B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, pán spravodajca, môžete sa vyjadriť k rozprave...

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, podrobne som si vypočul rozpravu a vo všeobecnosti musím povedať, že dosť dobre nechápem, prečo je tu taký odpor časti právnikov, ktorí vystupujú v slobodnom povolaní, zlúčiť sa s kolegami, ktorí robia tú istú prácu za takú istú odmenu, za takých istých podmienok tým, že získajú viacej práv. Samozrejme, aj tu sme si vypočuli protichodné argumenty, ktoré podľa mňa vyplývajú z určitých vplyvov jednej alebo druhej stavovskej komory.

Myslím, že zo všetkých poslancov som najdlhšie zapísaný v Komore advokátov. Ak sa dožijem, tak v novembri to bude 31 rokov a ešte predtým som bol 2 roky koncipientom. Teda minimálne mám právo posúdiť aj z hľadiska historického, čo viedlo a aké je úsilie komory advokátskej, aby sme sa s kolegami, ktorí prakticky popri našom boku alebo vedľa nás robia tú istú prácu. Samozrejme, tá história siaha niekedy do začiatku 90. rokov, kedy vznikla Komora komerčných právnikov ako ustanovizeň bývalých podnikových právnikov, po tom, ako došlo k transformácii podnikov, najmä k ich privatizácii. Vtedy sa nemohlo nič namietať, bola to ich slobodná vôľa. Pán minister pred chvíľkou povedal - a musím mu dať zapravdu, že ak štát zriadil zákonom nejakú komoru, v tomto prípade komerčných právnikov, má legitímne právo ju aj zákonom z vôle poslancov Národnej rady zrušiť. To vyplýva potom aj z argumentov ohľadne majetku Komory komerčných právnikov, pretože tento majetok mohli nadobudnúť len vďaka tomuto zákonu a podľa tohto zákona, pričom pri transformácii, ak tento zákon bude schválený, o tento majetok predsa neprichádzajú. Tento majetok im zostáva neporušený, tak ako ho nadobudli počas dvanásťročnej existencie Komory komerčných právnikov.

Pokiaľ bol daný pozmeňujúci a doplňujúci návrh pána poslanca Miššíka, prihováram sa, že tento pozmeňujúci návrh akýmsi spôsobom aj tú poslednú obavu, ktorú by mohli mať komerční právnici zo zlúčenia, eliminuje v tom smere, že ak z vlastného rozhodnutia nebudú chcieť vykonávať obhajobu a byť teda v prípade potreby súdmi ustanovení za obhajcov ex offo, sami sa budú o tom môcť slobodne rozhodnúť a do takéhoto zoznamu sa nedajú zapísať. Veď v podstate to sa aj teraz deje. Ak ma pamäť neklame, bol som ešte ako funkcionár predsedníctva Slovenskej advokátskej komory ja autorom tohto stavovského predpisu, ktorý takúto činnosť v podstate umožňuje. Aby každý, aj advokát, pretože nie každý advokát chce vykonávať obhajobu, ani ju nevykonáva, pretože už do našej komory vstúpilo okolo tisíc komerčných právnikov, ktorým advokátska komora uznala skúšky za skúšky advokátske, prípadne aj tých, ktorí takéto skúšky nemali, zapísala do zoznamu advokátov a mali takúto obavu, že nebudú vykonávať obhajobu, neuviedla pre potreby okresných, krajských súdov a Najvyššieho súdu ako advokátov, ktorí si neprajú z dôvodu profesionálneho záujmu obhajobu vykonávať.

Ja si myslím, že, panie poslankyne a páni poslanci, že skutočne, Komora komerčných právnikov má historickú šancu, aby sa zmenil ich status na status advokáta, ktorý je štandardný v demokratickej Európe. Už asi, ak by tento zákon nebol schválený, sa dlho nevyskytne takáto šanca, aby dosiahli tento status, ktorý im poskytuje, zdôrazňujem, viac práv, ako majú. Žiadne iné nové povinnosti, len viac práv, ako majú. A tak to považujem za veľmi korektnú možnosť a za šancu, aby sa stali advokátmi zo zákona, z rozhodnutia, teda, poslancov Národnej rady.

