B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili 4 páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Čaplovič, povinná predškolská výchova, to bol už veľký sen veľkého Sovietskeho zväzu, preto sa ani nečudujem, že tam vľavo hore vám tak úprimne tlieskali. Je to samozrejme takisto sen veľkej Európskej únie. Stojí to akoby v protiklade k tomu, čo onoho času povedal pápež, myslím, že to bol Pius IX., že: "Dajte mi deti do 6 rokov a potom si ich zoberte a už sa nestratia." Proste je to pokušenie veľmocí ovplyvňovať deti v tom najcitlivejšom veku, keď z decka sa stáva pomaly intelektuálny tvor a tam, samozrejme, veľmoc chce, aby každá, či už je to Sovietsky zväz alebo Európska únia, chce, aby ho vychovávala v tom duchu, v ktorom je akási centrála. Ubezpečujem vás, že najlepšie je pre deti, keď sú čím dlhšie pri mame, keď sa hrajú, keď športujú a všetko ostatné sú ideologické floskuly a nezmysly. Takže napriek tomu, že si vás vážim, žiaľ, v tejto veci nerátajte v KDH so žiadnou podporou.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Čaplovič, vy ste vo svojom vystúpení naznačili, že k môjmu piatkovému vystúpeniu k novele zákona o vysokých školách ma viedli akési záujmy Vysokej školy veterinárnej v Košiciach. Mohli ste ma aj spokojne menovať, ja som vystúpila verejne a za svojím vystúpením si stojím. Mrzí ma však, že ste ma nepočúvali, alebo ste mi zle rozumeli, aj ste ma zle interpretovali. Dala som návrh, aby sa o prevedení takmer 13 000 hektárov poľnohospodárskych a lesných pozemkov na 3 verejné vysoké školy a do ich vlastníctva hlasovalo osobitne, a nie v skrýši spoločnej správy. A vo výpise tohto hlasovania si budete môcť prečítať, kto, ako a za koho hlasoval. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Přídal.

A. Přidal, poslanec: Vážený pán kolega, ja som pozorne sledoval už viaceré vaše vystúpenia a vždy sa mi zdali, že sú naozaj dobre pripravené, fundované a považujem vás za inteligentného a múdreho človeka, ale chcel by som povedať, že ma trošku prekvapilo, keď ste tu asi 10 alebo aj 15 minút nejakým spôsobom zdôvodňovali, aká je dôležitá povinná predškolská výchova od 5 rokov dieťaťa. Neviem, či vy ste chodili od 5 rokov do povinnej predškolskej výchovy, ale nepredpokladám, chcel by som povedať z vlastnej skúsenosti, že mám 5 detí a som presvedčený, že pre nich bolo najlepšie, keď boli do 6 rokov doma pri mame. Nechajme, prosím, na rodičov, o tom aby rozhodovali oni, či pošlú dieťa do materskej školy, alebo nepošlú, nech je to ich dobrovoľnosti.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, necítim sa byť odborníkom na školstvo, ale časť tejto diskusie presahuje aj do niektorých politologických otázok a k tomu si teda dovolím pár poznámok. Osobitne tou časťou, ktorou apeloval pán kolega na kolegov z KDH. Veď všetci v tejto sále nesmierne podporíme, aby dieťa do 6 roku veku bolo nadšene a krásne vychovávané v rodinách - a aj sa to tak bude diať - ako aj bez návrhu pána poslanca, len v rodinách, ktoré majú príjem nad 50 000 korún, problém je ten, že ja žijem v obci Štiavnické Bane, má 900 ľudí a vidím, aký je tam sociálny stav, ako vyzerajú rodiny, kde obidvaja rodičia chcú prežiť a chcú zabezpečiť minimálny sociálny štandard pre deti, musia chodiť pracovať, často sa im to mieša doobeda, poobede a podobne, takže neviem, akú o tom máte predstavu, akým spôsobom. Problém je v tom, že naše milované kresťanské strany hrozne veľa hovoria o kresťanskej láske, o rodine, o význame, len sú súčasťou koalície, ktorá permanentne ničí ten priestor, do ktorého by mali občianskej spoločnosti plynúť peniaze, aby jednoducho časť daňových poplatníkov a aby ten príjmový zdroj a schopnosť spoločnosti postarať sa, vytvoriť štandard pre občanov, aby mal nejaký základ, bez toho sú to len lacné ideologické nezmysly. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič, môžete reagovať na faktické poznámky, nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Přídal, máte právo na svoj názor, ale ja skutočne si myslím, že od toho piateho roku dieťaťa je potrebné, aby to dieťa už začalo komunikovať, a viete, v rodine je to väčšinou monológ, často je to monológ na jednej strane a ja si stále myslím, že práve v škole a idem k tomu starogréckemu princípu Thálesa, ktorý hovoril: Kladiem im otázky a podľa toho poznám, ako je to dieťa vyspelé, a potrebuje už od piatej triedy istým spôsobom sa pripraviť na vzdelávanie v základnej škole. Pretože naozaj je pravda, teraz nehovorme len o Bratislave, ale je pravda o tom, ja nemôžem takýto princíp požadovať vo vzťahu k rómskym deťom, ale treba skutočne dosiahnuť to, aby od toho piateho roku deti navštevovali naše predškolské zariadenia, aby sa pripravovali na tú kvalitnú školskú dochádzku a čoskoro, či je to Európska únia, alebo ktokoľvek, prídeme k tomu, že do piateho roku aj na Slovensku bude to povinnou školskou dochádzkou, možnože nie v horizonte roka-dvoch, možno, že v priebehu piatich-šiestich ale možno, že aj skôr, po dvoch rokoch.

