Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Farkas bol posledným prihláseným do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k tomu, čo odznelo v rozprave? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie, ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Keďže sme odhlasovali, že bod 77 prerokujeme ako posledný bod tejto schôdze, ako ďalší bod nasleduje druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti niektorých medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy Slovenskej republiky.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 405. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 405a.
Návrh vlády odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Pavol Prokopovič.
Nech sa páči, pán minister.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. V súlade so záväzkom harmonizovať zmluvnú základňu Slovenskej republiky so zmluvnou základňou Európskej únie, ku ktorému sa naša republika zaviazala podpísaním prístupovej zmluvy k Európskej únii, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky materiál Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ukončením platnosti niektorých medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy Slovenskej republiky.
Úloha vykonať revíziu zmluvnej základne s cieľom dosiahnuť súlad medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky hospodárskeho charakteru s legislatívou EÚ, ES bola uložená tiež uznesením vlády Slovenskej republiky č. 412 z 28. mája 2003. Z procesu harmonizácie zmluvnej základne vyplýva povinnosť ukončiť niektoré existujúce zmluvné vzťahy, respektíve zmeniť alebo doplniť ich tak, aby vyhovovali záväzkom Slovenskej republiky ako budúceho člena Európskej únie v rámci jej spoločnej obchodnej politiky.
Zabezpečenie tejto úlohy je citlivá záležitosť tak z pohľadu politického, ako aj obchodnoekonomického a vyžadovalo si koordináciu činnosti vykonávaných viacerými rezortmi. Ministerstvo hospodárstva analyzovalo jednotlivé medzinárodné zmluvy a dohody hospodárskeho charakteru z hľadiska ich súladu s legislatívou Európskej únie a jej spoločnou obchodnou politikou.
V záujme zjednotenia prístupu všetkých zainteresovaných strán bola problematika medzinárodných zmlúv a dohôd konzultovaná s ďalšími príslušnými rezortmi, predovšetkým s ministerstvom zahraničných vecí, ministerstvom financií, ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako i orgánmi Európskej únie, so zainteresovanými partnerskými krajinami a ďalšími kandidátskymi krajinami.
Na základe uvedeného predložený materiál obsahuje zoznam konkrétnych medzinárodných zmlúv určených na ukončenie platnosti. Cieľom je tak zabezpečiť harmonizáciu zmluvnej základne čo najefektívnejšie a časovo najmenej náročne avšak pri dodržaní potrebných legislatívnych a procedurálnych postupov.
Pritom je potrebné túto úlohu splniť v požadovanom časovom horizonte, to znamená do vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Návrh na ukončenie platnosti niektorých medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy bol prerokovaný a schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky uznesením č. 858 z 10. septembra 2003.
Na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bol návrh prerokovaný v Zahraničnom výbore Národnej rady a v gestorskom Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Obidva výbory prijali uznesenie, ktorým odporúčajú predmetný materiál schváliť.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na základe uvedených skutočností si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto materiálu.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pána poslanca Stanislava Janiša, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady podáva ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ukončením platnosti niektorých medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy Slovenskej republiky, tak ako sú uvedené v tlači 405a.
Výbory Národnej rady - výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a zahraničný prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej stanoviská, tak ako sú uvedené v bode II tejto spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady v súlade s rokovacím poriadkom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ukončením platnosti niektorých medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Prosím, kto má záujem, aby sa v tejto chvíli prihlásil ústne. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán poslanec. Pán minister bude odôvodňovať aj nasledujúci zákon.
V druhom čítaní budeme rokovať o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 377, spoločnú správu výborov máte ako tlač 377a.
Prosím pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič, aby ste vládny návrh zákona odôvodnili.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľujem si predložiť na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní návrh novely zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Cieľom novely je harmonizácia spoplatnenia cestnej infraštruktúry s legislatívou Európskej únie. Novelou sa rozširuje užívanie vymedzených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktoré je možné užívať až po zaplatení úhrady, o vymedzené úseky ciest prvej triedy pre motorové vozidlá s celkovou hmotnosťou nad 3,5 tony. Zámerom tejto úpravy je tiež presmerovanie ťažkej dopravy z ciest prvej triedy na diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktoré sú na tento účel budované.
Týmto opatrením sa obmedzí nadmerné zaťaženie ciest prvej triedy, zvýši sa bezpečnosť cestnej premávky a bude mať priaznivejší dopad na ekologickú záťaž, čo vyvolávalo doteraz nespokojnosť občanov obcí, cez ktoré tieto cesty smerovali. Úprava sa netýka motorových vozidiel s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony.
V dôsledku inflácie za roky 2002, 2003 nárastu dĺžky spoplatnených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a potreby ďalších finančných prostriedkov na opravu a údržbu už prevádzkovaných úsekov navrhujeme zvýšenie výšky úhrad za užívanie týchto komunikácií. Táto úprava úhrad prinesie zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu v roku 2004 približne o 400 miliónov korún.
Okrem toho novela rieši aj niektoré ďalšie okruhy problémov. Umožňuje okrem iného aj obstarávať výstavbu a budúcu správu diaľnic a ciest na základe koncesnej zmluvy podľa zákona o koncesnom obstarávaní, a tým vytvára možnosť prípadného využitia mimorozpočtových zdrojov. Ďalej rieši aj okruh problematiky v súvislosti s presunom ciest druhej a tretej triedy z vlastníctva štátu do vlastníctva samosprávnych krajov a s tým spojenou správou a údržbou. Tiež poznamenávam, že akceptujeme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Na záver vás, pani poslankyne, páni poslanci, s ohľadom na predmet a ciele predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorý som uviedol, prosím o podporu pri prerokovaní tohto návrhu novely zákona a jeho schválenie.
