Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím spravodajkyňu z navrhnutého gestorského výboru, z výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá pani poslankyňu Erszébet Dolník, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Po prvé, Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2003 č. 447 pridelila vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 361, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

Po druhé, gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Po tretie, k predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Tých návrhov je 41, nebudem ich čítať, máte ich samozrejme pred sebou. Takže predpokladám, že ste ich prečítali a preštudovali. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať tak, ako je uvedené v spoločnej správe.

Po štvrté, gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť, b) určuje mňa za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveruje ma, aby som vystúpila na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému bodu ako spoločná spravodajkyňa výborov. Vážená podpredsedníčka, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásilo 5 poslancov. Za poslanecký klub Smer pán poslanec Čaplovič, potom pán poslanec Zubo, pani poslankyňa Mušková, Brestenská a pani poslankyňa Evka Rusnáková. Potom dám možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, máte slovo. Máte problém? Prepáčte, to som nepostrehla, pani spravodajkyňa, samozrejme, nech sa páči, môžete sa vyjadriť v rozprave. Nech sa páči, nepostrehla som vašu prihlášku.

E. Dolník, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, budem stručná, len niekoľko viet úvodom. Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ako je uvedené aj v dôvodovej správe, vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Cieľom zákona je okrem iného, pomôcť decentralizácii a modernizácii verejnej správy, odovzdávanie ďalších kompetencií na orgány miestnej samosprávy a v súlade s ďalšími pripravovanými zákonmi rozšíriť zriaďovateľské a hospodársko-správne funkcie na obce a samosprávne kraje. Tieto a ďalšie úlohy a ďalšie aspekty odôvodnil aj pán minister.

Návrh zákona upriamil pozornosť odbornej verejnosti, zástupcov ZMOS-u, obcí, zastupiteľstiev, vyšších územných celkov a podobne na to, že štát zodpovedá za úroveň vzdelávania, robí to prostredníctvom zákonov, predpisov, financovania, kontroly a podobne, súčasne však prenáša časť kompetencií, ako som aj uviedla v predchádzajúcom, tiež aj zodpovednosť, samozrejme, na obecné zastupiteľstvá, vyššie územné celky. Z tohto trochu aj protirečenia vznikali aj pretrvávajú protichodné názory na niektoré konkrétne problémy. Samozrejme, bez toho, aby som všetky uviedla, chcela by som tu spomenúť niekoľko z nich, o ktorých, samozrejme, boli vedené dlhé diskusie aj v rámci výboru, gestorského výboru a tiež aj predpokladám aj teraz v rozprave sa budú viesť.

Spomeniem iba niekoľko teda. Krajské školské úrady, to bol prvý problém, na ktorý sme narazili, ich úlohy, kompetencie, vzťah k zriaďovateľom. Štátna školská inšpekcia, vzťah štátnej školskej inšpekcie k neštátnym školám, napríklad kontrola úrovne výučby náboženstva, riešenie, sankcionovanie priestupkov na úseku školstva, metodika riadenia škôl a školských zariadení, prerozdeľovanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu či cez školské úrady či priamo na školy, respektíve stredné školy zvlášť. Podmienky a postup pri zaraďovaní, zrušovaní a zmien v sieti škôl a školských zariadení, problematika školskej samosprávy, funkčné obdobie riaditeľa školy a podobne.

Zvláštny problém nastolilo postavenie základných umeleckých škôl. Ako viete, časť odborníkov i samospráv žiadala zaradiť umelecké školy do sústavy škôl. Teda malo by sa o nich rokovať ako o školách. Po dlhej a, priznám sa často aj ostrej diskusii gestorský výbor dospel ku kompromisnému návrhu, ktorý zabezpečí existenciu týchto škôl, tým, samozrejme, že štát garantuje financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky základných umeleckých škôl v plnom rozsahu. Myslím tu aj na cirkevné základné umelecké školy, pričom zákon umožňuje základným umeleckým školám vyberať aj poplatky; samozrejme, je určená spodná i horná hranica týchto poplatkov. Keďže výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, kultúru a médiá viackrát zasadal a rokoval o týchto problematických otázkach, teraz už nebudem opakovať, čo sme vyjadrili aj v gestorskom výbore, nebudem hovoriť o svojich argumentoch, v spoločnej správe sú obsiahnuté také pozmeňujúce návrhy, ktoré, ako aj pán minister spomenul, sú výsledkom kompromisu, dohody medzi opozíciou aj koalíciou, čiže predpokladám, budú aj, alebo mali by byť aj schválené.

Chcela by som iba predložiť ešte v závere môjho vystúpenia, teda krátkeho vystúpenia, jeden ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý predpokladám tiež budete môcť podporiť. Môj pozmeňujúci návrh sa týka čl. 1 § 3 ods. 4, ktorý navrhujem vypustiť, teda vypúšťa sa a následne sa body § 3 prečíslujú. Ako odôvodnenie by som chcela uviesť, že riaditelia by sa mali potvrdzovať vo svojich funkciách prostredníctvom výberového konania. Ak je rada školy spokojná s činnosťou riaditeľa, ktorý uspeje vo výberovom konaní, nie je dôvod, aby ho nepotvrdila vo funkcii. V opačnom prípade, teda ak by neuspel alebo by sa nezúčastnil výberového konania, riaditeľa by nemohol nahradiť lepší uchádzač.

