Úterý 2. března 2004

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Hanzel, ďalší ústne prihlásený do rozpravy. Pripraví sa pán poslanec Polka.

B. Hanzel, poslanec: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, rozhodne si nemyslím, že som odborník na verejnú správu a súdnictvo, napriek tomu by som chcel povedať svoj osobný názor na reformu alebo takzvanú reformu sídiel obvodných a krajských súdov.

Obávam sa, že sa musím stotožniť s názorom obyčajného radového človeka, ktorý rozmýšľa sedliackym rozumom, ku ktorému sa i ja nie s hanbou, ale s úctou pridávam, a to s názorom, že to zaváňa politikou. Rušiť niektoré orgány výkonu štátnej moci len v určitých krajoch, napríklad v tých, kde má meno Mečiar silnú pozíciu, to je trošku silná káva aj pre normálneho obyčajného voliča, občana našej republiky.

Ľudia sa právom pýtajú, či je to jeden z článkov likvidovania kraja Trenčín. Kraj Trenčín, ktorý je zhodou okolností už historicky ekonomicky najsilnejším krajom hneď po Bratislave, kraj, ktorý má druhú najnižšiu nezamestnanosť v republike, kraj, ktorý má druhé najvyššie úspory na občana v republike, kraj, ktorý nemá problémy s investíciami, kraj, ktorý nemá problémy so vzdelanou pracovnou silou, skrátka kraj, ktorý funguje, kraj, do ktorého som sa i ja rád vrátil z emigrácie napriek tomu, že som mal množstvo iných ponúk.

Vážené kolegyne, kolegovia, nebudem uvádzať rôzne ekonomické aspekty, ako sú zvýšené náklady na to a ono, počty nápadov a tak ďalej. To všetko je v tabuľkách a som presvedčený, že pán minister si to pozorne prečítal. Chcem sa len odvolať na váš opätovne s prepáčením sedliacky rozum, krajskému úradu patria určité právomoci a povinnosti, okrem iného aj krajská polícia, prokuratúra, súd a tak ďalej. Prosím, nesprávajme sa ako stranícky "oštemplované" indivíduá a nedovoľme, aby sa konali nelogickosti a neprávosti v našej mladej republike. Nie som proti zmenám, skutočne nie som, jedno zo základných manažérskych pravidiel je, že organizácia je živý organizmus, čo sa mení a vyvíja, takže ja si to uvedomujem, že zmeny sú potrebné, zároveň chcem aj povedať, že si pána ministra Lipšica vážim ako vzdelaného ambiciózneho a mladého človeka, ale myslím si, že sa v tomto prípade nechal ovplyvniť niečím iným ako zdravým rozumom.

Na záver chcem povedať aj to, že som rád tomu, čo povedal pán poslanec Hort o zachovaní logickosti štátnej správy i v súdnictve.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Polka, nech sa páči, pripraví sa pán poslanec Viktor Béreš.

L. Polka, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko slov k predloženému návrhu zákona o optimalizácii súdnej sústavy. Takmer všetko podstatné, čo som chcel povedať, tu už odznelo aj bolo vyargumentované. Dovoľte mi, aby som začal tiež citátom, citátom pána predkladateľa, ktorý vo svojej úvodnej reči hovoril, že za posledných desať rokov sú známe príčiny zlej situácie na súdoch. Zdôrazňujem za posledných desať rokov. Za posledných desať rokov pán doktor Lipšic bol štyri roky vedúcim úradu na ministerstve spravodlivosti a takmer dva roky je ministrom spravodlivosti.

Pýtam sa potom, kto teda a ako rieši tieto známe príčiny, keď trojka a jednotka na ministerstve tu pred nás prichádzajú s návrhom zákona o optimalizácii súdnej sústavy, ktorý odmietajú všetci zainteresovaní, možnože až po občanov.

Petície som zatiaľ nevidel, ktoré sa tu spomínali, ale s občanmi, s ktorými som mal možnosť hovoriť z regiónov Záhoria, z regiónov okresu Ružomberok, okresu Trnava, od Šale po Skalicu, každý sa čuduje tejto optimalizácii. Je skutočne pozoruhodné, čomu a komu bude slúžiť tá reforma.

