Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu v druhom čítaní o tomto návrhu zákona. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

Kým dám slovo pánovi poslancovi Šimkovi, mám tu takú milú poznámku, že mám pozdraviť študentov Gymnázia zo Zvolena, ktorí nás prišli navštíviť. Rada to robím, zdravíme vás a želáme vám, aby ste sa dobre cítili v Národnej rade, aby ste naozaj videli, ako sa tu pracuje. (Potlesk.)

Pán poslanec Šimko, nech sa páči, máte slovo.

I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som veľmi stručne povedal svoje stanovisko k tomuto návrhu zákona.

Chcem predovšetkým zdôrazniť, že hasiči, to je armáda v permanentnej vojne. Sú to ľudia, ktorí riskujú svoje životy, ktorí musia byť k dispozícii stále, a preto ak táto snemovňa schválila do zákona o ich finančných náležitostiach niektoré náležitosti navyše, tak si myslím, že by mala táto snemovňa stáť za tým, aby ich naozaj dostávali, alebo ich zrušiť. Nazdávam sa, že úspora, ktorá by sa dosiahla tým, že by sa tento rok tieto náležitosti nedostali k hasičom, je taká minimálna, že je to neadekvátne, aby sme takýto krok robili.

Preto nemôžem tento návrh zákona podporiť. Ďakujem pekne za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, stáva sa už asi pravidlom, že téma Hasičského a záchranného zboru je na okraji záujmu, zrejme o tom svedčí aj účasť v snemovni, ale napriek tomu mi dovoľte, aby som zopár slov povedal, pretože to, čo povedal predo mnou môj kolega pán Šimko, je do určitej miery provokujúce, zrušme Hasičský a záchranný zbor, ale, myslím si, provokujúce práve v tom zmysle, aby sme sa zamysleli nad tým, čo vlastne pre nás Hasičský a záchranný zbor znamená.

Znamená pre nás príťaž? Znamená pre nás neustály problém? Alebo znamená pre nás neustále niekoho, ktorý bdie nad nami, keď sa nám niečo stane? Či už je to doma, v zamestnaní alebo na cestách. A to si myslím, že sa týka všetkých nás, pred tým jednoducho nemôžeme ujsť. Nechcem ísť možno do hlbokého moralizovania, lebo si myslím, že každý sa vie veľmi dobre zamyslieť nad tým, čo pre neho Hasičský a záchranný zbor a ľudia, ktorí sú v permanentnom nasadení v permanentnej vojne, ďakujem za ten výraz, lebo je veľmi presný, znamenajú. Ja skúsim trošku ísť do faktografie.

V minulom roku v rámci 22 zákonov, ktoré sme prerokúvali hneď po voľbách v skrátenom legislatívnom konaní, sme rokovali aj o tomto zákone. Lebo ak neviete, tak rovnako za tento rok už mali dostať príslušníci Hasičského a záchranného zboru ďalší plat, čiže trinásty, a mali dostať aj príplatok hodnostné. Vtedy, keď som sa pýtal pána ministra, prečo takýto krok ideme robiť a popritom ideme vyplácať policajtom trinásty a štrnásty plat, tak odpoveď bola: Viete, tento zákon pre Hasičský a záchranný zbor ešte nie je v platnosti, a preto je jednoduchšie ho presunúť na ďalší rok. Možno je to nepresné parafrázovanie toho, čo ste povedali, pán minister, ale takto si to presne pamätám. Čiže veľmi jednoducho, toto je asi jednoduchší administratívny krok, tak to urobme, posuňme to ďalej. Myslím si, že toto je argumentácia, ktorá skutočne nie je, nechcem to nazvať, adekvátna tomu, čo skutočne hasiči robia.

Pritom si zoberme, aká je dôveryhodnosť Hasičského a záchranného zboru. Pri posledných prieskumoch Hasičský a záchranný zbor popri polícii a armáde vykazuje najväčšiu dôveryhodnosť. Pýtam sa: Čím to je? Je to práve tým, čo ľudia pociťujú a možno my tu v parlamente to nepociťujeme. Nehovorím o tom, že sú policajti zmietaní mnohými aférami, to sa takéto niečo v Hasičskom a záchrannom zbore nevyskytuje. Možno budete argumentovať, že tam asi to pokušenie nie je také veľké, ale napriek tomu si myslím, že to treba brať do úvahy. A myslím si, že sa to neberie do úvahy. I keď niektoré opatrenia, ktoré minister vnútra urobil v súvislosti s porušovaním disciplíny v Policajnom zbore, sú určite kladné a verím, že bude takýmto spôsobom očisťovať Policajný zbor v očiach občanov.