A čo sa týka pánovi poslancovi Přídalovi, nuž, prosím, ja som začal, vyrastal som pri starej mame, ale od piateho roku som chodieval do materskej školy v Senici nad Myjavou a tam som teda bol pripravovaný v podstate na tú prvú triedu základnej školy, čiže je to, samozrejme, individuálne, ale sporme sa o vec, nehovorme, kto to hovorí, a ide o problémy a princípy, teda beriem vaše návrhy a v podstate ich vnímam tak, ako vy vnímate moje. Pre vás sú moje neprijateľné a pre mňa možnože vaše sú prijateľné, ale vecou diskusie, ktorú by sme mali otvoriť v tejto oblasti. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Zubo, pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážení kolegovia, vážení kolegyne. Dovoľte mi najskôr, aby som s dovolením pána Mikloška poopravil jeho citáciu múdreho človeka, ako tu urobil, mne sa zdá, že je to asi takto s tým citátom: "Dajte mi dieťa do 6 rokov a ono mi bude slúžiť do posledného dychu svojho života." Súhlasíte? Aby sme boli aspoň trošku presní. K samotnej podstate veci. Som rád, že môj predrečník v rozprave vystúpil a hovoril veci tak, ako hovoril, pretože ukazuje sa skutočnosťou, že nie je to len názor úzkeho kruhu poslancov Národnej rady, že veci hodnotia, ako hodnotia, že skutočne ako historická nevyhnutnosť do popredia vychádza zo všeobecných skúseností, aj z uplynulého obdobia vychádza zo všeobecných skúseností a na základe týchto skúseností sa pozerať dobudúcna, samozrejme, v určitých diametrálnych vzťahoch, aké nastali v súčasnosti, pretože aj samotné veci sa majú ináč, všetci, ktorí sme tu, iste mi dajú zapravdu, že školstvo v socialistickom Česko-Slovensku bolo vždy dominujúce, malo vždy dominujúce postavenie, zodpovedajúce významu a skutočností, že taká malá krajina, ako bolo Česko-Slovensko, pri takmer absolútnom nedostatku prírodných surovinových zdrojov má rozhodujúci kapitál schopný konkurovať ostatnému svetu práve v tej oblasti, rozumovej stránke radových občanov, občanov, ktorí sa podieľajú bezprostredne na vytváraní hodnôt danej krajiny. Tomuto poznaniu zodpovedali aj príslušné prístupy vlády v oblasti všestrannej, no predovšetkým materiálnej i finančnej oblasti zabezpečenia vzdelanostnej úrovne školstva. Výsledkom takéhoto poznania bola mohutná výstavba moderného školstva a to tak na úrovni predškolskej výchovy, vytvorením celej siete predškolských výchovných zariadení, jaslí a materských škôl, a dovoľte mi teraz, pôvodne som to mal napísané, potom som to škrtol, s tým vedomím, že asi sa to už nenájde a nie je to vhodné a patričné na pôde Národnej rady pripomenúť, ale na základe tej diskusie, ktorá tu odznela, znova si dovolím to povedať, že pripúšťam, že sa ešte aj v tomto parlamente môže nájsť niekto neprebudený, kto bude tvrdiť, že komunisti chceli zobrať deti rodičom. Stalo sa to aj pred chvíľou, boli sme svedkami toho a preto to musím aj prečítať.

A tieto opatrenia boli aj v oblasti základného školstva a to nevynímajúc ani ucelený systém základných umeleckých škôl, športových tried, športových škôl, stredného odborného školstva, no predovšetkým v oblasti vysokého školstva. Bez nejakého zveličenia môžem povedať, že zásluhou koncepčného riešenia úloh sa zo Slovákov žijúcich v kolibách a dreveniciach počas jednej generácie stal národ kultúrny, na vzdelanostnej úrovni porovnateľnej s najvyspelejšími krajinami sveta.