Tu prebiehala niekoľko mesiacov zúrivá diskusia v parlamente, v ktorom som nemal česť byť, o ôsmich samosprávnych krajoch, diskusia od troch cez štyri, šesť, osem, dvanásť, tuším až šestnásť to niekde vrcholilo, ajhľa, keď sme dospeli ku kompromisu politickému i možno právne správnemu na osem samosprávnych krajov, dva kraje zrazu nespĺňajú ten atribút samosprávnosti a budú "potrestané", pri jednom to vcelku chápem, lebo je tam absolútna dominancia HZDS, takže by som vedel pochopiť ingerenciu súčasnej koalície do tohto zloženia, treba "občanov potrestať za to, že nesprávne volili do VÚC", ale pri Trnave je to pomerne vyvážené, takže tam tomu skutočne nerozumiem, prečo by občan Trnavského kraja nemal chodiť na svoj Krajský súd do Trnavy alebo vyšší súd.

Je, samozrejme, logické, že keď sa začnú sťahovať z krajov krajské súdy, odchádza krajská prokuratúra, odchádza krajská polícia. Občan Belgicka, meno nie je podstatné, sa rozhodol, že prefacká dvoch českých policajtov a že prebehne cez česko-slovenské hranice, nerušene voľne sa prevalí cez slovensko-maďarské hranice a naša polícia dvanásť hodín nevie, kde sa pán Belgičan pohyboval, nevie, čo tu robil, nevie, čo vyložil na Slovensku, akurát vie, že v Tatabányi tankoval. Vďaka maďarskej polícii, ktorá operatívne zakročila a chytila ho. Kto vie, ešte aké hranice by tento pán poprechádzal.

Dámy a páni, čítal som zvodky z operačných stredísk, ktoré si navzájom hlásili pohyb tohto auta. Vedeli akurát toľko, že prešiel cez nejakú bariéru, čo tam odstrčil alebo odhodil, a ďalej nevedeli o ňom nič, pretože v Malackách už nie je okresné riaditeľstvo Policajného zboru a tí policajti telefonicky pátrali, komu vlastne majú dať avízo, aby v Malackách spravil niekto primitívnu priehradu zloženú z dvoch starých žigulákov alebo zastavovacieho pásu a pán z Belgicka by tam skončil. Ale keďže tam nie je polícia, tak sa to skončilo tak, že pán pokračoval ďalej a bol by sa dostal možno až na Balkán, nebyť šikovných maďarských policajtov.

Dámy a páni, v Malackách sa momentálne rekonštruuje budova súdu za desať miliónov korún, ktorú odpredalo mesto ministerstvu spravodlivosti. Zanedlho ho chceme zrušiť. V Ružomberku, budem hovoriť o súdoch, kde som mal česť byť ako advokát. V Ružomberku, je za niekoľko desiatok miliónov rekonštruovaná budova, mimoriadne krásne vybudovaná súdna, doslova by som povedal, sedria, ktorá je atypickou oproti ostatným slovenským súdom, že má aj väznicu, odkiaľ možno obžalovaného predviesť na výsluh alebo ho mať proste k dispozícii.

Občania Ružomberka mali dlhé roky problémy údajne za komunistov preto, že sa tam narodil Andrej Hlinka, no tak bolo treba potrestať Ružomberčanov a favorizovať horný Liptov. Keď sa podarilo vybudovať v Ružomberku sústavu okresných orgánov, tak zrazu v roku 2004 prichádzame s druhým bičom a vrátime pod pláštikom nejakej optimalizácie. Ale, dámy a páni, v tom Ružomberku na rozdiel od ministerstva spravodlivosti bolo posilnené okresné riaditeľstvo Policajného zboru a od 1. 6. 2003 bol zriadený Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku, tam, kde nebude súd, tam bude Ústav na výkon väzby. Alebo sa zase zruší, veď načo by mali sedieť na jednom mieste títo dôstojníci, môžu chodiť hore dolu po Slovensku.

Je tu argument, že dôjde k vyššej efektívnosti znížením počtu funkcionárov štátnej správy v spojitosti so zrušovaním súdov, ktorí sa budú pevne venovať len výkonu sudcovskej funkcie, lebo doposiaľ funkcionári okresných súdov museli mať polovičný, respektíve podpredseda dvojtretinový výkon a na zrušovaných súdoch zostávajúci predsedovia nebudú agendu vybavovať vôbec. Tak aká optimalizácia.

