V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlasujú pani poslankyňa Tkáčová a pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová a potom pani poslankyňa Bollová. Ďakujem.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Šulaj, vážim si vás ako ekonóma a odborníka na daňové otázky, ktorý vie vecne diskutovať aj argumentovať. Preto sa vás chcem opýtať, či skutočne podporujete dotovanie akejkoľvek hospodárskej činnosti. Iste ako ekonóm poznáte pôsobenie dotácií na ceny, na trh, koniec koncov i na konkurencieschopnosť. Hovoríte o opodstatnenosti výdavkov a chcem sa opýtať, či ste ako tieňový minister financií vašej strany skutočne presvedčený o opodstatnenosti akejkoľvek dotácie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Šulaj, s vaším vstúpením a kritikou zostavovateľov štátneho rozpočtu možno iba súhlasiť. Nazvali ste ale rozpočet zákonom zákonov. V tomto mi dovoľte poopraviť vás. Myslím si, že zákon zákonov Slovenskej republiky je naša ústava, ktorej viaceré body tento štátny rozpočet narúša, neakceptuje, ba dokonca rozporuje. Hlavne nezaručuje dôstojný život občanov. Pretože ale špecialisti, analytici a poradcovia do 21 rokov, ako ste ich výstižne nazvali, zrejme nevedia, aké postihy sú za porušenie ústavy, mal by to rozhodne vedieť pán premiér a minister financií. I o tom však pochybujem. Keby to vedeli, tento rozpočet by nepredložili. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šulaj chce reagovať na faktické poznámky.

I. Šulaj, poslanec: Dovoľte mi, aby som reagoval na vystúpenie pani Tkáčovej. Ďakujem, že ma uznávate ako ekonóma, ktorý sa pohyboval v daňovej oblasti. Myslím si, že prax dáva veľké možnosti na to, aby si človek vytvoril svoj vlastný názor aj v makroekonomike. Ak ste hovorili o dotáciách, pýtam sa: Chceme vstúpiť do Európskej únie a chceme mať totožnú ekonomickú a finančnú politiku ako Európska únia? Ak áno, pýtam sa: Prečo Európska únia samostatne vytvorila záručné fondy, ktoré budú dotovať predovšetkým poľnohospodárske produkty? To je prvá záležitosť.

Druhá záležitosť z hľadiska dotácií. Predpokladám, že ste asi hovorili o poľnohospodárstve. Ja túto dotáciu chápem ako dotáciu za vyrovnávaciu platbu medzi nákladmi jednotlivých regiónov. To znamená, že poľnohospodári by na túto dotáciu vždy mali mať nárok.

Následne by som chcel poukázať ešte na svoj príspevok, kde som porovnával jednotlivé dotácie medzi krajinami, Slovenskom, myslím, že tam bolo Maďarsko a Európska únia. A môžeme si potom položiť otázku, ktorá z týchto krajín postupuje systémovo ekonomicky efektívne a prečo to táto krajina robila. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz prosím pána poslanca Brocku o slovo. Nech sa páči, môžete vystúpiť za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia v rozprave k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení kolegovia, táto diskusia v parlamente sa z roka na rok opakuje. Minister financií predloží návrh rozpočtu, opozícia ho zásadne odmieta, koaliční poslanci budú brániť vládnu predstavu, myslím si, že takýto scenár je rovnaký takmer v každej parlamentnej demokracii a v každom parlamente.

Tento návrh, ktorý pán minister už uviedol, uviedol ho ako iný ako tie predchádzajúce, uviedol ho ako transparentný, je zásadne iný, aj keď možno nie je ideálny, aj podľa našej predstavy. Že je iný, je iný v tom, že sa usiluje o výrazný pokles deficitu verejných financií, že sa cezeň spolufinancujú európske fondy, čo súvisí s naším vstupom do Európskej únie, že reflektuje na reformy, ktoré prebiehajú, daňovú, dôchodkovú, školské, zdravotnú a, samozrejme, tiež na zmeny v riadení verejných financií cez štátnu pokladnicu a Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity v neposlednom rade. Nie je ideálny a možno dlho ešte nebude ideálnym, lebo ideálny rozpočet je taký, ktorý je ak nie prebytkový, aspoň vyrovnaný, to znamená rozpočet bez schodku a zadlžovania.

Výdavky aj v budúcom roku na štátny dlh sú stále veľmi vysoké. Takmer 30 mld. korún na dlhovú službu je obrovské číslo a veľký balvan pre ekonomiku aj štát. Celková zadlženosť štátu na úrovni 550 mld. korún je, inými slovami, takmer stotisícové bremeno na pleciach každého občana Slovenskej republiky vrátane tých, ktorí sa teraz narodia. Ale ak by niekto chcel obviniť z tohto súčasnú vládnu koalíciu, tak si myslím, že by to bolo zavádzajúce a nekorektné, aj keď tento dlh výrazne rastie v posedných rokoch a bude aj na budúci rok rásť, bolo by to nekorektné preto, lebo táto vláda ho totiž otvorene priznáva, že tu je, kým vláda do roku 1998 sa tvárila, že neexistuje a v takejto ilúzii držala celú krajinu. Spomínate si na ceny energií, ktoré sa roky nemenili napriek vysokej inflácii. A to dnešné skokové deregulovanie cien energií, nájomného, vody či stočného je len dedičstvom tohto obdobia populistov, ktorí sa správali podľa hesla Po nás potopa. Príkladom, ktorý tiež čiastočne vysvetľuje rast dlhovej služby, je aj v minulosti proces oddlžovania bánk, ktorý nás tak isto stál takmer 110 mld. korún, ale dlhy tu vyrábali nielen vlády po novembri, ešte sme nesplatili aj tie spred novembra 1989.

K východiskám štátneho rozpočtu na budúci rok. Predpoklady, makroekonomické rámce, na ktorých návrh štátneho rozpočtu stojí, sú podľa nášho názoru reálne. Potvrdzujú to alebo vychádzam aj z posledných štatistických údajov makroekonomického vývoja v Slovenskej republike. Rast HDP na úrovni 4 % je najvyšším číslom z krajín Vyšehradskej štvorky. Miera inflácie sa vyvíja rovnako priaznivo. Zahraničný obchod na konci októbra na úrovni mínus 11 mld. je v porovnaní s predchádzajúcim rokom, keď bol na úrovni mínus 81 mld. korún, takisto uspokojivým číslom. A myslím si, že na tomto pozitívnom trende nezmení ani koniec tohto roka, zvýšená domáca spotreba alebo dovozy spojené s vianočnými nákupmi.

Vývoj a prognóza nezamestnanosti je rovnako priaznivá, keď sa začali prejavovať opatrenia vlády na obmedzenie čiernej práce, zvyšovanie motivácie pracovať, ale vôbec pracovnoprávna legislatíva vrátane Zákonníka práce. V tomto smere určite budú pozitívne pôsobiť aj daňová legislatíva, zákon o rovnej dani a tiež prichádzajúce zahraničné investície.

