P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta, aby som mohol otvoriť tretí rokovací deň 18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorom vás zároveň vítam.

Ešte predtým ako pristúpime k pokračovaniu rokovania o bode programu

vládny návrh zákona o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 373),

chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Brhel, Drgonec a pán poslanec Rudolf Žiak. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Bohumil Hanzel.

Poprosím pána ministra školstva a pána poslanca Alberta, aby zaujali miesto, jeden pre navrhovateľov, druhý pre spravodajcov výborov, a pani poslankyňu Bollovú, aby ako prvá prihlásená do rozpravy ústne pokračovala vo svojom vystúpení, ktoré sme včera prerušili o 19.00 hodine po prerušení rokovania druhého rokovacieho dňa.

Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ešte raz teda, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, dovoľte mi vystúpiť dnes, pretože včera iba 16 poslancov rozhodlo o tom, že mám začať šesť minút pred skončením rokovacieho dňa svoje vystúpenie... (Ruch v sále.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, zaujmite miesto, keď chcete diskutovať, mimo rokovacej sály.

D. Bollová, poslankyňa: ... a prosím, ak v parlamente dostáva poslanec SMK možnosť predložiť v plnom rozsahu a bez prerušenia návrh na vytvorenie maďarskej univerzity, verím, že slovenská poslankyňa tiež dostane právo sa vyjadriť k návrhu ucelene. Chcela by som zároveň zareagovať aj na niektoré vystúpenia zo včerajšieho dňa, hlavne z klubu poslancov Strany maďarskej koalície.

Pred predkladaním zákona o vytvorení maďarskej univerzity v Komárne ma oslovil pán poslanec Albert s nádejou, že náš klub poslancov za KSS ho podporí. V mene klubu poslancov KSS tlmočím, že sa tak nestane z viacerých dôvodov.

Vážení kolegovia z SMK, váš návrh hodnotíme nielen ako nedokonalý, ale i nešťastný. Nikdy v minulosti neboli na Slovensku také silné protimaďarské nálady ako v súčasnosti. Vzrástli i z dôvodov neopatrného počínania si pri presadzovaní vášho volebného programu. Koreň príčiny vidíme už v nedokonalosti zákona o politických stranách, ktoré podľa nás nemajú vznikať na etnickom princípe, a nielen podľa nás. Konštatujem to napriek tomu, že Strana maďarskej koalície je hodnotená ako najstabilnejšia zo strán vládnej koalície. Tej však treba vytknúť, že v koaličnej dohode nepresadila redukciu a úpravy vašich vytýčených cieľov. Predpokladalo sa totiž od počiatku, že spôsobí nemalé problémy v systéme vládnutia v Slovenskej republike ako štátu, kde je majoritným národom národ slovenský, v nedávnej histórii silne pociťujúci národnostný a sociálny útlak v rakúsko-uhorskej monarchii. Počas trvania česko-slovenského štátu spolunažívali naše národy v absolútnej tolerancii a zhode. Vy ste nám však včera pripomenuli, že v čase vzniku slovenskej univerzity sme si museli pozvať českých profesorov, lebo sme vlastných nemali. Verím, že ste nechceli Slovákov uraziť, lebo by sme sa opýtali: Kde a ako žili vaši predkovia, keď Slovania prijímali kresťanstvo?

Pripomínam vám, kolegovia zo Strany maďarskej koalície, že návrhom na vznik maďarskej univerzity vyvolávate asociácie s ťažkými časmi konštituovania slovenského jazyka i napríklad s rokom 1906, keď na Uhorskom sneme slovenský poslanec Juriga požadoval vytvorenie slovenského gymnázia. Odpoveďou mu bolo: "Povraz vám a nie gymnázium." Minister osvety a školstva Aponi reagoval na žiadosť Slovákov takto: "Učiteľom, ktorí nechcú z mládeže vychovať dobrých Maďarov, znemožním vyučovať. Pre každého občana štátu platí princíp, že v tomto štáte je pánom Maďar." Slovenský študent, budúci diplomat, jeden zo spolutvorcov charty OSN Dr. Štefan Osuský študoval na Lýceu v Bratislave. Keď spomenutý pán minister Aponi navštívil lýceum, spýtal sa ho, odkiaľ pochádza. Študent Osuský mu po slovensky odpovedal, že z Brezovej. Pán minister sa veľmi rozčúlil: "Odtiaľ, kde začínali všetky protimaďarské bunty?" Vylúčil ho z lýcea a vydal zákaz, aby ho neprijala žiadna škola v Uhorsku. Dr. Osuský, ktorý podpisoval Trianonskú dohodu, doštudoval v Clevelande.

Vážení kolegovia z SMK, na margo včerajších vystúpení, keď ste obvinili alebo vyjadrili ste sa, že pán poslanec Čaplovič vystupuje tak, že z neho cítiť nenávisť, chcela by som vás poprosiť, aby ste si opravili túto mylnú domnienku. Pán poslanec Čaplovič vystupoval ako zanietený odborník, ktorý sa snaží obhajovať národné a štátne práva tohto štátu. Necítime k vám nenávisť, pretože Slováci dávno zabudli na tie príkoria, ktoré som spomenula, aj iné. Až po vzniku, najmä po zjednotení vašej strany na etnickom princípe sme začali mať nepríjemný pocit a prebudili sa spomienky na doby minulé. Chcela by som to potvrdiť, čo som povedala pred chvíľou, že ja sama som začala chodiť do školy v Šamoríne, bývali sme tam viac rokov. Tam chodil do školy i môj brat, moja sestra sa tam narodila. Môj otec hovoril perfektne po maďarsky. Nemám žiaden problém s tým, aby som si rovnako nevážila príslušníkov všetkých národností, ktoré u nás žijú.