Mimochodom sudca, predseda súdu, ktorý jedenásť mesiacov nie je schopný napísať banálne rozhodnutie vo veci dedičskej, ktoré sú pre sudcov, by som povedal, takou zábavkou, dostane iba napomenutie za to, že jedenásť mesiacov vybavoval právo na spravodlivý a rýchly proces. O sudkyni, o ktorej sa povráva, že pojednávala údajne pod vplyvom alkoholu, tak sa pomaly vyženie zo Slovenskej republiky. Nechcem, samozrejme, chrániť sudcov, ktorí si pred pojednávaním vypijú, božechráň, ale sudca, ktorý nevykonáva svoje povinnosti, svoje bazálne povinnosti, nemá čo na súde robiť, tobôž nie ako predseda. Zaráža ma skutočnosť, a pani profesorka Tóthová to spomínala, že Združenie sudcov Slovenska, mimochodom tvrdý bojovník proti Mečiarovej vláde a proti Mečiarovým ministrom spravodlivosti, združenie alebo Slovenská organizácia nezávislého súdnictva, Generálna prokuratúra, funkcionári samosprávnych krajov, funkcionári súdov dávajú negatívne stanoviská a ministerstvo ide robiť reformu. Tak pre koho tá reforma je? Pre ľudí? (Smiech). Uvidíme, čo bude vo voľbách, čo vám ľudia povedia, ako sa tešia z vašej reformy.

Keď sme pri tých ľuďoch, desaťtisíce ľudí majú nevybavené žiadosti na spravodlivé odškodnenie, či už boli v protikomunistickom odboji, alebo boli ešte v koncentračných táboroch. Desaťtisíce ľudí, aspoň vychádzam z toho čísla, ktoré som mal možnosť ja zastupovať na súde. Bolo to okolo osemnásťtisíc, číslo spisu.

Nerozumiem niektorým legislatívnym aktivitám ministerstva spravodlivosti, ktoré namiesto komplexnej úpravy Trestného zákona a Trestného poriadku prichádza s čiastkovými novelami, ktoré reagujú na výtržnosti alebo na rabovačky, pripravuje sa údajne novela, kde sa zvýši trestná sadzba z dvoch až osem na tri až osem, ide, samozrejme, o znemožnenie ukladania podmienečných trestov, iný zmysel to nemá. Robili sme veľmi rýchlo trikrát a dosť, robili sme agenta provokatéra, ale predovšetkým sme robili, až sa v Bielom dome tešili, špeciálny súd.

Dámy a páni, dodnes nie je o špeciálnom súde ani "dunstu", prichádza alebo bude musieť prísť novela zákona odsunúť termín, pretože sudcovia nevedia, kde budú sedieť, neviem, či pán minister, vy viete, kde bude špeciálny súd sedieť a prečo to tajíte? Výborne, dodnes to nikto, exaktne ste to nepovedali, hovoríte stále buď v Bratislave, alebo na Holubyho ulici v Pezinku. Som rád, že to môžem takto tlmočiť verejnosti. Ďalej sú úvahy o tom, či NBÚ stihne robiť previerky a najmä neviem, pán minister, či už sú vybratí pracovníci súdov, pretože bude asi dosť zaujímavé sledovať, ako špeciálne preverený sudca má zapisovateľku nepreverenú, ktorá disponuje 24 hodín spisom. Je pre mňa skutočne, opakujem to už druhý alebo tretíkrát, že je záhadou, pre koho táto reforma má byť, keď odborná verejnosť má pochybnosti o tom, ako sa vlastne s touto novelou alebo s touto optimalizáciou má vysporiadať.

A, pán minister, na súdy nechodia len občania, samozrejme, súdy sú podľa môjho názoru pre nich. Ale náklady spojené so svedočným, s tlmočným, so znalečným sú podľa môjho názoru nepredstaviteľné a nikde sa tu neobjavila zmienka v dôvodovej správe o ekonomickom dopade.

Ďakujem pekne za pozornosť, dovoľte mi, aby som sa ešte na záver priklonil k návrhom kolegov poslancov, ktorí žiadali vrátiť predmetný materiál na prepracovanie.

