D. Jarjabek, poslanec: Áno, ďakujem, ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja by som sa len chcel naozaj veľmi pragmaticky spýtať, podľa akého paragrafu ste to hlasovanie zrušili, o ktorom sme hlasovali znovu? A na základe akého paragrafu ste ho zrušili vy, prečo sme o tom nehlasovali, že bolo zmätočné to hlasovanie, napríklad.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, to hlasovanie nemalo vôbec byť zrealizované, pretože nemôžeme hlasovať o návrhu, ktorý v snemovni neodznel. Museli sme...

D. Jarjabek, poslanec: Normálne sme hlasovali. Ja by som prosil, keby ste mi povedali paragraf, podľa ktorého ste zrušili toto hlasovanie.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Museli sme toto hlasovanie vyhlásiť za neplatné. Toto hlasovanie sa nemohlo uviesť do zápisu ako platné.

D. Jarjabek, poslanec: Ešte raz. Ja by som veľmi pekne poprosil, na základe akého paragrafu ste toto hlasovanie zrušili?

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, ja vediem schôdzu a viem, ktoré hlasovanie môžeme uviesť do zápisu a ktoré nie.

D. Jarjabek, poslanec: Ja by som veľmi pekne poprosil. (Reakcie z pléna.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Zmajkovičová, nech sa páči.

R. Zmajkovičová, poslankyňa: Pani predsedajúca, ja som sa nehlásila ani do rozpravy, ani s procedurálnym návrhom, takže stal sa nejaký omyl. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Bollová. Pani poslankyňa chce vystúpiť v rámci tretieho čítania. (Smiech v sále a potlesk.) Ale má predniesť svoj návrh od rečníckeho pultu. Áno, technický.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo aj za miesto, pán kolega. (Smiech v sále.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Už poprosím pokoj, už je toho dosť.

D. Bollová, poslankyňa: Dovoľte, aby som sa vyjadrila k tomuto zmätku.

1. Chcem snemovňu ubezpečiť, že termín benderovci je z Vojenského historického ústavu. UPA, t. j. Ukrajinská povstalecká armáda, je skratka, ktorú si tieto bandy dali samy a nikto ju neuznal. To po prvé.

2. Prosím, aby ste neprekrúcali históriu, že títo ľudia boli nejaké obete Stalinových čistiek, lebo ja neviem čoho, čo som počula už v kuloároch.

Po tretie... Prosím? (Reakcie z pléna.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa, v rámci tretieho čítania...

D. Bollová, poslankyňa: Ja som sa prihlásila v rámci tretieho čítania do rozpravy.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rámci tretieho čítania sa môže podať iba návrh legislatívnotechnického charakteru. Ja by som bola veľmi rada, keby bol priestor na to, aby ste vysvetlili svoj postoj, ale potom pán poslanec Jarjabek mi to vráti veľmi ostrým spôsobom, že som na to nemala právo a bude mať pravdu, pani poslankyňa Bollová, aj keby som bola veľmi rada...

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem vám za pozornosť. Či by ste boli radi, alebo nie, som z toho veľmi smutná, že neuznáme vojnovými veteránmi tých, ktorí si to zaslúžili. Ďakujem. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Uzatváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Máte... To sú faktické poznámky na vystúpenie koho? Pani Bollovej? No. Uzatváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

Prosím, pán spravodajca, aby ste uviedli záverečné hlasovanie.

J. Pataky, poslanec: Pani predsedajúca, hlasujeme o schválení zákona ako celku v znení schválených pozmeňujúcich návrhov.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím, hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

(Hlasovanie.) Prítomných je 129 poslancov, za 112, proti 1, zdržalo sa 16.

Návrh zákona sme schválili.

J. Pataky, poslanec: Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, prosím o ospravedlnenie za zmätočné prednesenie spravodajského zákona - pozmeňujúceho návrhu pani Bollovej. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, prijímame vaše ospravedlnenie. Pán poslanec Maxon, procedurálny návrh?

Pokračujeme v prerušenej rozprave k vládnemu návrhu zákona o navrátení... Pán poslanec Hopta, vy máte procedurálny návrh? (Reakcia poslanca.) Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, keďže sme neodsúhlasili pred chvíľou odškodnenie tých, ktorí, si myslím, si taktiež veľmi zaslúžili, navrhujem, aby táto snemovňa minútou ticha vzdala úctu všetkým tým, ktorí bojovali v rokoch 1945, 1946, 1947 proti týmto. Prosím, aby sa to uskutočnilo hneď, dajte o tom hlasovať.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec, beriem na vedomie váš procedurálny návrh. Prosím, dámy a páni poslanci, budeme o ňom hlasovať okamžite a bez rozpravy. (Ruch v sále.) Prosím, hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Hoptu.

Prítomných je 70 poslancov. Snemovňa je v tejto chvíli neuznášaniaschopná.

Budeme pokračovať v našom rokovaní, a to v prerušenej rozprave k

vládnemu návrhu zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Maxon, ktorý má v tejto chvíli slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, ja sa veľmi ospravedlňujem, celkom na úvod svojho vystúpenia by som chcel povedať, že mi je ľúto, že neprešiel ten pozmeňujúci návrh pani poslankyne Bollovej, on jednoducho neprešiel z hľadiska procesného pochybenia, ale súčasne, prosím, mi dovoľte konštatovať, aby som zdôraznil, že pán poslanec Jarjabek mal jednoznačne pravdu.

