Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč.
V. Tkáč, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni. Dovoľte mi, aby som v úvodných poznámkach vystúpil s tým, prečo budem predkladať určité návrhy a prečo zastávam určité postoje v súvislosti so špecializačným štúdiom v oblasti medicíny.
Niekoľko rokov, možno povedať už vyše 25 rokov sa zaoberám vo svojej špecializácii aj prostredníctvom praxe v Rade Európy otázkami zdravotníckeho práva. Bol som aj jeden z vrchných organizátorov Medicínsko-právnej československej konferencie v Košiciach a existuje aj medzinárodná asociácia MEDICO-IURIDICA, ktorá hovorí o vzájomných vzťahoch práva a medicíny alebo zdravotníckych povolaní.
Mojím odborným zameraním je aj otázka právnej zodpovednosti v medicíne. Preto chcem povedať hneď v úvode, že keď sa tu pred niekoľkými mesiacmi schvaľovala Slovenská zdravotnícka univerzita, mal som veľa predsudkov a myslel som si o tomto kroku svoje. Neskôr, keď som mal možnosť sa stretávať s ľuďmi z tejto školy, aj s jej poslucháčmi, ktorí už boli vo vysokých funkciách, a stretával som sa aj s oponentúrou, navštívili sme niekoľkí poslanci Vedeckú radu Lekárskej fakulty pod vedením pána profesora Traubnera, tak som začal meniť určité názory a postoje vo vzťahu k existencii tejto školy. Prednášal som tam niekoľko blokov v oblasti právnej zodpovednosti v zdravotníctve. Rozprával som sa s ľuďmi, ktorí študujú v tejto škole, sú to manažéri v riadení zdravotníctva, a drvivá väčšina z nich hovorila o opodstatnenosti tejto školy.
Uznávam, samozrejme, aj určité kritické názory, ale chcem ešte uviesť, že v Rade Európy organizovala medzinárodnú konferenciu na konci roku 2002 v decembri v Paríži, na ktorej som sa zúčastnil a kde takisto bola analýza reforiem zdravotníctva v Európe od roku 1990. Chcem v tejto súvislosti teda uviesť, že všade sa dbalo alebo teda kládol obrovský dôraz na otázky vzdelávania a ďalšieho vzdelávania na otázky vzťahu štúdia či vedomostí lekárov, zdravotníckych pracovníkov ku princípu lege artis.
Aj v septembri tohto roku Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo rezolúciu o reformách zdravotníctva v Európe, kde sa kládol veľký dôraz na zvyšovanie kvalifikácie. Preto som si dovolil pripraviť alebo odkonzultovať aj pripomienky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, a to preto, že jedna zo štyroch oblastí zmien sa v návrhu zákona týka špecializačného štúdia v medicíne. Je to vyše roka odvtedy, čo špecializované štúdium bolo definované a schválené v predchádzajúcom parlamente práve v zákone o vysokých školách a nepriamo potvrdené aj v zákone o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity.
Špecializačné štúdium doposiaľ je v medicíne definované ako študijný program tretieho stupňa popri doktorandskom štúdiu a, žiaľ, navrhovatelia hovoria, že to je v priamom rozpore s európskymi a svetovými trendmi v oblasti vysokého školstva. Je to na prvej strane dôvodovej správy. Chýbajú mi tam aj širšie pohľady, a to vzhľadom na to, že existujú aj smernice či direktívy Európskej únie 9316, 9750 a 2001/19, ktoré takúto možnosť minimálne nevylučujú, a aj Európska medicínska asociácia pri interpretácii týchto smerníc prijala program, ktorý sa volá postgraduálne štúdium v medicíne - právna regulácia v EÚ. Zákon vypúšťa špecializačné štúdium v medicíne nielen ako tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania, ale aj ako vzdelávanie vysokoškolské vôbec. Pritom ale špecializačnú prípravu definuje ako osobitný druh ďalšieho vzdelávania, ktoré môžu uskutočňovať len vysoké školy. Nesúhlasím s takýmto konštatovaním, pretože je to odtrhnuté od reality. Preto navrhujem aj určitý kompromis, aby sa pridali v § 2 za odsek 5 nový odsek 6, ktorý bude definovať špecializačné štúdium v medicíne ako osobitný študijný program vysokoškolského vzdelávania, teda kompromisne, nie ako tretí stupeň.
Následne bude uvedený odkaz na § 46, ktorý bude na príslušnom mieste realisticky definovať špecializačné štúdium v medicíne. Cieľom je, aby bol prijatý dobrý novelizovaný zákon o vysokých školách a že nebude ho treba po vstupe do EÚ dopĺňať ani meniť. Myslím si, že smernice alebo taký je aj výklad aj ďalších odborníkov vo vzťahu k normatívom Európskej únie, že by bolo treba pri nerešpektovaní týchto postupov tieto dokumenty potom dodatočne dopĺňať.
