V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Blanár?

J. Blanár, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som maximálne podporiť všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené pánom kolegom Vážnym, a chcem vysloviť ľútosť nad tým, že nie sú tu prítomní ministri, ktorí by určite mali počuť tieto alarmujúce čísla, predovšetkým v súvislosti so štátnym rozpočtom pre výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Minimálne napríklad ministra hospodárstva by zaujímalo, v prípade, keby sa podarilo získať veľkú investíciu v Žiline, hovorím o Hyundai, akým spôsobom pri takýchto finančných prostriedkoch chce garantovať dostavbu diaľnice od Ladcov smerom pod Žilinu? Čiže také riešenie, ktoré sa v súčasnosti navrhuje v štátnom rozpočte, je absolútne nevyhovujúce aj z pohľadu budúcnosti. Keď sa podarí to, čo jeden minister vehementne - a myslím si, že veľmi dobre - sa snaží dostať na Slovensko. Rovnako musím povedať, že prostriedky, ktoré sa vynakladajú na výstavbu spomínanej cesty medzi Oravskou Lesnou a Kysucami, sú neefektívne vynakladané, pretože cesta D3, diaľnica D3, ktorá vedie na Poľskú republiku, tak tá je rozostavaná a tam nám taktiež unikajú mnohé milióny. Zato my ideme stavať cestu, ktorá je vo väčšine vo výnimke, čo sa týka technickej normy. Neviem, či toto môžeme nazvať koncepčným riešením. Určite nie. A je škoda, že ani minister dopravy, ani minister hospodárstva nie sú tu, pretože oboch by to určite zaujímalo. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Rehák.

M. Rehák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Štátny rozpočet je rozhodujúcim nástrojom hospodárskej politiky vlády. V ňom sa rozhoduje, kam pôjdu vlastne dane občanov Slovenskej republiky. Podľa toho, ako sa budú rozdeľovať daňové príjmy v budúcom roku, teda v roku vstupu Slovenska do Európskej únie, určujú sa i priority vlády, ale hlavne priority slovenskej spoločnosti. Možno konštatovať, že v našej transformujúcej sa ekonomike štátny rozpočet vytvára významnú časť celkovej hospodárskej klímy, ktorá takpovediac rámcuje podmienky ďalšieho rozvoja hospodárstva, ktoré potom výrazným podielom vplývajú na celkový rozvoj spoločnosti. Je to hlavný nástroj štátu na zabezpečenie a dosiahnutie vytýčených cieľov.

Celkový podiel štátneho rozpočtu na dosiahnutie výšky hrubého domáceho produktu je u nás oveľa väčší a významnejší než vo fungujúcich trhových ekonomikách. Preto i z tohto hľadiska je veľmi dôležité, z akých národohospodárskych pozícií a trendov sa vychádza, aby štátny rozpočet začal skutočne motivačne pôsobiť na podnikateľské subjekty, vyššie územné celky, samosprávu, a, samozrejme, na správanie domácností a občanov.

Predseda vlády vo svojom príhovore povedal, že rozpočet je vyústením reformných opatrení a zaručuje zdravý hospodársky rast. Rád by som tomu veril. Podpredseda vlády, minister financií pán Mikloš ide ešte ďalej. Tvrdí, že ak sa naplnia zámery Programového vyhlásenia vlády, je si istý, že Slovensko sa bude vnímať ako bezkonkurenčný líder uskutočňovania reforiem. O rok, najneskôr o dva budeme vo fungovaní mnohých systémov a rezortov v podnikateľskom prostredí ďalej, ako je dnes väčšina vyspelých krajín Európskej únie. Slovensko môže napodobniť veľmi úspešný príklad Írska. Len treba vydržať, lebo máme pred sebou kľúčové obdobie.

Pán podpredseda, kto má vydržať, aby sa splnili vaše predstavy? Sú krásne a bol by som naozaj veľmi rád, keby boli reálne a v tom období alebo v tých časových horizontoch, ako ste hovorili, sa splnili. Vy však idete ďalej. Toho roku schváliť rozpočet, v prvom štvrťroku 2004 zákony v reforme zdravotníctva, vo vzdelávacej reforme. Ale ako zadržia tieto reformy občana? Prežije ich? A potom, snáď ku koncu roku 2004 a v roku 2005 by mali byť výsledky viditeľné a zrejmé pre väčšinu obyvateľov Slovenska. Aké budú tieto výsledky, pre ktoré má byť štartom schválenie rozpočtu v roku 2004, koľko ďalších doplňujúcich reštrikčných zákonov nás čaká v roku 2004, ak sa nebude plniť príjmová časť rozpočtu, ktorý teraz ideme schvaľovať. Nemáme v tomto smere pozitívnu skúsenosť.

Podľa nášho názoru má rozpočet vážne nedostatky. Predovšetkým má nadhodnotené príjmy a to je pomerne veľké nebezpečenstvo. Ak ráta s príjmami z privatizácie strategických podnikov alebo zvyškov už čiastočne sprivatizovaných strategických podnikov, potom si myslím, že takto získané peniaze by sme mali používať na rozvojové programy, na úverovú politiku štátu, na riešenie zadlženosti štátu, na sociálnu reformu, ale nie na vyplnenie dier v štátnom rozpočte. Vláda napriek mimoriadnemu vplyvu týchto podnikov na ekonomiku Slovenska nepredložila analýzu prínosov, koľko miliárd sme schopní predajom týchto podnikov získať, kde ich chceme v rámci národného hospodárstva umiestniť, ale ani analýzu dosahov na zamestnanosť, ceny a naplnenie štátnych záujmov. Vláda sa zaviazala dokončiť proces privatizácie za podmienok ekonomickej výhodnosti a transparentnosti. Nič z toho dnes už neplatí a myslím si, že vláda koná v rozpore so svojím programovým vyhlásením.