Vážené dámy a páni, teraz rokujeme o zdanlivo jednoduchých zákonoch. Ja som hovoril, že nás čaká 6 mimoriadne dôležitých zákonov, na to bude nadväzovať bezprostredne ďalších 13. Ako chceme ustrážiť legislatívnu čistotu, keď v takýchto jednoduchých zákonoch to nedokážeme spraviť? Pán poslanec Jarjabek mal jednoducho pravdu v tom, pani predsedajúca, že vy ste mali dať hlasovať o tom, že to hlasovanie, ktoré bolo zmätočné, sa ruší. Vy o tom, čo bolo v snemovni odhlasované z akýchkoľvek dôvodov, rozhodnúť sama nemôžete. Môže o tom rozhodnúť len snemovňa. Takže ak sa pán poslanec Jarjabek pýtal (potlesk), tak mal bezprostredne oporu v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Áno, na pýtanie sa má pán poslanec vždy oporu v rokovacom poriadku.

M. Maxon, poslanec: Vážené dámy a páni, dovoľte mi však teda, aby som sa vyjadril k tomu, čo je teraz predmetom rokovania - k vládnemu návrhu zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva. Ja som tie principiálne výhrady povedal už v prvom čítaní z hľadiska filozofie zákona a aj v tejto chvíli chcem zdôrazniť, že je vecou zákonodarného orgánu, akým spôsobom a v akom rozsahu pristúpi k reštitúciám. Je to naozaj rozhodnutie zákonodarného orgánu, ale pri tomto rozhodnutí musí bezpodmienečne rešpektovať princíp právnej istoty a s ním spojenej ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv... (Ruch v sále.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Dámy a páni, prosím vás, zachovajte pokoj v rokovacej sále, lebo ja skončím rokovanie, preruším schôdzu, budeme rokovať o to dlhšie. Pán poslanec Maxon skutočne, myslím si, že má k veci čo povedať a veľmi oprávnene žiada o to, koho táto problematika zaujíma, aby jej venoval pozornosť, a koho nie, aby sa prípadne venoval iným záležitostiam. Už ma to trošku nebaví to opakovať tak často.

M. Maxon, poslanec: Vážené dámy a páni, ďakujem pekne, pani predsedajúca, po roku 1990 sa viackrát riešil spôsob a rozsah reštitúcií, napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 107/1993 o vrátení majetku Matici slovenskej, napríklad zákon č. 282/1993 o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam a zákon č. 282/1997 Z. z. o vrátení majetku Živene, spolku slovenských žien. Dámy a páni, ale v súvislosti s týmto predloženým návrhom zákona, obsiahnutom v článku 1, však ide o osobitne neštandardný postup, pretože v právnom poriadku Slovenskej republiky budú popri sebe existovať dva zákony, ktoré majú rovnaký predmet, ale rôzny rozsah. Mám na mysli teraz zákon o pôde. Pritom nie je medzi nimi vzťah všeobecnej úpravy a osobitnej úpravy lex generalis a lex specialis. I keď sa nejaví na prvý pohľad ich vzájomná nezlučiteľnosť, resp. rozpornosť, je možné, že pri aplikácii normy v individuálnych prípadoch tak bude. Napríklad, ak vec bola vydaná podľa zákona o pôde len jednej osobe a pritom išlo o spoluvlastníctvo k veci. Vzájomná spätosť medzi zákonom o pôde a návrhom zákona je len v časti upravujúcej, že do výmery vydaných pozemkov podľa tohto zákona sa započíta aj výmera už vydaných pozemkov podľa zákona o pôde, konkrétne podľa § 3 ods. 4. Rieši to posledná veta uvedeného návrhu. Dámy a páni, toto je jedna veľmi vážna výhrada a ešte raz chcem zdôrazniť, že aplikačná prax pri realizácii tohto zákona bude mimoriadne komplikovaná a mimoriadne zložitá.

Chcel by som sa ešte vrátiť niekoľkými slovami k dôvodovej správe. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona sa uvádza, že návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet. Podľa môjho názoru aj prípadné finančné nároky, o ktorých sa v zákone hovorí, s ktorými sa podľa dôvodovej správy aj, samozrejme, ráta, budú hradené zo štátneho rozpočtu vrátane nákladov súvisiacich s konaním, toto sa konkrétne uvádza v § 8 návrhu. Dámy a páni, ak by existovala analógia a výklad, že tieto náhrady sa nebudú uhrádzať prostredníctvom štátneho rozpočtu, ale že budú uhradené zo zdrojov Slovenského pozemkového fondu, tak mi dovoľte, aby som zdôraznil, že to patrí do okruhu verejných financií a jednoznačne to bude zo zdrojov daňových poplatníkov tejto krajiny. Bez ohľadu na to, či to bude priamy vzťah na štátny rozpočet alebo sprostredkovaný vzťah na Slovenský pozemkový fond. Okrem toho, samozrejme, v zákone sa počíta aj s tým, že tie oprávnené nároky, ktoré budú uspokojené, tak budú realizované. Samotná realizácia týchto nárokov je bezprostredný vzťah na štátny rozpočet prostredníctvom štátnych aktív a štátnych pasív. Ak táto pôda dnes je v štátnych aktívach a má svoju cenu, tak po vydaní už v štátnych aktívach táto hodnota zakomponovaná nebude.