Ďakujem za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, takzvaný cestný zákon, v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 377 v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s rokovacím poriadkom podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v druhom čítaní.
Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 465 zo 17. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona o pozemných komunikáciách na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali.
Po druhé. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Po tretie. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený nasledovne. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 3. októbra 2003 a uznesením č. 264 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 7. októbra 2003 a uznesením č. 169 odporučil Národnej rade schváliť návrh zákona so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval návrh zákona 8. októbra 2003 a uznesením č. 91 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh zákona 9. októbra 2003 a uznesením č. 133 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Po štvrté. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je spolu desať, ktoré nejdem prednášať, pretože ste ich v rámci tejto spoločnej správy všetci dostali, a všetkých desať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť a, samozrejme, hlasovať o bodoch 1 až 10 spoločne.
Po piate. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. v druhom čítaní, bola schválená uznesením č. 186 zo 14. 10. 2003. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade túto spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť.
Pán poslanec Jasovský, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.
J. Jasovský, poslanec: Vážená pani predsedajúca, pán minister, dámy a páni. Ku dňu účinnosti tohto zákona prechádza podľa § 3d ods. 2 zo štátu na samosprávne kraje vlastníctvo a správa ciest druhej a tretej triedy a zároveň podľa novo navrhovaného paragrafu pre správcu ciest prvej triedy je vytvorená aj možnosť previesť povinnosť udržiavať cesty prvej triedy na správcu alebo vlastníka ciest druhej a tretej triedy. Z uvedeného je teda zrejmé, že rozhodujúcu časť výkonov údržby na cestách budú zabezpečovať vlastníci, samosprávne kraje, respektíve správcovia, to znamená právnické osoby nimi zriadenom alebo založené na účely správy ciest, ciest druhej a tretej triedy.
Vládny návrh v bode 2 pri zavedení povinností samosprávneho kraja predkladať operačné plány zimnej údržby ciest v jeho vlastníctve na posúdenie a schválenie nie je neopodstatnený a je v rozpore s princípmi decentralizácie cestného hospodárstva zo štátu na samosprávne kraje. Z dôvodu racionálneho a odborného prístupu je navrhnutá alebo navrhujem novú formuláciu ustanovenia, ktorá deleguje miestne k príslušnému samosprávnemu kraju kompetenciu schvaľovať operačný plán zimnej údržby ciest po prerokovaní s ministerstvom pre všetky cesty podľa § 4a tohto zákona, ktorých údržba vyplýva samosprávnemu kraju zo zákona, respektíve zo zmluvného prevodu povinností pri cestách prvej triedy.
A preto v čl. 1 bod 2 navrhujem navrhnuté znenie nahradiť v plnom rozsahu takto: V § 3d sa ods. 9 dopĺňa písm. d), ktoré znie: "Po d schvaľuje po prerokovaní s ministerstvom operačné plány zimnej údržby ciest vo vlastníctve samosprávneho kraja a ciest prvej triedy, pri ktorých povinnosť údržby bola na samosprávny kraj prevedená podľa § 3f ods. 1."
V zmysle § 24b cestného zákona, ktorého platného znenie nadobúda účinnosť dňa 1. 1. 2004, na samosprávne kraje okrem ciest druhej a tretej triedy k uvedenému dátumu na základe dohody prechádzajú veci, ktoré sú v správe Slovenskej správy ciest. Samosprávne kraje sú oprávnené na účely správy ciest založiť alebo zriadiť právnické osoby, ktorým je možné zveriť do správy cestný majetok, ako aj tie, nazvem to veci, ktoré budú predmetom prechodu zo Slovenskej správy ciest na samosprávne kraje.
Účelným krokom sa javí vytvorenie týchto subjektov k 1. 1. 2004. Pri súčasnej právnej úprave však práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov musia prejsť najskôr na samosprávne kraje, až následne je možný ich prechod na založené alebo zriadené organizácie, čo si podľa nášho názoru vyžaduje množstvo úkonov s vysokou prácnosťou, pretože v rámci Slovenskej republiky ide približne o 3 992 zamestnancov.
Novelizácia, ktorú navrhujem, umožní k predídeniu duplicitných činností na úradoch samosprávnych krajov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a zároveň sa však nevylučuje riešenie podľa pôvodnej právnej úpravy, a preto v čl. 1 navrhujeme vložiť nový bod 17, pričom § 24 ods. 2 znie: V bode 2. "Dňom prechodu majetku štátu do vlastníctva samosprávneho kraja na základe dohody uzatvorenej podľa ods. 1 prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov slovenskej správy ciest na samosprávny kraj, prípadne právnické osoby ním založené alebo zriadené na účely správy ciest."
Ďalej si dovolím poznamenať, že v zmysle § 4 ods. 1 a § 3 o majetku vyšších územných celkov do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu pohľadávky a záväzky právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitných predpisov.
V prípade decentralizácie v oblasti cestného hospodárstva je príslušným osobitným predpisom riešený aj teda problém o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Tento prechod ale nie je predmetom prechodu zriaďovateľskej funkcie zo štátu na samosprávny kraj. Tu teda navrhujeme, aby v čl. 1 doterajší bod 17 bol označený ako bod 18 a aby znel: "V § 24 sa za ods. 2 vkladajú nové odseky 3, 4, 5, 6 a 7." Ja vám to dám, samozrejme, pán spravodajca.