Na zostavenie návrhu rozpočtu verejných financií okrem východiskových makroekonomických ukazovateľov mali podstatný vplyv aj reformy, o ktorých tu rozhodujeme v Národnej rade, okrem iných aj reforma sociálneho zabezpečenia, a táto bola nevyhnutnosťou aj preto, že už dlhšie sú realitou aj iné štatistické údaje, ktoré sú skôr nepriaznivé. A keďže môže ich vývoj do budúcna ovplyvniť aj naše rozhodovanie v parlamente, dovoľte, aby som sa chvíľu pri nich zastavil.

Demografický vývoj. Je to téma už niekoľkých rokov, ku ktorej sa vyjadrujeme. Sa naďalej prehlbuje jeho nepriaznivý trend.

Populácia starne, rodí sa stále menej detí, rastie rozvodovosť. Najnepriaznivejší stav z regionálneho pohľadu je v Bratislavskom kraji. V častiach Slovenska, kde je, to je zaujímavé, ekonomický rast nižší, ekonomická a sociálna situácia obyvateľov horšia, na severe a na východe Slovenska, v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji, tam sú parametre demografického vývoja priaznivejšie. Tu chcem povedať na rozdiel od sociálnych demagógov, že menej detí nie je dôsledkom zhoršujúcej sa sociálnej situácie, ale skôr zlepšujúcej sa sociálnej situácie. A typickým príkladom najvýraznejšej zmeny reprodukčného správania je Bratislava, kde je životná úroveň meraná rastom HDP na úrovni priemeru Európskej únie. Áno, chudobní a skromní sa nebáli mať deti ani v oveľa ťažších časoch, ako sú tie, ktoré dnes žijeme. Ak niekto povie, že na východe priaznivejšia situácia v tomto smere je vďaka rómskemu etniku, je to len sčasti pravda, možno niekde áno, ale to vôbec nevyvracia moje predchádzajúce slová. Inak, zo sociálnych dávok, z prídavkov na deti sa určite zbohatnúť nedá, prežiť áno. Problém zneužívania sociálnej siete do budúcna sme ale výrazne obmedzili aj prijatím viacerých noviel sociálnej legislatívy v posledných mesiacoch.

Ďalší nepriaznivý demografický údaj je, že sa znižuje počet osôb žijúcich v manželstve a v rodine a zvyšuje sa podiel samostatne žijúcich osôb slobodných a rozvedených. Mení sa štruktúra rodín a domácností. Podiel domácností jednotlivcov narástol za posledných 10 rokov o 37 %. To znamená, že každý tretí obyvateľ Slovenska žije sám. A to môže byť vo svojich dôsledkoch veľmi nebezpečné. Prečo? Ak dlhodobo nezamestnaný človek príde o dávku od štátu, ale ak žije v rodine, v domácnosti s manželkou a deťmi, ktorí aj keď sú v hmotnej núdzi, tak vďaka rodinnej solidarite a vzájomnej zodpovednosti môže nielen existovať, ale aj prežiť. Ale ak je niekto sám, tak ani sociálna dávka od štátu nie je dostatočnou zárukou prežitia.

Dámy a páni, teraz nechcem navrhovať zvýšenie priamej podpory štátu cez sociálne dávky jednotlivcovi, skôr si myslím, že treba výraznejšie priamo i nepriamo podporovať inštitúciu rodiny založenej na manželstve a nespochybňovať jej význam pre zdravé fungovanie spoločnosti rôznymi experimentmi. Za podporu rodiny považujem v daňovej legislatíve v zákone o dani z príjmov to, že sme zaviedli daňový bonus na dieťa a tento je výrazne vyšší, ako boli doteraz odpočítateľné položky a tiež odpočítateľná položka na nepracujúcu manželku, teda manželku, ktorá nechodí do zamestnania, vo výške odpočítateľnej položky daňovníka, to znamená, narástol z dnešných 12 000 na takmer 81 000 korún.

Rovnako v dôchodkovej reforme, v zákone o sociálnom poistení sme aj pričinením KDH schválili dôležité úpravy pre rodiny s deťmi, dôchodková reforma vôbec je reakciou na nepriaznivý demografický vývoj, najmä na zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva. A dopady zo starnutia populácie na ekonomiku, zdravotníctvo a sociálne zabezpečenie budú nepochybne patriť k najväčším spoločenským problémom tohto storočia.

Ale vrátim sa k tomu, čo navrhlo KDH, a vy mnohí ste to podporili, plateniu štátu na dôchodkové poistenie za rodiča, ktorý sa celodenne stará o dieťa do 6 rokov veku z vymeriavacieho základu 60 %, všeobecného vymeriavacieho základu, to je terminus technicus toho zákona, čo dnes je zo sumy viac ako 8 000 korún, čo inými slovami znamená, že rodič, ktorý sa takto stará o dieťa v predškolskom veku, tak z hľadiska dôchodkových nárokov je lepšie zabezpečený, ako keby chodil do práce za mzdu rovnajúcu sa alebo nižšiu, ako je tento vymeriavací základ. To, že sú úspory na náklady štátu, na predškolské zariadenia, na zdravotníctvo, ani nehovorím, o klíme v rodinách takisto nie.

Druhé opatrenie, o pol percenta nižší poistný odvod na dôchodkové poistenie u zamestnaného rodiča na každé dieťa znižuje daňové zaťaženie rodiny. Je síce mierne, ale v existujúcom priebežnom pilieri má svoje opodstatnenie, pretože deti sú budúci klienti tohto systému, minimálne dve nasledujúce generácie aj po vytvorení druhého sporivého piliera. Toto druhé opatrenie má vplyv na zdroje Sociálnej poisťovne, znižuje ich o stovky miliónov korún. Pri rokovaní o štátnom rozpočte na rok 2004 sme prejavili zmysel pre kompromis, aj keď pán minister očakával ešte väčší kompromis. Súhlasili sme s tým, aby si toto zníženie poistných odvodov mohol uplatniť iba jeden zamestnaný rodič. S ľútosťou konštatujem, že pánovi prezidentovi sa to ani tak nepozdávalo, lebo aj kvôli tomu vrátil zákon o sociálnom poistení na opätovné prerokovanie do parlamentu a minulý týždeň nám vyčítal o. i., že sme nezvýšili dôchodky pri ostatnom valorizovaní o viac ako 6 %, hoci Sociálna poisťovňa v prvom polroku mala o 2 mld. vyššie príjmy, ako sa pôvodne očakávalo. Pán prezident v tomto prípade hovoril bez znalosti širších súvislostí. To, že Sociálna poisťovňa má nejaké rezervy, neznamená, že ich musí hneď rozpustiť. Práve naopak, čím vyššie by boli, tým lepšie by to bolo pre dôchodkovú reformu. Po schválení štátneho rozpočtu budeme hlasovať o dôchodkovom sporení a bez ohľadu na výslednú podobu v otázke napr. obmedzenia veku pri vstupe do systému bude potrebovať Sociálna poisťovňa desiatky miliárd len v priebehu najbližších rokov a rezerva z privatizácie SPP uložená v Národnej banke sa rozplynie veľmi rýchlo. Vládny variant 17 rokov obmedzenia výplaty dávok z druhého piliera alebo, inými slovami, 1 % HDP, čo predstavuje 13 mld. korún dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne, ale aj na verejné financie, ak by sme schválili pozmeňujúci návrh sociálneho výboru, kde navrhujú toto obmedzenie na 10 rokov, tak ten dopad pre rozpočet, pre verejné financie by bol na úrovni takmer 1,5 % HDP, ak by sa zapojili všetky osoby mladšie ako 52 rokov. Je to iste teda zaujímavé pre moju generáciu, ktorej by sa tým pádom mohli rýchlejšie alebo teda spokojnejšie do toho systému zapojiť. Ale bude to mať takýto dopad na verejné financie, to si treba uvedomiť.