Ja som aj v prvom čítaní vytýkal tomuto zákonu ešte jednu veľmi dôležitú vec a zopakujem to aj teraz pri druhom čítaní. V dôvodovej správe ani v samotnom zákone sa nikde neuvádza predpokladaný rozsah náhrad. Ak realizujeme takúto právnu normu a ak realizácia takejto právnej normy vyplynula z poctivého a možno oprávneného tlaku tých dotknutých osôb, tak by sme mali mať aspoň približnú štatistiku, akého rozsahu pôdy sa to týka. Nehovoriac o tom, že tá štatistika existuje, tá štatistika na ministerstve pôdohospodárstva je, dokonca tá štatistika je aj regionálna. Popritom teda chcem zdôrazniť, že tá štatistika, ktorá existuje, tak nenahráva tým kritikom, ktorí hovoria, že sa výhradne rieši záležitosť južnej oblasti. Ja chcem byť pri tej diskusii objektívny. Rovnaký rozsah týchto predpokladaných nárokov je v Žiline, na Kysuciach aj v iných oblastiach. Takže nie celkom správne sa interpretuje, že to je rozhodujúci zámer tohto zákona.

Ale, dámy a páni, ešte raz zdôrazňujem a trošku ma to mrzí, keď som o tejto veci hovoril v prvom čítaní, prečo ministerstvo pôdohospodárstva nemalo ambíciu a takýto stručný prehľad nám nepredložilo. Ja som namietal ešte pre mňa dosť taký problematický bod tohto zákona a ak teda, lebo som politik pragmatik a mám to spočítané, že je politická vôľa v tejto snemovni tento zákon schváliť, tak si myslím, že nie je potrebné naparovať svaly a hľadať riešenia, ako tomu zamedziť, ale aspoň čiastočne by som chcel svojím pozmeňujúcim návrhom niektoré veci, o ktorých si myslím, že sú naozaj príliš ostro stavané, pozmeniť. Ak hovorím, že mám ambíciu niečo zmeniť, tak ja som to už naznačil aj pri rozprave v prvom čítaní. Ja by som chcel navrhnúť, aby v článku 2 bodu 1 odsek 3 - v odseku 3 sa slovo "vlastníctva" nahradilo slovom "správy".

Dovoľte mi, aby som vám zdôvodnil, o čo ide. V tejto časti zákona sa navrhuje, aby tá pôda, ktorá nebude do konca roku 2006 identifikovaná, aby prešla do majetku miest a obcí. Súčasne tento návrh zákona uvažuje s tým, že tá pôda, kde bude mať štát investičné záujmy, tá pôda, ktorá bude podľa smerného územného plánu uvažovaná na výstavbu, tak táto by do vlastníctva miest a obcí neprešla a tá by zostala vo vlastníctve štátu, aby ten investičný proces tam mohol byť realizovaný za lepších podmienok. Dámy a páni, myslím si, že nie je to dobré riešenie, preto teda navrhujem, aby na istý čas, možno 5, možno 10 rokov, tá pôda prešla len do správy miest a obcí a až po čase, keď bude úplne jasné, ako budú tie územné smerné plány vyzerať, tak potom by sa mohlo v budúcnosti uvažovať o prevode vlastníctva tejto pôdy.

Prečo teda túto skutočnosť uvádzam? No uvádzam túto skutočnosť aj preto, že keď tento zákon schválime, tak horúčkovito začnú zasadať obecné a mestské zastupiteľstvá a nebudú mať zlý úmysel, ale budú robiť všetko preto, aby tie smerné územné plány prispôsobovali tejto legislatíve a aby ten profit miest a obcí bol čo najoptimálnejší. Je to úplne prirodzené a je to normálne. Ale myslím si, že je to aj administratívno-technicky ťažko zvládnuteľné a bude to postavené na princípe nie právneho a legislatívneho rozhodovania, ale na princípe subjektívneho rozhodovania alebo skupinového rozhodovania záujmových skupín, v tomto prípade myslím mestské a obecné zastupiteľstvá. Ja som presvedčený, že nič nepoctivého nespravíme, keď sa teda zhodnete na tom, že tento zákon bude schválený, keď mestá a obce túto pôdu budú mať len v správe a možnože nejaký čas, možno 3, 4, 5 rokov, sa bude diskutovať o tom, ako je možné túto pôdu dostať do vlastníctva.

Dámy a páni, celému tomuto procesu súvisiacemu s týmto zákonom vytýkam ešte jednu vec. Ja som mal možno to šťastie alebo možno aj to nešťastie, že som mal možnosť sa zúčastniť legislatívneho procesu takpovediac ako človek pozorovateľ zvonka, keď sa vo Federálnom zhromaždení robila 229-ka. A tí, ktorí sa týmto veciam venujete, tak dnes už musíme skonštatovať, že asi by sme dokázali ten zákon spraviť lepšie. Treba rešpektovať, že v tom čase a v tom období to bolo hľadanie optimálneho riešenia. Ale chcel by som zdôrazniť, že to optimálne riešenie, aj keď pod silným politickým tlakom a pod silným politickým klišé, tie riešenia sa hľadali vo vecnej diskusii a tie diskusie vo Federálnom zhromaždení trvali viac ako trištvrte roka. Z toho pohľadu by som chcel zdôrazniť, že i keď rozsahom malý, tak obsahom veľmi zložitý a komplikovaný je tento zákon a my sme tento zákon prešli len takým nejakým bleskovým posúdením, zrejme asi bolo potrebné viac času na diskusiu.