V bode 3 pohľadávky a záväzky Slovenskej správy ciest vzniknuté pred dňom prechodu majetku štátu do vlastníctva samosprávneho kraja ostávajú na strane štátu.
V bode 4 záväzky vzniknuté pred dňom prechodu majetku štátu do vlastníctva samosprávneho kraja z titulu nevysporiadaných pozemkov pod cestami, ktoré sú predmetom prevodu vlastníctva podľa § 3d ods. 2 zákona, ostávajú na strane štátu.
Bod 5. Rozpracovaná dokumentácia pripravovaných stavieb ciest druhej a tretej triedy ku dňu prechodu do vlastníctva samosprávneho kraja, ktorého obstarávateľom je doterajší vlastník a správca podľa § 3d ods. 1 a neprechádza do majetku samosprávneho kraja len preto, že je rozpracovaná, prechádza do majetku samosprávneho kraja po dokončení rozpracovaného stupňa dokumentácie dohodou uzatvorenou medzi ministerstvom a samosprávnym krajom.
Po šieste. Rozostavané stavby na cestách druhej a tretej triedy ku dňu prechodu do vlastníctva samosprávneho kraja, ktorých investorom je doterajší vlastník a správca, podľa § 3d ods. 1 neprechádzajú do majetku samosprávneho kraja len preto, že sú rozostavané, prechádzajú do majetku samosprávneho kraja po ich dokončení dohodou uzatvorenou medzi ministerstvom a samosprávnym krajom.
Po siedme. Na uzatváranie dohôd podľa ods. 5 a 6 sa nevzťahujú ustanovenia osobitného predpisu. Majetok štátu uvedený v ods. 5 a 6 prechádza do majetku samosprávneho kraja bezodplatne dňom uvedeným v dohode. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 8. A ešte poznámku pod čiarou k odkazu 2cd znie: "2cd. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o majetku štátu v znení neskorších predpisov" a v súvislosti teda musím ešte poznamenať zložením odsekov 3 a 4 je potrebné upraviť číslovanie a vecnú nadväznosť odsekov, to znamená v čl. 1 sa doterajší bod označuje 18 ako 19 a bude znieť: V § 24d ods. 8 sa slová "jeho organizačných zložiek" nahrádzajú slovami "jej vnútorných organizačných zložiek".
A posledný bod e. V čl. 1 sa doterajší bod 19 označí ako bod 20. Tieto dve časti vznikli len ako potreba prečíslovania. Ospravedlňujem sa, že som nepredložil tento návrh skôr, bohužiaľ, tento týždeň mi objektívne skutočnosti nedovolili byť na rokovaní parlamentu, takže predkladám tento návrh teraz v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Jasovský bol jediným prihláseným do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa k rozprave vyjadriť? Pán spravodajca? Ďakujem. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 365, spoločnú správu výborov máte ako tlač 365a.
Ministra výstavby a regionálneho rozvoja Lászlóa Gyurovszkého bude zastupovať pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič.
Prosím, pán minister, aby ste návrh zákona odôvodnili.
P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR:
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Úloha novelizovať zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov bola uložená uznesením vlády Slovenskej republiky, ktorým boli schválené prioritné úlohy vlády vyplývajúce z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii.
Predložený návrh novely patrí medzi eurozákony, ktorými sa aproximuje acquis communautaire z oblasti vzájomného uznávania odborných kvalifikácií profesie architekt vo vzťahu k oblasti Slobodný pohyb osôb.
Novelizáciou príslušných ustanovení sa implementujú požiadavky vyplývajúce najmä zo Smernice rady č. 384/1985 z 10. júna 1985 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o vzdelaní v oblasti architektúry a o opatreniach na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovania služieb.
V záujme splnenia záväzkov Slovenskej republiky súvisiacich so vstupom do Európskej únie je nevyhnutné, aby predložený návrh zákona, výslovne sledujúci dosiahnutie zhody vnútroštátnej právnej úpravy v uvedenej oblasti s právom Európskej únie, urýchlene vstúpil do platnosti, nakoľko podľa vyjadrenia Európskej komisie DG Mart na technickom stretnutí, ktoré sa konalo dňa 24. 6. 2003 v Bruseli, transpozícia acquis v tejto oblasti môže dosiahnuť stupeň úplnosti len po prijatí potrebnej legislatívy v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom predmetný návrh zákona bol vo všeobecnosti hodnotený ako dobrá zmena.
Predložený návrh zákona bol v auguste tohto roku prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky a jej pripomienky boli do návrhu zapracované.
Na základe konštatovaní, ktoré vyplynuli z prerokovania jeho predmetu na expertnom stretnutí v oblasti vzájomného uznávania odborných kvalifikácií v júni 2003 v Bruseli a pri Misii Európskej komisie v Bratislave dňa 12. septembra 2003 bolo potrebné v návrhu zákona doplniť transpozičný odkaz, to znamená informáciu o právnych predpisoch ES prevzatých do zákona transponovať judikatúru Európskeho súdneho dvora, doplniť znenie prílohy aj o zoznam diplomov, osvedčení a iných dokladov o vzdelaní platných v prístupových krajinách a deklarovať povinnosť Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky oznamovať tieto doklady a najmä ich zmeny členským štátom a Európskej komisii.
V rámci prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky ministerstvo pripravilo návrhy obsahujúce uvedené potrebné zmeny a doplnenia, ktoré výbory Národnej rady prostredníctvom poslancov ako pozmeňujúce návrhy akceptovali a schválili.
