Deviaty deň rokovania
20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
16. decembra 2003 o 9.19 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som otvoril deviaty rokovací deň 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcem vás na úvod informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali poslanci Jozef Brhel, Anton Danko, Rudolf Žiak, Renáta Zmajkovičová a Eduard Kolesár, na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Edit Bauer a Robert Kaliňák.
Ďalej vás chcem vás informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia, ktoré práve skončilo, o ďalšom priebehu a postupe rokovania 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Teraz by sme pokračovali rokovaním o ďalších návrhoch, ktoré boli zaradené na program 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako máte program rozdaný do lavíc, s tým, že o jednotlivých prerokovaných bodoch programu by sme hlasovali o 11.00 hodine. O 11.00 hodine po odhlasovaní prerokovaných bodov programu by sme pristúpili k opakovanej tajnej voľbe kandidátov Národnej rady na voľbu za sudcov kárneho senátu, ako aj kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Počas obedňajšej prestávky by overovatelia zrátali hlasy. O 14.00 hodine by sme pokračovali rokovaním na uzavretom zasadnutí Národnej rady bodom programu Programový plán rezortu ministerstva obrany na roky 2004 až 2009. Po prerokovaní tohto bodu programu a jeho odhlasovaní by sme pristúpili k hlasovaniu o druhom pilieri dôchodkovej reformy, nazvem to tak zjednodušene, a o vládnom návrhu zákona o psychotropných látkach a prípravkoch a omamných látkach.
Ďalej vás chcem informovať, že výsledkom rokovania poslaneckého grémia bol aj súhlas všetkých parlamentných politických strán, aby sme body programu 43 a 73 pôvodne pod týmto číslom zaradené na program 20. schôdze Národnej rady vzhľadom na nejednotnosť ešte stanovísk jednotlivých poslaneckých klubov a samotných poslancov odložili na januárovú schôdzu v roku 2004.
Panie poslankyne, páni poslanci, toľko k návrhu pokračovania rokovania 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďalej vás chcem informovať a zároveň aj požiadať, že dnes o 12.00 hodine bude vo vestibule Národnej rady Slovenskej republiky prezentácia knihy Slavomíra Micháleka a Natálie Krajčovičovej a autorského kolektívu pod názvom, pod titulom: Do pamäti národa. Osobnosti slovenských dejín prvej polovice 20. storočia. Prosil by som všetkých prítomných poslancov, aby sa, ak majú záujem, prezentácie tejto knihy dnes o 12.00 hodine zúčastnili.
Páni poslanci, toľko k programu rokovania 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Teraz pristúpime k rokovaniu o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatočným Protokolom medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými k Dohode medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej podpore a ochrane investícií z 22. októbra 1991 a výkladom k tejto Dohode,
ktorý prerokúvame ako tlač 450.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh uviedol a odôvodnil pán minister financií Ivan Mikloš. Pán minister, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatočným Protokolom medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými k Dohode medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej podpore a ochrane investícií.
Jednou z priorít prístupového procese Slovenskej republiky do Európskej únie je splnenie záväzku týkajúceho sa zosúladenia medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy Slovenskej republiky, dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií, ktorých gestorom je ministerstvo financií, s právom Európskej únie.
Táto zmluva bola identifikovaná Európskou komisiou ako najproblematickejšia dohoda. V nadväznosti na uvedené sa v priebehu roka 2002 - 2003 uskutočnili viaceré konzultácie medzi Európskou komisiou, Spojenými štátmi a kandidátskymi krajinami za prítomnosti členských krajín Európskej únie na vyjasnenie problémov týkajúcich sa nezlučiteľnosti bilaterálnych investičných dohôd s acquis communautaire.
Dohoda medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej podpore a ochrane investícií bola podpísaná 22. októbra 1991 vo Washingtone a nadobudla platnosť 19. decembra 1992. Európska komisia na svojom zasadnutí dňa 2. septembra 2003 schválila Memorandum o porozumení týkajúce sa bilaterálnej dohody s USA a protokoly s výkladom k bilaterálnym investičným dohodám s USA.
Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 16. septembra 2003 uznesením č. 883 vyslovila súhlas s Memorandom o porozumení.
Vzhľadom na to, že Dohoda medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej podpore a ochrane investícií je medzinárodná prezidentská zmluva všeobecnej hospodárskej povahy v zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a Dodatočný Protokol medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi o vzájomnej podpore a ochrane investícií modifikuje predmetnú dohodu, je potrebné v súlade so Zásadami vlády Slovenskej republiky pre oblasť medzinárodných zmlúv po podpise požiadať o vyslovenie súhlasu Národnú radu. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Hurbana, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Hurban, poslanec: Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a zahraničného výboru o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatočným Protokolom medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými k Dohode medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej podpore a ochrane investícií z 22. októbra 1991 a výkladom k tejto Dohode (tlač 450).
Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu.
Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatočným Protokolom a výkladom výboru pre financie, rozpočet a menu a zahraničnému výboru, ktoré predmetný návrh prerokovali.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas prijali výbor pre financie, rozpočet a menu a zahraničný výbor. Z uznesení výborov nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu teda odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s Dodatočným Protokolom medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými k Dohode medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej podpore a ochrane investícií z 22. októbra 1991 a výkladom k tejto Dohode vysloviť súhlas.
Táto správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 255 z 28. novembra 2003.
Výbor určil poslanca Jozefa Hurbana za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy žiaden poslanec. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem, pán spravodajca.
Pokračujeme prerokúvaním
správy o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 2003.
Správu vlády ste dostali ako tlač 469 a výsledky jej prerokovania vo výboroch máte ako tlač 469a.
Správu uvedie pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Prosím, pán minister, nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerokovaním tejto správy sa napĺňa ustanovenie zákona o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého vláda zodpovedá Národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a štvrťročne jej predkladá správu o plnení štátneho rozpočtu.
K 30. septembru rozpočtové príjmy dosiahli 163,4 mld. korún, čo predstavuje 69,4 % ročného rozpočtu. Aj keď v III. štvrťroku došlo k zrýchleniu tendencie v plnení príjmov, ich inkaso tak absolútne, ako aj relatívne zaostávalo za rozpočtovanými zámermi. Naďalej pretrvával podproporcionálny vývoj plnenia daňových príjmov, keď za 3 štvrťroky sa vyinkasovali necelé 2 tretiny rozpočtovanej sumy. Časový výpadok dane z pridanej hodnoty predstavoval asi 17,7 mld. korún a v porovnaní so stavom ku koncu polroka sa ďalej prehĺbil o asi 4 percentuálne body. Reálne možno predpokladať, že ku koncu roka sa jej rozpočtovaný výnos nenaplní. Výpadok dane z pridanej hodnoty a niektorých ďalších objemovo menej významných rozpočtových príjmov nevykompenzuje ani predpokladané prekročenie nedaňových rozpočtových príjmov, ktoré kvantifikujeme na úrovni asi 9,1 mld. korún. Riziko nenaplnenia ročného rozpočtu celkových príjmov teda predstavuje zhruba 8,2 mld. korún, čo je v porovnaní so značne pesimistickým odhadom na základe polročných údajov o plnení rozpočtu o 4 mld. korún menej.
Výdavky štátneho rozpočtu dosiahli k 30. septembru 201,1 mld. korún, čo predstavuje 69 % ročného rozpočtu. Aj čerpanie výdavkov bolo z časového hľadiska podproporcionálne, čo spôsobuje najmä nízke čerpanie prostriedkov vyčlenených na financovanie kapitálových potrieb len na 49,8 % ročného rozpočtu. V rámci bežných výdavkov, ktoré tvoria takmer 87 % celkových rozpočtovaných prostriedkov, sa do 30. septembra vyčerpalo 72 %.