V súvislosti s týmto zákonom možno niekoho trošku nahnevám, možnože trošku aj odľahčím tú diskusiu, tak v súvislosti s týmto zákonom sa na chodbách Národnej rady hovorí, že predpoludním Strana maďarskej koalície dostala do vienka komárňanskú univerzitu, dnes popoludní dostanú do vienka pôdu a Slovákom zostanú už len "slzy pre plač". Ja sa teda celkom s týmito riešeniami nestotožňujem, ale, dámy a páni, keď sa takéto veci hovoria, tak predsa len sa treba nad tým zamyslieť a čiastočne možno v týchto veciach je aj trošku pravdy alebo národnostnej, alebo národnej filozofie.

Ja vám ten pozmeňujúci návrh, pán spravodajca, odovzdám, resp. už by ho kolegovia mali mať v laviciach. Uchádzam sa teda o vašu podporu pri tomto pozmeňujúcom návrhu.

Samozrejme, že ešte chcem zdôrazniť jednu veľmi dôležitú vec a chcel by som vás poprosiť z hľadiska procedurálnej čistoty, aby sme na túto skutočnosť nezabudli. Máte k dispozícii, prosím, parlamentnú tlač, mám na mysli spoločnú správu k tomuto vládnemu návrhu zákona 357a. Pán spravodajca to, myslím, uviedol, ale dovoľte mi, aby vám som túto skutočnosť zdôraznil. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo vládny návrh zákona prerokoval 8. 10. tohto roku a navrhuje, aby ho Národná rada Slovenskej republiky vrátila vláde Slovenskej republiky na prepracovanie. To, že tu potom muselo odznieť toľko pozmeňujúcich návrhov prostredníctvom spoločného spravodajcu, to je dôvod, alebo tým dôvodom bola skutočnosť, že gestorský výbor tento zákon pri pôvodnom rokovaní alebo pri štandardnom rokovaní neodsúhlasil a navrhuje ho vláde vrátiť na prepracovanie. Z hľadiska procesného však potom pôdohospodársky výbor rokoval o spoločnej správe a v spoločnej správe bolo hlasovanie už iné a v spoločnej správe sa odporúča, aby tento návrh, vládny návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokovala.

Ja považujem - toto je normálny procesný postup, na tom nie je nič neobvyklé, ale neobvyklé možno bude to, že to, čo sme mali z hľadiska legislatívneho usporiadať a dať do poriadku z hľadiska legislatívnotechnických pripomienok, z hľadiska stanoviska legislatívneho odboru a aproximácie práva, to, čo sme mali v pokoji a prácne dotiahnuť z hľadiska tej legislatívnej čistoty na pôde výboru, tak ako to býva vo všetkých výboroch zvykom, tak o to sa ideme teraz uchádzať v pléne Národnej rady. Ja sa nechcem vracať k tomu, čo sa tu udialo pred 20 minútami, ale som veľký skeptik a som malý optimista v tom, že vystihneme všetky tie pripomienky tak, aby sme sa nemuseli k tomu zákonu o 4, pardon, najskôr o 6 mesiacov, aby sme sa nemuseli k nemu vracať. To je téma, to je diskusia, na ktorú ja upozorňujem od začiatku tejto schôdze.

Dámy a páni, vládna legislatívna, a dnes som to povedal aj v tlači, vládna legislatíva si spravila z Národnej rady Slovenskej republiky legislatívnu slúžku. To je pre mňa neakceptovateľné. A ešte raz opakujem, čaká nás 95 zákonov. Jeden veľmi jednoduchý zákon vyvolal také množstvo problémov. V tejto súvislosti mi, prosím, dovoľte povedať ešte jednu vec. Prepáčte, ale musím byť stále kritický. Skoro pri každom druhom zákone porušujeme rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky a legislatívne pravidlá. Rokovací poriadok Národnej rady a legislatívne pravidlá hovoria, že tam, kde má splnomocňovák ústredný orgán štátnej správy, alebo tam, kde majú byť vydané záväzné vykonávacie predpisy, tieto predpisy musia byť súčasťou predloženého vládneho návrhu zákona.

Dámy a páni, o chvíľu budeme prerokúvať niekoľko takých, kde vykonávacie predpisy sú absolútnym torzom uplatňovania tých zákonov v praxi. Tie vykonávacie predpisy tam neexistujú. Okrem toho, že porušujeme legislatívne pravidlá, že porušujeme rokovací poriadok, uvedomte si, prosím, že preberáte aj politickú zodpovednosť za aplikovateľnosť týchto zákonov v reálnej podnikateľskej praxi alebo v reálnom legislatívnom prostredí Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne. Ešte raz vás prosím o podporu môjho návrhu. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem vám, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Faktické poznámky. Pán poslanec Karlin, máte procedurálny návrh? (Reakcia poslanca.) Faktická poznámka? Do rozpravy. Najskôr faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Duka-Zólyomi.