Čo sa týka štatistiky a prehľadov, tieto otázky nechám na kolegu Ondriaša, on má záľubu v štatistike a mohol by dokladovať štatisticky, či je to pravda, alebo sa mýlim. Dnes s odstupom času po zmenách, ktoré nastali po roku 1989, pán minister školstva môže mať, podobne, samozrejme, ako aj minister zdravotníctva, len hlavybolenie, čo s tými objektmi robiť, čo sa za socializmu postavili, za situácie, keď tento štát nieže nemá finančné zdroje na ich prevádzku, ale ani na ich údržbu. Pritom pán minister zdravotníctva má obrovskú výhodu, má ešte tú výhodu, že môže obísť prijaté opatrenia v oblasti zdravotníctva, o ktorých zlé jazyky tvrdia, že majú slúžiť na redukciu určitej sociálnej skupiny obyvateľstva, nepotrebnej pre súčasnú vládnu koalíciu a pre tento politický systém a že môže obísť poplatok 20 korún slovenských tým, že si vypíše recept sám a ešte vďaka známostiam aj dostane liek proti hlavyboleniu a nebude musieť zaplatiť poplatok za stravu a lôžko v prípade potrebného zdravotného ošetrenia. To sú výhody ministra zdravotníctva, samozrejme, že pán minister školstva takéto výhody nemá, ani možnosti, a je odkázaný na iné veci. Ako jediné rozumné stanoviská, jedinú rozumnú vec, zrejme aj on vidí šetriť tam, kde sa šetriť dá, škrtať tam, kde sa škrtať sa dá, kde je to najmenej citlivé, a výsledkom toho všetkého je predloženie takého návrhu školského zákona, ktorý máme na stole. S takýmto postupom pripravovaných legislatívnych zmien v rámci reformy verejnej správy súdny človek môže vysloviť len rozhodný nesúhlas. Pripravovaným návrhom zákona v štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých so školstvom súvisiacich zákonov sa v podstate zriaďuje nový inštitút na úrovni kraja, krajský školský úrad ako orgán štátnej správy v školstve, ktorý nahrádza súčasný odbor školstva, krajského úradu a výrazným spôsobom obmedzuje kompetencie samotného kraja v oblasti správy a riadenia škôl. Mám teda na mysli krajský vyšší územný celok. Ďalšou skutočnosťou je, že v predkladaných materiáloch sa vôbec nepočíta s koncepčným riešením takých oblastí, ako je predškolská výchova detí a komplexné riešenie základného umeleckého školstva.

Vzhľadom na tieto a ďalšie nemenované skutočnosti dovolím si navrhnúť, aby zo spoločnej správy, tlač 361a, bod 32 spoločnej správy bol vyňatý na osobitné hlasovanie z nasledovného dôvodu. Návrh gestorského výboru vypustiť z § 26 ods. 5 slová, ktoré znejú: "a delegovaný zástupca odborovej organizácie zamestnávateľa" podstatne mení samotnú koncepciu kreovania školských rád, o ktorej sa hovorí, a myslím si, že táto oblasť je dobre postihnutá samotným prekladom návrhu zákona, ale tento návrh v spoločnej správe mení samotnú podstatu od základu. Prezentuje sa tu predovšetkým záujem znížiť vplyv odborovej organizácie na chod školy, pričom treba zdôrazniť a zvážiť samotnú skutočnosť, že v oblasti školstva pôsobí viac ako 2 680 základných organizácií, ktoré spolu združujú viac ako 85 000 členov, je to teda masa profesionálnych odborníkov, ktorá má podľa nášho názoru a môjho názoru čo povedať do kreovania samotných funkcií na jednotlivých školách. Neúčasť zástupcov odborov môže spôsobiť len komplikácie, pretože nebudú mať potrebné informácie odborovej organizácie o činnosti školských rád a samotných škôl, čo je v rozpore so samotným Zákonníkom práce.

Ďalej z uvedených dôvodov považujem za nevyhnutné predložiť k prerokúvaným materiálom pozmeňujúce návrhy v nasledujúcom znení: V čl. 1 § 7 ods. 1 žiadame za slová "základné školy" vsunúť čiarku a vložiť nasledovné slová: "základné umelecké školy", ďalej v čl. 1 § 7 ods. 2, žiadame vypustiť písm. a) základné umelecké školy a upraviť označenie ďalšieho textu. V čl. 1 § 10 ods. 1 žiadame za písmeno c) vložiť nové písmeno d), ktoré znie: "d) základné umelecké školy". V čl. 1 § 10 ods. 2 žiadame vypustiť písm. a) základné umelecké školy a upraviť označenie ďalšieho textu. V čl. 3 žiadame vložiť nový bod 1, ktorý znie: Po prvé, v § 2 ods. 1 sa za slová "základné školy" dopĺňajú slová "základné umelecké školy", ďalej bod 1 žiadame prečíslovať na bod 2 a za slová "základných škôl" doplniť slová "základných umeleckých škôl". Po ďalšie, bod 2 prečíslovať na bod 3. Po ďalšie, bod 3 prečíslovať na bod 4 s nasledovným znením: 4, za § 46 sa dopĺňa nový § 6a, ktorý vrátane nadpisu znie: § 6a, základné umelecké školy, po prvé, základná umelecká škola poskytuje základy vzdelania v jednotlivých umeleckých odboroch a pripravuje na štúdium učebných a študijných odboroch na stredných školách, v školských učebných zariadeniach a na konzervatóriách. Pripravuje aj odborne na štúdium na vysokých školách, umeleckých a umelecko-pedagogickým zameraním.

Po druhé, v základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné, literárno-dramatické odbory, alebo niektoré z nich, iné ako uvedené umelecké odbory môže škola zriaďovať po súhlase ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.

Po tretie, základná umelecká škola organizuje štúdium prevažne pre žiakov základnej školy, môže organizovať aj štúdium pre deti predškolského veku, žiakov a študentov stredných a vysokých škôl a pre dospelých. Prípravné štúdium je určené spravidla pre deti predškolského veku na internátne diagnostikovanie umeleckých schopností dieťaťa a jeho následné zaradenie do príslušného umeleckého odboru. Základné štúdium je určené pre žiakov, ktorí preukázali požadovanú úroveň umeleckých schopností, zručností a návykov, umožňujúcu ich ďalší úspešný rozvoj v príslušnom umeleckom odbore. Štúdium pre dospelých je určené pre občanov, ktorí si chcú doplniť a rozšíriť svoje umelecké vzdelanie.