Ako som už spomenul, stanovisko opozície je, že rozpočet má množstvo vnútorných nedostatkov. Rastie jeho deficit, čím rastie rozdiel medzi úrovňou príjmov a spotrebou, zaťažuje sa spoločnosť novými dlžobami. Vláda sa v prvom rade zamerala na riešenie vlastných problémov. V rozpočte prioritne vykrýva vlastné potreby. Na Slovensku dnes už tretí rok existujú vyššie územné celky, a samozrejme samosprávne orgány miest a obcí. Nezabudli ste na ne? Pretože na tieto dva samosprávne inštitúty, ktoré sú najbližšie k občanovi, ste preniesli vlastné neriešené problémy vo forme kompetencií, v zdravotníctve, školstve, v kultúre, v sociálnej oblasti a v poslednom čase aj v doprave. Vykryli ste ich dostatočnými finančnými zdrojmi, keď ste si na ďalší rok neriešení daňovej reformy zabezpečili rozhodujúci vplyv na ne cez finančné zdroje, cez peniaze? Súhlasná odpoveď by určite nezaznela. Dnešný štátny rozpočet je vo väzbe na samosprávy vernou kópiou minuloročného. Navrhované parametre štátneho rozpočtu obcí a vyšších územných celkov na rok 2004 nereflektujú potreby.

Aby som vzťah štátneho rozpočtu vyšších územných celkov konkretizoval, uvediem ďalej pozíciu vyššieho územného celku Trenčín vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Vládny návrh zákona v štátnom rozpočte na rok 2004 vo výdavkovej časti nezohľadňuje reálne potreby Trenčianskeho samosprávneho kraja pre budúci rok. Na zabezpečenie riadneho výkonu zákonom stanovených kompetencií či už v oblasti samosprávy alebo preneseného výkonu štátnej správy. Vo vládnom návrhu uvádzané limity sú nedostačujúce hlavne pre funkcie doprava, zdravotníctvo a školstvo. V oblasti dopravy je potreba bežného transferu 310 453 000 Sk. Uvedená suma sú vlastne požiadavky automobilovej dopravy Trenčín a Prievidza pre výkony vykonávané cez vyšší územný celok, pre mestskú verejnú dopravu vo verejnom záujme. V súčasnosti sú vykonané zmeny cestovných poriadkov a optimalizácia vybraných spojov na linkách s výraznou ekonomickou stratou. Boli zrušené spoje o celkovej dĺžke cca 50 000 km za mesiac. Ďalšia redukcia spojov spôsobí veľmi vážne problémy so zabezpečením obslužnosti územia a vážne sociálne problémy v sociálne slabších rodinách. Najväčšiu stratovosť vykazujú spoje, ktoré vykonávajú prepravu do takzvaných koncových obcí s nízkym počtom obyvateľov s vekom blízkym dôchodkovému, ktorí nemajú možnosť cestovať individuálnymi dopravnými prostriedkami.

Neadekvátne zvýšenie cien v pravidelnej autobusovej doprave zvýši tržby prepravcov však spôsobí nárast individuálnej dopravy a myslím si, že zvýšenie nezamestnanosti pre cestujúcich, ktorým sa už neoplatí dochádzať do vzdialeného zamestnania. Potreba v tejto oblasti pre Trenčiansky samosprávny kraj je zhruba na úrovni 160 mil. korún oproti štátnemu rozpočtu.

V oblasti zdravotníctva v návrhu rozpočtu na rok 2004 časť kapitálové výdavky predstavuje sumu 2,5 mld. Sk, z toho je pre zdravotnícke zariadenia v zriaďovacej pôsobnosti samosprávnych krajov a obcí určených 394 mil. Sk, čo predstavuje 16 % z celkovej sumy rozpočtu kapitálových výdavkov rezortu zdravotníctva na rok 2004. Z celkovej sumy 394 mil. Sk je 158 mil. účelovo viazaných na splátky prístrojovej techniky, 168 mil. Sk na individuálne stavby a 67,9 mil. Sk na účelové stavby s rozpočtom pod 41 mil. Sk. Keďže celá suma je účelovo viazaná, samosprávne kraje a obce nebudú mať žiadne finančné prostriedky na reštrukturalizáciu zdravotníckych zariadení, obnovu prístrojovej techniky, riešenie havarijných stavov. Takisto absentujú i prostriedky na rozostavané a individuálne stavby, ktoré boli schválené ministerstvom zdravotníctva. V rámci zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho kraja ide o jednu investičnú akciu, rekonštrukciu monobloku a rozvodov IS v Nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, kde bol výhľad pre rok 2004 podľa delimitačného protokolu kapitálových výdavkov v sume 50 mil. Sk. Bez pridelenia finančných prostriedkov nie je možné zabezpečiť dokončenie uvedenej stavby. Nie je známy dôvod, prečo neboli vyčlenené finančné prostriedky na uvedenú investičnú akciu, nakoľko z hľadiska siete zdravotných zariadení nedôjde k rozšíreniu. Celková suma finančných prostriedkov na kapitálové výdavky vo výške 10 914 000 Sk pre vyšší územný celok Trenčín patrí medzi najnižšie spomedzi všetkých samosprávnych krajov. Pokrýva jedine zmluvné splátky prístrojovej techniky. Z tejto sumy finančných prostriedkov nie je možné zabezpečiť ani najnevyhnutnejšiu obnovu prístrojovej techniky, ktorá je v havarijnom stave. Zdravotnícke zariadenia prešli do zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja v nevyhovujúcom stave. Treba zabezpečiť energetické úspory, znížiť náklady, je potrebné vykonať nevyhnutné opravy, ako sú prestavby kotolne vrátane rozvodových systémov. Oproti rozpočtu, ktorý vyšší územný celok Trenčín dostal, je navrhované zvýšenie na úrovni 100 mil. Sk.

V oblasti školstva v návrhu rozpočtu na rok 2004 je najvážnejší deficit v oblasti výdavkov na prevádzku stredných škôl vo výške 36 574 000 Sk. Vzhľadom na viacročné podhodnocovanie rozpočtu stredného školstva sa už vyčerpali všetky prirodzené úsporné opatrenia. Ani prebiehajúca racionalizácia siete stredných škôl nedokáže vykompenzovať dlhy na prevádzku. K 31. 10. 2003 zadlženosť činila 12 561 000 Sk a do konca kalendárneho roku 2003 sa predpokladajú neuhradené výdavky vo výške 25 224 000 Sk. Tieto zaťažia už aj tak poddimenzovaný rozpočet v roku 2004, ktorý je nedostačujúci na úhrady energií a už teraz hrozí školám odpájanie dodávky energie.

Nedostatok finančných prostriedkov na prevádzku škôl si môže vynútiť ďalšie opatrenia, ktoré by mohli hraničiť so zrušením niektorých stredných škôl. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa v posledných rokoch nevykonávala bežná údržba budov a zariadení, čo spôsobuje nárast havarijných stavov. Je nevyhnutné riešiť rekonštrukcie zatekajúcich striech, plynofikácie kotolní, rekonštrukcie sociálnych zariadení, kanalizácií a podobne.