Á. Duka-Zólyomi, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Maxon, chcel by som sa vyjadriť k vašej úvodnej pripomienke, ktorou ste sa vrátili k predchádzajúcemu procedurálnemu nedorozumeniu. Ak sa hlasuje o tom, čo je a priori v rozpore s ustanoveniami rokovacieho poriadku, tak výsledok hlasovania bude a musí byť automaticky bezpredmetný. To je jedna moja pripomienka.

A druhá je, pán poslanec, to, čo ste povedali na záver o dvoch právnych normách v súvislosti s SMK, je poľutovaniahodné. Azda my alebo občania maďarskej národnosti nie sú riadnymi občanmi tejto republiky s rovnakými právami a povinnosťami? Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Maxon, chcete reagovať? Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Tá moja reakcia bude zaujímavá. Pán poslanec Duka-Zólyomi, ja som vám vôbec nerozumel, čo ste mali na mysli. Ja som nič také, čo vy naznačujete v tej svojej pripomienke v súvislosti s občanmi Slovenskej republiky maďarskej národnosti, nepovedal. Takže neviem, že keď vidíte Slováka za rečníckym pultom, či už majú asociácie, ktoré... Ale ja som nič také nepovedal.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Maxon bol prihlásený do rozpravy písomne. Otváram v tejto chvíli možnosť hlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne. Tak teraz neviem to poradie. Pán poslanec Karlin bol prvý prihlásený do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec, zároveň uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.

G. Karlin, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ctené auditórium, tak ako som vystúpil v snemovni v rámci prvého čítania, nezmenil som názor ani pri prerokovaní tohto návrhu vo výbore pre pôdohospodárstvo v rámci druhého čítania a považujem tento návrh vládnej koalície za jednoúčelový a naďalej aj za diskriminačný. Zároveň som predniesol vo výbore návrh, aby výbor prijal uznesenie, o ktorom sa bude hlasovať v rámci spoločnej správy, že tento návrh sa vráti vláde na dopracovanie. Paradox, čo sa stalo, vysvetlil kolega Maxon, takže nejdem sa s tým ďalej zapodievať.

Neprerokúvať tento návrh alebo ho prepracovať som navrhoval preto, aby umožnilo všetkým uplatniť svoje vlastnícke práva, hej? Teda oprávnené osoby, ktoré nemohli uplatniť svoje vlastnícke práva v čase do 31. 12. 1992 na všetok majetok, nielen na pôdu, a ktorým nebolo uznané podať si žiadosť v rámci dlhšieho termínu. Ak sa máme vysporiadať s reštitučnými nárokmi občanov aj po vstupe do Európskej únie, t. j. po 1. 5. 2004, tak to urobme v plnej šírke a zodpovedne.

Preto teraz, aby bol naplnený rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, navrhujem podľa § 82 ods. 2 v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), aby sa snemovňa uzniesla tento zákon vrátiť vláde na dopracovanie. Ak však tento návrh nebude schválený, navrhujem k tlači 357 tieto úpravy:

V § 1 uvedené znenie označiť ako bod "1" a ako bod "2" zaradiť toto znenie: "(2) Tento zákon taktiež upravuje uplatnenie náhrad na

a) bezodplatný prevod majetku členov jednotných roľníckych družstiev do majetku štátu, kde hodnota živého a mŕtveho inventára nebola vysporiadaná,

b) bezodplatné odovzdanie a prevzatie majetku roľníckych, spracovateľských a niektorých iných družstiev na základe neplatného právneho úkonu do majetku štátnych podnikov."

Zdôvodnenie: Prechod majetku niektorých jednotlivých roľníckych družstiev a tým aj majetku ich členov do vlastníctva štátu sa realizoval v rokoch 1960 až 1985 a nebol doteraz oprávnenými osobami vysporiadaný. Dňa 28. 9. 1952 uzatvorila Slovenská rada družstiev a Povereníctvo potravinárskeho priemyslu dohodu o odovzdaní a prevzatí majetku týchto družstiev, a to celého majetku, aj keď takéto dohody neboli oprávnení uzatvoriť.

Ďalej. Vo všetkých paragrafoch, kde sa uvádza vlastníctvo pozemku, slovo "pozemku" vypustiť.

Zdôvodnenie: Ide o logickú legislatívnu úpravu vo väzbe na navrhovanú úpravu v § 1.

V § 5 ods. 1 lehotu upraviť do "30. 6. 2005".

Zdôvodnenie: Vzhľadom na náročnosť získavania podkladov o vlastníctve, najmä dedičmi, je potrebné lehotu predĺžiť. V tom paragrafe sa uvádzajú obvodné pozemkové úrady. Myslím si, že to ešte nie je možné, keď tieto neboli zákonom ustanovené. Je to proti legislatívnym pravidlám.

V § 6 ods. 1 písmeno h) navrhujem vypustiť.

Zdôvodnenie: Týmto ustanovením sa potiera vlastnícke právo podľa § 3 ods. 3.

K článku II. Bod 1 navrhujem vypustiť.

