návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 425, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 419.

Slovo má poslankyňa Jarmila Tkáčová. Prosím, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

J. Tkáčová, poslankyňa: Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedla návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.

V procese nápravy majetkových krívd voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku, ktoré vznikli v rokoch 1948 až 1990, boli pôvodným vlastníkom odovzdané lesné pozemky a lesné porasty, ale neriešili v plnom rozsahu majetkové usporiadanie nehnuteľností postavených štátnymi organizáciami lesného hospodárstva na týchto pozemkoch, a to po 1. januári 1949. Ide predovšetkým o lesné odvozné cesty v dĺžke zhruba 3 000 kilometrov so zostatkovou cenou približne 2 mld. korún. Podľa zákona o pozemných komunikáciách ide o verejné účelové komunikácie, ktoré môžu byť vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb. Lesné cesty boli vybudované na neštátnej pôde, na lesných pozemkoch, bez súhlasu ich pôvodných vlastníkov ako stavby povolené špeciálnym stavebným úradom. Neboli osobitne evidované v katastri nehnuteľností a pozemky pod cestami neboli vyňaté z lesného pôdneho fondu. V účtovníctve štátnych podnikov lesného hospodárstva sú evidované ako hmotný investičný majetok.

Vzniknutá situácia je problematická minimálne v troch bodoch. Jednak tento stav neumožňuje neštátnym subjektom legálne udržiavať tieto cesty postavené na ich pozemkoch, nakoľko do účtovníctva môžete účtovať náklady na dosiahnutie a zabezpečenie zisku, iba ak hmotný investičný majetok vlastníte. Po druhé, štátne organizácie lesného hospodárstva evidujú a odpisujú tento hmotný investičný majetok, reálne ho však nevyužívajú, neudržujú, nespravujú a nezabezpečujú jeho ochranu a zveľaďovanie, a tým je podľa mňa spochybnená i oprávnenosť účtovania odpisov z tohto hmotného investičného majetku ako nákladových položiek. A posledným nezanedbateľným bodom je aj to, že ani jeden z uvedených subjektov sa nemôže pre povahu vzťahu k majetku uchádzať o prostriedky z európskych fondov. Dôsledkom pretrvávajúceho vzťahu je, že lesné cesty a účelové komunikácie sú zanedbané a pre nedostatok finančných prostriedkov ich údržba je úplne obmedzená, len vo výnimočných prípadoch sa odstraňujú havarijné stavy po živelných pohromách. Zároveň treba uviesť, že je ohrozená i prevencia pri lesných požiaroch, pretože vybudovaná a udržiavaná lesná cestná sieť obmedzuje túto prevenciu. A viete, že požiare v lesoch majú aj na Slovensku stúpajúci trend.

Situáciu začala riešiť už vláda pána Mečiara v roku 1998, ktorá 9. júna 1998 prerokovala legislatívny zámer, postúpila ho do pripomienkového konania. Po úpravách bol zaradený tento bod na program jedného z posledných rokovaní vtedajšej vlády, no nakoniec nestihol byť prerokovaný. Na jeseň v roku 1998 sa ministerstvo pôdohospodárstva snažilo nájsť riešenie spolu s ministerstvom financií tak, aby bezplatný prechod vlastníctva lesných ciest bolo možné vykonať bez legislatívnych úprav a bez dopadu na hospodársky výsledok štátnych organizácií lesného hospodárstva. Po viacerých rokovaniach sa dospelo k záveru, že prechod lesných ciest vo vlastníctve štátu do vlastníctva reštituentov lesných pozemkov nemožno vykonať bez legislatívnej úpravy niektorých súvisiacich zákonov. Ostatné riešenia neponímajú problematiku komplexne a právne jednoznačne.

Predkladaný poslanecký návrh zákona má preto za cieľ odstrániť nežiaduci stav vlastníctva a správy lesných ciest. Prijatie navrhovaného zákona umožní vlastníkovi lesného pozemku udržiavať komunikácie na účel, ktorému majú slúžiť, a využívať ich na riadne obhospodarovanie lesného fondu, ktorý vlastní. Na strane druhej odstráni nežiaduci stav, podľa ktorého komunikácie na neštátnych lesných pozemkoch spravujú, hoci správnejšie by bolo povedať, že nespravujú, štátne podniky lesného hospodárstva.

Neodôvodnená je domnienka, že prípadné zamedzenia vstupu na tieto cesty bez náhrady zo strany nového majiteľa by mohlo spôsobiť sťaženie ťažby, čo by vyvolalo dopad na rozpočet. Podľa § 21 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov je užívateľ lesných pozemkov oprávnený užívať bezodplatne v nevyhnutnom rozsahu cudzie pozemky na lesnú dopravu a prerokovať podmienky lesnej dopravy s vlastníkom. Zároveň je potrebné uviesť, že les spĺňa aj verejnoprávne funkcie, a preto je vlastník lesného pozemku nútený strpieť vstup na svoj majetok v nutnom rozsahu.