Veľmi dobre vieme, aká je zlá situácia v Hasičskom a záchrannom zbore. Nemusím vôbec opakovať, situácia, ktorá nastala pri poslednom požiari v Štúrove, keď naši hasiči bez toho, aby mohli vôbec čosi urobiť, stáli vedľa výškovej budovy a nemohli zasiahnuť, pretože nemali výškovú techniku. Dobre počujete, nemali k dispozícii výškovú techniku, ktorá by mala zohľadňovať najvyššiu budovu v meste alebo teritóriu, kde pôsobia. Akčný rádius už pôsobenia ďalších jednotiek nebudem ani spomínať. Chvalabohu, že vtedy pomohli kolegovia z Ostrihomu. A tu možnože aj podporím to, čo bolo povedané z úst kolegov SMK, že pomohol tomu aj Most Márie Valérie v Štúrove. Ale tento prípad, to nie je len v Štúrove, tento prípad je aj v mnohých iných mestách. A nechcem vám hovoriť, že v tých mestách bývate aj vy. Možnože aj vy bývate práve na poschodí, kde výšková technika Hasičského a záchranného zboru nedosahuje. Potom sa vás to už bude týkať všetkých.

My sa ako staviame k Hasičskému a záchrannému zboru? Je na okraji záujmov. Dovoľte mi povedať toto spojenie, je to naozaj tak. Investície do Hasičského a záchranného zboru sú suplované do určitej miery odvodom 8 % z povinného zmluvného poistenia. Samozrejme, že to má byť predovšetkým použité na techniku, ktorá má zachraňovať na cestách. Ale čo technika, ktorá chýba, ktorá má zachraňovať pri požiaroch, pri povodniach, pri rôznych katastrofách, živelných pohromách?! Nehovorím už len o tom, že morálne zastaraný technický park je v takom stave, že veľakrát je problém vôbec dať do pohybu niektorú techniku. Áno, čosi sa predsa len kúpilo, ale je toho ako šafranu.

A skúste sa len trošičku vžiť do kože člena Hasičského a záchranného zboru s platom, ktorý dnes má, ktorý stojí pred výškovou budovou, mnoho ľudí okolo neho stojí, ktorí sa prizerajú, čo sa deje, a niekto kričí z poschodia, že chce, aby mu pomohli, a on sa bezradne pozerá a nemôže pomôcť. To už nie je otázka len toho, že nemá techniku, to už je len otázka ľudská, ľudská toho samotného hasiča, ktorý tam stojí a nemôže pomôcť.

Myslím si, že tieto slová sú namieste, aby boli povedané, aj keď je to možno trošku v emotívnom tóne, ale presne to vyjadruje pozíciu členov Hasičského a záchranného zboru. Čiastočne sme im pomohli práve poslednou novelou, ktorá tu bola na 17. schôdzi schválená, že sme tým čakateľom, ktorí majú záujem o prácu, trošku zvýšili plat, pretože mnohokrát bol ich plat pod úrovňou minimálnej mzdy, čo je teda minimálne dehonestujúce, ak nie niečo iné. Pretože títo hasiči, to nie sú len ľudia, ktorí prídu z ulice a postavia sa a idú hneď zasahovať, to sú ľudia, ktorí dnes musia mať vzdelanie na to, adekvátne vzdelanie, musia byť fyzicky zdatní, a my ich za to oceňujeme práve takýmto spôsobom, že povieme, veď ešte ten zákon nie je v platnosti, tak ho môžeme ešte posunúť.

Ja si osobne myslím, že aj pozmeňujúci návrh, ktorý pán minister podporuje, že sa predsa len príplatok k hodnostnému bude vyplácať v budúcom roku, je nedostatočný. Je absolútne nedostatočný a nemôžem s týmto súhlasiť, hasičom patrí minimálne ďalší plat. Úspora, ktorá je v tomto smere, je zanedbateľná, ktorú určite nájdete v iných kapitolách a viete to presunúť a pritom budete stabilizovať Hasičský a záchranný zbor. Pán minister, vy viete veľmi dobre, aká je situácia v Českej republike. Naša štartovacia čiara bola rovnaká. Pozrite sa dnes, v akej pozícii sú hasiči v Českej republike. Tí sú nie o jednu hlavu, ale o dve hlavy, ak to poviem v dostihovej terminológii, pred nami, nielen technikou, ale aj platmi. A nemáte možno pocit, že ich postavenie v Českej republike je dané aj tým, že sa tomu venuje ministerstvo omnoho viac, ako sa u nás tomu venuje pozornosť? Ja si myslím, že je to tak. Pretože ak sa ministerstvo k tomu stavia takto marginálne, tak potom aj verejnosť pokladá Hasičský a záchranný zbor za skutočne možnože nie taký veľmi dôležitý. V tomto prípade by malo ísť ministerstvo príkladom, čo sa týka práce Hasičského a záchranného zboru.