Po štvrté, štúdium hlavného predmetu sa organizuje formou individuálneho vyučovania alebo formou skupinového vyučovania, ktorého sa zúčastňujú minimálne dvaja žiaci.

Po piate, v súkromných základných umeleckých školách a v cirkevných základných umeleckých školách sa zriaďovanie môže poskytnúť za úhradu.

Po šieste, podrobnosti o zriaďovaní a zrušení základných umeleckých škôl, organizovanie štúdia, prijímanie a zaraďovanie uchádzačov do školy, priebehu a ukončenia štúdia, hodnotení a ich kvalifikácii, komisionálnych skúšok, pedagogickej dokumentácii a súťažiach ustanoví ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

Ďalší pozmeňujúci návrh. Vypúšťajú sa poznámky pod čiarou k odkazom 4a a 4c. Po ďalšie, bod 4, 5 a 6 žiadame prečíslovať na bod 5, 6 a 7. Žiadame ďalej doplniť nový bod 8, ktorý znie: Vypúšťa sa § 33a aj s nadpisom. Odôvodnenie: Umenie podobne ako veda a technika je jednou z foriem spoločenského vedomia. Ako plnohodnotná súčasť kultúry toto vedomie aktívne napomáha vytváranie osobnosti človeka. Je žiadúce, aby pružná a premyslená sústava základných a stredných škôl na Slovensku bola štruktúrovaná tak, aby pripravovala kvalifikovaných odborníkov pre jednotlivé oblasti spoločenského a hospodárskeho života podľa potrieb spoločnosti.

Vo vládou predloženom návrhu zákona toto štruktúrovanie, žiaľ, platí len vo všeobecnej rovine. Táto požadovaná samozrejmosť chýba pri kreovaní umeleckých škôl a vzdelávané deti a dospelí prejavujúci talent v niekoľkých druhoch umenia. V oblasti všeobecného vzdelávania, v oblasti starostlivosti o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, v oblasti starostlivosti o športovo talentované deti a mládež, ale aj v oblasti intelektuálne nadaných detí je edukačný proces zabezpečený od základnej až po vysoké školy príslušnými výchovno-vzdelávacími inštitúciami, ktorým sa výchova a vzdelávanie poskytuje bezplatne. Takúto skutočnosť nemožno konštatovať v súvislosti s umeleckým vzdelávaním a preto tento návrh je potrebné o túto časť doplniť. Základným legislatívnym predpisom pre oblasť umeleckého vzdelávania na základnom stupni je zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, takzvaný školský zákon v znení neskorších predpisov. V tomto zákone neboli ľudové umelecké školy jeho súčasťou. Bola doňho včlenená zákonom č. 171/1990 Zb. Do nadobudnutia účinnosti zákona č. 171/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, teda ten školský zákon v znení neskorších predpisov, boli ľudové školy umenia, terajšie základné umelecké školy zahrnuté v zákone Slovenskej národnej rady č. 78/1978 Zb. o školských zariadeniach.

Na základe ustanovenia zákona č. 171/1991 Zb. boli bývalé ľudové školy umenia preradené do zákonnej sústavy základných a stredných škôl a dostali nový názov základné umelecké školy. V tejto súvislosti bola sústava stredných a stredných škôl podľa § 2 ods. 1 školského zákona doplnená o základné umelecké školy, za § 6 sa zároveň vložila druhá časť a) a nový § 6a, ktorým sa adekvátne upravilo postavenie základných umeleckých škôl. Je potrebné, aby v týchto súvislostiach boli prijaté príslušné opatrenia aj v súvislosti s prijímaním nového zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie, áno, zavčasu. (So smiechom.) Pán poslanec Hamarčák ako jediný sa prihlásil s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami, nech sa páči.

I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Zubo, zaujalo ma vaše hodnotenie takzvaného socialistického školstva alebo školstva počas socialistického Česko-Slovenska. Počul som veľa pozitív zo strany teda vás a vašich poslancov, alebo vášho klubu. Nepočul som žiadne kritické slová, aj keď ja si osobne myslím, že tých nedostatkov v tomto období bolo možno viac ako výsledkov, aj keď, samozrejme, neupieram to, že existoval istý systém, ktorý vychovával socialistického človeka.

Chcel by som upozorniť snáď na pár takýchto vecí, ktorých bremeno nesieme doteraz, a to je tak, povedal by som jazykový analfabetizmus nás postarších, pretože málokto z nás ovláda svetový jazyk. Dokonca si dovolím povedať, že ani tú ruštinu, ktorú sme sa povinne pomerne dlho učili, ani tú sme neovládali dosť dobre. Ja si spomínam aj na časy, hlavne na severovýchode Slovenska, keď boli ukrajinské školy, a vlastne tí študenti, ktorí vychodili základnú školu ukrajinskú, neovládali ani spisovný slovenský jazyk. O týchto nedostatkoch, samozrejme, cudne mlčíte a hovoríte, čo všetko je teraz problematické. Ja si myslím, že sú aj tu problémy, ale takýto čierno-biely pohľad, aký predstavujete vy, nerieši absolútne problém. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zubo, nech sa páči, môžete reagovať na faktickú poznámku.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán kolega, ja neviem, kde ste vy na to prišli, aby som ja pozitíva alebo negatíva hovoril. Ja som absolútne tento záujem nemal, hovoriť pozitíva ani negatíva, ani v súčasnosti ani v minulosti, ja som sa snažil o nezaujaté stanoviská, teda prijať nezaujaté stanoviská k predkladanému materiálu a porovnať to s minulosťou.