Keďže podľa prepočtov Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene na realizáciu komplexnej starostlivosti o lesnú cestnú sieť je potrebných okolo 52 mld. korún, v prepočte ročne 1,2 mld., tieto prostriedky skutočne nenájdeme v štátnom rozpočte, ale skôr v súkromnom sektore, preto si dovoľujem, vážení kolegovia, požiadať vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona, posunúť ho do druhého čítania, kde sme, predkladatelia, pripravení diskutovať s vami o vylepšeniach riešení, ktoré navrhujeme. Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Zoltánovi Horváthovi.

Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 115 zo 14. októbra 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu skupiny poslancov.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, ako i o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh skupiny poslancov prerokovať v druhom čítaní.

Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku do rozpravy. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Ústne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Janiš. Uzatváram možnosť ústne sa hlásiť do rozpravy. Pán poslanec Janiš, nech sa páči.

S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Krátko k filozofii a k účelu tohto zákona. Lesné cesty vybudované po druhej svetovej vojne, nedoriešené vlastnícke a užívacie práva k nim toto značne komplikuje a vlastne zabraňuje tieto cesty opravovať a udržiavať. Pre štát je nelogické investovať do údržby ciest, ktorých je síce vlastníkom, ale ktoré sa nachádzajú na neštátnom lesnom pôdnom fonde. A pre neštátnych vlastníkov je nelogické, a vlastne nemožné investovať do ciest, ktoré sú síce na ich lesnom pôdnom fonde, ale ich nemajú vo vlastníctve. Navrhovaná poslanecká a právna úprava o prechode lesných ciest na vlastníkov lesných pozemkov sleduje jednoducho a bezbolestne vyriešiť túto nelogickú situáciu, ktorá je dnes nevýhodná tak pre štát, ako aj pre neštátnych vlastníkov lesov. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pani navrhovateľka, nechcete sa vyjadriť? Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme prvým čítaním o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 383. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí pod č. 374.

Pán podpredseda vlády a minister financií, môžete návrh zákona odôvodniť, príp. dať iný návrh. Nech sa páči, pán minister Mikloš.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem dať iný návrh. Chcem navrhnúť ako predkladateľ na základe dohody koaličných strán a poslaneckých klubov, že sťahujem tento návrh zákona s tým, že bude predložený tento návrh vtedy, keď bude vypracovaný vládou schválený a do parlamentu predložený vládny návrh zákona o politických stranách, ktorý bude ustanovovať aj pravidlá financovania politických strán a pravidlá financovania kampaní.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.

Pán poslanec Šimko, nech sa páči.

I. Šimko, poslanec: Ja len pre poriadok chcem povedať, že pán podpredseda nemôže sťahovať návrh zákona na základe dohody Koaličnej rady, ale na základe poverenia, ktoré má od vlády.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno. No pokiaľ ma pamäť neklame, tak existuje schválené uznesenie vlády, ktoré dáva predkladateľovi právo stiahnuť návrhy, ktoré predkladá. Akým spôsobom to ja tu odôvodním, myslím si, to nie je z tohto hľadiska až tak relevantné. Ale ja to odôvodňujem aj tým, čo som povedal. Ale zároveň využívam právo, ktoré mám, a sťahujem návrh, ktorý som tu predkladal.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Šimko ešte s reakciou.

I. Šimko, poslanec: Ja nepochybujem, že takéto poverenie máš. Ja len upozorňujem na to, že podľa ústavy a podľa príslušných zákonov môžeš stiahnuť takýto návrh zákona len na základe toho poverenia. Samozrejme, dôvody, ktoré ťa k tomu vedú, môžu byť, aké chceš.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, takže nebudem rozširovať tieto dôvody ďalej. A zhrniem to tým, že sťahujem tento návrh zákona.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem pekne. Situácia je vyjasnená, berieme na vedomie, že pán podpredseda vlády a minister financií stiahol návrh tohto zákona z rokovania parlamentu.

Chcem vás teraz požiadať o vyslovenie všeobecného súhlasu s návrhom, ktorý chcem predniesť. Týka sa prezidentom vráteného zákona o skončení činnosti a spôsobe zániku Fondu detí a mládeže. Pán prezident dnes vrátil parlamentu ďalšie tri zákony, ktoré sú zo sociálnej oblasti, ktoré budeme prerokúvať na budúci týždeň v stredu. Chcem preto požiadať o všeobecný súhlas s tým, aby sme aj tento zákon, keďže ide o rovnaký postup pri hlasovaní, schvaľovali alebo aby sme hlasovali o ňom na budúci týždeň v stredu spolu s balíkom zákonov, ktoré pán prezident vrátil do parlamentu. Je všeobecný súhlas s týmto postupom? Ďakujem pekne.