Vzhľadom na tieto skutočnosti vás, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, v mene svojho kolegu žiadam o podporu a schválenie predloženého návrhu zákona ako dôležitého právneho predpisu plniaceho záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii podľa prístupovej zmluvy.
Ďakujem za pozornosť.
Pani podpredsedníčka, skončil som úvodné slovo.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pánovi poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Prednášam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 79 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady podáva Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 467 zo 17. septembra 2003 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, na prerokovanie vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh zákona bol pridelený ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh zákona neprerokovali. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona 3. septembra a uznesením č. 260 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona 7. októbra a uznesením č. 171 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh zákona takisto 7. októbra 2003 a odporučil ho schváliť so zmenami a doplnkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedenými pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máme uvedené pod bodmi 1 až 12. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 12 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.
Chcel by som upozorniť na jednu technickú pripomienku v bode 3, kde sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorého znenie máte v spoločnej správe. Nedopatrením vypadlo, že následne sa body 7 až 33 prečísľujú ako body 8 až 34.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, v znení neskorších predpisov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 187 zo 14. októbra 2003. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku, otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pán minister, pán spravodajca.
Pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. l31/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 363, spoločnú správu výborov máte ako tlač 363a.
Prosím pána ministra školstva Martina Fronca, aby vládny návrh zákona v snemovni odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a niektoré ďalšie zákony, je pripravený na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. Zákon č. 131/2002 Z. z., ktorý vláda schválila a následne aj Národná rada vo februári 2002, odštartoval jednu rozsiahlu reformu vysokého školstva.
Chcem zdôrazniť, že vysoké školy získali pomerne významné kompetencie, a to nielen kompetencie týkajúce sa akademických práv, ale aj ekonomické kompetencie. Celá reforma bola odštartovaná s tým, aby sa vysoké školy mohli uplatniť na otvárajúcom sa vysokoškolskom priestore v rámci Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona novelizuje okrem vysokoškolského zákona ďalších päť zákonov. Ide o zákony, ktoré majú priamu väzbu na tento zákon, to znamená zákon o Študentskom pôžičkovom fonde, ďalej zákon o vede a technike. Ide o úpravu, ktorá zaistí, aby akreditáciu vysokej školy a jej pracovísk na výkon a na uskutočňovanie výskumnej činnosti robila priamo Akreditačná komisia zriadená pri vláde ako poradný orgán vlády, ktorá má už zo zákona aj povinnosť robiť takzvanú komplexnú akreditáciu vysokých škôl.
Novela tohto zákona sa týka troch oblastí. Jedna oblasť je tá, že upravuje niektoré dikcie v platnom vysokoškolskom zákone, hlavne upresňuje niektoré veci. Podľa súčasnej dikcie vysokoškolského zákona vysoké školy do 31. decembra tohto roku musia urobiť a nechať urobiť akreditáciu všetkých študijných odborov, nakoľko ideme podľa novej sústavy študijných odborov. Táto vec, musím otvorene povedať, pri prijímaní zákona bola nastavená príliš ambiciózne, a preto, aby sa to stihlo k 31. decembru nasledujúceho roka, sa posúva termín.
Ďalej v návrhu zákona sú úpravy, ktoré vyplývajú z našich záväzkov pri vstupe do Európskej únie, hlavne vo vzťahu k regulovaným povolaniam.
Keď hovoríme o úprave zákona o Študentskom pôžičkovom fonde, ktorý sa vzťahuje na tento vysokoškolský zákon, chcem povedať, že sa zjednodušujú predpisy na poskytovanie študentských pôžičiek. Vyplácanie študentských pôžičiek sa umožňuje namiesto mesačne v dvoch termínoch a zvyšuje sa možnosť výšky poskytnutia študentskej pôžičky z 20- na 40-tisíc korún.
Som presvedčený, že tento návrh zákona pomôže vysokým školám v ich činnosti, a myslím si, že pokiaľ bude fungovať vysoké školstvo, pokiaľ budeme schopní poskytovať kvalitné vzdelanie, tak budeme aj konkurencieschopní.
Zákon, tak ako je pripravený, je v súlade s európskymi trendmi, ktoré sa vlastne dejú od memoranda, ktoré bolo prijaté v Bologni, následne v Prahe a približne pred mesiacom v Berlíne.
Páni poslanci, pani poslankyne, prosím vás o podporu návrhu tejto novely zákona.
Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán minister, skončili ste? Mám zakrytý výhľad. Ďakujem.
Slovo dávam predsedovi výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pánovi poslancovi Ferdinandovi Devínskemu. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
F. Devínsky, poslanec: Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá vám predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú gestorský výbor schválil svojím uznesením č. 140 dňa 22. októbra 2003, o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ste dostali ako tlač 363 v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 10. septembra 2003 pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady, iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. K návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s 37 pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré máte pred sebou, tak ako sú uvedené v spoločnej správe. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať tak, ako to je uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Chcem informovať, že písomne sa do rozpravy prihlásili štyria páni poslanci - pán poslanec Čaplovič, Polka, Tkáč a Drgonec. Potom ako vystúpia poslanci prihlásení písomne, otvorím možnosť ešte hlásiť sa aj ústne do rozpravy.
Pán poslanec Čaplovič.