Uvediem aspoň dva dokumenty Únie európskych medicínskych špecialistov ako oficiálne poverenej inštitúcie EÚ, ktorá sa v EÚ zameriava na harmonizáciu a rozvoj jednotlivých medicínskych odborov. Je to Charta o výcviku medicínskych špecialistov v Európskej únii a Charta o kontinuálnom vzdelávaní medicínskych špecialistov v Európskej únii. Jasne a principiálne z toho vyplýva rozdiel medzi špecializačnou prípravou pracovníkov v zdravotníctve s vysokoškolským vzdelaním v zmysle osobitného druhu ďalšieho vzdelávania, ako ju definuje § 46 vládneho návrhu zákona, a špecializačným štúdiom v medicíne, ako ho navrhnem o chvíľu ja.
Je evidentné, že ako predkladatelia vládneho návrhu, tak aj predkladatelia spoločnej správy výborov k tomuto zákonu jednoducho neaplikovali tieto normy, a preto by som chcel pristúpiť aj k niektorým pozmeňujúcim návrhom. Ja som ich aj rozdal.
Chcem ešte dve poznámky povedať, ak dovolíte, že Slovenská zdravotnícka univerzita je expressis verbis uvedená aj v kapitole 2 prístupových rokovaní o vstupe SR do Európskej únie. Mám to tu pred sebou, kde po Slovinsku nasleduje Slovensko. Súčasťou voľného pohybu osôb ako prvý blok segment sú, samozrejme, otázky nostrifikácie či uznávanie kvalifikačných stupňov jednotlivých profesií, nechcem ísť do detailov, z tých štyroch blokov a tu sa jasne expressis verbis dokonca aj Slovenská zdravotnícka univerzita vyskytuje.
Ďalej by som ešte chcel uviesť ďalšiu poznámku o tom, že všetky dokumenty aj Rady Európy, ktoré som spomínal, jasne hovoria o tom, že treba využiť všetky možnosti na širokospektrálny záber na prípravu zamestnancov v medicíne, v práve v duchu moderných technológií v duchu lege artis .
Dávam tieto pozmeňujúce návrhy. Dám to písomne, aj som to dal rozdať, ak dovolíte. Sú cez sekretariát aj s podpismi kolegov poslancov, ale odovzdám to o chvíľu. Ospravedlňujem sa, ja som to odovzdal teraz sekretariátu. Takže to prečítam a dám vám potom k dispozícii to, čo mám tu za pultom.
V čl. I bod 5 v § 2 sa za ods. 5 pridáva ods. 6, pri prečíslovaní ostatných odsekov tohto znenia: "Odsek 6. Osobitným študijným programom vysokoškolského vzdelávania je špecializačné štúdium v medicíne § 46."
V čl. I bod 33 je nový text § 45 ods. 1, ktorý znie: "Zdravotnícke vysoké školy vzdelávajú študentov, ktorí sa pripravujú pre jednotlivé kategórie zdravotníckych pracovníkov a na výkon špecializovaných certifikovaných odborných činnosti" (odkaz na zákon č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a na nariadenie vlády č. 157/2002 Z. z.)
Tretí pozmeňujúci návrh v čl. I. bod 38 § 46 vrátane nadpisu znie: "§ 46. Špecializačné štúdium v medicíne. Odsek prvý špecializačné štúdium v medicíne, ďalej len špecializačné štúdium sa zameriava na získanie špecializovaných poznatkov súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v príslušnom špecializačnom odbore" (odkaz na nariadenie vlády č. 157/2002 Z. z.).
Špecializačné štúdium odsek druhý prebieha v externej forme podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa.
Odsek tretí. Dĺžka štúdia závisí od náročnosti špecializačného odboru (odkaz na nariadenie vlády č. 157/2002 Z. z.), trvá však najmenej tri roky. Ukončí sa obhajobou špecializačnej písomnej práce a vykonaním špecializačnej skúšky pred komisiou, ktorú vymenuje dekan príslušnej fakulty Zdravotníckej vysokej školy. Táto skúška je štátnou skúškou. Absolventom, ktorí úspešne ukončia špecializačné štúdium, sa vydá diplom o špecializácii.
Odsek štvrtý. Funkciu školy teda pre príslušný špecializačný odbor môže vykonávať zdravotnícky pracovník, ktorý má zodpovedajúcu špecializáciu, pracuje v tomto špecializačnom odbore najmenej päť rokov po získaní špecializácie a získal akreditáciu na vzdelávanie v danom špecializačnom odbore.
Odsek piaty. Podmienkou prijatia na špecializačné štúdium je absolvovanie zodpovedajúceho druhého stupňa programu vysokoškolského vzdelávania a výkon práce v špecializačnom odbore.
Odsek šiesty. Špecializačné štúdium sa uskutočňuje na príslušných vysokých školách a pod ich vedením v zdravotníckych zariadeniach. Zdravotnícke zariadenie musí na vykonávanie tejto činnosti získať zodpovedajúcu akreditáciu pre daný špecializačný odbor.