Z plnenia príjmov a čerpania výdavkov vyplynul schodok rozpočtového hospodárenia k 30. septembru v sume 37,7 mld. korún, čo je 67,2 % jeho celoročne rozpočtovanej výšky. V záujme dodržania zákonom určeného schodku 56 mld. korún vláda na návrh ministerstva financií uznesením č. 1051 z 13. novembra schválila možnosť čiastočného zapojenia prostriedkov štátnych finančných aktív do príjmov rozpočtu v nadväznosti na skutočný vývoj rozpočtového hospodárenia v závere roka. Tým by sa čiastočne eliminoval výpadok príjmov, sme však pripravení reagovať aj vo výdavkovej časti rozpočtu, najmä pri čerpaní vyčlenených rezerv, resp. pri posudzovaní žiadostí o výnimky z časového použitia rozpočtových prostriedkov a prevádzaní nevyčerpaných prostriedkov na rozpočtové programy.
Podľa najaktuálnejších údajov o plnení rozpočtu, ktoré máme k dispozícii z operatívnych informácií poskytovaných Národnou bankou, k 15. decembru dosiahli rozpočtové príjmy 217,9 mld. korún, výdavky 267,4 mld. korún a schodok sa zvýšil na 49,5 mld. korún. V relatívnom vyjadrení z ročného rozpočtu to pri príjmoch predstavuje 92,6 %, pri výdavkoch 91,7 % a pri schodku 88,3 %.
Vzhľadom na to, že do konca roka ostáva už iba 9 pracovných dní, môžeme s väčšou presnosťou kvantifikovať očakávané výsledky celoročného rozpočtového hospodárenia. Na základe údajov, ktoré som uviedol, o plnení príjmov a výdavkov k včerajšiemu dňu, očakávame, že celkové príjmy štátneho rozpočtu by mali dosiahnuť asi 227,2 mld. korún a oproti celoročnému rozpočtu sa nesplnia o 8,2 mld. korún. Tento výpadok spôsobí predpokladané nenaplnenie daňových príjmov o asi 17,3 mld. korún, kým, naopak, nedaňové príjmy sa prekročia o 9,1 mld. korún. V oblasti výdavkov kvantifikujeme úsporu oproti rozpočtu o 7 mld. až 8 mld. korún, a to predovšetkým úsporou výdavkov v kapitolách Štátny dlh a Všeobecná pokladničná správa. Aj keď záver roka je z hľadiska plnenia príjmov, ale najmä realizácie výdavkov značne nadpriemerný, doterajšie výsledky rozpočtového hospodárenia nás oprávňujú na reálne hodnotenie v tom, že rozpočtový schodok 56 mld. korún sa dodrží.
Zároveň si dovolím odporúčať, aby Národná rada zobrala predloženú správu na vedomie a prijala uznesenie tak, ako je navrhnuté v správe. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán minister.
Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 464 z 18. novembra 2003 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 2003 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s termínom do 28. novembra 2003. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Závery rokovaní výborov. Správu prerokovali v určenom termíne všetky výbory, ktorým bola pridelená: výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 253 zo dňa 28. novembra, výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 134 zo dňa 2. decembra 2003 a napokon výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 247 zo dňa 21. novembra 2003.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vzal správu na vedomie, ktorá vykazuje príjmy, výdavky a schodok štátneho rozpočtu k danému dátumu tak v relatívnych, ako aj v absolútnych číslach.
Zároveň gestorský výbor schválil uznesením č. 264 z 2. decembra 2003 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Tento návrh uznesenia je súčasťou spoločnej správy, máte ho k dispozícii.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, skončil som, nech sa páči, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k tomuto bodu programu. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 448, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod č. 440.
Pán poslanec Opaterný, mám uvedeného ako predkladateľa pána poslanca Minárika a vás ako spravodajcu, čiže najskôr má slovo pán poslanec Minárik. Prosím ho, aby návrh zákona v parlamente uviedol.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne, v súlade so zákonom č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku skupina poslancov predložila tento návrh, ktorý máte pred sebou ako tlač 448.
Hlavným cieľom navrhovaného zákona je, v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov legislatívne upraviť zákon Národnej rady č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov tak, aby prevádzkovatelia mohli spracúvať osobné údaje bez preukázateľného súhlasu dotknutej osoby v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie uvedeného účelu, ak sa cestujúci nepreukáže pri kontrole platným cestovným lístkom a úhradu odmietne na mieste zaplatiť. Okrem toho návrh zákona upravuje výšku úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v mestskej a autobusovej doprave, na električkových, trolejbusových a špeciálnych dráhach s taxatívne určeného 100-násobku tak, že dopravcovi dáva možnosť v jeho prepravnom poriadku a tarife určiť úhradu nižšiu, najviac do 100 násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav.