Minimálna potreba zvýšenia kapitálového rozpočtu pre rok 2004 je 31 mil. Sk, ale celková potreba navýšenia sa pohybuje na úrovni 67 mil. Sk. Vzhľadom na túto situáciu predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte v nasledovnom znení: Bod 1 v § 1 ods. 6 v prílohe 5 záväzné limity, dotácie vyšších územných celkov na rok 2004 navrhujem upraviť, bežné výdavky upraviť nasledovne: Spolu 5 594 729 000 Sk zvýšiť na 5 754 729 000 Sk, v tom doprava z 1 079 446 000 Sk zvýšiť na 1 239 446 000 Sk. Kapitálové výdavky upraviť nasledovne: Spolu z 711 172 000 Sk zvýšiť na 811 172 000 Sk, v tom zdravotníctvo z 254 267 000 Sk na 354 267 000 Sk.

V § 1 ods. 4 v prílohe 8 upraviť nasledovne: ministerstvo školstva zo 45 794 458 000 Sk zvýšiť na 45 862 332 000 Sk, v časti výdavky na regionálne školstvo 36 681 446 000 Sk na 36 718 020 000 Sk. Z toho bežné výdavky 34 842 557 000 Sk zvýšiť na 34 879 131 000 Sk, z toho v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov zvýšiť z 31 358 723 00 Sk na 31 395 297 000 Sk, kapitálové výdavky z 1 838 884 000 Sk na 1 869 889 000 Sk, z toho presun z kapitoly súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom pre vyššie územné celky zo 754 430 000 Sk na 785 430 000 Sk, čiže spočítané, zvýšenie o 196 574 000 Sk bežných výdavkov a o 131 mil. Sk v kapitálových výdavkoch, teda ide o zvýšenie, celkové, o 327 574 000 Sk v uvedenom členení viazať pre vyšší územný celok Trenčín.

V bode č. 2 navrhujeme návrh krytia zvýšených rozpočtových výdavkov v rámci nárokov na štátny rozpočet, v § 1 ods. 4 v prílohe 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2004 v kapitole ministerstva školstva upraviť bežné výdavky v rámci účelových prostriedkov rozpočtových kapitol na rok 2004, príloha č. 8 štátneho rozpočtu. Transfer verejným vysokým školám z 8 854 832 000 Sk na 8 794 258 000 Sk, v tom bežný transfer zo 7 838 732 000 Sk na 7 802 158 000 Sk, kapitálový transfer z 1 001 100 000 Sk na 1 001 069 000 Sk.

V kapitole ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky upraviť kapitálové výdavky z 2 113 634 000 Sk na 2 013 634 000 Sk a z rezervy štátneho rozpočtu, z rezervy vlády Slovenskej republiky, pozri príloha č. 7 štátneho rozpočtu, zo 750 mil. Sk na 590 mil. Sk. Upozorňujem na skutočnosť, že v prípade schválenia vládneho návrhu rozpočtu na rok 2004 bez navrhovaného zvýšenia záväzných limitov, dodacích, pre vyšší územný celok Trenčín hrozí reálny kolaps výkonov samosprávnych funkcií a preneseného výkonu štátnej správy. Rezervy sú už v podstate prečerpané, nielen vyčerpané. Pán spravodajca, predkladám pozmeňujúci návrh v plnom znení aj s odôvodnením. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som privítal návštevu gymnazistov, študentov z Námestova, ktorí sú tu na balkóne, vitajte! (Potlesk.) My budeme pokračovať v rokovaní v rozprave o návrhu zákona o štátnom rozpočte. Najskôr dovoľte mi, kolegovia, kolegyne, aby som dokončil. Pán Baška stratil druhýkrát poradie, čiže stráca celkom poradie a tí, ktorí sa teraz hlásia, chcete s faktickými poznámkami, alebo ústne? Tak až od tejto chvíle vyhlasujem možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. (Hlasy v rokovacej sále.) Tak dobre, ešte dopíšeme pána poslanca Tkáča, tak, budem čítať. Pán Baška vypadne už odtiaľ, pretože on stratil poradie, ďalej poslanci Jaduš, Heriban, Bollová, Komlósy, Tkáčová, Nagy , Juščík, Kovarčík, Zubo až po 18. a tamtí, medzi tým, pán Zubo posledný. Končím možnosť prihlášok, 19. pán Mikuš, Tibor, končím možnosť prihlášok. Pán Polka, neberie systém? (Ruch v sále.) Tak ešte raz to, prosím, s technikmi preberieme to tak, aby sme to prešli, urobíme inventúry, končím možnosť ďalších prihlášok, ústnych, do rozpravy a urobíme teraz inventúru. Malý moment. Urobíme teraz inventúru a potom urobíme k tomu ešte korekciu. Tak: Pán poslanec Jaduš, Heriban, Bollová, Komlósy, Tkáčová, Nagy , Juščík, Kovarčík, Jarjabek, Polka, to, čo tu mám, čítam, zase sa im to stratilo. Dvadsiatka Polka, hej? A môžeme to prejsť celé ? Desina je Hamarčák, 11 Miklušičák, 12 Vajda, pán Mikuš, Ján, Cabaj, Tibor, potom sa vyjadrím, áno, pani Demeterová, Opaterný, Zubo, Mikuš, Tibor, Číž, Miroslav a 20 Polka, Ladislav. A teraz dajte slovo, prosím, pánovi Cabajovi. (Hlasy v sále.) 21 ešte pán Burian, slovo, prosím, zapnite mikrofón pána Cabaja. (Hlasy z pléna.) K tomu prídem ešte, ja to mám napísané, prosím vás. Nemôžeme desiati rozprávať, dajme na to pozor, dobre? Pánovi Cabajovi, nech sa páči, pán poslanec.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ja som sa tam prihlásil, ale s jedným procedurálnym návrhom, pretože predkladám návrh, aby do zoznamu týchto prihlásených bol napísaný pán poslanec Urbáni, ktorý sa už predtým hlásil, medzitým však odišiel k lekárovi, tak nemohol byť technicky prítomný na tomto momentálnom akte, ktorý sa koná, preto predkladám ten návrh ja.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dopíšte pána poslanca Urbániho a pána poslanca Tkáča, ktorý nemá so sebou identifikačnú kartu. Tým pádom sme uzavreli, prvý z ústnych prihlásených do rozpravy pán poslanec Jaduš. Nech sa páči.

