P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Dolník.
E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, veľmi ma teší, že ste aspoň zdanlivo hovorili vecne, racionálne, ale chcela by som pripomenúť v krátkosti 2-3 veci.
Po prvé, vy si stopercentne pamätáte, pretože hlavne z vašej strany nám onoho času v predchádzajúcom volebnom období pripomínali, myslím, poslancom SMK, aby sme sa necítili alebo aby sme si nemysleli, že sme v parlamente Maďarska. Neviem, z akých dôvodov ste sa teraz správali vy tak, veď vy ste porovnávali zákony a určité spôsoby výučby v Maďarsku a na Slovensku. Myslím si, že Slovensko je samostatný štát so samostatným autonómnym parlamentom a tento parlament má právo nezávisle od Maďarskej republiky alebo od Maďarskej národnej rady prijať svoje vlastné zákony.
Čo sa týka štatistických údajov, chcela by som pripomenúť, že každý štatistický údaj je porovnateľný iba s iným štatistickým údajom. Aj ja by som mohla rovnaké množstvo takých príkladov uviesť, čo sa týka vedomostí žiakov v maďarských školách, v slovenských školách podľa toho, ktoré výsledky berieme ako základ.
Čo sa týka ďalších vašich pripomienok. Boli sme spolu v Rumunsku onoho času na návšteve v slovenskom gymnáziu, dúfam, že si pamätáte. Sám ste sa rozčuľovali, ako je to možné, že v tejto slovenskej škole pomáhali ľudia, občania z Dunajskej Stredy a nie povedzme oficiálne zo Slovenska. Takže z našej strany ide skutočne o pomoc.
A posledná poznámka, keďže je málo času, chcela by som pripomenúť, že najväčším distribútorom slovenskej literatúry do štátov V 4 je práve maďarské vydavateľstvo Kaligram odtiaľto zo Slovenska. Takže bolo by dobré... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Chcem sa poďakovať pánu kolegovi Krajčimu za pasáž, v ktorej podrobne vysvetlil pojem suverénna Slovenská republika. Členovia slovenského parlamentu by ho mali ovládať. Mám však o tom pochybnosti a asi i vy, pán poslanec. Podľa reakcií totiž možno predpokladať, že Národná rada Slovenskej republiky pokojne schváli utvorenie maďarskej univerzity, ako schváli i predaj Slovenského národného divadla, možno v budúcnosti predá i Národnú radu Slovenskej republiky.
Len sa pýtam tejto snemovne: Kto obhajuje práva Slovákov v zahraničí, kto obháji Slovákov žijúcich na zmiešaných územiach a kto je vôbec garantom dodržiavania ľudských práv občanov Slovenskej republiky? Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Devínsky.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec, povedali ste, že Európa je bohatá na jazykovú kultúru. Ja by som povedal, že tešme sa tomu. Ale práve preto je potrebné brať do úvahy aj tento odkaz, ktorý v prípade vysokých škôl pretrváva už niekoľko storočí. A uvediem len jeden príklad, odznelo to aj včera o Karlovej univerzite, keď kráľ Karol IV. zakladal svoju univerzitu, dnes Karlovu univerzitu, pred 655 rokmi, zakladal ju aj preto, a teraz citujem, "aby študenti mohli čerpať z plodov poznania doma a nemuseli sa doprosovať almužny v cudzine". A myslím si, že tento návrh, o ktorom dnes diskutujeme, je plne v súlade s týmto takmer viac ako 700-ročným odkazom.
Ak, pán poslanec, analyzujete to, ako pristupujú iní, napríklad vo V 4, tak chcem povedať, že iní zriaďujú vysoké školy s cudzím vyučovacím jazykom ako hlavným a často aj jediným vyučovacím jazykom. Spomeňme len Stredoeurópsku univerzitu v Budapešti, American University v Rumunsku, ale aj Vysokú školu manažmentu Trenčín, ktorú zriadil tento parlament. A preto sa trochu divím, že nám neprekáža napríklad výučba v anglickom jazyku na mnohých fakultách slovenských vysokých škôl, teda napríklad na lekárskych fakultách sa 6 rokov vyučuje len a výlučne v jazyku anglickom a tieto kurzy nenavštevujú len cudzinci, ale majú k tomu prístup i naši študenti.
