V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších, podávania ďalších faktických poznámok. Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som si vystúpenie pána poslanca Heribana s pozornosťou vypočula, pretože hovoril o cestovnom ruchu, t. j. o probléme, ktorý trápi aj Hnutie za demokratické Slovensko. Osobitne sa prekrývame v názoroch na otázku národného divadla a síce názor národné divadlo nepredať. Kde som sa stretávala s občanmi v poslednom období, či už na mítingoch alebo v doprave, lebo tiež chodím mestskou dopravou, boli zhrození, že chceme predať národné divadlo. Takýto počin by bol skutočne neprijateľný.

A trošku pripomienka k tomu vášmu úvodnému voľnému vstupu. Pán poslanec, spomínali ste, že si vás zmýlili s koaličným poslancom, pán Banášom. Ja vám garantujem, že keby si vás zmýlili s niektorým opozičným poslancom, veľmi veľa názorov by ste sa dozvedeli, čo si myslí tento národ o súčasnej vláde. Ja chodím dopravou a tie názory sú skutočne také, ako hovoria prieskumy. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračuje s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: V prvom rade by som chcel povedať, že viete, najlepšie vedia, čo si ľudia myslia, tí ľudia, ktorí chodia aj vtedy, keď sú v koalícii, aj vtedy, keď sú v opozícii, autobusom a peši, a to som ja tu jediný na rozdiel... (Potlesk.) Po ďalšie, myslím si, že hovoríme o štátnom rozpočte, a to už teraz myslím na pána kolegu Heribana, a nie o koncepcii kultúry a cestovného ruchu, ja myslím, že o tom môžete hovoriť aj na straníckej línii, lebo to sú vaše rezorty, stranícke, ale z vystúpenia pána poslanca Heribana som jednak nevedel, či patrí do vládnej alebo opozičnej, proste, štruktúry parlamentu, pretože som mal pocit, že celý čas rozpočet kritizuje pre jeho nedostatočnosť, až na záver povedal, že pretože mu na tom záleží, tak ho podporí v tejto likvidačnej podobe, ktorú celý čas kritizoval. A to, čo mi najviac, pán kolega, vadí, že na vašom peknom prednese, proste viete hovoriť o tom, čo nám tu chýba, ako nevieme využiť slávu našich športovcov, spevákov a podobne, ale potom nejako často aj iní poslanci, neviete ani jedným náznakom povedať, ako by sme to mali robiť. Viete, my, to, čo nám tu chýba, veď to vieme všetci, ja to viem, už 14 rokov som v politike a snažím sa to, kde môžem, kde mám kompetencie, kde môžem vylepšiť, urobiť. Ale len rozprávať, že tu všetko chýba, ale nepovedať jediné slovo, ako to urobiť, tam ste niečo naznačili pri národnom divadle, ale opakujem, táto diskusia, si myslím, že vôbec sem nepatrí, patrí medzi ministerstvo kultúry a inde, čiže prosil by som, aby, tie posledné vaše vystúpenia v parlamente ma robia trošku nervóznym, lebo sa mi zdajú byť, že, prepáčte, zdajú sa mi byť populistické trošku.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Číž...

M. Číž, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel predovšetkým poďakovať pánovi Heribanovi, že zapálil aspoň také malé svetielko v tej krutej súčasnosti, kde to neuveriteľné bezhodnotové vajatanie, ktoré sa prejavuje vo vláde, kde akosi neexistuje už nič iné, len taký veľmi divný kalkul, neexistencia spoločného záujmu, neexistencia spoločenských hodnôt, neexistencia národných symbolov, národných väzieb a spoločenstva, ktoré má byť súčasťou budúcich európskych národov, kde nepotrebujú mať žiadny symbol.

Ja neviem, či chodím autobusom za koalície alebo za opozície, obávam sa, že tieto momenty sú úplne nepodstatné. Je nesmierne dôležité, aby sme sa aspoň trošku pokúsili tie základné otázky, ktoré pre obrovskú časť humanistickej inteligencie tejto spoločnosti mali obrovský význam, aby sme ich aspoň trošku načrtli, aby možno aj niekto z tej nesmierne slávnej, pevnej a vnútorne nerozpornej koalície občas postavil akési hodnotové východisko pre vnímanie nejakej reality. Len takú malú drobnosť pre toho nášho podpredsedu vlády s nádherným a jemným úsmevom, Edmund Burke je jeden z hlavných konzervatívcov, teda jeden z tých, ktorí možno, tí, s ktorými sa stretávate na tých rôznych kongresoch vo svete, on hovorí o tom, že vlastníctvo je predovšetkým sociálnou funkciou a je spravovaným úspechom minulosti a je skôr zodpovednosťou voči budúcnosti. To je konzervatívne krédo, vážení kolegovia i vážený pán Mikloško, tiež sa hrdo hlásite ku konzervatívnym hodnotám, a nepoznám kresťanskú konzervatívnu stranu, ktorá by si, povedzme, že taký drobný symbol, ako je jedno národné divadlo, na ktoré toto spoločenstvo už vynaložilo 3 miliardy korún, že si nebude tak neuveriteľne nezodpovedne hazardovať, ako sme toho svedkami v tomto parlamente. Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek...

