Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Za poslanecký klub Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko vystúpi pán poslanec Sergej Kozlík. Po ňom je ďalej písomne do rozpravy prihlásený pán poslanec Ondriaš.
S. Kozlík, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi hneď úvodom prejsť k meritu veci a dotknúť sa zákona o rozpočtových pravidlách v súčasnom znení. V zmysle nich platí, ak návrh štátneho rozpočtu v parlamente nebude schválený, pre rozpočtové provizórium platí vládny návrh štátneho rozpočtu. Pripomína to takú známu sentenciu: a) vláda má pravdu, b) ak ju nemá, platí a). Takže parlament je do značnej miery rukojemníkom vlády: "Rob si parlament, čo chceš, ak návrh štátneho rozpočtu v Národnej rade nebude schválený, aj tak bude platiť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte 2004 v rámci provizória budúceho roka." Ale ja to len konštatujem, je to istá praktická, pragmatická záležitosť, ale takto ona vyplýva z rozpočtových pravidiel, ktoré dnes na Slovensku platia.
Pokiaľ sa vrátim späť k vlastnej podstate štátneho rozpočtu, každý štátny rozpočet má svoju históriu. Tá je definovaná rozpočtovým vývojom v predchádzajúcich rokoch, je definovaná rozhodnutiami vlády, ktoré sa dotýkajú iných sfér, než je samotný štátny rozpočet, ale svojimi dôsledkami sa úzko premietajú do rozpočtových vzťahov. Takých rozhodnutí za fungovania tejto staronovej vlády bolo niekoľko, ja sa dotknem niektorých tých podstatnejších. Predovšetkým to bolo rozhodnutie o reštrukturalizácii bánk kdesi v roku 2000, keď na plecia štátu bolo presunutých vrátane úrokov 200 mld. problémových úverov, ktoré dlhodobo budú výrazne pôsobiť a budú výrazne zaťažovať bilanciu štátu bez toho, aby sa na riešení týchto úverov, to znamená aspoň 30 - 40 % ako napr. v Českej republike, podieľali aj dotknuté banky. Úverová angažovanosť očistených a sprivatizovaných bánk v hospodárstve Slovenskej republiky je nedostatočná. Z 12 mld. zisku v roku 2002 odviedli banky do štátneho rozpočtu 300 mil. korún.
Ďalším takým rozhodnutím bolo rozhodnutie o privatizácii strategických podnikov v rokoch 2000 až 2002, ktoré prisunulo Dzurindovej vláde obrovské zdroje rádovo 200 mld. korún. Ohromná časť týchto prostriedkov bola v uplynulých rokoch použitá na riešenie dlhov, ktoré vytvorila samotná vláda Mikuláša Dzurindu. Len v roku 2001 to bolo 36 mld. korún na pokrytie deficitu štátneho rozpočtu v rámci štátneho záverečného účtu.
Obdobná čiastka bola použitá na krytie deficitu štátneho rozpočtu v roku 2002. Celkom tak vláda v rokoch 2001 až 2002 utratila 72 mld. privatizačných zdrojov. Pritom v roku 2002 vláda navyše použila takmer 9 mld. korún zdrojov, ktoré získala z odpredaja značnej časti ruského dlhu za babku, v priebežnom hospodárení štátneho rozpočtu, čím sa deficit verejných financií posunul z úrovne prevyšujúcej neuveriteľných 9 % hrubého domáceho produktu. Práve v spomínanom prejedaní jednorazových neopakovateľných zdrojov z privatizácie strategických podnikov pri vykrývaní schodkov štátnych rozpočtov, ale aj rozpočtových dier v ďalších nezreformovaných sektoroch, ako sú zdravotníctvo, Železnice a ďalšie, tkvie podstata nižších úrokových sadzieb, ktorými sa po roku 2000 chváli Dzurindova vláda. To, že vláda mala k dispozícii značné prostriedky z privatizácie na krytie deficitov, znižovalo potrebu získavať tieto zdroje inou formou, napr. emisiami štátnych dlhopisov, znižovalo to tlak na peňažnom trhu a nadväzne i úrokové sadzby. V žiadnom prípade však nešlo o úspornú politiku vlády, naopak, rok 2002 bol ukážkou vládnej rozpočtovej nenásytnosti.
Obdobne vyzerá aj rok 2003, keď v polroku rozpočtové hospodárenie sa doslova zrútilo a vláda zachraňuje mimoriadnymi opatrenia jednostranne cez výdavkové reštrikcie a na druhej strane cez zvýšenie spotrebných daní opatrenia zamerané proti občanom. Nad rámec týchto opatrení vláda ráta s použitím 10 mld. zdrojov z privatizácie pod pláštikom štátnych finančných aktív na sanovanie deficitu štátneho rozpočtu a verejných financií v roku 2003. Podobne ako v roku 2002, keď boli v rámci rozpočtu zakamuflované príjmy z deblokácie ruského dlhu, nepôjde ani v roku 2003 o nič iné než o rozpočtovú kamufláž. Vláda bude tvrdiť, že rozpočtový schodok v roku 2003 dodržala, a 10 mld. z privatizačných prostriedkov tohto štátu bude v čudu. A keďže privatizačné peniažky už dochádzajú, vláda si nedávno schváleným zákonom o privatizácii strategických podnikov otvorila cestu k ďalším pohodlným zdrojom a k ďalším rozpočtovým piruetám.
Dovoľte teraz sa vrátiť k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004. Pokiaľ sa týka východísk, treba povedať, že plánovaný ekonomický rast 4,1 % rastu hrubého domáceho produktu v stálych cenách pokladám za nadsadený, nereálny. Treba počítať s tým, že vzhľadom na to, že v roku 2004 bude pokračovať pokles rastu reálnych miezd, pokles reálnych dôchodkov a ďalších faktorov, ktoré vplývajú na spotrebu, je, samozrejme, možné reálne očakávať pokles spotreby v stálych cenách na úrovni Slovenskej republiky. Podobne sporné sú prírastky čistého exportu, ktoré v roku 2003, a v tom má skutočne vláda od Boha šťastie, že Volkswagen zabral a že sa premieta do výsledkov zahraničného obchodu v tých prírastkoch alebo v poklesoch deficitu na 60 % práve pozitívne saldo výroby v automobilke Volkswagen, sa postupne ku konca roka budú znižovať až v priebehu roka 2004 sa utlmia, to znamená, že aj v tomto smere dôjde k podstatne nižším rastovým tempám, než vláda predpokladá. A čo pokladám ja osobne za nie dobré, je, že návrh štátneho rozpočtu vôbec nerobí faktorovú analýzu zdrojov rastov. Opiera sa len o určité vývody, nehovorím, že nie autorít, ale autority sa už v minulosti mnohokrát mýlili. Takže určite by bolo dobré, keby bola vláda si urobila vlastnú faktorovú analýzu zdrojov ekonomického rastu v roku 2004 v súvislosti s konštrukciou štátneho rozpočtu na rok 2004.