D. Čaplovič, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, vážení kolegovia. Keďže som obšírnejšie vystúpil k návrhu novely zákona už v prvom čítaní a následne v druhom čítaní v gestorskom výbore, ktorý predchádzal našej plenárnej 18. schôdzi Národnej rady, moje vystúpenie sa zameria len na časti, ktoré sa týkajú niektorých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Naše školstvo, naša veda sú finančne poddimenzované, sme na chvoste členských a vstupujúcich štátov do Európskej únie. Zdôrazňované takzvané zvyšovanie financovania do vysokého školstva nemôže obstáť, pretože súčasne sa výrazne zvyšujú vstupy, ceny energií a tovarov, vzrastajú počty študentov, tým prirodzene aj vysokoškolských učiteľov, náročnej techniky a vybavenosti laboratórií, ako aj audiovizuálnej techniky.
Počet študentov na našich vysokých školách sa po roku 1990 zvýšil takmer trojnásobne. Z uvedeného dôvodu súhlasím s odporúčaním konferencie rektorov, aby sa v novelizovanom vysokoškolskom zákone explicitne ukotvila podpora vysokoškolského vzdelávania a vedy z verejných zdrojov, ktoré podporia udržanie jeho kvality a ďalší primeraný rozvoj, konkrétne v článku I § 1.
Verím, ctené dámy, vážení páni, že pochopíte zámer takto definovať vysokoškolské vzdelávanie, vedu a výskum ako vec verejnú a v záujme verejného dobra, tak ako upozornila nedávna Berlínska deklarácia, ktorá sa konala v septembri minulý mesiac.
A verím, že pochopíte, že podpora vzdelanosti je obrovská kapitálová investícia v záujme štátu, v prospech štátu a najmä jeho občanov a predovšetkým aj mladej generácie.
Do prerokúvanej novely by sa malo dostať nové znenie vo vzťahu k postaveniu a pôsobeniu akademických senátov na verejných vysokých školách a fakultách, konkrétne § 8 ods. 4 a § 26 ods. 4, a to v tom, že by bola explicitne vyjadrená voľba akademických senátov, ktorá by mala prevažne, nie všade, samozrejme, záleží to na dobe ich zvolenia, predchádzať voľbe akademických funkcionárov, to znamená, že starý, najmä štvorročný senát by nevolil nového rektora a dekana, tak ako je to často na verejných vysokých školách.
Odporúčal by som nielen sa zamyslieť nad obsahom § 75 ods. 6, ktorý sa týka kvalifikačných predpokladov na vykonávanie funkcie profesora, respektíve docenta na vysokých verejných školách. Doterajšie uvádzanie príbuzného odboru bolo potrebné v predchádzajúcom desaťročí, t. j. v období, keď nebol alebo bol nedostatok najmä kvalifikovaných docentov a profesorov pre mnohé študijné odbory s väzbou na doslovný extenzívny rast počtu verejných vysokých škôl, ako aj nových študijných odborov.
V záujme kvality a efektívnosti vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike je potrebné zamedziť doterajšiemu trendu takzvaných ambulantných putujúcich profesorov a docentov, ktorí často garantovali študijné odbory, ale najmä viedli výučbu na viacerých verejných vysokých školách, fakultách a katedrách v Slovenskej republike, často najmä z titulu príbuzného študijného odboru.
V súčasnosti je postačujúce zachovať kvalifikáciu s väzbou na študijný odbor, na ktorých sa funkcia profesora, respektíve docenta viaže, čím by sa posilnil trend zvyšovania kvality výučby, profesionality v danom študijnom odbore a kvalifikačného predpokladu na vykonávanie funkcie profesora a docenta. Dnes je už anachronizmom uvádzať ako barličku k úspešnej funkcii profesora, docenta príbuzný študijný odbor.
Pozmeňujúcim návrhom gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je obsiahnutý v spoločnej správe a v odporúčaní schváliť, pevne verím, že sa podarí zásadnejšie vykročiť k rozhodnému riešeniu doterajšieho marginalizovaného postavenia doktorandov na našich univerzitách a v Slovenskej akadémii vied, ktoré sa odráža aj v ich mzdovom ohodnotení, aj keď verbálne kráčame k spoločnosti založenej na poznaní a informačných technológiách.
Navrhuje sa v § 54 ods. 19 neposudzovať štipendium v dennej forme doktorandského štúdia ako plat, ale ako štipendium v súlade s platným zákonom, už možnože novým zákonom č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov.
Iste bude potrebné legislatívne túto väzbu upraviť v súvislosti s prijatým na tejto schôdzi vládnym návrhom zákona o dani z príjmov, tlač 368. Touto zmenou sa štipendium oslobodzuje od dane z príjmu, je nesporné a chvalabohu, že to tak je, že sa tým aspoň čiastočne zlepší neúnosná finančná situácia mladej, talentovanej a tvorivej generácie v oblasti vysokého školstva, v oblasti vedy a techniky Slovenskej republiky.
Napriek tomu je potrebné veľmi rýchlo rozhodnúť, ako ešte výraznejšie zvýšiť štipendium doktorandov, konkrétne na úroveň asistentov, respektíve odborných asistentov zaradených v terajších zdravotníckych tarifných tabuľkách, čo je možné aj prostredníctvom novej vyhlášky.
Znamenalo by to, že doktorandovi do vykonania dizertačnej skúšky náleží štipendium v minimálnej výške asistenta, respektíve odborného asistenta určeného tarifou podľa osobitného predpisu pre 9. platovú triedu a príslušný platový stupeň a doktorandovi po úspešnom vykonaní dizertačnej skúšky by patrilo štipendium v minimálnej výške asistenta, respektíve odborného asistenta určeného tarifou podľa osobitného predpisu pre 10. platovú triedu a príslušný platový stupeň odmeňovania na základe takzvanej zdravotníckej tabuľky, čo sa, samozrejme, nedá riešiť v zákone, ale dá sa riešiť vyhláškou a istými úpravami zo strany ministerstva školstva.