Som preto presvedčený, že univerzita, o ktorej diskutujeme, rozšíri a zlepší medzinárodný charakter nášho vysokého školstva presne tak, ako zlepšuje švédska univerzita vo Fínsku, ale aj tie všetky ostatné univerzity, ktoré som spomenul, v iných krajinách.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Krajči chce reagovať na vystúpenie pánov poslancov. Nech sa páči.
G. Krajči, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Som rád, že si poslanci vôbec vypočuli moje vystúpenie aj napriek tomu, čo som povedal na začiatku, že už je rozhodnuté. Budem rád, keď sa aj nabudúce budeme takto navzájom počúvať a budeme si navzájom argumentovať.
Pani Dolník, vás považujem za kolegyňu, pretože ste učiteľka tak ako ja. Boli sme v Rumunsku, videli sme, akým spôsobom sa tam pristupuje k národnostným menšinám, a spomenul som aj vo svojom vystúpení, že slovenská menšina v Rumunsku si zachovala svoj jazyk, nie je asimilovaná, má svoje práva a snaží sa rozvíjať svoje kultúrne tradície. To už sa nedá povedať o Maďarsku, aj keď je to zvrchovaná krajina, musím to konštatovať.
Po druhé, porovnávanie medzi Maďarskou a Slovenskou republikou, myslím, obstojí absolútne, pretože sme vychádzali z rovnakej situácie po roku 1989 a smerujeme k tomu istému cieľu, to znamená k vstupu do Európskej únie, a teda aj kroky by mali byť týmto smerom zladené o to viac, že Maďarsko je krajina, ktorá má vyše 10 miliónov obyvateľov a Slovensko len 5 miliónov obyvateľov. Takže azda treba chrániť tých, ktorí sú slabší a menší už v novovytváranej sa Európskej únii. Pokiaľ ste hovorili, že pomáhate Slovákom v Rumunsku, no ja som rád, pretože aj ja som robil niektoré aktivity týmto smerom, len neviem pochopiť, prečo ste povedali, že pomáhali ľudia z Dunajskej Stredy. Či Dunajská Streda nie je na Slovensku? Veď to pomáhali Slováci Slovákom, pomáhali tí, ktorí sa vlastne hlásia k občanom Slovenskej republiky.
Čo sa týka pána Devínskeho, k jeho vystúpeniu len jedna pripomienka, a pani Dolník to povedala, že Slovensko je zvrchovaná krajina, ktorá sama rozhoduje. Ďakujem za tieto... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Posledná ústne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Mušková.
Skôr ako vystúpi pani poslankyňa, dovoľte mi, aby som privítal deti zo Základnej školy z Očovej, ktoré sú na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený člen vlády, milí hostia, po prerokovaní návrhu zákona o zriadení univerzity v Komárne v gesčnom výbore pre školstvo dňa 7. 10. tohto roku som sa presvedčila, že moje tvrdenie z rozpravy v rámci prvého čítania z predchádzajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, kde som hovorila, že sme dostali na prerokovanie návrh zákona, ktorý sa dá bez najmenších pochybností pomenovať ako politický, bolo v úplnom poriadku a priznali ho aj koaliční poslanci.
Snaha nás, opozičných poslancov, argumentmi zdôvodniť príliš drahú zbytočnosť, protislovenskosť a protiústavnosť tohto zákona bola kolegami z koaličných strán zosmiešňovaná argumentmi, ako napríklad, citujem: "Keď máme na Slovensku 24 univerzít, o jednu viac nehrá žiadnu rolu a podobne." Ak poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a ešte aj funkcionár dokáže takto zhodnotiť preinvestovanie stovky miliónov slovenských korún daňových poplatníkov, nuž sa nečudujme, že naši občania nemajú o Národnej rade Slovenskej republiky vysokú mienku.
Môj názor na predložený zákon bol a zostane nezmenený a som jednoznačne za neschválenie zákona v druhom čítaní a jeho ďalšie neprerokúvanie v treťom čítaní. Dôvody, ktoré ma k tomuto presvedčeniu vedú, som uviedla už vo svojom vystúpení v prvom čítaní tohto zákona. Stotožňujem sa v plnej miere s mojimi predrečníkmi, s pánom poslancom Čaplovičom, pani poslankyňou Bollovou, s pánom poslancom Krajčim, ktorí predložili relevantné dôvody, ktoré by mali presvedčiť všetkých poslancov, ktorí reálne zmýšľajú, ktorí si zachovali svedomie a ktorí nie sú vohnaní do kúta svojimi politickými vodcami.
