P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Čaploviča pán poslanec Vavrík.

R. Vavrík, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som poprosiť kolegov a menovite aj predrečníka, aby takéto dlhé vystúpenia, ktoré patria do druhého čítania, si nechali tam, kde patria, do druhého čítania. V prvom čítaní treba len posúdiť, či o predmetnom návrhu bude Národná rada rokovať, alebo nie. Toto bolo typické vystúpenie pre druhé čítanie.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Súhlasím s pánom poslancom Vavríkom, aby sme zúžili vystúpenia v prvom čítaní skutočne na hodnotenie nie vecných návrhov, ale zámeru návrhu vlády. (Reakcie z pléna.) Ale tu boli vecné pripomienky. V poriadku. Zo skúsenosti s tým, aj keď som upozornil, že poslanci nerešpektovali, ani v tomto prípade som sa nepokúšal pána poslanca Čaploviča upozorniť na túto skutočnosť.

Nech sa páči, pani poslankyňa Bollová.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Rada by som zostala v tej vecnej rovine, ale nemôžem si odpustiť povedať, že chcem za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska podporiť návrh pána poslanca Čaploviča, aby tento návrh zákona bol stiahnutý, aby neprešiel do druhého čítania a odvolávam sa na zdravý rozum a záujem občana, ktorý by skutočne do toho vysunutého mesta Skalica mal veľmi ťažký prístup.

Vopred ďakujem všetkým, ktorí tomu budú rozumieť a pochopia tento náš zámer. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Béreš.

V. Béreš, poslanec: Ďakujem pekne. No takto, pán poslanec Čaplovič. Opakovane vo vašich vystúpeniach chýba vecnosť, takže z tohto hľadiska ma vôbec neprekvapilo to dnešné vaše predstavenie. V každom prípade by som chcel povedať, že je pravda, že Skalici sme ponúkli argumenty, ktoré umožnili premiestniť súčasný súd v Skalici do nových priestorov, a všetky argumenty hovoria za to, že je to priestor adekvátny tomu, aby obidva okresné súdy, to znamená aj skalický, aj senický, mali dôstojné priestory. Nie je vôbec pravda, že by tam vznikli nejaké prehnané finančné nároky na prestavbu a tak ďalej. Opak je pravdou. To znamená, bude si to vyžadovať len niekoľko desiatok tisíc korún, ktoré by vznikli v každom prípade, aj keby povedzme ten obvodný súd sa nachádzal v Senici. To znamená, že Skalica takisto predstavuje adekvátne miesto, veľmi vhodné na to, aby vlastne obidva súdy sa tam premiestnili a takisto ako skalickí občania by mali ďaleko do Senice, takisto aj senickí budú mať ďaleko do Skalice. To znamená, že tá geografická vzdialenosť je vždy tá istá. To je hlavný argument.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Čaplovič chce reagovať na faktické poznámky pánov poslancov. Nech sa páči.

D. Čaplovič, poslanec: Na poznámku pána Vavríka. Môžem súhlasiť, ale ide o filozofiu zákona a základná otázka bola jasne povedaná, že táto filozofia zákona a konkrétne v tejto veci konkrétnej je skutočne scestná a nemali by sme politicky pristupovať pri zmenách. Odborné ratio bolo pôvodného návrhu, ktorý tu existoval a bol zmenený. Preto som musel na to poukázať, musel som ukázať, samozrejme, aj historické súvislosti a tak ďalej a tak ďalej.

Čo sa týka pána poslanca Béreša. No pán Béreš, ide aj o okres Myjava. Myslím si, že berieme tieto tri okresy a ja si skutočne neviem predstaviť z Myjavy a z tohto regiónu cestovať do Skalice. Takže povedzme si pravdu a netvrďte, že tá budova je už vysporiadaná, pretože je stále vo vlastníctve inej inštitúcie, teda ministerstva vnútra, a nie ministerstva spravodlivosti, pre ktoré by mala táto budova slúžiť.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Abelovský, spoločný spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Abelovský, poslanec: Ďakujem, pán predseda, pán minister. Tu pred chvíľkou pán poslanec Vavrík hovoril, že by sa malo hovoriť v takých všeobecnejších súvislostiach s navrhovaným zákonom. Ja sa toho budem držať. Nebudem hovoriť o konkrétnych výhradách, ktoré mám, a ak zákon prejde do druhého čítania, ich budem uplatňovať v druhom čítaní, na jednotlivé sídla budúcich obvodných súdov, pretože, myslím si, že to nie je podstata tohto navrhovaného zákona.

Ak médiá predvídali búrlivosť tejto marcovej schôdze, tak nie pre tie návrhy, ktoré ešte budeme prerokúvať, ale práve pre tento návrh zákona, ktorý máme dnes na stole a máme o ňom rozhodnúť, je z hľadiska kontroverznosti a aj dopadov na občanov Slovenskej republiky určite takou normou.

Myslím si, že je po prvýkrát predložená norma vládou Slovenskej republiky, keď sa k nej spoluvyjadrili jednotlivé zložky a záujmové združenia sudcov, pretože tých okrem občanov, samozrejme, sa tento zákon najviac týka a vo všetkých, zdôrazňujem vo všetkých je záporné stanovisko k tomuto vládnemu návrhu zákona.

To sa ešte, pokiaľ sme teda v treťom volebnom období, nikdy nestalo. A myslím si, že neobstojí tvrdenie, medializované tvrdenie pána ministra, ktoré povedal a prirovnal to k rybám, ktorým sa vypúšťa rybník, že tie asi by neboli spokojné s takýmto krokom. Aj keď je to, samozrejme, parafráza, myslím si, že takýto jednoznačný postoj záujmových združení sudcov, teda združenia sudcov, Nezávislej únie súdnictva, Generálnej prokuratúry, Najvyššieho súdu je tak jednoznačne negatívna, že východisko, myslím si, je jediné, a to vážne sa zamyslieť nad tým, či je tento zákon daný v pravý čas Národnej rade na prerokovanie.

Mojou najväčšou výhradou voči tejto navrhovanej norme je to, že sa začína reforma justície budovaním strechy s tým, že potom prídu múry a potom snáď úplne na záver základy.

Pán minister v úvodnom slove spomenul, že je v legislatívnych úlohách vlády navrhovanie konkrétnych procesných predpisov, ktoré dajú vecnú náplň činnosti týchto súdov, o ktorých dnes rozhodujeme, jedna má byť teda prijatá údajne na májovej schôdzi, najmä tá procesná, civilná niekedy možno na jeseň.