Vychádza to skutočne tak, že ak vy v tej minulosti nič pozitívne nevidíte, to asi bude váš problém, pretože čo sa týka socialistického školstva v Česko- Slovensku, ono bolo na vzostupe a bolo v záujme pozornosti celého vyspelého sveta. No vám asi nehovorí nič. Napriek tomu som sa snažil v konštatačnej rovine tieto veci nejako hodnotiť, no asi to nepomohlo. K tej druhej veci, že ste sa učili ruštinu a nenaučili ste sa, no čo povedať na to. Kto na to nemá, nemá. Ja za to nemôžem, že vy ste sa nevedeli naučiť ani ruštinu. (Potlesk.) Je tu celá rada ľudí, ktorá ju ovláda!

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Brestenská a pripraví sa znovu pani poslankyňa Mušková.

B. Brestenská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložila jeden procedurálny návrh, na vyňatie bodu 40 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci z klubu, počúvajme pani poslankyňu, lebo chce navrhnúť práve rôzne zmeny. Nech sa páči.

B. Brestenská, poslankyňa: Čiže na samostatné vyňatie, na samostatné hlasovanie bod 40 zo spoločnej správy a zároveň dovolím si teda predložiť pozmeňujúci návrh, namiesto tohto bodu 40, kde bola vlastne u nás v klube veľká diskusia, to už tu zaznelo aj od pani spravodajkyne, o základnom umeleckom školstve, kde sme veľmi dlho diskutovali o tom, aby neboli tieto základné umelecké školy dotknuté z hľadiska toho, že cítili určité nebezpečie zániku s tým, že nebudú financované štátom s tým, že sa menia tie podmienky, ako boli navrhované v zákone, tak na základe naozaj veľmi serióznej a dlhej diskusie sme sa došli k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, ktorý si dovolím predložiť.

V čl. 3 v bode 3 v § 33a ods. 5 znie: Bod 5, v základných umeleckých školách, ktorých zriaďovateľom je orgán vykonávajúci štátnu správu v školstve, prispievajú žiaci na úhradu nákladov spojených so štúdiom takto:

a) v prípravnom štúdiu v individuálnom vyučovaní platia žiaci mesačný príspevok, ďalej už len príspevok, vo výške najmenej 2 % a najviac 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Dané 4aa. V skupinovom vyučovaní platia žiaci príspevok vo výške najmenej 1 %, najviac 5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu 4aa.

b) v základnom štúdiu v individuálnom vyučovaní hlavého predmetu platia študenti, žiaci, príspevok najmenej 2 % a najviac 10 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu platia žiaci príspevok vo výške najmenej 1 a najviac 5 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú podľa osobitného predpisu.

c) v štúdiu pre dospelých v individuálnom vyučovaní platia žiaci, ktorí majú vlastný príjem, príspevok vo výške najmenej 5 % a najviac 25 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, v skupinovom vyučovaní hlavného predmetu platia žiaci, ktorí majú vlastný príjem, príspevok vo výške 5 % najmenej a najviac 15 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Žiaci, ktorí nemajú vlastný príjem, platia príspevok žiaka na úhradu nákladov podľa písm. b). Poznámka pod čiarou s odkazom 4aa) a 4ab) znejú. 4aa) § 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov, 4ab) v § 7 až § 9 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Poznámka pod čiarou s odkazom 4ac) sa vypúšťa.

Návrh zreálňuje maximálnu výšku poplatkov s cenovou hladinou a umožňuje variabilne prispôsobiť výšku poplatkov podmienkam jednotlivých regiónov a umožňuje základným umeleckým školám správať sa trhovo podľa podmienok jednotlivých regiónov. Prosím vás, práve v rámci tohto kompromisu, ku ktorému sme dospeli, aby ste tento návrh pozmeňujúci podporili. Veľmi pekne ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči. Pardon, už aj zle vidím. Takže nikto sa nehlási. Pani poslankyňa, vidíte, aký máte úspech, každý súhlasí. Pani poslankyňa Mušková vystúpi v rozprave a pripraví sa pani poslankyňa Rusnáková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážení páni ministri. Vo svojom vystúpení pri prvom čítaní som upozornila na niektoré problémy, ktoré prijatím tohto návrhu zákona vzniknú oblasti malého školstva. Pripomienky a pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe a ktoré aj predkladajú moji kolegovia, čiastočne vylepšujú zákon, verím, že ich parlament schváli, ale ani tie nedokážu zabezpečiť bezproblémové uvádzanie tohto zákona do praxe. Spôsob uvádzania takzvaných reforiem do života občanov a nielen v školstve, ale aj v zdravotníctve a ďalšie bez potrebných analýz sú absurdné a nezmyselné pokusy na občanoch. V školstve bolo dobrým zvykom a tradíciou každý experiment najskôr overiť na určitom počte škôl, či určitej oblasti alebo regióne a až po jeho kladnom výsledku sa aplikoval v praxi. Dnes to tak nie je. Bez overenia spúšťame grandióznu reformu naostro a už dnes počítame s padlými na bojisku, respektíve so zrušenými školami, či znevýhodnenými deťmi, ktoré budú mať sťažený prístup či už k predškolskej výchove, či k umeleckému vzdelaniu, ale najhoršie i k povinnému, teda k základnému vzdelaniu napríklad dochádzkou do vzdialených škôl, pretože ich školy sa v tom mieste, kde bývajú, zrušia. Áno, nie sú to mŕtvi ako pri reforme v zdravotníctve, ktorých už, obávam sa, dá sa počítať do desiatky, ale v školstve takáto reforma spôsobuje iné odumieranie. Odumieranie v duchovnom zmysle. Obávam sa, že po takomto experimente budeme aj my onedlho vyčísľovať percento negramotných v našom štáte. Výhovorky, že nie sú peniaze na zdravotníctvo či školstvo po oddlžení bánk desiatkami miliárd korún absolútne neobstoja. Ak vláda nevie nájsť financie pre starých, chorých, ba dokonca ani na základné vzdelanie pre naše deti, nech ide radšej od toho.