Rada by som z tohto miesta upozornila ctených poslancov a poslankyne na článok publikovaný v Novom dni 18. 10. s názvom "Ďalší maďarizačný projekt", ktorého autorom je predseda Matice slovenskej pán Jozef Markuš. Článok s podnadpisom "Matičiari varujú pred zriadením maďarskej etnickej univerzity v Komárne" veľmi silne argumentačne zdôvodňuje nedomyslenosť myšlienky zriadiť etnickú univerzitu podľa tohto návrhu zákona na slovenskom území. Vieme, že argumenty proti zriadeniu tejto univerzity zverejnila aj Akreditačná komisia vlády Slovenskej republiky. Všetci odborníci jednoznačne hodnotia projekt univerzity za zmätočný, nepotrebný a nakoniec aj protimaďarský, pretože absolvent univerzity, keďže nebude ovládať slovenčinu, keďže na tejto univerzite sa bude vyučovať iba v jazyku maďarskom, bude nútený hľadať prácu len v oblasti maďarského etnika. O univerzite - jej názov univerzita sa dá tiež dosť ľahko spochybniť - sa už teraz hovorí ako o menej hodnotnej univerzite, ktorá bude poskytovať nižšiu kvalitu vzdelávania, než môžu poskytovať slovenské, poprípade maďarské univerzity etablované cez detašované pracoviská na území Slovenska.
Priznávam, vážené kolegyne, kolegovia, že som váhala, či mám dnes v rozprave vystúpiť. Je mi totiž úplne jasné, že vládna koalícia bude svoje presvedčenie o zbytočnosti univerzity zakrývať politickým rozhodnutím, ktoré bolo už v programovom vyhlásení vlády, ktoré je dohodnuté v poslaneckých kluboch, politických centrálach. Predovšetkým vy, páni poslanci vládnej koalície, slovenskí poslanci, budete tí, ktorí rozhodnú o tom, či bude tento zákon prijatý. Pretože poslanci maďarskej koalície budú presadzovať vždy autonómiu južného Slovenska a bude im to umožnené len potiaľ, pokiaľ im to umožníte vy. (Ruch v sále.)
Ja sa na vás nehnevám, pán kolega, ale je to fakt. (Reakcie z pléna.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pokoj.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Autonómia na maďarskom území. Na slovenskom území maďarskú autonómiu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Mýliť sa je ľudské, pani poslankyňa.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Chcem však z tohto miesta apelovať hlavne na nezávislých poslancov, ja verím, že ma počúvajú niekde mimo sály, pretože si myslím, že česť a spravodlivosť by mali byť jediným správnym kritériom pri svojom rozhodovaní o budúcnosti južného Slovenska. Je nám totiž všetkým jasné, že zriadenie univerzity v Komárne, ktorá má niesť meno po Hansovi Hugovi Brunovi Selyem, prispeje k naplneniu cieľov zameraných na postupnú, ale systematickú maďarizáciu južného Slovenska. V prípade schválenia tohto návrhu vznikne precedens, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vážne poškodia národnoštátne záujmy Slovenskej republiky, ktorej na ústavu skladali svoj sľub vernosti prísahou.
Podobne ako v prvom čítaní upozorním hlavne koaličných poslancov na známu pravdu u nás na Slovensku už overenú, že u nás sa univerzity ľahko zriaďujú, ťažko financujú, ale ťažko sa zrušujú.
Vážený pán minister, je mi ľúto, že musím povedať, že ste nenašli dostatok odvahy vzoprieť sa tlakom svojich maďarských partnerov v koalícii a nestiahli ste tento návrh z rokovania, s ktorým, som presvedčená, vnútorne tiež nesúhlasíte. Nesiete, musím povedať, v plnej miere zodpovednosť pred dôsledkami, ktoré z prijatia tohto zákona vyplývajú. Budúcnosť krajiny aj občanov by vám mala byť bližšia ako nablyšťaný bavorák.
Na základe uvedeného predkladám návrh. Tak ako pán poslanec Čaplovič navrhujem stiahnuť z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky zákon o zriadení univerzity v Komárne. A opakujem, ak páni poslanci z maďarskej koalície chcú univerzitu, vláda ju môže predsa podľa zákona o vysokých školách schváliť tak, že bude nie platená síce z rozpočtu Slovenskej republiky, ale môže byť so súhlasom vlády zriadená.