Samozrejme, môžeme hľadať aj príčiny, prečo je to tak. Ja sám pociťujem, že jedinou, ktorá sa javí byť relevantnou, je záujem funkcionárov Komory komerčných právnikov o posty v tejto komore a, samozrejme, aj z hľadiska, potom, odmeňovania týchto funkcionárov za činnosť v takejto komore. Samozrejme, po zlúčení komôr budú demokratické voľby v obidvoch komorách alebo v zlúčenej komore, kde každý má právo kandidovať a byť nanovo zvolený do nových orgánov, orgánov Slovenskej advokátskej komory. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, nedá sa reagovať na faktickú. To bolo záverečné vystúpenie. Teda s faktickými nie je možné. Pán poslanec Mečiar, procedurálny návrh?

V. Mečiar, poslanec: Dá sa to aj tak chápať.

B. Bugár, podpredseda NR SR: (So smiechom.) Procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu. Nech sa páči, máte slovo.

V. Mečiar, poslanec: Vzhľadom na to, že v tejto sále sedí viacero osôb s právnickým vzdelaním, dávam procedurálny návrh pánovi ministrovi spravodlivosti, aby sa na svoje vystúpenie lepšie pripravoval a nevyprával nám tu hlúposti. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: No, pán poslanec, to zrovna procedurálny návrh nebol a rokovací poriadok tiež je veľmi jednoznačný v týchto veciach. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a... Pán poslanec Husár, procedurálny? Nech sa páči, musíte najprv podať procedurálny návrh.

S. Husár, poslanec: Procedurálny návrh znie: Aby som bol pripustený k faktickej poznámke, pretože pokiaľ ma pamäť neklame, pán kolega Abelovský sa prihlásil do rozpravy.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nie. Pán poslanec, pamäť vás veľmi, veľmi sklamal, sklamal, lebo...

S. Husár, poslanec: Sklama-la!

B. Bugár, podpredseda NR SR: A aj klame, lebo ak si pamätáte, pán spravodajca sa prihlásil. Ja som sa pýtal, či chce ako prvý alebo ako posledný. Povedal, že chce ako prvý, takže pán poslanec Elsner bol posledný. Sedíte tu, viete, že po pánovi poslancovi som vyhlásil rozpravu za skončenú a záverečné vystúpenie mal pán podpredseda vlády a pán spravodajca, takže, žiaľ, ľutujem, ale toto je pravda. (Hlas v rokovacej sále.) Ďakujem pekne. Takže, páni poslanci, po týchto procedurálnych návrhoch budeme pokračovať druhým čítaním o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 343, spoločnú správu ako tlač 343a. Prosím teraz podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, budem veľmi stručný. V prvom čítaní som uviedol obšírnejšie navrhovaný zákon o Justičnej akadémii, ktorého cieľom je zriadiť Justičnú akadémiu ako vzdelávaciu inštitúciu s celoštátnou pôsobnosťou, zabezpečujúcou vzdelávanie sudcov, prokurátorov, justičných čakateľov, právnych čakateľov prokuratúry, vyšších súdnych úradníkov a súdnych tajomníkov. Zároveň je obsahom navrhovaného zákona vytvorenie predpokladov na zabezpečenie širšieho rozsahu nezávislosti súdnej moci a zodpovednosti súdnej moci za vzdelávanie sudcov, prokurátorov a iných príslušníkov justičného aparátu. Predložený návrh zákona bude mať svoj finančný dôsledok, ktorý je však už vyjadrený v návrhu štátneho rozpočtu. Zhodneme sa asi na tom, že jednou z priorít nášho vstupu do EÚ je adekvátna systémová príprava v našej justícii po stránke odbornej, najmä na aplikáciu komunitárneho práva. Naše súdy budú od 1. 5. viazané nielen priamo aplikovateľným komunitárnym právom, ale aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora, preto vznik systémového vzdelávania v justícii považujem za veľmi kľúčový krok. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, pánovi predsedovi ústavnoprávneho výboru Jánovi Drgoncovi. Prosím, pán poslanec, aby ste informovali Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby ste odôvodnili návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Drgonec, poslanec: Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. septembra 2003 č. 441 pridelila vládny návrh zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 343, na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a napokon výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Súdna rada Slovenskej republiky na zasadnutí 30. septembra 2003 zaujala k návrhu zákona stanovisko podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo svojom vyjadrení vzniesla proti návrhu určité výhrady. V súvislosti s tým navrhla pozmeňujúce návrhy, ktoré boli v ústavnoprávnom výbore akceptované a sú súčasťou spoločnej správy. V zásade úpravu neodmietla. Vládny návrh zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnenie niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, po prvé Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 269 zo 7. októbra 2003 a uznesením č. 269a zo 16. októbra 2003, po druhé Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 129 z 9. októbra 2003 a po tretie Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá uznesením č. 121 zo 7. októbra 2003.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, kde osobitne upozorňujem na bod 11 spoločnej správy, pretože tam došlo k pisárskej chybe. V § 7 sa písm. d) vypúšťa a písm. f) znie: "f) zabezpečuje obsahovú náplň vzdelávania sudcov a prokurátorov určenú Súdnou radou, ktorú premieta do ročných študijných plánov akadémie..." Je to text, ktorý máte pred sebou. Chýbajú tam slová: "po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky." V tomto prípade ide o stav, ktorý už je daný platnou právnou úpravou, teda § 4 ods. 2 písm. f) zákona o Súdnej rade.

Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: a) spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11 s tým doplnením, ktoré som pred chvíľou prečítal. 12, 13, 14, 15 a 16 s návrhom gestorského výboru schváliť a b) osobitne hlasovať o bode 5 s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 343, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a podľa § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 343, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o Justičnej akadémii bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 16. októbra 2003 č. 286. Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Mám jednu písomnú prihlášku do rozpravy, pán poslanec Madej.

R. Madej, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená Národná rada, dovoľte, aby som predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré podľa môjho názoru menia, vylepšujú predmetný návrh zákona. Myslím si, že keďže sa nachádza už v druhom čítaní, nemusíme hovoriť o návrhu zákona ako o celku. Dovoľte mi podľa rokovacieho poriadku prečítať pozmeňujúce návrhy.

1. V čl. 1 v § 17 ods. 1 znie: Odsek jeden. "Justiční čakatelia, ktorí sú podľa doterajších predpisov justičnými čakateľmi, vykonajú justičnú skúšku podľa doterajších predpisov."

Druhý pozmeňujúci bod, v čl. 1 § 17 ods. 2 znie: "Právni čakatelia prokuratúry, ktorí sú podľa doterajších predpisov právnymi čakateľmi, vykonajú prokurátorskú skúšku podľa doterajších predpisov."

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto sú pozmeňujúce návrhy na listine A, pri ktorých prosím o podporu. Ako odôvodnenie uvediem, že právni čakatelia prokuratúry a justiční čakatelia, ktorí sa v súčasnej dobe pripravujú na vykonanie skúšok, sa pripravujú podľa istých podmienok hry, na základe ktorých by mali aj skončiť, podľa doterajších predpisov, vykonať túto skúšku. Podľa môjho názoru by bolo korektné, keby sa podmienky hry počas výkonu praxe a počas prípravy na toto budúce povolanie nemenili, a tí, ktorí už nastúpili na čakateľstvo na prokuratúre a tí, ktorí sú justičnými čakateľmi, aby mohli vykonať skúšku tak ako tí doteraz.

Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov na listine B, dovolím si ich prečítať.

V čl. 1 v § 6 ods. 1 znie: "Najvyšším orgánom akadémie je rada, skladá sa z 12 členov. 5 členov volí Súdna rada Slovenskej republiky z radov sudcov, 5 členov vymenuje generálny prokurátor Slovenskej republiky z radov prokurátorov, 2 členov vymenuje minister spravodlivosti Slovenskej republiky.

Bod druhý. V čl. 1 v § 6 sa ods. 2 a 3 vypúšťajú. Doterajšie odseky 4 až 10 sa prečíslujú ako odseky 2 až 8.