Už dnes sa na niektorých verejných vysokých školách výskumného charakteru, napríklad na Univerzite Komenského v Bratislave, uvažuje o postupnom, a ja to považujem za správny trend nahrádzania asistentov a odborných asistentov doktorandmi, len treba toto štúdium aj finančne zatraktívniť. Externá vzdelávacia inštitúcia by poskytovala štipendiá z finančných zdrojov vyčlenených na tento účel vo svojom, samozrejme, rozpočte. Odporúčal by som aktívnejšie konzultovať uvedené problémy zo strany ministerstva školstva s Asociáciou doktorandov Slovenska.
Návod na riešenie nášho terajšieho neradostného stavu nájdeme aj v posledných odporúčaných záveroch na zefektívnenie doktorandského výskumu a štúdia z konferencie 15. a 16. decembra minulého roku v Bruseli, na ktorej sa zúčastnil aj európsky komisár pre vedu a výskum Philippe Busquin.
V materiáli sa uvádza, citujem: "Čistý príjem doktorandov by mal zodpovedať ohodnoteniu vysokoškolsky vzdelaného človeka s právom na štipendium alebo plat, ktorý dosahuje výšku porovnateľnú s výškou platu zamestnanca vo verejnom sektore s rovnakou kvalifikáciou a praxou." Aby som uviedol tento materiál (potlesk), uvediem len dva body z týchto odporúčaní, ktoré prijali na tomto vážnom stretnutí. Jeden je čistý príjem doktorandov, ktorý by mal zodpovedať ohodnoteniu vysokoškolsky vzdelaného človeka, a desiaty bod, každý doktorand musí mať prospech zo štruktúrovaného vzdelávacieho programu. Tento program musí byť jasne definovaný a oficiálne zaznamenaný počas obdobia jeho štúdia a výskumu.
Štipendiá doktorandov na Slovensku sú a budú aj po terajšej navrhovanej úprave novely zákona najnižšie v Európe. Ja by som uviedol len na prepočte na eurá. Kým na Slovensku je to skutočne minimum, je to 150 eur, teraz sa to trošku zvýši, v Maďarsku 350 eur, v Poľsku 200 eur, Česká republika od 300 do 500 eur, a to už nehovorím o štátoch Európskej únie, Belgicko 1 200 eur, Fínsko 1 500 až 1 800 eur, Nemecko 1 020 eur, Taliansko 840 eur, Španielsko 480 až 950 eur. Nuž keď chceme urobiť náš trh konkurencieschopný po vstupe do Európskej únie, musíme zásadne riešiť aj postavenie doktorandov a ich finančného ohodnotenia. (Potlesk.)
Ďalšie riešenie ich postavenia, ktoré vychádza z pozmeňujúceho návrhu v predkladanej novele zákona č. 131/2002 Z. z., a to s väzbou na novú žiaducu vyhlášku, by mohlo nielen zrovnoprávniť finančné ohodnotenie absolventov magisterského alebo inžinierskeho štúdia, ktorí nastúpia ako doktorandi na vysoké školy alebo externé vzdelávacie inštitúcie, ale aj zvýšiť záujem o túto formu vzdelávania, ktorá stojí na vrcholci pyramídy nielen vysokoškolského vzdelávania, ale celého nášho vzdelávacieho systému.
Pochopiteľne takáto zmena s väzbou na navrhovanú novú vyhlášku rezortného ministerstva školstva bude musieť mať dosah aj na výdavky v štátnom rozpočte. To znamená, že fond určený na štipendiá doktorandov bude potrebné zvýšiť o dodatočné finančné prostriedky. Pri počte asi 1 600 doktorandov v dennej forme Slovenskej republiky pôjde približne o 100 miliónov Sk ročne. Myslím si však, že aj vzhľadom na to, že navrhované zvýšenie štipendií by bezpochyby značne zvýšilo aj úspešnosť doktorandského štúdia, podstatne by sa zmenšilo percento študentov, ktorí ho v jeho priebehu z finančných dôvodov zanechajú. Považujem tieto prostriedky za veľmi efektívne vynaložené, nesporne predstavujú efektívnu a dobre kapitalizovateľnú investíciu štátu.
Očakávam aj v tejto oblasti nielen strategické rozhodnutie ministerstva školstva, ale celého kabinetu pána Mikuláša Dzurindu, aby to neboli neustále len slová a sľuby, ale konkrétne skutky o tom, že aj tejto vláde naozaj záleží na mladej vzdelanej generácii. Veľmi čoskoro už vo vzťahu k budúcoročnému rozpočtu očakávam novú vyhlášku rezortného ministerstva, respektíve nariadenia vlády, prostredníctvom ktorých sa vytvoria kvalitnejšie podmienky pre navrhované lepšie ohodnotenie našich doktorandov na našich verejných vysokých školách.
Naďalej ostáva veľkým problémom nezávislosť rozhodovania Akreditačnej komisie vlády. Vo výbore mi neprešiel návrh na upravenie nezávislosti tohto dôležitého orgánu na posudzovanie vzdelávacích a vedeckovýskumných aktivít verejných vysokých škôl. Aj jej nezávislosť je často porušovaná, pretože sú len v úvodzovkách "poradným orgánom". Nedávne príklady, či celkom čerstvý príklad okolo schvaľovania Univerzity Jánosa Selyeho sú toho dôkazom.