Ale ja sa pýtam, ak prijmeme teraz takúto štruktúru súdov, obvodných súdov a vyšších súdov a procesné normy, ktoré budeme len schvaľovať, budú prijaté iným spôsobom, ako si to predstavuje ministerstvo spravodlivosti, budeme hneď tento zákon vzápätí novelizovať? Budeme ho potom prispôsobovať? Budeme to základné, čo je pre prácu súdov, a to je procesná norma, budeme ju potom meniť podľa tejto strechy, ktorú teraz z dielne ministerstva spravodlivosti konštrukciou bola pripravená?

Ja si myslím, že je to nesprávny postup a mali byť prijaté v prvom rade procesné normy, ktoré by dali náplň týmto súdom, a potom by sme mohli začať diskutovať o sídlach týchto súdov. Ja nič nemám proti reforme súdnictva, myslím si, že je potrebná aj v tej časti, kde sa zrušujú malé súdy, kde skutočne asi aj činnosť týchto súdov je problematická najmä z toho pohľadu, že prakticky nie je možné riadne uplatňovať ústavnú zásadu zákonného sudcu, pretože sú tam traja, štyria sudcovia a v tom kolobehu nápadu vecí sa veľmi rýchlo vyčerpajú jednotliví sudcovia a potom robia prakticky stereotypne tí istí stále tie veci a dá sa to predvídať. Takže ja proti tomu zásadne nič nenamietam, to hovorím ako právnik, ktorý celý život s tým pracoval.

A zoberme si inú stránku veci, a to je aj pánom ministrom spomínaná zásada rýchlosti konania. Ak bude takáto novela prijatá, zrýchli sa súdne konanie? A keď sa zrýchli, kedy nastane to, by som povedal, túžobne očakávané, že budeme môcť povedať, konštatovať v Národnej rade alebo aj medzi občanmi, že áno, už súdy konajú rýchlo, a keď sa občan obráti so svojou záležitosťou na súd, tak je veľmi rýchlo prejednaná.

Zoberme si modelový prípad. Z návrhu zákona je navrhované zrušenie Okresného súdu v Revúcej. Ja som si zistil. Na tomto súde je priemerne nevybavených asi 300 vecí. Tieto veci z tohto súdu, ak bude zákon prijatý, budú rozdelené na budúci Obvodný súd v Rožňave a na budúci Obvodný súd v Rimavskej Sobote. Ja si myslím, že sa nezrýchli činnosť a vybavovanie vecí teda tých občanov, ktorí sa obrátili na Okresný súd v Revúcej, že sa rýchlejšie vykoná a že sa, by som povedal, skôr dožijú spravodlivosti. Ale naopak, dožijú sa oveľa neskôr, pretože tieto veci, ktoré prídu z týchto súdov, budú stáť ako teda veci nie vlastné tomuto súdu a nebudú sa vybavovať. Čiže obávam sa, že výsledok bude presne opačný.

Dostali sme do poslaneckých lavíc spolu s návrhom vládneho zákona aj stanovisko Súdnej rady. Stanovisko Súdnej rady vo všetkých častiach je v návrhu zákona negatívne. Ja si skutočne myslím, že každý by si mal preštudovať toto stanovisko tohto ústavného orgánu, ktorý bol zriadený práve na otázky riadenia súdnictva, ktorý mal napríklad vážne pripomienky aj ku konštituovaniu Špeciálneho súdu.

Zoberme si, že práve zákon o špeciálnom súde, a to len potvrdzuje to, čo som pred chvíľkou povedal, že sa začne budovať strecha a potom sa budujú steny, je, že prijatím zákona o špeciálnom súde sa vymyká tejto systematike, s ktorou má prísť táto novela zákona o činnosti obvodných súdoch, pretože sa z nej vymyká. Ako prvostupňový súd je súd špeciálny a ako súd odvolací je Najvyšší súd Slovenskej republiky. Čiže nezapadá ani do tejto štruktúry, ktorá má byť tou všeobjímajúcou a základným východiskom pre reformu slovenského súdnictva.

Myslím si, že pri takomto stanovisku záujmových skupín sudcov, ale aj vedeckých inštitúcií, ako sú jednotlivé právnické fakulty, ktoré sa tiež so svojimi stanoviskami na nás obracajú, by bolo podľa mňa neprimerané, aby sme ako poslanci Národnej rady navrhli, aby sa tento návrh zákona dostal do druhého čítania bez toho, aby nebol prepracovaný a aby nebol braný zreteľ najmä tých, ktorých sa to najviac týka, a to je sudcov, a tým následne, samozrejme, aj prokurátorov a ďalších tých, ktorí sa podieľajú na činnosti pri výkone spravodlivosti.

Myslím si, že aj tá diskusia, ktorá predznamenáva tomuto zákonu a ťahá sa už, myslím si, minimálne pol druha roka, nadobudla určité zmeny.

Napríklad v regióne, skadiaľ ja pochádzam, mal byť zrušený podľa toho pôvodného návrhu Okresný súd vo Veľkom Krtíši. Tak to bolo konštatované v jednej televíznej diskusii, kde som bol prítomný, a zrazu sa tu objavuje ako sídlo obvodného súdu, ktoré má byť zachované, ale s tým, že sa časť bývalého súdneho okresu Zvolen, a to sídlo Obvodného úradu v Krupine, prideľuje k budúcemu Obvodnému súdu vo Veľkom Krtíši.

No, kto pozná tento región, tak vie, že je to absolútne, ja si to neviem predstaviť, ako ľudia z Krupinska budú dochádzať do Veľkého Krtíša. Tam ani cielene, ani nijako nechodia žiadne spoje, železnice, nechodia tam autobusy nič. Je to obyčajné administratívne opatrenie, ktoré občanov, ktorí aj možno 200 rokov chodili na súd, ešte keď bol stoličný súd vo Zvolene, chodili z Krupiny do Zvolena, tak teraz z rozhodnutia a z prijatia tohto zákona budú musieť chodiť za svojimi záležitosťami do Veľkého Krtíša.

Čiže je tu celý rad a ja nebudem teraz hovoriť o ďalších veciach, ako sú veľmi vážne pripomienky k navrhovaniu zrušenia najmä dvoch krajských súdov v najprodukčnejších krajoch v Trnave a v Trenčíne, ktoré skutočne nemá absolútnu žiadnu opodstatnenosť.