V prípade schválenia zákona o zriadení univerzity v Komárne opoziční poslanci budú žiadať Ústavný súd o prešetrenie, či text predloženého zákona nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky v čl. 12 ods. 2, pretože študent, občan Slovenskej republiky, neovládajúci maďarský jazyk nebude môcť študovať na vysokej škole, ktorá je financovaná z rozpočtu Slovenskej republiky, a preto by mala slúžiť každému občanovi Slovenskej republiky bez rozdielu.
Na záver ešte jeden bonbónik, o ktorom hovoril pán poslanec Čaplovič, dovoľte mi, aby som vás informovala, pán predseda, keď ste už tak blízko, i pán minister, nech sa páči, a budem hovoriť pravdu, tu máte aj dôkaz. Dovoľte mi, aby som vás informovala, že univerzitné stredisko Jána Selyeho v Komárne už existuje niekoľko rokov. Z webovej stránky sa dočítate - a tu to máte -, citujem: "V našom univerzitnom stredisku sme zahájili výučbu v septembri 2001 ako detašované pracovisko Univerzity ekonomických vied a štátnej správy v Budapešti. Študenti majú možnosť študovať hospodársku informatiku, hospodársku komunikáciu a peňažníctvo. Štúdium informatiky sme zahájili v roku 2002 v spolupráci s Univerzitou technických a ekonomických vied v Budapešti v odbore návrh informačných sietí. V prvom roku má možnosť študovať nový odbor sto poslucháčov." Koniec citátu.
Ja sa vás chcem, vážení kolegovia, spýtať: Načo je vlastne toto divadlo s predkladaným návrhom zákona? Potrebuje Strana maďarskej koalície peniaze na platy maďarským profesorom zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky? A chcem sa nakoniec spýtať: Budú sa maďarskí profesori učiť po slovensky? Myslím si, že to nepotrebuje ďalší komentár.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk a smiech v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pán poslanec, máte slovo.
F. Mikloško, poslanec: Pani kolegynka, ja len jednu jedinú vetu. Vy hovoríte, o akom vážnom zákone to tu rozprávame, a z vašej strany tu nie je nikto prítomný s výnimkou dvoch poslancov. Ospravedlňujem sa pani Antošovej a kolegovi. Čiže prosím vás, vás to vôbec ani nezaujíma, vy máte nejaké povinné cviky, ktoré tu prednesiete, ale z vašej strany tu absolútne nikto nie je. Veď vôbec ich to nezaujíma. Tak aspoň nás nepoučujte.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková, môžete reagovať na faktickú poznámku.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán poslanec Mikloško, vy veľmi dobre viete, že opozícia o tomto zákone nerozhodne. Rozhodnete o tom vy. A hovorila som preto, lebo som dúfala, že aspoň niektorí z vás, možno aj vy, pán poslanec, si vstúpite do svedomia a trošku sa budete cítiť Slovákom.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, aj keby som nemal reagovať, viete, kto sa cíti byť Slovákom, to nie sú reči, ale konkrétne skutky.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, pýtam sa vás, či chcete zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
M. Fronc, minister školstva SR: Najprv mi dovoľte, aby som pozdravil žiakov a študentov, ktorí patria pod moju kompetenciu, ktorí sú na galérii.
Vecne si dovoľujem urobiť pár poznámok k rozprave, ktorá tu zaznela, aj k niektorým veciam a pokladám za dôležité, aby sme ich upresnili. V súvislosti so vznikom univerzity a s postupom, ktorý bol urobený, som presvedčený, že celý postup je v súlade so zákonom. Pokiaľ hovoríme o vyjadrení Akreditačnej komisie, zákon hovorí o tom, že Akreditačná komisia sa vyjadruje k zriadeniu. Vláda nezriaďuje univerzitu, vláda dáva návrh. Čiže vyjadrenie Akreditačnej komisie - a je to aj právna analýza urobená, ktorú som si nechal od právnikov urobiť - hovorí, že to vyjadrenie má byť pred zriadením, pred aktom zriadenia, ktorý urobí Národná rada. Takisto nie je pravdou, že Akreditačná komisia musí povedať áno alebo nie. Zákon hovorí, že sa vyjadruje. A ja by som tu rád zdôraznil, že Akreditačná komisia veľmi zodpovedne a veľmi vyvážene hodnotila návrh. A máte nakoniec možnosť a mali ste možnosť sa s týmto návrhom zoznámiť. Chcem povedať, že asi nie je vcelku objektívne, tak ako sa tu rozprávalo, vyberať len jednostranne fakty zo záveru Akreditačnej komisie. Treba vyjadrenia Akreditačnej komisie brať ako celok.