Odsek siedmy. Podrobnosti o špecializačnom štúdiu upravuje osobitný predpis (odkaz na nariadenie vlády č. 157/2002 Z. z.).
Štvrtý pozmeňujúci návrh k čl. V. Článok V z návrhu zákonu vypustiť.
Žiadam o všetkých uvedených pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne a navrhujem ich schváliť ako celok. V prípade, že sa tak nestane, bude sa musieť zákon o vysokých školách po našom vstupe do EÚ novelizovať, aby bol v zhode s platnými už citovanými smernicami EÚ.
Ďalej podávam procedurálny návrh spoločnej správy výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 363a, bod 13 a body 23 až 34, teda 13, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, je to v písomnej podobe, takže netreba to značiť, vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, hlasovať o nich spoločne a ako celok ich neschváliť.
Ďakujem za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Písomne je do rozpravy ešte prihlásený pán poslanec Drgonec.
J. Drgonec, poslanec: Dámy a páni, pán poslanec Polka sa pred chvíľou lúčil s vyslovením nádeje, že sa dočká podpory poslancov so svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Ja prichádzam vysvetliť svoje presvedčenie, prečo si nezaslúži podporu jeho pozmeňujúci návrh v bode 5. Teda ten návrh, ktorým navrhuje, aby absolventi policajnej akadémie alebo Akadémie Policajného zboru, ako sa oficiálne volá táto škola, dostávali titul JUDr., teda doktora práv.
Problém hodnotenia povahy štúdia v policajnej akadémii je problém, ktorý pretrváva v podstate od deväťdesiatych rokoch do dnešného dňa. Okrem toho, že v jednej chvíli policajná akadémia mohla udeľovať titul JUDr. a v iných chvíľach nemohla, dostala sa problematika tak na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj na Ústavný súd Slovenskej republiky. Najvyšší súd okrem iného vyslovil: "Za právnické vzdelanie treba rozumieť len vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte." Ide o názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu 4CDO113/97, teda o rozhodnutie z roku 1997.
Ústavný súd 13. júla 1999 uznesením 2US35/1999 odmietol konať o návrhu, v ktorom absolvent policajnej akadémie odôvodňoval svoju opodstatnenosť alebo opodstatnenosť svojho vystupovania, svojho zastupovania v konaní pred Ústavným súdom na základe argumentácie, že má právnické vzdelanie. Toto sú rozhodnutia dvoch najvýznamnejších slovenských orgánov súdnej moci v Slovenskej republike.
Pokiaľ ide o možnosť hodnotenia kvality vzdelania ako vzdelania právnického v policajnej akadémii, určite v policajnej akadémii možno v radoch pedagógov nájsť rad známych právnikov - docent Fico, akademik Čič, generál Ivor.
Pre povahu právnického vzdelania ako kvalifikácie na výkon právnickej profesie je ale dôležitejšie, nie kto učí, ale čo je predmetom výučby.
Pán poslanec Polka uvádzal príklady kriminalistických úprav, dopravného práva ako argument v prospech právnického zamerania tohto štúdia. Zároveň priznal, že hovorí o interných normatívnych pokynoch. Interné normatívne pokyny nie sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Napriek tomu, že sú formálne usporiadané na paragrafy, to znamená vizuálne budia zdanie právnej úpravy, nemajú povahu všeobecne záväznej právnej úpravy.
Interné normatívne pokyny sú predmetom výučby rovnako vo vojenských školách bez toho, že by si vojenské školy nárokovali priznanie kvalifikácie alebo akademického titulu JUDr. pre svojich absolventov.
Summa summarum stručne zhrnuté, lebo nemyslím si, že je nevyhnutné, aby sme v tomto počte rozsiahle diskutovali o nastolenej problematike, naozaj si nemyslím, že je správne udeliť absolventom Akadémie Policajného zboru titul JUDr., pretože tento titul by ich oprávňoval na to, aby odišli od polície, robili sudcov, prokurátorov, advokátov, aby teda vykonávali mnohé iné právnické činnosti, na ktoré som presvedčený, že nie sú pripravení.
Z toho dôvodu navrhujem, aby v rámci hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Polku sa bod 5 vyčlenil z celého balíka jeho šiestich pozmeňujúcich návrhov, aby sa o pozmeňujúcom návrhu uvedenom pod bodom 5 hlasovalo osobitne.
Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Drgonec bol posledný písomne prihlásený do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona o vysokých školách. Poprosím, aby ste odovzdali pozmeňujúce návrhy pánovi spoločnému spravodajcovi. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne pánom poslancom - pani poslankyňa Tkáčová, Brestenská, Záborská, pán poslanec Muňko. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, dámy a páni, predložený návrh zákona vzhľadom na prerokovanie vo výboroch doznal oproti návrhu určitých zmien. Chcem konkrétne upozorniť na bod 35 spoločnej správy, ktorým dochádza k novelizácii zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov a zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov. Nazdávam sa, že v danom prípade ide o nekoncepčné riešenia nakladania s poľnohospodárskou a lesnou pôdou. Tento návrh spochybňuje § 10 ods. 3 písm. b) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý rieši neprivatizovateľnosť lesného fondu, stavieb.