Pri schvaľovaní Slovenskej zdravotníckej univerzity citujem terajšieho predsedu a predchádzajúceho podpredsedu akademickej Akreditačnej komisie profesora Návrata: "Parlament prijal zákon bez nášho rozhodovania, rozhodnutia. Poslanci sa poponáhľali. Paradoxné je, že ten istý parlament predtým schválil aj nový zákon o vysokých školách, ktorý hovorí o tom, že pri zriaďovaní vysokej školy je potrebné stanovisko komisie." Toľko citát z časopisu Formát.
Tak ako v minulom roku, tak aj minulý týždeň všetci koaliční a piati nezávislí poslanci obišli zákon z roku 2002 nedávno schválený a teraz práve novelizovaný. Podobnosť iste nie celkom náhodná. Veľmi pozorne počúvam hlas odborníkov, odbornej verejnosti aj vyjadrenie terajšieho predsedu Akreditačnej komisie pána profesora Návrata, ktorý upozorňuje a znovu citujem: "Malo by sa uvažovať o nezávislej akreditačnej agentúre, ktorá by naozaj akreditovala, nielen odporúčala ministrovi." Toľko citát.
Z tohto dôvodu v záujme legislatívnej čistoty pripravím nový návrh s väzbou na pripravovanú novelu ministerstva školstva v súvislosti s uvažovaným návrhom na spoplatnenie všetkých foriem vysokoškolského štúdia, ktorú tu sľúbil pán minister školstva, samozrejme, po konzultáciách s ministerstvom školstva a Akreditačnou komisiou vlády.
Jeden veľký problém je však naďalej obsiahnutý v paragrafovom znení novelizovaného zákona o vysokých školách, najmä čo sa týka akreditácií s väzbou na činnosť vysokej školy počas pozastavenia alebo odňatia priznaných práv v habilitačnom konaní a konaní na vymenúvanie profesorov konkrétne v § 87 ods. 6. Jeho uplatňovanie má podľa mňa retroaktívny charakter a je doslovne diskriminujúce. Týka sa to začatých či rozbehnutých habilitačných konaní a konaní na vymenúvanie profesorov študijných odborov. Kým v § 87 ods. 5 je správne konštatovanie, že ak sa na vysokej škole pozastaví právo uskutočňovania habilitačného konania a konania vymenúvania profesorov v študijnom odbore, nesmú sa prijímať nové žiadosti, začať nové konania. Nasledovný odsek 6 § 87 má retroaktívne znenie a vyvoláva mnohé nejasnosti.
Vážení poslanci, v čom? Na rozdiel od vytvorenia podmienok na ukončenie študijného programu, respektíve príbuzného študijného programu študentom bakalárskeho, magisterského a doktorandského štúdia, ak začali študovať na verejnej vysokej škole pred odňatím Akreditačnou komisiou práva udeľovať akademický titul, to sa týka § 87 ods. 1 až 4, takéto ustanovenie vo vzťahu k rozbehnutým habilitáciám, to znamená začatým habilitáciám a inauguráciám neexistujú, len sa stroho úradnícky zastavujú, čo považujem slušne povediac za nespravodlivé, diskriminačné a v podstate za retroaktívne k jednotlivcom, ktorí habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov po odovzdaní vedeckej monografie, spisu, schválenia vedecko-pedagogických podmienok, oponentov členov komisie a členov komisie témy habilitačnej či inauguračnej prednášky vo vedeckej rade ako už po často napísaných posudkoch sa začalo, a to ešte v čase udeleného práva, teda tieto konania od Akreditačnej komisie sa rozbehli, a keď prišlo rozhodnutie Akreditačnej komisie, sa jednoznačne zastavajú.
Z uvedeného dôvodu je potrebné v duchu art legis vytvoriť podmienky na jeho ukončenie v zmysle dovtedy platného súhlasu Akreditačnej komisie. Z uvedeného dôvodu predkladám pozmeňujúci návrh ods. 6 § 87 v zmysle ukončiť takto rozbehnuté konania.
Na záver môjho vystúpenia v rozprave mi dovoľte predložiť ešte jeden, myslím si, že veľmi dôležitý pozmeňujúci návrh. Týka sa vážneho kroku aj vo vzťahu k terajšej situácii na našich verejných vysokých školách. Týka sa spoplatnenia externého štúdia. Už v mnohých svojich predchádzajúcich vystúpeniach som upozorňoval na deravosť zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách najmä vo vzťahu k externému štúdiu. Nepodarí sa ho v tejto oblasti zaplátať ani touto predkladanou novelou a istými pozmeňujúcimi návrhmi v snahe vylúčiť zo vzdelávacieho procesu rôzne spoločnosti, ktoré nehorázne zarábajú na vysokoškolskom vzdelávaní.
Pán minister vyslovil číslo, ktoré znie hrozivo. Okolo pol miliardy slovenských korún ide takto mimo vzdelávacieho a vedeckého procesu na vysokých školách. Už nemožno čakať ani mesiac, polrok či rok.
Môj pozmeňujúci návrh je reakciou na tento stav, ale aj na požiadavku rektorskej konferencie zo dňa 2. 10. 2003, ktorú sme predložili na rokovaní nášho gestorského výboru, naposledy aj Listu slovenských rektorov, ktorý ste dostali, pokiaľ viem, všetci poslanci Národnej rady. Je v podstatne riešením problému, ktorý už nadobúda celospoločenské rozmery. Stáva sa politikárčením v našom každodennom živote a obojstranným obviňovaním, dokonca aj žalobami.