Viete veľmi dobre, že hasičom neumožňuje zákon, aby štrajkovali. Ja si myslím, že to nie je tá forma, ktorá by mala byť využitá, pretože každý, kto pracuje v tejto brandži, a minister má dosť odborníkov, ktorí mu to vedia povedať, aby sa takéto niečo nemalo udiať. Určite príklad hasičov vo Veľkej Británii nie je ten dobrý, ale vydobyli si aspoň nejaké také postavenie. Ja si myslím, že tomuto by sa absolútne nemali ani len v náznakoch uchyľovať, napriek tomu, že im to zákon zakazuje, už len preto, že ich česť im to nedovoľuje. A my stále na nich pozeráme cez nejaké čudné okuliare. 20 miliónov, ktoré im teraz dáme k tým príplatkom, verte mi, že to skutočne nie je tak veľa a predovšetkým sa to nedotkne tých, ktorí sú priamo v zásahu, pretože je to príplatok k hodnostnému. A ak niekto vie, aký je tam postup, tak vie, že hodnostné už majú väčšinou pracovníci, ktorí sú v administratíve, ale nie čo zasahujú. A ten príplatok k hodnostnému je skutočne minimálny.

Pri tomto by som skončil a chcel by som vás požiadať, aby ste sa zamysleli na týmito slovami. A navrhujem, predkladám v zmysle rokovacieho poriadku procedurálny návrh, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania v druhom čítaní tejto schôdze Národnej rady.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Blanár bol posledným prihláseným do rozpravy. Faktická poznámka - pani poslankyňa Demeterová. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

M. Demeterová, poslankyňa: Pán poslanec, viem, že už je blízko obeda a nezvyknem reagovať, ale predsa sa ma len trochu dotýkajú tie slová, ako keby ste celé tie finančné prostriedky, ktoré sa vynakladajú na mzdy a určite by si to tí požiarnici zaslúžili, ale predsa nemôžete hodnotiť, že my by sme kvôli tomu ich prácu podceňovali alebo že by sme sa nechceli tejto problematike venovať. Veď preto o nich často aj v tejto snemovni je reč.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Pani kolegyňa, to nie je otázka, že by sme ho podceňovali, ale je to otázka postavenia hasičov. Ak máme dnes policajtov ohodnotených tak, ako máme ohodnotených, pýtam sa: Prečo nemáme hasičov ohodnotených minimálne rovnako, ktorí sú v permanentnom nasadení? Takto je otázka. A myslím si, že toto je také dôležité, že sa nad tým musíme zamýšľať, lebo cez to ohodnotenie ich aj stabilizujeme a robíme ich kvalitnejšími. To nie je otázka, že by sme sa na nich pozerali povedzme len kvôli tomu, že im nedáme vyšší plat. My im musíme dať slušné, adekvátne postavenie v spoločnosti, tak ako majú policajti, a myslím si, že oprávnene, a rovnako aj vojaci. Toto je to, nad čím sa musíme zamyslieť. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Zmajkovičová, ja som už uzatvorila možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami a pán poslanec Blanár už reagoval na faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, obidvaja rečníci z rozpravy pán poslanec Šimko aj pán poslanec Blanár otvorili dosť významnú tému - personálne a materiálne zabezpečenie Hasičského a záchranného zboru od roku 1990 až doteraz. Áno, je to tak, že aj zo stránky materiálneho zabezpečenia ako technikou, tak financiami pre hasičov tu máme za sebou asi 12-ročné obdobie úplnej stagnácie. Úplnej stagnácie, to treba povedať úplne celkom jasne. Nie je však pravdou myslieť si, že ministerstvo vnútra za uplynulý rok tomuto nevenovalo pozornosť.

Najprv chcem povedať niekoľko slov k tomu fenoménu, že tu máme isté zákony o štátnej službe, či už pre policajtov, alebo pre hasičov, ktoré dávajú garanciu nejakého trinásteho, niekde štrnásteho platu a príslušníci týchto zborov tieto platy vlastne nedostávajú. No je to tým, že v čase, keď boli tieto zákony prijímané, tak boli prijaté takpovediac nad ekonomické možnosti štátu. A tak sa stalo, že zákon o štátnej službe policajtov bol prijatý ešte na jar 1998, garantoval trinásty a štrnásty plat, ale ekonomická situácia štátu neumožňovala toto vyplácanie, a preto každý rok sme prijímali zákon o tom, že ešte tento rok sa to pozdrží. Až po prvýkrát v minulom roku, keď som sa stal ministrom vnútra, a to som veľmi rád - a je to zásluha ešte môjho predchodcu -, sa stalo to, že konečne mohli dostať tieto platy, trinásty a štrnásty, policajti.

Hasičov asi čaká podobná kalvária. Ich zákon bol prijatý v roku 2001 a zase musím povedať, pravdepodobne nad možnosti ekonomické tohto štátu, aspoň takto tvrdí ministerstvo financií. A preto je tu aj tento návrh zákona. Ale chcem povedať, že aj keď tento zákon bude prijatý tak, ako je, tak to bude posun oproti minulému roku a bude to výrazné zlepšenie. Nie ešte také, aké by si hasiči zaslúžili, ale zlepšenie to je. Pretože, ako som povedal, podarilo sa im presvedčiť vládu, aby vyčlenila peniaze aspoň na zvýšenie hodnostného príplatku a to by znamenalo 400 korún mesačne na jedného hasiča. Nie je to to, čo by sme im všetci dopriali, ale keď neprší, nech aspoň kvapká. Toľko zo stránky finančného odmeňovania hasičov.