Takže za týchto okolností, keď predpokladám pokles potreby, najmä konečnej spotreby obyvateľstva a stagnujúcej spotreby štátu, keď predpokladám, že čistý export nebude mať tie tempá rastu, budú podstatne nižšie, je možné očakávať, že ekonomický rast bude sa pohybovať kdesi okolo úrovne rastu 3 % hrubého domáceho produktu v stálych cenách. Nadväzne teda na spochybnenie týchto temp ekonomického rastu a v predpoklade buď stagnácie alebo dokonca poklesu konečnej spotreby, samozrejme, je možné pokladať za nadsadené aj príjmy dane z pridanej hodnoty. Osobne ich odhadujem rádovo na úrovni 5 mld. až 7 mld. korún. K tomu nadsadeniu tej dane z pridanej hodnoty chcem pripomenúť, že práve táto daň bola kardinálnym problémom a je kardinálnym problémom aj v rámci plnenia štátneho rozpočtu v roku 2003. Nemožno nepripomenúť ale, že jednotná sadzba dane z pridanej hodnoty v úrovni 19 % vytvorí nákupnú turistiku, ktorej budeme určite svedkami a už sme svedkami, pokiaľ sa týka súvislostí aj so spotrebnými daňami pri pohonných hmotách, a v budúcom roku reálne môžeme očakávať nákupnú turistiku aj v oblasti potravín a poľnohospodárskej produkcie viazanej na túto daň z pridanej hodnoty, čo ďalej bude teda prehlbovať problémy najmä v oblasti poľnohospodárstva a odbytu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov na Slovensku.
Treba si uvedomiť ďalej v rámci tých vstupných parametrov rozpočtu na rok 2004, že sme svedkami nedokrveného financovania mnohých sektorov spoločnosti. Ja len námatkovo pripomeniem výkon prenesených kompetencií v samosprávnych orgánoch, zdravotníctvo, školstvo, kultúru alebo, keď to mám opačne pomenovať, zdá sa mi, že jediná kapitola, ktorá v dôsledku káuz, ktoré existujú, sa zdá byť snáď dofinancovaná na potrebnej úrovni, je kapitola Slovenskej informačnej služby.
Pokiaľ sa dotýkam tých rámcov, ktoré vplývajú na štátny rozpočet, niektoré som pomenoval, zákon o privatizácii strategických podnikov, ale, samozrejme, takými zákonmi sú aj tzv. reforma daňového systému, ktoré pre 70 % občanov na Slovensku budú mať za následok zhoršenie situácie, zákon o dávkach pre zdravotne postihnutých, ktorý miesto toho, aby zefektívnil režim poskytovania týchto dávok, jednoducho skresal objem dávok o 1 mld. korún. To všetko naznačuje, že sa tu robí akási politika s otáznikom, komu má slúžiť. A keď teda spojíme tú predstavu privatizácie a doprivatizácie strategických podnikov so zákonom o dani z príjmov, keď si to uvedomíme, a, žiaľbohu, ani toto vláda neurobila, analýzu toho budúceho smerovania zdrojov, rádovo 20 mld. korún zdrojov v oblasti daní z príjmov, bude meniť poskytovateľov a adresátov, tak, a neurobila sa analýza, kde tieto uvoľnené zdroje budú končiť, je veľmi jednoduchá definícia. Tento zákon o privatizácii strategických podnikov v kombinácii so zákonom o dani z príjmov umožní dlhodobo odčerpávať časť národných zdrojov, či už cez dividendy alebo neviditeľné nákladové operácie zamerané na istú manipuláciu a znižovanie priznaných objemov zisku, na účty zahraničných spoločností, vlastníkov terajších či budúcich sieťových odvetví alebo veľkých nadnárodných spoločností a cez daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a ceny, to zaplatia občania a domáci podnikatelia.
Pokiaľ sa týka malých a stredných podnikateľov, je tu ďalší rozpor v rámci tých zákonov, ktoré rámcujú štátny rozpočet. Na jednej strane vláda znižuje malým a stredným podnikateľom priame dane, čím im trebárs orientačne uvoľní trebárs 1 mil. korún zisku pri nejakých 10 mil. zisku, ale na druhej strane povinnosť platiť za prvých 10 dní práceneschopnosti, daňové dôsledky v iných druhoch daní, cenové dopady budú znamenať náklad nárastov rádovo 5 mil. až 10 mil. korún. Takže každý alebo naprostá väčšina podnikateľov povie, že zníženie dane z príjmov je pre nich danajským darom za okolností, keď 5-, 10-násobne proti tomu efektu zo zníženia daní im narastú podnikateľské náklady. Takže celý tento režim je nevypočítateľný. Rok 2004 je, samozrejme, komplikovaný vstupom do Európskej únie, čo je objektívny faktor. Ale na druhej strane takýto priestor, takýto predpoklad, tá možnosť zorientovať sa podnikateľom a ponímať to prostredie ako kalkulovateľné sa skutočne nevytvára. Takže daňová reforma za týchto okolností vyzerá ako slovenský experiment a skôr ho chvália jednotliví zahraniční experti, ktorí na Slovensku ale, samozrejme, žiť nikdy nebudú.
Pokiaľ sa týka príjmov štátneho rozpočtu, ja som tu naznačil, v dôsledku nadsadeného ekonomického rastu v dôsledku nadsadených príjmov, predovšetkým v oblasti dane z pridanej hodnoty, tie riziká na strane príjmov odhadujem rádovo na 10 mld. korún nadsadených príjmov štátneho rozpočtu. Na druhej strane ale rovnakým, ak nie väčším rizikom je avizované nedokrvenie rozpočtových kapitol, výkonov samosprávnych funkcií, poľnohospodárstva, zabezpečenie aspoň pokrytia inflácie platov zamestnancov štátnej a verejnej správy a, samozrejme, v dôchodkoch pre dôchodcov, nedostatok zdrojov na vedu, výskum či aktívnejšiu podporu investičného rastu, ale, samozrejme, aj ďalšie segmenty rozpočtového systému. Nedofinancovanie v zabezpečení základných rozpočtových funkcií ukazuje na podstatne vyššie číslo skrytého deficitu ukryté v položkách návrhu štátneho rozpočtu, než je trebárs rádovo avizované 10-miliardové riziko na strane príjmov.
V kontexte radu spomínaných protiľudových rozhodnutí vládneho kabinetu viazaných na zákony o privatizácii strategických podnikov, zákony tzv. daňovej reformy, neprimerane reštriktívne zákony v oblasti sociálnych vzťahov a zdravotníctva treba celú sústavu štátneho rozpočtu a verejných financií označiť za sociálne necitlivú, za sústavu, ktorá uprednostňuje záujmy bohatých skupín občanov a silných nadnárodných a sieťových spoločností pred záujmami širokých skupín občanov Slovenska. Takýto návrh štátneho rozpočtu nie je možné vylepšiť čiastkovými pozmeňujúcimi návrhmi, ale len zmenou celkovej filozofie hospodárskej a sociálnej politiky vlády. Z týchto dôvodov klub Ľudovej strany-Hnutia za demokratické Slovensko návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 nepodporí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Kozlík bol posledným prihláseným za poslanecké kluby. Nasledujú rečníci písomne prihlásení do rozpravy o štátnom rozpočte.
Pán poslanec Ondriaš, nech sa páči, po ňom vystúpi pani poslankyňa Brestenská. (Hlasy z pléna: "Bože, zase budú grafy.")
K. Ondriaš, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, počas týchto dní v Národnej rade budeme počúvať poslancov, že je málo peňazí v rozpočte kapitoly pôdohospodárstva, kultúry, školstva, zdravotníctva, obrany, životného prostredia a tak ďalej. Proste zistíme, že vo všetkých kapitolách chýbajú peniaze, že každý rezort je finančne podvyživený a bude mať v roku 2004 opäť ťažkosti. Vystupujúci poslanci sa budú snažiť presvedčiť nás a vládu, aby pridala k ich rezortu nejaké korunky. Myslím si, že tuná nie je podstatná otázka, že komu dať viac a komu dať menej, lebo nie je z čoho dať. Podstatnou otázkou je, prečo chýbajú peniaze na rozvoj všetkých rezortov, prečo sa tento stav opakuje už niekoľko rokov a prečo chýbajú všade peniaze, keď napr. hrubý domáci produkt Slovenska už niekoľko rokov prevyšuje rok 1989 a stúpa posledné roky o 3 - 4 % v reálnych cenách, prečo nie sú peniaze na rozvoj Slovenska, keď naše vlády získali 500 mld. korún z predaja nášho majetku, kde je tých 500 mld. korún a kde je ďalších 570 mld. korún, ktoré sme si požičali zo zahraničia. Kde sa stratili, nevieme. Vyplýva z toho, že tu máme neschopné vlády alebo neschopnú vládu? Ako je možné, že výsledkom príjmu štátu 1 000 mld. korún je nedostatok peňazí vo všetkých rezortoch a že Slovensko je v mnohých prípadoch na tom horšie ako pred 14 rokmi a v niektorých prípadoch horšie ako pred 5 rokmi? Kto je za to zodpovedný? Tieto otázky sú podstatné a ich odpoveď by mohla viesť k riešeniu nedostatku financií v rozpočte na rok 2004 a na ďalšie roky.
Páni poslanci, páni ministri, so svojimi požiadavkami na navýšenie peňazí na poľnohospodárstvo, školstvo, zdravotníctvo, dôchodky a tak ďalej ste prišli pozde. Nad týmto ste mali uvažovať posledných 14 rokov, keď Národná rada Slovenskej republiky odsúhlasila privatizovať strategické podniky, často aj so ziskom do zahraničia, keď odsúhlasila zrušenie zákona, ktorý chránil socialistické vlastníctvo, a tým sa spustilo legálne rozkrádanie nášho majetku, keď sa odsúhlasila nekontrolovateľná privatizácia, ktorá zničila mnoho priemyselných podnikov, ktoré do rozpočtu dávali desiatky miliárd korún a dnes už ich nedávajú, keď sa odsúhlasilo rozbitie roľníckych družstiev, ktoré zabezpečovali potravinovú sebestačnosť Slovenska, keď teraz potraviny a nápoje, ktoré sme tu so socialistickou ľahkosťou vyrábali, musíme dovážať. Vtedy ste mali myslieť na budúce financovanie pôdohospodárstva, školstva, kultúry, dôchodkov, sociálnej sféry a tak ďalej. Ale zdá sa mi, že ste počas boja za slobodu a demokraciu zabudli na občanov a, myslím si, aj na celé Slovensko.
Žijeme v dosť paradoxnom ekonomickom stave. V materiáloch návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 sa predpokladá, že reálny rast HDP Slovenska v tomto roku bude plus 4 %, ale paradoxne rast reálnej mzdy bude mínus 0,6 %. Z toho sa dá ľahko vypočítať, že v tomto roku vyprodukujeme v reálnych cenách o 47 mld. korún viac hodnoty, ako to bolo v roku 2002, ale v reálnej mzde sa to premietne, ako keby hrubý domáci produkt nestúpol o 4 %, ale klesol o 1,9 %. To je, ako keby sme z HDP stratili 69,4 mld. korún. Odpovede na tieto otázky by taktiež mohli viesť k riešeniu nedostatku financií v rozpočte na rok 2004 a na ďalšie roky.
Ďalšia zaujímavosť, ktorá ma prekvapila, je, že len prvých 7 mesiacov tohto roku celkový zahraničný dlh Slovenska stúpol z 13,1 mld. dolárov na 16,5 mld. dolárov. To znamená, že za 7 mesiacov tohto roku stúpol náš zahraničný dlh o 3,4 mld. dolárov. Je to o 189 % viac, ako sa zadlžilo Slovensko počas 40 rokov vlády komunistov, a to sme mali vyrovnanú zahraničnú bilanciu. Počas prvých 7 mesiacov tohto roku náš zahraničný dlh stúpol o 116 mld. korún. Náš dlh stúpal 4,1 mld. korún týždenne. Prvých 7 mesiacov v roku 2003 sme si každých 12 hodín požičiavali 300 mil. korún. Každých 12 hodín sme si požičiavali toľko, koľko chýba školám, poľnohospodárstvu a tak ďalej. Rád by som vedel, kde išli tieto peniaze, kde išlo 4,1 mld. korún týždenne, ktoré rezorty dostávali 4,1 mld. korún týždenne. Potom nám vychádza, že v kapitole štátneho dlhu v návrhu rozpočtu na rok 2004 je 30 mld. korún. Je to 3. najvyššia položka rozpočtu, 9,76 % rozpočtu ide len na splátku štátneho dlhu. Je to 9-krát viac, ako dávame na kultúru. Keby sme mali len týchto 30 mld., tak uspokojíme požiadavky všetkých rezortov.
Mohol by som diskutovať o väčšine kapitol štátneho rozpočtu. Výsledky diskusie by boli veľmi podobné. Aby som vás veľmi nezdržoval, obmedzím sa veľmi stručne len na kapitoly vedy a techniky a dotknem sa trošku kultúry.
Budem citovať z programového vyhlásenia vlády týkajúceho sa vedy a techniky: "Vláda sa hlási k celosvetovému trendu, ktorý uznáva a posilňuje úlohu vedy a techniky ako primárneho zdroja a nástroja zvyšovania konkurencieschopnosti ekonomiky, zlepšovania sociálnej úrovne občanov a rozvoja poznatkovej základne." Zacitujem zo správy ministra školstva Slovenskej republiky pána Martina Fronca: "Veda a technika je kľúčovým faktorom ekonomického a sociálneho rozvoja každej krajiny a neoddeliteľnou súčasťou jej kultúry. Toto nie je len prázdne konštatovanie, ale potvrdený fakt, na základe ktorého bolo prijatých viacero zásadných medzinárodných dokumentov a rozhodnutí. Spomeniem len závery premiérov EÚ z Lisabonu a Barcelony. K týmto dokumentom a rozhodnutiam, ktoré z nich vyplývajú, sa prihlásilo aj Slovensko." Zacitujem vám známe motto Európskej únie: "Bez vzdelania a základného výskumu neexistuje rozvoj ekonomiky ani spoločnosti."
A ako je to na Slovensku? V období rokov 1997 až 2002 klesol celkový podiel výdavkov z HDP z 1,13 % na 0,6 %. Podľa klasifikácie výdavkov je veda a technika v Slovenskej republike tolerovaná alebo, by som povedal, trpená, podobne ako má byť trpená KSS v parlamente. Analýzy hovoria, že na to, aby sa veda a technika stala strategickým nástrojom rozvoja krajiny, je potrebné, aby jej celkové financovanie bolo v rozmedzí 2 % až 3 % hrubého domáceho produktu. Toto si už dávno uvedomili v mnohých krajinách, vo Švédsku, v Belgicku, v Holandsku. A ako ukážem na obrázkoch, aj ju tak financujú. Dávajú na vedu a rozvoj 2 % až 4 % hrubého domáceho produktu. Údaje Organizácie Spojených národov hovoria, že počet pracovníkov vedy a výskumu v najvyspelejších 15 štátov, ktoré majú najvyššiu životnú úroveň, je okolo 2- až 3-krát vyšší ako na Slovensku, výdavky z hrubého domáceho produktu sú 3-krát až 4-krát vyššie ako na Slovensku a dosahujú v priemere 2 % až 3 % hrubého domáceho produktu. Údaje OSN aj hovoria, aký zisk je z vedy a techniky. Tento zisk z vedy a techniky krajín, ktoré majú 2-krát až 3-krát vyššie výdavky na vedu a techniku ako na Slovensku, sú 10- až 50-krát vyššie ako na Slovensku.
Chcel by som na pár obrázkoch ukázať význam vedy a techniky ako strategického nástroja rozvoja v niektorých krajinách v porovnaní so Slovenskom. Porovnám niektoré krajiny so Slovenskom, kde by sme si mali zobrať vzor pre financovanie vedy a techniky. Údaje, ktoré uvediem, sú zo správy OSN o stave ľudstva Human Development Report 2003, strany 274, tabuľky 11. Na tomto obrázku by som rád ukázal financovanie vedy a techniky na Slovensku a v Holandsku. Počet pracovníkov vo vede v Holandsku je asi 1,4-krát vyšší ako na Slovensku, pritom z hrubého domáceho produktu dávajú 2,9-krát viac na vedu a techniku ako Slovensko, ale zisk z vedy a techniky majú 36-krát vyšší ako Slovensko. Podobne je to aj v Belgicku, podobne je to aj vo Švédsku, kde sú tie hodnoty ešte extrémnejšie. Vo Švédsku počet pracovníkov vedy a techniky je 2,4-krát vyšší ako na Slovensku. Z hrubého domáceho produktu vo Švédsku na vedu a techniku ide 3,8 %, ale zisk z vedy a techniky sa zvýšil až 53-krát ako na Slovensku. Na tomto obrázku by som chcel ukázať, ako vláda v kapitole vedy a výskumu znížila počet pracovníkov vedy a výskumu na Slovensku. Počet pracovníkov vedy a výskumu na Slovensku v roku 1988 bol 64 944 a klesol na 21 997 v roku 2001, čo je pokles na jednu tretinu, teda vrátili sme sa 37 rokov dozadu.
Tieto údaje jednoznačne dokladujú, že podľa názoru našich vlád Slovensko asi nepotrebuje pracovníkov vedy a techniky, stačí, keď bude poskytovať vždy dostatok lacných pracovných síl do priemyselných parkov a ďalším zahraničným firmám operujúcim na Slovensku. Pán minister, zodpovedne vám vyhlasujem, že máme naviac, ako byť len lacná pracovná sila v priemyselných parkoch a v zahraničných firmách operujúcich na Slovensku. Zoberme si príklad zo štátov, ktoré majú približný podobný počet obyvateľov. Verím, že to rovnako dokážeme ako oni, mať 30- až 50-krát vyšší zisk z nákladov do vedy a výskumu.
Na obrázku by som chcel ukázať, že výdavky na vedu a výskum ako percentá rozpočtu klesajú a od roku 1990 klesli tak na 60 % a udržujú sa na tej hodnote. Na obrázku sú ukázané výdavky na vedu a výskum zo štátnych zdrojov ako percento hrubého domáceho produktu, tieto výdavky klesli na 40 %.
Na rozvoj vedy a techniky schválila predchádzajúca vláda aj súčasná vláda v súlade so svojimi programovými vyhláseniami veľa koncepčných dokumentov a zákonov na podporu rozvoja vedy a techniky. Praktické údaje sú často v rozpore s rétorikou vlády a budovateľa demokracie a slobody. Výdavky na vedu a techniku zo štátneho rozpočtu klesajú a sú najnižšie zo štátov Vyšehradskej štvorky. Napr. v Českej republike tieto výdavky pravidelne rastú a v roku 2004 by mali dosiahnuť 0,6 % hrubého domáceho produktu v porovnaní so Slovenskom, kde je to okolo 0,31 %. Podľa správ z Bruselu dosahujú na Slovensku celkové výdavky na vedu a výskum na 1 obyvateľa len 30 % priemernej úrovne Európskej únie. Zároveň je v Slovenskej republike nižší podiel financií na jedného výskumného pracovníka ako v ktorejkoľvek členskej krajine.
V posledných rokoch trvalo klesajúci trend podpory na vedu a techniku nielen spochybňuje schopnosť Slovenskej republiky približovať sa k štandardom Európskej únie pre vstup Slovenskej republiky do spoločenstva, ale v skutočnosti pôsobí proti vlastným záujmom prekonať súčasné a spoločenské problémy a núti k odchodu z vedy a do zahraničia mladú perspektívnu generáciu. Krajina, ktorá nechce len lacno predávať pracovnú silu, musí výdatne prispievať k vedeckému, výskumnému a vývojovému napredovaniu. Ak teda chceme dohnať hospodársky náskok Európskej únie, musíme oveľa viac ako doteraz investovať do inovácií vedy a vzdelania. Slovensko ako malá krajina nedisponujúca významnejšími prírodnými zdrojmi musí svoju prosperitu, a tým aj spokojnosť občanov zakladať predovšetkým na rýchlom a efektívnom získavaní nových poznatkov a ich uplatnení v nových výrobkoch, technológiách, službách.
Vážení prítomní, nakoniec by som sa dotkol výdavkov kapitoly ministerstva kultúry. Na týchto výdavkoch ma zaujalo podľa mňa nerovnovážne rozdelenie výdavkov. V prvom stĺpci sú výdavky na cirkvi a náboženské spoločnosti. Druhý stĺpec sú výdavky na divadlá a divadelnú činnosť. Tretí stĺpec sú výdavky na hudbu, koncertnú činnosť a umelecké súbory. Štvrtý stĺpec sú výdavky na audiovíziu a film. Piaty stĺpec sú výdavky na ochranu a prezentáciu kultúrneho dedičstva. Šiesty stĺpec sú výdavky na podporu kultúrnych aktivít prezentujúcich kultúru. Proste na obrázku som zobral 6 najväčších položiek ministerstva kultúry a najväčšia položka sú výdavky na cirkvi a náboženské spoločnosti. Plánované výdavky ministerstva kultúry sa mi zdajú nevyvážené. Ja len dúfam, že je to v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s čl. 1 ods. 1, ktorý hovorí: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo." Ďakujem vám za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Dávam priestor na faktické poznámky. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Miššík.
P. Miššík, poslanec: Pán kolega Ondriaš, ja som chcel len jeden pripomienku k tomuto vášmu vystúpeniu mať. A tá sa týka toho, že prečo ste nás neporovnávali napr. so Severnou Kóreou, s Kubou a s týmito krajinami, kde ten váš režim funguje. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Ondriaš.
K. Ondriaš, poslanec: Pán poslanec, zapamätám si to a na budúce to porovnám so Severnou Kóreou a s Kubou. Chcel by som sa vás opýtať, prečo nespomínate komunistickú Čínu, ktorá za 25 rokov má priemerný rast hrubého domáceho produktu 8 %, Spojené štáty ho majú 2,3 % a krajiny Európskej únie ho majú 2 %. Tak nabudúce pôjdem do tej Severnej Kórei a potom vám donesiem výsledky. Ďakujem za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pani poslankyňa Brestenská, nech sa páči, po nej vystúpi v rozprave pán poslanec Murgaš.
B. Brestenská, poslankyňa: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, ja by som sa chcela vyjadriť vlastne k školstvu, k vede a vlastne k informatizácii. To je moja parketa, ktorej, si myslím, rozumiem. A chcem sa v nej naozaj vždy zdokonaľovať.
Takže v rámci rozpočtu, ktorý teraz preberáme, budeme hovoriť aj o Infoveku. Ja by som si dovolila vám ukázať, čo doniesol projekt Infovek Slovensku a prečo ho máme naozaj podporovať aj teraz. A veľmi si vážim Národnú radu, že od vzniku projektu Infovek až dodnes vždy bola ona iniciatívna a podporila projekt Infovek. Začínali sme v roku 1999 s 20 mil., do roku 2003 máme 320 mil., čo je celkove 891 mil., čiže blížime sa k miliarde už preinvestovaných financií. Dovolím si ukázať tie benefity, ktoré z toho tu boli. Čo teda dáva projekt Infovek Slovensku? Štartuje proces informatizácie Slovenska a v školstve je to dôležitá práve oblasť. Ja si myslím, práve od školstva bude sa odvíjať celá informatizácia spoločnosti. Pripravuje kritickú masu učiteľov na nové kompetencie práce s informačnými technológiami, práve učitelia sú tí, ktorí mnohokrát majú rešpekt alebo dešpekt pred tou technikou, ale sú práve tí, ktorí otvoria možnosti mladej generácie, ak budú túto techniku vedieť ovládať, a tá mladá generácia bude hovoriť o tom, ako bude žiť v budúcnosti slovenský štát, jeho kvalita a ekonomika. Vytvára nový model digitalizovaného obsahu vzdelávania. Dneska viete, že už skončila doba nalievania hotových informácií do hláv, dneska je doba, keď má sa človek učiť zručnostiam ovládať informácie a tvorivo pracovať. Tieto technológie dávajú tieto možnosti. Ony nevytlačili z procesu učiteľa ani študent nebude teraz strojom ovládaný, ale práve ten stroj znásobuje možnosti ľudského potenciálu a umožňuje konkurencieschopnosť študentov na európskom trhu práce. Projekt Infovek jednoznačne získal dobré meno nielen doma, ale aj v zahraničí, kde vystupuje na mnohých fórach, či výskumných, či v rámci Piateho rámcového programu a tak ďalej. Má, myslím, dobré výsledky, aj pán premiér rád, aj pán minister školstva informuje na medzinárodných fórach o výsledkoch projektu Infovek. A jednoznačne hovoríme o tom, že projekt Infovek práve štartuje zmenu tradičnej školy na modernú školu tretieho tisícročia. Budem hovoriť aj v tej druhej časti ešte, o čom to je.