To je, samozrejme, námet do druhého čítania, ale ja si myslím, že to treba povedať aj v prvom čítaní, a preto mi neostáva len sa pripojiť k návrhu pána poslanca Čaploviča a navrhnúť, aby sa Národná rada uzniesla na tom, aby tento návrh zákona bol vrátený vláde Slovenskej republiky na dopracovanie.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Abelovského sa nehlásia páni poslanci, preto dávam slovo pánovi poslancovi Maxonovi, ktorý je prihlásený za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko.

Nech sa páči, pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi na úvod aktuálnu osobnú štatistiku. Pozoroval som rokovaciu sieň a dovolím si tvrdiť, že najpozornejšie priebeh diskusie zatiaľ sledoval predseda Najvyššieho súdu, ale jednoznačne môžem konštatovať a platí to aj teraz, že ten, ktorý je zodpovedný, aby tú diskusiu počúval, tak sa tu celý čas baví (potlesk). Takže ja vás prosím, pán minister, keby ste láskavo zaujali miesto predkladateľa a venovali sa tomu, čo je povinnosťou v snemovni. Dokiaľ sa tak nestane, nebudem pokračovať.

Pán minister, so všetkou zodpovednosťou môžem povedať, že celý čas ani jedného z tých, ktorí tu vystúpili, ste nepočúvali a počas celého vystúpenia pána kolegu Abelovského ste sa bavili na iné témy. Ja si myslím, že vy viete vždy reagovať bez ohľadu na...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, aby ste nediskutovali teraz medzi sebou, ale...

M. Maxon, poslanec: ... bolo povedané. Pán podpredseda Národnej rady, ale dúfam, že súhlasíte so mnou, že povinnosťou predkladateľa je zúčastňovať sa na diskusii a počúvať vystupujúcich. Rovnako mi dovoľte, aby som skonštatoval, že nemôžem súhlasiť s tým, čo povedal pán poslanec Vavrík, že pán poslanec Dušan Čaplovič hovoril dlho a  že, aby ste to takpovediac povedali korektne, slušne, ale že, aby si tie reči nechal na druhé čítanie. Nuž principiálne s tým nesúhlasím, pretože pán Čaplovič hovoril o filozofii a koncepcii zákona, o tradícii, ako to na Záhorí bolo, a to jednoznačne patrí do prvého čítania. Keby sa pán poslanec Čaplovič už venoval bezprostredne paragrafovému zneniu, tak je to, samozrejme, záležitosť druhého čítania.

Ak pre vás nie je dôležitý obsah, ale dĺžka tých vystúpení, a to nepatrí pán poslanec Vavrík len vám, nemali ste sa ísť venovať politike, ale mohli ste sa venovať metrológii alebo podobne merateľným ľudským disciplínam, ktoré sa merajú podľa dĺžky či už času, alebo iných jednotiek.

Dámy a páni, ja celkom na úvod musím skonštatovať, že tento zákon naozaj obracia veci absolútne naruby. Tento zákon prispôsobuje súdnictvo politickým a personálnym záujmom. Tento zákon nerešpektuje občanov Slovenskej republiky a ich potreby. Ten zákon vo svojej filozofii je preto zlý, pretože naše zákonodarstvo má principiálne prispôsobiť aj výkon súdnej moci, aj správu súdnych vecí potrebám občanov Slovenskej republiky. Často aj za cenu zvýšených nákladov. A ešte raz opakujem, tento zákon tieto skutočnosti nerešpektuje.

Optimalizácia súdnej sústavy, ktorá je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, sa určite musí dotknúť aj štruktúry súdnictva. Je však na zváženie, do akej miery má ovplyvniť funkčnosť súdnictva, a to aj z pohľadu, aby bola na prospech občanov. To korešponduje s tým, čo som už povedal.

Jednoznačne je potrebné súhlasiť s vytvorením trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva tak, ako to má na zreteli predkladateľ zákona. To však v žiadnom prípade nemôže mať za následok, že počet a sídla prvostupňových, respektíve druhostupňových súdov budú stanovené na základe politického rozhodnutia bez akceptovania reálnych požiadaviek občanov. Práve navrhovaný počet a sídla súdov nezohľadňujú negatívny dopad na občanov z hľadiska ekonomického, ako i z hľadiska možnosti uplatnenia ich práv, ale vychádzajú iba z politického zámeru.

V niektorých krajoch, napríklad Banská Bystrica, Nitra bude počet prvostupňových súdov výrazne hustejší, pričom pre občanov Trenčianskeho kraja budú súdy podstatne vzdialené. Navrhovanou zákonnou úpravou občania Trnavského a Trenčianskeho kraja budú vystavení rozličnej neprehľadnej miestnej príslušnosti štátnych a samosprávnych orgánov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak máme robiť legislatívu pre občanov tejto krajiny, tak mi dovoľte, aby som vám na Myjave prezentoval tú absurdnosť, ktorú Myjavčanov čaká. Občan okresu Myjava bude svoje záležitosti vybavovať na orgánoch štátnej a verejnej správy, respektíve samosprávy, to znamená, že občan Myjavy si bude vybavovať svoje záležitosti v Novom Meste, prípadne pokiaľ sú v krajskej jurisdikcii, tak ich bude vybavovať v Trenčíne, ale so svojimi odvolaniami sa budú obracať na súdy v Senici alebo v Skalici, ktoré sídlia v Trnavskom kraji.

No a čuduj sa svete, aby sa to putovanie toho Myjavčana ešte nekončilo za predpokladu, že budú realizované odvolania, tak odvolania sa budú realizovať na Krajskom súde v Bratislave.

Takže Myjavčan bude v oblasti pôsobnosti kompetencií krajského úradu Trenčan, v oblasti súdnictva buď Seničan, alebo Skaličan a v prípade odvolania Bratislavčan.

Dámy a páni, ak si dnes už uvedomíme problémy, ktoré súvisia napríklad s predvedením svedkov, dnes je taký prozaický technický problém, že policajti hovoria, my nemôžeme predviesť svedka, pretože nemáme dostatok pohonných hmôt. Takže teraz budú tých svedkov voziť najskôr do Senice, Skalice, potom do Bratislavy a, samozrejme, podobná situácia je napríklad u ľudí z Partizánskeho a Prievidze, ktorí budú časť možno do Žiliny, časť možno do Nitry, ale nič na tom nemení, že teda v tých veciach, ktoré sú v jurisdikcii kraja, tak budú patriť do Trenčína.