Myslím si, že sa mi podarilo zabezpečiť aj istý zlom zo stránky materiálneho zabezpečenia technikou. Napríklad, čo sa týka poistného, tak vieme, že na budúci rok bude 400 mil. korún použitých na nákup techniky. Je to v podstate viac, ako to bolo tohto roku, to sa týka výberu poistného. Okrem toho priamo štátny rozpočet minulý rok, alebo teda v tomto roku bolo vyčlenených iba 20 mil. korún na nákup novej techniky, ale terajší štátny rozpočet ráta s tým, že na budúci rok bude vyčlenených 100 mil. korún na nákup novej techniky.

A ešte sa chcem zmieniť o rokovaniach s Ruskou federáciou, kde chceme, aby sa za sumu 5 mil. dolárov, teda zhruba 150 až 200 mil. korún deblokovala tiež technika, práve tá, ktorú ste spomínali, tie výškové plošiny a rebríky.

Takže si myslím, že nech to už dopadne akokoľvek s týmto zákonom, tak hasiči už na budúci rok dostanú podstatne viac, ako to bolo v minulosti, čomu som veľmi rád, i keď to nevidím ako definitívne riešenie, ale len známky nejakého úsvitu. Samozrejme, som ďaleko od toho, aby som bránil poslancom v tom, či majú schváliť, alebo neschváliť nejaké ďalšie výhody pre hasičov. Páni poslanci, rozhodnite podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Ja som vám zasa podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia vysvetlil presne, aká je situácia v minulosti, teraz a aj aká bude v budúcnosti.

Ďakujem za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa k rozprave vyjadriť? Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, zároveň prerušujem rokovanie parlamentu. Do 14.00 hodiny vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Dovidenia o 14.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.06 hodine.)

Tretí deň rokovania

18. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

23. októbra 2003 o 14.06 hodine

 

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Pán poslanec Galbavý, kde je? Nech sa páči, aby zaujali miesta v rokovacej sále aj členovia vlády Slovenskej republiky.

Pristúpime k rokovaniu o pravidelnom bode programu, ktorým je

hodina otázok

členom vlády Slovenskej republiky.

Na úvod rokovania o tomto bode programu chcem poprosiť pána predsedu vlády, aby oznámil Národnej rade, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať za neprítomných členov vlády, prípadne, že pán premiér bude odpovedať za nich sám.

Nech sa páči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne.

Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, namiesto pánov ministrov Zajaca a Prokopoviča bude odpovedať pán minister Rusko, namiesto pána ministra Kaníka pán minister Fronc. Neprítomní budú ešte z dôvodu ciest do zahraničia ministri Liška, Lipšic a László Miklós je na liečení, ale tí traja nemajú otázky.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda.

Zároveň vás prosím, aby ste odpovedali na prvú otázku, ktorú položil pán poslanec Madej, ktorý sa vás pýta: "Pán premiér, funguje ešte vaša skupinka?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, poviem vám toľko, koľko som povedal po zasadnutí kontrolného výboru Národnej rady...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prepáčte, nemusíte. Ja som...

(Hlasy a šum v sále.)

M. Dzurinda, predseda vlády SR: To mi je ľúto.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér.

Druhá otázka. Pani poslankyňa Zmajkovičová sa vás pýta. Je prítomná pani poslankyňa Zmajkovičová.

Poprosím pána poslanca Madeja, aby sa nevenoval svojim aktivitám, ktoré súvisia s návštevami základných a stredných škôl v parlamente, ale aby sa venoval svojim poslaneckým povinnostiam. A ak položí otázku, aby mal aspoň toľko slušnosti, aby bol prítomný v čase, keď má pán premiér odpovedať na položenú otázku, v rokovacej sále. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Zmajkovičová sa vás pýta, pán premiér: "Ak je pravdou, pán premiér, že splnomocnencami vlády pre reformu verejnej správy okrem pána Nižňanského majú byť aj krajskí prednostovia s istou právomocou smerom k VÚC, tak sa pýtam, či nastupujeme cestu centralizmu."

Pán premiér, nech sa páči, môžete odpovedať.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážená pani poslankyňa, nie, nenastupujeme cestu centralizmu, naopak. Nie je mi známe žiadne rozhodnutie vlády o tom, že by mali existovať ďalší splnomocnenci vlády Slovenskej republiky pre reformu verejnej správy s istou právomocou smerom k vyšším územnosprávnym celkom. Týmto, myslím, je daná aj tá základná odpoveď na otázku, či nastupujeme cestu centralizmu. Je to úplne naopak. Súčasná i minulá vláda robila mnohé kroky smerujúce k jednoznačnej decentralizácii štátnej správy. Ak by ste mali záujem, vedel by som vám povedať, aká bude úloha prednostov krajských úradov. Ale myslím si, že inde smeruje vaša otázka. Preto, predpokladajúc, ako k vašej otázke došlo, chcem vám podať isté vysvetlenie.

