D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pani poslankyne, páni poslanci, ide o návrh zákona, ktorý nadväzuje na pred chvíľkou prerokovaný návrh zákona o súdnych úradníkoch. Predloženým vládnym návrhom zákona sa zavádza do slovenského právneho poriadku nový inštitút probačných a mediačných úradníkov. Probační a mediační úradníci by sa mali stať súčasťou odborného aparátu na súdoch a zabezpečiť úlohy v trestnom konaní, ktoré pre nich vyplývajú tak z predloženého zákona, z platných trestných kódexov, ale aj z pripravovanej rekodifikácie trestného práva. Návrh zákona zároveň vymedzuje pôsobnosť, práva a povinnosti probačného a mediačného úradníka tak, aby mal dostatok kompetencií na účinné pomáhanie pri aplikácii takzvaných odklonov v trestnom konaní a pri ukladaní alternatívnych trestov. Návrh zákona o probačných a mediačných úradníkoch upravuje mediáciu, teda zmierovacie konanie, a úkony vykonávané v rámci mediačných činností. Tieto si vyžadujú zákonnú úpravu, keď je potrebné pri používaní alternatívnych spôsobov trestného konania, najmä pri príprave a sprostredkovaní dohody medzi obvineným a poškodeným zaistiť nestranný a najmä citlivý prístup, ktorý nie je možné vyžadovať od samotných orgánov činných v trestnom konaní. Na druhej strane je však potrebné zabezpečiť nadväznosť na rozhodovanie týchto orgánov. Zároveň predkladaný návrh zákona upravuje probáciu a úkony vykonávané pri probačnej činnosti. Podstatou probácie je konštruktívna metóda prevýchovy a iného pozitívneho ovplyvňovania správania sa páchateľa trestného činu, ktorá je založená na vzájomnej kombinácii prvkov kontroly, pomoci a poradenstva. Uplatnenie probácie vedie k zvýšeniu účinnosti trestnej sankcie a páchateľ je ušetrený od škodlivých dôsledkov výkonu trestu odňatia slobody.

Koncepcia zákona o probačných a mediačných úradníkoch vychádza z nového poňatia restoratívnej justície, ktorá kladie dôraz na odstránenie konfliktu, ktorý vznikol medzi páchateľom trestného činu a poškodeným. Zároveň chcem zdôrazniť, že probácia a mediácia sú prvky uplatniteľné pri menej závažných deliktoch. My sme už novelou Trestného zákona, ktorú snemovňa pred niekoľkými mesiacmi schválila, išli cestou sprísňovania sankcií pre páchateľov najzávažnejších deliktov, najmä násilných trestných činov, ktoré útočia proti životu a fyzickej integrite našich občanov. Na strane druhej však treba hľadať alternatívne formy pre menej závažné delikty, najmä pre delikty spôsobené nedbanlivostnou formou zavinenia, a tým smerom sa orientujú alternatívne tresty, vrátane probácie alebo alternatívne spôsoby trestného konania, teda mediácia.

Vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona. Keďže obsahuje legislatívne zmeny za účelom zlepšenia postavenia obete trestného činu, na ktorej súhlase je závislé rozhodnutie zmiery, čo je obsiahnuté aj medzi opatreniami vo vládnom programe v časti spravodlivosť.

Dovoľte mi na záver, sa poďakovať za vecné a pružné prerokovanie vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch Národnej rady. Pritom k obidvom pripomienkam uvedeným v spoločnej správe výborov vyjadrujem súhlas a odporúčam ich schváliť, rovnako ako to navrhuje gestorský Ústavnoprávny výbor. Ďakujem, pani podpredsedníčka.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, pánovi poslancovi Miroslavovi Abelovskému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona vo výboroch, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, pán minister. Podávam spoločnú správu. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o probačných a mediačných úradníkoch podľa § 79 ods. 1 rokovacom poriadku urobil túto spoločnú správu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra tohto roku pod číslom 454 prideľuje vládny návrh zákona o probačných a mediačných úradníkoch v znení a doplnení niektorých zákonov ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Vládny návrh o probačných a mediačných úradníkoch v znení a doplnení niektorých zákonov odporučili Národnej rade schváliť, po prvé ústavnoprávny výbor uznesením zo 7. októbra 2003, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením z 8. októbra 2003 a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť z 9. októbra 2003. Z uznesení výboru Národnej rady pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe a máte ich v poslaneckých laviciach. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch pod bodom 1 spoločne s návrhom tieto schváliť.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o probačných a mediačných úradníkoch v znení a doplnení niektorých zákonov pod bodom 3 tejto správy stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh o probačných a mediačných úradníkoch v znení a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v tejto správe.

Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o probačných a mediačných úradníkoch bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Slovenskej republiky 16. októbra 2003 pod číslom 288. Ďakujem. Pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku do rozpravy, otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 366. V § 1 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: "Za tým účelom minister spravodlivosti Slovenskej republiky zriadi ako svoj poradný orgán - Radu pre probáciu a mediáciu zloženú zo sudcov, prokurátorov, probačných a mediačných úradníkov, zástupcov orgánov štátnej správy a odborníkov z teórie a praxe. Podrobnosti o zložení a zásady jej činnosti upraví štatút, ktorý vydá minister spravodlivosti Slovenskej republiky." Ako odôvodnenie uvádzam, že je to potrebné upraviť výslovne v zákone a úlohou tohto poradného orgánu ministra bude spolupracovať pri koncepčnom a metodickom usmerňovaní výkonu probácie a mediácie. Ďakujem vám.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo?

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem, pani podpredsedníčka. Je to poradný orgán, ja súhlasím s jeho vznikom. Mohol by vzniknúť aj interným rozhodnutím na ministerstve, ale dôležité je, aby v zákone bolo povedané, kto v ňom je, aby v ňom neboli len ministerskí úradníci, ale aj sudcovia, prokurátori a ďalší ľudia z teórie a praxe. To je jediný význam, ktorý ten doplňujúci návrh má, a v tomto zmysle jeho znenie podporujem. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán spravodajca, chcete sa k tomu vyjadriť? Ďakujem. Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

Vládny návrh zákona ste pred prvým čítaním dostali ako tlač 342, spoločnú správu výborov máte ako tlač 342a. Prosím, pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, pán Lipšic, aby ste návrh zákona odôvodnili.

D. Lipšic, minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Predložený návrh zákona upravuje po prvé zodpovednosť štátu za činnosť orgánov verejnej moci, čiže štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, verejnoprávnych inštitúcií, orgánov záujmovej samosprávy, fyzických alebo právnických osôb, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Po druhé zodpovednosť územnej samosprávy pri výkone samosprávnych funkcií v samostatnej pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, po tretie v rámci spoločných ustanovení návrh zákona obsahuje pre všetky orgány verejnej moci spoločnú právnu úpravu v prípadoch, kde je možná a žiadúca. To je otázka lehôt, regresu, predbežného prerokovania návrhu. Návrh zákona upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, druhý okruh bude predstavovať zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a zároveň je v rámci návrhu zákona samostatne upravená zodpovednosť štátu za nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe.

Navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí, ako aj na rozpočty vyšších územných celkov, ktorý je však bližšie nešpecifikovateľný. Výška náhrady škody bude obdobne ako pri platnom zákone závisieť od toho, v akom rozsahu orgány verejnej moci svojím rozhodovaním porušujú zákony alebo nesprávne postupujú a akú škodu týmto konaním spôsobia. Na záver si dovoľujem vyjadriť súhlas s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov. Ďakujem, pani podpredsedníčka.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru, pani poslankyni Jane Laššákovej. Prosím, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. Pred tým ako budem informovať o správe ústavnoprávneho výboru ako gestorského výboru, by som len chcela podotknúť, že pod ďalším bodom programu, teda pod označením č. 70 máme taký istý návrh na vydanie zákona o zodpovednosti za výkon verejnej moci a tam som tiež spravodajkyňa, len proste na to upozorňujem, že zrejme keď rokujeme o vládnom návrhu zákona, tak asi by sme o tom druhom návrhu zákona pána poslanca Drgonca nemali rokovať.

A teraz mi dovoľte, aby som vám predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. septembra 2003 č. 442 pridelila vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona, tak ako je to uvedené v § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Po tretie, vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením ústavnoprávneho výboru č. 270 z 8. októbra, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 178 z 8. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 106 z 8. októbra 2003 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 131 z 9. októbra 2003.