Dovolím si odôvodniť tieto pozmeňujúce návrhy tým, že uvedenými zmenami navrhujeme zmeniť kľúč ustanovenia do najvyššieho orgánu akadémie, teda do Rady Justičnej akadémie tak, aby bol pomer prokurátorov, zastúpených prokurátorov, rovnaký s pomerom zastúpených sudcov, to znamená, aby počet prokurátorov v akadémii bol rovnaký, teda 5 ako počet sudcov volených a menovaných Súdnou radou. Keďže sa, samozrejme, Justičná akadémia má vzťahovať jej pôsobnosť tak na sudcov, ako aj na prokurátorov, to znamená tento pomer by mal byť v zastúpení najvyššieho orgánu určite 1:1, respektíve tomto prípade 5:5.

Vážené panie poslankyne, prosím, aby spravodajca dal hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch na listine A a na listine B osobitne, spoločne na listinách, tak ako sú uvedené a prosím ctenú Národnú radu o prijatie týchto pozmeňujúcich návrhov. Veľmi pekne ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister chcete sa vyjadriť?

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Veľmi stručne. Tento návrh zákona kompetencie, ktoré dnes ministerstvo má, prenáša na Justičnú akadémiu, ale musí to byť rozumné. Myslím si, že nie je rozumné, aby, keď vznikne akadémia, aby tri roky nič nerobila a aby robilo skúšky ministerstvo spravodlivosti a generálna prokuratúra, nech to robí Justičná akadémia, veď obsah skúšok bude rovnaký, už budú pripravovaní čakatelia Justičnou akadémiou, minimálne na konci svojho obdobia, nevidím racionálny dôvod takýmto spôsobom zabrzdiť činnosť Justičnej akadémie.

Druhý pozmeňujúci návrh. Ústavnoprávny výbor prijal pozmeňujúci návrh, ktorý vychádza z návrhu Súdnej rady, a ja s ním súhlasím. Súhlasím s ním aj preto, že sudcov je dvakrát viac ako prokurátorov, takže ten pomer tam nesedí. A druhá vec je, že Justičná akadémia aj po stránke hospodárskej bude rozpočtová organizácia ministerstva spravodlivosti. Zodpovednosť za jej hospodárenie pred poslancami Národnej rady bude niesť minister spravodlivosti. To znamená váš model, ktorý ste navrhli, pán poslanec, menovanie bez zodpovednosti, sa mi zdá byť nesprávny a nekorektný. Myslím si, že kompromis, ktorý sa dosiahol na ústavnoprávnom výbore, vyjadrený v návrhu Súdnej rady, sme akceptovali aj my a myslím si, že by mohol byť prejavený aj vo vôli Národnej rady. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa aj vy vyjadriť k rozprave? Pán poslanec Madej, ja vám nemôžem udeliť slovo. Procedurálny návrh? Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi.

R. Madej, poslanec: Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca, pri tej príležitosti ešte v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom na listine B prosím vyňať na osobitné hlasovanie bod 4 spoločnej správy. Len toľko, ďakujem pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán spravodajca, ešte sa chcete k rozprave vyjadriť? Ďakujem. Ďakujem, pán spravodajca, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom je druhé čítanie o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 337, spoločnú správu máte ako tlač 337a. Prosím, pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti pán Lipšic, aby ste návrh zákona pred poslancami odôvodnili.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dlhoročným cieľom rezortu spravodlivosti je snaha zrýchliť súdne konanie. Nie je to možné urobiť jednoducho, ale veľmi dôležitým prvkom tejto snahy je posilňovanie súdov adekvátnym odborným administratívnym aparátom, ktorý môže odbremeniť sudcov od úkonov, ktoré nemusia vykonávať sudcovia. Tým pádom im šetriť čas na rozhodovanie v merite veci a urýchľovať celý proces súdneho konania. K tomu smeruje aj vládny návrh zákona o súdnych úradníkoch, kde sa stanovujú tri kategórie súdnych úradníkov - vyšší súdni úradníci, súdni tajomníci a potom probační a mediačni úradníci. Vyšší súdni úradníci od januára tohto roku už pôsobia na našich súdoch, je ich už 400 od leta a výrazným spôsobom pomáhajú sudcom v ich práci, od januára budúceho roku príde posledná časť, 200 vyšších súdnych úradníkov, čím sa ich počet zavŕši na počte 600.