J. Jaduš, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, vážený zvyšok vlády. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s mojím vystúpením k návrhu rozpočtu vlády na rok 2004. Po prečítaní a prvom oboznámení sa s kapitolou ministerstvo životného prostredia som nadobudol dojem, že práve rezort životného prostredia a ochrany prírody je pre vládu iba príťažou. Už v minulom roku som sa vyjadril, že rozpočet na rok 2003 je katastrofálny a nebolo možné horší si ani predstaviť. Dnes už viem, ako veľmi som sa mýlil a verím tomu, že trendy, ktoré tu už dlhodobo sú zasiate touto vládou, sa jednoducho nedajú zmeniť. Na všetky pozmeňujúce návrhy vo väzbe na navýšenie výdavkovej časti kapitoly ministerstva životného prostredia už vopred tuším odpoveď. Na odvolávanie sa na zdroje Európskej únie, čo bola jediná odpoveď pána štátneho tajomníka ministerstva financií, ktorou zdôvodňoval škrty v návrhu rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia, už vopred odpoviem slovami kolegov vo výbore, kolegov z radov vašich, koaličných. A títo odpovedali takýmito vetami: Podľa nich sú to len zdroje, virtuálne, sú to virtuálne peniaze, sú to holuby na streche a podobne. Som presvedčený, že aj pán minister v duši určite vie, ale nie schopný inak zdôvodniť svoj postoj, postoj vlády a silnejších rezortov k rezortu životného prostredia. V príjmovej časti avizuje riziko plnenia samotný rezort životného prostredia a to vo výške 100 až 150 mil. Sk. Nadhodnotenie príjmov nie je vnášaním chyby do konštrukcie rozpočtu? Budeme sa opäť tváriť začudovane a zvaľovať vinu na úradníkov, aby si to v konečnom dôsledku opäť odniesli občania? Čo budeme musieť potom zvýšiť v roku 2004?

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, len nedávno sme schválili transformáciu štátnej správy. Schválili sme územnú štruktúru špecializovanej štátnej správy aj v oblasti životného prostredia a ochrany krajiny. Napriek tomu na zriadenie novovzniknutých úradov nebola akceptovaná ministerstvom financií na kapitálové výdavky viazané na novovznikajúce úrady ani koruna. Preto mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh v tejto súvislosti. Navrhujem na chod a činnosť úradov životného prostredia presunúť do kapitoly Ministerstva životného prostredia SR, presunúť do kapitoly ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky sumu 286 019 000 Sk z kapitoly ministerstva vnútra. Odôvodnil som to v predchádzajúcej časti.

Dokonca by som chcel povedať a oboznámiť vás aj so závermi výjazdov v regiónoch, pretože my sme navštívili počas svojich výjazdov jednotlivé okresy a v tých mnohých okresoch aj úrady, alebo odbory životného prostredia na okresných úradoch, kde nás upozornili miestni úradníci, že mnohokrát sídlia alebo sú v budove, ktorá je budovou, štátnou, ale robí si na ňu zálusk všeobecná štátna správa, takže počítajú s tým, že pôjdu na ulicu. Takže jednoducho budeme musieť sa tejto problematike, problematike kapitálových výdavkov v oblasti novovzniknutých úradov jednoducho skôr či neskôr venovať.

Z kapitoly ministerstva životného prostredia do kapitoly ministerstva hospodárstva bola presunutá na podporu investície Trnava-juh, respektíve Peugeot-Citroen suma vo výške 274 527 000 Sk. Zdá sa mi nemiestne, ak v prípade akútneho nedostatku zdrojov na riešenie problémov v oblasti životného prostredia, o ktorých ešte budem neskôr hovoriť, vláda siahne práve na financie v tomto rezorte. Neznižujem v žiadnom prípade význam tejto investície, ale pracovné miesta pri vhodnom riešení sa dajú vytvoriť aj pri investičných podujatiach a akciách v oblasti environmentálnych stavieb v tých oblastiach Slovenska, kde je extrémne vysoká nezamestnanosť. Verím, že pán minister hospodárstva dokáže pri svojich schopnostiach nájsť aj iné rezervy na túto zaiste vysoko imidžovú stavbu. A preto mi dovoľte predniesť ďalší pozmeňujúci návrh. Navrhujem presunúť sumu vo výške 274 000 527 000 Sk z kapitoly ministerstva hospodárstva naspäť do kapitoly ministerstva životného prostredia, zdôvodnil som to svojimi predchádzajúcimi vetami.

Vážení kolegovia. Predovšetkým vy z koalície ste mnohí zaiste aj neuvážene hlasovali za zvýšenie dolnej hranice DPH a jej zjednotenie s hornou sadzbou na úrovni 19 %. Apriori ste tak zvýšili nielen cenu potravín, základných životných potrieb a služieb občanom, ale tomuto zvýšeniu sa nevyhli ani ceny za výkony v stavebníctve, čo v praxi znamená, že za rovnaké množstvo peňazí je dosiahnutý menší efekt. V oblasti environmentálnych investícií ministerstvo financií absolútne neakceptovalo tento rozdiel a miesto toho, aby oproti roku 2003 do rozpočtu ministerstva životného prostredia zanieslo aj navýšenie výdavkov z titulu zvýšenia DPH o 9 % oproti roku 2003, v oblasti environmentálnych investícií ešte znížilo rozpočet o 300 mil. Sk, ktoré zdôvodnilo aj v kapitole spôsobom, ktorý sa mi zdá byť neadekvátny, to znamená, aby sa zvýšil tlak na europeniaze, respektíve na projekty v životnom prostredí na europeniaze. Chcem povedať, že už dnes má ministerstvo životného prostredia v oblasti environmentálnych stavieb toľko projektov, že by na to skutočne nestačili všetky avizované eurofondy vyčlenené pre Slovenskú republiku. Čo to v praxi znamená? Zatiaľ čo orientácia na europeniaze znamená uprednostnenie veľkých aglomerácií, odobratie 300 mil. Sk znamená takmer zastavenie investičných akcií v malých obciach. Hendikep území, v ktorých je vysoký deficit environmentálnych stavieb bude narastať, čo znamená ďalšie prehlbovanie rozdielov medzi mestami a vidiekom, ďalšie zvyšovanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi, predovšetkým medzi bohatou Bratislavou a priľahlým okolím a zvyškom Slovenska. A musíme teda jednoznačne konštatovať, že zatiaľ čo Bratislava už v Európskej únii je, tak ten zvyšok Slovenska - a to nemyslím geograficky -, je bližšie k Ukrajine. Takéto drastické krátenie prostriedkov do environmentálnych stavieb bude znamenať udržiavanie nízkeho životného štandardu vidieckeho obyvateľstva, ktorého je na Slovensku 60% z celkového počtu. Nedostatok prostriedkov na dofinancovanie rozostavaných stavieb spôsobí znehodnotenie doterajších investícii a to nielen v priamej stavebnej časti, ale aj už na zakúpených technológiách, ktoré nie sú zapracované do týchto environmentálnych stavieb. Pevne verím, že každý vie, o čom hovorím, každý, kto prešiel zopár dedín na Slovensku, vie, že starostovia nerobia nič iné, len žiadajú prostriedky na dobudovanie čistiarní odpadových vôd, kanalizácií, vodovodov, plynovodov a podobne.