Ministerstvo vnútra predložilo v septembri na medzirezortné pripomienkové konanie materiál Návrh na vymenovanie splnomocnencov vlády na prípravu a vykonanie zmien v organizácii miestnej štátnej správy. Tak sa tento dokument volal a bol deň na internete. Cieľom bolo menovať predstaviteľov vlády, ktorí mali svojou každodennou riadiacou a kontrolnou činnosťou zabezpečiť zmeny v miestnej štátnej správe k 1. januáru 2004. Tento zámer bol motivovaný snahou čo najlepšie zvládnuť v krátkom časovom období zrušenie okresných úradov a vznik funkčných úradov špecializovanej štátnej správy. Na základe dohody medzi ministrom vnútra a splnomocnencom vlády pre decentralizáciu verejnej správy bol uvedený materiál stiahnutý a na rokovanie vlády sa nikdy nedostal. Je potrebné zdôrazniť, že návrh bol, tak ako uvádzam, jeden deň na internete a možno preto vzniklo toto nedorozumenie.

Toľko z mojej strany zatiaľ.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády.

Pani poslankyňa Zmajkovičová, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Áno. Ja chcem povedať, že mám túto informáciu, pán premiér, a poviem vám, že budem veľmi pozorne sledovať, či sa takýto materiál nedostane na rokovanie vlády, pretože by bol potlačený princíp samosprávy na Slovensku a prijatím špecializovaných úradov štátnej správy sa práve narušuje princíp a hlavne princíp vyšších územných celkov, a to aj vzniknutím krajských školských úradov.

Chcem vám povedať, pán premiér, že o postavení vyšších územných celkov a vôbec o postoji vlády k vyšším územným celkom, k samospráve budem informovať na Združení regionálnych samospráv na kongrese v Poznani. Aj štátna pokladnica porušuje princíp samosprávy, pretože vyššie územné celky sa stali klientmi štátnej pokladnice ako štátne rozpočtové a príspevkové organizácie. Čiže nemôžu nakladať s vlastnými finančnými zdrojmi, nemôžu ich úročiť, nemôžu ich použiť na vlastné potreby a prichádzajú ročne o 10 až 12 mil. korún. Čiže, hovorím, nastupujeme cestu centralizmu.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Nie, pani poslankyňa, myslím, že sa veľmi mýlite. (Potlesk.) A možno omnoho správnejšie, ako hovoriť v Poznani, je najprv hovoriť tu doma. Veľmi vrelo vám odporúčam, aby ste sa informovali priamo v štátnej pokladni alebo u pána ministra financií. Otázky, ktoré ste uviedli, sú možno skôr technické alebo by mali viesť k tomu, že sa s verejnými zdrojmi bude nakladať zodpovedne. A to platí aj pre samosprávy. Nemôže byť ani reči o tom, ak máme záujem spriehľadniť finančné toky, mať prehľad o tom, ako sa tie peniaze vynakladajú, že ide o popieranie samosprávneho prvku v našom demokratickom zriadení.

Ale myslím si, že veľmi rád si túto vašu mienku vypočuje minister financií, šéf štátnej pokladne, guvernér Národnej banky. Dostatok plochy na takéto diskusie je aj u nás doma a budeme vďační za každý racionálny návrh a radi upravíme tú alebo onú oblasť reformy verejnej správy, ak to, samozrejme, bude rozumné a ak to povedie k vyššej transparentnosti, priehľadnosti verejných tokov, lebo nejde o peniaze súkromné, ale ide o peniaze verejné.

(Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalšiu otázku vám položil pán poslanec Ondriaš, pán premiér, ktorý sa vás pýta: "Podľa ekonómov mladý človek potrebuje 4 životy, aby si z priemerného platu našetril na 3-izbový byt. Otázka: Čo poradíte mladému človeku, aby to stihol za 10 rokov?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, nemohol som nepostrehnúť, že výpočty vašich ekonómov majú zvláštne, možno trocha akademické základy. Zvolili ste si kombináciu priemerného celoslovenského platu a najdrahšieho slovenského, teda bratislavského bytu. Nebudem otravovať číslami, ale moji ľudia mi ich pripravili veľmi precízne. Z vašej otázky preto nadobúdam pochybnosti o tom, či chodíte medzi ľudí. Či chodíte napríklad medzi aktívnych starostov a primátorov, ktorí vo svojich mestách a obciach vytvárajú príležitosti pre mladých ľudí. Pán poslanec, ja som navštívil mnoho takýchto slovenských miest a mnoho takýchto slovenských obcí. Stretol som sa s mnohými šikovnými ambicióznymi ľuďmi, a preto viem, čo sa dá dosiahnuť, keď je napríklad v obci alebo meste dostatok záujmu, vôle a energie.