Istý kompromisný návrh, ten tretí, ktorý hovorí o 15 rokoch, ktorý predložil pán predseda rozpočtového výboru, znamená dopad koľko rokov, toľko miliárd, 15 mld. korún, ak by ministerstvo financií súhlasilo, môžeme podporiť tento návrh a vlastne umožniť to ďalším dvom ročníkom. (Hlasy z pléna.) Ten systém umožňuje odísť do dôchodku skôr, pán kolega, čiže môžete odísť skôr do dôchodku.

Popri rodine ďalšou rozpočtovou prioritou, v ktorej sa KDH angažovalo, je školstvo a vzdelanie.

Tu máme ešte veľké rezervy. A to, čo sme zanedbali doteraz, myslím tým kritiku aj do našich vlastných radov a do radov celej vládnej koalície, že sme nevenovali v uplynulom období dostatočnú pozornosť rozvoju vzdelávania a informatizácie spoločnosti, to nie je len Infovek. Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami začína zaostávať v oblasti informatizácie či funkčnosti systému elektronickej vlády, t. j. prepojenia vlády a občana cez internet, čo je projekt všeobecne známy pod názvom e-Government. V rozpočte vyčlenených na tento účel 100 mil. korún je príliš málo, aby nastala výrazná zmena v tejto oblasti. Mala by to byť naša spoločná úloha, a myslím tým teraz koalíciu, ako i opozíciu, v budúcnosti venovať rozvoju informatizácie spoločnosti oveľa viac energie, prostriedkov, aby sme dobehli zameškané, a podporiť všetky aktivity týkajúce sa rozvoja informatizácie spoločnosti. Úloha je naliehavejšia o to viac, že v budúcom roku sa staneme členom Európskej únie a proces globalizácie nás zasiahne ešte výraznejšie. To bolo negatívum.

Teraz krátko, čo sa nám podarilo.

Ešte predtým krátka poznámka na adresu alebo na opakovanú výčitku niektorých opozičných poslancov na adresu poslancov za KDH, že nepoznáme kresťanskú sociálnu náuku, keď hlasujeme za taký návrh rozpočtu či reformy, ktoré som predtým spomínal. Jedným z princípov, na ktorých toto učenie stojí, je princíp subsidiarity, tie ďalšie sú princíp personality, ľudskej dôstojnosti, princíp solidarity, princíp spoločného dobra. Ten princíp subsidiarity je princípom decentralizácie. Dovoľte mi povedať krátky citát: "Ak nie je dovolené odobrať jednotlivcovi to, čo môže vykonávať vlastnými silami a vlastným úsilím a prideliť to spoločnosti, tak je nespravodlivé preniesť na vyššiu spoločnosť to, čo môžu vykonávať nižšie spoločenstvá." Takto formuloval tento princíp Pius XI. vo svojej encyklike Quadragesimo anno. A aj v duchu tohto princípu sme presunuli okrem iných kompetencií zodpovednosť za regionálne školstvo na mestá, obce a regióny. Je to správne, lebo efektívnejšie nakladať s peniazmi daňových poplatníkov v regióne za zverené školstvo vedia obce určite lepšie ako štát. Myšlienku zrušiť XI. školu v našom okresnom meste, to nenapadlo nikdy štátnych úradníkov, ale poslancov miestnej samosprávy, veľmi rýchlo, keď zistili, v akom stave zdedili školy a koľko peňazí je na ich prevádzku. Ale to len potvrdzuje, že princíp subsidiarity je užitočný a správny pri riadení spoločnosti, že to sa oplatí všetkým.

Školstvo je našou trvalou prioritou, prioritou KDH, preto sme už pri rokovaní o rozpočte vo výboroch presadzovali navýšenie tejto kapitoly o 200 mil. korún. Súvisí to s nedostatočným financovaním tejto oblasti už v tomto roku, keď to signalizovali aj školy v posledných týždňoch. A som rád, že to príslušné ministerstvá aj riešia alebo vyriešili. Som rád, že gestorský rozpočtový výbor tento návrh KDH navrhuje v spoločnej správe schváliť.

Dámy a páni, rozpočtový výbor navrhuje schváliť aj návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 v znení pozmeňujúcich návrhov. Vážený pán minister, môžete si poznačiť do svojich poznámok č. 15. To nie je počet členov rozpočtového výboru, to sú poslanci za KDH, ktorí tiež nielen odporúčajú prijať zákon o štátnom rozpočte, ale aj zaň budú hlasovať. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie sa hlási pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ja budem veľmi stručný. Ja som tu spomínal alebo pán poslanec Brocka spomínal tých 15 rokov, že to by mohlo prejsť, no ale ja som sa potom ozval, že sme tu niektorí ročníky, ktorí by sme sa toho tiež chceli zúčastniť, takže ja som spomenul číslovku 17, potom by som tam spadal. Takže o tomto bude treba zrejme ešte debatovať, aj keď sú to teda vysoké peniaze. (Hlasy z pléna.) 10, tak.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi v rozprave za poslanecký klub SDKÚ pán poslanec Mikuš. Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister a podpredseda vlády, ambíciou každej vlády, ktorá to myslí so svojimi občanmi poctivo, by malo byť na jednej strane vytvorenie vhodného prostredia na podnikanie a vytváranie pracovných miest a na druhej strane vytvorenie účinného mechanizmu zabezpečujúceho podporu tým, ktorí sa o seba nedokážu plnohodnotne postarať sami. Múdra vláda musí na jednej strane maximálne podporovať aktivity jednotlivca smerujúce k zlepšeniu jeho vlastného hmotného postavenia, na druhej strane musí účinne zvládať starostlivosť o verejné statky. Zodpovedná vláda nesiaha po opatreniach s krátkodobým účinkom, navyše, limitovaným volebným cyklom. Musí hľadieť ďalej do budúcnosti.