Merateľné prínosy projektu Infovek. Od roku 1999, teda za 4 roky, máme na Slovensku 10 000 kusov počítačov, nakúpili sme 116 000 aj niečo kusov multimediálnych CD-ROM-ov do vzdelávania. Vyškolených bolo 16 600 učiteľov z celého počtu 80 000 učiteľov základných, stredných škôl. Získali sa návrhy na medzinárodné projekty v rámci Piateho rámcového programu projektov ako napr. Compact, Draft, získali sme 18 mil. Sk práve z európskych fondov, sponzorské prostriedky. Čiže aj tie veľké firmy pochopili, že po prvých rokoch možno nedôvery v projekt Infovek ten projekt naozaj dáva možnosti nových odberateľov, nových ľudí, ktorí týmito technológiami práve budú ovládať tú ekonomiku a riadiť náš štát aj kvalitu štátu. A tieto veľké firmy začali investovať do projektu Infovek.
Čo mení projekt Infovek na Slovensku? No mení osvetu, to znamená, že ide digitalizovať, pomáha aj digitalizácii spoločnosti, lebo otvárame školy tak, aby tam mohol každý prísť a naučiť sa tieto technológie ovládať. Meníme kompetencie učiteľa. A dôležité je, aby sme implementovali to do tejto novej formy vzdelávania aj do curricula vzdelávacieho, čo zatiaľ ešte len je v začiatočnom štádiu.
Poďte sa pozrieť na mapy, ako vypadal ten projekt Infovek v roku 1999. Bolo 79 bodiek, to sme začali tými 20 mil., 79 škôl, pôvodne sa hlásilo 189 v prvom roku a mohli sme 79 uspokojiť. Druhý rok už bolo 229 škôl pripojených, hlásilo sa 493 a len 150 sme mohli z balíka, ktorý bol získaný pre projekt Infovek, pripojiť. V roku 2000 sme mali už 500 škôl, bolo prihlásených 943, uspokojili sme len 170. V roku 2002 mali sme 855 škôl už pripojených, prihlásených bolo 705 a uspokojili sme 302, v roku 2003 už tých bodiek máme fajn, už sa tešíme z toho, máme 1 250, to je tento rok, a to tvorí už 40 % všetkých škôl z 3 200 škôl na Slovensku, toho roku sa hlásilo 638 a uspokojili sme 149 a náhradníkov máme 138. To sú obrovské benefity, myslím si, projektu Infovek a vidíme, že záujem škôl je stále veľký, preto si veľmi vážim, že v tomto rozpočte je to zase. A chcem vás pekne poprosiť všetkých, aby sme podporili projekt Infovek, ako je navrhnuté tu aj navýšenie, lebo toto je naozaj benefit, aby tých bodiek bolo veľa, aby každý mal prístup k tomu vzdelávaniu.
Na tomto grafe len také rozdelenie škôl. Máme základné, stredné, všetky typy škôl, všetky druhy škôl, čo sa týka aj národnostných alebo cirkevných, neštátnych. Tu nerobíme rozdiel, všetky kraje rovnomerne dostávajú.
Jedna vec je železo, ako hovoríme tomu hardvéru, ktorý prichádza na školy, druhá vec je obsah. V roku 1999 sme si povedali, projekt Infovek staval na 3 pilieroch naraz, to znamená techniku hardvérovú a infraštruktúru pripojenú na internet, obsah a vzdelávanie učiteľov, a prijali sme 4. pilier, Digitálne štúrovstvo, to znamená zvýšiť informatizáciu aj spoločnosti. V roku 1999 sme začali so 6 programami vzdelávania, to znamená, do predmetov základných a stredných škôl sme mali 6 prvých obsahov digitálnych. V roku 2003 máme všetky všeobecnovzdelávacie predmety. Čiže existuje server vzdelávací, kde sú nádherné obsahy, o chvíľu vám niektoré prezentujem, a dneska už hovoríme o odborných predmetoch, čiže o odborných predmetoch špecifických.
Webovské stránky predmetov. Pozrite sa, trochu sa tak potešte, jednotlivé predmety už ich dneska obsahujú. Na nich učitelia aj študenti nájdu prekrásny obsah, konkrétne zákony, dobré informácie, výborné webovské linky do sveta, to je veľký benefit projektu Infovek, kde je radosť učiť sa, tak ako kedysi Komenský povedal, že učenie je hrou. Práve Infovek otvára digitálne vzdelávanie aj učenie hrou. Čiže študenti sa dostávajú k informáciám, ktoré bežne v knižke neožijú, ale tu ožijú. Čiže dostávajú nové informácie, veľmi aktuálne a tak ďalej a tak ďalej. A máme ich v telesnej výchove, v hudobnej a v podobných ďalších predmetoch. Čiže všetky všeobecnovzdelávacie predmety dneska už majú svoj digitálny obsah na serveri edukačnom. Len ako príklad si treba uvedomiť, v roku 1999 sme mali 6 predmetov a prístupov 4 000 mesačne, dnes máme predmetov 22 a máme prístupov mesačne 350 000, to je veľmi významné číslo. To znamená, tento server patrí medzi špičkovo navštevované servery na svete, by sme mohli povedať, v Európe určite. To znamená, to je denne 11 600 prístupov, to je pre nás benefit, ktorý odovzdáva Infovek Slovensku, ale aj medzinárodne. Dneska mnohé tie stránky už sú aj angličtine, francúzštine, v nemčine. Tie deti si uvedomujú, že potrebujú komunikovať aj smerom navonok. Máme nádherné medzinárodné projekty, ktoré deti získali vďaka projektu Infovek, vďaka týmto technológiám. Toto chcem ako podčiarknuť veľmi dôležitý fakt.