Vážení páni kolegovia, kolegyne, chcem upozorniť, že o fúz sa mi nepodarilo tento návrh doručiť Národnej rade v stanovenom termíne, a preto ho prerokúvame v prvom čítaní až na decembrovej schôdzi, takže navrhovaná účinnosť k 1. 1. 2004 nebude môcť byť dodržaná a ja, samozrejme, v druhom čítaní tento nedostatok opravím.
Chcem ešte povedať, že minulý týždeň sa k tomuto návrhu vyjadrila vláda, ktorá dala súhlas, rovnako, ako máte priložené kladné stanovisko Železníc Slovenskej republiky a rozhodujúcich dopravcov, ktorí prepravujú vo verejnom záujme, združených v ich združení. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím pána spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pána poslanca Opaterného, aby informoval o výsledku rokovania o tomto návrhu vo výbore.
B. Opaterný, poslanec: Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 230 z 21. novembra 2003 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje hlavný dôvod predloženia návrhu novely zákona, dopad navrhovaných zmien na štátny rozpočet a zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva obsiahnuté v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, nepatrí medzi priority odporúčané Bielou knihou Komisie Európskych spoločenstiev.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. októbra 2003 č. 440 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Zároveň odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa nikto neprihlásil. Otváram možnosť hlásiť sa do všeobecnej rozpravy ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ústne do rozpravy.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.
Pokračujeme prvým čítaním o
návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Vlastimila Ondrejku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona máte ako tlač 462, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí pod číslom 461.
Nech sa páči, pán poslanec Jirko Malchárek, prosím, aby ste uviedli návrh zákona v snemovni.
J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť pár slov k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Predložením novely Obchodného zákonníka nás s kolegom pánom poslancom Vlastimilom Ondrejkom viedlo schválenie návrhu zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých predpisov, ktorý bol schválený na poslednej októbrovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
S účinnosťou od 1. januára 2004, keď nadobúda účinnosť zákona o obchodnom registri, sa významným spôsobom mení koncepcia obchodného registra. Zmena spočíva predovšetkým v zavedení nového postupu pri zapisovaní údajov, zmene údajov a výmaze zapísaných údajov z obchodného registra, tzv. registrácie. Podľa novej právnej úpravy registráciu údajov budú vykonávať vyšší súdni úradníci, pričom návrhy na zápis, zmenu alebo výmaz údajov z registra sa preskúmajú zásadne iba z formálneho hľadiska, teda predmetom preskúmania budú napr. úplnosť návrhu na zápis, resp. výmaz údajov z registra, súlad údajov uvedených návrhom s údajmi vyplývajúcimi z príloh a podobne. Preventívna materiálna kontrola zapísaných skutočností, t. j. kontrola súladu návrhu na zápis, resp. zmenu údajov so skutočným stavom, bude obmedzená na zápisy osobitného právneho významu, a to najmä na prvozápisy a zápisy z plynutia, zlúčenia, alebo rozdelenia obchodných spoločností. Registrácia by tak mala prispieť k zjednodušeniu a tiež k zrýchleniu zapisovania, resp. výmazu údajov z obchodného registra. Na druhej strane však v dôsledku zúženia preventívnej materiálnej kontroly zapisovaných údajov môže dôjsť k zapísaniu nepravdivých údajov, príp. údajov, ktoré sú v rozpore s platnými právnymi predpismi, čo môže mať za následok zníženie dôvery v pravdivosť údajov zapísaných v obchodnom registri a s tým spojené zníženie právnej istoty.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy Obchodného zákonníka je práve zachovanie dôvery v pravdivosť zápisov v obchodnom registri a zachovanie právnej istoty. Za týmto účelom sa zakotvuje povinnosť vyhotoviť notársku zápisnicu, po prvé, o rozhodnutiach valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 125 ods. 1 písm. a), c), d), e) a i), ide o rozhodnutia, na ktoré je potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých spoločníkov, rozhodne, a schválenie konaní urobených zakladateľmi spoločnosti pred vznikom, schválenie stanov a ich zmena, rozhodnutie o zmene spoločnosti a spoločenskej zmluvy, rozhodnutie o zvýšení, resp. znížení základného imania a rozhodnutie o zrušení spoločnosti, ako aj rozhodnutia o vymenovaní a odvolaní konateľov a členov dozornej rady podľa § 125 ods. 1 písm. f) a g) Obchodného zákonníka, po druhé, o rozhodnutiach valného zhromaždenia akciovej spoločnosti o voľbe a odvolaní členov predstavenstva a členov dozornej rady, ide o rozhodnutia valných zhromaždení spoločností s ručením obmedzeným a akciových spoločností o skutočnostiach, ktoré majú dosah a podstatný význam aj pre iné osoby, napr. pre potenciálnych účastníkov právnych vzťahov s týmito obchodnými spoločnosťami.