Ak sa pozrieme na ekonomické reformy spustené po roku 2002, musíme uznať, že ambíciou tejto vlády je stať sa múdrou a zodpovednou. Odhodlala sa na opatrenia, ktorých prechodné negatívne dôsledky budú pociťovať občania počas jej funkčného obdobia, ale ktoré prinesú hmatateľné výsledky v dlhšej budúcnosti. Vláda sa snaží zlepšovať podmienky na podnikanie, čím chce podnietiť zvýšenie ekonomických aktivít v krajine. Zároveň zásadne mení režim v oblastiach, ktoré dlhé obdobie pracujú neúčinne a ktoré vytvárajú z roka na rok vyššie dlhy. Slovensko má historicky prvú vládu po roku 1989, ktorá otvorene priznáva všetky svoje dlhy a chce ich systémovo riešiť. Popri spustených reformách v jednotlivých oblastiach sa tento prístup odráža aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004.

Na úvod treba poznamenať, že výraz "štátny rozpočet" nevyjadruje presne to, o čom je prerokúvaný materiál. Ak by sme chceli skutočne posudzovať rozpočet celého štátu, museli by sme doň zahrnúť nielen rozpočet vlády, ale aj rozpočty všetkých subjektov, ktoré sa podieľajú na aktivitách spojených s peniazmi. Takže by sme museli uvažovať nielen o rozpočte vytvorenom na ministerstve financií pre potreby vládnych rezortov a ďalších inštitúcií verejnej správy, ale aj rozpočtoch všetkých veľkých verejných inštitúcií, rozpočtoch firiem, tretieho sektora a napokon aj o rodinných rozpočtoch občanov. Títo všetci sa podieľajú na aktivitách a prispievajú svojím dielom k bohatstvu štátu. Možno lepší výraz ako "štátny rozpočet" by bol výraz "vládny rozpočet", i keď ani toto pomenovanie by nebolo úplne presné. Dôvodom, ktorý ma vedie k takejto úvahe je, že dnes nerokujeme o materiáli zahrnujúcom všetky aktivity v krajine v budúcom roku, ale o materiáli, ktorý posudzuje hospodárenie s finančnými prostriedkami zodpovedajúcimi 24% bohatstva celej krajiny, o všetkom ostatnom sa rozhoduje inde ako v predloženom návrhu. Na druhej strane význam toho spočíva v tom, že ak sa v ňom spravia chyby, negatívny dopad na všetky ostatné oblasti bude jednoznačný. Preto mu treba venovať veľkú pozornosť.

Ak zostaneme pri zaužívanom názvosloví, najsledovanejším ukazovateľom štátneho rozpočtu každý rok je výška konečného schodku. Už sme si na tento ukazovateľ natoľko zvykli, že ho považujeme za nutnú časť posudzovania štátneho rozpočtu v ktoromkoľvek roku. Pritom existuje iný výraz, ktorý by ho mohol nahradiť, "prebytok". Áno, hoci to tak trochu neuveriteľne znie, sú na svete štáty a vlády, ktoré dokážu hospodáriť s prebytkom, a nie so schodkom. A občania z toho majú úžitok, lebo sa nezadlžujú, príp. nezadlžujú svoje deti. Žijú z toho, čo vyrobia. Iste, v pomeroch Slovenskej republiky je nereálne, aby sme uvažovali o prebytku štátneho rozpočtu dnes. Príčinou sú práve dlhy z minulosti a hlboko vkorenený názor, že vyrábanie nových dlhov nie je ani nezodpovedné, ani nebezpečné. Realita je naozaj neradostná. Vláda musí z budúceho štátneho rozpočtu vydať len na splatenie úrokov z existujúcich pôžičiek každú desiatu korunu. To znamená, že ak by budúci rok Slovensko nemuselo platiť len úroky z pôžičiek, ušetrilo by vyše 30 mld. korún a znížilo by predpokladaný deficit štátneho rozpočtu na menej ako polovicu.

Okrem takto rukolapne potvrdeného faktu, že žitie na dlh je drahé, natíska sa ešte iný záver, aj v budúcom roku si budeme žiť nad pomery, s deficitom. Dôležité však je, že miera dlhu bude mať už tretí rok po sebe jednoznačne klesajúcu tendenciu. Poviem niekoľko čísel. V minulom roku bol deficit verejných financií 7,2 % HDP. V tomto roku sa predpokladá na úrovni necelých 5 %, v budúcom roku by mal klesnúť pod 4 %, na úroveň 3,9 %. Tendencia je preto jednoznačná. Slovensko smeruje k méte 3-percentného deficitu potrebného na prijatie eura a možno v dlhodobejšom horizonte k vyrovnaniu či dokonca k prebytkovému hospodáreniu. Takýto prístup by bol zodpovedný nielen voči súčasným produktívnym občanom, ale najmä voči našim deťom.

Schodok je najdôležitejší ukazovateľ návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004. Jeho znižovanie, a tým znižovanie schodku celého okruhu verejných financií uvoľní tlak na ďalšie zadlžovanie štátu, inými slovami, zadlžovanie budúcich generácií. Významne ovplyvní vnútorné prostredie od ďalšieho znižovania úrokových mier pre podniky až po stabilizovanie maloobchodných cien pre obyvateľstvo.

Znižovanie schodku štátneho rozpočtu i celého okruhu verejných financií sa dá dosiahnuť dvoma všeobecne známymi prístupmi, zvyšovaním príjmov a znižovaním výdavkov. Vláda prišla s návrhom, aby sa medziročne zvýšili i príjmy, i výdavky. Hoci ide o súbežný nárast, na obidvoch stranách a zvýšiť sa má aj celkový deficit, údaje sa nedajú mechanicky porovnať, dôvodom je vstup Slovenska do Európskej únie v roku 2004, čo sa odrazí na systémových zmenách v príjmoch i výdavkoch. Lepším porovnávacím ukazovateľom je vzťah sledovaných parametrov k hrubému domácemu produktu. Veľkú vypovedaciu silu má pomer výdavkov štátneho rozpočtu k HDP. Kým v roku 2003 majú výdavky tvoriť 25,2 % HDP, v roku 2004 majú klesnúť na 23,9 %. A takáto tendencia je dlhodobá, lebo pokles registrujeme už štvrtý rok. Pozitívny trend je výsledkom trvalého rastu celého hospodárstva a zároveň opatreniami zamedzujúcimi medziročnému reálnemu zvyšovaniu výdavkov.