Vzdelávanie učiteľov. Práve roky 2002 a 2003 sú rozhodujúcimi pri prelome toho počtu učiteľov, tie prvé 2 roky sme len tak postupne získavali tých učiteľov, dneska máme prihlásených učiteľov 1 000 na Letnú školu, kde je kapacita 120. Čiže naozaj dneska už učitelia sa toho domáhajú. Prvý rok, to musím povedať ako takú milú udalosť, išli tam za trest učitelia, áno, keď sme hodnotili, že riaditelia ich poslali za trest, tých, čo museli tam ísť, dneska je bitka o to, dostať sa tam, dneska ideme robiť 3 také školy na Slovensku už, v Bratislave, Bystrici a Košiciach.
Ako to vypadá budúci rok. Rozpočet navrhuje aj s navýšením 422,4 mil. Sk na projekt Infovek, je to o 100 mil. nárast oproti minulému roku, to je veľmi dobrá vizitka, veľmi si to vážim a naozaj prosím ešte raz, aby ste podporili to navýšenie. Čo to donesie? Veľmi by sme chceli budúci rok povedať, že máme 3 200 škôl pripojených na internet. Čiže budúci rok by malo byť 100-percentné pripojenie všetkých škôl naň. Ďalších 50 škôl do projektu Infovek by získalo kompletne hardvér, aj s edukačným obsahom, ďalších 20 000 učiteľov by sme budúci rok chceli vyškoliť za tieto peniaze na Slovensku. A by sme chceli realizovať výskumné projekty, rozbehnutie výskumu aplikácie týchto technológií do všeobecnovzdelávacích predmetov. To bude veľká výzva zmeny obsahu vzdelávania na základných, stredných aj vysokých školách, zmeny prípravy budúcich učiteľov na vysokých školách, toto bude benefit za tie peniaze, ktoré sú navrhnuté v rozpočte na budúci rok.
Čo je teda Infovek? Infovek rovná sa, dovolím si povedať, prínosu pre žiaka, učiteľa, rodiča, lokálne komenium a pre celú spoločnosť. O tom je Infovek. A myslím a verím, že aj pre tých, čo sú tu neprítomní v sále aj čo sú vonku a počúvajú, tieto argumenty boli na to pádne, aby som presvedčila vás o tom, že skutočne o tom to bude, či moderná škola, brána vedenia a brána poznania bude pre každú triedu, bude pre každú školu, bude pre každú lavicu a bude pre každého aj pre jeho celoživotné vzdelávanie. O tom bude naša slovenská spoločnosť aj benefit pri vstupe do Európskej únie.
To bola prvá časť, ktorú som si dovolila vám povedať.
A ešte veľmi stručne. Už aj moji predrečníci tu hovorili o vzdelávaní a o vede. Argumentovali rôznym spôsobom. Argumentovali hlavne tým, že niet dosť peňazí na školstvo a vedu. S tým ja plne súhlasím, lebo ja robím celý život vo vede a v školstve a myslím si, že to je úžasné šťastie a ja to beriem ako svoje šťastie a dneska stojím tu v parlamente a môžem ovplyvňovať to, aby v tom školstve a vede bola kvalita a bolo aj navýšenie peňazí, a ovplyvňovať to naozaj kladne a o to vás všetkých chcem tiež veľmi pekne poprosiť.
Ale chcem tu zdôrazniť aj inú dimenziu, ktorá tu nezaznieva veľmi často. A veľmi analyticky ju treba tiež povedať. Mottom Európskej únie je, že bez vzdelania a základného výskumu neexistuje rozvoj ekonomiky v spoločnosti. Dneska je naozaj strategickým priemyslom poznanie, do ktorého naozaj treba investovať. Samozrejme, hovorí sa o tom, že sú trendy, ktoré naznačujú, že vzdelávanie je nevyhnutnosťou pre jedinca. A ten jedinec bude vtedy spokojný a šťastný, ak bude úspešný, svoje vzdelanie predá v tej svojej práci. V programovom vyhlásení vlády je presne deklarované, že sa pripája k týmto celosvetovým trendom, významu vzdelávania pre pokrok a rozvoj spoločnosti. Formuluje sa, všade vo svete sa hovorí o tom, že spoločnosť je založená na poznaní. Dneska nie sila svalov alebo sila toho výkonu strojov len rozhoduje len o tej ekonomike, ale aj sila ducha a stále viac a viac.
Ako to vypadá teda s financovaním. Kolegovia už spomínali čísla. Ja ich možno len zopakujem alebo vidíte to na displeji. Na školstvo Európska únia 6,2 % dáva z HDP. Na Slovensku je to 3,8 %, som sa pýtala pána podpredsedu, mi upresnil to číslo, ktoré teraz je. Na vysoké školstvo dáva z HDP Európska únia 1,3 %, v našom štáte je to 0,73 %. Na vedu Európska únia dáva z HDP 1,9 %, v našom štáte je to zatiaľ 0,34 %. Nie sú to uspokojivé čísla zatiaľ. V grafoch vidíme napr., že na vysokých školách ako predbiehajú od roku 1990 investície do vzdelávania. Keď sa porovnávame s Českom, s Maďarskom, s Poľskom sme na konci v investíciách zatiaľ do vysokého školstva. Tieto skutočnosti, samozrejme, ovplyvňujú vstup Slovenska do Európskej únie.
A dovolím si teraz povedať tú druhú časť, čo tu nebolo vypovedaná. To sú fakty, to sú čísla, ktoré tu konštatoval každý. A každý zatiaľ konštatoval,. že je toho málo a treba do toho naliať. Takže ako zabezpečiť, aby škola a veda rýchlo reagovala na potreby ekonomiky, ako financovať školstvo, vedu, aby ekonomický potenciál krajiny sa rozvíjal. To sú dve otázky, na ktoré by sme možno si mohli tak rýchlo dať stručnú predstavu a odpoveď.