K tomu, že žiaden odbor nie je akreditovaný, nemôže byť akreditovaný odbor. Akreditačná komisia môže vyjadriť len svoj názor, ako tie odbory budú mať nádej byť alebo nebyť akreditované. Študijný odbor môže byť akreditovaný až po zriadení príslušnej vysokej školy. Inak sa to robiť nedá a takto to ukladá zákon. Upresnil by som ešte raz omyl v číslach, ktoré mal pán poslanec Mikolaj. Hrubý domáci produkt robí približne, pokiaľ si pamätám, v roku 2002 1 160 mld., čiže desatina percenta z HDP, o ktorej tu bola reč a ktorá v posledných rokoch predstavovala nárast rozpočtu na vysoké školy, je čosi viac ako jedna miliarda, a nie 100 miliónov.
Na otázku, ktorá bola položená v rozprave. K návrhu je priložený aj harmonogram a aj to, ako bude postupne narastať počet študentov. Čiže ak sa na tú tabuľku pozriete, je predpoklad, že v jednotlivých rokoch bude postupne narastať počet študentov na univerzite po 300 poslucháčoch. Čiže vychádzame z tohto počtu, a nie ako zaznelo, že tam bude nejaký počet 14 poslucháčov a podobne.
Čiže chcel som k týmto skutočne len nepresnostiam, ktoré zazneli, sa vyjadriť. Vcelku dovolím si oceniť z toho pohľadu, že pán poslanec Krajči aj urobil analýzu a povedal to, čo všetko ministerstvo školstva robí, možnože inokedy vôbec nezaznie to, čo ministerstvo školstva robí, takže to z tohto pohľadu, myslím si, bolo dobré, že sme si niektoré veci mohli aj takto vypočuť.
Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
S. Albert, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ja som včera už naznačil, že nemienim viesť dialóg v tóne, ako to robili moji predrečníci z opozície. Iba na adresu pani Bollovej poznamenávam, že ona skutočne zaspala dobu, ešte stále sa oháňa Aponiho zákonmi. Stále si neuvedomuje, že 21. storočie bude o niečom inom. A neuvedomuje si ani to, že Slovenská republika stojí na prahu vstupu do Európskej únie, kde sa budú uplatňovať úplne iné hodnoty, ako je hodnotový systém pani Bollovej.
Vážené kolegyne, kolegovia, opätovne zdôrazňujem, že univerzita v Komárne nesmeruje proti nikomu. A už vôbec nejde o poškodzovanie národnoštátnych záujmov. Prvoradou úlohou novovznikajúcej univerzity je zvýšiť podiel študentov maďarskej národnosti na vysokých školách v Slovenskej republike. Jednoducho nechceme, aby naši mladí ľudia odchádzali študovať do zahraničia, pretože väčšina z nich sa už domov nevráti. Bola by to veľká škoda a veľký hazard s ľudskými zdrojmi. Dajme im šancu študovať v materinskom jazyku a žiť tam, kde sa narodili. Tu, doma, na Slovensku.
Dovoľte mi preto ešte raz apelovať na vašu veľkorysosť. Sľubujem, že našou snahou bude vytvoriť univerzitu európskeho rangu a v európskom duchu. Ďakujem vám. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 339. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 339a.
Prosím teraz ministra vnútra Slovenskej republiky Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je ustanoviť obsah vodičského preukazu v súlade so smernicami Rady Európskych spoločenstiev o vodičských preukazoch. Za týmto účelom sa navrhujú nové skupiny a podskupiny vodičských oprávnení pre rôzne druhy vozidiel v súlade s uvedenými smernicami.
Vodičské preukazy vydané podľa doterajších predpisov, ktoré sú platné ku dňu účinnosti navrhovaného zákona, však zostávajú v platnosti. Návrh zákona tiež novo upravuje problematiku uznávania platnosti vodičského preukazu vydaného v cudzine a ruší evidenciu dopravných priestupkov s tým, že potrebné údaje z tejto evidencie budú súčasťou evidencie vodičov. V rámci zosúladenia so zákonom o ochrane osobných údajov sa v § 85 zákona vymedzuje zoznam osobných údajov, ktoré bude možné viesť v evidencii vodičov. Návrhom zákona sa okrem uvedených úprav ruší aj povinnosť používania pneumatík so zimným druhom dezénu, zavedená novelou zákona, ktorá bola schválená v júli 2003. Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, z ktorých vzišla jedna pripomienka, ktorú odporúčam schváliť.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať, aby ste návrh zákona postúpili do tretieho čítania a v ňom ho schválili.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jozefovi Šimkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona.
Nech sa páči.
J. Šimko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 436 z 10. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o tomto návrhu, vo svojich uzneseniach súhlasili s predmetným vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkou, ktorú máte uvedenú v spoločnej správe, je to pripomienka k článku I 33. bod, s tým, že gestorský výbor odporúča pozmeňujúci návrh schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených bod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 141 na svojej 23. schôdzi.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Blanár ako prvý, pripraví sa pán poslanec Minárik.
J. Blanár, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, pán podpredseda vlády, v prvom čítaní som vystúpil k tomuto zákonu, kde som jasne formuloval svoje výhrady k práci ministerstva vnútra a ministerstva dopravy, ktoré sú určitým gestorom nad týmto zákonom, a požiadal som pána ministra s tým, že som mu odovzdal aj kópiu spoločnej správy, ktorá bola prerokovaná v minulom roku v novembri v tejto snemovni, aby som k tomu dostal nejaké vysvetlenie.
Určite všetci dobre viete, že v súvislosti s prístupom do Európskej únie máme určité povinnosti, ku ktorým sme sa zaviazali v jednotlivých kapitolách. Keďže som členom výboru pre európsku integráciu, tak sledujem celý tento proces, lebo nám záleží na tom a myslím si, že tu je úplne jasná úloha Národnej rady, kontrolná úloha Národnej rady, aby došlo k naplneniu všetkých oblastí, ku ktorým sme sa zaviazali, predovšetkým legislatívnej, aby sme boli včas pripravení z legislatívneho hľadiska, z hľadiska aproximácie práva. Z tohto nám vyplýva, že máme 109 úloh. Takto sme to mali na poslednom zasadnutí výboru pre európsku integráciu, z toho 3 úlohy už boli splnené, to znamená, že nám ostávalo vtedy, keď sme to naposledy prerokúvali, 106 úloh legislatívnych, ktoré máme prijať v súvislosti so vstupom do Európskej únie. Očakávame ďalšie hodnotenie vo výbore pre európsku integráciu, kde sa dozvieme, ako to celé prebieha. Nuž ale tento jeden bod, ktorý sa dnes prerokúva a to je novela zákona č. 315 o pozemných komunikáciách, sa rovnako týka našej prípravy pred vstupom. A chcel by som znova zopakovať a poprosiť pána ministra o stručnú odpoveď a jasnú odpoveď na to, prečo vláda nerobí to, k čomu sa zaviazala v správe. A budem citovať.
V komplexnej správe, ktorú sme prijali (tlač 112) v minulom roku v tejto snemovni, sa v kapitole I "Slobodný pohyb tovaru" uvádza pod bodom "Motorové vozidlá" toto, budem citovať: "Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pripravuje návrh nového zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách (nie novela zákona č. 315/1996) a jeho vykonávacej vyhlášky, ktorý bude zohľadňovať aj oblasť poľnohospodárskych a lesných traktorov. Predpokladaná účinnosť predmetného zákona bude 1. 1. 2004." Ak vám neušlo, určite viete, že aj tento zákon má mať platnosť 1. 1. 2004, tak potom je namieste otázka: Kedy bude predložený ten komplexný zákon? Nie novela, ale kompletne nový zákon, ktorý bude riešiť všetky oblasti, ktoré musíme splniť v súvislosti so vstupom do Európskej únie. Uznávam, že oblasť, ktorú v súčasnosti predkladateľ predlžil, je veľmi dôležitá z hľadiska prípravy a fungovania oblasti vydávania vodičských preukazov a evidenčných tabuliek. Ale myslím si, že je potrebné aj ostatné veci ctiť.