Hoci sa možno niekomu nepočúva dobre, že vláda ustáva v prerozdeľovaní zdrojov, tendencia je jednoznačne správna a súvisí aj s kľúčovými reformami vrátane reformy verejných financií, samozrejme. Dôvod na pozitívne hodnotenie je jednoduchý. Najhospodárnejšie dokážu nakladať s prostriedkami tí, ktorí ich vyprodukujú. Práve preto majú svoje významné miesto v reforme daňovej sústavy, penzijnej schémy a sociálneho zabezpečenia. Vláda sa snaží občanov motivovať k práci, k rozumnému gazdovaniu s vlastnými prostriedkami, k zodpovednosti za vlastný osud. Pomoc štátu má byť adresná a má smerovať k tým, ktorí ju len naozaj potrebujú. Znižovaním daňového zaťaženia zostanú občanom a podnikom ďalšie zdroje, ktoré môžu investovať podľa vlastného uváženia. Ak sa aj na Slovensku naplní po stáročia overená skúsenosť, že najlepším investorom nie je štát, ale priamy majiteľ finančných prostriedkov, potom môžeme v budúcom roku zaznamenať rast ekonomických aktivít, zvyšovanie investícií, vytváranie nových pracovných príležitostí a začiatok trvalého rastu životnej úrovni.

Práve pre spustenie reformy možno v budúcom roku očakávať nápor na príjmy. Výrazné zníženie dane z príjmov má síce vyrovnať rast dane z pridanej hodnoty, avšak napätie môže vyvolať nový režim vyplývajúci z členstva Slovenska v Európskej únii. Tu treba zdôrazniť, že očakávané príjmy z priamych daní boli nastavené veľmi opatrne a významne zohľadnili skokový pokles sadzieb. Na druhej strane nerátali s tým, že po znížení sadzieb sa môže výraznejšie zvýšiť ekonomická aktivita podnikateľov a stúpne ochota priznávať zisky. Mnohí svetom uznávaní ekonómovia pokladajú za dôsledok skokového zníženia sadzieb celkový rast vyzbieraných daní. Vedú ich k tomu skúsenosti viacerých krajín. Na Slovensku je táto úprava navyše spojená s uplatnením jednotného zdaňovania na všetky príjmy a so zjednodušením súčasného zložitého systému. Preto je predpoklad, že príjmy z priamych daní môžu prevýšiť súčasné očakávanie. Na druhej strane príjmy z nepriamych daní sa viažu na spotrebu, a preto budú odrážať reálnu kúpyschopnosť obyvateľstva, ktorá sa nedá jednoznačne predpovedať.

Medzi priority výdavkovej časti štátneho rozpočtu patria sociálna starostlivosť, školstvo, doprava, obrana, bezpečnosť a pôdohospodárstvo. Spolu s dlhovou službou a výdavkami na ekonomickú oblasť tvoria 56 % všetkých výdavkov. To sa odzrkadľuje na jednotlivých kapitolách. Najväčšími distributérmi štátnych prostriedkov budú práve ministerstvá práce, sociálnych vecí a rodiny, školstva, dopravy, pôšt a telekomunikácií, obrany, vnútra, pôdohospodárstva a spravodlivosti. Medi desiatku najväčších distributérov sa dostali aj obce a vyššie územné celky, cez ktoré pretečie 6 % všetkých výdavkov.

Úplne novým prvkom budú odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev, slovenský príspevok 9 mld. korún pohltí 3 % všetkých výdavkov. A pri Európskej únii sa trochu zastavím. Práve na vzťahu Slovenská republika a Európska únia sa odrazí schopnosť našich občanov využiť ponúkané príležitosti. Keď si v návrhu štátneho rozpočtu spočítame príjmy a výdavky súvisiace s Európskou úniou, vyjde nám pasívne saldo 2,6 mld. Sk. Hoci sa po použití aritmetiky ukazuje, že Slovensko na vstupe do EÚ prerobí, opak je pravdou. Vďaka ďalším transferom môže krajina získať aktívnu pozíciu vo výške 2 mld. až 17 mld. Sk a interval 15 mld. Sk ohraničuje práve možnosti a schopnosti našich občanov a firiem. Ak budeme schopní, môžeme sa dostať k hornej hranici, ak nebudeme schopní, môžeme klesnúť až k dolnej hranici. Táto oblasť si v budúcom roku zasluhuje osobitnú pozornosť vlády i parlamentu.

Rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu bude v roku 2004 rozhodujúcim parametrom pre výpočet schodku celého okruhu verejných financií. Hlavným dôvodom je, že na hotovostnej báze má iba štátny rozpočet skončiť zo záporným výsledkom, ostatné inštitúcie majú hospodáriť minimálne vyrovnane. Príčin je viac. Kľúčovou je spustenie reforiem v dôchodkovom a v sociálnom zabezpečení, v zdravotníctve, v školstve a v štátnej správe. Ráta sa s ďalšou privatizáciou, avšak na rozdiel od minulosti sa získané prostriedky použijú účinnejšie najmä na splácanie dlhov, pričom za najväčší dlh považovať rastúci skrytý deficit v dôchodkovom systéme. Z hľadiska celého okruhu verejných financií, na ktorom posudzovaný štátny rozpočet sa podieľa viac ako polovicou, bude rok 2004 rokom pokračovania v konsolidovaní verejných financií.

Popri sledovanom schodku bude druhým sledovaným ukazovateľom celkové zadlženie vlády. Hoci sa v poslednom období dlh vlády minimálne zvyšuje a dnes dosahuje 44 % HDP, nie je to dôsledkom pokračovania v rozšafnej politike z druhej polovice deväťdesiatych rokov. Na rozdiel od minulosti ide skôr o priznanie sa k zodpovednosti štátu za dlhy, napr. v bankách, Železniciach, elektrárňach, v zdravotníctve. Dôležité je, že vláda sa nechce zadlžovať novými pôžičkami. Rozumná politika vedie k nielen k zastaveniu zadlžovania, ale aj k poklesu nákladov na obsluhovanie existujúceho dlhu. Práve vďaka reformám sa darí posilňovať pozíciu slovenskej koruny a znižovať úrokové sadzby. To sa prejavuje v poklesoch výdavkov v kapitole Štátny dlh už v tomto roku a bude to pokračovať aj v budúcom roku. Zmrazenie tvorenia nových dlhov a rozumná hospodárska politika vedú k tomu, že vláda si stanovila vo verejných financiách najodvážnejší cieľ spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky. Schodok verejných financií sa má naďalej znižovať a v roku 2006 má klesnúť na 2,9 % HDP. Tým sa nielen splnia podmienky pre výmenu koruny za euro, ale aj sa zabezpečí pevné zakotvenie Slovenska medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Z toho pohľadu, je návrh rozpočtu na rok 2004 zostavený zodpovedne a klub SDKÚ ho podporí. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Vážené poslankyne a vážení poslanci, prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady do 14.00 hodiny. (Hlasy z pléna.)