Najvýznamnejším prínosom vzdelávania z hľadiska ekonomiky je príprava ľudí pre trh práce, to znamená, či je naše školstvo dneska pripravené na trh práce produkovať pripravených ľudí. To znamená, keď tam dneska nalejeme, nech povieme, keby dneska sme mali taký čarovný prútik, pán podpredseda vlády by ho mal a povedal, že dáme do toho školstva všetky peniaze, ktoré chcú, či budú to dobre investované peniaze, či budú to efektívne zúžitkované peniaze. Ja si dovolím povedať, že nie. A naozaj dokážem to aj nejakými argumentmi, či tá kritika na nedostatok peňazí nestačí. Otázka je, aká je štruktúra a kvalita školstva na Slovensku. Máme stále konkurencieschopnú kvalitu vzdelávania? Ako sa uplatňujú absolventi slovenských škôl na slovenskom trhu teraz a v budúcnosti ako sa uplatnia aj na európskom trhu? Aká je štruktúra a kvalita vedy a výskumu na Slovensku? O tom moji predrečníci nehovorili, hovorili o nedostatku financií, o tom prvom bode.
Dovolím si povedať, už nie rok, ale viac rokov sa venujem tejto kvalite vzdelávania a mňa osobne veľmi oslovuje nielen tá finančná stránka zmeny, ale hlavne obsahová stránka zmeny vedy a vzdelávania. Hovorí sa o tzv. zmene kvality vzdelávania smerom do samospráv, a teda všetkých stupňov vzdelávania, samozrejme, na vysokých školách je to iným spôsobom riadené. Ako škola sa má dneska zmeniť. Škola by sa mala dneska zmeniť, že vlastne máme aj nejakého odberateľa a dopyt mám po vzdelávaní. Kto dáva požiadavky škole? No štát, zriaďovateľ, rodič, žiak, miestna komunita a pedagogický zbor. My stále vidíme, že len pýtame od štátu peniaze, že štát hlavne financuje školstvo. My hovoríme dneska o viaczdrojovom financovaní. Čiže musíme hľadať mechanizmy a legislatívne spôsoby, ako umožniť to viaczdrojové financovanie. Dneska to začína už fungovať. Hovoríme o druhej časti, Európska únia veľmi zdôrazňuje totálne kvality manažmentov vzdelávania aj výskumu. Zmena, to znamená dohodu medzi zriaďovateľom školy a zákazníkom o tom, čo je pre nich kvalita, čo to znamená slovo kvalita, čo považujú za kvalitu, ako sa zabezpečí, akými prostriedkami sa bude hodnotiť. My hovoríme o tom, aby sme dali peniaze, ale nehovoríme o tom, ako sa tie peniaze budú míňať a aké sú výstupy z tých peňazí, o tom zatiaľ málo hovoríme v školstve.
Úlohou komplexného riadenia kvality je dostať školu do pohybu, dosiahnuť, aby permanentne sa z vlastnej iniciatívy tu skvalitnila spolupráca. To je otázka zmeny štruktúry systému siete škôl, v súčasnosti prebieha zmena rozdelenia siete škôl, aby sa zefektívnila sieť škôl, čo je veľmi podstatný prvý bod. A druhý bod, ktorý nás čaká, je zmena tej kvality. To znamená sami učitelia a žiaci, rodičia, lokálna komunita, tým, že išli kompetencie smerom nadol, musia sa biť o kvalitu svojej školy, o to, aby tá ich škola bola najlepšia v regióne. Nemôžeme stále hovoriť o tom, že máme vyše 700 členov málotriedok a všetky ich uživíme. Neuživíme ich a radšej ich dajme do spádových škôl, ktoré budú naozaj zabezpečovať túto totálnu kvalitu manažmentu. Urobme tak deťom radosť, tak im vytvorme podmienky požadovať tú kvalitu, aby som vedela, keď tam dám peniaze, či pôjdu na žiaka, na záujmovú činnosť, či sa nám podarí budúce roky dať na žiaka naozaj čo najnižšie tie financie a budú transparentne potom čerpané. A ja ako žiak a rodič sa budem pýtať, čo dostanem za tieto peniaze, ktoré dáva štát, ktoré dávajú ďalšie zdroje a tak ďalej, o tom má byť kvalita.
A myslím si a hlboko som presvedčená, vždy som tak robila a tak sa mi to vyplatilo, keď som tak v živote robila, že kľúčom k úspechu je kvalitný výkon, ktorý je súčinom schopností a motivácie, to znamená, že nestačí len naliať peniaze, treba motivovať určite, ale treba sa aj rozprávať o tom, akých schopných máme ľudí na postoch. Žiaľ, musím povedať, že mnohí unikajú nám schopní učitelia na základných a stredných školách aj vysokých. Ale to je tá otázka tej motivácie a dania šance tým zefektívnením štúdia a kvality štúdia. A tu si myslím, na vysokých školách je nový zákon prijatý, ktorý dáva šancu vysokým školám vytvoriť konkurenčné prostredie. My dneska hovoríme o tom, že je veľa vysokých škôl. Ja súhlasím s tým, že je veľa vysokých škôl na počet obyvateľov, ale nehovoríme, aké sú kvalitné tie vysoké školy. A ja si myslím, že naozaj ten trhový mechanizmus a nový zákon dáva možnosť vytriediť kvalitné vysoké školy alebo urobiť distribúciu, kto akú kvalitu bude ponúkať. A tam bude potom, myslím, aj záujem, kde budú kvalitné špičkové školy, tam prilákame ako študentov, tak výborných učiteľov. No a otázka znie, kedy je vhodné začať so zmenou kvality školstva a vedy. Dneska naozaj už sme v období v tom, že nemôžeme sa my pýšiť tým, že kedysi naše školstvo bolo špičkové. Žiaľ, musím povedať, že my sme špičkoví len v tých encyklopedických vedomostiach. Dneska naše školstvo aby bolo špičkové, musí začať aj okamžite realizovať zmenu ako financovania, tak kvality vzdelávania a potom môžeme žiadať aj navýšenie prostriedkov. Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)