Vy však dôvodíte potrebu univerzity tým, že občanov maďarskej národnosti je okolo 500-tisíc. Včera som povedala, že v Spojených štátoch amerických žije vyše 800-tisíc Slovákov a že je ťažko predstaviteľné, že by žiadali otvorenie slovenskej univerzity. Veľmi ma mrzela reakcia pani kolegyne z klubu SMK, ktorá zareagovala tak, že my však nie sme Slováci. To znamená, že Slováci žijúci v Amerike sú takí hlúpi, že nežiadajú vytvorenie slovenskej univerzity? Uviedla som tento príklad v rozhovore s pánom poslancom Albertom a on mi odpovedal: "Ale my sme sa tu narodili. Len historickými náhodami sa stalo, že sa hranice posúvali" - a nedokončil. To nebola náhoda, pán poslanec, terajšie hranice určila Trianonská mierová zmluva z roku 1920.

Takže, vážení kolegovia, žijeme spoločne v štáte, ktorý sa volá Slovenská republika. Príslušníci maďarskej menšiny žijú na južnom Slovensku, nie v severnom Uhorsku. Spoločnou úlohou nás všetkých je vytvárať podmienky na pokojnú prácu na zveľaďovaní našej spoločnej vlasti. Ľudovít Štúr, najväčší bojovník za národné práva Slovákov, povedal: "Nie je potrebné, aby v jednej vlasti len jeden národ prebýval. Vidíme držať sa krajiny nielen jedného pokolenia národov, ale vidíme stáť a kvitnúť krajiny aj s národmi rozličného pôvodu a pokolenia." My si tiež myslíme, že pre Slovensko teraz i v budúcnosti národnostné trenice a nezhody nič užitočné neprinesú.

Dovoľte ešte niekoľko vecných pripomienok k predloženému návrhu.

1. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktoré parlament schválil väčšinou hlasov, uvádza, že na preklenutie rozdielov vo vzdelanostnej úrovni a štruktúre sa vláda zaväzuje k vytvoreniu univerzity na vysokoškolskú prípravu občanov maďarskej národnosti. Považujeme tento záväzok za naplnený bez vytvorenia vami navrhovanej univerzity. Ak je totiž každý občan Slovenskej republiky povinný ovládať štátny jazyk slovenský, môžu občania maďarskej národnosti slobodne študovať na všetkých univerzitách v Slovenskej republike.

2. Navrhovatelia uvádzajú, že percento občanov maďarskej národnosti s vysokoškolským vzdelaním je v pomere ku slovenskej národnosti nepomerne nízke. Uvádzate päť oproti desiatim. Zohľadnili ste, prosím, skutočnosť, že k maďarskej národnosti sa hlási asi 200-tisíc Rómov, ktorých vzdelanostná úroveň je všeobecne nízka?

3. Tvrdíte, že uplatňovanie občianskeho princípu nie je samo osebe schopné zmierniť rozdiely v prístupe ku vzdelaniu. Táto vami vykonštruovaná filozofia je neprijateľná. Predložíte azda návrh na uplatňovanie iného princípu v systéme vzdelávania?

4. Nezamestnanosť v niektorých okresoch na južnom Slovensku... (Ruch v sále.)

Prepáčte, veľmi ma to vyrušuje, lebo za mnou sa pomerne nahlas bavia. Prepáčte, pán minister, môžete potichšie? Ďakujem pekne.

Po štvrté, nezamestnanosť v niektorých okresoch na južnom Slovensku presahuje 30 % a tým zdôvodňujete potrebu otvorenia univerzity v Komárne. Na východnom Slovensku sú okresy i so 40-percentnou nezamestnanosťou a myslíte si, že by sa odstránila zriadením rusínskej univerzity v Prešove? Na Kysuciach, na strednom Slovensku by sa tiež mali zriadiť univerzity? Predpokladáte očakávanie, že zriadenie univerzity bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť. V priložených tabuľkách uvádzate, že v budúcom roku zamestná univerzita sedem nepedagogických pracovníkov a v roku 2006, keď bude mať univerzita 74 vysokoškolských profesorov, ktorých mienite prizvať z Budapešti, a iba 18 nepedagogických zamestnancov, t. j. asi kuchárok, upratovačiek, administratívnych síl, ktoré zrejme budú z domáceho prostredia. O aké percento sa zvýši, prosím, zamestnanosť v regióne?

5. Za najzavádzajúcejší považujeme článok 1 § 2 vášho návrhu, ktorý hovorí: "Vyučovacími jazykmi sú jazyk maďarský, slovenský a iné jazyky." Podľa nás i podľa logiky vyučovací jazyk môže byť a bol by iba maďarský. Načo by ste zavádzali jazyk slovenský, ak konštatujete, že Slovákov vysokoškolsky vzdelaných je oveľa viac. Predpokladáme taktiež, že by univerzita zaiste bola dotovaná i maďarskou stranou. Chcete nás azda presvedčiť, že by vláda Maďarskej republiky financovala vzdelávanie Slovákov?