A na záver chcem ešte podotknúť, v našej republike predsa máme parlamentný systém a jediné, čo nám ostáva v parlamente, alebo aj mnoho iných vecí, je kontrolovať vládu, či to, k čomu sa zaviaže, aj plní. A v tomto prípade musím konštatovať, že sme neboli hodní ani toho, aby sme dostali vysvetlenie na to, prečo vláda nepredložila nový zákon č. 315, lebo sa obávam, že to už nie je možné, aby to stihla urobiť na novembrovej schôdzi tak, aby ten zákon bol v platnosti od 1. 1. 2004. A potom si kladiem otázku: Načo je táto predkladaná novela, ktorá je v súčasnosti prerokúvaná v druhom čítaní?
Čiže z tohto dôvodu chcem vysloviť výčitku voči práci ministerstva vnútra aj ministerstva dopravy z toho dôvodu, že si nedodržali to, čo deklarovali v spoločnej správe. A chcel by som požiadať, aby ste aj vy tomuto venovali pozornosť, pretože sme tu na to, aby sme kontrolovali to, čo nám vláda predkladá vo svojich správach, aby sme potom mohli kvantifikovať a kvalifikovať ich činnosť.
Čiže, pán minister, chcel by som vás požiadať o relevantné vysvetlenie k tomu, čo ste sa zaviazali v spoločnej správe. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Minárik ako posledný vystúpi v rozprave. Nech sa páči.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som urobil to, na čo má druhé čítanie slúžiť, teda predložil pozmeňujúce návrhy a odôvodnil ich.
K tomuto návrhu novely predkladám jeden pozmeňujúci návrh k článku I bodu 6 tak, aby sa za tento bod 6 vložil nový bod 7, ktorý by znel: V § 40 ods. 4 písm. a) sa vypúšťajú slová "a vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky". Následné body sa príslušne prečíslujú.
Krátke zdôvodnenie, vážené kolegyne, kolegovia: § 40 zákona o premávke na cestných komunikáciách upravuje v dvoch písmenách možnosť odťahovať vozidlá. Môj návrh smeruje k prvej možnosti, kde pod písmenom a) je umožnené odťahovať vodidlá správcom komunikácie v prípade, ak nastanú súčasne dve podmienky. Tou prvou je, aby vozidlo stálo na mieste, kde je státie zakázané, a druhou je to, čo sa snažím vypustiť. Táto konjunkcia prakticky znemožňuje odťahovanie vozidiel, pretože je veľmi ťažké posudzovať tvorenie cestnej prekážky hlavne na chodníkoch a na priechodoch. Je 40 cm na chodníku dostatočné na to, aby sa posudzovalo takto odstavené vozidlo, že netvorí prekážku? A tak mnohí využívajú toto ustanovenie na to, aby celodenne parkovali tam, kde parkovať sa nesmie. Stoja tam a papuču považujú za zabezpečenie svojho vozidla proti krádeži a následnú pokutu za priestupok považujú síce za trošku exkluzívne, vysoké, ale ešte stále prijateľné parkovné.
Preto vás, vážení kolegovia, prosím, aby ste tento návrh podporili v mene tých, ktorí sa už v našich historických centrách miest prakticky nemôžu pohybovať a musia vstupovať do veľmi frekventovaných komunikácií. Je to, ako ste si všimli podľa podpisov, skoro koalično-opozičný návrh, pretože sa tam vyskytujú podpisy z viacerých klubov. Ja som tento návrh prerokoval s pánom ministrom a s jeho legislatívnym odborom. Neboli vyjadrené žiadne výhrady.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Blanár, predpokladám, že nie s procedurálnym, ale s faktickou poznámkou. Nech sa páči.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel na poznámku pána kolegu Minárika povedať jednu vec, že ak vám neprekáža, že vláda neplní to, čo si predsavzala, tak mne to osobne prekáža. A povedal som to v prvom čítaní, kde, skutočne máte pravdu, má to svoje miesto, ja som to povedal, ale nedostal som na to relevantnú odpoveď. Preto som vystúpil dnes, aby som znova upozornil na túto vec. A dobre ovládam rokovací poriadok, ktorý hovorí o tom, že čo sa má v druhom čítaní. Takže to je moja výhrada kvôli tomuto.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, k vystúpeniu pána poslanca Blanára uvádzam toto: Garantom nad zákonom č. 315 o premávke na pozemných komunikáciách nie je jedno ministerstvo, ale dve ministerstvá, čo nebýva častým zjavom, ale v tomto prípade je to tak. Je to aj ministerstvo vnútra, aj ministerstvo dopravy. Sú v tom zákone veci, za ktoré zodpovedá ministerstvo vnútra, za iné veci zodpovedá ministerstvo dopravy.