Napokon na základe rozhodnutia takmer všetkých prítomných poslancov bola na našu schôdzu zaradená informácia ministra školstva o porušovaní zákonov a prijatých opatreniach vo vzťahu k platnému vysokoškolskému zákonu, ktorý garantuje bezplatné denné a externé vysokoškolské vzdelávanie v Slovenskej republike. Je pravda, že externú formu si vynútila spoločenská potreba, ale na druhej strane je potrebné verejne priznať, že externá forma nikdy nenahradí dennú formu výchovy, že absolventi sú v podobenstve vtákov, kým denný je spievajúci slávik, externý je čvirikajúci vrabec, že externá forma vysokoškolskej prípravy nám narobila z niektorých škôl fabriky a pre niektoré pridružené spoločnosti je to doslovne zlatá baňa najmä tam, kde na niektorých fakultách je viac externistov ako denných študentov. Áno, je aj to pravda, že externú formu si vynútila spoločenská potreba. Nikdy však nemôže prevážiť denné štúdium. Na Slovensku chýba väčší počet súkromných vysokých škôl, ktoré by mohli mnohé tieto potreby saturovať. Je tiež pravda, že externé štúdium vysoké školy zabezpečovali pedagógmi mimo týždenného pracovného času, zväčša počas soboty, respektívne nedele buď v mieste bydliska externých študentov, alebo v ich blízkom okolí. Žiaľ, s účinnosťou zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách od 1. apríla minulého roku sa nezaviedlo školné za externú formu štúdia, ktoré by odrážalo spoločenskú realitu.
Z uvedených dôvodov, nielen však z týchto pragmatických dôvodov, ale aj z racionálneho prístupu predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k § 92 ods. 3, a to zavedením školného, ktoré by nemalo ročne presahovať štvornásobok základu 10 percent z priemernej sumy pripadajúcej na jedného študenta denného štúdia z celkových bežných výdavkov poskytovaných ministerstvom verejným vysokým školám zo štátneho rozpočtu v rámci rozpisu schváleného rozpočtu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Odvolávam sa konkrétne na § 92 ods. 1.
Súčasne v pozmeňujúcom návrhu sa uvádza, že z príjmov za externé štúdium sa nevytvára štipendijný fond verejnej vysokej školy. Návrh na doplnenie znenia paragrafu zákona by mal zabezpečiť jednoznačne vymedzenie bezplatnosti dennej formy štúdia na vysokých školách s výnimkou štúdia prekračujúceho štandardnú dĺžku štúdia a vymedzenie možnosti platenia školného za externú formu, ale aj s ohraničením limitu počtu externých študentov na vysokých školách.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, sumarizujúc predkladám v závere svojho vystúpenia v rozprave k novele zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých, prosím, pán spravodajca, hlasovať osobitne.
K § 1 v čl. 1, § 1 ods. 4 sa vkladá nový ods. 5, ktorý znie: "Verejné vysoké školy a štátne vysoké školy majú právo po a na podporu z verejných zdrojov v miere zaručujúcej udržanie kvality a ďalší primeraný rozvoj, po b na rozvoj vo všetkých oblastiach svojho poslania podľa vlastného rozhodnutia."
K § 8 a 26 v odseku § 8 ods. 4 na konci textu sa vkladá nová veta, ktorá znie: "Ak funkčné obdobie rektora sa skončí do 6 mesiacov pred skončením funkčného obdobia členov Akademického senátu verejnej vysokej školy, funkčné obdobie členov Akademického senátu verejnej vysokej školy sa skončí najneskôr 6 mesiacov pred skončením funkčného obdobia rektora."
V § 26 ods. 4 na konci textu sa vkladá nová veta, ktorá znie: "Ak funkčné obdobie dekana sa skončí do 6 mesiacov pred skončením funkčného obdobia členov Akademického senátu fakulty, funkčné obdobie členov Akademického senátu fakulty sa skončí najneskôr 6 mesiacov pred skončením funkčného obdobia dekana."
Tretí pozmeňujúci návrh k § 75 ods. 6 sa na konci prvej a druhej vety vypúšťajú slová "alebo v príbuznom študijnom odbore" a celý ods. 6 znie: "Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie profesora je vedecko-pedagogický titul," odvolávka na § 76, "v študijnom odbore, na ktorý sa funkcie viaže." "Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie docenta je vedecko-pedagogický titul docent," odvolávka na § 76, "taktiež v študijnom odbore, na ktorý sa funkcia viaže."
Štvrtý pozmeňujúci návrh k § 87 ods. 6 sa na konci vety slovo "zastavujú" nahrádza slovom "ukončia".
K § 92 k čl. 1 sa za doterajší 76. bod návrhu tejto novely, ktorú predkladá ministerstvo, vkladá ďalší bod, ktorý znie: Za slovo "študenti" sa vkladajú slová "dennej formy štúdia" a na konci sa pripájajú tieto vety: "Študenti externej formy štúdia platia školné. Ročné školné určené vysokou školou nesmie presahovať štvornásobok základu podľa ods. 1 tohto paragrafu. Z príjmov za externé štúdium sa nevytvára štipendijný fond verejnej vysokej školy."
Dajúc toto na vedomie odovzdávam tieto pozmeňujúce návrhy pánovi spravodajcovi do rúk.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)