Len kratučkú poznámočku k návrhu pána poslanca Horta. Parlamentný zbor, parlamentný orgán, Národná rada Slovenskej republiky nie je na to, aby upravovala a dopracúvala návrhy zákonov, ktoré vychádzajú z vlády.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec, pardon, pani poslankyňa Tóthová s faktickou poznámkou.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem sa pripojiť k názoru pána poslanca Polku, konečne ja som to už tiež naznačila, že táto novela skutočne občanom nepomôže, ale pomohlo by to, čo už tu bolo naznačené, ja to poviem otvorene, pán minister, keby ste si všímali, ktorí sudcovia nevyhotovia rozhodnutie písomnou formou po vynesení rozhodnutia šesť, sedem až desať, až jedenásť mesiacov, ako pán poslanec spomenul.

Na toto by ste mali ako minister dbať, pretože mňa ako poslankyňu upozorňujú občania, že sudca vydá rozhodnutie, a keď som bola ministerkou, osobne som sformulovala ustanovenie, kde je sudca povinný do 30 dní vyhotoviť rozhodnutie a jedine predseda súdu to môže predĺžiť na 60 dní z vážnych dôvodov. Takže tu by sa mohla vaša pozornosť upriamiť a ďalej si myslím, že bude treba hovoriť v druhom čítaní, ak by to náhodou nebodaj prešlo, presne, kde budú tie nezmysly, kde tie súdne priestory, ktoré boli za ťažké peniaze vybudované, ostanú prázdne, kde bude treba nové pojednávacie miestnosti a podobne.

Pán minister, legislatívu treba domýšľať do praxe a, žiaľ, vaše legislatívne návrhy aj z legislatívnej rady sa vracajú, nie sú domyslené do praxe vrátane ekonomických zákonov, o čom už nechcem tu hovoriť, lebo ma predseda upozorní, že to nesúvisí, ale preto je situácia na Slovensku taká, lebo vy nedomýšľate legislatívu do praxe.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nikdy by som si to nedovolil, pani profesorka. Pán poslanec Béreš, nech sa páči. (Hlas v sále.) Žeby som si vás nedovolil upozorniť, ja som na to myslel.

Nech sa páči, pán poslanec Béreš.

V. Béreš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi veľmi stručne sa vyjadriť k niektorým veciam, ktoré súvisia s prerokovaným návrhom zákona. Najprv by som chcel povedať, že jednoznačne za klub by som chcel vyjadriť snahu a úprimnú snahu schváliť taký zákon, ktorý by jednoznačne viedol k reforme optimalizácii súdov, tak napokon, ako to aj bolo v programovom vyhlásení, čiže s tým, samozrejme, že nemáme problém. Na druhej strane sú však isté priority, ktoré si stanovil aj náš klub a vyvstali prakticky aj z posledného rokovania nášho poslaneckého klubu, a tu by som chcel aj poprosiť pána ministra, aby nám ešte pred hlasovaním povedal svoje stanovisko, pretože aj z hľadiska hlasovania je to pre nás veľmi dôležité a dovolím si povedať, že aj kľúčové.

Po prvé. Chcel by som zdôrazniť, že, samozrejme, zachovanie dvoch krajských súdov, to znamená Trenčín a Trnava, je pre nás veľmi dôležité. Samozrejme, nechcel by som sa opakovať, lebo už niekoľkokrát to tu bolo spomenuté, ale nedá mi, aby som nezdôraznil jeden fakt, že z hľadiska rozvoja regiónov, ako je nesporne Trnavský kraj, zrušenie daného krajského súdu by bolo veľkou stratou, pretože nie je to o tom, že by to mal byť symbol, ale je to prirodzenou súčasťou autorít, dá sa povedať aj organizačných zložiek celého kraja, a naozaj bolo by to veľkou stratou a hovorím, samozrejme, nielen o Trnave, ale aj o Trenčíne.

Druhá vec, ktorá súvisí nesporne s týmto zákonom, je § 219 Trestného poriadku, ktorý hovorí, že ak sa zmení postavenie, respektíve zostavenie senátu, alebo ak to treba uskutočniť z iného dôvodu, musí byť hlavné pojednávanie vykonané znova.