6. O tom, že v súčasnosti platné zákony Slovenskej republiky vo vzťahu k národnostným menšinám vyhovujú i právu Európskej únie, svedčí i časť dôvodovej správy. V časti Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie v bode 3 Záväzky Slovenskej republiky z ôsmich uvedených požiadaviek iba jedna je relevantná. Nie je však vôbec nadväzná na požiadavky Európskej únie, ale na programové vyhlásenie, o ktorom som hovorila vyššie. Je všeobecne známe a niekoľkokrát to potvrdili i orgány Európskej únie, že príslušníci maďarskej národnosti majú na Slovensku také nadpráva, ktoré ich zaraďujú v Európe k menšinám s najvyšším štandardom práv. To sa týka predovšetkým prístupu ku vzdelaniu.

Vážení navrhovatelia, chápeme, že sa všemožne snažíte naplniť ciele svojho volebného programu. Vytvárate i zdanie, že vaše úsilie nemá nič spoločné s veľkomaďarskými snahami. Tým viac však vzbudzujete ostražitosť a síce neisté, ale predsa akési ohrozenie pre nemaďarské obyvateľstvo Slovenska, resp. pre pomaďarčovanie Slovákov na južnom Slovensku. Slováci sa však nechcú rozplynúť ako Lužickí Srbi alebo Polabskí Slovania, myslím, že v tom so mnou bude súhlasiť i väčšina tohto parlamentu.

So všetkou úctou k vám, s vďakou, že poslanci Strany maďarskej koalície boli dosiaľ jediní z vládnej koalície, ktorí nás, poslancov Komunistickej strany, okrem malých lapsusov pána predsedu, verejne nenapádali a neurážali, vás žiadame, zvážte svoj návrh. V záujme pokračovania dobrého spolunažívania našich národov a národností stiahnite ho z rokovania a využívajte možnosti štúdia na jestvujúcich školách a fakultách zriadených špeciálne pre národnostné menšiny. Zbavte sa, prosím, čiastkového videnia a národného atavizmu v prospech toho, čo je prístupné všetkým, v prospech rozumu a využime ho spoločne na riešenie vážnych, životne dôležitých problémov, ktoré ťažia rovnako všetkých občanov, bez rozdielu príslušnosti k národom a národnostiam, pretože reč a jazyk nie sú konečné pohnútky, ale iba spôsoby, ktorými sa národy vzájomne dorozumievajú a zbližujú sa. Prispejte k tomu i vy, vážení maďarskí kolegovia. Je takisto vašou, ako našou povinnosťou nepoškodzovať národnoštátne záujmy Slovenskej republiky. Je i vaším domovom.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Bollovej - dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Vážená pani poslankyňa Bollová, budem veľmi stručný. Chcel by som povedať len toľko, že sa píše nie 19., ale 21. storočie a ja sa podľa toho budem aj naďalej tak správať aj rozhodovať pri hlasovaní. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Bollová, je pochopiteľné, že tu v parlamente máme rôzne názory na zriadenie tejto univerzity, ale pri argumentácii by sme sa asi nemali dopúšťať zase takých omylov, že budeme popisovať spolunažívanie národov v Česko-Slovensku ako idylku, ktorá bola spôsobená neviem čím. A chcem vám pripomenúť to obdobie, keď bola maďarská menšina vláčená po celom Česko-Slovensku, umiestňovaná v Čechách a neviem kde všade. Takže ak to mám zhrnúť, nebola to ani počas Česko-Slovenska žiadna idylka.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Krajči je ďalší prihlásený do rozpravy. Ešte predtým pani poslankyňa Bollová chce reagovať na faktické poznámky.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pánu kolegovi Miššíkovi si dovolím povedať, že viem, že je 21. storočie, a práve preto zdôrazňujem, že vôbec sme sa nepoučili z tých minulých storočí. A pani poslankyni Navrátilovej, ja som neuvádzala chybné fakty. Pozrite sa, prosím, kedy sa diali tie skutočnosti, o ktorých hovoríte. To sú roky 1945 - 1948. Čiže rozhodne to nebolo našou zásluhou. A bolo to na základe medzinárodných zmlúv.

Takže ďakujem vám za reakcie, vidím, že ste ma počúvali. To je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Krajči.

G. Krajči, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vidím, že stratégia pri prijímacej procedúre tohto zákona sa v podstate mení a je zrejme potrebné, aby sa rozprava čím skôr ukončila, pretože už je rozhodnuté a dohodnuté, že zákon prejde v tej podobe, ako je predložený. Ale aj napriek tomu mi dovoľte, aby som sa vyjadril k súvislostiam, ktoré viedli k tomu, že takýto zákon je v parlamente predložený, a aby som povedal niekoľko slov aj o spôsobe, akým sa riešia otázky národnostného školstva v Slovenskej republike, ale aj v susednom Maďarsku, s ktorým chceme mať, samozrejme, dobré susedské vzťahy, ktoré upravuje základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskom.

Európa je bohatá a rôzna na kultúru, jazyky, tradície a národnostné zloženie. Z tohto vyplýva, že menšinová otázka nie je len problémom jedného štátu, ale skutočne celoeurópskou otázkou. V každom štáte Európy môžeme pozorovať úplne odlišnú situáciu ovplyvnenú viacerými faktormi, napríklad veľkosťou, koncentráciou a sebauvedomením menšiny, veľkosťou a historickou skúsenosťou daného štátu s menšinovou otázkou. Nechcem sa vracať do 19. storočia, pretože zastávam názor, že jednoducho táto doba je za nami, dnes budujeme skutočne nové vzťahy, ktoré v rámci Európy vznikajú. A jednoducho Európa, ktorá nás prijíma do svojho zoskupenia, žiada aj od nás prístupy, ktoré by boli hodné toho, aby sme Európu obohatili. Preto ma zaujíma, ako pristupujú k riešeniu týchto otázok krajiny V 4, to znamená krajiny bývalého socialistického bloku po demokratických zmenách, ktoré v týchto krajinách nastali.