Zároveň navrhované znenie obchádza ustanovenie § 11 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého štátny lesný fond možno užívať len so súhlasom ministerstva na základe ním udelenej výnimky.
Zároveň upozorňujem, že nie je jasné, o koľko tisíc hektárov pôdy ide. Dnes vysoké školy užívajú majetok štátu na základe zmluvného vzťahu a nevidím dôvod na zmenu tohto stavu. Veď tento majetok má slúžiť na výučbu žiakov, a nie na podnikanie s majetkom, vysokou školou, tak ako sa to uvádza v novom bode, čo je uvedené v bodoch správy 10 a 35. Preto navrhujem tieto dva body vyňať na osobitné hlasovanie, ale zároveň musíme vyňať na osobitné hlasovanie aj bod 12 spoločnej správy, nakoľko v prípade neschválenia bodov 10 a 35 a schválenia bodu 12 nebude existovať titul na užívanie týchto poľnohospodárskych a lesných pozemkov, pretože v bode 12 sa ruší možnosť užívať tieto pozemky na základe prenájmu. Teda je nutné, aby sme o všetkých troch bodoch 10, 12 a 35 hlasovali naraz a osobitne.
Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Brestenská.
B. Brestenská: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca. Dovoľte mi, aby som vystúpila tiež k návrhu vysokoškolského zákona k novele s tým, že mnohé veci tu už odzneli o vysokých školách. Ja si myslím, že netreba sa vzájomne presviedčať o tom, že vysokoškolské vzdelanie je dnes definované na Západe ako strategický priemysel a že investície do tohto priemyslu sú obrovskou devízou, ktorá sa vracia nie síce hneď, ale po nejakom čase pre ten štát. Takže myslím si, že nastal čas, keď aj pri tejto novele sa snažíme zlepšiť postavenie a úlohu a prácu vysokých škôl, a zároveň nastal aj čas, aby vláda, parlament mali odvahu povedať nielen teoreticky o tom, aká je priorita vzdelávanie, ale aj prakticky postupne rozpočet, ktorý budeme neskôr schvaľovať, a myslím si, že aby mali odvahu povedať o tom, že sa aj navýšia peniaze do vzdelávania a vedy v rámci štandardu Európskej únie a v tomto si myslím, že parlament by mal podporiť pána ministra školstva, aby vzdelanie naozaj bolo takto definované a chápané a hlavne finančne podporované.
Druhá vec. Môžem veľmi súhlasiť s mnohými názormi, ktoré povedal pán poslanec Čaplovič ohľadom externého štúdia, ohľadom doktorandov. Ja sama som predkladala návrh alebo chcela som predložiť, aby som bola presná, návrh o platení externého štúdia, ale sme na základe diskusie v Koaličnej rade a s pánom ministrom sme sa rozhodli, že radšej ešte treba chvíľočku počkať nie hneď od zajtra, lebo naozaj ten stav je zlý, ale keď sa pripravuje nový zákon, ktorý má komplexne riešiť financovanie denného a externého štúdia, aby externé štúdium bolo naozaj seriózne financované a aj seriózne realizované. To znamená, aby tam boli záruky a zábezpeky, že to nebude zneužívané.
Tak naozaj je dôležité, aby bol podporený a prediskutovaný návrh zákona, ktorý sa pripravuje, je sľub, že príde do konca roka do vlády a že budúci rok bude aj tu na rokovaní parlamentu, a takýto zákon, ktorý bude naozaj komplexne riešiť problém financovania a špeciálne financovania externého štúdia, veľmi rada podporím, takže som preto ani nepredložila svoj návrh na financovanie externého štúdia.
Zároveň si dovolím predložiť dva pozmeňujúce návrhy k vysokoškolskému zákonu. Prvý sa týka čl. 1. Za doterajší 85. bod navrhujeme vložiť ďalší bod, ktorý znie. V § 104 ods. 2 sa slová "so súhlasom" nahrádzajú slovami "po vyjadrení" a pred slovo "obmedziť" sa dopĺňa slovo "a so súhlasom najmenej dvoch z nich". Odôvodnenie tohto. V súčasnom znení zákona môže minister v prípade, že nastane v niektorých prípadoch uvedených v bode A až D riešiť situáciu, ktorá vážne ohrozuje činnosť fakulty alebo vysokej školy len v prípade, že s tým súhlasia všetky tri orgány reprezentácie vysokej školy. Navrhovaná zmena zabezpečí, že bude postačovať väčšinový súhlas orgánov reprezentácie vysokých škôl.