Zdôvodnenie: Táto úprava je protiústavná. Neidentifikovateľné pozemky majú zostať vo vlastníctve štátu, aby nevznikali ani dedičské problémy. Keďže pozemky nie je možné rovnomerne rozdeliť, automaticky bude tento zákon pôsobiť aj diskriminačne.

Ďalej k bodu 2. Poznámka pod čiarou 31c) odkazuje na zákon, kde nie je riešený nájom. Keďže sa prijíma nový zákon o nájmoch, je potrebné legislatívne tento odkaz upraviť.

Zároveň ešte chcem dať do pozornosti petíciu občanov z Košíc, ktorí očakávajú, že budú aj ich požiadavky na využívanie pozemkov v záhradkárskej osade riešené spravodlivo. Veď sa otvárajú reštitúcie na vrátenie pozemkov, aj keď svoju petíciu opierajú o iný zákon. Prerokovaným zákonom sa taktiež novelizujú ďalšie zákony, preto by sa mal novelizovať aj zákon č. 64/1997.

Takže toľkoto k uvedeným zákonom. A úplne na záver by som poprosil aj ja niečo k rokovacieho poriadku. Rokovací poriadok nedovoľuje aj také hlasovanie, ako tu beží, že o jedenástej sa hlasuje, o piatej sa hlasuje. Ja nemám elektronickú pamäť a myslím, že ani jeden z vás, že si vieme 5 - 10 zákonov zapamätať, čo bolo, ako bolo. Hlasujeme a neviem a mnohí nevedia o čom. Takže zvážte to, páni kolegovia.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Mečiar.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

V. Mečiar, poslanec: Dámy a páni, ospravedlňujem sa, že ruším pred večerou, ale ak chceme na tento problém mať nejaký názor, tak on má svoju logiku a svoj vývoj. Snaha ministra o riešenie problému je správna. Spôsob nesprávny. A teraz prečo.

Celý problém nevznikol v tomto storočí, vznikol v storočí 19. a v storočí 18. Na Slovensku v podstate až do roku 1945 platilo v pozemkovej oblasti uhorské právo. Je zbytočné sa deliť na Slovákov a Maďarov, to bolo jednotné právo pre každý kus pôdy, ktorý do Uhorska patril. Na rozdiel povedzme oproti českým zemiam, kde bol tereziánsky kalendár a vysporiadali vlastníctvo k pôde ešte za Márie Terézie, tak my dneska riešime to, čo Mária Terézia urobila v časoch svojej vlády v Rakúsku a v Česku. Ale pretože tam bol režim iný a tu bol režim iný, tak dneska máme vyriešiť problém, ktorý sa toľko rokov rieši - a nevyrieši. Podstata toho problému bola, že zápis do evidencie nehnuteľností v rakúskych a českých zemiach mal konštitučný účinok, čiže kto si nezapísal zmenu vlastníctva, nebol vlastník. Ale v uhorských zemiach mal len deklaratórnu funkciu, čiže týmto zápisom sa dokazovalo, že som nadobudol vlastníctvo, ale nezakladal vlastníctvo tento zápis. Preto bol hromadne tento zákon porušovaný a rešpektovalo sa právo obyčajové, ktoré malo uznaný spôsob prevodu vlastníctva - ťapnutie do dlane. Buchol jeden, buchol druhý, vlastníctvo bolo prevedené. A obyčajom bolo konštituované ako právny stav.

Prišiel rok 1918, prišli tam zákony Masaryka, ktoré sa pokúšali niečo urobiť, ale iba zmenšili rozsah držby, ale nevyriešili tento problém na Slovensku a v podstate systematicky nebol riešený nikdy. Prišiel február 1948, vlastnícke vzťahy boli nezaujímavé. Namiesto toho boli zaujímavé užívacie vzťahy pre predpisy kontingentov, a tak sa zmeny zápisov v evidencii nehnuteľností nerobili. Prišiel rok 1964, aj to, čo sa predtým ako tak udržiavalo v pozemkových vložkách, tak vložky boli zrušené, vložkári na notariátoch rozpustení a zmeny v evidencii pôdy nikto nerobil. Evidencia nehnuteľností - teda robili, ale len tie, ktoré boli urobené, spätne nevysporiadal nikto. Evidencia nehnuteľností v roku 1964 prevzala výmery pôdy, ale neprevzala doklady o vlastníctve. Preto je rozpor medzi tým, čo je n-karty stav - evidencia nehnuteľností, pozemnoknižný stav a vždycky sa stotožňujú vlastníci, stotožňujú sa výmery a pôdy, veď všade sú ešte mapové operáty z 19. storočia. Aj uvedení vlastníci z 19. storočia.

Situácia na Slovensku bola komplikovaná aj v tom, že tu existovali pasienkové spoločenstvá, pozemkové nediely, komposesoráty, existovali iné druhy organizácie, kde mala celá obec, každý niečo. Od tej doby sa vymenilo 5-6 generácií a dneska spätne by sa mali postihnúť všetky zmeny, ako sa vyvíjali, a čo sa tam malo urobiť.

