vstup a takisto patrí aj medzi priority Bielej knihy. Problematika je obsiahnutá v skríningovej kapitole č. 9.
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády a je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2003.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), b), c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. októbra 2003 č. 417 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Ako jediný písomne sa prihlásil pán poslanec Jasovský, za klub HZDS. Nech sa páči, máte slovo.
J. Jasovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, nevystupujem preto, že by som si dnes bol prečítal horoskop, ktorý by mi bol určil, že mám hviezdny deň, ale vystupujem preto, že mám 30 rokov odrobených v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií. A možno aj hlasy, ktoré som získal vo voľbách, o ktorých si myslím, že sú prevažne hlasmi z tohto rezortu, ma zaväzujú, aby som hovoril. Budem hovoriť len veľmi stručne v tomto prípade, aj keď mi je ľúto pána ministra hospodárstva, ktorý si možno tieto veci musí vypočuť. Otázkou je, či sa dostanú aj do uší pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií. Ale každá vedomosť je na niečo dobrá, možno vy budete za chvíľu rezort dopravy a vrátite to pánu ministrovi Prokopovičovi.
Dámy a páni, a. s. Slovenská plavba a prístavy je majoritným prevádzkovateľom vodnej dopravy a prístavov Slovenskej republiky. Tak ako som skonštatoval, bola sprivatizovaná v apríli 2002, pričom predmetom privatizácie bola aj infraštruktúra prístavov, ako sú elektrické, vodovodné, kanalizačné, telefónne siete, sklady, administratívne budovy, železničná vlečka a cestné komunikácie. Údržba, opravy a investície do infraštruktúry sú ale realizované zo zdrojov Slovenskej plavby a prístavov, a. s. Vznikla nová príspevková organizácia Slovenská správa verejných prístavov. Táto nová inštitúcia môže prevziať od Štátnej plavebnej správy správu pozemkov a ich prenájom. Preto, ako som uviedol, infraštruktúra prešla privatizáciou do súkromnej spoločnosti. A ja pochybujem, že by sa ich táto dobrovoľne vzdala. V zákone ale nie je presne zadefinované, ako sa bude riešiť poskytovanie služieb vo verejnom záujme. V novele zákona sa totiž uvádza, že Slovenská správa verejných prístavov, tá nová, bude dbať na dodržiavanie poskytovania služieb na základe rovnosti. Prístavy majú mať charakter verejných prístavov, ale sú v rukách súkromných spoločností postavených na pozemkoch vo vlastníctve štátu. Je tu zrejmý rozpor. Ak má spoločnosť poskytovať služby vo verejnom záujme, je potrebné, aby podobne ako pri Železniciach boli presne stanovené kritériá a rozsah týchto služieb, príp. náhrady za ich poskytovanie.
V dôvodovej správe sú vymenované aj doplnkové činnosti Slovenskej správy verejných prístavov. Je to predaj prístavných služieb, je to skladovanie a spracovanie, opracovanie tovaru, obchodná činnosť mimo služieb, ktoré súvisia so základným účelom zriadenia Slovenskej správy verejných prístavov. Tieto činnosti, dámy a páni, sú predmetom podnikateľskej činnosti súčasných prevádzkovateľov, resp. užívateľov prístavov a pochybujem, že by sa ich títo dobrovoľne vzdali. V týchto prípadoch môže ale prísť ku konfliktu záujmov, vytvoreniu podmienok pre korupciu, príp. Slovenská práva verejných prístavov môže robiť nátlak z pozície správcu prístavov na užívateľov prístavov. Riešenie tejto problematiky bolo aktuálne pred privatizáciou Slovenskej plavby a prístavov, keď si štát mohol ponechať v rukách infraštruktúru prístavov.
To znamená, dámy a páni, v prvom čítaní uvažujem nad tým, či ponechať tento zákon, či ho doporučiť snemovni, aby prešiel do druhého čítania, alebo dať návrh na vrátenie tohto zákona na dopracovanie, pretože tu je rozpor, ako som hovoril aj pri novele zákona o telekomunikáciách alebo o elektronických komunikáciách. Tam som ale mohol doporučiť, aby zákon prešiel do druhého čítania. Tu už to celkom jednoduché nie je. Budeme vidieť, ako dopadne hlasovanie. Ak prejde do druhého čítania, budem mať potom návrhy k druhej časti "Vodné cesty a prístavy" k vodným cestám a ich žiadostiam o uvedenie licencie, ku kvalifikácii plavidiel, kde v tomto zákone, si myslím, sú chyby. A budem teda v druhom čítaní dávať pozmeňujúce návrhy tak, aby zákon mohol byť vylepšený. Čiže zatiaľ dávam len na úvahu, či zákon má pokračovať v druhom čítaní alebo ho vrátime ministerstvu na dopracovanie s tým, že potom by som tam uviedol aj svoje pripomienky, ktoré sú v odbornej časti tohto zákona. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Pán poslanec Jasovský bol prihlásený písomne do rozpravy. Otváram v tejto chvíli možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Ďakujem, pán minister.
Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o elektronickom obchode.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 381, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 373.
Pán minister hospodárstva Pavol Rusko, prosím, aby ste vládny návrh zákona v snemovni odôvodnili.
P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o elektronickom obchode predkladá na rokovanie Národnej rade Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh na rok 2003.
Návrh zákona bol schválený uznesením vlády č. 726 z 20. augusta 2003, je súčasťou harmonizácie práva Slovenskej republiky s právom Európskej únie v rámci prístupového procesu do Európskej únie. Jeho účelom je zapracovať smernicu 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica aj návrh zákona upravujú len základné povinnosti poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti z hľadiska ochrany príjemcov týchto služieb. Služby informačnej spoločnosti zahŕňajú celú škálu ekonomických činností, ku ktorým dochádza tzv. on-line cez elektronické zariadenia. Sú tu aj iné služby, ako je elektronický obchod, napr. služby umožňujúce prístup k údajom, spracovanie, prenos, uchovávanie, vyhľadávanie alebo zhromažďovanie dát a elektronická pošta, ale táto len v komerčnej komunikácii. To znamená, že elektronický obchod, uzatváranie záväzkových vzťahov, tvorí len časť týchto služieb. Treba zdôrazniť, že na vznik, zmenu a zánik týchto vzťahov sa neustanovujú žiadne nové alebo iné pravidlá ako tie, ktoré platia podľa všeobecných predpisov, napr. podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.
Návrh zákona vychádza z princípu slobody ponúkať a poskytovať služby informačnej spoločnosti prostredníctvom elektronických zariadení bez obmedzenia, oznámenia či registrácie. Poskytovateľovi služieb sa však vzhľadom na charakter týchto služieb ukladajú niektoré osobitné povinnosti, povinnosť jednoznačne sa identifikovať tak, aby nezostal pre príjemcu služby anonymný, ďalej, povinnosť príjemcovi služby vytvoriť také podmienky v programe na elektronickom zariadení, aby mohol úkony smerujúce k vzniku záväzkových vzťahov urobiť slobodne, vážne a zrozumiteľne, aby svoje chybné úkony mohol opraviť, ďalej, aby elektronický dokument zostal uchovaný a mohol byť použitý ako dôkazný prostriedok. Návrh zákona obsahuje tiež ustanovenia o vylúčení zodpovednosti poskytovateľa služieb v prípadoch, keď poskytuje len služby v obmedzenom rozsahu, ktoré pozostávajú v technických podmienkach zabezpečenia prenosu. Návrh zákona obsahuje tiež ustanovenia o dohľade nad dodržiavaním zákona a ustanovenia, ktoré vytvárajú základný rámec medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti, ktorá je vzhľadom na charakter týchto služieb nevyhnutná.
Navrhovaná právna norma predstavuje len základ úpravy vzťahov, ku ktorým dochádza pri komunikácii cez elektronické zariadenia. Elektronické komunikačné technológie sa veľmi rýchlo rozvíjajú a právo takpovediac nestačí s týmto rozvojom držať krok a len veľmi ťažko sa zmocňuje procesov, ktoré na elektronických zariadeniach prebiehajú. Preto treba počítať s tým, že po tejto základnej úprave bude právo vstupovať do týchto vzťahov častejšie.
Na obhajobu návrhu zákona proti kritike, ktorá bola vznesená proti nemu zo strany niektorých záujmových združení pôsobiacich v oblasti elektronických komunikácií, by som chcel uviesť, že k návrhu zákona bol vypracovaný posudok expertkou Európskej únie, z ktorého vyplýva, že zákon v takejto podobe bude vyhovovať právu Európskej únie. Ani štáty Európskej únie ako napr. Nemecko alebo Rakúsko nemajú rozsiahlejšiu a podrobnejšiu právnu úpravu tejto problematiky. Čo sa týka tvrdenia, že zákon nebude vytvárať podmienky na rozvoj elektronického obchodu, by som chcel uviesť, že viac ako 80 % elektronického obchodu tvorí elektronický obchod medzi podnikmi podľa Obchodného zákonníka a rozvoju takéhoto obchodu ani v súčasnosti, keď už je účinný zákon o elektronickom podpise, nič nebráni.
Preto som presvedčený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že budete súhlasiť s tým, aby bol návrh zákona posunutý do druhého čítania na posúdenie vo výboroch Národnej rady. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, aj pomalšie môžete hovoriť, lebo zopár ľudí aj zaujíma tento zákon a radi by sme si to odôvodnenie pozornejšie vypočuli.