V lete som bol napríklad v Strečne a spomínam si, že tamojší starosta postavil pre mladých nájomné byty. Štát vytvoril podmienky na získanie podpory a Alfonz Klocáň, starosta Strečna, tieto podmienky jednoducho využil. Neprepočítaval, koľko životov musí prežiť, aby si mohol kúpiť byt na hlavnom námestí v Bratislave, ale vymyslel projekt, v ktorom časť prostriedkov pochádza z obecného rozpočtu, ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja a Štátny fond rozvoja bývania mu dali zvyšok a mladé rodiny získavajú výhodné bývanie. Odporúčam vám návštevu do Strečna, pán poslanec, práve teraz začiatkom novembra plánujú tieto byty sprístupniť 12 rodinám. Spomínam si, že 3 z nich pre mladých učiteľov, aby si ich v obci udržali. V Strečne postavili za jeden rok 12 nájomných bytov. Od štátu dostali na ne takmer 8 mil. Sk. Okrem tradičných bytových jednotiek sú tam aj 2 bezbariérové byty. Mladé rodiny budú za trojizbový byt platiť nájomné vo výške 3 600 Sk, pán poslanec. Nájomné v jednoizbovom byte bude predstavovať 1 785 Sk. A to všetko vďaka šikovnému starostovi a jeho kolegom. A dovolím si povedať, aj vďaka vládnemu programu pre rozvoj obecných nájomných bytov. Ale čo je ešte dôležitejšie, je skutočnosť, že takýchto príkladov, ako som uviedol zo Strečna, je na celom Slovensku veľmi veľa, len je potrebné chodiť s otvorenými očami a nepestovať demagógiu. Je veľa miest, kde majú ľudí, ako je starosta zo Strečna a ich prácu je nutné vyzdvihnúť a pochváliť.

Spomeniem ešte aspoň jeden takýto príklad. Komplex nájomných bytov v historickom meste Trnava bol dokonca odborníkmi ocenený ako progresívne a cenovo dostupné bývanie.

Bol by som veľmi rád, keby si každá mladá rodina mohla bez problémov založiť rodinu a zafinancovať si kúpu vlastného bytu. Nikde na svete to však takto a automaticky nefunguje. Vláda nie je stavebná firma. Čo však môžeme a robíme, to je vytváranie podmienok, ktoré umožnia sociálne slabším mladým rodinám kvalitne bývať. A, samozrejme, ekonomicky sa zviechať a dospieť časom aj k tomu, že si budú môcť takéto kvalitné bývanie obstarať aj do súkromného vlastníctva. Štát nepodporuje len nájomné byty, ale aj individuálnu výstavbu prostredníctvom dotácií Štátneho fondu rozvoja bývania. Všetko, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán premiér.

Pýtam sa pána poslanca, či chce položiť otázku. Áno, pán poslanec Ondriaš, nech sa páči.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem, pán premiér, za odpoveď. Zrejme vy chodíte medzi iných ľudí, ako chodím ja. A zrejme chodíte viac medzi primátorov, ako medzi ľudí. Chcel by som povedať, že ešte v roku 1989 sa odovzdávalo ročne 34 tisíc bytov a ten deficit je dnes144 tisíc. A vy tu stále hovoríte 12 bytov, 15 a 20. Ďalej by som chcel povedať, že choďte medzi mladých ľudí v Bratislave a spýtajte sa ich, dokedy asi našetria na byt, ktorý stojí 1,5 milióna. Alebo skúste si zobrať priemerný plat a skúste si vy šetriť na byt v Bratislave.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Bolo šarmantné počuť, pán poslanec, že chodím viac medzi primátorov, ako medzi ľudí. (Smiech.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi premiérovi.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ale, ale rád by som to ešte doplnil, pán predseda. (Smiech.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Rád by som to možno doplnil o dve, tri poznámky. Pán poslanec, moji kolegovia spolupracovníci mi napísali, že ste napísali knižku Zamatová revolúcia a rodeo veľkých samcov. Vyšlo to vraj v roku 2000 a mám tu krátky citát z vašej knihy: "V socialistickom systéme sa mi niektoré veci páčili a niektoré nie. V súčasnom kapitalistickom systéme sa mi tiež niektoré veci páčia, ale niektoré nie. Aby som to skrátil, budem ďalej opisovať iba tie, ktoré sa mi nepáčia." To je citát z vašej knihy, ktorý má podľa môjho názoru aj istý šarm, aj istú výpovednú hodnotu. Skrátka, vyberáte si témy, a to je veľmi prirodzené, ste v opozícii, kritizujete, čo je tiež veľmi, veľmi prirodzené. To, čo už je podľa môjho názoru menej prirodzené, je tá demagógia, ktorú cítim vo vašich vystúpeniach.