Vrátim sa však k zákonu. Keďže boli moje niektoré pripomienky akceptované v spoločnej správe a niektoré sú predložené mojimi kolegami po konsenze, dovoľte, aby som predložila pozmeňujúce návrhy, ktoré sú riešené v spoločnej správe, dá sa povedať paradoxne tak, že nevylepšujú pôvodný návrh zákona. To je môj prvý pozmeňujúci. Týka sa článku 1, v § 6 ods. 3 písm. a) za slovo "školu" doplniť slovami "štúdium na strednú školu alebo učilište" s odkazom v poznámke pod čiarou na § 18 a19 zákona č. 29/1984. Novou formuláciou vypadli z tohto paragrafu dvojročné učilištia, ktoré sa definujú v školskom zákone nie ako stredné školy, ale iba ako učilištia, a keďže máme deväťročné školy základné a desaťročnú povinnú školskú dochádzku, mnohí žiaci si túto povinnosť plnia práve na týchto dvojročných učilištiach. Tou novou formuláciou by jednoducho z tohto zákona vypadli, a preto navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy 9. bod, nepodporiť ho, ale podporiť práve môj pozmeňujúci návrh.

Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka v § 12 ods. 4 písm. f) doplniť na konci vety text: "pre školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti". Týmto vypustením bodu f) by vlastne vypadli školy, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany a civilnej ochrany a myslím si, že je to absolútne neprípustné, napríklad pri úrazoch a tak ďalej. Tak takisto veľmi pekne poprosím podporiť môj návrh. A čo povedať na záver? Snáď iba: Boh ochraňuj Slovensko a ja si myslím, že pán minister s tým bude súhlasiť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči...

E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa budú týkať metodickej činnosti a zavedenia tejto oblasti do návrhu zákona tak, aby sme mali pokrytý tento prenesený výkon štátnej správy, a aby ho zabezpečovali zamestnanci, ktorí majú samozrejme príslušné kvalifikačné predpoklady.

Prvý pozmeňujúci návrh sa týka čl. 1 § 7 ods. 5. Za slovo "obec" sa vkladajú slová "ako školský úrad".

Druhý návrh, ktorý súvisí s prvým, v čl. 1 v § 7 v ods. 5 sa pripája druhá veta, ktorá znie: "Ak obec nie je školským úradom (§ 8), výkon štátnej správy v druhom stupni podľa ods. 5 a činnosti podľa ods. 8 písm. a), c) a d) zabezpečuje pre ňu krajský školský úrad". Zdôvodnenie. V záujme kompetentného výkonu štátnej správy v školstve, ktorý sa prenáša na územnú samosprávu, je nutné stanoviť, aby prenesený výkon štátnej správy vo veciach rozhodovania v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol riaditeľ, mohli vykonávať len tie obce, ktoré spĺňajú kritériá podľa tohto zákona, najmä vo väzbe na kvalifikovaných zamestnancov obce. Pre ostatné obce bude tieto kompetencie vykonávať príslušný krajský školský úrad.

Tretí návrh. V čl. 1 v § 7 ods. 7 sa za slová "odseku 5" vkladajú slová "a 8 písm. a), c) a d)." Zdôvodnenie: Týmto pozmeňujúcim návrhom sa sleduje, aby aj činnosti uvedené v § 7 ods. 8 písm. a), c) a d), to znamená aj metodika, považovali za prenesený výkon štátnej správy a boli zabezpečované zamestnancom, ktorý spĺňa príslušné kvalifikačné predpoklady.