Robili sme pokusy aj v období 1994 a 1998 a boli postavené na tom, že zámer, ktorý bol v roku 1964, že po výmere pôdy a stotožnení výbery sa urobia aj vlastníctva, tak bol prijatý zákon v roku 1995, ktorý mal tento proces urýchliť, ale neurýchlil ho, lebo základná otázka bola, koľko peňazí môžeme vyčleniť na to, aby v každej obci prebehlo nové zameranie parciel a nové určenie vlastníkov. Lenže na to sú potrebné notárske rozhodnutia, súdne rozhodnutia a tam kapacita ani geodézie, ani množstvo peňazí vyčlenených vládou nestačilo. Logicky, minister pôdohospodárstva, ktorý chce mať v rezorte pokoj, hľadá náhradný spôsob. Lenže pri tomto spôsobe, keď existujú fyzickí užívatelia pôdy a nie sú doložení vlastníci tejto pôdy, sa dostávame do situácie, že my hovoríme, že za to, že ste to 5 generácií nepreviedli a že v evidencii nehnuteľností je neporiadok niekoľko storočí, tak za toto budeme vám to odnímať teraz do pozemkového fondu. To nie je spravodlivé.

Som za to, aby takáto pôda, ktorá nemá doložené tieto vzťahy, mohla byť užívaná občanmi, obcami tam, kde vlastníci nie sú. Ale dajme čas na vysporiadanie vlastníctva! A ten čas na vysporiadanie vlastníctva by mal byť dokončený tým, že by sme dokončili evidenčné vzťahy k pôde, že by sme rešpektovali napríklad nadobudnutie vlastníctva vydržaním. V Česko-Slovensku bolo 30 rokov, za socializmu bolo 10 rokov, dokazujte dneska, kto vydržal dobromyseľne, kto nie. Bez rozhodnutia súdu to nejde. Čiže vstúpime v podstate do vecí, kde práve tí bohatší mali vysporiadané, tí chudobnejší nemali. Množstvo švíkov a pozemkov zostane takýmto spôsobom nevyriešených. Riskujeme konflikt, ktorý sa z parlamentu prenesie na Ústavný súd.

To nie preto, prosím, že by som mal niečo proti ministrovi alebo predkladateľom, to je preto, že musím konať pri rešpektovaní rovnakej ceny vlastníctva štátu ako vlastníctva osobného alebo súkromného, musím konať v záujme toho občana. To je jedno, skade je, z ktorého kúta Slovenska, všade je neporiadok, niekde väčší, niekde menší a niekde absolútny. Napríklad v Lučenci po 2. svetovej vojne sa stratila evidencia nehnuteľností. Vyhorela za vojny a ťažko ju bolo obnovovať. V severných okresoch Slovenska sa zmeny absolútne nezaevidovali, povedzme 150, 200 rokov.

Čiže tento problém je. Je na stole, len, prosím, neriešme ho tak, že by sa to dalo vysvetľovať ako odnímanie pôdy, odnímanie užívania pôdy.

Druhú vec, ktorú pán minister bude musieť bezpochyby riešiť - a vidím, že sa o to snaží, len zasa možnože v tomto smere by mal byť zase dôraznejší -, je obnovenie trhu s pôdou. Ja vás uisťujem, že pokiaľ sú obavy, že koľko z toho novonastupujúci z Európskej únie kupujúci kúpia, pri tejto evidencii nehnuteľností strašne málo. Vysporiadanie pri mojich praktických skúsenostiach - 3 roky jedna parcela.

Teda uľahčime a vyriešme túto situáciu, riešme ju pozitívne a dajme si čas a dospejme k dohode o tom ako. Preto by bolo správne neunáhliť sa hlasovaním za každú cenu, nehnať zákon do tretieho čítania a do schvaľovania, keď potom bude mať ústavnú dohru a založí kopu sporov. Kapacita súdov - obmedzená, kapacita notárstiev - obmedzená, kapacita geodézie - obmedzená, a pritom nedostatočne finančne dotovaná. To sú príčiny, prečo by ten proces mal trvať ešte niekoľko rokov. V roku 1995 som si myslel, že to bude stačiť 10 rokov. Nestačí. Kroky, ktoré sa neurobili, nie sú z hľadiska času nahraditeľné, preto ak by na základe tej koncepcie zákona, čo minister hovorí dobre, však ste predpokladali, že do roku 2005 sa to vyrieši, no ale nie je vyriešený stav. Preto chce nadväzovať, logicky, v zákone niekde inde, že táto cesta nie je dobrá. Som za to, aby všetka neidentifikovateľná pôda, ktorá skončí tak, že nebude mať určenie vlastníctva, skončila buď v pozemkovom fonde, alebo vo vlastníctve obcí. Potom, keď budeme vedieť, že vlastníka nemá, ale nezakladajme tisíce sporov, kde vlastníci budú žalovať slovenský štát, v zastúpení Pozemkový fond, za to, aby sa im vlastníctvo určilo a priznalo naspäť. To nemusíme urobiť. Ale všetky tie ostatné veci majú svoju logiku, majú svoj vývoj a svoje zásady.

Preto by som poprosil v tomto smere, že pomalšie budeme ďalej. Dajme nejakú lehotu, nech si ľudia do istého termínu vlastníctva vysporiadajú. Tá lehota musí byť postavená na tieto zásady. A nerušme občianske práva každého občana tohto štátu, ktoré máme chrániť a rozvíjať takisto rovnocenne so záujmami štátu. Preto by som odporúčal rokovanie o tejto veci buď prerušiť na neurčitý čas, alebo vrátiť návrh zákona vláde Slovenskej republiky, aby sa s tým ešte trochu potrápila a dala parlamentu riešenie, za ktoré by sa poslanci mohli postaviť bez rizika nových občianskoprávnych sporov a konfliktov.