Dávam slovo spravodajcovi z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Ľubomírovi Vážnemu. Nech sa páči.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o elektronickom obchode.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 49 z 9. januára 2003 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o elektronickom obchode, ktorý ste obdržali všetci ako tlač 381. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje cieľ návrhu zákona, zhodnotenie súladu s ústavou a s ostatnými všeobecnými záväznými predpismi. Zákon nebude mať vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, pracovné miesta. Zákon nebude mať vplyv na zamestnanosť, nevyžiada si nové pracovné miesta v štátnej správe a nebude mať žiadne negatívne dôsledky na životné prostredie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie, je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení - ochrana spotrebiteľa, prioritou podľa Partnerstva pre vstup, nie je prioritou aproximácie práva podľa prílohy tzv. Bielej knihy, je prioritou aproximácie práva podľa skríningu, kapitoly 3 - Slobodný pohyb služieb, úlohou zahrnutou do prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, prioritou vyplývajúcou pre Slovenskú republiku z pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 9. októbra.
Účelom predmetného návrhu zákona je v intenciách uvedených smerníc Európskych spoločenstiev odstrániť najmä teda anonymitu poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, vytvoriť pre príjemcu služby také technické podmienky, aby mohol úkony smerujúce k vzniku záväzkových vzťahov prostredníctvom elektronických zariadení urobiť slobodne, vážne a zrozumiteľne a aby mohol svoje prípadné chyby v týchto úkonoch opraviť, ďalej, zabezpečiť dôkaz o uzatvorení zmluvného vzťahu, ďalej, keď poskytovateľ služieb poskytuje služby len v obmedzenom rozsahu, vylúčiť zodpovednosť poskytovateľa služieb, zabezpečiť účinný dohľad štátu nad elektronickým obchodom, vytvoriť podmienky na medzinárodnú spoluprácu a rýchlu výmenu informácií a iné.
Priznám sa, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, že ako spoločný spravodajca som intenzívne zvažoval, či nevrátiť predložený návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Ale po zhodnotení všetkých súvisiacich aspektov, ktoré môžem zhrnúť do dvoch základných oblastí, a to oblasti technickolegislatívnej a možnosti úpravy tohto zákona v druhom čítaní, ako i oblasti problematiky času a s tým súvisiacej možnej účinnosti tohto zákona, čiže po zvážení týchto dvoch základných oblastí sa prikláňam k tomu, že všetky potrebné korekcie sa dajú vyriešiť v rámci druhého čítania.
Teraz ešte sme mali tu na chodbe stretnutie ako s odbornou verejnosťou, tak aj so zástupcami predkladateľa tohto zákona a ubezpečujem plénum, že v komisii pre transformáciu dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorá je ako poradný orgán Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a ktorej som predsedom, sa zaoberáme ako zákonom o elektronických komunikáciách, tak aj zákonom o elektronickom obchode s cieľom vyčistiť všetky pripomienky a všetky dopady týchto zákonov v praxi. A, samozrejme, komunikujeme ako s odbornou verejnosťou, tak aj s navrhovateľmi i s legislatívnymi tvorcami. Čiže myslím si, že pokúsime sa dosiahnuť cez tú komisiu a, samozrejme, cez druhé čítanie, aby aplikácia tohto zákona v praxi bola čo najmenej kolízna. A prikladám tomuto zákonu pomerne veľkú dôležitosť v našej legislatívnej oblasti.
Teda vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že odporučí po rozprave uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďalej, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. septembra 2003 č. 373 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor ústavnoprávny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden z poslancov. Ústne sa prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Brestenská. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Brestenská, nech sa páči, máte slovo.
B. Brestenská, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, dovolím si podporiť tento zákon a požiadať vás naozaj, aby sme veľmi seriózne pristúpili k prerokovaniu tohto zákona, nakoľko aj v komisii pre informačnú spoločnosť veľmi vážne sa zaoberáme týmto zákonom, ktorý je veľmi dôležitý, si myslím, z hľadiska prístupu Slovenska do Európskej únie, ako to bolo povedané pánom spravodajcom. A ponúkam, myslím si, spoluprácu v rámci týchto výborov, aby sme sa spojili.
Aj my sme dostali množstvo pripomienok z odbornej verejnosti. Ja si myslím, že to sú veľmi podstatné pripomienky na vylepšenie tohto zákona, súhlasím s tým, čo povedal pán spravodajca, a navrhujem, aby sme naozaj spojili naše komisie a pripravili dobrý návrh s pozmeňujúcimi návrhmi, ktorý potom prejde tu k zákonu v parlamente. Ďakujem pekne.