Notárske zápisnice o právnych úkonoch ako verejné listiny, ktoré osvedčujú dodržanie podmienok ustanovených právnym predpisom, predstavujú určitú garanciu pravdivosti spísaných skutočností, ako aj záruku súladu týchto skutočností s platnými právnymi predpismi. V tejto súvislosti spomeniem dôvodovú správu k návrhu zákona o obchodnom registri, v ktorej sa uvádza, že presná špecifikácia formy príloh, listín prikladaných k návrhu na zápis zostáva v prevažnej miere ponechaná na právnu úpravu Obchodného zákonníka a iných dotknutých právnych predpisov. Naviac, výhoda notárskych zápisníc spočíva aj v možnosti každého jednotlivca overiť si pravdivosť uvedených údajov v systéme on-line v Notárskom centrálnom registri listín, v ktorom sú povinne obsiahnuté notárske zápisnice spísané notárom.
Navrhovaná právna úprava by mala významným spôsobom prispieť k väčšej právnej istote v obchodnoprávnych vzťahoch.
Na margo prípadných námietok o zvýšení finančného zaťaženia podnikateľov v súvislosti s prijatím navrhovanej právnej úpravy by som chcel zdôrazniť, že návrh zákona bol v rámci prípravnej fázy prerokovaný so zástupcami Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Zástupcovia ministerstva tento návrh podporili a zároveň sme od nich dostali prísľub, že dôjde k zmene vo vyhláške ministerstva spravodlivosti o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov, v rámci ktorej by mala byť znížená sadzba notárskych poplatkov za spísanie notárskych zápisníc o relevantných právnych úkonoch. Podnikateľom by tak v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou nemali vzniknúť neúmerné alebo vôbec zvýšené finančné náklady.
Na záver. Predtým, než vás požiadam o podporu do druhého čítania, spomeniem, že už je existujúce aj známe súhlasné stanovisko vlády Slovenskej republiky aj súhlasné stanovisko podnikateľských zväzov, ktoré sú súčasťou podnikateľskej komisie pri Výbore Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ďakujem pekne za pozornosť.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej.
J. Laššáková, poslankyňa: Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Vlastimila Ondrejku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 462).
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 20. novembra 2003 ma určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Vlastimila Ondrejku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (tlač 462).
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtov obcí.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev. Z doložky vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení, krátkodobé priority Národného programu na prijatie acquis communautaire a medzinárodné priority odporúčané v príprave asociovaných krajín.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 461 zo 14. novembra 2003 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Otváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Hlásia sa pán poslanec Ivanko, pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec Ivanko, nech sa páči.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, cieľom poslaneckého návrhu zákona je reagovať na novú právnu úpravu obchodného registra a procesu registrácie údajov zakotvením povinnosti vyhotoviť notársku zápisnicu o určitých rozhodnutiach obchodných spoločností. Právo Európskych spoločenstiev a Európskej únie v Prvej obchodnej smernici 68/151/EHS v znení smernice 2003/58/ES neustanovuje, či je potrebné o úkonoch podľa § 127, resp. § 187 Obchodného zákonníka vyhotoviť notársku zápisnicu. V čl. 2 smernice je ustanovená iba povinnosť zverejňovať tieto údaje, pričom forma, v akej sú tieto dokumenty predložené, vnútroštátnemu registru nie je predpísaná. Je preto otázne, či predložený návrh prispeje k dosiahnutiu predkladateľmi v dôvodovej správe deklarovanej väčšej právnej istoty v obchodnoprávnych vzťahoch.