Musíme sa dohodnúť s technikmi. Prosím vás, aby ste označovali tak, aby mi to bolo jasné, že ide o faktickú poznámku.

S faktickou poznámkou sa hlási ešte pani poslankyňa Bauer. Nech sa páči.

E. Bauer, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, chcem poprosiť členov výboru pre sociálne veci a bývanie, aby prišli na schôdzu, na zasadnutie výboru o 13.30 hodine. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak teraz preruším rokovanie schôdze Národnej rady.

Pokračovať budeme o 14.00 hodine a v rozprave vystúpi pán poslanec Pál Farkas za poslanecký klub Strany maďarskej koalície. Ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 11.55 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 13.59 hodine.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, práve teraz odbilo 14.00 hodín, dovoľte mi, aby som vás požiadal, aby ste sa ujali svojej pracovnej povinnosti, keď už nehovorím o verejnej úlohe, buďte takí láskaví a berte Národnú radu Slovenskej republiky vážne a zastúpte pracovať, pretože občania túto nedôveru voči nám vyjadrujú už aj v percentách. Toto je jeden z dôvodov, prečo to je tak. Ja som pripravený s kolektívom poslancov za SDKÚ, SMK, Smer, KDH, HZDS, samozrejme, ale je nás málo, poďte pracovať. Za chvíľočku zahájime rokovanie, toto je len oznámenie, pomôcka pre poslancov a pripraví sa na vystúpenie Pál Farkas v rozprave.

Dovoľte, aby som vám odovzdal ďalšiu informáciu, že poslanci sú pripravení, ale ten, čo je zodpovedný za predloženie rozpočtu, podpredseda vlády a minister financií nie je prítomný, takže prosím organizátorov rokovacieho poriadku, ktorí ho dodržujú a zabezpečujú, aby zabezpečili účasť predkladateľa na rokovaní Národnej rady.

Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní schôdze rozpravou k štátnemu rozpočtu.

V rozprave vystúpi pán poslanec Farkas za poslanecký klub SMK, po ňom pán poslanec Kozlík.

P. Farkas, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, proces schvaľovania návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rok vždy patrí medzi najvážnejšie, najdôležitejšie a najsledovanejšie návrhy, ktoré prerokúvame na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Ide o zákon, ktorý je ostro sledovaný nie iba odbornou verejnosťou, ale je aj stredobodom pozornosti celej spoločnosti. Je to pochopiteľné, veď od prijatia či neprijatia návrhu štátneho rozpočtu závisí ďalšie plynulé a nerušené fungovanie hospodárskeho a spoločenského života v krajine. Výsledok našej práce takpovediac vyšle signál tak do vnútra krajiny, ako aj do zahraničia. Je to signál, ktorý má veľkú váhu pri rozhodovaniach v ďalších vzťahoch a súvislostiach v smere úspešného zvládnutia vo vládnom programe vytýčených cieľov. Je to signál, ktorý dokáže ovplyvniť ďalšie úspešné napredovanie krajiny nie iba v politickej oblasti, ale má veľký vplyv aj na ďalšie úspešné fungovanie hospodárskeho a spoločenského života. Je to markantný signál aj pre zahraničných partnerov a investorov o tom, či budeme schopní zvládnuť všetko to, na čom sme sa dohodli pri odsúhlasení programového vyhlásenia vlády alebo pri prerokúvaní všetkých potrebných krokov, ktoré sme doposiaľ urobili. V takejto súvislosti schválenie návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 bude veľmi dôležitým krokom, ktorý veľa naznačuje o našej stabilite tak v politickej, ako aj v hospodárskej oblasti. Aj z tohto hľadiska prerokúvanie a schvaľovanie návrhu štátneho rozpočtu je veľmi dôležitá úloha, ku ktorej je potrebné pristupovať zodpovedne.

V Slovenskej republike, rovnako ako všade inde na svete, štátny rozpočet svojimi príjmami vytvára a svojimi výdavkami rozdeľuje obrovské kvantum finančných prostriedkov. Je to jeden z hlavných nástrojov v rukách vlády na zabezpečenie a dosiahnutie programových cieľov. V hospodárskej politike vytvára určitý ekonomický rámec pre ďalší ekonomický rast v krajine. V takejto súvislosti štátny rozpočet u nás zohráva oveľa dôležitejšiu úlohu než vo vyspelých ekonomikách, aj tým, že podiel štátneho rozpočtu na tvorbe hrubého domáceho produktu je výraznejší než u nich. Ale je potrebné spomenúť aj ten fakt, že našou spoločnou snahou je tento vplyv štátneho rozpočtu postupne znižovať na úroveň už spomínaných ekonomicky vyspelých krajín. Samozrejme, to všetko súvisí aj s prijatými reformnými právnymi normami, ktoré sme prerokovali na predchádzajúcich schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré hodnotíme pozitívne. Ale nedá mi tu nespomenúť potrebu prijímania a vykonania ďalších a ďalších reformných krokov v záujme zabezpečenia vyššej efektívnosti na rôznych stupňoch hospodárskeho života. Aj z tohto hľadiska je veľmi dôležité, z akých národohospodárskych trendov a pozícií sa vychádza pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu.

Podľa nášho posúdené makroekonomické ukazovatele návrhu sú postavené realisticky a dodržaním rozpočtovej disciplíny pri čerpaní prostriedkov z neho sú dosiahnuteľné. Je to veľmi dôležité konštatovanie aj preto, že úlohou štátneho rozpočtu okrem zabezpečenia dostatočného finančného krytia požiadaviek verejného sektora je aj snaha pozitívne a motivačne vplývať a pôsobiť na podnikateľskú sféru a takisto na správanie sa domácností. Je veľmi pozitívnym javom, že výsledkom vykonaných racionalizačných opatrení a reformných krokov zo strany vládnej koalície rast ekonomiky na Slovensku sa postupne zvyšuje. Väčšina makroekonomických ukazovateľov sa postupne zlepšuje oproti predchádzajúcemu obdobiu. Je veľmi pozitívnym javom, že uvedené ukazovatele sa stabilizujú na žiaducej úrovni, čím sú vytvorené podmienky na dosiahnutie stabilne udržateľného ekonomického rastu v krajine, čo môžeme hodnotiť iba pozitívne. Podľa nášho názoru v makroekonomickej oblasti sú vytvorené predpoklady na zabezpečenie a dosiahnutie naprogramovaných cieľov. Podľa nášho názoru v záujme udržania takéhoto stavu bude potrebné v nasledujúcom období viac času venovať otázkam súvisiacim s programovým rozpočtovaním. Prerokovaný návrh už nesie v sebe stopy programového rozpočtovania, čo je možné hodnotiť tiež pozitívne. Väčšina rozpočtových kapitol je vypracovaná programovo, ale na strane druhej je potrebné vyváženejšie sa zaoberať aj otázkou viacročného rozpočtovania verejných financií. Takýmto spôsobom zo strany všetkých dotknutých subjektov bude rásť dôvera k programovaným cieľom a bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na dosiahnutie stability niektorých makroekonomických ukazovateľov.