Ja som presvedčený, že pokiaľ existuje osem krajov a politickú diskusiu na túto tému už by sme nemali otvárať, tak je v každom prípade potrebné, aby aj v oblasti súdnictva boli zachované inštitúcie tak, ako je osem krajov, to znamená, aby v každom kraji bola krajská prokuratúra, krajský súd a krajské riaditeľstvo Policajného zboru.

Jednoznačne súhlasíme s tým, že presun agendy na prvostupňové súdy si vyžiada vyšší počet sudcov a odborných zamestnancov za účelom zvládnutia nápadu veci a nevyhnutnej miery ich špecializácie. Napriek tomu však nesúhlasíme so zrušením okresných súdov tak, ako to vyplýva z návrhu zákona. Predovšetkým nesúhlasíme so zrušením Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, ktorý má pôsobnosť v okresoch Nové Mesto nad Váhom a Myjava a nápadom veci zjavne prevyšuje niektoré súdy, ktoré aj naďalej majú zostať zachované.

Je nelogické, aby súdy v Brezne, vo Vranove, ktoré majú priemerný ročný nápad sudcovskej agendy 2 400, respektíve 2 700 vecí, aj naďalej zostali ako obvodné súdy, a súd v Novom Meste nad Váhom, ktorý má ročný nápad 3 500 vecí, bol zrušený. Nápad vecí na súde v Novom Meste nad Váhom je ešte vyšší ako na Okresnom súde v Topoľčanoch, respektíve takmer na úrovni okresných súdov Levice, Rimavská Sobota, Žiar nad Hronom.

Uznávame, že menšie súdy v súčasnej dobe nemajú svoje opodstatnenie, ale v prípade presunu kompetencií na prvostupňové súdy aj menšie súdy budú mať taký nápad agendy, ktorý by odôvodňoval počet sudcov desať, respektíve dvanásť.

Len na porovnanie, v Nemecku alebo v Rakúsku sa za optimálny počet na prvostupňových súdoch považuje desať až dvanásť sudcov, respektíve na súdoch druhého stupňa štyridsať až päťdesiat sudcov.

V prípade, že by predsa malo dôjsť k zrušeniu týchto malých súdov, navrhujeme vytvoriť jeden súd pre okresy Partizánske a Bánovce nad Bebravou so sídlom v Bánovciach nad Bebravou alebo v Partizánskom. Takýto súd bude možné po personálnom doplnení sudcami považovať za plne funkčný.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je zaujímavé, že z krajských súdov sú navrhované na zrušenie krajské súdy v Trnave a Trenčíne z dôvodu, že majú menší nápad agendy. To isté však neplatí o okresných súdoch, kde súdy aj s menším nápadom vecí majú zostať zachované. Naopak, súdy s vyšším nápadom veci majú byť zrušené. Rozdiely medzi nápadom agendy na jednotlivých krajských súdoch s výnimkou krajských súdov Bratislava a Košice však nie sú príliš veľké. Za roky 2000 až 2001 bol nápad na jednotlivých krajských súdoch od 45 do 90 trestných vecí, pričom na Krajskom súde v Trenčíne to bolo 58 vecí, v Trnave 59 vecí, v Žiline 52 vecí, v Banskej Bystrici 56 vecí, v Prešove 45 vecí. To, že bol nápad v odvolacej agende trestnej nižší na krajských súdoch v Trnave a Trenčíne, bolo spôsobené predovšetkým teda v Trenčianskom kraji nedostatočným personálnym obsadením Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, kde je toho času vysoký počet nerozhodnutých predovšetkým trestných vecí.

V dôchodkovej agende, ktorú vybavujú krajské súdy, mal Krajský súd v Trenčíne piaty najvyšší nápad v rámci Slovenska. Rovnako v ďalších agendách rozdiely v nápade neboli diametrálne odlišné, napríklad v odvolacej agende na obchodnom úseku bol nápad na jednotlivých súdoch od 536 do 1 211 vecí, pričom na Krajskom súde v Trenčíne napadlo takýchto vecí 862, čo je iba o 60 vecí menej ako v Prešove, respektíve o 95 menej ako v Nitre.

Nemožno akceptovať tvrdenie, že presunom kompetencií na prvostupňové súdy výrazne klesne nápad vecí na druhostupňových súdoch, pretože pribudne odvolacia agenda, rovnako ako veci, ktoré v súčasnej dobe na prvom stupni vybavuje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Nemožno opomenúť, že v odvolacom konaní súd rozhoduje v senáte, kde sú teda traja sudcovia. Tvrdenia ministerstva spravodlivosti, že na krajskom súde v Trenčíne i v Trnave by malo pôsobiť iba trinásť sudcov, je zavádzajúce a nepravdivé. Už teraz je nápad odvolacej agendy na občianskoprávnom úseku minimálne na štyri senáty, t. j. dvanásť sudcov. V obchodnej agende ide o odvolacie senáty šesť sudcov, na trestnom úseku budú potrebné odvolacie senáty rovnako šesť sudcov a na správnom úseku, ktorú v dôchodkovej agende vybavujú samosudcovia, bude rozhodovať o opravných prostriedkoch senát, t. j. traja sudcovia, a jeden senát na ostatnú správnu agendu, čo predstavuje približne tridsať sudcov.

Vážené dámy a páni, nejdem spomínať investičné náklady, ktoré boli vynaložené na vybudovanie správy súdov v Trenčianskom kraji, pretože to v žiadnom prípade nie je prioritné, ale nie je ani táto oblasť zanedbateľná predovšetkým s perspektívou, že na niektorých veciach, kde to podľa nášho názoru nie je opodstatnené, bude potrebné masívnym spôsobom investovať, aby sa tie nehnuteľnosti, ktoré budú k dispozícii súdom, prispôsobili adekvátne potrebám.

Väčšie vzdialenosti odvolacích súdov v prípade zrušenia dvoch krajských súdov spôsobia problémy nielen vo zvýšených nákladoch, ako som už hovoril, napríklad svedočné, znalecké, ale i účastníkom konania.

Poviem taký prozaický prípad. Ak advokát pojednával v Trenčíne a mal cez deň tri, štyri pojednávania, tak bez akýchkoľvek problémov túto agendu zvládol. Ak bude cestovať do Žiliny, tak stihne len jedno pojednávanie na súde.