Ako druhý pozmeňujúci návrh k tomuto, samozrejme, má to zmysel iba spoločne: Z čl. 1 § 5 sa vypúšťa a následne sa paragrafy čl. 1 prečíslujú. Totiž ak sa vypustí navrhovaný, z § 3 ods. 4, celý § 5 sa stáva zbytočným. Ide teda v krátkosti o to, aby sa riaditelia zakaždým zúčastnili výberového konania. Poznáte z praxe, ako to býva, ak by podľa pôvodného návrhu zákona riaditeľ by bol iba potvrdený bez výberového konania, ktorý už teda pôsobí na nejakej škole, stával by sa nejakým donekonečna pôsobiacim riaditeľom, alebo teda aspoň tá možnosť by tam bola. Bola by som rada, keby ste tento môj pozmeňujúci návrh podporili. Ďakujem.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Čaplovič. Nech sa páči, pán poslanec, môžete vystúpiť v rozprave.

D. Čaplovič, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister školstva, vážený pán minister dopravy, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Predkladaný návrh zákona je potrebné - a na tom sme sa už všetci zhodli aj v prvom čítaní -, vnímať spolu s návrhom zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Aj v tomto prípade je vidieť, ako to myslíme vzájomne so vzdelaním, či už ide o koalíciu alebo o opozíciu, ako to už aj povedal tu pán minister školstva, v niektorých bodoch sme našli konsenzus a v záujme toho, aby sme zachovali isté štandardy nášho vzdelávania, alebo v niektorých bodoch, ktoré by v podstate vo výbore neprešli, budem hovoriť na tomto našom pléne.

Mnohé kroky obsiahnuté v paragrafových zneniach sú spájané s istými nejasnými dopadmi, dnes stále nevieme, či naše, nazvem to teraz takzvané obecné alebo takzvané regionálne školstvo nebude čo do kvality v budúcom roku naďalej upadať, či nadštandardné zvýhodnenie neštátnych škôl oproti takzvaným štátnym školám nebudú tento desaťročný trend urýchľovať. Doterajšie výsledky analýz vzdelávacieho procesu na neštátnych, predovšetkým na súkromných školách, teda ide o základné a stredné školy, tých súkromných základných je pomenej, ale ide predovšetkým o stredné školy, svedčia o výraznom zaostávaní vo výchove a vzdelávaní, samozrejme, všetka česť výnimkám, na neštátnych školách. Nejde teraz o cirkevné školy, to nepovažujem v pravom slova zmysle za neštátne. Dnes to vyzerá aj v našom školstve tak, že tí, čo majú peniaze, budú mať vzdelanie, budú si môcť kúpiť cez známky na vysvedčeniach v našich podmienkach kurz, kvalifikáciu a diplom. Toto všetko v sebe dobre skrývajú návrhy oboch školských zákonov, najmä, žiaľ, v podstate prevláda to predovšetkým zo zoskupenia SDKÚ a ANO, kým ďalšie dve politické koaličné strany KDH, SMK kladú týmto, by som povedal neoliberálnym často názorom a snahám, ktoré sa prejavujú, ktoré sa nám darí často aj vo výbore zamedziť, istý slabý odpor, čím im v podstate sekundujú a vytvárajú isté koaličné krovie. Nebránim sa o tom hovoriť aj na tomto pléne, lebo tak to pociťujem a skutočne si myslím, že niekde niektoré návrhy, ktoré zaznievajú práve z týchto dvoch zoskupení, teda SDKÚ a predovšetkým ANO, predovšetkým zo strany pána štátneho tajomníka, sú "nadštandardné" v úvodzovkách a v podstate viac-menej aj neeurópske.

Predminulý piatok som bol v divadle Astorka na predstavení hosťujúceho Švandovho divadla na Smíchove z Prahy. Preto si dovolím z hry od Tennessee Williamsa Sklenený zverinec uviesť myšlienku jedného z aktérov tejto hry Jima: "Kurzy, peniaze, moc, to je kolobeh americkej demokracie." Žiaľ, táto nadčasová myšlienka platí aj pre súčasné budovanie raného, by som povedal niekedy až kapitalizmu. Spisovateľ a exposlanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Jaroš ho nazval kapitalizmom štvrtej cenovej skupiny a táto, žiaľ, metastáza začína výrazne presahovať niekedy v niektorých oblastiach aj do nášho školstva, s istými tendenciami, ktoré som tu už spomenul, vo vzťahu k pánu štátnemu tajomníkovi ministerstva školstva.

Antisociálnym krokom skvele často konkuruje predovšetkým Zajacovsko-Tóthovský tandem, konkrétne v rezorte zdravotníctva a v tomto prípade školstva. Podpisuje sa pod chaos po slovensky a prispieva k nadpráci slovenského podielu na bohapustej planetárnej normalizácii, o ktorej veľmi výstižne hovoril významný český filozof, dlhé roky v disente, Václav Bělohradský. Napriek tomu, že sa za cenu kompromisov a na báze odbornosti, chvalabohu, podarilo riešiť postavenie a tým aj zachovanie základného stredného a umeleckého školstva, s výsledkami ktorého sa môžeme doteraz pýšiť aj v zahraničí, naďalej vo mne zotrváva strach z budúcnosti našich škôl a školských zariadení.