Štvrtý návrh. V čl. 1 § 8 vrátane nadpisu znie: "§ 8 Školský úrad. (1) Školským úradom je obec, ktorá je zriaďovateľom škôl s celkovým počtom najmenej 1 000 žiakov". (2) "Za školský úrad sa považujú aj obce, pre ktoré na základe dohody podľa osobitného predpisu, odkaz na 1xx), odborne zabezpečuje úlohy a činnosti v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry, spoločný obecný úrad, pričom celkový počet žiakov škôl v týchto obciach je najmenej 1 000." Odkaz pod čiarou 1xx) § 20a zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. (3) "Činnosti obce v oblasti školstva podľa § 7 ods. 5 a činnosti obce vo veciach odborných činností a poradenstva výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 7 ods. 8 písm. a), c) a d) odborne zabezpečuje zamestnanec, ktorý spĺňa nasledovné kvalifikačné predpoklady: a) požiadavku odbornej a pedagogickej spôsobilosti pre niektorý druh alebo typ školy, odkaz na č. 8; b) požiadavku minimálne 5 rokov pedagogickej praxe." (4) Obec, ktorá je školským úradom podľa ods. 2, predkladá krajskému školskému úradu návrh na vydanie rozhodnutia o potvrdení školského úradu (§ 11)." (5) "Ak príde k zrušeniu dohody podľa ods. 2, oznámia obce, ktoré boli školskými úradmi podľa tohto odseku, túto skutočnosť neodkladne krajskému školskému úradu."

Pozmeňujúci návrh č. 4 súvisí s bodmi 15 a 16 spoločnej správy, preto navrhujem o bodoch 15 a 16 spoločnej správy hlasovať osobitne a tieto neprijať práve z dôvodu, že sa predkladá nový § 8. Zdôvodnenie tohto návrhu. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa zabezpečuje, že uvedené činnosti budú vždy zabezpečované prostredníctvom kvalifikovaných zamestnancov, či už zamestnancov obcí s postavením školského úradu, alebo ak obec takéto postavenie nemá, bude tieto činnosti zabezpečovať krajský školský úrad.

Piaty návrh. V čl. 1 § 11 ods. 10 znie: "Krajský školský úrad rozhoduje v druhom stupni vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje a) riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia, ktorého je zriaďovateľom, b) riaditeľ základnej školy, ktorej zriaďovateľom je obec, ktorá nie je školským úradom podľa § 8." Zdôvodnenie: Týmto pozmeňujúcim návrhom sa zabezpečuje, že uvedené činnosti budú vždy zabezpečované prostredníctvom kvalifikovaných zamestnancov, či už zamestnancov obcí s postavením školského úradu, alebo ak obec takéto postavenie nemá, bude tieto činnosti zabezpečovať krajský školský úrad.

Zdôvodnenie k návrhu č. 4: Ospravedlňujem sa kolegom, vynechala som ho. V tomto ustanovení sa definuje obec ako školský úrad. Obec môže byť školským úradom len po splnení podmienky, že je zriaďovateľom škôl s celkovým počtom žiakov najmenej 1000, alebo pre ňu na základe dohody podľa osobitného predpisu odborne zabezpečuje úlohy a činnosti v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry spoločný obecný úrad, pričom celkový počet žiakov v týchto obciach, týchto škôl v daných obciach je najmenej 1 000. Výkon štátnej správy na úseku školstva, mládeže a telesnej kultúry budú zabezpečovať obciam ako školským úradom a samosprávnym krajom zamestnanci spĺňajúci kvalifikačné predpoklady stanovené týmto zákonom.

Návrh č. 6. V čl. 1 v § 11 sa vkladá nový odsek 14, ktorý znie: "Krajský školský úrad svojím rozhodnutím potvrdzuje, že obec je školským úradom podľa § 8 ods. 2. Ak krajský školský úrad nepotvrdí obec ako školský úrad podľa § 8 ods. 2, vykonáva činnosti obce ako školského úradu krajský školský úrad." Zdôvodnenie: Štát v záujme kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a najmä v záujme sledovania odbornosti na úseku školstva, mládeže a telesnej kultúry si ponecháva kompetenciu potvrdzovať, či príslušná obec spĺňa podmienky v súlade s týmto zákonom, aby mohla byť školským úradom podľa § 8 ods. 2. Až po takomto potvrdení môže takáto obec vykonávať svoju činnosť ako školský úrad. Až do okamihu potvrdenia sa na takúto obec pozerá ako na obec, ktorá nie je školským úradom a preto niektoré činnosti za ňu vykonáva krajský školský úrad. V súvislosti s týmto šiestym návrhom je potrebné povedať, že pôvodné odseky 14 a 15 je potrebné prečíslovať.

Siedmy návrh. V čl. 1 § 40 ods. 13 znie: "Povinnosť obcí, ktoré sú školskými úradmi, odborne zabezpečovať činnosti podľa § 7 ods. 5 a ods. 8 písm. a), c) a d) a samosprávnych krajov odborne zabezpečovať činnosti podľa § 10 ods. 5 a ods. 8 písm. a), c) a d) vzniká dňom 1. júla 2004. Obec a samosprávny kraj oznámia splnenie tejto povinnosti krajskému školskému úradu najneskôr do 15. júla 2004. Krajský školský úrad poskytne obci a samosprávnemu kraju finančné prostriedky podľa § 7 ods. 6 a podľa § 10 ods. 6 na obdobie od 1. júla 2004 do 31. decembra 2004." Týmto ustanovením sa ponecháva dostatočný časový priestor pre obce, pre uzatvorenie dohôd o spoločných obecných úradoch, aby mohli získať postavenie školských úradov a získať zamestnancov, ktorí spĺňajú príslušné kvalifikačné predpoklady ustanovené v príslušnom paragrafe tohto zákona.