Samozrejme, že sú to zvýšené náklady pre právne zastupovanie alebo teda pre advokáta, ale tieto zvýšené náklady, samozrejme, premietne na svojho klienta, klientom je občan a opäť tu platí ten princíp, že my sme zodpovední a povinní na to, aby sme prispôsobovali našu legislatívu v prospech občanov, a nie v prospech záujmov či už personálnych, alebo politických.

Ak hovorím teraz o politických, tak, dámy a páni, chcel by som sa ešte dotknúť jednej veci. Včera sme boli pozvaní zastupujúcim primátorom, respektíve viceprimátorom krajského mesta Trenčín na stretnutie predovšetkým k tejto oblasti. Ja, samozrejme, nemám tú kompetenciu, ani by som si to nedovolil, ale to nech posúdia iní. Trenčiansky kraj tu v Národnej rade Slovenskej republiky zastupuje štrnásť poslancov. Rokovať o tomto probléme na pozvanie viceprimátora mesta Trenčín považovalo za potrebné alebo na toto rokovanie prišli traja. Áno. Presne tak, ako hovoríte. Bol to pán poslanec Milan Rehák, bol to pán poslanec zo Smeru pán Hanzel a bol som to ja. Bolo to, skôr by som povedal, také tragikomické sedenie, pretože viceprimátor presviedčal presvedčených, nehovoriac o tom, že pre mňa je absolútne nepochopiteľné, a to je ten politický rozmer problému, primátor, ktorý zohrieval pol roka stoličku v meste Trenčín a pri voľbách sľuboval, že všetko bude robiť pre občanov Trenčína a Trenčína ako krajského mesta, dnes sedí ako člen vlády Slovenskej republiky a podľa mojich informácií tento vládny návrh zákona bol schválený jednomyseľne.

Je to pre mňa absurdné a je to pre mňa nepochopiteľné, ale ak chápem ten politický kontext vecí, tak už mi začínajú byť veci naozaj jasné. Ak dnes, a to hovorím teda len na okraj, ak dnes je predpoklad, že firma, kde je zriaďovateľom ministerstvo obrany, o niekoľko dní prejde na 60-percentnú mzdu a ľudia budú sedieť doma, a je to v kompetencii ministra, ktorý pochádza z Trenčína, je to pre mňa nepochopiteľné.

Ja som na tomto stretnutí povedal jednu vec a myslím si, že nie som ďaleko od pravdy, a týkalo sa to aj viceprimátora, ktorý len tak mimochodom kandiduje na post primátora a vážený pán minister, kandiduje aj váš kandidát za Kresťanskodemokratické hnutie, a môžem skonštatovať, že týmto vládnym návrhom zákona, ktorý vy tak vehementne presadzujete, ho iste zaradíte medzi tých, ktorí nebudú medzi víťazmi, ale dámy a páni, ja som mal presvedčenie, že aj viceprimátor, aj viacerí kolegovia, ktorí reprezentujete dnes strany vládnej koalície bez ohľadu na to, či na parlamentnej, alebo regionálnej úrovni, tak ja som to prirovnal k tomu, ako keby ste zapálili Trenčiansky hrad, nechali ten Trenčiansky hrad zhorieť do tla a bezprostredne nato potom organizujete zbierku na jeho záchranu. Veď to, dámy a páni, nemá absolútne logiku v tejto legislatíve, čo robíte.

A ak chcem teda byť celkom politický, tak, vážený pán minister spravodlivosti, v rokoch 1241 až 1242 Trenčín prežil vpád Tatárov. V roku 1321 alebo okolo roku 1320 zomrel Matúš Čák Trenčiansky a vlastne jeho smrťou sa ujal moci kráľ Karol Róbert. V rokoch, myslím, 1663 až 1683 Trenčín odolal Osmanskej ríši. Mám obavy, že vaším vládnym zámerom a vašej politike aj v oblasti súdnictva Trenčín jednoducho podľahne. Nepovažujem to za korektné, nepovažujem to za korektné preto, že, a to priznávam úplne korektne politicky, má Hnutie za demokratické Slovensko-Ľudová strana ešte veľmi silné politické postavenie v Trenčíne. Nie je to postavenie ale už také, aké bývalo kedysi.

Vážení páni, vážený pán minister, ak predkladáte tieto návrhy, zabudnite na to. Zabudnite na to, že sa Trenčanom chcete pomstiť za to, že Hnutie za demokratické Slovensko tam má svoje politické postavenie.

Pán minister, parlamentná demokracia hovorí, že ja mám právo podľa rokovacieho poriadku komentovať slová ministra, vy celkom to právo nemáte. Budete mať právo možno sa vyjadriť v záverečnej reči.

Chcel by som ešte oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že včera v Trenčíne bol zriadený petičný výbor, ktorý organizuje petičnú akciu na zachovanie krajského súdu. Chcel by som využiť túto príležitosť a budeme rokovať so všetkými politickými stranami, a to je teda dôkazom toho, že si nechceme túto agendu politicky prisvojiť, budeme rokovať so všetkými politickými stranami, ktoré budú mať záujem túto petíciu podporiť, a predpokladám, že v čase, keď bude druhé čítanie o tomto zákone, tak budeme môcť prezentovať výsledky tejto petície.

Ak som ale, dámy a páni, hovoril o druhom čítaní, tak napriek tomu ja sa prikláňam k tomu názoru a môj návrh je totožný, ako prezentoval pán poslanec Čaplovič, aby tento vládny návrh zákona bol vláde Slovenskej republiky vrátený na prepracovanie a po prepracovaní opätovne predložený do Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je písomne prihlásený za poslanecký klub SDKÚ pán poslanec Hort. Nech sa páči.

M. Hort, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkom vystúpení v prvom čítaní k predmetnému návrhu zákona povedal pár poznámok a povedal aj postoj poslaneckého klubu SDKÚ k tomuto návrhu zákona. Dovoľte mi však na úvod citát alebo zacitovanie zo spoločnej správy, respektíve z dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona. "Optimalizácia súdnej sústavy je súčasťou prebiehajúcej reformy súdnictva, v rámci ktorej sa vytvárajú legislatívne a organizačné podmienky pre efektívny výkon súdnictva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Štruktúra súdnej sústavy je jedným z faktorov, ktorý podmieňuje funkčnosť súdnictva. Efektívnym modelom súdnej sústavy v podmienkach konkrétneho štátu je taká súdna sústava, ktorá je schopná zabezpečiť plnú funkčnosť súdnictva v reálnych podmienkach, t. j. súdnu sústavu, ktorá vytvára dobré podmienky pre výkon súdnictva v prospech občanov a súčasne je zo strany štátu financovateľná v dostatočnej miere."