Neexistujúca možnosť napojiť sa na kvalitnú pitnú vodu, napojiť sa na kanalizáciu či plyn zabraňujú pomýšľať jednotlivým oblastiam vidieka nielen na rozvoj v oblasti sociálnej, ale v priamej súvislosti znemožňuje získať možnosť aj podnikateľských investícií v týchto menších obciach. Bez dopadovej štúdie na životné prostredie pritom už dnes nie je možné postaviť ani jeden závod, ani jednu prevádzku. Priamy dôsledok je jasný - znižovanie atraktivity vidieka, sťaženie možnosti vytvárania pracovných miest, ak k tomu prirátame ešte ďalšie efekty a to efekty povedzme z oblasti školstva, so zatváraním málotriednych škôl, z likvidácie miestnych zdravotníckych zariadení, tak zrazu zisťujeme, že dochádza k absolútnemu potlačeniu rozvoja malých obcí, rozvoja vidieka, že tieto obce, tento vidiek nebude atraktívny pre obyvateľstvo a budú z týchto dedín ľudia utekať do väčších miest, ale nehovorme, že tam nie sú problémy, pretože tam sa tie problémy jednoducho budú kumulovať.

Žiadam teda vás, ctení kolegovia, o podporu návrhu výboru, teda tohto návrhu, ktorý vznikol vo výbore pre životné prostredie, kde sme práve na environmentálne investície požiadali o schválenie pozmeňujúceho návrhu v spoločnej správe, na vyčlenenie 300 miliónov Sk z rezervy vlády a navyše vás ešte žiadam o presun, respektíve o podporu návrhu na presun 25 miliónov korún z rozpočtu ministerstva financií do rozpočtu ministerstva životného prostredia aspoň na čiastočné krytie výpadku výkonov na environmentálnych stavbách z titulu navýšenia DPH na hranicu 19%. Je mojou povinnosťou prečítať tento pozmeňujúci návrh, takže navrhujem presunúť do kapitoly MŽP z titulu krytia straty na výkonoch v oblasti environmentálnych stavieb z dôvodu zavedenia vyššej sadzby DPH na stavebné práce sumu 25 miliónov korún. Ďakujem.

Ak sme hovorili... Pardon, prekladám strany rýchlejšie, ako mám. Ak začneme hovoriť o zmene klimatických podmienok na území Slovenska, musíme sa dotknúť jednej mimoriadnej závažnej oblasti, oblasti vodného hospodárstva. Už sme si zvykli, že každý rok sa stávame svedkami ničivých záplav, po ktorých nám zostávajú nielen miliardové materiálne škody, ale aj väčšie tragédie v podobe strát toho najcennejšieho, strát na ľudských životoch. Preto ma mimoriadne pobúrilo, keď som sa dozvedel, že o viac ako o pol miliardy Sk sa škrtli výdavky v kapitole životného prostredia práve na na riešenie protipovodňových opatrení. Keby sme mali hneď 100 miliárd na riešenie preventívnych investícií do územia, bolo by to málo. Problém povodní nie je rezortný problém. Je to problém celospoločenský a ja si len dovolím pripomenúť, keď Bratislavčanov prednedávnom po dlhom období opäť vystrašil Dunaj, hneď sme to mali týždeň vo všetkých ústredných médiách a správach, tak na zvyšnej časti územia, a ja pochádzam z východného Slovenska, kde existujú obce, v ktorých je povodeň každoročnou záležitosťou, a dokonca aj také obce, ktoré vytopí veľká voda aj niekoľkokrát do roka. Môžem spomenúť Granč-Petrovce, Bertotovce, to sú len také príklady z jedného jediného okresu. Zúčastnil som sa dokonca na poslaneckom prieskume - a to nie na jednom - na ktorom sme mali možnosť aj s niektorými kolegami z koalície vidieť domy, ktoré sú trvalo opustené, ktoré už neosídlia ich majitelia, pretože každý rok tieto domy vyplaví a preto, že toto je iste, hoci je to teda problém komplexný a na tom konečnom riešení sa musia zúčastniť aj poľnohospodári, vodní a lesní hospodári a ďalšie rezorty. Bez koordinujúcich zákonných noriem, ale predovšetkým bez financií sa problém povodní na Slovensku nedokáže riešiť.

Preto mi dovoľte, aby som predniesol... a požiadal o podporu v pozmeňujúcom návrhu navýšiť rozpočet kapitoly ministerstva životného prostredia o 580 miliónov Sk pre oblasť vodného hospodárstva, na realizáciu protipovodňových opatrení.

Ak sme, kolegovia, v predchádzajúcej časti hovorili o prívalových dažďoch ako o klimatickom probléme spôsobujúcom povodne, ďalším klimatickým fenoménom v blízkej budúcnosti a dokonca svedkami sme už teraz, je fenomén tepla, otepľovania ovzdušia a s tým súvisiace suchá, ktoré podľa relevantných štúdií, ktoré už boli vypracované na Slovensku renomovanými akademickými inštitúciami, dôjde vo výhľade 50 rokov k viac ako 50%...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán predseda klubu KDH, keby ste organizovali váš vnútroposlanecký život tak, aby ste nevyrušovali práve rečníka za tribúnou, a pán maďarský minister riešil rozvoj poľnohospodárstva (Smiech.) v inom prostredí. Ale chcem povedať, že špeciálne na toto ma upozornil pán predseda parlamentu, musím dodržať rokovací poriadok. Prosím, pokračujte, pán poslanec.