Zákon o vyšších súdnych úradníkoch, prijatý v minulom roku, upravil postavenie a právomoci tejto kategórie právnického povolania, ale nereagoval na úpravu, ktorá v rámci zákona o štátnej službe považuje za zamestnanca súdu, ktorý má aj rozhodovacie právomoci, aj právomoci súdneho tajomníka. Kategória súdnych tajomníkov ako štátnych zamestnancov súdu je pritom súčasťou projektu súdny manažment, kde súdni tajomníci vykonávajú jednoduché procesné úkony súdu. Ústava Slovenskej republiky v čl. 142 ods. 2 považuje zamestnancov všeobecných súdov za osoby oprávnené rozhodovať len na základe poverenia sudcu v rozsahu upravenom zákonom. Do legislatívneho procesu bol predložený aj návrh zákona o registrácii údajov v Obchodnom registri, o ktorom bude o nejakú chvíľu rokovať Národná rada, v rámci ktorého registráciu ako formálny úkon bude vykonávať vyšší súdny úradník. Zákon reaguje aj na túto navrhovanú právnu úpravu a osobitne upravuje právomoc súdneho úradníka vykonávať registráciu podľa osobitného zákona. Odlíšenie postavenia vyšších súdnych úradníkov, u ktorých sa dobudúcna predpokladá ako podmienka len vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, od súdnych tajomníkov, dáva možnosť v systéme súdnictva určiť, v ktorých prípadoch a najmä v ktorých druhoch konaní môže rozhodovať vyšší súdny úradník a ako môže každý súd využiť prácu a schopnosti súdnych tajomníkov.

Návrh zákona považuje vyššieho súdneho úradníka za spôsobilého vykonávať skutkové a právne rozbory vecí a postupne počíta s možnosťou jeho fungovania v systéme ako asistenta sudcu. Ide o ďalší krok, ktorým by bolo možné dosiahnuť najmä odbúranie vysokého počtu nevybavených vecí.

Zákon o štátnej službe čiastočne rešpektoval osobitné postavenie justície a otázku prípravy na vykonanie kvalifikačnej skúšky ponechal na zákonnú úpravu, ktorú mala vo svojej kompetencii vyriešiť prokuratúra a súdy. Pre kategóriu súdnych úradníkov upravuje tento návrh zákona odbornú prípravu počas prípravnej štátnej služby a vykonanie kvalifikačnej skúšky, ktorá je podmienkou na výkon stálej štátnej služby. Navrhovaná zákonná úprava počíta s tým, že vyšší súdni úradníci budú môcť po splnení náročných podmienok pre prácu v justícii po získaní dostatočných praktických skúseností požiadať o vykonanie odbornej justičnej skúšky s možnosťou obsadiť potom voľné sudcovské miesto, keď splnia všetky zákonom predpokladané náležitosti. Dovoľte mi na záver vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe. Ďakujem, pani podpredsedníčka.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z gestorského, ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Alexejovi Ivankovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, odbehol teraz, (So smiechom.) vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o súdnych úradníkoch, tlač 337, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o súdnych úradníkoch, ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením zo 16. septembra 2003 pod číslom 443 pridelila vládny návrh zákona o súdnych úradníkoch na prerokovanie týmto výborov: ústavnoprávnemu výboru, ďalej Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Vládny návrh zákona o súdnych úradníkoch, tlač 337, odporučili Národnej rade schváliť tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením z 21. októbra 2003, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 177 z 8. októbra 2003 a Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 143 z 8. októbra 2003. Z uznesení výborov Národnej rady, tak ako je to uvedené v spoločnej správe pod bodom III, sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, je ich celkom 8. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne s návrhom všetkých 8 schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o súdnych úradníkoch, tlač 337, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o súdnych úradníkoch schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov Národnej rady po prerokovaní vládneho návrhu zákona o súdnych úradníkoch, tlač 337, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady zo 16. októbra 2003 pod číslom 283. Pani predsedajúca, skončil som, otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto bodu rokovania.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Nech sa páči, kto ešte má záujem, môžete sa prihlásiť ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec Abelovský, po ňom pán poslanec Elsner.