Tu by som chcel povedať, že je tu známa aféra páppayovci, prípad z Dunajskej Stredy, ktorý rieši práve trnavský krajský súd, a ak by sme sa striktne držali práve daného ustanovenia, tak je úplne jednoznačné, že začali by sme od začiatku. To znamená, že spor, respektíve daná udalosť, ktorá sa stala pred necelými piatimi rokmi, je pre nás, samozrejme, dôležitá, ako to bude vyzerať napríklad v tomto najmarkantnejšom prípade.

Nuž a napokon treťou vecou je snaha nášho Klubu Aliancie nového občana, teda v tomto bode povedať, že sme za zrýchlenie súdneho konania, to znamená, že toto bude ďalším bodom, ktorý by sme chceli aj počuť ústami pána ministra, že nakoľko daná reforma, to znamená, že zrušenie troch okresných súdov a dvoch krajských, ako práve táto reforma umožní zrýchlenie súdneho konania, lebo nezdá sa to byť vždy v každom prípade veľmi logické. Takže to sú tri otázky, na ktoré by som poprosil, keby mohol potom neskôr odpovedať, a týmto by som chcel ukončiť svoje stručné vystúpenie.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Pataky.

J. Pataky, poslanec: Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia. K návrhu zákona, ktorým sa ustanovujú sídla obvodných súdov, mám zásadné pripomienky v jednom bode. Pokiaľ ide o súdy s agendou priemyselnoprávnej ochrany, v navrhovanom § 10 je návrh na zriadenie iba jedného obvodu súdu nešťastné a v dôvodovej správe zavádzajúco a nesprávne vysvetľované a odôvodňované. To, že v Banskej Bystrici sídlo Úradu priemyselného vlastníctva je absolútne bezvýznamné, nakoľko ide o spory, v ktorých nevystupuje úrad ako sporná strana. Preto aj odôvodnenie, že sa má dosiahnuť menšia nákladnosť konania je klamlivá a nepravdivá. Aj požiadavku na jazykovú vybavenosť práve špeciálne pre túto oblasť nemožno akceptovať, nakoľko po 1. máji 2004 nebude táto oblasť iná ako akokoľvek iná oblasť.

V návrhu sa opomína skutočnosť, že tento navrhovaný obvod predsa nesúvisí so správnym súdnictvom, v rámci ktorého sa preskúmavajú rozhodnutia úradu priemyselného vlastníctva správnym súdom. Argumentovať, že Obvodný súd v Banskej Bystrici by mal byť zdrojom legislatívnych podnetov pre oblasť priemyselnoprávnej agendy, ktorá dnes absentuje, to ponechávam, aby naozaj zvážil a posúdil samostatný predkladateľ, ktorý však nemôže takýmito argumentmi obhájiť takúto závažnú otázku.

Veľmi účelovo a nesprávne sa prezentuje to, že Dohoda TRIPS požaduje koncentráciu súdnej agendy. Nie je to pravda. V čl. 41 ods. 5 Dohody TRIPS sa uvádza, že sa netvorí záväzok zriadiť odlišný súdny systém na dodržiavanie práv duševného vlastníctva od systému na dodržiavanie ostatných právnych predpisov. Ak sa v odôvodnení veľmi a neodborne a možno uviesť aj zavádzajúco uvádza požiadavka na zabezpečenie štandardu ochrany predmetov priemyselných práv pre štádium ich zápisu, tak sa predsa týka úradu priemyselného vlastníctva, ktorý zabezpečuje ochranu z hľadiska jej udelenia na jednotlivé predmety priemyselnoprávnej ochrany, a pokiaľ ide o ďalšiu ochranu, absolútne vyvoláva potrebu koncentrácie príslušností na jeden súd.

Ak sa uvádza, že koncentrácia je podobná ako pri konkurzných súdoch, tak je potrebné prevziať aspoň obdobu takejto koncentrácie a rozdeliť celú republiku napríklad minimálne na tri obvody. Ide jednak o proporcionálne rozloženie tejto súdnej agendy po celej republike. Ďalej ide o hospodárnosť v konaní, aby aj subjekty na východe a na západe krajiny mali možnosť prejednávania týchto sporov v rámci svojej oblasti. Navyše pri vylúčení všetkých sudcov jediného súdu by boli možné vždy aspoň dve alternatívy, aby o veci rozhodoval iný súd.