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si veľmi vážim to, čo povedal Jožo Heriban, lebo naozaj, určite sa mu to nehovorilo ľahko, táto kritika, preto, lebo to je zároveň aj moja otázka naňho, veď vlastne koho kritizoval? Kto je za toto všetko zodpovedný, že je ten stav taký, aký je, pán poslanec? Komu patrí rezort kultúry, prečo hovoríme, že neexistuje kultúrna politika tohto štátu, že neexistujú priority v rámci kultúry? Prečo hovoríme, naozaj, pri tejto príležitosti o veciach, ktoré aj ty, pán poslanec, môžeš ovplyvniť? Tvrdo nesúhlasím s tým názorom, že kultúra, respektíve ministerstvo kultúry patrí vášmu rezortu. Ministerstvo kultúry a samotné kultúrne hodnoty patria nám všetkým a mali by byť súčasťou istej apolitickej diskusie, ktorá by išla "šrégom" cez celý parlament. Hovoriť dnes a pliesť si dostavbu národného divadla s jeho prevádzkou, pekne by som poprosil, aby sme o týchto veciach zatiaľ nehovorili. Prioritná je dostavba národného divadla. O prevádzke národného divadla a o všetkom, čo s tým súvisí, sa budeme baviť až potom, keď to národné divadlo bude dostavané, z jedného jediného dôvodu, že dnes nevieme vôbec doceniť, čo by mohol stáť napríklad lístok do národného divadla, a tieto analýzy, ktoré som si mohol prečítať z materiálu ministerstva kultúry, skutočne krívajú na všetky nohy. Čiže ešte raz, so všetkým súhlasím, čo si povedal, až na poslednú vetu ohľadom rozpočtu. Na základe toho, čo si povedal, predsa nemôžeš ten rozpočet podporiť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Banáš...

J. Banáš, poslanec: Ja ďakujem Jožkovi Heribanovi za tú lichôtku, že si ma cestujúci v električke pletú s ním, lebo tiež je veľmi dobrý a tvorivý kolega. Rád by som povedal len dve poznámky k tomu národnému divadlu. Ráno som už jednu povedal, ale nedá mi ju nejako opäť zopakovať, pretože ja tvrdím, že národné divadlo je vtedy národné, keď sa v ňom hrajú národné hry, alebo hry národnej proveniencie. Pokiaľ viem, tak národné divadlo z tvorby Bukovčana, Zahradníka, Stodolu, Barča-Ivana, Petra Zvona, Štefana Králika, Petra Karvaša či Soloviča a ďalších nehrá vôbec nič. Po druhé, chcem povedať, mám taký pocit, že troška fetišizujeme to národné divadlo, teda budovu nového národného divadla. Ja poviem veľmi praktickú otázku, skúsme si predstaviť, že by činohra alebo opera národného divadla hrávala v Istropolise, aké by tam asi boli návštevy. A po tretie, chcem povedať, viete, tá kultúrnosť nespočíva len v národnom divadle. Ja mám takú smutnú skúsenosť, bol som pred týždňom v Modre a bol som na cintoríne, kde je pochovaný Ľudovít Štúr, na jeho pamätníku sa už tie písmená ani nedajú prečítať. A to patrí pod obec, pod mesto Modra.

Na záver len dovoľte podporiť tú myšlienku, čo povedal Jozef Heriban. Ideme do únie, ideme do NATO, budú tu samity, budú tu rôzne stretnutia, bude, teraz ideme vytvárať výbor pre európske záležitosti, ktorý bude mať zhruba 20 ľudí a takých bude 25. Keď si to zoberiete, tu bude 500 ľudí a budú mať spoločné porady. My nemáme tých ľudí kde umiestniť. Možno by naozaj stálo za úvahu vyňať túto budovu ako samostatnú kapitolu do budúcna a urobiť z toho jedno reprezentatívne kongresové centrum Slovensko. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kaliňák...

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne. Ja iba zneužijem faktickú poznámku na niečo trochu iné a využijem, že je tu pán minister obrany. Zajtra o 13.30 hodine bude mimoriadne zasadnutie výboru pre obranu a bezpečnosť v súvislosti s prerokúvaním nového návrhu koncepcie vzdušných síl Slovenskej republiky. Takže sa ospravedlňujem, že som do toho vstúpil, ale bolo potrebné toto mimoriadne zvolať. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Heriban.

J. Heriban, poslanec: Ďakujem všetkým kolegyniam a kolegom, ktorí zareagovali. Nechám si čas na pána Mikloška, takže na všetkých ostatných budem reagovať veľmi krátko. Chcel by som povedať pánovi poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, že to, o čom som rozprával, to nebolo smerované ministrovi kultúry, lebo o náš imidž sa musíme starať my všetci. Určite sa o náš imidž, o imidž Slovenska musí starať celá vláda a určite sa oň musí starať premiér tejto vlády. To je o koncepcii, o základnom spôsobe ako Slovensko odlíšiť od ostatných krajín, aby sme mohli fungovať v Európe.

Čo sa týka pána Mikloška, ja si ho veľmi vážim, je to vysoko inteligentný človek, takže predpokladám, že ma nepočúva. On ma už dlho nepočúva a potom na mňa reaguje a pýta sa ma na veci, ktoré som povedal, a potom nemôžem odpovedať, pretože sa mi to zdá také nesprávne, neadekvátne, až by som povedal nemorálne a preto, že si ho vážim, tak na mnohé veci nemôžem odpovedať, ani nebudem, ale chcel by som mu jednu vec povedať, že možno, teda viem chápať, prečo naši ľudia, prečo sa našim ľuďom veľmi ťažko žije v tejto republike, na tomto našom Slovensku, pretože možno im až tak veľmi nevadí, že sú v zlej materiálnej situácii. Určite im oveľa viacej vadí, že tu nie je vyššie duchovno. A preto ma to prekvapuje, že práve vy mi hovoríte tie vety, lebo som vás vždy pokladal za človeka duchovna. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Slovo má pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán minister predkladateľ, vážený pán minister obrany, kolegyne, kolegovia. Pán minister financií uviedol rozpočet vyjadrením, že, citujem: "Je zárukou dlhodobo udržateľného rozvoja hospodárstva Slovenskej republiky". Tí z nás, ktorí si návrh preštudovali, nie celkom chápu toto jeho vyjadrenie. Štátny rozpočet, ktorého príjmy tvoria takmer z 80 % dane a príjmy z vlastného podnikania ani nie 2 %, nemôže byť zárukou rozvoja štátu a tobôž nie jeho hospodárstva.

Žiadne rozvojové programy, žiadne kapitálové investície do vlastných podnikov či nových technológií, takmer všetky nové pracovné miesta vytvárajú cudzí investori, ktorým logicky vôbec nezáleží na rozvoji hospodárstva Slovenskej republiky. Vkladajú časť svojho bohatstva z jediného dôvodu - rýchle a úspešne ho znásobiť. Vláda, ktorá rozpredáva do poslednej tehly vlastné podniky, nemá záujem rozvíjať svoj štát ani jeho hospodárstvo. Snaží sa iba o dve veci: Prvá, zbaviť sa zodpovednosti za to, že nevie, či nechce štát riadiť a druhá, získať peniaze na zaplátanie dier v ementálskom syre, ako to výstižne vyjadril kolega Šulaj, ktoré narobila svojím deformovaním, nie reformovaním jednotlivých rezortov.

Občania majú, pán minister, silné a myslím, že nie bezdôvodné podozrenie, že zatiaľ čo ich presviedčate o nevyhnutnosti uskromňovania a uťahovania opaskov, časti slovenskej, spoločenskej a politickej elity rastú kontá v domácich i zahraničných bankách. Pre tých niekoľko desiatok je výhodné udržiavať nás - väčšinu - v agónii, vytvárať fatamorgány blízkej oázy Európskej únie čo najdlhšie, aby dokonali dielo skazy Slovenskej republiky a sami si zabezpečili jackpot.

Čím chcete, pán vicepremiér, dokazovať snahu vlády dlhodobo udržať rozvoj Slovenskej republiky? Nemáte záujem, aby sa mladým ľuďom dostalo vzdelania. Nezaujíma vás, aby bola pre občanov dostupná kultúra. Ste slepí vo vzťahu k rozpadu historických a kultúrnych pamiatok. Hluchí k požiadavkám oslobodiť od DPH literatúru, učebnice, noviny a časopisy. Nemáte pocit, že vaša činnosť hanebne dehonestuje genofond národa slovenského, to jest všetkých občanov Slovenska?

Dovoľte mi, vážení kolegovia, i keď tu nikoho nevidím z poslancov SMK, maličké extempore. Áno, dobre. Ďakujem pekne. Budem rada, ak na tomto mieste prijmeme definíciu národa z Veľkej encyklopédie vydanej v roku 1992. "Národ je historické spoločenstvo ľudí tvoriace sa v procese formovania spoločnosti, ich teritoriálnych zväzkov, niektorých spoločných znakov kultúry a charakteru, spoločenstvo schopné dorozumievať sa jedným jazykom so spoločnými ekonomickými zväzkami, spoločným trhom. Sú v ňom", teda v národe, "spojené často rôzne rasy a národnosti, to jest etnické spoločenstvá." Toľko citát. Prepáčte mi, prosím, toto odbočenie od témy. Mrzelo by ma, ak by ma členovia SMK podozrievali z nejakej národnostnej neznášanlivosti. Čiže hovorila som o národe slovenskom, ktorý nikoho nezaujíma, to jest v súvislosti s rozpočtom. Áno, tak.

Späť k rozpočtu. Pretože obsahuje podľa mojej mienky viacero údajov svedčiacich o nezodpovednosti či nevedomosti zostavovateľov. Napríklad vyše 20 % rozpočtu ministerstva kultúry je určených pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Opäť neprosím, aby ste ma podozrievali, že závidím cirkvi krásne, nové kostoly. Nie. Ale keby sa na Slovensku takým tempom stavali či obnovovali školy ako kostoly za posledné roky, určite by nebolo treba v extrémnom poriadku oddlžovať školy a budovy škôl by nechátrali. Na Slovensku je podľa štatistických údajov 5 533 duchovných. Na ich platy je vymedzených v rozpočte 525 170 000 Sk. Zároveň na Slovensku je 80 896 000 učiteľov. Ich mzdy v rozpočte predstavujú 2 170 825 000 Sk. Duchovných je v porovnaní s počtom učiteľov 6,8 %. Ich mzdy z platov učiteľov tvoria 24 %.

Dovolím si konštatovanie prvé: Financie štátneho rozpočtu u uvedených skupín pracovníkov sú rozdelené nerovnomerne. Pán Heriban hovoril pred chvíľočkou o peknej myšlienke, o budovaní imidžu krajiny. A ja som v kapitole ministerstva hospodárstva spozornela pri sume 640 miliónov na cestovný ruch, čo je v porovnaní s vlaňajšími 80 miliónmi osemnásobný nárast, 8 krát 8 je 64. Kontrolujem sa. Považujem to za pozitívne. Neviem však celkom odhadnúť, či pridelená suma je dostatočná. Bolo by vhodné uvedomiť si, že ak už nič v rezorte hospodárstva nebude Slovensku patriť, tak hory, rieky, liečebné pramene - dúfame -, nepredáme. Je preto nutné, aby sme sa naučili ponúknuť naše prírodné krásy, vodné zdroje, kultúrne a historické pamiatky pre cudzincov. Preto treba podporiť rozvoj zamestnanosti v službách, podporiť i vyškolenie ich poskytovateľov, aby boli aspoň na úrovni, ak nie lepšie, ako v okolitých štátoch. Hovoril o tom vo vystúpení pán poslanec Cagala. Ja som sa presvedčila, že krásy našej vlasti, ktoré som pravidelne a systematicky ukladala do poznania svojich študentov po celý čas mojej pedagogickej praxe, v zahraničí takmer nik nepozná. Keď nastal boom záujmu ruských turistov o Európu, navštívila som 72 cestovných kancelárií v takmer dvojmiliónovom meste na Urale. Ani v jednej nebol ani len jeden obrázok, žiadna ponuka pobytov v Slovenskej republike. A jazdili po celom svete. Pokúšala som sa u našich cestovných kancelárií získať záujem o vlastnú reklamu. Bezvýsledne.

Konštatovanie druhé: Finančná, ale zároveň personálna podpora rozvoja cestovného ruchu podporená zvýšenou kapitolou v štátnom rozpočte prinesie nesporne príspevok do príjmov Slovenskej republiky. Spochybniteľné, alebo nezrozumiteľné sú i rozpočtované výdavky v rezorte ministerstva vnútra. Na ochranu schengenskej hranice medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, ktorá je dlhá 98,5 km, opakujem, 98,5 km, sa predpokladá pripraviť asi 500 strážcov hranice, t. j. asi 5 osôb na jeden kilometer. Nehovoriac samozrejme o technike, výzbroji, terénnom zabezpečení a tak ďalej. Predpokladám, že sa tu nájde ešte niekto z bývalých pohraničníkov a pamätám, sa akú dĺžku hranice zabezpečovali pohraničné roty.

Mimochodom, získala som text schengenskej dohody. Na vyše 72 stranách sú rozpísané príkazy, zákazy, obmedzenia, kontroly, sledovania, zásahy, a tak ďalej. Ak si ju budete mať možnosť prečítať, nadobudnete dojem, že mimo územia civilizovanej, slušnej a v plnej zhode a porozumení žijúcej Európy žije divé stádo lumpov čakajúce na možnosť znesvätiť bezúhonnú a čistú pôdu starého kontinentu. Je to veľmi nepríjemné čítanie.

Konštatovanie tretie z toho vyplýva: Ministerstvo vnútra vynaloží a už vynakladá neúmerné financie na ochranu budúcej hranice územia, ktoré má toho času veľké problémy so samotným vznikom. V poslednom období sa v spoločnosti vytvára klíma kriminalizácie a podozrievania každého každým. Dokladuje to i štátny rozpočet. Pracuje Národný bezpečnostný úrad, ktorého previerky, dotazníky obsahujú otázky i o tom, ako často má preverovaný prepytujem pohlavný styk a s kým. Neviem, či je to podstatné pre spoľahlivosť osoby, napríklad ministra obrany alebo vnútra alebo náčelníka Generálneho štábu, ktorí by sa mali previerke Národného bezpečnostného úradu bezpodmienečne podriadiť, a nie či údaje z tohto dotazníka majú vplyv na kvalitu výkonu ich funkcie. Bezpečnostné previerky, to sú pracovníci, technika, t. j. financie zo štátneho rozpočtu a previerky robí nie iba Národný bezpečnostný úrad, ktorému to už z názvu patrí, ale i ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany a, samozrejme, Slovenská informačná služba. Mimochodom, v prípade Slovenskej informačnej služby ide o vyčlenenú sumu 61 326 000 Sk.

Konštatovanie štvrté: Bezpečnostné previerky sú zbytočne financované vo viacerých rezortoch. Ušetrené sumy je možné použiť vhodnejšie. Môžete si, pán vicepremiér, poznačiť aspoň sumu 61 miliónov zo Slovenskej informačnej služby, ktorú určite radi privítajú v rezorte poľnohospodárstva, životného prostredia alebo už v spomínaných rezortov školstva či kultúry. K uvedenej sume možno prirátať úsporu 100 miliónov, ktorá bola v roku 2003 rozpočtovaná na referendum o vstupe do NATO. Ako vieme, nekonalo sa. Dúfam, pán vicepremiér, že tie peniaze neboli čerpané a máte ich na účte. Takže sú tam akoby k dispozícii.

Jedným z najnespokojnejších rezortov s vyčlenenou sumou zo štátneho rozpočtu je obrana. Profesionalizácia, kodifikácia, štandardizácia, skrátka reformovanie či deformovanie armády má zabezpečiť suma 23 342 800 000. Vedenie rezortu protestuje, že vyčlenené financie sú vo vzťahu k požiadavkám NATO podhodnotené. Chýbajú peniaze na výcvik, techniku, na vytváranie nových úradov, orgánov a štruktúr. Treba modernizovať zbraňové systémy, letectvo, vozidlá a tak ďalej a tak ďalej, aby mohla byť zabezpečená obrana pozemného i vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Všetko sa podriaďuje požiadavkám začlenenia Slovenskej republiky do NATO. A pýtam sa, čo ak bude vytvorený samostatný európsky obranný systém? Budeme opäť rešpektovať nové požiadavky? Predpokladám, že všetci naši občania sú schopní i ochotní pochopiť, že Slovenská republika nie je vstave zabezpečiť nezávislú obranu štátu. Viacerí by možno súhlasili s tým, čo som pred časom z tohto miesta povedala, že naša armáda by bola vhodná na stráženie prezidentského paláca a pomoc pri prekonávaní prírodných katastrof. Mali sme pred časom nie zlú príležitosť zabezpečiť ochranu vzdušného priestoru pomocou systému protivzdušnej ochrany, ktorá sa nazýva S300, určite si to pamätáte, ktorý sme najprv objednali, v Rusku, a potom odmietli. Stálo nás to, nič viac, len asi 20 miliónov dolárov. Tak boli totiž ocenené práce na moment zrušenia našej objednávky.

Videla som ten systém, mala som možnosť zoznámiť sa s technickými parametrami. Odborníci - nie ja - usúdili, že by sme potrebovali tri a nemuseli by sme premýšľať nad letectvom, zbraňami protilietadlovej obrany a muníciou, zameriavačmi, radarmi a podobne. A možno by sme sa dohodli s ruskou stranou na takej forme deblokácie dlhu, nemuseli by sa tu robiť rôzne pokútne operácie, ktoré potom vyvolávajú kauzy a tak ďalej. Ešte by som chcela informovať, že v súčasnosti sa už tento systém zmodernizoval, volá sa S400 a také by sme potrebovali dve.

Konštatovanie piate: Rezort obrany by požadoval zo štátneho rozpočtu minimálne finančné zdroje. Veľmi by odľahčil zaťažený štátny rozpočet.

Posledný zdroj úspory vidím v zrušení financovania účasti našej armády v agresívnych avantúrach budúcich - podľa väčšiny z vás - vážení kolegovia, i nádejných partnerov Spojených štátov amerických a NATO. Ich operácia a vlastne tým aj naša spoločná operácia v Iraku má i takéto stránky. 1 700 amerických vojakov z Iraku dezertovalo. Väčšinou sa nevrátili z dovolenky a sú nezvestní. 7 000 amerických vojakov odišlo z Iraku pre psychické a iné choroby. 2 000 bolo vážne zranených. Zostali bez nohy, bez ruky. 458 - údaj zo včerajška - bolo zabitých. To nie sú, prosím, údaje, ktoré komunisti získali od CIA, páni kolegovia. Sú z médií. A neviem, či by ich odobril pán minister Kaník, ktorý ma poučil, že médiám netreba veriť. Minule. Tieto údaje uverejnil francúzsky časopis Les cannares en chaine, citujúc vysokopostaveného úradníka vo Washingtone a francúzsku rozviedku odvolávajúcu sa na amerických kolegov. CNN dodáva, že v Iraku bolo zranených 8 000 amerických vojakov a za posledných 7 mesiacov 14 vojaci spáchali samovraždu. Vlády viacerých európskych štátov odmietajú posielať do Iraku svojich vojakov.

Česká republika sťahuje svoju poľnú nemocnicu. Čo tak, pán vicepremiér, páni ministri, pod tlakom týchto skutočností odvolať naše jednotky z Iraku a Afganistanu? Prečo my, malý a ekonomicky slabý štát robíme granda pri financovaní náprav škôd, ktoré sme nespôsobili? Prečo je naša finančná pomoc - predstavuje 1 miliardu - väčšia ako finančná pomoc oproti nám obrovskej Austrálii? Akým právom vystavujete nebezpečenstvu vlastných vojakov a tým vlastne celú Slovenskú republiku?

Konštatovanie šieste: Z peňazí ušetrených zo zrušených po zuby ozbrojených takzvaných mierových misií môžete zvýšiť minimálnu sociálnu dávku pre občanov. I naši vojaci zostanú živí, i tisícom občanom dáte možnosť žiť aspoň trošku ľahšie. Alebo vám skutočne na nikom nezáleží?

Konštatovanie siedme: Návrh štátneho rozpočtu má veľa nedostatkov. Zoberte si ho, prosím, späť na prepracovanie, alebo odíďte od práce, ktorú neviete, alebo nechcete robiť dobre. Iný návrh nepodávam. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško...

F. Mikloško, poslanec: Pani kolegyňa, nerád sa prihlasujem s faktickou, ale len vtedy, keď potrebujem doplniť niektoré nedostatky vo vedomostiach. Hovoríte, že kostoly sa u nás stavajú viacej ako školy, teraz. Žiaľ, je to preto, lebo za komunizmu sa vôbec nestavali, čiže sa dopĺňa len tá medzera, ktorá tu za 40 rokov vznikla. Okrem toho kostoly sa nestavajú za štátne peniaze, ale drvivou väčšinou z finančných zbierok veriacich a - plus, veď vyčíslite to a uvidíte koľko - a plus zo zahraničných príspevkov.

Duchovní majú plat 80 % priemerného platu a vy, pani kolegyňa, spýtajte sa svojich súvercov, v dobrom, evanjelikov, ako sa dá žiť z takéhoto platu aj s rodinou, keď žijú v úplnej diaspóre niekde a evanjelici väčšinou žijú v dedinách a mestečkách, ktoré sú v diaspóre. Už nehovoriac o grékokatolíkoch a pravoslávnych, lebo to až tak nepoznám, ale problém evanjelických duchovných s týmto platom, s týmito platmi, poznám.

A po tretie, model financovania cirkví je model, ktorý vznikol za prvej republiky, ktorý prebrali celý minulý režim, ktorý vy tak chválite, a ktorý sa stal istou tradíciou, a teda presuňme tú kapitolu nie pod kultúru, ale pod životné prostredie alebo poľnohospodárstvo, to je jedno, tak bude tam tá kapitola. Ale to je model, ktorý tu trvá už takmer sto rokov a je len vecou zvyku, že to patrí pod kultúru. Čiže prosil by som vás, keby ste si doplnili svoje vedomosti, ak nemáte k tomu literatúru, môžem vám nejakú encyklopédiu priniesť zdarma, požičať, čo len chcete. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou pani poslankyňa Bollová...

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán Mikloško, vôbec som nechcela vyvolať nevôľu vo vašich radoch. Ja som zdôraznila, že ma, nie že nerozčuľuje, ani sa nepozastavujem nad tým, koľko kostolov vzniklo, pretože áno, dobre, chýbali vám. Aj viem, že vám na ne pomáhali zo zahraničia. Ja som to vôbec nespochybnila. Ja som len povedala, že ak by sa takým tempom stavali školy, nemuseli sme mať teraz žiadne problémy. Nič viac.

A pokiaľ ide o platy, ak si myslíte, že evanjelickí a iní nekatolícki duchovní majú také podpriemerné platy, potom celá tá položka ide na katolíckych duchovných? Ďakujem, to je všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi poslanec Komlósy. Nech sa páči.

Zs. Komlósy, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, ministrov nevidím ani jedného, á, tam je pán minister Kaník. Vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, moje vystúpenia a pozmeňujúce návrhy smerujú k zabezpečeniu finančných prostriedkov na dostavbu Nemocnice s poliklinikou v Rimavskej Sobote. Táto nemocnica v Rimavskej Sobote je po nemalých investíciách, ktoré činia približne 500 miliónov korún. Je v závere stavebného ukončenia novej nemocnice a zrejme nedopatrením sa nenachádza medzi plánovanými kapitálovými investíciami na rok 2004.

Na rok 2004 v dlhodobom plánovaní dostavby tejto nemocnice boli pre Rimavskú Sobotu plánované kapitálové investície vo výške 60 miliónov korún, ktoré by umožnili v roku 2004 úplné stavebné ukončenie bloku B, takzvaného diagnostického centra, a jeho odovzdanie do užívania. Podmienkou definitívneho prevádzkovania už odovzdaného bloku A, kde je umiestnené detské a gynekologické oddelenie, je ukončenie bloku B a ostatných stavebných a prevádzkových súborov. V prípade neukončenia bloku B, teda v prípade, ak táto nemocnica v roku 2004 nedostane potrebné financie na dokončenie stavby, bude potrebné pozastaviť aj prevádzku bloku A, ktorá je v dnešných dňoch v dočasnom užívaní. Vzhľadom na to, že ide o vysoké štádium rozostavanosti, vyše 90 %, je veľká šanca na to, aby sa táto stavba v roku 2004 ukončila, ak budú schválené kapitálové výdavky na toto ukončenie. Nepridelenie uvedených finančných prostriedkov pre nemocnicu je likvidujúce a ohrozí ju aj zdravotnú starostlivosť pre celý náš región, približne 120 000 ľudí z okresov Rimavská Sobota a Revúca.

Doposiaľ užívané prevádzkové objekty sú v havarijnom stave a vzhľadom na to, že boli prisľúbené tieto investície do novej nemocnice na dostavbu bloku A a dostavbu bloku B, neboli do starých objektov nemocnice investované žiadne peniaze. Tieto chátrajú a sú v havarijnom stave a ak nebude dostavaný ani tento blok B, nemôže byť užívaná ani tá nová časť, ktorá je už skoro dokončená, ale nie je schopná prevádzky a teda je ohrozené celkové fungovanie nemocnice v Rimavskej Sobote. Región je jeden z najzaostalejších na Slovensku a jeho nedofinancovanie je pozostatok minulého obdobia, ale teraz, keď sme v závere realizácie novej nemocnice, bolo by nespravodlivé neprideliť financie na stavebné dokončenie.

Budem mať dva pozmeňujúce návrhy. Jeden, ten prvý pozmeňujúci návrh, rešpektuje v určitom zmysle návrh, ktorý je v spoločnej správe k návrhu štátneho rozpočtu a koriguje ho v rámci zabezpečenia tých finančných potrieb na dostavbu Nemocnice s poliklinikou v Rimavskej Sobote. Prečítam tento pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 7 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004, účelové prostriedky rozpočtových kapitol na rok 2004 v kapitole súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom sa dopĺňa nasledovný text: Dotácia na zdravotníctvo, kapitálové výdavky pre Vyšší územný celok Žilina 72 124 000 Sk. Dotácie na zdravotníctvo, kapitálové výdavky pre VÚC Banská Bystrica 66 120 000 Sk, z toho pre NsP Rimavská Sobota 40 miliónov korún. Dotácia na zdravotníctvo, kapitálové výdavky pre VÚC Prešov 100 216 000. Dotácia na zdravotníctvo, kapitálové výdavky pre VÚC Košice 74 286 000, z toho pre NsP Michalovce 40 miliónov. Uvedené zmeny je potrebné, samozrejme, premietnuť do sumárnych údajov v účelových prostriedkoch štátneho rozpočtu.

Tento prvý návrh, tak ako som uviedol, je alternatívou toho návrhu, ktorý je v spoločnej správe v časti IV D pod bodom 6. Chcem upozorniť, že hoci požiadavka na dokončenie tejto stavby zo strany vedenia nemocnice je 60 miliónov, to, čo bolo sľúbené, vo svojom tomto návrhu požadujem 40 miliónov a uvedomujem si, že beriem financie aj z iných vyšších územných celkov, aby sa mohli zabezpečiť tieto financie pre Rimavskú Sobotu, a vyvolám určite nevôľu poslancov z dotknutých krajov, ale v rámci spravodlivého rozdelenia financií aj vzhľadom na najvyššiu rozostavanosť z mojich dostupných informácií, práve Rimavská Sobota má najvyššiu rozostavanosť a je tu reálna šanca na dokončenie stavebnej časti a sprevádzkovanie celej nemocnice, chcem apelovať ja na poslancov tých dotknutých krajov, aby podporili môj návrh a v spoločnej správe ten bod 6 v časti IV D aby neschválili.

Chcem ešte uviesť a zdôrazniť práve to, že je ohrozené celé fungovanie tejto nemocnice a vzhľadom na to, že región Rimavskej Soboty a Revúcej je naozaj jeden z najzaostalejších častí Slovenska, kde je dlhodobo najvyššia miera nezamestnanosti, najnižšie priemerné mzdy, skoro žiadne investície do hospodárstva a ďalšie problémy a z tohto regiónu budeme nútiť, ak neschválime tieto financie na dostavbu, budeme nútiť ľudí, aby chodili do vzdialenejších miest a pre veľkú väčšinu ľudí z tohto regiónu sa stane zdravotná starostlivosť veľmi ťažko dostupná.

Druhý pozmeňujúci návrh je nezávislý od prijatých pozmeňujúcich návrhov zo spoločnej správy alebo iných podaných ďalších pozmeňujúcich návrhov, kde nešpecifikujem práve zdroje, sú len vyčlenené finančné prostriedky na dostavbu vo výške 50 miliónov. Priznám sa, že je to riešenie, ktoré... Potom bude úlohou ministra financií a ministra zdravotníctva, aby pri rozdeľovaní kapitálových výdavkov na jednotlivé VÚC zohľadnili túto požiadavku, ale je to elegantné riešenie aj z toho hľadiska, že minister zdravotníctva a minister financií vie v účinnosti, vedia si najlepšie podľa ďalších informácií zhodnotiť stav jednotlivých nedokončených nemocníc a možnosť alebo efektívnosť vynaložených finančných prostriedkov na jednotlivé stavby. A potom môžu zohľadniť pri rozdelení dotácií na zdravotníctvo do jednotlivých VÚC túto požiadavku.

Druhý pozmeňujúci návrh znie. V prílohe č. 7 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 účelové prostriedky rozpočtových kapitol na rok 2004 v kapitole súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom sa dopĺňa nasledovný text: Dotácia na zdravotníctvo, kapitálové výdavky pre VÚC Banská Bystrica 76 120 000, z toho pre NsP Rimavská Sobota 50 miliónov. Uvedené zmeny je potrebné aj tu premietnuť do sumárnych údajov účelových prostriedkov štátneho rozpočtu. V tej spoločnej správe na konci je uvedené, ako budeme hlasovať, okrem tých požiadaviek, ktoré vzniesli páni poslanci, pani poslankyne v rozprave. Je tam vyňatý na osobitné hlasovanie aj ten dotknutý bod. Ešte raz chcem apelovať na všetkých poslancov, aby zohľadnili naozaj vysokú mieru rozostavanosti, požiadavky vedenia nemocnice a celkového stavu v regióne, aby podporili môj návrh. To znamená, aby nepodporili bod 6 z časti 4d v spoločnej správe, ale podporili návrh, ktorý som predložil ako číslo 1. Ak neprejde tento návrh, je ešte možné podporiť túto dostavbu tejto nemocnice schválením môjho návrhu číslo 2. Ďakujem pekne za porozumenie a vašu pozornosť. Pánovi spravodajcovi odovzdávam pozmeňujúce návrhy.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, prevezmite pozmeňujúce návrhy, prosím. A budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené dámy a páni. Mnohí z vás, ktorí včera vystúpili v rozpočte, ste spomínali nedofinancovanie rezortu pôdohospodárstva. Ja som mala pocit, že ide skôr o určitú kultovú mantru než o úprimný záujem riešiť problémy v tomto rezorte. A v tejto súvislosti chcem oceniť tú časť vystúpenia pani poslankyne Brestenskej, v ktorej hovorila síce o rezorte školstva, ale všeobecne, platne, že nestačí hovoriť iba o dofinancovaní rezortu, o nalievaní peňazí, ale je potrebné si položiť aj otázku, či rezort je pripravený na efektívne čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Ale aby som sa vrátila k téme, o ktorej chcem vo vystúpení hovoriť. Nie je ľahké pre mňa jednoznačne odpovedať na otázku o opodstatnenosti dotácií do poľnohospodárstva. Pri malom súkromnom prieskume na otázku prečo dotácie mi najčastejšie opýtaní odpovedali, že preto, lebo vždy boli, každý ich dáva, potraviny sú preto lacnejšie, lebo vždy sme boli sebestační vo výrobe potravín a takí chceme aj zostať. A keď som sa na názor opýtala pána kolegu poslanca Šulaja po jeho vystúpení, aký je jeho názor o opodstatnenosti akejkoľvek dotácie, nepovedal svoj názor. Takisto v zmysle mojej malej ankety mi odpovedal, že dotácie do poľnohospodárstva má aj Európska únia, kam vstupujeme.

Dotácie sa vypestovali z rôznych ochranárskych a motivačných opatrení ako jasný, niekedy i legitímny protekcionizmus štátu voči malej skupine, ale vždy prikrytý primeranými zdôvodneniami. Ako jeden z historických príkladov by som vám chcela uviesť príklad z Bavorska, kde začiatkom 19. storočia bola dotovaná výroba cukru, pretože chcela vláda, aby občania kupovali cukor, ktorý vyrábali domáci sedliaci z cukrovej repy, pretože cukor dovezený z Ameriky a dorobený mozoľnatými rukami otrokov bol veľmi lacný.

Mám z odpovedí i z vystúpení niektorých kolegov poslancov pocit, že poľnohospodárska téma je obmedzovaná iba na otázku peňazí, a to sa netýka pána poslanca Maxona. Dajme im, koľko pýtajú, nech sú ticho. Veď kričať vedia nahlas. Tak nahlas ako vedia tvrdo makať.

Druhým extrémom je zase tiché šomranie o natiahnutých rukách, o čiernej diere, a neraz počuť na ich adresu dehonestujúce: "Hnojári". Nezabúdajme však povedané ústami klasika: "Od kráľa až po žobráka každý žije zo sedliaka". Jedno je celkom isté, že farmári za svoju produkciu nedostanú zaplatené za celú. Tvoria tovary nazývané verejné statky a externality, jednoducho povedané vedľajšie produkty a efekty, ktoré užívame všetci, ale ich neplatíme. Ak sa zhodneme, že toto je dôvod prečo dotácie áno, potom prichádza na rad odpoveď na otázku, akým spôsobom dotovať. Poľnohospodárske politiky môžu pôsobiť v dvoch rovinách. Ako sociálny nástroj na podporu príjmu, pretože sa všeobecne akceptuje, že farmári by mali byť chránení pred prudkými výkyvmi v príjmoch na základe skutočností, ktoré nemôžu sami ovplyvniť, ako je napríklad kalamitný výskyt škodcov alebo počasie, a po druhé, ako korektor porúch trhu, ktoré voľný trh nedokáže úplne riešiť sám. Napríklad to je ochrana životného prostredia alebo bezpečnosť potravín. Pri hľadaní odpovede sa zamerajme na pôsobenie dotácie na trhové prostredie. Ceny, za ktoré roľníci realizujú svoje výrobky, sú deformované, pretože do ich výšky sa premieta rôzna úroveň štátnej podpory v jednotlivých krajinách, nie skutočne vynaložené náklady, efektívnosť výroby a produktivita práce. Chudobné krajiny, ktoré nemôžu zo svojich rozpočtov uprednostniť podporu farmárov a potravinárov, realizujú výrobky drahšie a v medzinárodnej konkurencii neobstoja, dokonca neobstoja ani na domácich trhoch, pretože podporou exportu bohaté štáty tlačia ceny poľnohospodárskych a potravinárskych produktov ešte nižšie. Dotácie teda poškodzujú rovnosť vzťahov súťaží, deformujú ceny a zvyšujú daňové zaťaženie občanov. Ich škodlivosť sa premieta ďalej aj vo fakte, že dotovaním na množstvo výroby vznikajú nadbytky konkrétnych komodít, ktoré sú opäť dotované, a to exportnými dotáciami. Výsledkom sú duplicitné dotácie. Dotácie ako také majú svoj podiel aj na existencii korupcie. Až cynickým dôsledkom pôsobenia subvencie napríklad pre mňa bolo priznanie nemeckého farmára, s ktorým som rozprávala, a v ktorom sa priznal, že dopestovanú pšenicu používa na kúrenie, pretože je o polovicu lacnejšia ako vykurovací olej. Preto by bolo oveľa poctivejšie, aby producent dostal za kvalitný produkt zaplatené spotrebiteľom v cene, ktorá odzrkadľuje nákladové kalkulácie, aby medzi výrobcami prebiehala normálna zdravá súťaž a občania aby platili nižšie dane. A v konečnom dôsledku oni by svojou voľbou rozhodli, ktorý výrobok si kúpia, ktorý výrobok uspeje a ktorý výrobca je konkurencieschopný. Keď Európske spoločenstvá formulovali po druhej svetovej vojne svoju spoločnú poľnohospodársku politiku, vychádzali z cieľa, ktorým bolo jednoznačne dorobiť dostatok potravín pre Európanov. Tento cieľ bol dávno prekonaný, ale metódy, ktoré používa podporná politika voči farmárom v Európskej únii, tieto metódy sa menia veľmi opatrne a dôkazom toho je aj návrh spoločnej poľnohospodárskej politiky. Dôsledkom pomalých zmien je nadprodukcia vyvážená do tretích krajín za silných exportných dotácií. WTO i OECD vyvíjajú tlak na znižovanie podporných politík štátov, a to hlavne u najsilnejších hráčov. Už koncom 90. rokov minulého storočia sa začala hľadať odpoveď na otázku ako skombinovať plnenie často legitímnych cieľom vlád v oblasti poľnohospodárstva a súčasne v medzinárodnom obchode nespravodlivo nezaťažovať ostatné krajiny.

Poľnohospodárske politiky sa stali predmetom pravidiel v medzinárodnom obchode v roku 1994 v takzvanom Uruguajskom kole a záväzky členských krajín WTO sa rozdelili do troch kategórií. Po prvé, prístup na trh, kde namiesto netarifných dovozných prekážok boli zavedené zmluvné clá, teda tarify, a krajiny museli otvoriť svoje trhy. Napriek tomu rozdiel medzi priemernými tarifami u poľnohospodárskych komodít a priemyselných produktoch je veľmi veľký. Priemer u poľnohospodárskych komodít je 60 % a u priemyselných produktov 5 %.

Druhé - exportné dotácie. Použite exportných dotácií pre nepoľnohospodárske produkty bolo zakázané už v 40. rokoch minulého storočia. Napriek tomu v poľnohospodárstve existujú a najväčším poskytovateľom exportných dotácií v rámci OECD je práve Európska únia, ktorá ich udeľuje až 90 %. Odbúranie exportných dotácií by bolo prínosom pre všetky krajiny, nielen pre tie, ktoré ich poskytujú, ale aj pre rozvojové krajiny, ktoré v ich dôsledku strácajú. Napriek tomu je celosvetová podpora agrorezortu nadštandardná a dohoda o znižovaní podpôr zatiaľ nereálna. Ako viete, rokovania v Doha i v Cancune neboli v tomto smere úspešné. V týchto súvislostiach je potrebné kreovať domáce podporné politiky vedúce k reformám a k znižovaniu celkovej poľnohospodárskej podpory. Základnou myšlienkou pri tvorbe podpornej politiky by malo byť, aby podporovala farmára bez ovplyvňovania jeho rozhodnutia produkovať. Preto vítam rozhodnutie vlády Slovenskej republiky o zjednodušenom modeli vyplávania priamych platieb na plochu.

Aká bude spoločná poľnohospodárska politika v Európskej únii, ktorá patrí k najsilnejším hráčom vo svetovom poľnohospodárstve, už bude i záležitosťou Slovenska. Klub SDKÚ podporí pozmeňujúci návrh na navŕšenie dotácií na 52,5 %, ale tento kompromis je podmienený tým, že ministerstvo pôdohospodárstva bude dôsledne realizovať zmeny v domácej podpornej politike v zmysle požiadaviek WTO a OECD a bude sa za nich zasadzovať intenzívne aj v rámci Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.