M. Abelovský, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, prednášam pozmeňujúci návrh k § 22 prerokúvaného zákona, ktorý znie: "Vyšší súdny úradník, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore právo na Právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike, alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní II. stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, nepretržite vykonával funkciu vyššieho súdneho úradníka najmenej 3 roky, môže požiadať ministra spravodlivosti Slovenskej republiky o vykonanie odbornej justičnej skúšky podľa osobitného predpisu." Odôvodnenie: Z hľadiska získania odborných skúseností je trojročná odborná prax na súde považovaná za dostatočnú. Takúto prax majú predpísanú aj právni čakatelia na súde, ktorí po vykonaní skúšky a dosiahnutia veku 30 rokov sa stávajú sudcami. Počas tohto obdobia by vyšší súdny úradník pri praktickom vykonávaní konkrétnych úkonov mal získať vedomosti a odborné znalosti nevyhnutné pre výkon funkcie sudcu. Dĺžka odbornej príprava je porovnateľná s dobou prípravy iného druhu na výkon funkcie sudcu, ako aj s prípravou na výkon porovnateľných právnických profesií, ako je to u prokurátorov, advokátov a podobne. Samozrejme, teda integrujúcou časťou tohto môjho pozmeňujúceho návrhu je právo ministra spravodlivosti po absolvovaní trojročnej praxe povoliť takémuto žiadateľovi vykonanie tej skúšky, alebo nie. Čiže výlučne závisí len od ministra, či takémuto uchádzačovi vyhovie, alebo nie. V texte zákona prakticky je to možné až po dosiahnutí 30. roku veku, čo podľa môjho názoru diskriminuje tých vyšších súdnych úradníkov, ktorí majú vysokoškolské právnické vzdelanie, ktorí skončia fakultu vo veku, ja neviem, 23, 24 rokov a dlhých 6 rokov musia pôsobiť potom v takomto statuse bez toho, aby mali aspoň možnosť, teda v zákone zakotvenú možnosť požiadať ministra spravodlivosti o vykonanie odbornej justičnej skúšky. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Elsner...

J. Elsner, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh v zmysle rokovacieho poriadku v tomto znení: Žiadam, aby v § 5 sa vypustili navrhované znenia pod písm. a) a c), následne na to žiadam zmeniť označenie písm. b), d), e), f), g), h), i) na a), b), c), d), e), f), g), h) a i). V § 5 doplniť písm. j) v znení: "v konaní starostlivosti o maloletých". V § 10 ods. 2 doplniť o písm. f) v znení: "o návrhu na vydanie platobného rozkazu vrátane rozhodnutia o oneskorene podanom odpore, odpore podanom bez odôvodnenia, odpore podanom neoprávnenou osobou a zrušenie platobného rozkazu". V § 10 ods. 2 doplniť o písm. f) v znení: "v konaní o dedičstve s výnimkou, 1. spoludedičov o dedičské právo, 2. odňatie veci poverenému notárovi, 3. vrátenie veci notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo zmenu uznesenia, 4. konanie o dedičstve alebo o jeho časti, ktoré sa nachádza v cudzine, konania o dedičstve po poručiteľovi, ktorý zomrel v cudzine alebo bol cudzím štátnym príslušníkom, 6. nariadenie likvidácie dedičstva, 7. privolenie súdu k úkonom dedičov na predaj alebo iné opatrenia." V § 10 ods. 2 navrhujem vypustiť písm. b). Odôvodnenie týchto mojich návrhov vychádza v podstate z určitej komunikácie s viacerými sudcami Slovenskej republiky, ktorí ma požiadali, teda, o predloženie týchto pozmeňujúcich návrhov asi v tom zmysle, že chápu zmysel a podstatu tohto zákona, že tu sa v podstate vytvára priestor pre sudcu, aby mal svojho osobného, dá sa povedať asistenta, ktorý v podstate svojou činnosťou prispeje k urýchleniu konania, zjednoduší, teda, bežné procesné úkony, ktoré súvisia s rozhodnutím o veci samej. Myslím si, pán minister, a dovoľte mi povedať svoju myšlienku, že to je jeden zo zákonov, za ktorý vám sudcovia Slovenskej republiky vyjadria poďakovanie. Je to skutočne zákon, ktorý sudcom pomôže naplniť zmysel a podstatu svojej práce, a myslím si, že teda odbúrame aj momentálny stav, ktorý v podstate pretrváva na Slovensku, že sa súdy snažia získať vo verejnosti svoje uznanie, čo v podstate vzhľadom na dĺžku konania a rôzne iné procesné problémy, ktoré v súvislosti s tým nastávajú, teda toto spoločenské uznanie nemajú.