Spoločná správa vám bola rozdaná do lavíc a v bode 4 spoločnej správy sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, spolu je ich 5, a takisto sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k čl. 5. Gestorský výbor odporúča a o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: spoločne o bodoch 1, 2, 4 a 5 s návrhom gestorského výboru schváliť. Osobitne o bode 3 s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

Spoločná správa Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky 16. októbra 2003, uznesením č. 285. Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden z poslancov. Otváram možnosť sa ústne prihlásiť do rozpravy. Uzatváram túto možnosť a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pani spravodajkyni, zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Podľa programu máme pokračovať druhým čítaním o

Návrh zákona máte ako tlač 209 a spoločnú správu výborov ako tlač 209a. Pán poslanec Drgonec, prosím, aby ste sa ujali slova a aby ste návrh odôvodnili a musíte sa prihlásiť. (Hlas v sále.) Aha. Prosím, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Drgoncovi, ktorý hovorí, že sa snaží prihlásiť, a neobjavuje sa jeho meno na svetelnej tabuli. Áno, už to tak je. Procedurálny návrh, pán poslanec Drgonec, nech sa páči.

(Hlas v rokovacej sále.) Ešte poprosím zapnúť mikrofón, ja to môžem zopakovať, ale bola by som rada, keby všetci počuli pána poslanca Drgonca.

J. Drgonec, poslanec: Takže oznamujem, že beriem návrh zákona späť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec sťahuje svoj návrh zákona. My budeme pokračovať druhým čítaním o

Vládny návrh zákona ste pred prvým čítaním dostali ako tlač 359, spoločnú správu máte ako tlač 359a. Aj tento vládny návrh zákona snemovni odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Pán minister, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády SR, minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci, základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým odstránenie určitých nedostatkov, ktoré sú v platnej právnej úprave, a priblíženie práva pružnému vývoju v európskom kontexte, pretože účinná ochrana označení pôvodu výrobkov je nevyhnutná na fungovanie voľného, no súčasne aj bezpečného pohybu tovarov. Slovenská republika a jej právny predchodca od začiatku participovali na systéme medzinárodnej ochrany označení pôvodu výrobkov, ktorý je predovšetkým reprezentovaný Lisabonskou dohodou o ochrane a označení pôvodu výrobkov a ich medzinárodného zápisu.

Pri príprave návrhu zákona vychádzal predkladateľ - vláda Slovenskej republiky - z ustanovení medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná, predovšetkým však prihliadal na úpravu ochrany označení pôvodu výrobkov v rámci komunitárneho práva. Návrh zákona je prispôsobený uvedenému právnemu aktu, konkrétne nariadeniu Rady zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín s cieľom vytvorenia podmienok na bezchybné fungovanie komunitárneho režimu ochranných označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení aj pre komunitárnym právom vymedzené poľnohospodárske výrobky a potraviny pochádzajúce zo Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona bol prerokovaný v štyroch výboroch Národnej rady, pričom ako gestorský výbor bol určený výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbory odporúčajú schváliť predložený návrh zákona s nepatrnými zmenami a doplnkami. Navrhnuté systémové zmeny sledujú lepšiu prehľadnosť a aplikovateľnosť ustanovení, terminologické zosúladenie s dikciou nariadenia Rady č. 2081/92, precizovanie znenia, odstránenie nevykonateľnej požiadavky pôvodného znenia spočívajúcej v odstránení nedostatkov návrhov na zrušenie zápisu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, precizovanie vývoja od Európskych spoločenstiev k Európskej únii, spresnenie názvu úradného vestníka, v ktorom sú zverejňované právne predpisy vydávané v Európskej únii, a odstránenie kontradiktórnosti niektorých ustanovení návrhu zákona. Pretože navrhované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov nenarúšajú pôvodnú filozofiu a zmysel návrhu zákona, nemám voči nim pripomienky a vyjadrujem s nimi súhlas. Ďakujem, pani podpredsedníčka.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona vo výboroch a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedníčka, predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Prednesiem vám spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov, zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú ste dostali ako tlač 359 v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 455 zo 17. 9. 2003 pridelila predmetný návrh zákona o označeniach pôvodu výrobkov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady návrh zákona neprerokovali.

Po druhé, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Vládny návrh zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: ústavnoprávny prerokoval návrh zákona 3. 10 a odporučil schváliť so zmenami a doplnkami, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval 9. 10. a uznesením č. 192 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 7. 10. 2003 a uznesením č. 178 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo pre rokoval návrh 7. 10. a uznesením č. 91 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami.