V celom návrhu zákona je to jediná oblasť, ktorú neodôvodnene ministerstvo centralizuje, pričom si neuvedomuje dôsledky z toho plynúce aj v iných súvislostiach. Je dosť nepochopiteľné, aké pohnútky môžu viesť práve ministerstvo spravodlivosti vniesť do tejto oblasti takýto monopol. Túto otázku sme konzultovali aj s Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorý má na vec úplne zhodný názor ako my. Sme toho názoru, že tak, ako sa zabezpečí odbornosť sudcov pre jeden súd, zabezpečí sa aj pre tri. Táto agenda vzhľadom na svoju náročnosť musí mať aj v rámci prvostupňového rozhodnutia širší záber a musí sa umožniť, aby sa v rovnakých veciach mohli zaujať stanoviská a podať svoj odborný názor aj viaceré súdy. Inak by to mohlo viesť k nežiaducemu jednostrannému výkladu, čo by v rámci Európskej únie nebolo vnímané dobre a bol by daný priestor na dovolávanie sa ochrany aj mimo krajiny. Takto bude daný aj širší priestor na výmenu názorov viacerých sudcov na vážne a sporné problémy.

Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickou poznámkou Gyula Bárdos. Nie?

Nech sa páči, pán poslanec Stanislav Husár.

S. Husár, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia. Začnem tým, čo považujem za najdôležitejšie a chcem vás oboznámiť s tým, že v roku 2003 vykonala Svetová banka na Slovensku prostredníctvom svojich odborníkov analýzu právneho a súdneho sektora na Slovensku a v júni toho istého roku vydala túto publikáciu, ktorá má presne ten istý názov, ako som ho uviedol. Táto publikácia si neprisudzuje podľa jej obsahu právo rozdávať rady, ale podľa zisteného stavu, a myslím si, že ten bol zistený veľmi dôsledne, pretože spoluprácu predovšetkým s ministerstvom spravodlivosti si zástupcovia Svetovej banky pochvaľovali ako skutočne ústretovú a perfektnú, uvádza holé skutočnosti a uvádza aj veľmi krátky záver, ktorý sa zmestí na dve strany.

Ak dovolíte, ja by som z tohto záveru, pretože práve ten záver je na posudzovanie zákona, ktorý teraz prerokúvame, veľmi dôležitý..., nuž ja som nedostal slovník maďarsko-slovenský, tak ja po slovensky poprosím, aby pán podpredseda parlamentu prestal vyrušovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni, poprosím o pokoj v rokovacej sále.

S. Husár, poslanec: Dovolím si zacitovať z tohto záveru. Citujem. "Tempo aj účinnosť reforiem brzdí nedostatok analytických a plánovacích kapacít, dôsledkom ktorých je po a nedostatočné prepojenie so širším inštitucionálnym a politickým prostredím, po b vnútorná nesúrodosť programov, po c neodôvodnené oneskorovanie implementácie reformných programov a po d atmosféra neprestajného krízového manažmentu. Úspešné reformné opatrenia boli skôr výsledkom vonkajšieho tlaku spojeného so vstupom do Európskej únie a nadšenia a odvahy niekoľkých jednotlivcov než kvalifikovaného a koordinovaného úsilia zo strany vedúcich predstaviteľov. Rozhodovacie orgány vychádzajú zo všeobecne neakceptovaných názorov a praktických úvah, čo nemôže byť dostatočnou náhradou za empirické analýzy. Príliš veľká dôvera sa vkladala do importovaných modelov, ktoré sa neoverovali v slovenských podmienkach. Reformné úsilie komplikuje politizácia, rozdrobenosť a vzájomná nevraživosť zainteresovaných strán. Vedúci predstavitelia rezortu spravodlivosti by mali venovať reformnému procesu rovnakú pozornosť ako večným otázkam. Medzi procedurálne otázky, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť, patrí komunikácia s verejnosťou, zapájanie zainteresovaných strán do vypracovania a implementácie stratégie, neprestajné aktualizácie a stratégie na základe overovania stavu a overovania platnosti hierarchie cieľov." Koniec citátu.