Makroekonomický vývoj na Slovensku je vo väčšine najdôležitejších ukazovateľov lepší než v predchádzajúcom období. V stredoeurópskom priestore dosahujeme jeden z najlepších a najvyšších rastov hrubého domáceho produktu a sú zabezpečené predpoklady na to, aby ekonomika Slovenskej republiky naďalej rástla. A je to veľmi dôležité konštatovanie najmä v súvislosti s tým, že rast globálnej ekonomiky má pomalšie tempo a vývoj našej ekonomiky je veľmi citlivý na vývoj vonkajšieho prostredia. Na strane druhej takýto stav nám poskytuje určité možnosti na síce pomalé, ale postupné zmenšovanie a vyrovnávanie niektorých hodnotových rozdielov vo výkonnosti ekonomiky v porovnaní s ekonomicky silnými krajinami. Pri raste ekonomiky musíme vychádzať zo zásadných požiadaviek, že z hľadiska zdravého vývoja našej ekonomiky je potrebné tento rast vo výraznejšej miere zabezpečiť najmä rastom zahraničného dopytu a zvýšením rastu investičných aktivít hlavne do kľúčových výrobných odvetví hospodárstva krajiny. Splnenie tejto zásadnej požiadavky sa nám javí teraz ako rizikové, najmä vzhľadom na ukazovatele rastu zahraničného dopytu. Okrem vplyvu vývoja dynamiky ekonomického rastu v zahraničí na ďalší rast zahraničného dopytu u nás bude výrazne vplývať aj naša spoločná snaha na zabezpečenie politickej a ekonomickej stability v krajine. Ďalej, veľmi dôležité bude pokračovať v reformných krokoch na postupné ozdravenie a stabilizovanie ekonomickej situácie u nás, zjednodušiť zákony vymedzujúce ekonomický a podnikateľský priestor.

Určitým negatívom v makrooblasti naďalej zostáva problém, že stimulom ekonomického rastu vo veľkej miere ostáva rastúci domáci dopyt po spotrebných tovaroch. Oproti predchádzajúcemu obdobiu je tu už určitý posun k lepšiemu, že tento podiel sa zmenšuje. Takéto zmenšovanie vplyvu domácej spotreby na rast ekonomiky je zabezpečené sčasti aj rastom domácich investícií, čo je veľmi pozitívny jav. Aktuálny stav je vážnym signálom pre ďalšie úspešné fungovanie našej ekonomiky najmä vo vzťahu k zvyšovaniu našej exportnej schopnosti a k zvyšovaniu nášho vplyvu na európskych trhoch. Vysoký stav domáceho dopytu nebráni udržateľnosti ukazovateľa inflácie. Úrokové miery sa znižovali oproti predchádzajúcemu obdobiu, trhové podmienky sa postupne zlepšujú, čo vytvára v určitej miere aj predpoklady na zvýšenie efektívnosti, konkurencieschopnosti a tempa rastu na udržateľnej úrovni. Aj výsledkom privatizácie sa zvyšuje prílev priamych zahraničných investícií, čo sa odráža aj na raste našich devízových rezerv.

Okrem týchto väčšinou pozitívnych ekonomických javov a vplyvov v súčasnej ekonomike, ale aj v nastávajúcom období budú dočasne pretrvávať aj niektoré negatívne efekty vyplývajúce aj z procesu transformácie našej ekonomiky, ale aj z vplyvu vonkajšieho ekonomického prostredia na našu ekonomiku. V nastávajúcom období bude potrebné ešte stále počítať s pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti a relatívne nízkou úrovňou aj ceny práce u nás. Je to výrazné negatívum najmä vo vzťahu k našim ambíciám o skoré etablovanie sa v otvorenom ekonomickom prostredí a priestore v rámci krajín Európskej únie. Ale o týchto nedostatkoch, žiaľ, vieme a nemáme dostatok prostriedkov na razantné riešenie týchto problémov. Ako každý rok, aj v tomto roku štátny rozpočet sa výrazným rizikom v štátnom rozpočte javí vysoký podiel deficitu verejných financií, ale v záujme ozdravenia ekonomiky bude potrebné ešte niekoľko rokov počítať s podobným vývojom.

V návrhu štátneho rozpočtu sa celkové príjmy rozpočtujú vo výške 250 mld. Sk, čo oproti predchádzajúcemu roku predstavuje v absolútnych číslach mierne zvýšenie, ale v relatívnych číslach vo vzťahu k hrubému domácemu produktu zníženie o 0,7 %.

Plnenie príjmov štátneho rozpočtu v prerokovanom roku bude okrem zvýšenia transferov a grantov presunom prostriedkov z rozpočtov Európskej únie po našom vstupe aj výrazne ovplyvnené zákonnými normami, ktoré sme prijali na predchádzajúcich schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky a taktiež realizovaním daňovej reformy. Zavedením rovnej dane z príjmov pre fyzické a právnické osoby, zjednotením sadzieb dane z pridanej hodnoty a zvýšením sadzieb spotrebných daní sa presunie ťažisko plnenia príjmov štátneho rozpočtu z priamych daní na nepriame dane. A takéto rozdelenie daňového zaťaženia subjektov je vždy spravodlivejšie, než udržať starý, zložitý a veľakrát pozmenený a neprehľadný daňový systém. Samozrejme, pri spomínaných právnych normách nie je možné počítať presne, lebo nie je možné ani precízne odhadnúť, ako budú podnikatelia a domácnosti reagovať na nové daňové prostredie a na nové podmienky. Výrazná zmena tu bude, že spotreba bude zdaňovaná vyššími sadzbami a výroba a produkcia nižšími sadzbami, a je to dobrý smer. Je potrebné spomenúť aj ten fakt, že nie všetky priame dane budú mať ihneď vplyv na príjmy rozpočtu v roku 2004. Taktiež naším vstupom do Európskej únie bude potrebné sa vysporiadať s otázkou priameho toku peňazí z vyberaných daní, z dane pridanej hodnoty na colniciach pri dovoze zo štátov Európskej únie. Môže tu vzniknúť výrazný časový posun v plnení daňovej povinnosti zo strany podnikateľskej sféry, s čím bude potrebné rátať hlavne tesne po našom vstupe do Európskej únie. Ale je to problém, ktorý je identifikovaný. A vláda už pripravuje riešenia na preklenutie časového nesúladu príjmov z tejto položky, aby boli efektívne dosiahnuteľné zdroje v rozpočte na krytie bežných výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu.