Oceňujem, že minister problém otvoril, nie som si celkom, alebo som si úplne istý aj z hľadiska praktiky, aj toho, že som na tom niekoľko rokov robil, že táto cesta nás k výsledku neprivedie, takisto ako nepriviedla k výsledku cesta, na ktorej sme vládu a parlament nastavovali v roku 1995.

Ďakujem za vašu láskavú pozornosť. (Potlesk.)

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky - pán poslanec Karlin. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

G. Karlin, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som chcel tiež len podporne zaujať stanovisko k vystúpeniu pána Mečiara. Ale skutočne vecne sme diskutovali aj s kolegami z SMK a netreba tu brať nejaké politikum, ale snahu riešiť veci tak, aby sa konečne našla taká podoba, ktorá bude prijateľná pre poľnohospodársku verejnosť, pre vidiek a myslím, že aj pre všetkých občanov. Moja snaha je skutočne zlepšiť, pokiaľ sa dá. A v tejto podobe, treba povedať kriticky, nie je tento zákon tak upravený, aby mohol byť prijatý k všeobecnej spokojnosti. A nemám k tomu čo viac dodať. Len o to ide, aby bolo pragmatické riešenie, ktoré prinesie skutočne to, čo od neho azda aj predkladateľ očakáva. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Nech sa páči.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Milé dámy, vážení páni, je mi veľkým potešením, že poslanci, ktorí vystúpili v rozprave, sa vyjadrili sčasti aj na podporu tohto riešenia tohto problému. Je mi zrejmé a myslím si, že každému v tejto sále, že žiadny zákon, ani ten, ktorý bol v roku 1991 schválený, zákon o pôde 229, neriešil a nebol schopný riešiť všetky problémy, a to aj z toho dôvodu, ktoré tu pomenoval pán poslanec Mečiar. Ja si myslím, že otvorenie problému a riešenie, ktoré navrhujem vo svojom vládnom návrhu zákona v časti I o znovuutvorenie možnosti vlastníkom, aby si uplatnili svoj nárok a vysporiadali si svoje vlastníctvo, samozrejme, malo by byť opodstatnené a rieši problém. Možnože nie v plnej miere.

Dovoľte mi povedať pár čísiel. Na základe zákona 229/1991 bolo vydaných 46-tisíc rozhodnutí týkajúcich sa 375-tisíc osôb, ktorým bolo vrátené 317-tisíc hektárov pôdy, ale na základe zmeškania podľa evidencií, ktoré sú k dispozícii, si nevedelo uplatniť svoj nárok 1 588 žiadateľov. Samozrejme, najväčšia kritika prispela k článku II, ktorá hovorí o tom, že pôda by mala prejsť do majetku obcí. Chcel by som povedať, že tento vládny návrh má za cieľ, tak ako to pomenoval pán Mečiar, preniesť toto vlastníctvo do majetku obcí. A dovoľte mi, aby som zacitoval zo zákona č. 180/1995 Z. z. § 15 odsek 2, ktorý znie: "Ak do doby 1. septembra 2005 nebudú pozemky s nezisteným vlastníkom zapísané v katastri nehnuteľností najmenej jeden kalendárny rok alebo ak sa zapíšu do katastra nehnuteľností po 1. septembri 2005, prejdú do vlastníctva štátu a do správy fondu uplynutím jedného kalendárneho roka odo dňa zápisu do katastra nehnuteľností."

Myslím si, že každý poslanec vie, koľko máme katastrov v rámci Slovenska. A je tento proces veľmi náročný na to, aby sme to usporiadali. V mnohých katastroch sú ROEP-ky usporiadané a myslím si, že by bolo na škodu čakať, až kým aj ten posledný bude ukončený. Ponímam aj riešenie, ktoré bolo prijaté v roku 1995, ako jeden naštartovaný proces. Návrh riešenia alebo spôsob riešenia vyplývajúci z tohto návrhu smeruje práve k doplneniu tohto procesu a po ukončení tejto doby, ktorá je presne špecifikovaná v § 15 ods. 1 a 2, ktorý som práve odcitoval. V § 15 odsek 3, ktorý navrhujeme v novele, rieši práve po tomto období, keď sa tento majetok stane majetkom štátu, aby ten bol prevedený do majetku obce s rozdielom po odpočítaní majetku alebo výmery, ktorá je potrebná na budovanie celospoločenských aktivít.

Myslím si, že toto je proces, ktorým prispejeme k rozvoju našich obcí a našich regiónov. A aj práve tento moment bude vyvíjať maximálny tlak na to, aby sa urýchlili pozemkové úpravy na vysporiadanie pozemkového vlastníctva a práve to, keď sa podarí, tak vie naštartovať trh s pôdou, čo na Slovensku, bohužiaľ, musíme povedať, že do dnešných dôb absentuje.

Myslím si, že to by bolo všetko k vystúpeniu. Ďakujem vám pekne, skončil som. (Potlesk.)