Na rozdiel od niektorých mojich predrečníkov sa nebudem vyjadrovať k jednotlivým zmenám alebo možným zmenám, alebo možnej optimalizácii toho, čo sme dostali v návrhu zákona, čo sa týka umiestnenia prvostupňových a druhostupňových súdov. Chcel by som len podčiarknuť, že v rámci prípravy tohto návrhu zákona, v rámci pripomienkového konania sa nám podarilo včas upraviť niektoré momenty, ktoré sme považovali z hľadiska potreby občanov, z hľadiska pokrytia územia sa nám podarilo dostať tam napríklad súd v Starej Ľubovni, vo Veľkom Krtíši a predpokladám, že v druhom čítaní budem ešte rozprávať o ďalších zmenách, napríklad o zachovaní súdu v Ružomberku, ale to nejdem teraz detailizovať, pretože dnes je naozaj priestor na prvé čítanie a na argumenty pre a proti, aby sme v tomto zákone pokračovali alebo nie.

Rovnako by som chcel na úvod za poslanecký klub SDKÚ povedať, že podporíme hlasovaním presun alebo prechod tohto návrhu zákona do druhého čítania a unisono s týmto tvrdením vás chcem informovať o tom, že budeme prichádzať v druhom čítaní s pozmeňujúcimi návrhmi predovšetkým vo vzťahu k zachovaniu všetkých ôsmich krajských súdov, tak ako je tomu dnes, to znamená aj Krajského súdu v Trenčíne, aj Krajského súdu v Trnave.

My sme tu už veľakrát diskutovali na témy, ktoré sa týkajú usporiadania štátnej správy, verejnej správy, usporiadania súdnictva a ostatných inštitútov, a neboli tie témy ľahké. Spomínate si na to, keď sme rozprávali o samosprávnych krajoch? Náš názor bol, že tých dvanásť, ktoré mali oporu nielen v histórii, ale aj v logike, by bolo bývalo asi to optimálnejšie. Vedeli sme prežrieť aj to, že sme nakoniec pri tom záverečnom hlasovaní prehrali. A sme naozaj toho názoru, že ak máme mať rozdelenie krajiny do určitých územnosprávnych jednotiek, tak aj vo vzťahu k súdnictvu by tieto jednotlivé kraje mali byť plnohodnotné. (Potlesk.)

Ale čo by som chcel podčiarknuť a čo by som chcel povedať ako možnože aj pripomienku k tomu, čo tu doposiaľ odznelo. Dozvedel som sa, že bolo včera rokovanie, na ktoré pozval viceprimátor Trenčína a kandidát na primátora pán Celer poslancov Národnej rady. No my vzhľadom na to, že sa touto problematikou nezaoberáme len na takýchto stretnutiach, tak sme mali rokovanie poslaneckého klubu, kde to, čo som dnes pomenoval a kde som to tu verejne vyhlásil, sme si rozdiskutovali. Rozdiskutovali sme si to z hľadiska argumentov a jednoznačne to, čo tu bolo dnes mnou prezentované, budeme v druhom čítaní podporovať. Z tohto pohľadu to všetko, čo pán kolega Maxon ste tu uviedli, a keď ste trošku zabŕdli do doplňujúcich volieb primátora v Trenčíne, nepovažujem úplne za korektné, pretože poslanecký klub SDKÚ má to stanovisko, ku ktorému som sa tu dnes prihlásil a ktoré budeme podporovať.

Chcel by som vyzvať všetkých, ktorí tu ešte budú načúvať návrhom, aby sme tento zákon nepodporili do druhého čítania, aby sa tak neudialo. Druhé čítanie je priestor na to, aby sme vylepšovali nielen sídla prvostupňových súdov, aby sme vylepšovali aj sídla druhostupňových súdov, ale predovšetkým vo všetkých oblastiach robíme boľavé reformy. Viete dobre, čo to stálo, kým sme tu schválili usporiadanie miestnej štátnej správy vo vzťahu k špecializovanej štátnej správe, vo vzťahu k tomu, že sme porozumeli, že nemá táto krajina na sedemdesiatdeväť komplexných okresných úradov a že sme museli niečo urobiť pre to, aby sme zefektívnili a usporiadali miestnu štátnu správu tak, aby ona bola súbežne dostupná občanovi, ale na druhej strane, aby bola aj financovateľná.

Tieto momenty nás vedú k tomu, aby sme tento návrh zákona podporili do druhého čítania a aby sme vyzvali aj tých, ktorí dnes chcú robiť petície v Trenčíne, že aj vo vzťahu k Trenčínu tento zákon bude dobre ošetrený.

Chcel by som na záver ešte požiadať spravodajcu, pretože sa to týka nielen súdnej moci, ale sa to týka aj takpovediac verejnej správy, aby bol tento návrh zákona okrem už troch spomenutých výborov posunutý aj na prerokovanie do výboru pre verejnú správu. Predpokladám, že bude tomu náchylný nielen pán spravodajca, ale aj celá ctená snemovňa.

Ešte predsa len jednu poznámku. No, veľa sa zamýšľame nad tým, ako by to súdnictvo malo byť usporiadané optimálne. Veľa sa zamýšľame nad tým, ako by malo byť usporiadané školstvo. Robíme reformu nielen školstva, ale aj zdravotníctva, očakáva nás aj v sociálnej sfére.

Ja, keď mám povedať, tak na jednej strane sme bití za to, že na Slovensku nemá každý žiak dostupnosť do základnej školy do 300 metrov, teraz chceme súbežne zaviesť, aby mal možnosť do 10 alebo do 20 kilometrov súd, aby mal zdravotné stredisko všade a v každej obci a nemocnicu určite minimálne dostupnú 10 - 15 kilometrov, a na druhej strane nevieme si povedať, že jednoducho na toto nemajú oveľa vyspelejšie a renomovanejšie ekonomiky, ako je tá naša slovenská. A ak robíme bolestné a často týmto spôsobom aj znehodnocované reformy, tak každý nech sa v tejto situácii postaví aj do pozície národohospodára.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Horta pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Hort, dovoľte mi, aby som teda k tým obsahovým veciam, ktoré ste povedali, sa vyjadril pozitívne a svojím spôsobom aj vám poďakoval za aktivitu vo vzťahu ku Krajskému súdu v Trenčíne a prípadne Okresnému súdu v Novom Meste nad Váhom. Nemyslím si však, že by to malo byť predmetom kompromisov, dohôd a riešení v druhom čítaní. Ja osobne som naozaj presvedčený, že by optimálnejším riešením bolo tento vládny návrh zákona vrátiť vláde na prepracovanie a tieto veci, ktoré tu odzneli aj vo vzťahu ku Krajskému súdu v Trenčíne, boli definitívne do tohto návrhu zapracované. Nechcem tým, samozrejme, povedať, aby sa venovali len problematike Trenčína.

A pokiaľ je to možné, tak by som chcel, pán spravodajca, aby ste navrhli, aby tento vládny návrh zákona za predpokladu, že bude posunutý do druhého čítania, bol pridelený aj výboru pre pôdohospodárstvo.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hort chce reagovať. Nech sa páči.

M. Hort, poslanec: Okrem toho, že sme mali možnosť vstupovať do tohto zákona všetci, tak ako sme tu, už pri jeho tvorbe, pretože je to na internete, máme znalosť, ako sa dá do pripomienkového konania vstúpiť, myslím si, že čas a priestor medzi prvým a druhým čítaním je práve na to, aby tie veci, ktoré sa týkajú konkrétneho paragrafového znenia, mohli byť vo výboroch Národnej rady, a preto som aj ja navrhol, aby sa to rozšírilo aj na náš výbor, aby tento návrh mohol dozrieť tie zmeny, ktoré považujeme za optimálne, ale ešte raz podčiarkujem za financovateľné zo strany štátneho rozpočtu.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Poslanec Hort bol posledný prihlásený písomne do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona ústne. Pani poslankyňa Tóthová, ja už vás mám zapísanú, len netreba... Pani poslankyňa Tóthová, Laššáková, poslanec Hanzel, Polka, Béreš, Pataky, Husár. Pán poslanec Kaliňák, vy ste nechceli? Chcete? Pán poslanec Kaliňák ako posledný ústne prihlásený do rozpravy. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne. Nedá mi nevystúpiť k tomuto návrhu zákona. A začnem tým, že predložený návrh zákona má vlastne dve roviny. Ja to potrebujem zdôrazniť, pretože doteraz táto skutočnosť vo vystúpeniach nebola dosť zreteľne oddelená. Prvá rovina je presun kompetencií. Presun kompetencií tak, aby okresné súdy sa stali plnokrvnými, prvoinštančnými orgánmi a krajské súdy predovšetkým odvolacími orgánmi zároveň však pre veci správne v niektorých veciach prvoinštančnými. S týmto zámerom predkladateľa si myslím, že sa možno stotožniť. Je pravdepodobné, že to prinesie priblíženie rozhodovacej aktivity dolu k ľuďom, aby som sa takto vyjadrila, a možno aj zlepší rozhodovaciu frekvenciu, teda zrýchlenie súdneho konania.

Druhá rovina však je otázka inštitucionálnej reorganizácie, ku ktorej sa predovšetkým moji predrečníci vyjadrovali. V podstate ide o zrušenie dvoch krajských súdov a o zrušenie niekoľkých okresných súdov.

Vážení, dovolím si povedať, keďže som bola určitý čas ministerkou spravodlivosti, že táto druhá rovina v predloženom legislatívnom návrhu je nelogická, nedomyslená, politicky motivovaná, na čo už upozornil pán poslanec Čaplovič, nevychádza z poznania vnútorného života súdnej sústavy, čo poukazuje na to, a ja to musím povedať, že minister nevnikol do organizačných špecifík a činností súdnictva, ktoré vlastne riadi. Ak má byť táto inštitucionálna zmena účinná od 1. septembra tohto roku, tak nastúpi podobný chaos a zmätok, ako nastúpil po reorganizácii od 1. januára v miestnej štátnej správe, kde dodnes v dôsledku nedokonalej prípravy sú občania dezorientovaní a niektoré agendy naplno sa nevykonávajú.

Prečo som proti tejto inštitucionálnej zmene, poviem s nasledujúcim odôvodnením. Jednak nesúhlasím so zrušením krajského súdu v Trnave a v Trenčíne. Má to okrem tých dôvodov, ktoré tu boli uvedené, ešte ústavnoprávno-teoretický základ. Totiž súčasný stav územnej organizácie vychádza z ústavného princípu trojdelenia štátnej moci. V každom územnom celku je zastúpená a kompetencie majú orgány zákonodarnej, teda normotvornej moci, výkonnej moci a súdnej moci. Zrušením dvoch krajských súdov by vznikli dva nekompletné kraje, kde by vlastne nebola prezentovaná súdna moc na úrovni kraja. Okrem tohto teoreticko-ústavnoprávneho dôvodu je veľký počet praktických dôvodov, ktoré sa veľmi bezprostredne dotýkajú občanov. Jednak súdy, na ktoré sa musia občania dostaviť ako účastníci konania, sa pre značnú časť občanov vzdialia. Nejdem tu hovoriť príklady, pretože moji predrečníci už toto uviedli, a pokiaľ budeme v druhom čítaní, ak vôbec tento legislatívny návrh prejde, sa bližšie zaoberať, tak na jednotlivých príkladoch to možno veľmi pekne prezentovať.

Ďalej. Na krajské súdy sa má preniesť právna agenda. Vážení, vôbec neobstojí, že krajský súd v Trenčíne a v Trnave má nedostatočný nápad a podobne. Veď v súčasnosti s presunom kompetencie na orgány samosprávy vzniká veľká časť rozhodovacej aktivity, kde riadnym opravným prostriedkom bude preskúmanie rozhodnutia súdom. A majú to byť podľa návrhu pána ministra práve krajské súdy. Takže neviem, ako tieto veci sú domyslené a prečo takáto argumentácia.

Ďalej je úplne zrejmé a s plnou zodpovednosťou to uvádzam, že nedôjde k zlacneniu, ale k zdraženiu výkonu súdnictva. Nikto tu doposiaľ nespomenul napríklad také eskorty. Veď tam budú ďalšie vzdialenosti, tam budú príplatky, pretože niekedy cesta späť bude cez pracovný čas.

Ďalej. Na krajské súdy prejde väčšina správnej agendy, tým pádom vlastne dôjde aj k zdraženiu cestovného, pardon, nejde o správnu agendu, ale ide o svedkov. Mala som tu skratku, a tým pádom som si to zle prečítala. Svedkovia. Veď svedkovia si nárokujú náhradu cestovného a podobne.

Ďalej. Advokáti, čo tu už bolo uvedené, pán poslanec Abelovský ako advokát bývalý a spočívajúci, ak to takto môžem nazvať, tak vlastne vie, o čom tu ide problém, že advokáti často nebudú môcť viac prípadov vybaviť za deň, že budú musieť cestovať niekedy deň predtým, keď sa začne pojednávanie o ôsmej v takej vzdialenosti a podobne. Čiže týmto sa zdraží súdne konanie pre účastníkov konania.

Čiže, pán minister, vaše argumenty o zlacnení nie sú podložené, pretože aktivity sa musia urobiť a tieto veci navyše zdražujú, a že to nie je len môj názor, chcem vás ubezpečiť, že samotné súdnictvo s vaším návrhom nie je spokojné, ale nie z toho dôvodu, ktorý ste uviedli v rozhlase, keď ste boli v priamej relácii jeden pondelok a ja som si to vypočula, a keď ste veľmi netaktne odhodili argumenty sudcov v tejto relácii, priame znenie mám napísané, môžem vám ho v ďalšom čítaní citovať, ale preto, lebo tieto profesijné organizácie problematiku súdnictva poznajú.

Takisto prokuratúra nemá pozitívne vyjadrenie, Generálna prokuratúra. Ďalej. Mám tu takýto štós stanovísk jednotlivých súdov, ktoré sa záporne vyjadrujú k tejto inštitucionálnej zmene.

Takže, pán minister, na základe týchto písomných argumentov jednoznačne hovorím, že reorganizácia, ktorú navrhujete, nevybaví prieťahy konania, ale zdraží súdne konanie.

Minulý týždeň navyše sa v hoteli Forum 23. januára 2004 konal seminár na tému Optimalizácia súdnej sústavy. Pán minister, vy ste to otvorili a potom zrejme z pracovnej zaneprázdnenosti ste odišli. My sme sa takpovediac práve takmer vo dverách minuli, pretože ja som prišla neskôr, keďže priestory parlamentu boli vzhľadom na podozrenie určitej zásielky, určité východy a vchody boli zablokované. Čiže vy ste tam boli na začiatok a pre kamery a ja som tam bola v časti diskusie, keď sa vyjadrovali jednotliví účastníci k tomu, čo vlastne vy predkladáte do parlamentu. No musím vás ubezpečiť, že väčšina prítomných sa taktiež vyjadrila nesúhlasne s vami predloženou časťou, teda tou druhou rovinou, ktorá sa týka inštitucionálnej reorganizácie. A viacerí sa vyjadrili, že to skutočne nie je optimalizácia, boli tam vyjadrené názory, že neboli vyčerpané všetky možnosti zdokonalenia súdnych procesov, pretože pokiaľ viete, teória riadenia uvádza, že inštitucionálna reorganizácia je posledný a takmer vždy najrizikovejší prostriedok zdokonalenia činnosti inštitútu. Máte veľké rezervy v zavedení výpočtovej techniky, v zavedení techniky do súdnych konaní, kde najmä v Bratislavskom kraji doslova sa diktuje v pojednávacích miestnostiach, čo by bolo s diktafónmi vybavené a zrýchlilo by sa tým konanie.

A navyše, pán minister, keď hovorím, že nie sú vyčerpané všetky možnosti a že nebolo to prijaté. Pani štátna tajomníčka na spomínanej konferencii alebo seminári, už presne neviem, ako znela pozvánka, uviedla informáciu, že ministerstvo spravodlivosti pripravuje osobitný procesný predpis pre konanie vo veciach preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov súdmi. A dokonca konštatovala, že právnická verejnosť je rozpoltená takmer na dve rovnaké časti, či v súčasnosti existuje správne súdnictvo, alebo existuje len súdne preskúmavanie rozhodnutí všeobecnými súdmi, pretože integračný znak z právneho súdnictva je inštitucionálne oddelenie vybavovania vecí tejto agendy samostatnými správnymi súdmi. V Českej republike už k tomu pristúpili a prijali aj špeciálny procesný predpis.

Keďže tieto názory sú takmer rovnako silné, pán minister, myslím si, že predovšetkým treba túto otázku vyriešiť, treba prijať procesný predpis, špeciálny pre správne súdnictvo, ktorý teraz pripravujete, a tak, ako to už načrtol aj pán poslanec Abelovský, treba toto zaviesť do praxe, keďže to pripravujete, vidieť, mať skúsenosť, čo to v praxi prinesie a na základe toho predkladať legislatívne návrhy s domyslením dopadov do praxe. Pretože dnes, keď nemáte ešte zavedený osobitný procesný postup na vybavovanie súdneho preskúmania správnych rozhodnutí, nemôžete vedieť, či to nezrýchli agendu, alebo či to nedonesie také problémy, ktoré budú potrebovať poprípade inú inštitucionálnu zmenu. Čiže s inštitucionálnou zmenou, pán minister, v takej konzervatívnej sústave, ako sú súdy, treba veľmi opatrne postupovať, pretože napísať to je veľmi ľahké, ale v praxi realizovať je prácne a niekedy zložité a kontraproduktívne, pretože pri týchto presunoch sa rozhodovanie v súdnictve na určité obdobie predĺži.

Na základe toho, čo som z filozofického a koncepčného hľadiska predniesla k predloženému legislatívnemu zákonu, a ako ste určite vnímali, som sa nedotkla ani jedného konkrétneho ustanovenia. Z filozofie tohto zákona jednoznačne konštatujem, a teda pripájam sa k návrhu pána poslanca Čaploviča zo Smeru a pani poslankyne Bollovej z Komunistickej strany Slovenska, ktorí navrhli vrátiť predložený legislatívny návrh na prepracovanie a tento svoj názor uvádzam aj napriek vystúpeniu pána poslanca Horta, ktorý už signalizoval, že budú tu pozmeňujúce návrhy na neprijatie, zrušenie krajov, ktoré skutočne sú neodôvodnené a nelogické. Myslím si, že by sme mali počkať s celou zmenou a dať ju spolu s návrhom zákona, špeciálneho zákona, na úpravu procesu veci správneho súdnictva.

Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)