J. Jaduš, poslanec: Takže tento deficit bude vo výhľade 50 rokov o 50 o viac ako 50% vyšší a netýka sa to len nedostatku pitnej vody, ale aj vody technickej. Deficit vody nakoniec už poznajú poľnohospodári a pozná aj minister financií, keď musí riešiť požiadavky na likvidáciu škôd, alebo sanáciu škôd z titulu sucha. Je potrebné vytvoriť alebo urobiť také zásadné zásahy do krajiny, aby sme zvyšovali podiel zadržanej vody v území, v pôde, v krajine. To má priamy dopad na výdatnosť vodných zdrojov, medzi iným teda aj zdrojov pitnej vody a vy sami veľmi dobre viete, že práve región východného Slovenska je v oblasti zásobovania pitnou vodou, v oblasti kvalitných zdrojov pitnej vody na tom veľmi dobre. My, žiaľ, nemáme Žitný ostrov a nemáme možnosti, ktoré apriori okamžite vieme definovať ako potenciálne a ľahko dostupné zdroje pitnej vody. Vodné zdroje vykazujú v poslednom období tendenciu znižovania výdatnosti, ale aj zhoršovania kvality vody a opäť v tomto smere sú tie kvalitatívne ukazovatele na východnom a strednom Slovensku veľmi nepriaznivé.

Takže je dôležité, vážení kolegovia, aby sme sa postarali o dostatok investícií na riešenie vodných zdrojov, vodných nádrží i výstavbu združených vodovodov, kým je na to ešte relatívne čas, a čuduj sa svete, práve na tieto projekty vláda ubrala 448 miliónov Sk. A teda nemusíme hovoriť len o zaostalosti východného Slovenska v oblasti zásobovania pitnou vodou, ale aj o katastrofálnom výhľade v rámci celoslovenského hľadiska v tejto istej oblasti, pretože v horizonte nejakých 50 rokov sa zvýši kapacita vodných zdrojov jedine v tatranskej oblasti, čo je príznačné pre topenie sa snehu a ľadu, ale, žiaľ, v ostatných regiónoch, mimotatranských, bude značný pokles zdrojov pitnej vody.

Nehovorme však len o probléme samotnej pitnej vody pre potreby obyvateľstva. V tejto súvislosti úbytku vodných zdrojov hovorme aj o vážnom hospodárskom probléme a o probléme nezamestnanosti. Uvediem príklad. Každá priemyselná prevádzka i poľnohospodársky podnik potrebuje okrem iného aj vodu. Príklad jednej z najväčších vodných nádrží na východnom Slovensku, príklad Domaše, je priam ukážkový. Už dlhodobo sa znižuje hladina nádrže nedostatočným prítokom a dochádza tu k protichodným záujmom podnikov pod nádržou, ktoré musia vyrábať a zamestnávať ľudí, a potrebami podnikateľov na nádrži, to znamená podnikateľov v cestovnom ruchu, od ktorého závisia aj obce v okolí vodnej nádrže. A pokiaľ nevyriešime takéto problémy, budú sa nám kopiť aj v ostatných lokalitách Slovenska. Tu by som chcel podotknúť, že ak hovoríme o tom, že aj východné Slovensko sa niekedy dočká priemyselných parkov, nie je to len záležitosť dopravnej infraštruktúry, diaľnic a železničnej siete. Je to predovšetkým - a myslím si, že jednou zo závažných potrieb týchto priemyselných výrob - je predovšetkým dostatok vody na technologické procesy.

V tejto súvislosti mi teda dovoľte, aby som opäť predniesol môj pozmeňujúci návrh a požiadal vás o jeho podporu - navýšiť rozpočet kapitoly ministerstva životného prostredia o 448 miliónov Sk pre oblasť vodného hospodárstva.

Celkom na záver som si nechal to, čo by nás všetkých malo mimoriadne zaujímať a skutočne aj mimoriadne trápiť. Pán minister, len veľmi nerád vám musím pripomenúť váš sľub z leta roku 2002, teda nie váš, ale sľub vašej vlády, že v rozpočte roku 2003 bude vyčlenená suma 2 miliardy Sk z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu na riešenie starých environmentálnych záťaží. Žiaľ, z toho sľubu nebolo nič. 100 miliónov Sk vyčlenilo ministerstvo životného prostredia tak, že ukrátilo niektoré vlastné programy. A čuduj sa svete, tohto roku, respektívne v rozpočte na rok 2004 nie je v oblasti likvidácie starých environmentálnych dlhov naplánovaná ani jedna slovenská koruna! Je obzvlášť neprijateľné práve v tejto oblasti akokoľvek šetriť, pretože neriešenie tejto priority - ochrany životného prostredia - má priamy vplyv na zdravotný stav obyvateľstva, na pôrodnosť aj úmrtnosť, výskyt chorôb, špecifických pre dané územie. Že to nie je len lacná demagógia, dovoľujem si vás upozorniť na úplne banálny prípad, ktorý sa opakuje v mnohých oblastiach na Slovensku. Boli sme zavolaní do obce Roškovany na poslanecký prieskum. Po záplavách, tohtoročných, kde vytopilo priemyselnú časť mesta Lipany, sa pravdepodobne zo starých prevádzok, ktoré už dnes nikomu nepatria, zo starých podnikov, z nejakých zberných nádrží dostali do podložia a zamorili zdroje pitnej vody pre obec Roškovany, ale aj priľahlé obce, karcinogénne látky, ktoré sa používajú v čistiacich prostriedkoch v strojárenstve. A ja sa pýtam, ako prídu občania týchto obcí k tomu, že musia žiť život s nemožnosťou napojiť svoje nielen hospodárske zvieratá, ale predovšetkým seba a svoje deti pitnou vodou. Situácia sa riešila zásobovaním, cisternami, pre obrovské finančné prostriedky bolo toto zásobovanie cisternami neúnosné. Rieši sa momentálne situácia tak, že jeden zo zdrojov je na obecnom úrade, kde si chodia tí ľudia s vedrami po vodu.

Pýtam sa vás, pýtam sa tých, ktorí rozhodujete o rozpočte, pýtam sa, či by ste boli ochotní bývať v dome alebo bývať v lokalite, kde musíte polievať svoju záhradku kontaminovanou vodou, pretože to všetko máte v tých poľnohospodárskych produktoch. Pýtam sa, či by ste boli ochotní trpieť, aby ste vaše deti, aby ste sami seba dopovali vodou, ktorá vykazuje príznaky akejkoľvek kontaminácie, a nemusia to byť práve len tieto karcinogénne látky. A preto, mimoriadne práve v tejto súvislosti na vás apelujem, aby ste podporili môj ďalší a posledný pozmeňujúci návrh, aby sme neboli hluchí a slepí k takýmto vážnym problémom, ktoré sa budú na Slovensku len a len násobiť. A preto navrhujem navýšiť rozpočet kapitoly ministerstva životného prostredia o 1 miliardu Sk na riešenie starých environmentálnych záťaží.