Pokračujeme druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh máte ako tlač 373.

Vládny návrh zákona odôvodní minister školstva pán Fronc. Nech sa páči, pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne a páni poslanci, návrh zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.

Dôvod, ktorý viedol súčasnú vládu k zaradeniu vypracovania tohto zákona do programového vyhlásenia, sú dlhodobo pretrvávajúce rozdiely vo vzdelanostnej úrovni a v štruktúre vzdelanostných ustanovizní vysokoškolského typu. Za uplynulé desaťročie počet vysokoškolských študentov na Slovensku sa zvyšoval pomerne dynamicky a vzrástol o viac ako 80 %. Treba za týmto dynamickým vývojom vidieť aj tú skutočnosť, že v období posledných 10 rokov vzniklo viacero vysokoškolských ustanovizní v rôznych častiach a v rôznych lokalitách Slovenska. Výrazné rozšírenie možností vysokoškolského štúdia však neprinieslo nejaké markantné zmiernenie rozdielov vo vzdelanostnej úrovni občanov maďarskej národnosti vo vzťahu k vzdelanostnej úrovni občanov slovenskej národnosti. Treba konštatovať tiež skutočnosť, že z novozriadených vysokoškolských ustanovizní v tomto období mimo tradičných centier, univerzitných centier, nebola zriadená žiadna vysokoškolská ustanovizeň, ktorá sa nachádza v regióne, ktorý obývajú väčšinovo naši spoluobčania maďarskej národnosti.

Univerzita sa navrhuje pomenovať po vedcovi J. Selyem a navrhuje sa, aby bola zriadená v meste Komárno. Navrhujeme, aby univerzita bola typu verejnej vysokej školy, ktorá bude vzdelávať budúcich ekonómov a manažérov na Ekonomickej fakulte, ďalej učiteľov základných a stredných škôl pre školy s vyučovacím jazykom maďarským na Pedagogickej fakulte a teológov a katechétov Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku na Reformovanej teologickej fakulte. Teda navrhujeme, aby univerzita sa v prvom kroku skladala z týchto 3 fakúlt. Chcem povedať, že práve Reformovaná kresťanská cirkev je jediná z tradičných cirkví, ktoré na Slovensku sú, ktorá nemá vlastnú fakultu, ktorá by mohla vzdelávať teológov a katechétov pre potreby veriacich tohto vierovyznania.

Univerzita v procese návrhu prešla, tak ako ukladá zákon, vyjadrením Akreditačnej komisie, kde Akreditačná komisia veľmi vyvážene konštatuje pozitíva aj problémy, ktoré pri vzniku takejto univerzity by mohli byť.

Navrhovaný zákon má dopad na štátny rozpočet, a preto aj podľa legislatívnych pravidiel je súčasťou návrhu aj doložka finančných a ekonomických vplyvov, ako aj vplyvu na zamestnanosť. Návrh zákona je spracovaný v súlade s legislatívnymi pravidlami.

Páni poslanci a panie poslankyne, prosím vás o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá poslancovi Sándorovi Albertovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, pán poslanec.

S. Albert, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, gestorský výbor svojím uznesením ma poveril, aby som vystúpil na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a oboznámil vás so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zriadení Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu.

Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona o zriadení Univerzity Selyeho na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá v piatich uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

Ústavnoprávny výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť s jednou zmenou. Tá zmena je v § 2, kde sa slová "jazyk maďarský, jazyk slovenský" nahrádzajú slovami "slovenský jazyk, maďarský jazyk". Ide o zmenu poradia s cieľom zvýrazniť skutočnosť, že štátnym jazykom v Slovenskej republike je jazyk slovenský. Gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne schváliť.

Vážený pán predsedajúci, to je všetko, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku troch pánov poslancov. Za poslanecký klub Smer sa hlási pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, ako prvý, pripraví sa pán poslanec Mikolaj a potom pán poslanec Sándor Albert. Až potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, máte slovo.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia, napriek tomu, že som už niektoré zásadné pripomienky vyslovil v rozprave v prvom čítaní, dovolím si niektoré z nich len pre poriadok a obnovenie pamäti zopakovať a niektoré aj hlbšie konkretizovať.