V § 10 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie. Tam máte v tlači, prosím vás, chybu, že štyri je tam napísané, má byť tri. Prosím, opravte si to, čiže bude ods. 3. "Predseda Akademického senátu verejnej vysokej školy môže na tejto verejnej vysokej škole kandidovať na funkciu rektora najskôr tri mesiace po skončení funkcie predsedu Akademického senátu verejnej vysokej školy." Doterajšie ods. 3 až 10 sa označujú ako ods. 4 až 11. Navrhovanou zmenou sa znižuje potenciálna výhoda predsedu Akademického senátu vo voľbách kandidáta na funkciu rektora.
Zároveň si vás dovolím poprosiť, vypadlo nám pri prepise to isté znenie, upozornil ma na to práve pán poslanec Čaplovič, to isté znenie, čo sa týka dekana fakulty. Čiže týka sa to, poprosila by som vás doplniť si do tohto pozmeňujúceho návrhu § 28 ods. 3, kde sa vkladá nový ods. 4, ktorý znie presne takto: "Predseda Akademického senátu fakulty môže na tejto fakulte kandidovať na funkciu dekana najneskôr tri mesiace po skončení funkčného obdobia v senáte akademickej fakulty." Doterajší ods. 4 a 7 sa označuje za 5 až 8.
Ďakujem veľmi pekne, to sú moje všetky návrhy, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyni za vecné, konkrétne vystúpenie.
Nech sa páči, pani poslankyňa Záborská.
Posledný je prihlásený do rozpravy pán poslanec Muňko.
A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia. Dovoľte mi, aby som predložila dva krátke pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 363.
Prvý k čl. 1 bod 33 v § 45 ods. 1 znie: "Zdravotnícke vysoké školy vzdelávajú študentov, ktorí sa pripravujú pre jednotlivé kategórie zdravotníckych pracovníkov a na výkon špecializovaných a certifikovaných odborných činností" (odkaz na zákon č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a na nariadenie vlády č. 157/2002 Z. z.). V odôvodnení ide o upresnenie dikcie tak, aby boli zahrnuté všetky vzdelávacie aktivity, ktoré vykonáva zdravotnícka vysoká škola.
Druhý pozmeňujúci návrh. V celom texte zákona sa slová "špecializačná príprava" nahrádzajú slovami "špecializačné štúdium", v tomto prípade ide o legislatívnotechnickú úpravu.
Prosím vás o podporu a ďakujem za pozornosť. Áno, en bloc hlasovať o obidvoch.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Muňko, nech sa páči.
D. Muňko, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister. Nebudem tu rozvádzať, čo už rozviedol náš poslanec pán Čaplovič. Chcel by som vám ale dať pár myšlienok na zamyslenie. Predpokladal som, že aj zákon o vysokých školách bude vychádzať z celkovej koncepcie hospodárskej politiky na Slovensku a z toho bude vychádzať aj potreba vysokoškolákov a financovanie vysokoškolákov na Slovensku.
Keď zoberieme, že peňazí je stále menej, pretože vstupy energií a ostatné vstupy sú stále vyššie, tak aj prostriedky, ktoré idú dnes na vysoké školy, sú prakticky oveľa nižšie, zhruba 0,7 percenta z hrubého domáceho produktu, čo je najmenej zo všetkých členských štátov, ale aj tých, ktoré vstupujú do Európskej únie.
Ja by som vás chcel upozorniť na niektoré veci. Dnes vznikajú stále nové fakulty, ktoré by mala veľmi seriózne schvaľovať Akreditačná komisia, čiže Akreditačná komisia v tomto zákone by mala byť nezávislá od jednotlivých politických strán. Je predsa ďalej neúnosné, keď predchádzajúci minister konštatuje v audite, že sa stále rodí menej detí, že zo 110-tisíc detí bude len 55-tisíc detí, bude mať dopad táto znížená populácia aj na vysoké školy.
Po roku 1990, keď za Mečiarovej vlády, ale aj teraz, vznikali vysoké školy ako huby po daždi. Či už zoberiem strojnícke fakulty v Bratislave, Trnave, v Trenčíne, v Košiciach, Žiline, to isté pedagogické fakulty v Bratislave, v Trnave, v Nitre, Banskej Bystrici, v Prešove, ďalej fakulty, ktoré vznikli na poľnohospodárskej fakulte, keď zoberieme vysokú školu lesnícku a drevársku, kde vznikli ďalšie fakulty. Na vysokej škole v Banskej Bystrici ďalšie fakulty. Nechcem už hovoriť o právnických fakultách, ktoré takisto vznikli v Bratislave, odišla skupina ľudí do Bystrice, založila ju v Bystrici. Odišla skupina ľudí do Trnavy, založila fakultu v Trnave.