Preto, aby som to trošičku porovnal, začnem tým, aká je situácia v Maďarskej republike. Rok 1990 bol medzníkom v maďarskom školstve. Ukončenie socialistického spoločenského systému v politickej a hospodárskej oblasti malo automaticky za následok aj zmenu pedagogickej paradigmy, v ktorej sa mal školský systém vyvíjať. Zmenený náhľad na systém vzdelávania a ciele výchovy zapríčinili hľadanie nových ciest k dosiahnutiu vzdelávacích cieľov. Vládny program, ktorý predložila vláda Józsefa Antalla, preto zahrnul medzi hlavné priority vlády aj problematiku vzdelávania a výchovy. Bola vyhlásená úplná sloboda vzdelávania, ktorou štát stratil monopol nad riadením školstva. Tým, že súkromnému a cirkevnému školstvu bolo vrátené rovnoprávne postavenie v školskom systéme, sa v podstate obnovil duálny systém organizovania vzdelávania. Čiže tu sa vyvíjame spoločne, tak ako v Slovenskej republike, aj v Maďarsku.

Samostatná kapitola, ktorá bola vo vládnom programe venovaná vzdelávaniu národností a etník v materinskom jazyku, vymedzila tento problém takto: "Národné a etnické menšiny musia mať zabezpečené také práva, ktoré im zaručia navštevovať materské a základné školy v materinskom jazyku." Žiadna vysoká škola tam nie je uvedená. "Treba zabezpečiť, aby v prostredí, kde žijú národnostné menšiny, sa ako jeden z cudzích jazykov, ktorý sa bude vyučovať, bude jazyk danej národnostnej menšiny." Čiže ako jeden z cudzích jazykov.

Nové možnosti, ktoré umožňovali rodičom výber škôl na zapísanie detí do škôl, nepriniesli priaznivý vývoj do slovenského národnostného školstva v Maďarsku. Zmeny spoločenského zriadenia priniesli len zmenu spoločenských podmienok z potenciálnych možností. Vidiek, najmä menšie osadlosti, sa ďalej vyľudňovali, mladé rodiny sa sťahovali a sťahujú za prácou do väčších miest. V maďarských školách, kde sa vyučuje slovenský jazyk, dostáva výučba svetových jazykov stále väčší priestor. Slovenčina sa z menšinových škôl začína úplne vytrácať. Do roku 1996 len v Novohradskej župe zaniklo vyučovanie slovenského jazyka v takých slovenských obciach ako Sudice a Pitvorec. V lepšom prípade ostala možnosť vzdelávať sa v slovenskom jazyku do piateho ročníka základnej školy. Okrem Budapeštianskej, Békešskej a Boršóckej župy nikde inde nemajú možnosť učiť sa slovenský jazyk na druhom stupni základnej školy.

Výsledky výskumu, ktorý pravidelne robí Celoštátna slovenská samospráva, naznačujú rýchlu akceleráciu asimilačných tendencií slovenskej národnostnej menšiny. Od roku 1990 sa dramaticky znižuje počet predškolských zariadení, kde sa zamestnaniu v slovenskom jazyku venovali aspoň jedenkrát týždenne. Klesá počet škôl, v ktorých sa slovenský jazyk vyučuje, samozrejme, klesá tým aj počet žiakov.

Vývoj vyučovania v slovenskom jazyku v maďarských školách je takýto: v roku 1989 to bolo 75 škôl s vyučovacím jazykom slovenským a 6 900 žiakov, ktorí ho navštevovali; v roku 1996 už bolo len 60 takýchto škôl s počtom žiakov 3 621. Dá sa konštatovať, že počet škôl a ich návštevnosť bola do roku 1989 stabilizovaná. Žiaľ, po roku 1990 sa tento stav konštatovať nedá. Medzi rokmi 1993 až 1995 počet škôl, kde sa vyučoval slovenský jazyk, poklesol o 9,4 %, o 35,8 % žiakov a 35,3 % pedagógov. Všeobecne sa očakávalo zavedenie nových národných učebných osnov, ktoré boli zavedené v roku 1995 pod názvom Základné národné učebné osnovy, ktoré do školstva priniesli ďalšiu liberalizáciu vzdelávania.

Štruktúra súčasného slovenského školstva vychádza z úprav po prijatí zákona o vzdelávaní č. 79 z 12. 6. 1993 a najmä po jeho novele zo dňa 10. 7. 1995. Podľa štatistických údajov z roku 1995 naďalej existuje 5 dvojjazyčných škôl, ktoré sa nachádzajú v Budapešti, v Békešskej Čabe, Sarvaši, Slovenskom Komlóši a v Novom Meste pod Šiatrom. Na ostatných školách, kde sa vyučuje slovenský jazyk, sa vychádza zo štruktúry vyučovacích predmetov v jednotlivých triedach základnej školy.