Po štvrté, z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré ste všetci dostali ako tlač 359a. Je to spolu 12 pozmeňujúcich návrhov. Myslím, že ich nemusím všetky čítať podrobne, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11 a 12 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť, o bode 8 hlasovať s odporúčaním neschváliť. Bod 8 je totožný s bodom 7, len nejaké drobné zmeny, s ktorými sa môžete oboznámiť v spoločnej správe výborov, čiže ak schválime bod 7, je bezpredmetné schvaľovať bod 8.

Po piate, gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o označeniach pôvodu výrobkov a o zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu, tlač 359a, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 189 zo 14. 10. 2003. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 75 ods. 5 rokovacieho poriadku. Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem, pán spravodajca. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Podľa zmeny, ktorú sme schválili v programe dnešného rokovania, teraz nasleduje pôvodný bod 63, a to

ktorý prerokúvame v druhom čítaní. Návrh zákona máte ako tlač 344, spoločnú správu výborov ako tlač 344a. Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Pán minister, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Milé pani poslankyne, vážení páni poslanci. Cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečenie čo najväčšej možnej aktuálnosti a dostupnosti údajov obchodného registra a tým i naplnenie základnej funkcie obchodného registra, funkcie publikačnej, t. j. zverejňovania údajov o obchodných spoločnostiach, prípadne o ďalších podnikateľských subjektoch, ktoré umožňuje tretím osobám prijímať vo vzťahu k osobám zapísaným do obchodného registra rozhodnutia so znalosťou veci. Navrhovaná právna úprava reaguje na negatíva súčasného systému vedenia obchodného registra, ktoré možno považovať najmä za dôsledok samotného charakteru konania vo veciach obchodného registra, majúceho podobu bežného súdneho konania, v rámci ktorého je súd podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu ustanovené právnymi predpismi. Zdĺhavý a v niektorých prípadoch málo transparentný proces schvaľovania a materiálneho preskúmania návrhov na zápis do obchodného registra navyše predstavuje veľkú pracovnú záťaž registrových súdov a sudcov, čo sa výraznou mierou prejavuje aj na samotnej dĺžke trvania konania. V existujúcej podobe takto súčasný systém vedenia obchodného registra predstavuje významnú brzdu ekonomiky Slovenskej republiky a je faktorom, ktorý nepriaznivo pôsobí na ochotu zahraničných osôb investovať v našej republike.

Druhou požiadavkou, na ktorú reaguje navrhovaná právna úprava, je požiadavka zosúladenia nášho právneho poriadku s právom Európskej únie a Európskych spoločenstiev, pričom ide najmä o vytvorenie predpokladov na zapracovanie požiadaviek, vyplývajúcich zo zmien prvej smernice o práve obchodných spoločností, ktorá upravuje problematiku zverejňovania údajov o obchodných spoločnostiach do nášho právneho poriadku. Citovaná obchodná smernica v horizonte roku 2007 predpokladá elektronickú komunikáciu zúčastnených strán s obchodným registrom, čo si v podmienkach Slovenskej republiky nevyhnutne vyžaduje sformalizovanie, zautomatizovanie, zrýchlenie a zjednodušenie celého systému vedenia obchodného registra. Navrhovaná právna úprava obchodného registra je za účelom dosiahnutia uvedených cieľov zakotvená na nasledovných princípoch: Vedenie obchodného registra bude ponechané v právomoci súdov. Z hľadiska vecnej príslušnosti bude na registráciu príslušných 8 súčasných registrových súdov, teda okresných súdov v sídle jednotlivých krajov. Zmení sa právna povaha registrácie, keďže registrácia v zmysle návrhu zákona o obchodnom registri nebude mať povahu občianskeho súdneho konania, ale bude predstavovať úkon súdu, čiže bude spadať pod inú činnosť súdu podľa siedmej časti občianskeho súdneho poriadku. Na postup pri zápise údajov do obchodného registra a na uloženie listín do zbierky listín sa nebude vzťahovať OSP, návrhy na zápis a ich prílohy sa budú preskúmavať najmä z formálneho hľadiska, to znamená, že súd bude skúmať len úplnosť podaného návrhu na zápis vrátane jeho príloh, súlad údajov uvedených v návrhu na zápis s údajmi vyplývajúcimi z príloh ako aj splnenie ďalších, zákonom taxatívne vymedzených podmienok.