Je predsa neúnosné, keď vieme, že dnes v zdravotníctve je prebytok vysokoškolských ľudí, lekárov a bude sa prepúšťať, takisto aj zdravotných sestier a my zakladáme ďalšiu vysokú zdravotnícku školu, nehovoriac o tom, že jej dávame ešte väčšie kompetencie v zákone, ako majú školy, ktoré sú fakultné, či v Bratislave, v Martine, alebo aj v Košiciach.
Preto dávam do pozornosti, aby skutočne Akreditačná komisia, ktorá by mala posudzovať nové vysoké školy a mala by schvaľovať, nemala by len odporúčať ministerstvu školstva, aké by mali vzniknúť. Mala by skutočne vychádzať z potrieb, ktoré slovenské hospodárstvo potrebuje.
Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister ako predkladateľ sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.
M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem, pán predseda. Pokúsim sa byť stručný a budem reagovať na niektoré pozmeňujúce návrhy a niekoľko poznámok k tomu, čo zaznelo v rozprave. Chcel by som upozorniť, že Akreditačná komisia a dodržiavanie toho, čo navrhla Akreditačná komisia počas môjho funkčného obdobia, aj vo vzťahu ku zriadeniu maďarskej univerzity nebolo nič porušené. Ani vláda pri prijímaní zákona o zriadení univerzity neporušila zákon. To sa vzťahovalo, čo povedal pán poslanec Čaplovič, na minulosť.
K pozmeňujúcim návrhom niekoľko poznámok. Po prvé sa domnievam, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu zazneli od pána poslanca Čaploviča, viaceré sú nerealizovateľné. K prvému by som povedal, pokiaľ by sme pripustili, že vysoké školy majú právo podľa bodu B na rozvoj vo všetkých oblastiach svojho poslania podľa vlastného rozhodnutia, a to by znamenalo podľa mňa príliš veľké právo, ktoré sa nedá garantovať.
Takisto k tomu pozmeňujúcemu návrhu č. 2. Myslím si, že v tejto podobe je ťažko realizovateľný, aby obmedzoval právo členov Akademického senátu udržať ich funkčné obdobie.
Chcem sa zvlášť vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu bod č. 5, kde pán poslanec navrhuje zaviesť školné. Jednak zaznelo to tu už aj v rozprave od pani poslankyne Brestenskej, že sa chystá naozaj v krátkom čase komplexná úprava, čo aj ona akceptovala a svoj návrh stiahla. Chcem povedať aj to, že v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady tento návrh je nad rámec zákona, nad rámec navrhovanej novely, a preto žiadam, aby sa o ňom vôbec nehlasovalo.
K pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli od pána poslanca Polku, by som chcel doplniť to, čo povedal pán poslanec Drgonec. Právo udeľovať tituly, o ktorom sa tam hovorí, nehovorí sa v tom príslušnom paragrafe o tom, ktorá vysoká škola, univerzita môže udeľovať, ale za čo sa tie tituly udeľujú, a rovnako policajná akadémia, pokiaľ bude mať dostatok odborníkov, pokiaľ zriadi právny odbor, tak rovnako môže udeľovať titul JUDr., ale pre odbor, ktorý je právny a nie pre iné odbory, o tomto je reč. Čiže nie je tu obmedzené podľa môjho presvedčenia žiadne právo vysokej školy.
Rád by som sa vyjadril k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Tkáč. Chcem povedať, že jednak došlo k istej dohode a predkladala pozmeňujúci návrh v tejto veci pani poslankyňa Záborská. Pozmeňujúci návrh podporujem, a preto nemôžem podporiť návrh, ktorý predniesol pán poslanec Tkáč, a chcem povedať veľmi vážne, že náš systém vysokoškolského vzdelávania musí byť zosúladený s celou Európou a tu neexistuje takýto typ vysokoškolského vzdelávania. Existuje prvý, druhý a tretí stupeň bakalársky, magisterský a doktorandský, nič osobité. V tomto prípade by sme sa stali v celej Európe unikum, ak by sme takúto dikciu prijali, preto sa s takýmto návrhom nemôžem stotožniť a odporúčam, aby ho Národná rada neprijala.
S následnými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predniesla pani poslankyňa Brestenská a pani poslankyňa Záborská, súhlasím a odporúčam, aby Národná rada ich prijala.
Pán predseda, skončil som, ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pán profesor, máte slovo.
F. Devínsky, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ctené poslankyne, vážení poslanci, nebudem vás dlho zdržiavať, ale z úcty k tým 22 poslancom, ktorí sú teraz v sále, by som sa rád vyjadril aj k niektorým veciam, ktoré tu odzneli, predovšetkým k tomu, čoho sa pán minister nedotkol.
Chcel by som povedať, že v odôvodnení prvého pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Čaploviča je uvedené, že stále klesajú výdavky na školstvo alebo teda podpora vysokého školstva. Tu by som chcel upriamiť vašu pozornosť na skutočnosť, že od roku 2000 do dnešného dňa sa výdavky na školstvo zvýšili o 83 percent v nominálnych hodnotách a dokonca o 43 v stálych cenách roku 2000. To je bezprecedentný vývoj, ktorý široko-ďaleko v okolitých krajinách sme akosi nezaznamenali. Chcem povedať, samozrejme, aj to, že nevychádzame z nejakej stabilizovanej roviny, ale vychádzame z mínus štvrtého poschodia, ale napriek tomu si myslím, že je to veľmi dobrý, dobrý výsledok.
K tomu, aby sa zmenilo v príbuzných študijných odborov, a teda ostali už len študijné odbory alebo garancie profesorov len v tých odboroch, ktoré sú v súčasnosti navrhované, tak chcel by som povedať, že ja s tým vrelo súhlasím tak o 8 až 10 rokov. "Výchova" v úvodzovkách jedného profesora trvá takých 15 až 18 rokov naozaj v optimálnom prípade a dnes ešte nie sme v stave zabezpečiť všetky študijné odbory profesúrami z daného odboru.
Aký dôsledok by malo schválenie takéhoto pozmeňujúceho návrhu. Bola by to vlastne len pásová výroba docentov a profesorov len preto, aby sme mali niekoho, ktorý nám bude garantovať príslušný študijný odbor, a toto sme už zažili, máme na to niekoľko žiarivých príkladov, domnievam sa, že toto nie je ten najlepší návrh.
Čo sa týka diskriminácie pri odňatí akreditácie príslušnej vysokej školy, tak áno, je to diskriminácia, ale tých, ktorí sa prihlásili v dobrej viere v čase, keď ešte vysoká škola akreditáciu mala. Totižto uchádzači o habilitáciu to nejakým spôsobom nemôžu ovplyvniť, že Akreditačná komisia potom počas habilitácie, habilitačného a inauguračného konania odníme akreditáciu, a chcel by som ešte povedať aj toľko, že keď vysoká škola zmení svoje činnosti alebo splní požiadavky Akreditačnej komisie, tak môže pokračovať ďalej v habilitáciách a inauguráciách. Ukončenie bežiacich procesov by znamenalo, že znova sa musia uchádzači prihlásiť, a preto by som neodporučil, aj keď musím povedať, že vcelku v stabilizovanom systéme by takéto riešenie bolo možno akceptovateľné.
Chcem ešte povedať to, že v niektorých prípadoch niektoré vysoké školy žiadajú relatívne vysoký poplatok, vstupný poplatok na habilitáciu a inauguráciu. To by znamenalo, že aj toto by sa stratilo, muselo by sa začať úplne odznova.
Čo sa týka spoplatnenia externého štúdia. Na tú tému sme diskutovali, ale chcel by som povedať, že tak ako je naformulovaný pozmeňujúci návrh, je to dosť dobrý návod, nechcem povedať návod, ale je to formulácia, ktorá umožňuje veľmi intenzívnu a hlbokú korupciu. Ja hneď poviem príklad. Príslušná fakulta prijíma 350 študentov, nemenovaná fakulta 350 študentov do denného štúdia a 700 do externého štúdia. Keďže nemáme v tomto návrhu tohto ustanovenia alebo pozmeňujúceho návrhu vrchné obmedzenie a nemáme ani tú klauzulu, ktorá hovorí o tom, že nesmie sa na úkor denného štúdia zvyšovať počet externých študentov alebo teda v dennom štúdiu nesmie klesať počet študentov, tak sa fakulta hladko môže rozhodnúť, že prijme len 100 študentov do takzvaného bezplatného denného štúdia a zvýši počet externistov. Výsledok bude ten, že tlak na tých 100 bezplatných miest bude taký enormný, že bude veľmi jasne a zreteľne umožňovať aj isté nekalé postupy.
Čo sa týka policajných vysokých škôl, udeľovania titulu JUDr., ale aj tých ďalších záležitostí, ktoré predložil pán poslanec Polka, týkajúcich sa policajnej akadémie, teda Akadémie Policajného zboru, aby som bol presný, musím povedať aj to, že Akadémia Policajného zboru je štátna vysoká škola, to nie je verejná vysoká škola, ona sa riadi v podstate aj rezortnými predpismi, to znamená, že to, čo navrhuje pán poslanec Polka by zasahovalo aj do rezortných predpisov ministerstva vnútra. Takže toto by som neodporúčal.
No a chcel by som na záver povedať k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Tkáča toľko, že celá novela vysokoškolského zákona je v podstate legislatívnotechnická norma, ktorá opravuje niektoré záležitosti, zameriava sa na sociálne, zlepšuje sociálne postavenie študentov, ale odstraňuje ten nezmysel, ktorý sa tam dostal, že špecializačné štúdium je vysokoškolské štúdium tretieho stupňa. Treba si uvedomiť, že tretí stupeň vysokoškolského štúdia je doktorandské štúdium, ktoré sa končí udelením titulu PhD., v minulosti CSc., teda atestácia, lebo špecializačné štúdium je vlastne pôvodne atestácia, atestácia nie je na úrovni doktorandského štúdia v žiadnom prípade, a tak ako povedal pán minister, boli by sme raritou. A chcem povedať, že prebehlo rokovanie, veľmi intenzívne rokovanie včera, nakoniec sme sa dohodli na tých formuláciách, ktoré podala pani poslankyňa Záborská a ja odporúčam, aby sme tie podporili, ale to, čo tu odznelo od pána poslanca Tkáča, by som odporúčal, aby sme neprijali. Ďakujem vám veľmi pekne.
Pán predsedajúci, skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Koľko ste potrebovali, pán doktor. Ďakujem veľmi pekne. Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi, spravodajcovi, poprosím ich, aby počas prerušenia rokovania o tomto bode sa pokúsili jednotlivé pozmeňujúce návrhy zosúladiť tak, aby pri hlasovaní sme mohli pokračovať tak, že nebudú legislatívne problémy. V utorok by sme pokračovali hlasovaním o prerokovanom vysokoškolskom zákone. Ďakujem pekne ministrovi, spravodajcovi.
Pristúpime k rokovaniu o ďalších bodoch programu. Chcem vás, páni poslanci, poprosiť, aby sme ešte prerokovali tri návrhy, ktorých predkladateľmi sú poslanci Národnej rady, aby sme potom prerušili rokovanie pri zákonoch, ktoré súvisia s organizáciou miestnej štátnej správy a rokovanie o návrhoch zákonov by sme začali ako prvé body v utorok budúci týždeň.
Chcem teraz poprosiť, aby za skupinu navrhovateľov pán poslanec Vavrík uviedol a odôvodnil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/1998 Z. z. o Komore kominárov Slovenska a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákona) v znení neskorších predpisov.
Nech sa páči, pán poslanec Vavrík.
R. Vavrík, poslanec: Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, budem veľmi stručný, aby som dlho Národnú radu neobťažoval. Paradoxne v návrhu novely zákona o Komore kominárov sa vôbec nedotýkam činnosti komory a na činnosť komôr mám názor zhruba zhodný s tým, aký dnes tlmočí podpredseda vlády Lipšic.
Predsa len som sa odhodlal aj so skupinou poslancov podať tento návrh zákona, nakoľko odborná spôsobilosť kominárov, ktorá bola daná práve zákonom o komorách, práve Komore kominárov, bol upravený vyhláškou, ktorá vychádzala zo zákona o ochrane pred požiarmi. Tento starý zákon sme zrušili a od 1. apríla 2002 sme prijali nový zákon o ochrane pred požiarmi, a tým pádom a následne nebola vydaná žiadna vykonávacia vyhláška k tomu, ako prebieha odborná príprava kominárov, ako sa udeľujú osvedčenia, ako strácajú platnosť a dnes je právne vákuum alebo legislatívne vákuum a niet právnickej ani fyzickej osoby, ktorá by vydávala skúšku odbornej spôsobilosti novým kominárom. Preto predkladáme tento návrh, ktorý výsostne rieši len odbornú prípravu kominárov, a nazdávame sa, že týmto návrhom sa odstráni to vákuum, ktoré dnes existuje.
Drobné pripomienky, ktoré k tomuto návrhu boli už pri prvom čítaní, sú zhmotnené práve v tých 14 pozmeňujúcich návrhoch, ktoré máte možnosť si preštudovať v spoločnej správe. Tie návrhy boli spracované konsenzom medzi koaličnými a opozičnými poslancami, ktorých pri tomto pozmeňujúcom návrhu zastupoval pán poslanec Vážny a so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, za predkladateľov mi dovoľte vysloviť súhlas.
V závere mi nezostáva nič iné len poprosiť vás, ctení kolegovia a kolegyne, aby ste tento návrh novely zákona o Komore kominárov teraz v druhom čítaní pri hlasovaní podporili.
Pán predseda, toľko všetko, za predkladateľov ďakujem za udelené slovo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov. Teraz poprosím pána poslanca Abrhana, ktorý je členom výboru, ktorý zákon prerokúval ako gestorský, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch, ako aj o odporúčaní a stanovisku gestorského výboru.
Nech sa páči, pán poslanec.
P. Abrhan, poslanec: Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/1998 Z. z. o Komore kominárov Slovenska a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 474 z 18. septembra 2003 pridelila návrh skupiny poslancov Slovenskej republiky na vydanie zákona nasledujúcim výborom, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru do začatia jeho rokovania žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona prerokovali výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávny výbor 7. októbra, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 173 zo 7. októbra a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 107 z 8. októbra 2003. V časti IV sú predložené pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplývajú z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. časti tejto správy. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto vyjadriť v rozprave a prihlásiť sa do rozpravy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi navrhovateľovi a spravodajcovi a poprosím teraz pani poslankyňu Podrackú, ktorá je predkladateľkou návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z. z.
Pani poslankyňa, máte slovo.