Okrem nových učebných osnov hlavným dokumentom, ktoré ovplyvňujú vyučovací proces na národnostných školách a ktorými sa tieto školy riadia, je príkaz ministra školstva a kultúry č. 32/1997 vydaný k problematike výchovy v materských školách a výučby na základných školách národných a etnických menšín. Podľa týchto smerníc má národnostná základná škola zabezpečovať výučbu menšinového jazyka, vyučovanie v menšinovom jazyku, ako aj spoznávanie histórie, duchovnej a celkovej kultúry materského národa a národnostnej menšiny, ako aj uchovávanie a vytváranie tradícií, formovanie sebapoznania a poznávanie menšinových práv. Menšinové školstvo má pomáhať jednotlivcom patriacim k národnostnej a etnickej menšine, aby si našli, zachovali a rozvíjali vlastnú identitu.

Pre budúce obdobie sú pripravené tieto modely menšinového školstva v Maďarsku:

1. školstvo s vyučovacím jazykom materinským, menšinovým,

2. dvojjazyčné menšinové školstvo,

3. menšinové školstvo, kde sa vyučuje aj menšinový jazyk,

4. rómske školstvo,

5. interkulturálne školstvo.

Pri hodnotení súčasného stavu slovenského školstva škola s výhradne vyučovacím jazykom menšiny neexistuje. Vyučovanie prebieha v školách s tzv. dvojjazyčným vyučovacím jazykom a s vyučovaním slovenského jazyka. Rómske školy sú určené výhradne pre rómske etnikum, ktoré má svoje vlastné vnútorné problémy a vnútornú štruktúru.

Teda aby som niečo zhrnul, ako sa to v Maďarsku deje. Väčšinu dnešných problémov Slovákov v Maďarsku môžeme pochopiť len dôkladným skúmaním pravdivých historických súvislostí vývoja situácie aspoň od roku 1918. Nechcem sa teda vracať hlbšie do histórie, pretože, tak ako povedal Alberto Moravia, "dvere do minulosti nemožno otvoriť bez vŕzgania". Teda budem sa venovať len tej novšej histórii. Bez poznania týchto súvislostí je súčasný stav s takmer úplnou asimiláciou a stratou identity pre vonkajšieho pozorovateľa alebo povrchného poslucháča často nepochopiteľný.

Snaha všetkých maďarských vlád po roku 1990, jedných viac, iných menej, ale najmä tých snaživých a málo sa meniacich vládnych úradníkov, bola akože oživenie národnostného vzdelávania. Podľa štatistických údajov, ktoré boli spracované na základe výsledkov sčítania ľudu z roku 1990, ako som už uviedol, na území Maďarska stále žije viac ako 100-tisíc občanov so slovenským pôvodom. K svojim koreňom sa však hlásilo len niečo viac ako 10-tisíc občanov. Po slovensky sa však z nich dohovorí len zlomok tohto čísla. K znalosti slovenského jazyka existujúce školy neprispievajú ani primeranou mierou. Absolventi týchto škôl v súčasnom období spravidla nedokážu komunikovať v slovenskom jazyku. Najmarkantnejším dôkazom tohto tvrdenia je skutočnosť, ktorú potvrdil aj bývalý riaditeľ Strediska pre vzdelávanie zahraničných študentov doc. Gajdoš, že absolventi oboch gymnázií v Maďarsku, ak sa rozhodnú študovať na Slovensku, potrebujú takú istú jazykovú prípravu ako ktorýkoľvek záujemca o štúdium napríklad z Ugandy.

Menšinám žijúcim na území Maďarska veľa dlhujú aj maďarské vedecké inštitúcie najmä v takých vedných odboroch ako história, pedagogika, národopis, sociológia. V ostatnom čase sa už aspoň v odborných kruhoch dostáva na povrch polemika o tom, že údajné nadštandardné práva menšín nestačí len deklarovať, ale bolo by potrebné ich aj dokazovať. Mementom by mala byť napríklad skutočnosť, že slovenské menšiny v Rumunsku, Srbsku a Chorvátsku, ktoré sú pozostatkami tzv. druhotného osídľovania práve z územia Maďarska, Sarvaš, Nadlak a podobne, ešte stále hovoria po slovensky a často sa hrdo hlásia k slovenskému národu.

Pri tejto príležitosti nesmieme zabudnúť ani na naše podlžnosti voči Slovákom žijúcim v zahraničí. Stačí prelistovať jeden internetový vyhľadávač a vieme, že pokým o menšinovom školstve na Slovensku sa objaví niekoľko desiatok publikácií, ktoré nie vždy chvália náš menšinový vzdelávací systém, naproti tomu v publikácii o vzdelávaní v slovenskom jazyku v zahraničí sa veľa nedočítame. Som presvedčený o tom, že pri našom vstupe do Európskej únie sa vytvára priestor na výskum serióznej komparácie vývoja a existencie vzdelávania minorít v materinskom jazyku aspoň v krajinách bývalej alebo aj súčasnej Vyšehradskej štvorky. Seriózne porovnávanie daného stavu by podľa môjho názoru mohlo presvedčiť aj našich najväčších neprajníkov o tom, že pri porovnávaní s Maďarskom je práve naša politika voči minoritám nadštandardná.

Spomenul som situáciu v Maďarsku. Dovoľte mi teda, aby som povedal niečo aj o situácii na Slovensku, ako sme sa vyvíjali. Od januára 1993 Slovensko existuje ako samostatný medzinárodný subjekt pod názvom Slovenská republika. Náš štát je prirodzeným vyústením dlhotrvajúcich emancipačných úsilí slovenského národa. Demokratickou cestou uplatnil sebaurčovacie právo a tým splnil dlhú túžbu Slovákov žiť v národnom štáte. Vznik Slovenskej republiky má aj svoje medzinárodné rozmery. Slováci ako malý národ pochopili, že historická príležitosť, ktorú ponúkol demokratický vývoj doma i vo svete, vytvorila priaznivý medzinárodný rámec aj na osamostatnenie slovenského národa. V Slovenskej republike sa historický vývoj podieľa tiež na tom, že popri majoritnom slovenskom národe v nej žije viacero národnostných menšín. Ich príslušníci spolunažívajú už po generácie. Občania slovenskej, maďarskej, ukrajinskej, rusínskej, nemeckej, českej, poľskej, chorvátskej, bulharskej, rómskej, moravskej, sliezskej, ruskej, gréckej a rumunskej národnosti žijú v zhode.

Otázka ochrany národnostných menšín v našom štáte nie je nová. Štát chráni identitu menšín vo všetkých jej aspektoch, jazyk, náboženstvo, kultúru, etnicitu, a ďalšie zabezpečuje z hľadiska práva. A pokiaľ možno zabezpečuje faktickú rovnosť medzi menšinami a majoritným národom. V Ústave Slovenskej republiky sú zakotvené základné práva a slobody, ktoré sa vzťahujú na všetkých občanov štátu, teda prislúchajú aj občanom patriacim k národnostným menšinám. Patria im ešte osobitné práva ako príslušníkom národnostných menšín a tie sú v čl. 33 a 34, kde je deklarované: "Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelanie v ich jazyku." Ústava pritom vychádza z medzinárodne platných dokumentov o ochrane ľudských práv a občianskych práv, akým je Listina základných práv a slobôd, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Kodanský protokol o ochrane práv národnostných menšín a ďalšie.

V ústavnoprávnej úprave sa zdôrazňuje myšlienka všestranného rozvoja národnostných menšín, ktorá sa dosahuje najmä prostredníctvom práva na rozvíjanie vlastnej kultúry, práva na rozširovanie a prijímanie informácií v materinskom jazyku, práva na združovanie v národnostných združeniach, na udržiavanie vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií. A popri práve na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na vzdelávanie v ich materinskom jazyku. Vo výchove a vzdelávaní detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám sa v rezorte školstva uplatňuje a dodržuje demokratické právo rodičov na voľbu vyučovacieho jazyka, resp. triedy, o čom svedčí aj existencia škôl s vyučovacím jazykom národností a s vyučovaním jazyka národností. Tieto školy sú súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky, financovanej zo štátneho rozpočtu v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 506/2001 Z. z. o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení.

Podľa nového pripravovaného zákona o financovaní školstva, ktorý už vláda schválila, budú dôležité vykonávacie predpisy. Tieto budú obsahovať nové špecifiká vrátane špecifík vyučovania na školách na národnostne zmiešaných územiach, a to v súvislosti s financovaním na žiaka, pretože v školách s vyučovacím jazykom národností ja možné podľa smernice ministerstva školstva o základných školách zriadiť triedu s najvyšším počtom žiakov 34 a najnižším 12. Nový zákon o financovaní školstva a vykonávacie predpisy sa budú vzťahovať aj na málotriedky, t. j. základné školy s vyučovacím jazykom slovenským na národnostne zmiešanom území v obciach, kde dovtedy nebola žiadna škola, resp. len škola s vyučovacím jazykom maďarským. Na základe reálnych možností ministerstvo školstva v rokoch 1994 - 1998 zaradilo do siete škôl 20 málotriednych škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Sú obavy, že uvedené školy budú vyraďované zo siete škôl a žiaci budú musieť chodiť do existujúcej školy s vyučovacím jazykom maďarským v obci alebo dochádzať niekoľko kilometrov do ďalšej základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským. Úvahy, že po zrušení málotriedok bude obec hradiť náklady spojené s dopravou detí do škôl, sú nereálne, pretože zabezpečiť dopravu s nedostatkom financií je pre starostov obcí nemožné.

Z rozpočtu ministerstva školstva sa nakupujú učebnice pre všetky druhy a typy základných a stredných škôl, pre potreby škôl s vyučovacím jazykom národností ani v tomto prípade nie sú zvlášť vyčlenené finančné prostriedky. Učebnice a pracovné zošity pre školy s vyučovacím jazykom národností sa podľa potrieb postupne schvaľujú, vydávajú a distribuujú do škôl. Okrem nákupu nových vydaní učebníc sa zabezpečuje aj nákup opakovaných vydaní učebníc podľa požiadaviek škôl a finančných možností rezortu.

Na tento účel pre potreby škôl s vyučovacím jazykom maďarským boli vynaložené finančné prostriedky z ministerstva školstva takto:

- v roku 1994: 9 800 000 korún,

- v roku 1995: 15 200 000 korún,

- v roku 1996: 13 400 000 korún,

- v roku 1997: 24 500 000 korún - a tieto sumy stále stúpajú.

V žiadnom právnom a legislatívnom predpise nie je limitované, ktoré predmety sa vyučujú v jazyku národnostnej menšiny a ktoré v štátnom jazyku. V závislosti od špecifických charakteristík jednotlivých národností a požiadaviek rodičov na voľbu vyučovacieho jazyka sa postupne vytvorili tieto spôsoby vzdelávania v školách na národnostne zmiešanom území:

1. školy s vyučovacím jazykom slovenským, ktoré navštevujú aj deti a žiaci s iným ako slovenským materinským jazykom;

2. školy pod spoločnou správou, kde pod jedným riaditeľom sú dve oddelenia, t. j. triedy s vyučovacím jazykom slovenským a triedy s vyučovacím jazykom národnosti;

3. školy s vyučovacím jazykom národnosti, kde sa všetky predmety vyučujú v materinskom jazyku národnosti a predmet slovenský jazyk a literatúra sa vyučuje ako komunikatívny cieľový jazyk na princípe cudzieho jazyka;

4. školy s vyučovacím jazykom národnosti, kde sa niektoré výchovné predmety vyučujú v materinskom jazyku národnosti, ďalšie predmety mimo materinského jazyka sa vyučujú v slovenskom jazyku;

5. školy s výučbou jazyka národnosti, kde sa materinský jazyk a literatúra vyučuje v ich jazyku, všetky ďalšie predmety v jazyku slovenskom.

Vyučovanie materinského jazyka je dôležitou podmienkou zachovania a pestovania kultúry a jazyka národnosti. Zároveň je však potrebné vytvárať podmienky na to, aby si žiaci mohli osvojiť štátny jazyk. Je to zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku, § 2 ods. 1 písm. a). Na úrovni umožňujúcej plnohodnotnú integráciu vyučovanie slovenského jazyka má integrujúce pedagogické a spoločenské postavenie. Prirodzene, v systéme vzdelávania v národnostných školách na Slovensku významné postavenie má zvládnutie spisovného slovenského jazyka, ktoré žiakom umožňuje ďalšie štúdium a širšie uplatnenie vo všetkých oblastiach hospodárskeho a spoločenského života v Slovenskej republike. Právo na vzdelávanie je základným ľudským právom občanov Slovenskej republiky a myslím si, že občania, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, sú tiež občanmi Slovenskej republiky. Preto sa štát nemôže vzdať práva kontrolovať priebeh poskytovania tohto práva a kvality jeho výsledkov, ako aj efektívnosti nakladania štátnych prostriedkov.

Ministerstvo školstva venovalo osobitnú pozornosť komplexnému riešeniu otázok jazykovej pripravenosti žiakov základných a stredných škôl na národnostne zmiešanom území, čiže zo slovenského jazyka a z jazyka národnostných menšín, odvtedy, keď Slovenská národná rada schválila zákon č. 428/1990 Zb. o úradnom jazyku Slovenskej republiky. Pri prijímaní tohto zákona poslanci Slovenskej národnej rady poukazovali na slabú znalosť slovenského jazyka u časti obyvateľov na národnostne zmiešanom území, zdôrazňovali potrebu zabezpečenia takej výučby, aby absolventi škôl boli schopní primerane komunikovať v úradnom styku. V školách na národnostne zmiešanom území sa nedostatočná znalosť slovenského jazyka prejavuje u detí s materinským jazykom iným ako slovenským, a to predovšetkým v prvých rokoch školskej dochádzky. Z tohto dôvodu v rezorte školstva viac rokov sledovali stav a úroveň ovládania štátneho jazyka v materských, základných a stredných školách s vyučovacím jazykom maďarským, s vyučovacím jazykom ukrajinským, s vyučovacím jazykom nemeckým a v školách s vyššou koncentráciou rómskych žiakov.

Ak vychádzame zo spracovaných materiálov Ústredného inšpekčného centra Štátneho pedagogického ústavu v skúsenosti vo výchove a vzdelávaní detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám Slovenskej republiky, môžeme konštatovať, že z celkového pohľadu vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom národností sa problémy vyskytujú v školách s vyučovacím jazykom maďarským. V školách s vyučovacím jazykom ukrajinským, s vyučovaním ukrajinského a rusínskeho jazyka je úroveň vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka dobrá a porovnateľná s vedomostnou úrovňou žiakov zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Situácia výučby slovenského jazyka na týchto školách je charakteristická jazykovou príbuznosťou vyučovacieho jazyka. V školách s vyučovacím jazykom nemeckým a výučbou nemeckého jazyka slovenský jazyk ovládajú žiaci na porovnateľnej úrovni so žiakmi škôl s vyučovacím jazykom slovenským.

Počnúc rokom 1991 ministerstvo zaviedlo do škôl s vyučovacím jazykom maďarským koncepciu vyučovania slovenského jazyka na princípe komunikatívnosti, to znamená, že žiaci na hodinách slovenského jazyka používajú v prvom a druhom ročníku základnej školy obrázkové učebnice, v ktorých nie sú žiadne písmená. Učiteľ so žiakmi iba rozpráva na témy podľa obrázkov. V roku 1999 v školách s vyučovacím jazykom maďarským sa začal vyučovať slovenský jazyk na základe metodiky Skabelovej a Bónovej, ktorý je tiež na princípe komunikatívnosti ako koncepcia z roku 1991. Vyskytli sa prípady, že v skupine žiakov ani jeden nedokázal správne pomenovať obdĺžnik, pravouhlý lichobežník, kváder, čo možno dať do súvislosti so skromnými požiadavkami učiteľov na žiakov v oblasti dvojjazyčného ovládania odborných termínov. Výsledky úrovne ovládania dvojjazyčnej odbornej terminológie priamo riadenými organizáciami ministerstva školstva poukázali na skutočnosť, že príčinou tohto stavu je spôsob vyučovania, chýbajúca rekapitulácia učiva v slovenskom jazyku, zlyhanie ľudského faktora, konkrétne učiteľa, jeho schopnosti a ochoty, resp. neochoty vyučovať slovenský jazyk. Tieto poznatky boli spracované na ministerstve školstva v materiáli Zhodnotenie úrovne osvojovania si slovenského jazyka, ktorý vláda schválila v roku 1996 s opatreniami na skvalitnenie výučby slovenského jazyka.

Cieľom ochrany menšiny nie je separovať túto skupinu od spoločnosti ani jej poskytnúť privilegované postavenie na úkor iných menšín či ostatnej spoločnosti. Štát chráni menšinu tým, že garantuje práva osôb patriacich k menšinám a v rôznych prijatých medzinárodných dokumentoch sa zaväzuje, že bude chrániť identitu menšín a že ich nebude asimilovať proti ich vôli, t. j. zbavovať ich identity. Na druhej strane je úplne legitímnym právom aj povinnosťou štátu integrovať menšinu, inými slovami, vytvárať také podmienky, aby sa táto menšina neoddeľovala napríklad v dôsledku neznalosti štátneho jazyka. To je prípad aj Slovenska, keď sa nevyužíva dostatočne toto právo i povinnosť štátu a vývoj v niektorých oblastiach smeroval a smeruje k formovaniu jazykového geta. Stávajú sa prípady, že občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti sú v dôsledku neznalosti štátneho jazyka diskriminovaní tým, že si nemôžu hľadať zamestnanie tam, kde sa nehovorí ich materinským jazykom.

Vážené dámy a páni, vytvorením maďarskej univerzity zákonom o vytvorení tejto univerzity, o ktorej hovoríme, sa uzatvára reťaz výchovy a vzdelávania len v jazyku národnostnej menšiny maďarskej, čo bude prehlbovať problémy uplatnenia absolventov tejto školy v praxi v prostredí mimo územia, kde žijú a kde sa hovorí prevažne v maďarskom jazyku.

Ministerstvo školstva v súčasnosti pripravilo návrh na zriadenie Univerzity J. Selyeho v Komárne, ktorý vláda už schválila. V návrhu zákona v § 2 sa uvádza, že vyučovacím jazykom univerzity sú jazyk maďarský, slovenský a iné jazyky. Ale v dôvodovej správe je zreteľne vysvetlené, že vzdelávanie je pre maďarskú národnostnú menšinu a bude prevažne v materinskom jazyku, len odborná terminológia sa bude učiť v jazyku slovenskom. Vláda v tomto prípade nepostupovala podľa zákona o vysokých školách, pretože nepočkala na stanovisko Akreditačnej komisie, ktorá by mala posúdiť, či sa vytvorili podmienky na vznik univerzity. Zriadenie univerzity odporuje zásadám občianskej spoločnosti, pretože sa zriaďuje pod politickým tlakom so zámerom zvýrazniť a spolitizovať národné rozdiely medzi občanmi Slovenskej republiky.

Po vstupe Slovenska a Maďarska do Európskej únie nebude táto univerzita potrebná, pretože študenti budú môcť slobodne študovať na ktorejkoľvek univerzite v rámci Európy. Súčasnú predstavu politikov pripravovať v maďarskom jazyku ekonómov, teológov, pedagógov považujem za riešenie, ktoré nezodpovedá 21. storočiu. Takáto jazyková segregácia v rámci vysokého školstva prehĺbi izoláciu aj vzdelaných občanov maďarskej národnosti, pretože im umožní, aby sa od materskej školy až po vysokú školu vzdelávali len v maďarskom jazyku. Tým sa vytvorí celkom prirodzená prekážka na ich uplatnenie v praxi v Slovenskej republike.

Na jednej strane sú slovenské štátne orgány obviňované z utláčania, keď poukazujú na nutnosť zlepšenia vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským, ale zároveň sú obviňované zo sociálnej a ekonomickej diskriminácie, keď záujemcovia maďarskej národnosti na pracovnom trhu prepadávajú, pretože neovládajú štátny jazyk. Alebo je vari až také neslýchané, že štátny jazyk na území Slovenskej republiky je spoločným komunikačným nástrojom medzi občanmi?

Vážené dámy, vážení páni, ak ste počúvali toto porovnanie, akým smerom sa vyvíjalo národnostné školstvo v Maďarskej republike a na Slovensku, zistíte, že sú minimálne porovnateľné s tým, že výsledky na Slovensku sú oveľa pozitívnejšie, že menšinové práva Maďarov na Slovensku sú nadštandardné a nadštandardnejšie ako v Maďarskej republike. Ja si myslím, že tak to má byť, tak by to malo byť aj vo vzťahu k iným národnostným menšinám, nielen k menšine maďarskej. A preto sa prihováram za to, aby sme tento zákon, ktorý vytvára istú segregáciu istej národnosti žijúcej na Slovensku, ktorá dostáva isté privilégiá, nepostúpili ďalej, aby sme sa jednoducho zastavili pred tým, kým urobíme jednu vážnu chybu.

Mám dojem, že pri tomto zákone dochádza k istej situácii, ktorú Harry Spencer Truman, 33. prezident Spojených štátov, by pomenoval asi takto: "Ak ich neviete presvedčiť, popleťte ich." Ja by som vás prosil, nepleťte nás a prestaňme rokovať o tomto zákone.

Ďakujem. (Potlesk.)