V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť, milí priatelia, že máme obrovské záväzky v tejto oblasti voči Európskej únii. Nerobme si z našich záväzkov trhací kalendár, pretože nestačí len do Európskej únie vstúpiť a tešiť sa zo vstupu, ale je potrebné dostáť svojim záväzkom, za ktoré sme, samozrejme, zodpovední my všetci.

Dovoľte mi ešte na záver... Ak globálne hodnotím kapitolu životného prostredia, treba sa skutočne pozastaviť nad slovami premiéra v úvode tejto rozpravy, ktorý povedal, že navrhovaný rozpočet je opäť to najlepšie, čo bola schopná vláda splodiť, a opäť je tento rozpočet postavený tak, aby zabezpečoval v súlade s Programovým vyhlásením vlády rast kvality života občanov Slovenskej republiky. Ja som vám dokumentoval na zopár vybraných príkladoch, že to tak skutočne nie je, že táto vláda v oblasti životného prostredia nie je schopná plniť svoje záväzky, nie je schopná plniť Programové vyhlásenie vlády a potom sa treba opýtať, čo je skutočne schopná plniť, nehovoriac o tom, že dnes nemáme žiadnu záruku, že takto schválený rozpočet nebude skutočne hrozbou pre budúcnosť tejto krajiny.

Vážení kolegovia, ešte raz vás prosím o podporu mojich pozmeňujúcich návrhov, netýkajú sa mňa, týkajú sa vás všetkých, pretože rovnako ako poslanci za HZDS určite navštevujete obce na Slovensku, kde sa... A som presvedčený o tom, každý z vás sa takýmito problémami stretáva. Ďakujem vlám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať v rozprave bude pán poslanec Heriban. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Heriban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Vidím tu Sergeja Kozlíka, tak ho môžem trochu ohovoriť. Sergej chodí už roky mestskou dopravou a vždy mi hovorí, že je to úžasne dobré, lebo vie, čo si myslí národ. Ja si myslím, že Sergej je veľmi šikovný človek a vlastne takto robí svoju predvolebnú kampaň, pretože je blízko pri svojich voličoch a asi preto má už roky toľko prednostných hlasov. Takže ja som to tiež skúsil včera. Išiel som električkou, nastúpil som do električky a chcel som teda počuť, čo hovorí národ. Nehovoril nič. Národ smutno pozeral cez okná na sychravú Bratislavu, tak som bol z toho dosť nervózny. Našťastie, v dave sa objavil človek, začal na mňa kývať, tak som si myslel, že ma spoznal. Prišiel ku mne a hovorí: "Pán Banáš, vy ste taký vtipný človek. Mohol by som vám povedať vtip. Teraz robíte a hovoríte o tom štátnom rozpočte." Tak som mu nechcel povedať, že nie som pán Banáš. Povedal som, že jasné, a on hovorí: "Je to taký židovský vtip, nebude vám to vadiť?" Povedal som, že mi to nebude vadiť, a mi povedal takýto vtip: "Pán Kohn sedí v parku na lavičke a príde k nemu pán Silverberg, sadne si k nemu a ticho spolu sedia, nerozprávajú sa. Po chvíli pán Silverberg smutno vzdychne, tak ustarostene, ešte raz vzdychne. Pán Kohn sa k nemu otočí a hovorí: Keď neprestanete rozprávať o našej ekonomike, okamžite odídem!" Potom mi ten človek ešte povedal: "Pán Banáš, vy ste taký talentovaný človek, prečo sedíte v parlamente?" Takže Jozefovi by som chcel povedať, že som si zobral číslo od neho a môže mu teda vysvetliť, prečo sedí v parlamente.

Vážené kolegyne, kolegovia, počas dvoch dní sme si mohli vypočuť veľa zaujímavých príspevkov na tému štátny rozpočet. Spomínali sa, prirodzene, hlavne čísla, štatistiky, percentá, porovnania, milióny a miliardy, spomínala sa verejná a štátna správa, dôchodková a sociálna reforma, dane a úvery, zdravotníctvo, školstvo a ostatné rezorty. Ja by som chvíľu rád hovoril o niečom, čo v našom rozpočte vôbec nie je. Rád by som spomenul niečo, čo mi chýba v našich rozpočtov už niekoľko rokov. Aby som bol objektívny, ani vlády Vladimíra Mečiara to v rozpočtoch nemali.

Slovensko je krásna krajina, máme hrady, zámky, kvapľové a ľadové jaskyne, drevené kostolíky, rázovité dediny aj historické mestá. Máme svetové operné speváčky a spevákov, vynikajúcich výtvarníkov, hudobníkov a hercov, výnimočné folklórne súbory, svetových hokejistov a tenistov, ale nemáme koncepciu, ktorá by zabezpečila, aby to vedeli aj inde vo svete. Roky mi chýba v štátnom rozpočte takáto koncepcia, ktorá by odlíšila Slovensko od iných krajín. V odbornej literatúre sa tomu hovorí imidž krajiny, imidž štátu. Dávame milióny na rozvoj cestovného ruchu, dávame milióny na zviditeľnenie sa Slovenska v Európe, dávame desiatky miliónov na kampane o Európskej únii. Tlačíme rôzne brožúrky, ktoré asi málokto číta, posielame našich kuchárov do sveta, sem-tam niekto niekde vycestuje, zaspieva, zatancuje - a nič.

Podľa mňa je výsledný efekt veľmi slabý. Peniaze vyčlenené na budovanie dobrého mena Slovenska sú roky roztratené v štátnom rozpočte. Nič sa nezmenilo ani tohto roku. Slovensku chýba jeden veľký koncept, jedna zásadná marketingová stratégia, ktorá by zabezpečila, že sa jasne vyčleníme, že sa odlíšime od ostatných štátov Európy, že budeme iní, ako sú ostatní. Že nás každý spozná a s nikým si nás nepomýli. Ak by sme takúto kampaň dokázali zrealizovať, zrazu by celkom inak začal fungovať aj náš cestovný ruch, zrazu by Slovensko celkom inak vnímali nielen naši susedia, ale celý svet.