Vážené kolegyne a kolegovia, ak ste náhodou počúvali to, čo som čítal, je to najvýraznejšia, myslím si, že najkvalifikovanejšia odpoveď na to, čo sa tu viacerí pokúšali vo svojich vystúpeniach vyjadriť. Ja som očakával pri takomto významnom návrhu zákona, akého sa nám dostáva, že dôvodová správa bude pretkaná odvolávkami predovšetkým na výsledky empirických analýz, že bude jasne, zrozumiteľne a vecne dokumentovať stav, príčiny, ale aj potrebné postupy na ich odstránenie. Bohužiaľ, nie je to tak. Bohužiaľ, opakujú sa len tradičné postupy a súhlasím s konštatáciou správy, z ktorej som citoval, že nadšenie a odvaha predkladateľom nechýba, ale všetko ostatné áno. Všetko ostatné, bohužiaľ, áno. Nemusím dvakrát podčiarkovať, že efektívnosť koncepčných návrhov ministerstva spravodlivosti bude značne závisieť od miery, do akej sudcovia prijmú tieto reformy za svoje.

Vážené kolegyne, kolegovia, viacerí kolegovia predo mnou, kolegyňa Tóthová, citovali, uvádzali stanoviská a vymenovali inštitúcie, Súdnu radu, Združenie sudcov Slovenska, Slovenskú úniu nezávislého súdnictva, Generálnu prokuratúru, Najvyšší súd a ďalšie a zdôraznili, že všetky stanoviská týchto inštitúcií k predkladanému návrhu zákona sú negatívne.

Podčiarkujem túto skutočnosť z jednoduchého dôvodu. Ak by bolo pravdou to, čo sa nám občas pán minister pokúša predhodiť, že všetci títo to činia zo svojho osobného sebeckého, prípadne zištného záujmu, potom Slovensku hrozí katastrofa, ak už na Slovensku nenastala. Pretože Súdna rada, Združenie sudcov Slovenska, Generálna prokuratúra a ďalšie inštitúcie by konali len a len v zištnom, nepoctivom a neserióznom záujme.

Ja sa pokúsim položiť na misku váh aj misku vášho uvažovania. Všetky tieto inštitúcie na ľavú stranu a ministerstvo spravodlivosti ako predkladateľa na stranu pravú. Rozmýšľajme, rozmýšľajme trochu triezvo, či je to obvyklé, či je to normálne, že všetci títo sa mýlia, že všetci títo nepochopili a pravá strana týchto váh má pravdu a tá pravda ju prudko dvíha dohora.

Nechceme znovu zainovovať, ale mal by som to urobiť, pretože nie všetkým sa dostalo do rúk stanovisko Generálnej prokuratúry, ktoré uvádza veľmi závažné skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že nejde naozaj o systémový a premyslený krok. Drobný príklad. Prednedávnom sme čerstvým zákonom odsúhlasili zriadenie špeciálneho súdu, pre rozhodnutia ktorého má byť odvolacím súdom Najvyšší súd. Optimalizácia predpokladá z Najvyššieho súdu urobiť iba súd dovolávací.

Je to, prosím vás, logické, je to normálne, aby sme týmto spôsobom robili akúkoľvek reformu? Že v čerstvo prijímaných zákonoch už narážame na veľmi tvrdé a neseriózne rozpory, ktoré bude onedlho treba novelizovať a upravovať? Jasne a zrozumiteľne aj tieto skutočnosti poukazujú na to, že skutočne tento zákon nie je kvalitne pripravený. Ak má byť hlavným cieľom reformy urýchlenie a skvalitnenie rozhodovacieho procesu na súdoch, pretože takto chápem celú reformu, potom je potrebné najprv vykonať analýzu príčin tohto stavu a následne prijať účinné opatrenia a, samozrejme, hľadať aj rezervy v existujúcom stave. My sme doposiaľ neodskúšali účinky reformných krokov, ktoré sme urobili, nevieme, aký budú mať vplyv a posun aj na rýchlosť súdneho rozhodovania, a už ideme robiť niečo na druhú a niečo na viac.