Agenda registrácie a ukladania listín do zbierky listín bude vyňatá z rozhodovacej činnosti sudcov a jej vybavovanie bude prenesené na vyšších súdnych úradníkov, čo bude možné v dôsledku tej skutočnosti, že už nepôjde o rozhodovací proces v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Právo navrhovateľa na podanie opravného prostriedku bude garantované zakotvením možnosti podania námietok proti nevykonaniu zápisu navrhovaných údajov, o ktorých bude rozhodovať sudca v občianskom súdnom konaní podľa novelizovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Návrhy na zápis budú formalizované do podoby formulárov a ustanoví sa presný zoznam príloh, ktorými bude potrebné návrh na zápis doložiť, čo výrazným spôsobom uľahčí jednak pozíciu osôb podávajúcich návrh na zápis, jednak zjednoduší proces spracúvania návrhov na zápis.

Zákon ustanovuje - a to považujem za veľmi významné -, fixnú lehotu na vykonanie zápisu, päť pracovných dní, ktorú bude možné predĺžiť o ďalších päť dní len z výnimočných a objektívnych dôvodov, spočívajúcich v problematickej prevádzke samotného registrového súdu. Návrh zákona o obchodnom registri výrazným spôsobom zlepší predpoklady pre fungovanie podnikateľskej sféry vo vzťahu k obchodnému registru a prispeje k vytvoreniu vhodných podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiadúceho ekonomického rastu. Nový systém vedenia obchodného registra súčasne prispeje aj k zvýšeniu transparentnosti činnosti obchodného registra, k zrýchleniu a zjednodušeniu celého konania, najmä z pohľadu užívateľov obchodného registra. Navrhovaná právna úprava zároveň smeruje aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenského podnikateľského prostredia voči zahraničiu, keďže vytvára lepšie predpoklady pre rozvoj podnikateľských aktivít zahraničných osôb v Slovenskej republike. Návrh zákona je z uvedeného dôvodu v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky Slovenskej republiky.

Dovoľte mi vyjadriť súhlas s doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe. Dovoľte mi zároveň vyjadriť, síce k inému zákonu, ale poďakovanie pánovi poslancovi Drgoncovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru, za jeho postoj k prerokúvaniu návrhu zákona o zodpovednosti za škodu, ktorým, myslím, výrazne zvýšil pravdepodobnosť prijatia právnej úpravy, ktorá bude môcť efektívne sankcionovať úradníkov, ktorí nezákonne rozhodujú, alebo ich postup nie je v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi ich konanie. Išlo o gesto, ktoré oceňujem, schválenie vládneho návrhu zákona budem považovať nie za vec prestížnu, ale za vec, kde sme dosiahli veľmi rozumnú a dobrú dohodu. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru, pani poslankyni Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona vo výboroch, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. septembra 2003 č. 440 pridelila vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

Vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 268 zo 7. októbra 2003 a uznesením č. 268a zo 16. októbra 2003, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 179 zo 7. októbra 2003.

Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: v článku 1 je to celkom dva, sú celkom dva návrhy k článku 2, raz, dva, tri, tri návrhy k článku 3, raz, dva, tri, štyri návrhy a k článku 5 jeden návrh. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodom 1, 9 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v uzneseniach, uvedených pod bodom 3 tejto správy, a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. e) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru zo 16. októbra tohto roku pod č. 287. Skončila som, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondriaš. Pani spravodajkyňa, hlásite sa ako prvá do rozpravy, alebo môžete ísť potom v poradí?

J. Laššáková, poslankyňa: Potom pôjdem v poradí.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, máte slovo.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o obchodnom registri a o doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 344. Predkladaný vládny návrh zákona navrhujem zmeniť a doplniť takto:

Pozmeňujúci návrh č. 1. V obchodnom zákonníku sa za § 116 sa vkladá § 116a v tomto znení. Ods. 1. Imanie zaniknutej spoločnosti, ktorej oprávnený záväzok presahuje jej obmedzené ručenie, môže prejsť na inú spoločnosť, len ak spoločnosť, na ktorú toto imanie zanikajúcej spoločnosti prevádza tento záväzok, uzná čo do dôvodu a výšky a oprávnenému veriteľovi sa zaviaže, že ho uhradí v dohodnutej lehote nad rozsah svojho obmedzeného ručenia.