Vážené kolegyne a kolegovia, opakujem a zvýrazňujem či podčiarkujem, maďarská univerzita je aj o politike Strany maďarskej koalície a mozaikovo zapadá do celku schválených a pripravovaných noviel a zákonov z dobre dirigovanej a režírovanej dielne pôsobiacej strany na etnickom princípe. Medzi takéto pripravované opatrenia spracované podpredsedom vlády Pálom Csákym patria návrhy z oblasti nadštandardného uplatňovania práv maďarskej menšiny, dnes už neobalene požadovaných kolektívnych práv, a to vo vzťahu k Ústave Slovenskej republiky, ďalej ráznej novely zákona o štátnom jazyku, ale aj noviel zákonov predkladaných z iných rezortov, nielen z rezortu školstva a kultúry a napokon ale aj dobre doteraz utajovaného návrhu znenia zákona o národnostných menšinách vypracovaného v dielni vydavateľstva Kaligram s individuálnymi právami menšín, ochranami práv menšín podľa znenia už ponímaných kolektívnych práv. Tretia časť tohto návrhu, miestne menšinové kolégiá a celoštátne menšinové kolégiá, resp. miestne menšinové rady a rady národnostnej menšiny či napokon v poslednej alternatíve menšinoví poslanci a rady národnostnej menšiny majú slúžiť na to, aby si v Slovenskej republike Strana maďarskej koalície prostredníctvom svojich poslancov a svojich zástupcov v exekutíve...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, musím vás upozorniť, že nerokujeme ani o Strane maďarskej koalície, ani o iných zákonoch, rokujeme o zriadení univerzity. Nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Áno, hovorím o tom, aby sa chápal vznik tejto univerzity v cykle týchto zákonov. To znamená vytvoriť štát v štáte dobre rozpracovanou stratégiou a cieľom existencie celoštátnych regionálnych a mestských a obecných národnostných samosprávnych orgánov. Preto aj argumentáciu vlády ministra školstva a Strany maďarskej koalície o nevyhnutnosti zriadenia Univerzity J. Selyeho v Komárne považujem za slúžiacu týmto snahám a v podstate zapadajúcu do nich, ale aj za nekvalifikovanú a veľmi, veľmi povrchnú, v niektorých častiach zahmlievajúcu a klamlivú.

Návrh na zriadenie či následný vznik univerzity považujem za neeurópsky čin a vo svojich dôsledkoch za provinčný a izolacionistický skutok. Prečo neeurópsky? Pretože do stredoeurópskeho priestoru zavádza Európou odmietnuté formovanie spoločnosti na etnickom princípe, tentoraz na báze či prostredníctvom vysokoškolského vzdelávania. Ignoruje sa fakt, že po vstupe Slovenskej republiky a nášho blízkeho suseda Maďarskej republiky nebude táto provinčná univerzita absolútne štandardná. Slovenskí občania maďarskej národnosti so záujmom o štúdium v materinskom jazyku budú mať k dispozícii v Maďarsku renomované a vo svete akceptované univerzity, pred ktorými sa ja skláňam. Napokon budú mať možnosť študovať hungaristiku aj na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pedagogické, a to podčiarkujem, pedagogické a etnokultúrne aprobácie, dnes už aj euroregionalistiku s väzbou na prípravu odborníkov v oblasti verejnej správy pre Slovensko v Európskej únii na nedávno novozriadenej Fakulte stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Práve táto fakulta bude slúžiť na vzdelávanie najmä maďarskej, ale aj nemeckej, rusínskej, poľskej, českej národnosti a ďalších národností žijúcich na našom území a to je fakulta, ktorú nám bude závidieť celá Európa. Samozrejme, je tu možnosť študovať na všetkých univerzitách v Slovenskej republike. Avšak ich úspešnosť bude sa odvíjať aj od toho, ako uchádzači o toto štúdium budú zodpovedajúco ovládať štátny jazyk, resp. úradný jazyk, t. j. jazyk slovenský.

Povedzme si na pôde nášho najvyššieho zákonodarného orgánu či zboru konečne celú pravdu a navzájom sa nezavádzajme či doslovne nezdôvodňujme terajší stav lživou argumentáciou. Pravda je dnes taká, že práve nedostatočná znalosť či často už dnes aj úplná neznalosť slovenského jazyka mladými príslušníkmi ctenej maďarskej menšiny je najväčšou prekážkou prijatia a úspešného absolvovania vysokoškolského, bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia na existujúcich 24 univerzitách Slovenskej republiky. (Potlesk.)

Prečo neodborný? Pretože o zriadení univerzity sa začalo rokovať bez stanoviska Akreditačnej komisie vlády Slovenskej republiky napriek tomu, že pán premiér vlády v priamom prenose občanom Slovenskej republiky na brífingu sľúbil, že sa tak stane až po obdržaní vyjadrenia tejto komisie, významného poradného odborného orgánu vlády a ministerstva školstva.