Riešenie tohto neobvyklého stavu vidíme v tom, že tento zákon sa rozdelí na dva zákony. Čiže je pravdou to, čo citoval pán poslanec Blanár z tej správy vlády, že má byť pripravený nový zákon, že ho má pripraviť ministerstvo dopravy, a to po dohode s nami. Ale schválením tohto nového zákona neznamená, že zanikne zákon č. 315. V zákone č. 315 ostanú tie veci, za ktoré zodpovedá ministerstvo vnútra. To znamená, my si touto novelou len konáme svoje povinnosti, ktoré nám vyplývajú zo vstupu Slovenska do Európskej únie, a je to úplne v poriadku. A je to ministerstvo dopravy, ktoré má pripraviť nový zákon, ktorý bude upravovať tie veci, ktoré sú dnes upravené v zákone č. 315. Ale opakujem, toto je kompetencia ministerstva dopravy a ministerstvu vnútra nemožno v tejto veci nič vytknúť. Bol som informovaný, že ministerstvo dopravy požiadalo o predlženie lehoty, do ktorej má predložiť ten nový návrh zákona na rokovanie vlády. Toľko k vystúpeniu pána poslanca Blanára.
A k vystúpeniu pána poslanca Minárika. Odôvodnenie, ktoré uviedol pri svojom pozmeňujúcom návrhu, považujem za brilantné a stotožňujem sa s ním a chcem, aby parlament podporil tento pozmeňujúci návrh a aj celý návrh zákona. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 335).
Návrh zákona odôvodní pán poslanec Malchárek. Nech sa páči, máte slovo.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, k tomuto zákonu č. 315, ktorý predkladám Národnej rade, bola pomerne rozsiahla diskusia v prvom čítaní. Myslím, že všetci, čo chceli, a všetci, čo vedeli, mysliac, že vedeli o tejto problematike, tak k tomu vystúpili. Preto už vecne by som nerád išiel do hĺbky tejto problematiky aj z toho dôvodu, že presne tieto ustanovenia sú obsiahnuté v predošlom vládnom návrhu zákona a tento môj návrh zákona bol predložený síce ako prvý do parlamentu, ale keďže vládne návrhy zákona po dohode majú pri prerokúvaní prednosť, tak došlo k tejto zmene poradia.
Jediné azda môžem povedať, že z vecného a odborného hľadiska nesúhlasím s tým, že by sa táto povinnosť zrušila v zimných mesiacoch - povinnosť používania zimných pneumatík. Politické hľadisko v tomto smere prevážilo. A súčasne ani nesúhlasím s tou argumentáciou, ktorú uviedlo ministerstvo vnútra, pre ktorú zavádza toto zrušenie povinnosti. Ale z vecného hľadiska, hovorím, sú tam tie isté ustanovenia, ktoré sú práve v tomto mojom poslaneckom návrhu.
Čiže ak prejde vládny návrh zákona, ktorý predkladá pán minister vnútra, bude opodstatnené, aby som tento svoj návrh zákona o zmene zákona č. 315/1996 o pozemných komunikáciách stiahol. Takže z mojej strany všetko. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Romanovi Vavríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrhu v jednotlivých výboroch.
Pán poslanec, nech sa páči.
R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán podpredseda vlády, vážený kolega pán predkladateľ, budem veľmi stručný. Návrh novely zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý predložil kolega Malchárek, prerokovali dva výbory: ústavnoprávny výbor a gestorský výbor, ktorým je výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý ma poveril, aby som bol spoločným spravodajcom k tlači č. 335.
Ústavnoprávny výbor k predmetnému návrhu novely zákona neprijal platné uznesenie a gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť na základe toho, čo už povedal aj pán predkladateľ, že táto problematika je riešená v predchádzajúcom návrhu novely toho istého zákona a rieši tú istú problematiku, ktorú pred chvíľou odprezentoval minister vnútra Vladimír Palko, výbor zastáva názor a odporúča plénu Národnej rady, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Pán podpredseda, to je všetko zo správy spravodajcu. Ďakujem za slovo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov (tlač 347).
Spoločnú správu výborov máte v tlači 347a.
Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Ivana Mikloša, aby vládny návrh zákona odôvodnil.