Nesúhlasím s tým, že vyhotovenie uvedených rozhodnutí obchodných spoločností vo forme notárskej zápisnice predstavuje záruku súladu týchto rozhodnutí s ustanoveniami Obchodného zákonníka pretože notár nemá povinnosť skúmať súlad a obsah týchto rozhodnutí so zákonom.
Predkladatelia taktiež poukazujú na výhodu, ktorá spočíva v možnosti overiť aj pravdivosť údajov v Notárskom centrálnom registri listín. V zmysle § 73k ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (skrátene Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov sú však zápisnice spísané notárom uložené do registra listín iba na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby. Naviac, § 73k nadobudne účinnosť až 1. januára 2005. Účinnosť predloženého návrhu sa navrhuje už 15. dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov. V prípade, že by nedošlo k novelizácii vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov, znamenalo by prijatie zákona i nadmerné finančné náklady pre podnikateľov v súvislosti s potrebou vyhotovovať notárske zápisnice.
Z uvedených dôvodov sa domnievam, že predložený návrh zákona nemôže dosiahnuť cieľ, na ktorý je zameraný. Za tým účelom by bolo potrebné okrem vyhlášky o odmenách a náhradách notárov novelizovať i Notársky poriadok.
Z dôvodov, ktoré som uviedol vo svojom vystúpení, navrhujem, v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Pán poslanec Abelovský, hlásite sa s faktickou poznámkou alebo procedurálnym návrhom? Pán poslanec, prosím, aby ste si zapli faktické poznámky. Ešte niekto má záujem prihlásiť sa s faktickou poznámkou? Nie. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Abelovský, nech sa páči.
M. Abelovský, poslanec: Myslím, že v podstate predkladatelia vychádzajú z nešpecifikovanej obavy niektorých podnikateľov, ktorí majú obavu z toho, že ak by obligatórne nebola zavedená povinnosť predkladať takéto skutočnosti formou notárskej zápisnice, že sú ohrozené ich zámery, príp. nejaké obštrukcie proti ich teda prijatým rozhodnutiam na valných zhromaždeniach a podobne. Ja si myslím, že netreba takúto povinnosť obligatórne zavádzať u všetkých podnikateľov, pretože tým, ktorí také obavy majú, nič nebráni, aby si fakultatívne dali takéto rozhodujúce právne skutočnosti nejakým spôsobom opísať alebo spísať formou notárskej zápisnice. Takže...
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: Prosím ešte, ešte minútu pán poslanec Abelovský má, ale treba sa hlásiť do faktických poznámok.
M. Abelovský, poslanec: Ja myslím si, že netreba trestať všetkých účastníkov tým, že obligatórne zavedieme takúto povinnosť pre všetkých, naviac, tým, že sme prakticky pred dvomi týždňami novelizovali významným spôsobom zákon o obchodnom registri. Ďakujem.
Z. Martináková, podpredsedníčka NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Laššáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Ja skutočne nadviažem na svojich kolegov, ktorí tu uviedli skutočnosti a závažné skutočnosti na to, aby sme ďalej nepokračovali v rokovaní, avšak chcem mať k predloženej poslaneckej novele ešte niekoľko poznámok.
Predložený poslanecký návrh považujem za nesystémový, ktorý nemôže v praxi splniť očakávania predkladateľov, a to dosiahnutie väčšej právnej istoty a dôvery v pravdivosť a aktuálnosť zápisov v obchodnom registri.
Chcem poukázať tiež na to, že sme len pred mesiacom schválili zákon o obchodnom registri a novelu Obchodného zákonníka, v ktorom hlavným dôvodom tejto novely bolo, aby sa skutočne zrýchlilo konanie súvisiace s obchodným registrom a určitým spôsobom sa sformalizoval. Pokiaľ by sme uvedenú právnu normu prijali, tak po nadobudnutí účinnosti by spoločnosti s ručením obmedzeným museli byť v prípadoch, keď valné zhromaždenie rozhoduje podľa § 121 ods. 1 písm. a), dovolím si citovať, pretože sú to skoro všetky skutočnosti, ktoré by museli byť spísané formou notárskej zápisnice, teda uznesenia, o schválení konaní urobených zakladateľom pred vznikom spoločnosti, o schvaľovaní stanov a ich zmien, o rozhodovaní o zmene spoločenskej zmluvy, o rozhodovaní o zvýšení a znížení základného imania a o nepeňažnom vklade, o vymenovaní a odvolaní konateľov, o vymenovaní a odvolaní členov dozornej rady, o rozhodovaní o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy spoločnosti, ak to spoločenská zmluva nepripúšťa. To znamená, že ide skoro o všetky prípady, ktoré sa bežne v malých spoločnostiach, ale aj vo veľkých spoločnostiach vyskytujú. A tu chcem poukázať na to, že predkladatelia podľa svojho návrhu hovoria len o tom, že takéto uznesenie valného zhromaždenia by malo byť vyhotovené vo forme notárskej zápisnice, a nie vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone. Sú to dve veci. Vieme, čo je notárska zápisnica obyčajná, kde sa len v notárskej zápisnici osvedčí to, čo vlastne na tom valnom zhromaždení bolo, a notárska zápisnica o právnom úkone, to je notárska zápisnica, v ktorej ten notár vlastne garantuje a je vlastne zodpovedný, že ten úkon je v súlade so zákonom.
Ja skutočne nevidím vôbec dôvod na prijatie takejto právnej úpravy. A chcela by som povedať, že Obchodný zákonník je príliš vážny obchodný kódex na to, aby sa len tak nesystémovo a čiastkovo novelizoval zvlášť, keď mám informáciu o tom, že sa pripravuje novela Obchodného zákonníka v priebehu budúceho roku.
Ako to už bolo povedané, takéto sprísnenie požiadaviek vôbec nevyžaduje ani Európska únia.
Nič nebráni tomu, pokiaľ si spoločníci v spoločnostiach navzájom nedôverujú, pretože toto celé, táto úprava smeruje k tomu, aby v rámci zmluvnej voľnosti si v spoločenských zmluvách upravili, že v týchto prípadoch, o ktorých sme hovorili a ktoré sú tu, bude sa vyžadovať forma notárskej zápisnice. Ale skutočne zo zákona nenúťme všetkých podnikateľov, aby museli stáť u notárov, aby museli spisovať notárske zápisnice a platiť viac nákladov. Keď si porovnáme, že je v súčasnosti asi 250 notárov a niekoľko desaťtisíc podnikateľských subjektov, tak nie je možné pri tých zmenách, ktoré v spoločnosti prirodzene sa robia a prirodzene existujú, aby sa mohli včas a rýchlo dostať k tomu, aby mohli tie zmeny navzájom uskutočňovať. Skutočne to vidím, pokiaľ by sme túto novelu prijali, ako brzdu a vidím to ako zbytočné ukladanie viac povinností, ktoré nevyžaduje od nás ani Európska únia a ktoré si môžu podnikatelia vo svojich spoločenských zmluvách upraviť.
Preto sa pripájam k návrhu poslanca Ivanka a budem hlasovať za to, aby sme v prerokovaní tejto novely nepokračovali.
Ešte na margo vyjadrenia vlády, ktoré sme obdržali do poslaneckých lavíc. Som veľmi prekvapená takýmto stanoviskom vlády, pretože takýto návrh bol predložený poslancami už v rámci prerokovania zákona o obchodnom registri a vtedy tento návrh podporený nebol. Neviem, čo viedlo vládu k tomu, aby takýto súhlas dala, ale predpokladám, že si zrejme asi nedomyslela všetky dôsledky, ktoré z toho vyplynú. A ja osobne toto považujem za brzdu vôbec ďalšieho podnikania a, ako som už spomenula, preto návrh nepodporím. Ďakujem pekne. (Potlesk.)