Pri prerokovaní príjmovej stránky návrhu rozpočtu je potrebné ako každý rok aj v tomto roku spomenúť otázku vysokých daňových nedoplatkov podnikateľskej sféry. Celková výška daňových nedoplatkov presiahla už neúnosnú 80-miliardovú hranicu, čo tvorí približne tretinu celkových príjmov štátneho rozpočtu na rok 2004. Problém je závažnejší tým, že tento nárast má prudko stúpajúci charakter aj napriek tomu, že sme za posledné obdobie aj tu v pléne Národnej rady prijali rôzne novely zákonov, ktoré boli predkladateľom predložené do Národnej rady na prerokovanie preto, aby sme zastavili ďalší nárast tohto ukazovateľa, a v záujme zabezpečenia daňovej disciplíny. Výsledok z tejto našej spoločnej aktivity je, bohužiaľ, zatiaľ nulový, veď iba za posledných osem mesiacov rástli daňové nedoplatky o 5 mld. Sk. Podľa nášho hodnotenia vychádzajúc zo súčasného vysoko nepriaznivého stavu pre štát bude potrebné v najbližšom období zaoberať sa touto otázkou nie iba na úrovni Ministerstva financií Slovenskej republiky a na Daňovom riaditeľstve, ale pravidelne aj na úrovni vlády Slovenskej republiky, bude potrebné prijať zásadné opatrenia a vykonať razantné kroky, aby sme zastavili ďalší nepriaznivý vývoj. Podľa nášho názoru vláda Slovenskej republiky má na zvládnutie tejto úlohy dostatok právomocí a disponuje potrebnými informáciami.

Preto chcem predložiť v mene poslancov Strany maďarskej koalície konkrétny doplňujúci návrh do uznesenia č. 2 Národnej rady Slovenskej republiky k štátnemu rozpočtu na rok 2004 nasledovného znenia: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky štvrťročne prerokovať a hodnotiť aktuálny stav a vývoj daňových nedoplatkov a prijať k nim príslušné opatrenia na vymáhanie a na zamedzenie ďalšieho nárastu."

Celkové výdavky návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 sa programujú vo výške 310 mld. Sk, čo oproti rozpočtu na rok 2003 predstavuje nárast o necelých 19 mld. Sk. Charakteristickým znakom celej výdavkovej časti štátneho rozpočtu je, že síce dochádza v absolútnych číslach k nárastu výdavkov oproti predchádzajúcemu roku, ale kúpna sila týchto výdavkov má skôr stagnujúci charakter. Určitým negatívom návrhu je, že dochádza k vysokému podielu bežných výdavkov na celkových rozpočtovaných výdavkoch. Týmito bežnými výdavkami sa financujú prevádzkové potreby štátu, ktoré sú hodnotovo veľmi vysoké, a tým menej prostriedkov ostáva na zabezpečenie požiadaviek v oblasti kapitálových výdavkov. Znamená to, že kapitálové výdavky sú rozpočtované na nižšej, neuspokojujúcej úrovni. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať znova, ako aj v predchádzajúcich rokoch, že aj v prerokovanom návrhu rozpočtu na rok 2004 naďalej pretrváva tzv. spotrebný charakter tvorby návrhu rozpočtu. Nízky podiel kapitálových výdavkov nevytvára a negeneruje dostatok pozitívnych impulzov pre našu ekonomiku a takým spôsobom návrh rozpočtu iba v minimálnej miere dokáže ovplyvniť ďalší rozvoj na trhu investícií u nás. Určitá zmena tu môže nastať v tom, že na výdavkovej stránke štátneho rozpočtu sa počíta s prostriedkami na spolufinancovanie pri čerpaní niektorých európskych rozvojových fondov. Takéto čerpanie bude pozitívne vplývať na rozvoj investičného trhu u nás. Ale odhliadnuc od tejto položky na vykrytie požiadaviek spolufinancovania pri čerpaní zdrojov z rozpočtov Európskej únie môžeme vysloviť názor, že v roku 2004 výdavky štátneho rozpočtu budú pôsobiť skôr stabilizačne, a nie rozvojovo.

Vážené dámy, vážení páni, podľa hodnotenia SMK predložený návrh štátneho rozpočtu rieši najdôležitejšie otázky súvisiace so zabezpečovaním zdrojov pre jednotlivé kapitoly návrhu štátneho rozpočtu, ale nájdu sa aj také problémové okruhy, ktoré bolo potrebné pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky upraviť. Takýmto problémom je aj nedostatočné finančné krytie opodstatnených požiadaviek niektorých rezortov. Máme tu na mysli požiadavky z rezortu pôdohospodárstva či životného prostredia a ochrany prírody, požiadavky samospráv, škôl, zdravotníctva a ďalšie. Sme radi, že niektoré z týchto požiadaviek sa nám podarilo ošetriť pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú zapracované do spoločnej správy výborov. Pri takejto forme riešenia veci vždy zohráva dôležitú úlohu otázka vyváženosti opodstatnených požiadaviek a potreba ich finančného krytia. Všeobecne je možné vychádzať z tézy, že pri tvorbe každého návrhu štátneho rozpočtu je potrebný návrh tvoriť tak, aby štátny rozpočet plnil nie iba stabilizačnú úlohu pre ďalší rozvoj hospodárstva krajiny, ale aby tiež vytváral dostatočný rámec na zvládnutie hlavných cieľov v oblasti dosiahnutia vyššej efektívnosti, hospodárnosti a transparentnosti pri čerpaní verejných financií. Aj takýmto vysoko adresným a efektívnym čerpaním je možné motivovať súkromný sektor k dosiahnutiu vyššej výkonnosti a produkcie.

Vážené dámy, vážení páni, isteže sa mi nepodarilo v mojom diskusnom príspevku hovoriť o každom probléme či o každej otázke, ktorá súvisí s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2004, je ich veľa a nebolo to ani naším cieľom, o každom probléme hovoriť. O niektorých súvislostiach a návrhoch ešte budú hovoriť moji kolegovia z poslaneckého klubu SMK. Chceli sme vám poskytnúť nás pohľad na prerokovaný návrh zo všeobecného hľadiska. Vymenovali sme niektoré pozitíva návrhu, ale sme poukázali aj na niektoré úzke miesta návrhu štátneho rozpočtu. Podľa nášho posúdenia, ak prerokovaný návrh bude vylepšený tými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú zapracované do spoločnej správy výborov a ktoré gestorský výbor odporučil schváliť, a príp. ešte ďalšími opodstatnenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi z pléna Národnej rady Slovenskej republiky, tak môžeme odhlasovať taký návrh štátneho rozpočtu na rok 2004, ktorý na jednej strane zabezpečuje základné istoty pre nerušené fungovanie verejného života a na strane druhej vytvára určité prostriedky pre ďalší ekonomický rast a rozvoj krajiny.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, poslanci Strany maďarskej koalície-Magyar Koalíció Pártja aj v zmysle tu povedaného v zásade podporia prerokovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2004. Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)