Aby som nezostal len v polohe teórie, uvediem príklady. Podobný imidžový koncept sa realizuje už roky v Rakúsku. Wolfgang Amadeus Mozart a hudobný klasicizmus sú hlavnými motívmi mnohých umeleckých podujatí, vizuálnych riešení. Škóti sa vyčlenili a upozornili na seba cez svoje svojrázne historické oblečenie, gajdy, múzeá, whisky. Pred rokmi spustili v New Yorku veľkú jabĺčkovú kampaň Y Love New York a zarobili na nej miliardy. Na prvý pohľad celkom jednoduché nápady. Samozrejme, len na prvý pohľad. Za tými to jednoduchými riešeniami stoja celé tímy vynikajúcich odborníkov. Aj cieľ je vždy jednoduchý. Štát alebo mesto musí byť nezameniteľné. Všetci musia vedieť, že sú v Škótsku, v Rakúsku, v Grécku, v Maďarsku alebo v Japonsku. Krajina musí byť taká príťažlivá, že sa turisti aj obchodníci do nej vracajú. A keď sa nevrátia, aspoň ju odporučia svojim priateľom. Ako je to u nás na Slovensku? Ako my využívame naše veľké možnosti? Kto sa stará o imidž tejto krajiny? Kto ho má na starosti, kto je zaň zodpovedný? Asi všetci a zároveň nikto. Niečo sa realizuje na ministerstve kultúry, niečo na ministerstve zahraničných vecí, niečo na ministerstve hospodárstva, niečo sa robí u podpredsedu vlády Pála Csákyho a možno niečo u pána premiéra. Podľa môjho názoru takto sa dobrý imidž krajiny robiť nedá. Nedostatočne využívame krásy našej krajiny, nevyužívame úspechy našich umelcov, nedostatočne využívame úspechy našich športovcov a preto nedostatočne využívame našu veľkú príležitosť - cestovný ruch.

Rád by som už dnes predniesol návrh pre budúceho premiéra budúcej vlády. Pretransformujme súčasné ministerstvo kultúry na ministerstvo kultúry, športu a cestovného ruchu, aby bol konečne niekto zodpovedný za dobré meno tejto krajiny. Aby boli všetky rozhodujúce oblasti vytvárajúce jedinečnú značku Slovenska pod jednou strechou. Za posledné roky sa na Slovensku v tejto otázke veľa nezmenilo. Ak sa niečo zmenilo, tak k horšiemu. Všetci sme fascinovaní číslami. Koho dnes zaujíma kultúra, kto myslí na našu literatúru, film, divadlá? Prejavilo sa to aj v novoprijatom zákone o televízii. Tu v parlamente sme nedokázali podporiť pôvodnú slovenskú tvorbu. Nedokázali sme podporiť pôvodnú tvorbu pre deti, dokumenty, televízne a hrané filmy. Nezávislí producenti, dramaturgovia, scenáristi, kameramani, režiséri, herci čakali na naše rozhodnutie.

Ak by boli dostali 100 miliónov korún z dvojmiliardového rozpočtu verejnoprávnej Slovenskej televízie, dokázali by získať ďalších 150 miliónov z európskych kultúrnych fondov, z komerčného prostredia a z koprodukcií. Slovenskí umelci by boli rovnocenní partneri pre koprodukčné medzinárodné projekty. Práve takéto projekty nám môžu získať uznanie v zahraničí. Všetci dobre vieme, že asi nikoho neohúrime obchodnými domami a zrýchlenými cestami. To majú všade a v niektorých krajinách sú tie hypermarkety aj väčšie.

Podľa môjho názoru podobná situácia vznikla aj okolo dostavby budovy Národného divadla. Hlavný spor sa vedie na tému, či nové Národné divadlo potrebujeme, alebo nepotrebujeme. Nielen politici, ale aj obyčajní ľudia riešia základnú otázku: dostavať, alebo predať. Ja sa pýtam, prečo vôbec uvažujeme o tom, že budovu Národného divadla máme nedostavať. Do tohto priestoru sme už investovali vyše 3,5 miliardy korún. V budove je nainštalovaná najmodernejšia javisková technika za vyše 800 miliónov korún. Takúto techniku na Slovensku nemáme nikde a takúto budovu Slovensko akútne potrebuje. Na budúci rok vstúpime do Európskej únie. Na Slovensku sa budú organizovať najrôznejšie medzinárodné samity, konferencie, stretnutia na najvyššej úrovni. Som zvedavý, kde ich chceme organizovať. Tesne pred dokončením, tesne pred cieľom sa chceme vzdať. Lacno predáme niekomu budovu a potom si ju budeme od neho za drahé peniaze požičiavať. (Potlesk.)

Navrhujem, aby sme zmenili koncepciu dostavby. Nehovorme o Národnom divadle, ale o Národnom kongresovom centre. Povedzme pravdu o nákladoch na prevádzku tohto Národného kongresového centra. Nie je to 800 miliónov, ale 30 až 35 miliónov. Suma 800 miliónov sa používa ako argument odporcov dostavby. Chcel by som podčiarknuť, že na ministerstve kultúry je urobený odborný odhad na náklady na prevádzku. Je to 30 miliónov, ktoré určite nezbankrotujú Slovensko. Túto budovu môže prevádzkovať súkromná spoločnosť. Samozrejme, môže vzniknúť spoločnosť, v ktorej bude mať svoje percentá štát, mesto a súkromný kapitál. Možností je určite veľa, no najhoršie riešenie je zakonzervovať techniku a nechať budovu schátrať. Som presvedčený, že takéto riešenie by určite nevymysleli nikde v Európe. (Potlesk.)

Pamätám si, ako asi pred desiatimi rokmi v Národne rade Ladislav Balek, vynikajúci spisovateľ a v súčasnosti veľvyslanec v Českej republike, povedal veľmi zaujímavú myšlienku. Nemôžem ho citovať, budem ho parafrázovať. "Kultúra národa je ako tráva, ktorá spolu s koreňmi stromov a kríkov spevňuje brehy riek. Ak sa rieky v zlých časoch vylejú, brehy vydržia. Po zlých časoch prídu časy lepšie a voda sa má kam vrátiť."

Prajem vám všetkým, prajem všetkým ľuďom na Slovensku, aby brehy našich riek boli dobre spevnené nielen našou kultúrou, ale aj našou úspešnou ekonomikou. Preto štátny rozpočet spolu s mojimi kolegami v Aliancii nového občana podporím. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)