Štát sa stále tvári ako neviniatko, bubnuje o prevedení veľkej časti zodpovednosti na samosprávu, presnejšie obce, mestá a vyššie územné celky, ale stále bez peňazí - a predovšetkým - a to sa nebojme priznať aj tu na našom zasadnutí, na našej schôdzi Národnej rady, v obrovskom zadlžení. Potom čítame od niektorých predstaviteľov koaličnej vlády aj také perly, ako nedávno vyslovil v súvislosti s tým štátny tajomník rezortu školstva František Tóth, že všetko by mala riešiť samospráva, že je to úplne v jej kompetencii, že ona musí rozhodnúť o zatvorení niektorých škôl, že cesta nevedie cez vyplakávanie o nové a nové peniaze, že nie je pravda, že samosprávy majú prostriedky účelovo viazané a že samosprávy musia hľadať rezervy na strane príjmov a z toho vykryť náklady na školy. Základná otázka znie: Vydrží nám čo do kvality naše školstvo, najmä po realizovanom prenose kompetencií bez financií na samosprávu a ďalších zriaďovateľov škôl a školských zariadení? To znamená do fiškálnej reformy, teda do 1. januára roku 2005? Ako budú fungovať materské, základné a stredné školy, umelecké školy, centrá voľného času, študentské domovy a študentské jedálne? Našich poľnohospodárov, ako som tu už povedal v prvom čítaní, predovšetkým každoročne trápia výrazne sa meniace klimatické podmienky a naše školstvo každoročne prenasledujú často nesystémové, to sa netýka tejto vlády, ale aj predchádzajúcich vlád, nekoncepčné rozhodnutia, neustále sa meniace pravidlá hry, ako aj doslova spustené tornáda nezrelosti niektorých politikov, ktoré sú najčastejšou príčinou upadajúceho stavu školstva v Slovenskej republike.

Veľmi často uvažujem nad tým, či tieto kroky sú z neznalosti, alebo, prepáčte mi, niekedy aj z hlúposti a nemôžem sa ubrániť dojmu, že sú to kroky zámerné, niekedy s cieľom vyvolávať chaos, teda nehovorím teraz na adresu pána ministra školstva, a tak likvidovať aj našu vzdelanostnú základňu a tradičnú, nie zle fungujúcu v istom slova zmysle štruktúru školstva. Stále viac a viac sa mi potvrdzuje už spomínaný úmysel decimovať vzdelanostnú úroveň aj prostredníctvom nekvalitne pripraveného transformačného procesu, ktorý potom presahuje aj do takej citlivej oblasti a organizmu, ako je naše školstvo.

Slovenská vláda bojuje proti úniku mozgov takými školskými reformami, že o chvíľu nebude mať čo zo Slovenska unikať. Tak - a znovu to opakujem -, veľmi výstižne zhodnotil jeden slovenský literát tento daný stav. Napriek tomu, ctené dámy, vážení páni, vážený pán minister, že je veľká diskusia okolo návrhu na zriadenie krajských školských úradov, a sám som to už povedal v rozprave v prvom čítaní, že najlepšie je predisponovanie finančných zdrojov na jedného žiaka, vidím priamo na školu, teda ani nie cez zriaďovateľov v tomto slova zmysle, priamo na školu, na vedenie, na právnický subjekt, pokiaľ je to právnickým subjektom, neviem si pred uvažovanou fiškálnou reformou, ktorú som spomínal, navrhovanou k 1. januáru 2005, tento proces kvalitne a samozrejme aj v tom dopade efektívne predstaviť. Pre existenciu funkčnosti týchto orgánov špecializované školské správy si viem v krátkodobom horizonte predstaviť, dokonca ich považujem v tomto období reformy za potrebné. To znamená, možno sa tým líšim názorom na postavenie krajských školských úradov, ale považujem za veľmi potrebné, aby v tomto období fungovali. Otázka, kedy v podstate príde novela a ich zrušíme, alebo nezrušíme alebo v podstate im dáme iné povinnosti, to je otázka poznania stavu veci práve v tom budúcom prelomovom roku, v roku 2004. Ale treba, aby sa čo najskôr uskutočnila analýza vybavenia majetku a stavu škôl a školských zariadení, aj keď mi často tvrdia zodpovední a kompetentní, že ju poznáme, aj v súvislosti so skutočne transparentným financovaním na žiaka vzhľadom na daný región a školu, aby čo najskôr bol dobudovaný skutočne kvalitný regionálny informačný systém v rezorte školstva s väzbou na ústredný orgán štátnej správy.

Podobne, aby sa doriešila potreba častejších inšpekčno-, nazvem to dozorných návštev škôl nielen vyvolaných, o tom hovorila aj pani spravodajkyňa ohľadom tej diskusie, čo sa týka kontrolných mechanizmov, inšpekčných mechanizmov, a nielen vyvolaných, to znamená nielen operatívnych, ale systematických a periodických, s kompletným hodnotením obsahu a výsledkov vzdelávania, ale myslím si, a čo je dôležité, aj samotnej ekonomiky školy, respektíve školského zariadenia taktiež s väzbou na pridelené prostriedky na žiaka a pedagóga, určené z Ministerstva školstva slovenskej republiky. Ak to bude takto fungovať, potom môžeme pokojne, skutočne pokojne predisponúvať finančné prostriedky priamo na právnické osoby na jednotlivé školy.

Stále si však kladiem otázku, ktorú adresujem dnes aj tomuto váženému plénu, prečo práve okolo špecializovanej školskej správy v ôsmich krajoch je toľko diskusie a toľko petícií. Veď aj v iných rezortoch sa vytvára špecializovaná štátna správa. Žeby to bolo najmä preto, že ešte mnohé školy majú vo vlastníctve lukratívny majetok, pozemky, farmy a budovy? Minulý týždeň v piatok na pravé poludnie tu v tejto takmer prázdnej sále pri prerokúvaní novely zákona o vysokých školách taktiež zaznela pripomienka vo vzťahu k majetkom verejných vysokých škôl, najmä čo sa týka vlastníctva lesov a pôdy, konkrétne od poslankyne z východného Slovenska. Žeby to bola náhoda, alebo záujem istých privatizačných skupín o poľovný revír, či revíry, bažantnice, univerzity veterinárneho lekárstva?

Vážené kolegyne a kolegovia, definovanie prenesených a originálnych kompetencií vo vzťahu k zriaďovaniu a zrušovaniu škôl a školských zariadení bolo pri tvorbe zákona 416, ktorú tu veľmi často spomína a veľmi správne pán minister z roku 2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a samosprávne kraje v znení neskorších predpisov, usmerňované, to chcem podčiarknuť, predovšetkým politicko-ekonomickými záujmami štátu. Práve z tohto dôvodu konkrétneho času je potrebné existujúcu situáciu v istom slova zmysle prehodnotiť. Takto sa materské školy v zmysle tohto zákona dostali do polohy zriaďovania v rámci originálnych kompetencií, ktoré im nezaručujú financovanie v takom rozsahu, ako to pre ich zachovanie a existenciu v súčasnosti, môžem sa mýliť, ale tu dávam do pléna, a respektíve v budúcnosti, ako im to je potrebné. Materská škola ako výchovno-vzdelávacia inštitúcia, podčiarkujem, ako výchovno-vzdelávacia inštitúcia, nie zaopatrovacia inštitúcia, sa nevenuje iba výchove detí, ako sa často "deklaruje" na Slovensku, ale aj ich vzdelávaniu, ich komunikácii. Práve z toho pramení aj jej pomenovanie v našich podmienkach - škola. Nezastupiteľné a nenahraditeľné vzdelávanie nastupuje pri zaškoľovaní päťročných detí. Tu máme rozdielne názory s pánom ministrom, ale dovolím si ich povedať v tomto pléne, konkrétne pred ich vstupom na základnú školu, keď si deti osvojujú základné motorické zručnosti a návyky pri nácviku písania rôznych tvarov a tak ďalej, inklinujúcich tvarom písmen, memorovaniu rôznych básničiek a riekaniek, ktoré sa v prvom ročníku stavajú základom pre osvojenie si písmen abecedy, vystupovať samostatne, samostatne hovoriť, čo je dôležité pri odpovedi v škole a podobne. Čiže slovom - komunikovať -, aby sa v tej prvej triede základnej školy učiteľka nemusela venovať základným zdravotným návykom a ďalším návykom, ktoré týmto deťom často chýbajú. Predovšetkým ide o slovenský vidiek, samozrejme, o niektoré regióny. Iste každý vie, o ktorých oblastiach hovorím. A u takýchto detí, ktoré neprešli týmto zaškoľovaním, sa prejavuje istá bojazlivosť, tie výskumy nám jasne o tom hovoria, nemajú osvojené základné zručnosti tieto deti a návyky a trvá im skoro pol roka, kým "dobehnú", v úvodzovkách, slovom dobehnú svojich rovesníkov, (ak ich vôbec dobehnú), ktorí navštevovali materskú školu. Najmä tie deti, ktoré to do pol roka nezvládnu, začnú zaostávať vo výchove a vzdelávaní, čo sa odzrkadlí v ďalších rokoch ich vzdelávania. Majú problémy s písaním, počítaním a čítaním, s porozumením textu, ale predovšetkým majú problémy sa naučiť vnímať tú školu ako školu hrou. Nie monológu učiteľa, ale dialógu žiaka a učiteľa. Z uvedených dôvodov aj ukončenie vzdelávania v materskej škole podľa medzinárodnej štandardnej klasifikácie vo vzdelávaní ISET z roku 1997, navrhlo to UNESCO, pre medzinárodné uznávanie dosiahnutého stupňa vzdelania, je zaradená táto predškolská príprava, a tu je náš rozdielny názor, ako nultý stupeň dosiahnutého vzdelania. Tie, ktoré to tak nemajú, respektíve nemajú podobnú formu vzdelanostnej a výchovnej prípravy, nevzdelávajú sa podľa klasifikácie ISET. Podľa tejto klasifikácie sa požaduje vzdelanie detí už od troch rokov. Horná veková hranica ukončenia nie je stanovená, nakoľko povinná školská dochádzka, to všetci dobre vieme, v niektorých štátoch Európy začína už v piatom, šiestom alebo siedmom roku fyzického veku dieťaťa.

Mnohé vzdelávacie programy predškolskej prípravy sú v mnohých štátoch Európskej únie definované ako základný stupeň organizovanej výučby. Sú určené predovšetkým na uvedenie najmladších detí do školského prostredia, osvojovania si základných zručností a potrebných návykov. Týmito programami sa preklenuje výchova v domácnosti školským prostredím. Percento zaškoľovania detí do materskej školy Slovenskej republiky podľa ÚIPŠ, teda Ústavu informácií prognóz školstva, je každoročne vyššie, čo svedčí o tom, že rodičia si naozaj na Slovensku uvedomujú na jednej strane dôležitosť materskej školy pre ďalšie vzdelávanie svojich detí. Ja nebudem teraz spomínať všetky tie roky, ale v roku 1991 to bolo 76,7 %, a už v roku 2003 je to 90,2 % s tým, že je tu istá prognóza, ktorá hovorí o ďalšom zvyšovaní, v roku 2005 napríklad 91,8 až v roku 2008 hovorí sa o 92,2 %.

Ale pred nami je, či sa to pánovi ministrovi páči, alebo nepáči, je to otázka dialógu, je to otázka sporu a diskusie, najmä po vstupe do Európskej únie povinná dochádzka päťročných detí do materskej školy, ktorá môže byť realizovaná rôznymi formami - poldennou predškolskou prípravou, celodennou prípravou, domácou predškolskou prípravou, kombinovanou inštitucionálnou predškolskou prípravou či predškolskou prípravou s priamou účasťou matiek v materských školách, alebo nakoniec aj individuálnou predškolskou prípravou. Tu sa medze nekladú v Európskej únii. Ide o to, aby sme v zmysle trendov v Európskej únii nezaspali opäť vývoj a pod ekonomickým tlakom nelikvidovali predškolské zariadenia, a naopak, vytvárali im zodpovedajúce podmienky v Slovenskej republike. A plnili sa tak aj časté upozornenia a opakované odporúčania potreby zaškoľovania aj rómskych detí, ktoré sú predpokladom ich integrovania do spoločnosti. Kto tak nechce, respektíve odmieta konať, je de facto proti ich integrácii a takto sa spolupodieľa na nežiadúcom pokračovaní ich segregácie, vytláčania na okraj spoločnosti, podpisuje sa na ich vzdelanostnom, zdravotnom deficite a sprevádzajúcej budúcej chudobe.

Predškolská výchova a vzdelávanie vrátane predškolskej prípravy sa môže uskutočňovať v bývalých štátnych materských školách, teraz je ich zriaďovateľom obec, i v neštátnych, to je v súkromných i cirkevných materských školách. Každý rodič by mal právo si vybrať formu predškolskej výchovy podľa svojich potrieb i podmienok regiónu. Vstupujeme do Európskej únie, kde sú členské štáty na základe zasadnutia Európskej rady povinné zabezpečiť inštitucionálnu predškolskú výchovu podľa doterajších záverov, či to je Lisabonský samit z roku 2000, Štokholmský samit z roku 2001 alebo posledný Barcelonský samit z roku 2002. Je potrebné spolu s návrhom na zmenu originálnych právomocí na prenesené vo vzťahu k materským školám v pôsobnosti samospráv tak vytvárať lepšie predpoklady aj v blízkej budúcnosti pre povinné zaškolenie všetkých detí v materských školách aspoň od toho piateho roku veku dieťaťa. Najmä rodičia s nižším stupňom vzdelania nedoceňujú význam kvalitnej predškolskej výchovy, na ktorú sa dnes orientujú všetky štáty Európskej únie.

Ešte niekoľko poznámok k predkladanému pozmeňujúcemu návrhu na zmenu originálnych právomoci na prenesené vo vzťahu k zabezpečeniu nielen existencie materských škôl a kvality práce v týchto predškolských zariadeniach. Povedal som, že v budúcnosti, či chceme, alebo nechceme, budeme musieť vytvoriť priestor na zabezpečenie kvalitnej inštitucionálnej predškolskej výchovy a prípravy detí na vstup do základnej školy. Inak však ešte viac ustrnieme a klesneme na vzdelanostnú úroveň niektorých štátov, nechcem nazvať to, až tretieho sveta. Tento zámer vychádza nielen z nášho vstupu do Európskej únie, ale vychádza z potrieb praxe, je v súlade s Deklaráciou práv dieťaťa a nesporne podporí riešenie dlhoročných problémov prípravy detí do prvého ročníka základných škôl.

Štáty Európskej únie svojimi zákonnými úpravami výrazne podporujú rozvoj inštitucionálnej predškolskej výchovy. Konkrétne ide o zavedenie povinnosti štátu zabezpečiť právo dieťaťa na miestnej materskej škole, dostatku kapacít v predškolských zariadeniach, bezplatnej predškolskej výchovy, a uvediem konkrétne štáty - Belgicko, Dánsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Švédsko, Anglicko, Fínsko - a zavedenia povinnej predškolskej alebo školskej dochádzky pre deti od štyroch alebo piatich rokov. V Belgicku, Španielsku, Francúzsku, Luxembursku, Holandsku a Taliansku je dochádzka detí už viac-menej od štyroch rokov do materskej školy takmer stopercentná. V Spojených štátoch amerických päťročné deti navštevujú povinne predškolské zariadenia. Povinná dochádzka detí do materských škôl je v Luxembursku pre deti od štyroch rokov, v Grécku sa postupne stáva povinnou pre detí od päť rokov. V Nemecku je povinná pre detí, ktoré neboli dostatočne pripravené do školy. V Írsku môžu národné školy prijímať deti už od štyroch rokov. V Holandsku sa primárneho vzdelávania zúčastňujú deti od štyroch rokov, pričom od piatich rokov je vzdelávanie povinné. V Škótsku, Anglicku a Walese je od piatich rokov povinná školská dochádzka. V Anglicku je to v takzvaných "reception class", kde sa pripravuje maximálne 15 detí a pôsobí tam učiteľka spolu s pomocnou učiteľkou. A tento prístup k výchove nezaviedol nikto iný ako Margaret Thatcherová na začiatku 90. rokov minulého storočia. Je to povinná dochádzka a v prípade, že dieťa nezačne navštevovať "reception class", sú rodičia upozornení, že po neuposlúchnutí budú predvolaní a napokon často aj súdne stíhaní. V Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, ktoré vstupujú, respektíve majú snahu vstúpiť do Európskej únie, predovšetkým ide o Rumunsko, je povinná dochádzka detí do materskej školy od piatich rokov. V štátoch, kde nie je na týchto postulátoch rozvinutá sieť predškolských zariadení, sa navrhujú či odporúčajú opatrenia na jej rozšírenie, zabezpečenie a skvalitnenie. Nuž a politici už vôbec nepochybujú o dôležitosti inštitucionálnej predškolskej výchovy. Aj na Slovensku, myslím si a pevne verím do budúcnosti, je potrebné ísť touto cestou, finančnými zdrojmi v tejto oblasti nešetriť, veď pre každého z nás sú alarmujúce výsledky výskumu, na základe ktorého až 60 % mladých ľudí v Slovenskej republike nepovažuje za prioritu mať dieťa. Postupne v našej spoločnosti chýbajú rozličné podporné programy, ktoré by stimulovali rodinnú politiku, motivovali mladých, aby mali deti a tak ďalej a tak ďalej.

Ministerstvo školstva vedno s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny robia v poslednom období istú politiku, ktorá smeruje nie k napĺňaniu tohto programu, predovšetkým zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V rodinnej politike úplne zlyhávame! Práve však prostredníctvom podpory materských škôl by sme mohli spolupôsobiť na zmenu myslenia mladej generácie, ich hodnotového systému, ktorému by nesporne prispela kvalitná predškolská výchova, príprava všetkých detí. Preto vás chcem poprosiť, ctené kolegyne, vážení kolegovia, mamičky a staré mamičky, otcovia a starí otcovia, o podporu môjho návrhu pre zachovanie stability predškolských zariadení, alebo v zariadeniach, a to vyňatím ich z originálnych právomocí a začlenení ich do prenesených právomocí. Verím, že to pochopíte, veď ide o budúcnosť našich detí, novej generácie, ktorá už bude pôsobiť v rámci Európskej únie. (Potlesk.) V Slovenskej republike máme pomerne vysokú zaškolenosť 5- a 6-ročných detí, tu sa nesporím s pánom ministrom, v poslednom roku, pred povinnou školskou dochádzkou, uvádzal som, že to je v tom horizonte nad 90 %. Naším zámerom však musí byť zaškolenie všetkých detí, aj tých, ktorých rodičia neprikladajú významu výchove a vzdelávania. A neplatí to len pre - alebo aj - rómske deti a deti zo sociálne znevýhodneného a menej podnetného prostredia. Vytváranie len špecifického systému práve pre tieto deti by v podstate znamenalo ich pozitívnu diskrimináciu, veď aj tieto deti patria do našej spoločnosti. Pre všetky deti sú potrebné zodpovedajúce podmienky so zabezpečením ich existencie aj prostredníctvom financovania z verejných zdrojov tak ako základných škôl. Takto budeme nielen na papieri realizovať vo vláde prijatý program výchovy a vzdelávania detí v materských školách. A myslím si, že tento program, ktorý bol prijatý v minulej vláde, platí aj pre túto vládu, v duchu kontinuity, ku ktorej sa terajšia vláda hlási k predchádzajúcej. Dokážeme to však, len ak zachováme existujúce kapacitné, personálne, materiálne a hlavne pedagogické podmienky na jednotlivých materských školách, ktoré po vstupe do Európskej únie bude nutné ešte viac skvalitňovať, najmä pri doplnení, pri plnení odporúčaní práve Barcelonského samitu z roku 2002, inak čoskoro aj vo vzdelávacej a výchovnej oblasti zlyháme. Verím, že podporou tohto pozmeňujúceho návrhu dokážeme, že nám všetkým ide o zvýšenie školskej úspešnosti detí, eliminácie problémov s väzbou na následné zníženie nákladov na vzdelávanie v základných školách.

V čl. 1 § 8 ods. 1 a ods. 2 navrhujem ponechať celé znenie vládneho návrhu zákona, ktorý sa týka kvalifikačných predpokladov zamestnancov orgánov územnej správy, ktorí budú vypracúvať podklady pre rozhodovanie týchto orgánov. To znamená, v ods. 1 so slovami "kvalifikačné predpoklady" ponechať celé znenie, v časti A, B, ktoré je ponechané, ale aj C aj D a takisto celé znenie ods. 2 tohto § 8. Z toho dôvodu navrhujem na osobitné hlasovanie bod č. 16 zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tieto kvalifikačné predpoklady znižuje. Som si vedomý toho, že uloženie uvedených povinností vychádza zo súčasných všeobecne záväzných právnych predpisov, kde riaditeľovi školy ukladáme povinnosti minimálne 5 rokov praxe, prvú kvalifikačnú skúšku, odbornú a pedagogickú spôsobilosť pre daný druh a typ školy, špecializačné štúdium ukončiť do troch rokov od nástupu do funkcie. Ak by sa navrhované znenie pozmeňujúceho návrhu pod č. 16 v spoločnej správe prijalo, od zamestnanca na orgánoch územnej samosprávy by sa vyžadovalo menšie vzdelanie, ako sa vyžaduje od riaditeľa školy, čo by napokon nebolo aj v súlade s postavením odborného zamestnanca na úseku školstva, zabezpečujúceho bezchybný výkon štátnej správy. ZMOS súhlasilo s pôvodným návrhom ministerstva. Všetky rezorty, ústredné orgány štátnej správy, ktoré si vytvárajú špecializovanú štátnu správu, tieto ustanovenia majú. A bolo by paradoxom, aby práve školstvo, ktoré má mať za cieľ najmä vzdelávať, vychovávať, učiť komunikovať, by takéto náročné ustanovenia nemalo. Napokon smerujeme do spoločnosti založenej na poznaní a vedomostiach a od týchto cieľov by sa mali odvíjať aj naše nároky na vyššiu kvalifikáciu odborných pracovníkov všade, to znamená aj v samospráve a s týmto sa vlastne stotožňujem s návrhom, ktorý tu predniesol môj kolega Miro Číž k predchádzajúcemu zákonu. V návrhu predkladaného a prerokúvaného zákona pôsobí na mňa prekvapujúcu až zarážajúco - a tu sme tiež v rozpore s pánom ministrom a s predkladateľom -, že napriek tomu, že sa v oblasti financovania cirkevné a súkromné školy dostávajú do rovnakého finančného rámca na jedného žiaka ako takzvané štátne školy, obecné alebo regionálne školy, ktoré sú zrovnoprávnené, odvolávajúc sa na Ústavu Slovenskej republiky, s tým plne súhlasím, povinnosti týchto druhov škôl už však nie sú rovnaké. Dokonca súkromné a cirkevné školy majú mať osobitné postavenie pri menovaní a odvolávaní riaditeľa cirkevných alebo súkromných škôl, cirkevných alebo súkromných školských zariadení. Napríklad aj tým, že pri týchto druhoch škôl sa rada školy nezriaďuje a tak sa ani nepodieľa na výbere a pri vymenovávaní riaditeľa pri hodnotení jeho úspešnosti vo výchovno-vzdelávacej a, samozrejme, prirodzene, vo vyvážení aj manažérskej činnosti. Z tohto dôvodu navrhujem, aby rady školy pôsobili na všetkých druhoch škôl, a to bez výnimky. Je to napokon jedna z ciest proklamovanej priamej demokracie aj v školskom systéme na rôznych školách, či sú to cirkevné, či sú to takzvané štátne, alebo či sú to súkromné školy. Na druhej strane treba však oceniť skutočnosť, a to vysoko kvitujem zo strany ministerstva, že sa u cirkevných, súkromných a verejných, takzvaných štátnych škôl a školských zariadení, ustanovujú aspoň všeobecné kvalifikačné požiadavky na spomínanú funkciu riaditeľa s prirodzenou väzbou na garanciu kvality výchovno-vzdelávacieho procesu. Napriek tomu musím konštatovať, že rovnosť finančná, ekonomická, vychádzajúc z ústavy, ktorú akceptujem a rešpektujem, je vďaka ustanoveniu nezriaďovať radu školy na týchto typoch škôl v kontradikcii s nerovnosťou vo výberovom konaní napríklad na funkciu riaditeľa školy. Rovnosť financovania si vyžaduje na strane jednej rovnosť postavení samosprávnych orgánov rady školy na strane druhej, t. j. vyvážených práv a vyvážených povinností.

Vláda neustále opakuje, že prioritou jej vládnutia je podpora vzdelanosti a informačných technológií. Nesvedčia však o tom nielen ekonomické ukazovatele v súčasnosti už v predloženom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004, tu sa môžeme sporiť, ale mne tie prepočty, pokiaľ ide na jedného žiaka alebo na jedného študenta, sú celkom iné, ako sa ukazujú v globále, ale aj jeho čiastkové, každoročné finančné úpravy, platné len pre daný, konkrétny rok, ktoré nie sú zohľadnené. Práve tie zmeny, ktoré nie sú zohľadnené v priebehu roka, t. j. za posledné 3 roky, neboli zohľadnené po tomto nastávajúcom rozpočte, nie sú zohľadnené ani v navrhovanom rozpočte pre nasledujúci rok, vychádza sa teda z čísla, ktoré bolo na začiatku roku pri tomto rozpočte, i keď rozpočet bol doplnený v priebehu roku. Tu by som videl, že naozaj by sme mali akceptovať to naplnenie toho rozpočtu, ktoré bolo v priebehu roku, a z toho vychádzať. Samozrejme, to je problém vlády celej, stratégie rozhodnutia, nie priamo ministerstva školstva. Napokon tento nedobrý stav potvrdzuje absencia nepriamych podporných legislatívnych aktivít prostredníctvom nielen takzvaných školských, ale aj daňových zákonov, či opatrenia z oblasti pracovného práva alebo niektorých personálnych zámerov a následných zmien.

Ctené dámy a vážení páni, je pre mňa smutné, že aj prostredníctvom tohto zákona a najmä následného prerokovaného návrhu zákona o financovaní školstva ideme kráčať často niekde, nemáme ten experiment odskúšaný, neujasnenou, možno nezdôvodnenou pre každého, cestou voľného neoliberalizačného pádu a všadeprítomného akéhosi nového kultu vzdelávacích poukazov. Pred 50 rokmi, v minulom storočí, teda okolo roku 1950 sa u nás rušili nákupné poukážky na potraviny. Teraz zavádzame poukazy na vzdelanie, ktoré sa už predtým v mnohých štátoch neosvedčili. Absolútne neviedli ku skvalitneniu výchovy a vzdelávania, naopak, zbyrokratizovali celý vzdelávací proces, u nás tak začal víťaziť trh nad zdravým rozumom aj v školstve, experiment často strieda experiment, predovšetkým zo strany jedného štátneho tajomníka ministerstva školstva. Odbornosť sa vytráca, profesionalita je tým v úzadí, vytvárajú sa predpoklady pre amaterizmus v usmerňovaní nášho školstva, rozhodovať majú tí, čo majú vlastne niekedy až - poviem obrazne - patent na rozum, často len peniaze a moc. Ústredný orgán štátnej správy ustupuje pred laickými atakmi všemúdrych nedovzdelancov a vševedkov. Každý, kto skončí školu, čo len základnú, rozumie školstvu. Nepočúvajú sa varovania našich skúsených pedagógov, riaditeľov škôl a metodikov. Je to strašné, ak vzdelávací proces v Slovenskej republike si niekto trúfa explicitne riadiť ako súkromné gymnázium. (Potlesk.)

Vážená Národná rada, ctené kolegyne a kolegovia, verím, že podporíte tieto moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, aspoň sa uchádzam o ich priazeň, ktorými nezaprieme ešte stále existujúcu komparatívnu výhodu organizácie a obsahu nášho výchovno-vzdelávacieho systému aj v európskom prostredí, ktorá je opretá o tradíciu, reaguje na nové európske trendy vzdelanosti. Dnes som sa zúčastnil veľmi dôležitého seminára, kde vystúpil pán profesor Šucha z Európskej komisie, kde jednoznačne, čo sa týka vzdelanosti, Slovensko má skutočne jedinečnú komparatívnu výhodu. Tie výsledky sú pozitívne, tie výsledky sú kvalitné a akceptuje to aj Európska únia. A všetko, čo ide na Slovensko, strategický kapitál, tak ide strategický kapitál predovšetkým za vzdelanou, kvalitne podchytenou pracovnou silou. Myslím si, že by sme mali podporovať všetko, čo je pozitívne, čo sa osvedčilo v minulosti, ja nie som deštrukčný, človek deštrukcie, a odmietnime neodskúšaný experiment na slovenskej spoločnosti, ktorý by mal prostredníctvom niektorých paragrafov vstúpiť do takého citlivého organizmu a najmä s návrhmi na takzvané vzdelávacie poukazy. Z uvedených dôvodov a v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám nasledujúce doplňujúce a pozmeňujúce návrhy a o jednotlivých návrhoch, prosím pani spravodajkyňu, váženú pani spravodajkyňu, hlasovať osobitne.

K § 7 čl. 1, 7 ods. 1 sa za slovami "zriaďuje a zrušuje" vkladajú slová "materské školy". K § 7 ods. 2 sa vypúšťajú slová "materské školy". K § 7 ods. 14 s terajším znením sa nahrádza novým znením takto: "Zriaďovateľskou pôsobnosťou obce v prenesenom výkone štátnej správy vo vzťahu k materským školám a základným školám sa rozumie finančné, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky a riešenia havarijných situácií týchto škôl a školských zariadení". Túto časť som, myslím, dosť rozsiahle zdôvodnil v úvode svojho vystúpenia. K § 15 ods. 2 písm. a) sa na konci vety, za slovo "usmerňovania" vkladajú tieto slová: "všeobecného a odborného školstva". Ide o to, aby sa priamo, pokiaľ možno nie už inštitucionálne, ale explicitne vyjadrili aj v tomto návrhu zákona tie dva piliere, na ktorých je stavané naše predovšetkým stredné školstvo, a to je všeobecné a odborné školstvo, samozrejme, s prepojením aj na väzbu na základné školy. A napokon k § 25 a k § 26: v § 25 ods. 1 sa za slová "rada školy" vkladajú tieto slová: "na verejných, cirkevných a súkromných školách". K § 26 ods. 5 sa za slovo "obec" vkladajú tieto slová: "cirkev alebo cirkevné spoločenstvo, fyzická alebo právnická osoba." A k § 26 ods. 6 sa za slovo "krajský školský úrad" vkladajú tieto slová: "cirkev alebo cirkevné spoločenstvo, fyzická alebo právnická osoba". Tiež túto časť, čo sa týka tých rád škôl, som zdôvodnil.

Ďakujem vám za pozornosť a odovzdávam tieto pozmeňujúce návrhy pani spravodajkyni. Ešte raz ďakujem. (Potlesk.)