Ods. 2. Spoločník zaniknutej spoločnosti, ktorého obchodný podiel bol vyšší ako jeho pomer k výške obmedzeného ručenia tejto spoločnosti, môže založiť novú spoločnosť alebo vložiť vklad do inej spoločnosti, len ak sa zaviaže, že vo výške obchodného podielu preberá na seba oprávnený záväzok zaniknutej spoločnosti nad rozsah jej obmedzeného ručenia, tento záväzok uznáva čo do dôvodu a výšky a oprávnenému veriteľovi sa zaviaže, že ho splní v dohodnutej lehote.

Pozmeňujúci návrh č. 2 k návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 2 ods. 1 písm. r). Znenie písmena r) je nasledovné. Prevzatie záväzkov zaniknutej spoločnosti. A písmeno r) sa premenúva na písmeno s) a písmeno s) sa premenúva na písmeno t).

Pozmeňujúci návrh č. 3. K návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 3 ods. 1 písm. g). Znenie písmena g): Prevzatie záväzkov zaniknutej spoločnosti. A písmeno g) sa premenúva na písmeno h) a písmeno h) sa premenúva na písmeno i), písmeno i) sa premenúva na písmeno j), písmeno j) sa premenúva na písmeno k), písmeno k) sa premenúva na písmeno l), písmeno l) sa premenúva na písmeno m), písmeno m) sa premenúva na písmeno n), písmeno n) sa premenúva na písmeno o), písmeno o) sa premenúva na písmeno p). Myslím, že nabudúce to bude tak.

Pozmeňujúci návrh č. 4. K návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 7 ods. 3 sa za písmeno f) vkladá písmeno g) v tomto znení: Písmeno g): Spoločnosť prevzala záväzky zanikajúcej spoločnosti, ak preberá jej imanie. Za písmeno g) sa vkladá písmeno h) v tomto znení: Písmeno h): Spoločník prevzal záväzky zanikajúcej spoločnosti v rozsahu svojho obchodného podielu pri zakladaní novej spoločnosti alebo pri uskutočnení vkladu do novej spoločnosti.

Odôvodnenie pozmeňujúcich návrhov: Vládou navrhovaný zákon neupravuje zadlženosť a vysporiadanie záväzkov zaniknutej spoločnosti s ručením obmedzeným vo väzbe na inú spoločnosť s ručením obmedzeným. Ani špekulatívne prelievanie kapitálu z jednej spoločnosti do druhej spoločnosti, ako aj zakladanie novej spoločnosti alebo vkladanie podielu fyzickou osobou za tým istým účelom bezdôvodného obohatenia.

Zo skúsenosti vieme, že mnohé podnikateľské osoby vedome zadlžia spoločnosť s ručením obmedzeným, potom vyvolajú jej likvidáciu, záväzky vysporiadajú a následne prelejú aktíva do novej podnikateľskej právnickej osoby. Preto navrhujem uvedené ustanovenia do obchodného zákonníka a do predkladaného vládneho návrhu zákona. Žiadam hlasovať o každom pozmeňujúcom návrhu osobitne. Ďakujem vám za pozornosť.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pani spravodajkyňa, nech sa páči, máte slovo.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka, pán minister, dovoľte mi, aby som predložila pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozmeňujúci návrh vám bol všetkým rozdaný do lavíc. Môj pozmeňujúci návrh smeruje k článku 1 s tým, že v § 7 ods. 3 písm. f) sa bodka nahrádza bodkočiarkou a vkladajú sa slová: "Ak spoločnosť založil jeden zakladateľ, či podpísal zakladateľskú listinu a či je pravosť jeho podpisu na zakladateľskej listine úradne osvedčená." Svoj pozmeňujúci návrh odôvodňujem nasledovne: Navrhovaná zmena je reakciou na zmenu ustanovenia § 57 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej sa nebude vyžadovať, aby bola zakladateľská listina jednoosobovej obchodnej spoločnosti vyhotovená vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone, ale v nadväznosti na § 57 ods. 1 Obchodného zákonníka postačí, aby ju podpísal zakladateľ obchodnej spoločnosti a jeho podpis bol úradne osvedčený. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné upraviť znenie § 7 ods. 3 písm. f) návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré vymenúva skutočnosti, v ktorej je registrový súd povinný preveriť pred zápisom spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra a upresniť ho v tom zmysle, aby výslovným a jednoznačným spôsobom upravil aj prípad jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným.