B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Hurbanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v tlači 467. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada pridelila návrh zákona výborom pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre pôdohospodárstvo, ktoré návrh zákona prerokovali v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:

1. Odporúčanie návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi prijali výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výbor pre pôdohospodárstvo.

2. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Z uznesení jednotlivých výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte všetci uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 61.

Gestorský výbor na základe stanovísk uvedených výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru 19. januára 2004 a výbor určil poslanca Jozefa Hurbana za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď pre ukončení rozpravy k nemu.

Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne prihlásili dvaja páni poslanci. Ako prvý pán poslanec Hurban, ktorý je, samozrejme, aj spravodajcom a potom pán poslanec Maxon.

Takže, pán poslanec Hurban, nech sa páči, máte slovo.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne a kolegovia, pristúpim hneď k pozmeňujúcemu návrhu k vládnemu návrhu zákona č. 467 o spotrebnej dani z liehu. Pôjdem podľa jednotlivých bodov.

1. Za § 7 ods. 2 písm. j) sa vkladá nové písm. k), ktoré bude znieť takto: "k) v pozastavení dane, ktoré boli predané v daňovom sklade osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len "zahraničný zástupca")".

2. Za § 7 ods. 2 sa vkladajú nové odseky 3 až 11, ktoré budú znieť takto:

"(3) Na účely tohto zákona zahraničným zástupcom je

a) diplomatická misia a konzulárny úrad so sídlom na území Slovenskej republiky s výnimkou konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,

b) medzinárodná organizácia a jej oblastná úradovňa (ďalej len "medzinárodná organizácia") so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je zriadená podľa medzinárodnej zmluvy,

c) diplomatický zástupca misie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

d) konzulárny úradník, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, s výnimkou honorárneho konzulárneho úradníka,

e) člen administratívneho personálu a technického personálu misie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

f) konzulárny zamestnanec, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, s výnimkou zamestnanca konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulom,

g) úradník medzinárodnej organizácie, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je trvale pridelený na výkon úradných funkcií v Slovenskej republike.

(4) Predaj liehu bez dane sa umožní zahraničným zástupcom tých štátov, ktoré vracajú daň alebo poskytujú obdobné zvýhodnenie občanom Slovenskej republiky, ak požívajú výsady a imunity podľa medzinárodnej zmluvy (ďalej len "slovenský zástupca"), a to v rozsahu podľa odsekov 5 až 10.

(5) Ak iný štát nevracia daň alebo neposkytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom v rozsahu poskytovanom Slovenskou republikou, umožní sa zahraničným zástupcom tohto štátu predaj liehu podľa § 7 ods. 2 písm. k) alebo obdobné zvýhodnenie najviac v rozsahu, v akom tento štát vracia daň alebo poskytuje obdobné zvýhodnenie slovenským zástupcom. Vzájomnosť sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie a ich úradníkov.

(6) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. a) sa umožní nakúpiť lieh bez dane najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene liehu do výšky 200 000 Sk za kalendárny rok.

(7) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. b) sa umožní nakúpiť lieh bez dane najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene liehu do výšky 100 000 Sk za kalendárny rok.

(8) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. c) až f), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa umožní nakúpiť lieh bez dane určený na osobnú spotrebu najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene liehu za kalendárny rok do výšky pre

a) šéfa misie 20 000 Sk,

b) vedúceho konzulárneho úradu 20 000 Sk,

c) člena diplomatického personálu 15 000 Sk,

d) člena administratívneho a technického personálu 10 000 Sk.

(9) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. c) až f), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, sa umožní nakúpiť lieh bez dane určený na osobnú spotrebu najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene liehu do výšky pre

a) šéfa misie 10 000 Sk,

b) vedúceho konzulárneho úradu 10 000 Sk,

c) člena diplomatického personálu 7 000 Sk,

d) člena administratívneho a technického personálu 5 000 Sk.

(10) Zahraničnému zástupcovi uvedenému v ods. 3 písm. g) sa umožní nakúpiť lieh bez dane určený na osobnú spotrebu najviac v množstve, pri ktorom by inak daň bola zaplatená v cene liehu do výšky 10 000 Sk za kalendárny rok.

(11) Colný úrad určí podmienky predaja liehu podľa § 7 ods. 2 písm. k)."

3. V § 10 ods. 34 písm. f) bude znieť takto: "f) určené na predaj za cenu bez dane v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov fyzickým osobám pri ich bezprostrednom výstupe z daňového územia do tretích štátov alebo pri výstupe z daňového územia do tretích štátov s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takomto medzipristátí zamedzené opusteniu tranzitného priestoru,".

4. Za § 10 ods. 34 písm. f) sa vkladá nové písm. g), ktoré bude znieť takto: "g) určený na predaj za cenu s daňou v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov fyzickým osobám v ich bezprostrednom výstupe z daňového územia do iných členských štátov.".

5. Za § 10 ods. 34 písm. g) sa vkladá nové písm. h), ktoré bude znieť takto: "h) určený na predaj za cenu bez dane osobám iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv.".

6. § 16 sa vypúšťa, doterajšie § 17 až 52 sa označujú ako § 16 až 51.

7. Za § 21 ods. 3 sa vkladajú nové ods. 4 a 5, ktoré budú znieť takto:

"(4) Skladom liehu je aj priestorovo ohraničené miesto nachádzajúce sa v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov, v ktorom sa predáva lieh fyzickým osobám pri ich bezprostrednom výstupe z daňového územia do iných členských štátov.

(5) Skladom liehu je aj priestorovo ohraničené miesto nachádzajúce sa na daňovom území, v ktorom sa v rámci podnikania predáva lieh výhradne zahraničným zástupcom."

Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 6 až 10.

8. § 36 ods. 1 bude znieť takto: "Od dane je oslobodený lieh predávaný v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov a na palubách lietadiel výlučne fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia, prípadne opustia s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takomto medzipristátí zamedzené opustenie tranzitného priestoru územie spoločenstva. Lieh oslobodený od dane smie byť predaný týmto osobám až po overení, že ich cieľové letisko alebo cieľový prístav je v treťom štáte. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje takýto predaj, je povinná zabezpečiť, aby na predajnom doklade bolo vyznačené meno a priezvisko fyzickej osoby, číslo letu alebo plavby, cieľové letisko alebo prístav kupujúceho, obchodný názov a cena liehu, prípadne ostatných tovarov podliehajúcich spotrebnej dani podľa osobitného predpisu."

9. § 36 ods. 7 bude znieť takto: "Colný úrad v povolení na prevádzkovanie tranzitného daňového skladu uvedie podmienky na prevádzkovanie takéhoto skladu."

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon. Nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. (tlač 467).

Prosím teda, aby o tomto mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý pozostáva z dvoch bodov, sa hlasovalo spoločne.

1. K § 23 ods. 10 písm. c). Na koniec ustanovenia vložiť slová "alebo poisťovňu, ak je daň zabezpečená poistnou zmluvou,".

2. K § 24 ods. 5 vložiť nové písm. c), ktoré znie: "c) poistenie zábezpeky poisťovňou. Poistenie colný úrad neprijme, ak poistná zmluva obsahuje výhrady a výluky.".

Dámy a páni, v súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom platia tie argumenty, ktoré som hovoril aj pri ostatných návrhoch zákonov súvisiacich so spotrebnými daňami. Len by som teda ešte raz chcel zdôrazniť, že počas obedňajšej prestávky sme si ešte prešli možnosť technickej aplikácie tohto môjho návrhu a ešte raz by som chcel zdôrazniť, že či už zo strany správcu dane, či už zo strany poisťovní a predovšetkým zo strany podnikateľov v tejto oblasti nie sú žiadne technickolegislatívne prekážky, aby toto ustanovenie mohlo byť uplatnené. Objektívne priznávam, že dnes v tejto chvíli je jedna jediná prekážka, že by platili rozdielne režimy pri rozdielnych typoch spotrebných daní.

Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa ešte vo svojom vystúpení vyjadril k tlači 467a, t. j. spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Pán spravodajca, chcel by som vás požiadať, aby body č. 2, 5, 13, 16, 22, 29, 42, 51, 57 boli vyňaté na osobitné hlasovanie. A rovnako prosím, aby na osobitné hlasovanie boli vyňaté body 20 a 21. Ja som teda tie body nevymenoval v poradí a pri zdôvodnení, prečo teda požadujem, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie, bude zrejmé, ale podľa rokovacieho poriadku platí pravidlo, že všetky tieto body žiadam, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie.

Dámy a páni, napriek tomu, že nás je tu tak málo, dovoľte mi, aby som zdôvodnil tie argumenty, prečo žiadam o osobitné hlasovanie k bodom spoločnej správy. Predovšetkým by som chcel zdôrazniť, že výbor pre pôdohospodárstvo sa venoval tejto problematike nielen z pohľadu správcu dane, ale venoval sa tejto problematike aj z hľadiska účastníkov, to znamená povinných osôb a platiteľov spotrebnej dane, a venoval sa aj problematike producentov suroviny, ktorá sa používa na Slovensku na výrobu liehu a liehovín.

Dámy a páni, výbor pre financie, rozpočet a menu neodporučil schváliť ten pozmeňujúci návrh pod bodom č. 2, kde ide o vymedzenie pojmu osoby, ktorá môže realizovať pálenie v pestovateľskej pálenici. To vymedzenie v súlade s týmto návrhom je špecifikované vo vyhláške ministerstva pôdohospodárstva č. 78 z 18. februára 1997 o prevádzkovaní liehovarníckeho závodu. Už tá aplikačná prax ukázala, že toto znenie, ktoré my predkladáme, je potrebné špecifikovať tak, ako je v tomto návrhu, a nie ako je vo vládnej predlohe, pretože to ustanovenie, ktoré je vo vládnej predlohe, vyvoláva nerovnosť medzi občanmi Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia totižto páliť kvas alebo vyrábať lieh z ovocia môže len ten, kto preukáže vlastníctvo k nehnuteľnostiam, kde je napr. sad. Je úplne bežné, že občan Slovenskej republiky si môže kúpiť ovocie, a dokonca si myslím, že dnes je úplne bežné, že niektorí sezónni robotníci pracujú za tzv. naturálnu mzdu, ktorá, samozrejme, je riadnym spôsobom zdanená a forma naturálnej mzdy môže byť aj ovocie. Podľa ustanovenia, ktoré je navrhované vo vládnom návrhu zákona, takýto vlastník ovocia na výrobu liehu sa jednoducho nemôže uchádzať o to, aby v pestovateľskej pálenici mohol toto ovocie spracovať, pretože pokiaľ by prevádzkovateľ mal dodržať to príslušné ustanovenie vládneho návrhu zákona, tak mu takúto službu musí odmietnuť, čo my nepovažujeme absolútne za správne.

Rovnako som požiadal o vyňatie na osobitné hlasovanie bod 5 spoločnej správy. On v podstate nadväzuje už na to, čo som uviedol. A pokiaľ ten § 6 by bol doplnený "a jeho domácnosť", tak ten návrh by umožňoval pálenie ovocia nielen pestovateľovi a jeho domácnosti, ale každému občanovi Slovenskej republiky tak, ako si myslím, že by to malo byť v každom prípade správne.

Rovnako som požiadal na osobitné hlasovanie bod 13 spoločnej správy. Dámy a páni, v tom ustanovení, ktoré je vo vládnom návrhu zákona a ktoré v spoločnej správe je navrhované tak, aby § 10 ods. 32 sa vypustil a doterajšie písm. b) a c) sa označili ako a) a b). Dámy a páni, o čo ide v tomto ustanovení, to podľa nášho názoru vládny návrh zákona nevystihuje objektívne. Tu jednoducho ide o to, že pokiaľ povinná osoba alebo povinný výrobca, ten, samozrejme, ktorý má všetky náležité povolenia na výrobu a spracovanie, predovšetkým výrobu liehu, pokiaľ odmietne prevziať tie povinné kolky, tak automaticky zo zákona je možné voči nemu uplatniť finančnú pokutu. No považujeme to za nenáležité ustanovenie. Medzi výrobcom kolkov a odberateľom existuje normálny obchodný vzťah podľa Obchodného zákonníka. Ten odberateľ môže mať iks dôvodov na to, aby tieto kolky neodobral, môže to byť jeho kvalita, môžu to byť rôzne iné dôvody. My sme presvedčení, že tento problém musí riešiť a má riešiť a dokonca aj rieši Obchodný zákonník a vystavovať toho, kto z objektívnych dôvodov odmietne odobrať tieto kolky, už finančnému postihu, nepovažujeme za správne. A som presvedčený, že z hľadiska správcu dane sa, pán minister, na tom probléme nič nemení, pretože nikto nemôže predávať lieh a liehoviny bez kolkov. Ale zaviazať toho odberateľa kolkov na povinnosť pod finančnou sankciou, že keď tieto kolky neodoberie, považujeme za nesprávne.

Nechcem teda zdržovať možno tými širšími problémami, ktoré s kolkami súvisia. Podľa mojich informácií ešte stále tie kolky vyrába štátna akciová spoločnosť a predpokladám, že dnes už je tam teda absolútny poriadok, ale v istých obdobiach na túto štátnu akciovú spoločnosť mali vplyv rôzne skupiny a práve odtiaľto, z tejto tlačiarne, alebo boli podozrenia, že z tejto tlačiarne vychádzali, vystupovali falošné kolkové známky. Ja som presvedčený, že dnes už ten problém máme za sebou aj preto, že teda tento režim už pracuje dlhšie. Ale ešte raz opakujem, nepovažujeme za správne, aby ten odberateľ bol vystavený zo zákona možnej finančnej sankcii, keď ho jednoducho nútime do obchodného vzťahu, ktorý môže byť preňho nevýhodný.

Rovnako, dámy a páni, som poprosil o vyňatie bodu 16 spoločnej správy, pretože gestorský výbor neodporúča tento bod 16 schváliť. Veľmi stručne, dámy a páni, napriek tomu, že ide o taký vážnejší zásah do predloženého vládneho návrhu zákona, len z hľadiska časového posunu, tak by som chcel povedať, že tento vládny návrh zákona má kľúčovú ambíciu, aby sme aproximovali právo Slovenskej republiky s krajinami Európskej únie. A chcel by som zdôrazniť, že pokiaľ by bolo schválené také znenie, ako je navrhnuté v bode 16 spoločnej správy, tak sme v harmónii s krajinami Európskej únie a celkom identické znenie, takéto identické znenie toho príslušného paragrafu je napríklad v rakúskom práve a v legislatíve Českej republiky. Takže, dámy a páni, aj tento bod 16 spoločnej správy prosím na osobitné hlasovanie, pričom, samozrejme, prosím o jeho podporu.

Rovnako na osobitné hlasovanie som navrhol bod 22. Tento bod 22, on opäť podľa môjho názoru v žiadnom prípade nespôsobí žiadne problémy správcovi dane, ale významným spôsobom uľahčí prevádzkovateľom, predovšetkým pestovateľských páleníc, život, pretože sa tu stanovuje obdobie. Ten náš návrh znie, začatie výrobného obdobia a predpokladané ukončenie výrobného obdobia pamätá povinnosť oznamovania najneskôr 15 dní vopred. Takéto znenie vlastne zabezpečuje, aby v prípade prebytku alebo veľkého množstva toho ovocia, ktoré je pripravované na pestovateľské pálenie, mohlo byť spracované prakticky počas celého roku, samozrejme, za predpokladu, že ten prevádzkovateľ splní všetky ostatné ustanovenia návrhu tak, ako ich požaduje, a tak, ako ich požaduje správca dane.

Dámy a páni, čo sa týka bodu 29 spoločnej správy, kde opäť teda gestorský výbor neodporučil schváliť, tak tam navrhujeme, aby ten pôvodný bod znel trošku inak, aby prevádzkovateľ pestovateľskej pálenice mal povinnosť predložiť správcovi dane technologický opis postupu výroby, ale to sa netýka len tých drobných pestovateľských páleníc, ale to sa týka aj veľkých výrobcov liehu.

Pán minister, vy v zákone navrhujete, že v tom technologickom popise výrobku je potrebné uviesť všetky spracúvané suroviny pri výrobe liehu a liehovín. Neviem teda, či máme všetci predstavu, aké to môže byť obrovské množstvo rôznych aróm a trstí, ktoré sa aj počas technologického procesu veľmi často mení a svojím spôsobom je to aj istá ochranná známka a výrobné tajomstvo, aké arómy a aké trste a, prirodzene, v akom množstve sa v tom výrobku vyskytujú. A okrem toho, že je to obrovské množstvo, tak si to vyžaduje naozaj ďalšiu administratívnu kapacitu, ktorá by permanentne nahlasovala v prípade zmeny technologického postupu v tom zmysle, že sa niektorá aróma vymieňa za inú. Ak by však takéto znenie malo akýkoľvek význam pre správcu dane, no tak by sme voči nemu nenamietali. Ale pre správcu dane tieto informácie sú absolútne irelevantné, že aké arómy, aké trste ten výrobok alebo tá liehovina obsahuje. Sme za to, že sa zbytočne zvyšuje administratívna náročnosť toho celého procesu a z hľadiska výsledku tento údaj predovšetkým pre správcu dane nie je nijako dôležitý a vôbec nie je podstatný z hľadiska vyrubenia daňovej povinnosti.

Rovnako som teda navrhol na vyňatie bod 42 a prosím, aby sme hlasovali za to znenie, ktoré je tam. Dámy a páni, tam sa navrhuje v § 47 ods. 7 vypustiť znenie pod písm. a). Objektívne treba priznať, že ide o zmiernenie tvrdosti zákona. Tam je možnosť od správcu dane uložiť okamžite, bez možno akýchkoľvek vážnejších diskusií a bez toho, aby prevádzkovateľ mohol zásadnejším spôsobom zdokumentovať to, čo správca dane namieta a na základe čoho vyrubuje tú pokutu - a tá pokuta je 10 000 korún. A nepovažujeme to z hľadiska správy tejto dane za dôležité vzhľadom na tie ostatné ustanovenia zákona, kde správca dane má niekoľkonásobnú garanciu, že ten prevádzkovateľ tú daň zaplatiť musí a že musí prevádzkovať ten liehovar alebo pestovateľskú pálenicu v súlade s týmto zákonom.

Rovnako, dámy a páni, som navrhol vypustiť bod 57, pardon, teda vyňať bod 57 na osobitné hlasovanie. A ten bod 57, tam náš výbor - a na základe toho sa to dostalo do spoločnej správy - v článku 2 navrhuje vypustiť body 4 až 6 a potom bod 5 by sa označil ako bod 4 a body 7 až 14 ako body 5 až 12.

Dámy a páni, o čo tu ide? Myslím si, že tu, žiaľ, spracovateľ a predkladateľ, vláda Slovenskej republiky, neviem, z akých dôvodov, ja som nebol v tom legislatívnom procese, ale nenašli pochopenie predovšetkým s tými, ktorí prevádzkujú pestovateľské pálenice. My v každom prípade sme vo výbore rešpektovali fakt, že okrem toho, že tento zákon má ambíciu aproximovať právny poriadok Slovenskej republiky s poriadkom Európskej únie, tak tento zákon má tú ambíciu - a je to z neho cítiť - aj významným spôsobom eliminovať daňové nedoplatky v oblasti spotrebných daní z liehu. A túto ambíciu nikto nespochybňuje a som presvedčený, že všetci to bez zvyšku podporíme.

Len z filozofie a koncepcie tohto zákona nejako vychádza, že tie najväčšie daňové úniky na spotrebnej dani z liehu sú u prevádzkovateľov pestovateľských páleníc. Dámy a páni, vôbec to tak nie je. Pestovateľské pálenice sú doplnkovým nástrojom na to, a už som to teda v tých svojich niektorých vysvetleniach uviedol, aby sa spracúvali prebytky ovocia, na to, aby sme významným spôsobom eliminovali tých, ktorí pália načierno v zariadeniach, ktoré, samozrejme, nezodpovedajú ani tým základným zdravotným podmienkam na výrobu liehu. No a, samozrejme, tie pestovateľské pálenice, pokiaľ by boli rešpektované tie moje pripomienky, ktoré sú v spoločnej správe, a snemovňa aby hlasovala tak, ako som odporúčal, alebo ako odporúčal výbor pre pôdohospodárstvo, tak by sme umožnili vlastne rovnosť všetkých občanov, aby všetci občania mohli páliť.

Ale aby som teda povedal, že o čo ide. Dámy a páni, podľa tohto vládneho návrhu zákona aj prevádzkovateľ pestovateľskej pálenice by mal zložiť 20-miliónovú, alebo mal by, pardon, preukázať, že má 20-miliónové imanie. Veď je to absolútne nemožné! Tie pestovateľské pálenice, ja vám to možno budem na konkrétnom prípade ilustrovať, je veľmi známa bošácka pálenica. Známa teda svojím produktom, známa tým, že existuje tam aj boj o ochrannú známku, že kto môže pod výrobnou značkou bošácka pálenica vlastne vyrábať Bošácku slivovicu. Chcem jednoducho povedať, že je to známa pálenica nielen na Slovensku, ale predovšetkým u zahraničných Slovákov. Ani táto pálenica v žiadnom prípade nemôže splniť to ustanovenie, aby sa preukázala 20-miliónovým imaním.

Vážené dámy a páni, dnes má štát toľko nástrojov na to, aby si mohol zaviazať toho, kto je povinný platiť spotrebnú daň z liehu, že toto ustanovenie my považujeme za nie nadbytočné, ale pre podnikateľské subjekty pôsobiace v tejto správe za jednoznačne likvidačné.

Takže, dámy a páni, všetky vlastne tie moje pripomienky, ktoré boli, sa podľa môjho názoru v žiadnom prípade negatívne nedotknú správcu dane z toho pohľadu, že by sa zhoršila jeho situácia z hľadiska možného vymáhania daňových nedoplatkov. Ale osobitne by som chcel, dámy a páni, upozorniť na to, že rozhodujúca časť tých vecí, o ktorých priazeň pri hlasovaní som sa uchádzal, sa týkajú predovšetkým pestovateľských páleníc a predovšetkým takého režimu, ktorý by im umožnil riadnym spôsobom v tejto oblasti podnikať.

Chcel by som ešte zdôrazniť, že by sme rešpektovali ten režim, ktorý navrhuje výbor pre pôdohospodárstvo, tak majú šance tí, ktorí prevádzkujú pestovateľské pálenice, prežiť, ak to tak nebude, dámy a páni, tak tých lavórových páleníc na rôznych kopaniciach bude o desiatky viac. Okrem toho, že významným spôsobom poškodzujú zdravie tých, ktorí to konzumujú, tak štátna kasa z toho nezíska ani korunu.

Takže ja v tejto chvíli vôbec nemám ambíciu, že by som vládnemu návrhu zákona alebo spracovateľom z ministerstva pôdohospodárstva vytýkal nejaký priamy záujem na likvidácii tých, ktorí prevádzkujú pestovateľské pálenice, ale naozaj by som vás so všetkou vážnosťou chcel poprosiť, aj napriek tomu, že to prezentujem ako opozičný politik, rešpektujme, prosím, tie návrhy, ktoré predložil výbor pre pôdohospodárstvo, a umožnime správcovi dane objektívny režim, ale umožnime aj tým, ktorí v tejto oblasti podnikajú, aby ekonomicky prežili. Ja vám vopred za vašu podporu v tejto oblasti veľmi pekne ďakujem.

Na osobitné hlasovanie som ešte vyňal body 20 a 21, ale tie už nebudem komentovať. Tie body 20 a 21, tie sú viac-menej s otáznikom aj po dohode s viacerými kolegami z výboru. Ale na tých bodoch, prosím na ich schválení tak, ako sú v spoločnej správe, ešte raz opakujem, 2, 5, 13, 16, 22, 29, 42, 51 a 57, naozaj trvám.

Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa chcem pripojiť k názoru pána poslanca Maxona, nie za to, že je to môj klubový kolega, ale z hľadiska princípu zabezpečovania vymožiteľnosti dane. Ak si správca dane myslí, že vymožiteľnosť dane je lepšia alebo je nejaká priama úmera s určitou základnou finančnou sumou, tak je to skutočne zlá cesta na zefektívnenie vymožiteľnosti dane. Tak zrejme niekto, kto pracuje na projekte, nemá akosi určité kategórie domyslené.

Tiež si myslím, že pestovateľské pálenice, pokiaľ sa im vytvoria predpoklady ďalšej existencie, majú byť. Z principiálneho hľadiska ide tu totiž o likvidovanie malých alebo stredných podnikateľov, hoci predtým sme im dali priestor. Kde je tu garancia alebo aký názor bude o Slovenskej republike, keď sa bude vidieť, že malí podnikatelia, strední podnikatelia, ktorí na základe platného práva v súlade s ním podnikajú, naraz prijmeme likvidačné ustanovenia? To nemôže byť motiváciou pre podnikanie v Slovenskej republike!

Pán minister, krútite hlavou, ale treba vnímať veci tak, ako to vnímajú aj ľudia, ktorí sa musia správať podľa zákonov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Keďže pán poslanec bol posledný, ktorý sa písomne prihlásil, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Ako jediný pán poslanec Jaduš. Nech sa páči, máte slovo. A končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu.

Nech sa páči.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil spoločný pozmeňujúci návrh môj a pána poslanca Petra Biroša, ktorý sa dotýka vládneho zákona o spotrebnej dani z liehu a zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003.

Náš pozmeňujúci návrh sa dotýka v rovnakej dikcii, v rovnakom znení § 11 ods. 4 písm. d) a § 23 ods. 1 písm. d), kde žiadame doplniť za text toto znenie: "To sa nevzťahuje na spoločnosť, na ktorú bol vyhlásený konkurz, a spoločnosť odovzdala správcovi konkurznej podstaty hnuteľný a nehnuteľný majetok v hodnote, ktorá dostatočne primerane pokrývala hodnotu záväzkov voči colnému a daňovému úradu, tiež ak pohľadávka daňového a colného úradu bola v konkurznom konaní riadne prihlásená a prijatá správcom konkurznej podstaty a jej prijatie bolo potvrdené príslušným krajským súdom."

Vážené kolegyne, kolegovia, tento pozmeňujúci návrh sa týka konkrétne v § 11 Užívateľský podnik žiadosti o vydanie odberného poukazu a podmienok, ktoré musí žiadateľ tohto odberného poukazu spĺňať, a zároveň aj § 23, ktorý sa dotýka povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. V týchto paragrafoch v konkrétnych odsekoch znie, že colný ani daňový úrad, teda pri tomto žiadateľovi, nemá voči osobe, ktorá je personálne prepojená alebo majetkovo prepojená so žiadateľom pohľadávky na dane po lehote splatnosti ani v priebehu desiatich rokov, pred dňom podania žiadosti nemal voči osobe, ktorá zanikla a ktorá by sa považovala za osobu personálne prepojenú alebo majetkovo prepojenú so žiadateľom pohľadávky na dani, ktoré do zániku tejto osoby neboli uspokojené. To sa vzťahuje aj na pohľadávky na dani, ktoré boli postúpené na tretiu osobu podľa osobitných predpisov.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v priebehu posledných desiatich rokov nielen zo subjektívnych, ale aj z objektívnych dôvodov zanikalo množstvo podnikateľských subjektov. Vyústením bola strata, ktorá následne viedla k uvaleniu konkurzu na daný podnikateľský subjekt. V súčasnosti existujú príklady mnohých podnikov, teda nástupníckych firiem, ktoré revitalizovali podnikateľské aktivity svojich predchodcov, a môžu sa aj v nich vyskytovať osoby, ktoré boli majetkovo alebo personálne prepojené s osobami firiem, na ktoré boli uvalené konkurzy. Na zmäkčenie dikcie tohto zákona hovorí to, že mnohé z týchto firiem, teda z tých predchádzajúcich firiem, na ktoré bol vyhlásený konkurz, odovzdali správcom konkurznej podstaty dostatočný hnuteľný aj nehnuteľný majetok na to, aby boli uspokojené pohľadávky štátu, resp. orgánov, ktoré štát reprezentujú.

Preto by som vás chcel požiadať, aby ste sa pozitívne k tomuto návrhu zachovali, vyjadrili a aby ste podporili tento doplňujúci návrh. Treba povedať, že v druhom slede to môže mať dosah, ak teda uvažujeme trošku za horizont dikcie zákona, aj na zamestnanosť, pretože mnohé alebo väčšina týchto firiem dnes už si svoje pohľadávky plní od začiatku svojej pôsobnosti. No a v konečnom dôsledku ja pevne verím, že aj predkladateľ zákona chce, aby bolo čím viac firiem, ktoré budú žiadať o podnikateľské činnosti v tejto lukratívnej oblasti, aby čím viac platili a výpadok dnes prosperujúcich firiem by znamenal aj výpadok v príjmoch štátneho rozpočtu.

Ďakujem vám veľmi pekne, ďakujem vám za prípadnú podporu. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete reagovať na rozpravu.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Dovoľte mi, pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, reagovať.

Čo sa týka pripomienok pána poslanca Hurbana, ide tretíkrát znovu o to isté, teda o bezdaňový vývoz tovaru mimo územia Európskej únie. Znovu musím zhrnúť. Tento vývoz je možný a bude možný aj podľa nového zákona, ale bude možný presne podľa podmienok, aké platia v Európskej únii. Schválenie tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré dal, by znamenalo, že by sa išlo nad rámec tohto, napríklad pri tom tranzite, alebo že by sa to chcelo robiť spôsobom, ktorý je v praxi nevykonateľný, nerealizovateľný, napríklad pri bezdaňovom predaji diplomatickým pracovníkom diplomatických misií, kde by bolo potrebné pre takýto režim, ako navrhuje, zriaďovať špecializované predajne, pričom to vôbec nie je potrebné, pretože doteraz existujúci systém ex post dodatočného preplácania alebo refundovania týchto daňových nákladov bude existovať aj naďalej. Teda nepovažujem za vôbec potrebné takýto pozmeňujúci návrh schvaľovať. Navyše napríklad bezdaňový predaj na cestných priechodoch je v rozpore s pravidlami Európskej únie a je jednoznačne zakázaný týmito pravidlami.

Čo sa týka toho, čo navrhol pán poslanec Maxon, zase najskôr k tomu istému, čo navrhol pri všetkých už doteraz prerokovaných zákonoch o spotrebných daniach. Chcem znovu len povedať, že to považujem za nevykonateľné. V zásade je jedno, keby to prešlo, čo sa týka vlastne rozšírenia tej záruky tou poistnou zmluvou, pretože podľa nášho názoru je to nevykonateľné. Ale nepovažujeme za dobré, keď sa legislatíva rozširuje o veci, ktoré sú v praxi nerealizovateľné.

A k tým ďalším pozmeňujúcim návrhom mi dovoľte uviesť toto: K pozmeňujúcim návrhom, ktoré sa týkajú zväčša, aj keď nie len pestovateľských páleníc, čo uvádzal pán poslanec Maxon, chcem po prvé povedať, že na to, aby nevznikol legislatívny zmätok, keďže viaceré tie návrhy, to, čo vecne odôvodnil jedným zdôvodnením, sa väčšinou týka viacerých bodov a navzájom to súvisí, tak podľa nášho názoru, aby nevznikol takýto zmätok, že napríklad prejde niečo v jednom bode a v inom neprejde, čo súvisí a týka sa to istého, tak by bolo potrebné o tom aj hlasovať, aj rokovať v blokoch. Napríklad ten prvý problém, ktorý sa týka toho, že tá nižšia daň je pri ovocí dopestovanom pestovateľským spôsobom, že by sa teda nemal týkať tento režim tých, ktorí dostanú do daru alebo nakúpia si ovocie, tak to sa týka bodov 2, 5 a 26. Čiže k tejto problematike chcem povedať, že, samozrejme, aj tí, ktorí dostanú do daru alebo si kúpia ovocie, si ho môžu dať vypáliť, ale, samozrejme, za bežnú sadzbu, nie za sadzbu, ktorá je špeciálne znížená pre pestovateľské pálenie. Pričom chcem povedať, že definícia pestovateľa je uvedená v Prístupovej zmluve Slovenskej republiky s Európskou úniou. Takže ak by to schválené bolo, potom by to bolo v rozpore s touto definíciou, ktorá je aj v prístupovej zmluve.

Teda chcem povedať k tomuto okruhu návrhov, že ich nepovažujem nieže len za potrebné schvaľovať, ale považujem ich za problematické, pretože by to spôsobilo tieto problémy. A pestovateľské, veď z toho vyplýva aj tá definícia, ktorá je tam, že je to z ovocia dopestovaného vlastnou pestovateľskou činnosťou. Preto hovorím o pestovateľskom pálení ovocia a je zrejmé, že darované alebo kúpené ovocie nie je také, ktoré bolo, ktoré vzniklo vlastnou pestovateľskou činnosťou. Čiže to je k prvému bloku návrhov, k bodom 2, 5 a 26.

K bodu 13, ktorý sa týka zrušenia registračného odberného čísla odberateľovi kontrolných známok, keď ich neprevezme do 30 dní. Pán poslanec Maxon hovorí, že je nesystémové uvaľovať finančnú pokutu za to, že niekto neprevezme, ale tam žiadna finančná pokuta nie je. A váš pozmeňujúci návrh tiež žiadnu finančnú pokutu nerieši, ani nemôže, pretože tam žiadna nie je. Tam sa len hovorí, že sa jednoducho zruší toto odberné číslo, pričom platí, že na žiadosť môže byť pridelené ďalšie. Ale ak zase nebude prevzaté do 30 dní, tak sa zruší. Jednoducho preto, aby nevznikol zmätok v tom, že niekedy dávno vydané odberné čísla môžu byť po dlhšom časovom období použité, aby jednoducho bola možná kontrola. Čiže zase tu platí, čo platí aj pri tom poslednom, k čomu sa ešte dostanem, že problém nejakých finančných pokút tu nie je. A nakoniec ani tento návrh ho nerieši.

Čiže ďalej k bodu číslo 16. Týmto pozmeňujúcim návrhom by sa povinnosť daňového dlžníka podať daňové priznanie a zaplatiť daň posunula o ďalšie zdaňovacie obdobie o ďalších 30 dní. Je možné, že vo vládnom návrhu stanovená lehota je prísnejšia ako v niektorých krajinách, ale, pán poslanec Maxon, vy osobne ste viackrát kritizovali ministerstvo financií, mňa aj vládu za veľké daňové úniky, takže áno, aj týmto zákonom chceme sprísniť režim a chceme zaviesť väčší poriadok.

K bodu 17. Pozmeňujúci návrh, ktorý tiež bol požadovaný na osobitné hlasovanie (reakcia z pléna), pardon, nebol, 17 nebol.

Body 20, 21, 29 a 51 zase súvisia, sú v jednom bloku, boli požadované na osobitné hlasovanie. A tieto návrhy navrhujú vypustiť technickú dokumentáciu a nákres výrobného zariadenia z povinností prevádzkovateľa liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie s tým, že je to administratívne náročné. Pripúšťam, že to náročné je, avšak citovaná dokumentácia je nevyhnutná pre potreby správcu dane, na kontrolu vyrobeného množstva liehu a jeho správne zdanenie, ako aj je nevyhnutná na to, aby sa zabezpečilo, aby nebol možný odber vyrobeného liehu mimo kontrolné liehové meradlo bez porušenia úradných uzáverov. Preto aj so schválením týchto bodov nemôžem vysloviť súhlas a odporúčanie s ich schválením.

Ďalší blok sú body 22, 23, 24, 25, 42, 43, 44 a 45, väčšina z nich, aj keď možno nie všetky, ale väčšina z nich bola navrhnutá na osobitné hlasovanie a zase spolu súvisia. (Reakcia z pléna.) Ale áno, bod 42, bod 42 bol navrhnutý. (Reakcia z pléna.) Iba jediný 42. Ale zase problém je v tom, že tieto body spolu súvisia. Ak by bol schválený len bod 42, tak vzniká problém. Čiže vyjadrím sa teda k bodu 42. Ide o ustanovenie súvisiace s oznamovacími povinnosťami účastníka pestovateľského pálenia. Navrhuje sa vypustiť sankcia za porušenie oznamovacej povinnosti. Z pohľadu predkladateľa návrhu zákona nie je možné uvedené vypustiť, pretože by nebol postihovaný za nedodržanie povinností stanovených zákonom. Teda zákon by stanovoval istú povinnosť, ale neuvádzal by žiadne sankcie za porušenie takejto povinnosti, čo by bola, samozrejme, úplne jalová povinnosť.

No a k tomu poslednému, čo hovoril pán poslanec a na čo reagovala aj pani profesorka, pani poslankyňa Tóthová, chcem povedať, že to je typický príklad žiadania niečoho alebo kritizovania niečoho, čo v tom zákone nie je. Preto som kýval hlavou, čo sa pani poslankyni možno nepáčilo, ale pán poslanec zdôvodňoval aj s istou dávkou emócií, ako by sme zlikvidovali pestovateľské pálenice, keby tam bol limit 20 mil. korún, a navrhuje, aby tam takýto limit nebol. No ja som kýval hlavou preto, že takýto limit tam nie je. Že limit 20 mil. sa nevzťahuje na pestovateľské pálenice, vzťahuje sa len na ovocné pálenice a octárne, teda na iné liehovary, ako sú pestovateľské pálenice, kde tento limit, samozrejme, musí byť.

No a potom posledný pozmeňujúci návrh mal pán poslanec Jaduš, ku ktorému musím povedať, že s ním zásadne nesúhlasím, pretože ide o pozmeňujúci návrh, ktorý by ďalej umožnil, aby to fungovalo tak, ako to fungovalo doteraz. A doteraz to fungovalo často tak, že najmä liehovary nehradili svoje daňové záväzky, nakopili obrovské nesplatené záväzky, potom išiel liehovar do konkurzu a často tí istí alebo v pozmenenej zostave, ktorí tieto záväzky vyrobili, si ho v konkurze kúpili a pokračovali a dlhy ostali na štáte. Takže z tohto dôvodu je tam ustanovenie, ktoré hovorí v § 11 ods. 4 písm. d), že colný ani daňový úrad, že teda môžu podnikať v tejto oblasti len osoby, ktoré nemajú a za posledné roky nemali nesplatené záväzky voči daňovým a colným úradom. Ak by takéto zmäkčenie zákona prešlo, umožnilo by to pokračovať v tých praktikách, ktoré sa špeciálne v tomto odvetví používali a proti ktorým je potrebné sa zásadne postaviť.

Takže chcem povedať, že v oblasti práve spotrebných daní z liehu dochádzalo asi k najväčším daňovým únikom, ktoré dosahovali až miliardové hodnoty, a tento zákon má za úlohu a má tú ambíciu sprísniť tento režim, nelikviduje pestovateľské pálenie, vnáša doň pravidlá a poriadok a takisto chce zabrániť opakovaniu toho, čo sa v minulosti dialo, že osoby, subjekty, či už fyzické osoby, alebo aj právnické subjekty niekedy, ktoré spôsobili obrovské daňové úniky, obišli svoje daňové povinnosti a ďalej pokračovali v podnikaní v oblasti, kde spôsobili štátu, ale nielen štátu. Pretože napríklad ten pozmeňujúci návrh sa síce snaží čiastočne riešiť, aj keď ten výklad by bol veľmi nejednoznačný, čo je to dostatočné alebo primerané krytie daňových a colných záväzkov, ale, samozrejme, nerieši iné záväzky. A väčšinou tieto subjekty vyprodukovali pomerne vysoké záväzky po lehote splatnosti... (Ruch v sále.)