Ba aj po prítomnom negatívnom, hovorím negatívnom, lebo väčšina tých výsledkov, ktoré sú tam obsiahnuté, sú negatívne, stanovisku Akreditačnej komisie vlády k zriadeniu navrhovanej Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne, ako aj k dvom fakultám, ekonomickej, resp. podnikového manažmentu a pedagogickej, máme na parlamentnom stole opäť nekvalifikovane pripravený návrh zákona s povrchným a vágnym odôvodnením napriek tomu, že členovia Akreditačnej komisie konštatujú, citujem z tohto materiálu, že čo do počtu verejných vysokých škôl ani čo do počtu univerzít pôsobiacich na Slovensku neexistuje urgentná potreba zakladania ďalšej verejnej univerzitnej vysokej školy, teda nevidia dôvod na vznik či zriadenie 25. univerzity v Slovenskej republike, a napriek tomu, že sa v materiáli Akreditačnej komisie upozorňuje, že vysokoškolské vzdelávanie ľubovoľného odborníka pôsobiaceho v tejto krajine by ho nemalo obmedzovať v získaní plnohodnotnej, podčiarkujem, plnohodnotnej schopnosti komunikovať po slovensky, a napokon napriek tomu, že predložené materiály okrem študijného programu reformovaná teológia neposkytujú dostatočné informácie na posúdenie spôsobilosti uskutočňovať študijné programy ekonomicky orientovanej fakulty a pedagogickej fakulty. Takže k týmto dvom fakultám v podstate nebolo prijaté žiadne vyjadrenie, ani áno, ani nie. A podľa zákona o vysokých školách Akreditačná komisia musí povedať jasne, či akredituje alebo neakredituje takéto fakulty, resp. univerzity. Nemôžem pochopiť, prečo niektorí poslanci naďalej nekriticky podporujú jej vznik.

Odmietam konštatovanie, že takéto univerzity na Slovensku v minulosti vznikali napriek nesúhlasu Akreditačnej komisie, že to vždy bola len vládna a politická objednávka. Takto to zaznelo v našom ctenom výbore. Ja som v parlamente nesedel a vždy som takéto neprofesionálne prístupy odmietal, tak ako ich odmietam aj dnes, keď už mám možnosť pôsobiť v tomto poslaneckom zbore. Preto pred históriou nemôže obstáť konštatovanie tu neprítomného pána kolegu poslanca Františka Mikloška, že si to v minulosti vládna koalícia prevalcovala. Pýtam sa pána poslanca Mikloška a ďalších poslancov parlamentu, ktorí v tom čase pôsobili v Národnej rade, že keď vtedy odmietali takéto prístupy, všetka česť, klaniam sa pred ich prístupmi, a nehlasovali za zriadenie týchto neprofesionálne zriaďovaných univerzít, prečo sa aj dnes nechcú zachovať profesionálne a nezávisle od politiky moci, prečo aj dnes si nechcú zachovať predchádzajúce hlasovania z predminulých volebných období, t. j. pred rokom 1998, ktoré im podľa ich vyjadrení uchovali čisté ruky a svedomie poslanca.

Ak sa poslanci vládnej koalície rozhodnú podporiť tento návrh zákona, opäť zopakujú stranícke a politické rozhodovanie nimi kritizovaných predchodcov pri moci, a tak poslanci obnažia svoju skutočnú tvár odmietajúcu odbornosť a predovšetkým profesionalitu. Podpíšeme sa tak pod vznik ďalšej univerzity, ktorá nebude plnohodnotne plniť vzdelávaciu a vedeckú funkciu, pretože napriek deklarovanej, možno aj úprimnej snahe bude vychovávať študentov, ktorí sa jazykovo uplatnia na úzko etnicky vymedzenom teritóriu, a nie na celom území suverénneho štátu Slovenskej republiky a, samozrejme, ani v zahraničí.

Prečo má vznik univerzity izolacionistický a dezintegračný charakter? Pretože bude v zmysle ďalších už schválených a pripravovaných, resp. Stranou maďarskej koalície navrhovaných zákonov pôsobiť odnárodňujúco, t. j. asimilačne na Slovákov z tohto jazykovo zmiešaného územia, a to nielen v okolí Komárna, samozrejme, aj izolacionisticky voči spoluobčanom maďarskej národnosti, a to konkrétne vytváraním, slušne povediac, jazykového geta, akéhosi maďarského múru voči Slovensku, Európe a svetu, najmä však tým, že občanom maďarskej národnosti umožní na tejto novozriadenej univerzite študovať väčšinovo v maďarskom jazyku, a tým dovŕši jazykovú izoláciu vo vzdelávaní počnúc materskou školou cez základnú, strednú až po vysokú školu.