Pán poslanec, hádam nečakáte, že na zemeguli môže existovať systém, že mladý človek si kúpi poldruha miliónový byt hneď, keď skončí školu, do súkromného vlastníctva. Takto to nefunguje, pretože to je neprirodzené, to nejde. Ale to, čo je prirodzené, to, čo funguje a k čomu ideme aj my jednoznačne, je to, aby naozaj mladí ľudia mohli získať náležité adekvátne bývanie hneď a postupne sa vzmáhať. Preto podporujeme a máme programy na mnohé druhy výstavby obecných bytov, nájomných bytov, ale aj súkromných domov. Preto sme za päť rokov dokázali do života uviesť systém hypotekárnych úverov. Je veľmi prirodzené - a to som sa na príklade zo Strečna usiloval ukázať -, že ak sa v obci mladý učiteľ dokáže usadiť, pretože mu obec dokáže ponúknuť nájomné bývanie, 3 600 korún za trojizbový byt, alebo polovica, menej než polovica za jednoizbový byt a zároveň mu umožní, aby sa ekonomicky vzmáhal a postupne, povedzme, nahradil tento nájomný byt za hypotekárny úver, tak to je presne cesta, na ktorú mladí ľudia čakajú a ktorá im umožňuje a umožní postupne to svoje bývanie aj skvalitňovať.

Ja chodím veľmi veľa medzi mladých ľudí, pán poslanec. Minulý pondelok som bol s mladými na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, zajtra idem medzi mladých na stredné školy vo Svidníku. Možno to je kraj, v ktorom sa pohybujete často aj vy, a nesmierne mi záleží, aby práve mladí ľudia mali príležitosti, aby mali možnosti aj sa vzdelávať a, samozrejme, zakladať si aj rodiny a postupne sa vzmáhať.

Toľko, pán predseda. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

Aj ďalšiu otázku vám položil pán poslanec Ondriaš. Myslím, že kvôli krátkosti času, ktorá zostáva pre vás na odpoveď...

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Mám pol minúty. (Smiech.) Ja by som rád.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ale ja za pol minúty nestihnem prečítať otázku, ktorú vám... (Smiech.)

Ďakujem, pán predseda vlády za odpovede na otázky, ktoré vám položili páni poslanci. Prosím, aby ste zaujali svoje miesto.

Teraz dávam priestor členom vlády, aby odpovedali na otázky pánov poslancov.

Vyzývam ako prvého pána podpredsedu vlády pre európsku integráciu pána ministra Csákyho, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Beňovej, ktorá sa pýta: "Ako je pripravený systém archivovania dokumentov dokladajúcich využívanie štátnych fondov Európskej únie, štrukturálnych fondov, pardon, Európskej únie?"

Nech sa páči, pán podpredseda.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu otázku. V prípade čerpania štrukturálnych fondov Európskej únie sa budeme riadiť striktne podľa interných predpisov Európskej únie, to znamená podľa rámca finančnej podpory, ktorý bude podpísaný v decembri tohto roku. Archivovanie dokumentov je veľmi dôležité aj z toho dôvodu, že v niektorých prípadoch bude umožnená tzv. ex post kontrola. Bol by som nerád, keby sme v prípade nejakých iregularít museli následne vracať nejaké finančné prostriedky do Európskej únie. Stáva sa to aj v súčasných členských krajinách Európskej únie. Takže archivovanie bude potom zabezpečené v zmysle základného dokumentu podľa operačných programov. Archivovanie pre operačný program Základná infraštruktúra bude zabezpečené na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, pre pôdohospodárov na ministerstve pôdohospodárstva, pre operačný program Priemysel a služby na ministerstve hospodárstva a pre operačný program Ľudské zdroje na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny.

Vážená pani poslankyne, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som aj tu zopakoval ešte raz tú ponuku, ktorá odznela pred chvíľou na rokovaní integračného výboru. Relevantní členovia vlády teraz sa zúčastňujú dosť intenzívnym spôsobom na kampani, kde vysvetľujeme, ako bude fungovať celý systém čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z kohézneho fondu. V prípade záujmu Národnej rady Slovenskej republiky sme pripravení prísť aj sem a realizovať až 2- až 3-hodinovú prezentáciu celej tejto problematiky pre členov Národnej rady Slovenskej republiky. Takže, ak by váš výbor alebo zahraničný výbor inicioval takéto stretnutie, sme vám ako členovia výkonnej moci k dispozícii.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Beňová, nech sa páči.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, zapnite pani poslankyňu.

M. Beňová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Ja som si zámerne sadla na túto stranu, pretože keď som bola už vyžrebovaná, rada by som teda komunikovala s členmi vlády z očí do očí, ako sa hovorí. Ešte predtým ako veľmi krátka reakcia na vás, pán podpredseda vlády, pán predseda Národnej rady, chcem vás poprosiť, aby sme zachovali istú mieru etiky v rokovacej sále a myslím si, že tá poznámka, ktorú ste mali na adresu môjho kolegu pána Madeja, bola trošku už nad rámec etických pravidiel. Ďakujem veľmi pekne.

Teraz k tomu, čo ste povedali, pán podpredseda. Ja a určite aj vy veľmi dobre viete, že skutočne systém archivovania dokumentov, ktorý je striktnou podmienkou Európskej komisie, je veľmi dôležitý. Ale je dôležitý aj v nadväznosti a vo vzťahu na celkový informačný systém a ja som sa preto chcela spýtať túto otázku vás, lebo ten čas sa nám veľmi, veľmi kráti a vy poznáte tie podmienky, ako musí taká archivácia vyzerať a viete si asi predstaviť, ako dlho bude trvať, kým sa nám podarí skutočne tie podmienky, vyplývajúce pre nás od Európskej komisie, splniť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán podpredseda vlády.

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Pani predsedníčka výboru a pani poslankyňa, absolútne súhlasím s vami, že toto je veľmi dôležitá úloha a dôležitá oblasť. Chcem vás informovať o tom, že prvé oficiálne výzvy na predkladanie projektov na základe posledných dohôd s Európskou komisiou môžeme realizovať len od 1. januára. Chceme, aby tento systém, o ktorom hovoríme, to znamená, archivácia bola plne funkčná už k 30. novembru tohto roku. Takže, tam ešte bude mesiac na to, aby sme urobili audit a zo strany Európskej komisie ja to budem chcieť a veľmi rád vás budem o tom informovať, ako samotná Európska komisia preverila fungovanie tohto celého systému. Bude to súčasť našej dohody ohľadom rámca finančnej podpory.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.

Teraz poprosím pána podpredsedu vlády Ruska, aby odpovedal na otázku pani poslankyne Beňovej, ktorá sa vás pýta: "Pripravujete novelizáciu zákona o priemyselných parkoch s možnosťou využitia tzv. brownfields (hnedých parkov)?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR:

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

Možno na úvod by som si dovolil povedať a pomenovať rozdiel medzi greenfieldom a brownfieldom, to znamená medzi stavbou na zelenej lúke, ktorá vlastne začína niekde vyňatím pozemku z pôdneho fondu, začína projektom, ktorý vlastne stavia tam, kde nič doteraz nebolo, a brownfieldom, ktorý je vlastne stará prevádzka, použitá už na nejaký účel, väčšinou chátrajúca s určitými ekologickými škodami, resp. s hrozbou konkrétnych ekologických škôd.

Pripravovaná novela zákona č. 193 o podpore na zriadenie priemyselných parkov v znení zákona č. 156 podľa našich dostupných informácií a akejsi schopnosti vytvoriť adekvátnu ponuku k možnostiam, ekonomickým možnostiam Slovenska, nebude uvažovať s hnedými parkami, resp. s ich podporou priamo zo štátneho rozpočtu. Pri hnedých parkoch je problém s vlastníctvom pozemkov. Je to už súkromný majetok a veľmi často tam dochádza k umŕtvovaniu, resp. zastaveniu peňazí, ktoré sú určené na túto podporu, pretože nezáleží len od nás, akým spôsobom a kedy budú tieto peniaze môcť byť uvoľnené, pretože spravidla sa to naozaj dotýka viacerých komponentov, viacerých inštitúcií, súkromných vlastníkov a my sme limitovaní ich spôsobom správania.

V súlade so zákonom č. 193 dotáciu na technickú vybavenosť územia, inžinierske stavby nevyhnutné na zariadenie priemyselného parku možno poskytnúť obci len za podmienky, že pozemky, na ktorých je, alebo bude vybudovaná technická usadlosť, alebo vybavenosť územia a inžinierske stavby nevyhnutné na tento účel a na zriadenie priemyselného parku, sú vo vlastníctve obce, alebo ak obec preukáže, že má k týmto pozemkom právo podľa osobitného predpisu v zmysle § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1 zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Financovať hnedé parky, tzv. brownfields, bude pravdepodobne však možné, a my s tým počítame, z finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov.

A zase musíme povedať, že na rozdiel od greenfieldov je tých žiadostí na brownfieldy podstatne, podstatne menej. Proste, ak máme zdroje a financie, radšej ich vložme do greenfieldov. Ak by sme mali prebytok zdrojov vo vzťahu k potrebám, nie k požiadavkám, lebo tie v komplexnom ponímaní zatiaľ nie sú spracované, ale to súvisí do určitej miery aj s akýmsi stupňom schopností alebo stupňom vedomostí samospráv vyhovieť požiadavkám, ktoré sú na ne kladené zo zákona, ak by tento počet bol taký, že už máme všetko v oblasti greenfieldov zabezpečené, mohli by sme rozmýšľať o tom, že by sme začali investovať a podporovať a stimulovať brownfieldy. Ale zatiaľ je ten pomer veľmi, veľmi výrazný v prospech greenfieldov a žiadostí na brownfieldy je podstatne menej. Aj napriek tomu však počítame s tým, že v rámci finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov budeme schopní v prípade záujmu takýto záujem vykryť. Návrh je uvedený v septembrovom programovom doplnku sektorový operačný plán Priemysel a služby v opatrení 1, 2 - Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry, kde je jednou z aktivít aj podpora a teraz presne citujem: "Budovanie priemyselných parkov vo forme hnedých a zelených parkov."

Takže počítame s tým ako s možnosťou, ale nie cez štátny rozpočet, nakoľko aj skúsenosti ukazujú, že je oveľa väčší záujem o greenfieldy, ktorý nevieme pokryť. Kiežby sme mali ten problém, že by sme mali peniaze a nevedeli kam ich dať.

Ďakujem.