Dovolím si na záver ctených kolegov upozorniť, že v písomnom návrhu, ktorý som predložila, došlo pri prepise k dvom technickým nedostatkom. V § 8 je 5 odsekov, odseky 5 a 6 je potrebné prečíslovať na odseky 4 a 5 a v piatom návrhu ide v článku 1 o § 11 ods. 10, a nie o § 11 ods. 11. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola posledná, ktorá sa písomne prihlásila do rozpravy, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy k tomuto bodu. Dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Malchárek, nech sa páči a pripraví sa pani poslankyňa Dolník.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, výnimočne budem veľmi krátky, prednesiem jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa aj pri ďalších zákonoch o reforme bude opakovať, a je to spôsob, metodika volenia prednostov prostredníctvom vlády Slovenskej republiky. Takže prečítam.

Po prvé, v § 11 ods. 2 znie: "Krajský školský úrad riadi prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra školstva."

Po druhé, vypúšťa sa poznámka pod čiarou k odkazu 34, ostatné odkazy 35 až 78 sa označujú ako odkazy 34 až 77. Dôvody tu už boli povedané pri predošlom zákone, preto v súlade s rokovacím poriadkom prečítam ten dôvod, ktorý máte všetci na svojich laviciach. Navrhuje sa, aby prednostov krajských školských úradov menovala a odvolávala vláda Slovenskej republiky ako vrcholný orgán výkonnej moci na návrh ministra školstva. Návrh vychádza z požiadavky zjednotenia režimu menovania a odvolávania vedúcich predstaviteľov ako prednostov, vedúcich orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pani poslankyňa Dolník, nech sa páči.

E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Skutočne len jednu vetu by som chcela pridať k tomu môjmu vystúpeniu, na začiatok v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom, ktorý som predniesla, budeme teda hlasovať o bode 7 a 8 zo spoločnej správy tiež osobitne. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave...

M. Fronc, minister školstva SR: Budem vcelku krátky, chcel by som len reagovať na niektoré veci, ktoré tu zazneli. Po prvé, naozaj nemyslím, že spúšťame grandióznu reformu školstva. Ja by som rád povedal, že treba školstvo reformovať, ale z druhej strany. Keď si uvedomíme, že je to asi o 3,5 tisíckach školách, asi o, dohromady, 7 000 školských zariadeniach, vyše 100 000 pedagógoch, okolo 850 000 žiakoch, myslím si, že to je obrovská masa a každá zmena musí byť naozaj premyslená. Preto treba tie kroky robiť predsa len s istou opatrnosťou a s rezervou a takto to robím, snažím sa o vyvážený model, o model, ktorý jednoducho ponecháva štátu isté kompetencie, ale súčasne presúva časť kompetencií na samosprávu. A jednoducho, ak tento model bude fungovať, môžeme potom neskôr postúpiť aj ďalej. To je prvá vec a ešte jeden argument, ktorý by som rád povedal, viete, to, čo urobíme dnes v školstve, toho dôsledky budeme cítiť o 20 rokov. Tam je veľký fázový posun a preto je dôvod, samozrejme, môžem sa tváriť, že čo ma po tom, čo bude, ale ja si myslím, že mali by sme konať zodpovedne. To je celkove k tomu pohľadu. Druhá vec, veľmi stručné poznámky, áno, pán poslanec Čaplovič, v tej predškolskej výchove sa nezhodneme, no z druhej strany musím povedať, že máte zrejme nejaké iné informácie ako ja, pretože školská dochádzka začína aj v piatich, aj v šiestich, aj v siedmich, to je pravda, ale povinná predškolská príprava, pokiaľ viem, je len v jednej jedinej krajine, takže, myslím, že naozaj dnes tá situácia v Európe nie je taká. Ja sa nebránim tomu, aby sme ju mali, ale na základe dobrovoľnosti. A na základe dobrovoľnosti dnes vyše 90-percentná zaškolenosť je podľa mňa veľmi vysoká.

Pán poslanec Zubo tu nie je, ale musím na niektoré veci reagovať. Povedal som to vo svojom úvode a ešte raz by som chcel zdôrazniť, naše školstvo sa buduje minimálne, minimálne od reformy, ktoré spustila Mária Terézia v roku 1700, približne 70 až 80 a povinná školská dochádza v tejto krajine je prakticky 150 rokov. 1868, bola zavedená povinná šesťročná školská dochádzka. Myslím si, že aj o tom svedčí, že tu je dlhodobá tradícia školstva a preto to školstvo má dnes to, čo má. Čiže neexistovalo nejaké školstvo len 50 rokov, ktoré sa za socializmu budovalo. Mali by sme byť v tejto veci objektívni.

K tým pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu zazneli, musím povedať, že viaceré z nich naozaj zlepšujú ten text a že sú výsledkom ešte ďalších rokovaní a dohôd.

Ešte raz by som povedal, že oceňujem to, že bola snaha tieto problémy, ktoré boli vážne a o ktorých sme ťažko diskutovali, riešiť z viacerých strán, aj z koalície, aj z opozície a toto pokladám za veľmi dôležitý moment. Pokladám ho za veľmi dôležitý preto, že v prvom rade nám musí ísť o to školstvo, o vzdelanie. Ja si uvedomujem, že školstvo má mnohé problémy, má ich celkom iste, aj finančné, trvá to už však veľa rokov. To nie je problém tejto vlády a treba rovno povedať, že táto vláda má snahu veci riešiť a som optimista...