Takéto diskriminujúce podmienky zavádzajú najmä politici Strany maďarskej koalície za asistencie vládnych strán, a to napriek tomu, že spoluobčania maďarskej národnosti majú všetky možnosti, samozrejme, pri zvládnutí oficiálneho jazyka, ako sa hovorí v medzinárodných dokumentoch, t. j. úradného jazyka a, prirodzene, aj menšinového, t. j. materinského jazyka s väzbou na ďalšie vzdelanostné predpoklady študovať na univerzitách v Slovenskej republike, ale aj v Maďarskej republike a v prípade zvládnutia svetových jazykov na mnohých európskych a svetových univerzitách a vysokých školách.

Žiaľ, dôvodová správa zákona vyznieva tak, akoby občania maďarskej národnosti nemohli absolvovať vysokoškolské vzdelanie na akejkoľvek verejnej vysokej škole v Slovenskej republike, akoby hlásenie sa k maďarskej národnosti na Slovensku malo vplyv na výsledky prijímacieho pohovoru. Je to veľké a účelové klamstvo. Úmyselne sa obchádza či spochybňuje potreba absolventa ktorejkoľvek strednej školy ovládať na požadovanej úrovni úradný, resp. oficiálny jazyk, t. j. slovenčinu.

O neprofesionalite pripravovaného návrhu zákona svedčí aj zdôvodnenie názvu budúcej tzv. univerzity po Jánosovi Selyem, kde sa doslovne píše, v tomto materiáli je doslovne napísané: "Univerzita Jánosa Selyeho sa navrhuje pomenovať po svetoznámom vedcovi, rodákovi z Komárna, ktorý je tvorcom teórie o strese a adaptácii." Je to len však čiastočná pravda, čo svedčí o kvalite autorov tohto návrhu. Tento významný vedec, znovu to opakujem, sa narodil 26. januára 1907 vo Viedni a bol pokrstený ako Hans, v matrike je zapísaný ako Hans a píše sa ako Hans Hugo Bruno Selye. Vo všetkých svetových encyklopédiách je označovaný ako rakúsko-uhorský endokrinológ, ktorý používa meno Hans pri drvivej väčšine odborných citácií, t. j. v pocte úctyhodnej, svetovej, pred ktorou sa skláňam, 1 026 a len v 13 citáciách z maďarského prostredia, prirodzene, János. Napokon sa aj podpisoval ako Hans Selye, o čom svedčia jeho vydané knihy na západe a jeho preklad knihy z roku 1969 na Slovensku Teória stresu. V Komárne už dnes pôsobí gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré má prepožičaný čestný názov Hansa Selyeho. Jeho meno nie je možné spochybňovať tým, že sa uvádza v názve univerzity ako J. Selye, čo možno má význam, ako tu bolo často povedané, Ján, János, Johann a možnože aj John. Niekto si chce opäť tento raz v histórii osobností svetovej vedy robiť trhací kalendár. Ani u nás doma sme nenazvali múzeum po Andrejovi Warholovi, či nespomíname na Stanislava, ale na Stana Mikitu. Mohol by som uviesť aj ďalšie príklady.

Občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti môžu vysokoškolské vzdelávanie vykonávať na akejkoľvek vysokej škole alebo univerzite Slovenskej republiky, pričom hlásenie sa k tejto národnosti nemá žiaden vplyv pri prijímaní na štúdium. To všade, kde som v zahraničí, tvrdím a všade, samozrejme, sa ma na to pýtajú a všade to jasne konštatujem, dokonca na našej katedre, na našej fakulte prijímame občanov maďarskej národnosti bez toho, či to je Slovák, Maďar, Nemec alebo občan inej národnosti. Sú prijatí na túto školu. Bez ohľadu na typ navštevovanej strednej školy Slovenskej republiky jej maturant by mal ovládať na požadovanej, a znovu to opakujem, to je podstata, na požadovanej úrovni štátny, nazvime to úradný jazyk či jazyk, s ktorým sa dá dohovoriť, resp. oficiálny jazyk čiže slovenský jazyk. Nová univerzita má mať sídlo v Komárne. V tomto meste už pôsobí bez vyjadrenia Akreditačnej komisie a vlády Slovenskej republiky napriek tomu, že si to vyžaduje zákon, ale slušnosť aj dobré slovensko-maďarské vzťahy, detašované pracovisko Ekonomickej univerzity v Budapešti, v tiszti pavilóne, ktoré len zhodou okolností má v názve Selye János, pozrime si materiál, ja ho tu mám k dispozícii, môžete si ho pozrieť, maďarskí kolegovia z Komárna mi ho doniesli. Keďže však v tomto meste nie je ďalšia univerzita alebo vysoká škola, podľa môjho názoru bude táto nová zákonom zriadená univerzita pôsobiť odnárodňujúco na Slovákov na juhu Slovenska.