Žiadam vás, panie poslankyne, poslanci, aby ste tento môj návrh podporili. Opakujem ešte raz, požiadali ma o to viacerí sudcovia, že im to urýchli konania, respektíve že sú to agendy, ktoré dodnes robili súdne tajomníčky alebo súdni tajomníci a že teda nepredpokladajú, že by bolo nutné to preniesť na vyšších súdnych úradníkov už aj vzhľadom na to, ako som povedal, že ide o ľudí s vyšším právnickým vzdelaním, ako aj, že teda by mali byť hlavne pravou rukou sudcu vo veciach, v ktorých konajú. Ďakujem veľmi pekne.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Abelovský.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Chcel by som mať jeden procedurálny návrh, ktorý súvisí s návrhom, ktorý som predniesol, teda pozmeňujúcim návrhom, aby zo spoločnej správy bod 7 bol vyňatý na samostatné hlasovanie. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave? Nech sa páči.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Abelovského. Ja sa skôr prikláňam k verzii, ktorú schválil ústavnoprávny výbor, to znamená, že vyšší súdny úradník bude môcť požiadať o vykonanie odbornej skúšky za splnenia dvoch podmienok - trojročnej praxe a veku 30 rokov. Ja by som ešte rád povedal, že to požiadať znamená, že mu musí byť vyhovené. Ja si nemyslím, že by minister spravodlivosti mal rozhodovať, komu vyhovie a komu nie. Ak niekto splní podmienky, mal by mať nárok vykonať odbornú justičnú skúšku na Justičnej akadémii. A teraz prečo tých 30 rokov je takých dôležitých. Pretože 30 rokov je vekový cenzus pre vymenovanie sudcu. Je naším záujmom, aby vyšší súdni úradníci zostali v justícii. Ak prax vyššieho súdneho úradníka bude len alternatívou k praxi advokátskeho koncipienta, budeme mať absolútne štandardnú situáciu, že príde vyšší súdny úradník na súd, bude mať 3 roky praxe, urobí si justičnú skúšku, nebude sa môcť sa prihlásiť na konkurz na sudcu, lebo nebude spĺňať vekovú požiadavku, a z justície odíde. Jednoducho, tá podmienka 30 rokov tam je kľúčová práve preto, aby v tom okamihu už vyšší súdny úradník mohol ašpirovať na výkon funkcie sudcu. V opačnom prípade po troch rokov praxe, po vykonaní skúšky vyšší súdni úradníci tak ako dnes justiční čakatelia z justície odídu. A tí, ktorí budú dobrí v advokácii, sa po 4 rokoch, keď už dosiahnu vekový cenzus, do justície nevrátia. Takže považujem to riešenie, ktoré schválil ústavnoprávny výbor, za vyvážené a dobré a nepovažujem pre justíciu za dobré riešenie to, ktoré navrhol pán poslanec Abelovský.

K pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Elsnera. Ja som sa, priznám, nemal možnosť si ich preštudovať, lebo až teraz boli podané, ale musím povedať, že celým alebo základným cieľom návrhu zákona je, aby sa rozšírili kompetencie súdnym úradníkom. Ale musí to mať nejaké rozumné hranice. Napríklad vydávanie platobných rozkazov je v zásade rozhodnutie v merite veci. Po vstupe do Európskej únie bude takéto rozhodnutie vykonateľné vo všetkých krajinách Európskej únie. Súdni tajomníci nemajú právnické vzdelanie ani prvého, ani druhého stupňa, to majú len vyšší súdni úradníci. Takže z toho dôvodu nejako veľmi široko rozširovať kompetencie súdnych tajomníkov aj na rozhodovanie v skrátenom konaní sa mi zdá byť nie celkom vyvážené. Proste musí to mať nejakú hranicu, nejaký balans. A myslím, že ten balans sme v návrhu zákona odhadli správne. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Ďakujem. Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračovať budeme druhým čítaním o

Vládny návrh zákona máte ako tlač 338, spoločnú správu výborov ako tlač 338a. Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, pred týždňom som tu zdôvodňoval v prvom čítaní novelu zákona o prokurátoroch, ktorá mala identické znenie, a povedal som, že s nie veľkou radosťou uvádzam tento návrh zákona. To isté platí aj o tomto návrhu. Týmto uznesením, vládnym uznesením som bol zaviazaný predložiť novelu tohto zákona s cieľom neuplatniť v roku 2004 ďalší plat sudcu za mesiac november, inými slovami štrnásty plat sudcu. Navrhovaná právna úprava reaguje na uvedené uznesenie a v rámci prechodných ustanovení platného zákona pozitívnym vymedzením ustanovuje podmienky a splatnosť ďalšieho platu na rok 2004 a zároveň posúva účinnosť ustanovenia § 77 platného zákona, ktorý stanovuje podmienky na priznanie ďalších platov v príslušnom kalendárnom roku. Dovoľte mi, vážená snemovňa, na záver vyjadriť súhlas s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v informácii o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Vlastimilovi Ondrejkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil stanovisko a návrh gestorského výboru.

V. Ondrejka, poslanec: Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2003 č. 453 pridelili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol tento zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Súdna rada Slovenskej republiky vo svojom stanovisku z 22. septembra 2003, predloženom podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2003 Z. z., vyjadrila nesúhlas s návrhom zákona. Zásadne nesúhlasí s ďalším obmedzovaním platových náležitostí sudcov. Poukazuje na skutočnosť, že výkonná moc opakovane prijíma opatrenia, ktorými odníma sudcom zákonne priznané práva, a pripomína, že sa tak robí napriek predchádzajúcemu uisteniu, že už skoršie a opakované reštriktívne opatrenia platov sudcov boli poslednými obmedzeniami v tejto oblasti. Súdna rada ďalej zásadne odmieta ďalšie a opakované reštriktívne opatrenia v platových pomeroch sudcov. Zdôraznila, že zákonom stanovené platové náležitosti sudcov patria medzi významné záruky nezávislosti súdnej moci, opakované a citeľné zásahy do zákonom priznaných práv sudcov nesvedčia o úcte k princípu nezávislosti súdnej moci a vážne narúšajú uvedený základný princíp demokratického štátu. Súdna rada Slovenskej republiky v dôsledku toho dôrazne protestovala proti predkladanému návrhu zákona a neodporúča jeho prijatie.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon číslo 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením číslo 179 z 8. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením 132 z 9. októbra 2003. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť, nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto správy vyplýva pozmeňujúci návrh. V prvom bode úvodná veta znie: Čl. I, sa za § 151b vkladá 151c, ktorý vrátane nadpisu znie: "Výbory Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a pre obranu a bezpečnosť ho navrhli." Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uvedený v uzneseniach pod bodom III, rokoval 16. októbra 2003 o spoločnej správe s odporúčaním návrh zákona schváliť. Ústavnoprávny výbor spoločnú správu neschválil. Uznesením zo 16. októbra číslo 284 poveril poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vlastimila Ondrejku, aby podľa § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov, ktorým bol zákon pridelený, a predkladal ďalšie návrhy na postup podľa § 81 ods. 2, 82, ods. 1, 83 ods. 4 a 84 ods. 2, 86. Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem, pán spravodajca a prerušujem zároveň rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme druhým čítaním o

Vládny návrh zákona máte ako tlač 366, spoločnú správu ako tlač 366a. Prosím, pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, pán Lipšic, aby ste vládny návrh pred poslancami odôvodnili.