Poslanci Národnej rady by si mali pri schvaľovaní návrhu zákona zobrať príklad z často medializovanej univerzity v meste Turku vo Fínsku, konkrétne Abo Akademi University, na ktorej môžu študenti študovať vo švédčine. Je to pravda, ale v tomto meste má sídlo aj ďalšia univerzita a vysoká škola ekonomická, v ktorej sa vyučuje vo fínčine či v angličtine a v ďalších svetových jazykoch. Preto už teraz vyzývam vysokoškolskú akademickú obec, aby v prípade schválenia zriadenia Univerzity Jánosa Selyeho vytvorila detašované pracoviská, resp. fakulty pre študentov, ktorí chcú študovať na štandardnej univerzite, napr. zo strany Ekonomickej univerzity v Bratislave, Univerzity Komenského v Bratislave či Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, priamo v meste Komárno. Najideálnejšie by bolo, keby Univerzita Jánosa Selyeho vznikla už vo vybudovanom univerzitnom meste, napr. v Košiciach, resp. v Nitre, t. j. v regiónoch, kde žije väčšina našich priateľov, spoluobčanov maďarskej národnosti.

Rád by som tiež upozornil, že nie je pravda, že takéto nekvalitné univerzity pre národnostné menšiny vznikajú v demokratickej Európe. Nedávny konkrétny príklad svedčí, že je to nielen ťažké, ale aj často v diskusiách neefektívne a problémové. Vláda a parlament v Dánsku diskutujú o vzniku nemeckej univerzity s väzbou na nemeckú menšinu. A dôvod? Dánski občania nemeckej národnosti podľa stanoviska dánskej vlády a dánskeho parlamentu môžu a aj majú možnosť študovať na vysoko kvalifikovaných dánskych vysokých školách a univerzitách pri zachovaní si svojej identity, jazyka a kultúry. A tak to je, vážení priatelia, aj v susednom Rakúsku a tak je to, myslím si, aj u nás na Slovensku. Svedčia o tom stanoviská študentov a absolventov vysokých škôl z prostredia maďarskej menšiny.

Na uvažovanej univerzite, ctené dámy a vážení páni, sa má o. i. zriadiť reformovaná teologická fakulta. Časť veriacich tejto cirkvi pôsobiacej v Slovenskej republike sú aj Slováci a z nich sa niektorí môžu hlásiť na štúdium na uvažovanej fakulte. Všetka česť a skláňam sa pred touto myšlienkou. Preto by poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemali zase pripustiť len jednoznačnú jazykovú diskrimináciu príslušníkov väčšinového národa. Súčasne vás chcem upozorniť, že počet budúcich študentov na tejto fakulte je veľmi nepresný. Z dobre informovaných kruhov Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku prenikla informácia, že potreby kňazov či neskôr farárov, ak budú mať svoju farnosť, sú v Slovenskej republike dnes pokryté aj vzhľadom na počet veriacich a ročne postačujú štyria až piati absolventi tejto fakulty, ktorí sú zväčša vychovávaní v súčasnom období na fakulte v Debrecíne v Maďarsku.

Na uvažovanej univerzite sa má zriadiť ekonomická fakulta. Treba pripomenúť, že tento návrh presahuje záväzok Slovenskej republiky pri podpisovaní a ratifikovaní Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Nie je v súlade s národnoštátnymi záujmami Slovenskej republiky, pretože bude podľa navrhovaných putujúcich profesorov, my ich máme dosť už na Slovensku, putujúcich profesorov, tentoraz z Budapešti, vychovávať len v maďarskom jazyku, a tak aj zrejme vzdelávať budúcich odborníkov, ktorí však v záujme svojho uplatnenia budú odchádzať do Maďarska.

A ešte jedna otázka do pléna, najmä na predkladateľov a zrejme aj spravodajcu. Na tento rok a budúci rok sa uvádzajú finančné požiadavky vo výške 100 mil. Sk, z ktorých sa má hradiť financovanie nákupu a rekonštrukcie priestorov na účely univerzity s tým, že budú z časti rozpočtovej kapitoly rezortu školstva určenej pre vysoké školy zvýšené o 0,1 % z HDP. Tak je to uvádzané v materiáli, ktorý máme k dispozícii, resp. na webstránke ministerstva školstva. Dnes už je známe, že priestory vojenskej pevnosti, kde má mať priestory aj nová univerzita, kúpilo od Ministerstva obrany Slovenskej republiky mestské zastupiteľstvo zastúpené pánom primátorom vo výške 40 mil. Sk. Na tento účel si zobralo podľa informácií pôžičku z banky, čo je tiež diskutabilné, ale to nechcem tu rozvádzať. Ale podstatné je, že v návrhu zákona o zriadení univerzity je táto položka uvádzaná v tejto výške v rozpočte Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Ako bude prebiehať táto zvláštna prevodová transakcia na kúpu budovy vo vzťahu k mestskému zastupiteľstvu, ktoré si už peniaze požičalo, zadlžilo sa a teraz ich bude chcieť vrátiť z prevodu zo štátnych limitovaných rozpočtových prostriedkov v kapitole ministerstva školstva? To je moja otázka. Veľa tajomného je pri príprave tejto univerzity, ako aj budúceho jej finančného zabezpečenia.

Ctené kolegyne a vážení kolegovia, dnes vládna koalícia pod drviacim tlakom SMK aj v oblasti vysokoškolského vzdelávania veľkoryso rozhoduje aj o tohoročnej stomiliónovej podpore novo zriaďovanej univerzity a ďalších prostriedkoch zo štátneho rozpočtu v nasledujúcich rokoch. Koná sa tak napriek tomu, že sa nevedia získať dodatočné finančné prostriedky pre 1 600 doktorandov, a tam sú aj maďarskí spoluobčania, na štipendiá v dennej forme v porovnateľnej výške predstavujúcej 100 mil. Sk, aby skutočne to doktorandské štúdium bolo v Slovenskej republike príťažlivé. Potvrdzuje sa mi, že na jednej strane ide vláde a vládnej koalícii o napĺňanie čisto straníckych záujmov či politických, slušnejšie povedané, jednej politickej strane a na strane druhej vláda odmieta sa zaoberať podporou mladej vzdelanej generácie, a tým aj budúcnosťou nášho štátu, ako o tom svedčí zamietavé stanovisko, pokiaľ sme o tom diskutovali na ministerstve školstva, že či je možné nájsť tých 100 mil. Sk na podporu, výrazné navýšenie štipendií študentom na budúci rok, aby nám doktorandi nielenže neodchádzali, ale aby sa skutočne uchytili na našich univerzitách.

Napokon vo vzťahu k samotnému návrhu zákona o zriadení univerzity Jánosa Selyeho vláda Slovenskej republiky, minister školstva a časť poslaneckého zboru odmieta profesionalitu aj tým, že neakceptuje nesúhlasné stanoviská Slovenskej rektorskej konferencie, ktorá sa takmer jednomyseľne k tomuto vyjadrila, že takáto univerzita by nemala vzniknúť, a, samozrejme, aj stanoviská Akreditačnej komisie vlády. (Potlesk.)

Z uvedeného dôvodu v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem po prvé vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie. V prípade neschválenia tohto môjho prvého návrhu prekladám na hlasovanie nasledovné doplňujúce a pozmeňujúce návrhy v celku.

V čl. I k § 1 v § 1 ods. 1 až 4 sa slová "Univerzita J. Selyeho" nahrádzajú slovami "Univerzita H. Selyeho", k § 2 v § 2 takisto slová "Univerzita J. Selyeho" sa nahrádzajú slovami "Univerzita Hansa Selyeho", v čl. II sa slová "Univerzita J. Selyeho" nahrádzajú slovami "Univerzita Hansa Selyeho". To je jeden návrh.

Potom na osobitné hlasovanie k § 2, i keď to už odznelo v spoločnej správe, navrhujem čistejšie znenie tak, že sa slová v znení "jazyk maďarský, jazyk slovenský a iné jazyky", aby to bolo čisté, nahrádzajú slovami v znení (Hlasy z pléna.), tak ako je to v slovenčine, najprv je prídavné meno a potom je podstatné meno, "slovenský jazyk, maďarský jazyk a iné jazyky".

Zdôvodnenie som jasne predložil vo svojom úvodnom vystúpení. Ale chcel by som znovu poukázať na stanoviská rozporuplné, nejasné a skôr zamietavé Akreditačnej komisie vlády, Slovenskej rektorskej konferencie, ale aj s istými nepresnosťami, ktoré sú v rozpore so zákonom o užívaní štátneho jazyka, čo sa týka aj zákona o vysokých školách, kde ako vo verejnoprávnych inštitúciách by sa malo jednoznačne hovoriť na celej pôde týchto verejnoprávnych inštitúcií týmto jazykom, a tam patria aj vysoké školy, predovšetkým úradným alebo oficiálnym jazykom, to znamená slovenským jazykom. Ďakujem vám za pozornosť a ešte raz vám želám veľa úspechov. (Potlesk.)