Viete veľmi dobre, že prednedávnom sme zákonom zriadili inštitút vyšších súdnych úradníkov. Viete veľmi dobre, že sme prednedávnom zákonom umožnili mimosúdne riešenie sporov, to sú všetko reformné kroky, ktoré sú skutočnými reformnými krokmi a ktoré majú smerovať k zrýchleniu a skvalitneniu rozhodovacieho procesu. Napriek tomu dnes tvrdíme, že vytvorenie takzvaných ďalších špeciálnych senátov na prvostupňových či druhostupňových súdoch je v podstate skoro jediný a základný prostriedok na skvalitnenie a zrýchlenie celého rozhodovacieho procesu na súdoch. Prokuratúra poukazuje aj na závažnú skutočnosť, že v nadväznosti na návrh tohto zákona musí dôjsť aj k zrušeniu dvoch krajských prokuratúr a ďalších okresných prokuratúr.

Dámy a páni, nie je pravda, že nejakých 158 miliónov na roky 2005, 2006 až 2007 a 25 miliónov na rok 2004, to budú náklady na skutočnú optimalizáciu. Všimnite si, že v materiáli nie sú vyčíslené, ani nemôžu byť, čo priznávam, náklady na odstupné sudcom. Nie sú tu ani okrajovo spomenuté, že tieto budú zvýšené o náklady na odstupné na prokurátorov zrušených prokuratúr. Táto "sranda", tento pokus má stáť občanov Slovenskej republiky zatiaľ nie celkom vyčíslené peniaze, ale určite niekoľko stovák miliónov. Ak nevyjde, bude skutočne zle.

Pánu Hortovi chcem aj ja povedať, že s návrhom, ktorý tu podal, nesúhlasím.

Pán Pataky zaargumentoval úplne zrozumiteľne, a ak je tu vôľa, väčšinová vôľa tohto pléna rozhodnúť o tom, že nebudú krajské súdy v Trnave a v Trenčíne zrušené, tak potom je potrebné nanovo prehodnotiť aj prípadnú dislokáciu špecializovaných súdov.

Vážené kolegyne, kolegovia, povedané bolo toho naozaj už v prípade tohto návrhu dosť na prvé čítanie, ale z toho všetkého, čo bolo povedané, je pre mňa zrejmé, že tento návrh nie je dobre odborne a koncepčne pripravený, že jeho príprave nepredchádzala dôkladná analýza existujúceho stavu a príčin nedostatkov, ktoré tento stav spôsobujú, teda domnievam sa, že aj možné opatrenia, ktoré by boli spôsobilé kvalitatívne zlepšiť situáciu v justícii v takejto podobe nemajú reálnu podobu.

Preto sa pripájam k procedurálnym návrhom, ktoré tu už z mnohých úst odzneli, a navrhujem, aby sme predovšetkým preto, že vôľa snemovne je už skoro jasná vo vzťahu k dvom krajským súdom, vrátili pánu ministrovi návrh na prepracovanie.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami pani poslankyňa Bollová, pán poslanec Gabriel najskôr.

Nech sa páči, pán poslanec Gabriel.

J. Gabriel, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, chcem doplniť svojho predrečníka alebo niektoré jeho myšlienky zdôrazniť, že s týmto problémom sa musíme naozaj vážnym spôsobom zaoberať. Ja nie som odborník na právo ako taký a nedovolím si teraz hovoriť presne kontúry, ako by to všetkom malo vyzerať, ale jednu vec poznám a vidím aj mojich predrečníkov, ktorí tu boli, akým spôsobom reagujú. To poznanie je asi to, že keď sme sa dohodli pri riešení štátnej správy a samosprávy v minulom volebnom období na kompromisnom stanovisku osem, dohodli sme sa aj na jednej veci, a to na symetrickom modeli. Všetci do jedného tvrdili, že dobre, keď sa dohodneme či na dvanástich, štyroch, alebo na troch, alebo ôsmich krajoch, pán minister, naozaj tak, v parlamente, v kuloároch pri hlasovaní o tých posledných osmičkách a ďalších veciach bola dohoda, že pôjdeme ďalej symetrickým modelom, aby sa nám kraje rozvíjali rovnako, mali rovnaké kompetencie, rovnaké úrady, aby neboli diskriminované tým, že časť štátnych orgánov im budeme odnímať. To je jedna otázka veci.

Druhá otázka veci, nie som odborník, ale beriem do úvahy to, že všetky profesijné organizácie do jednej vyjadrili stanovisko proti zrušeniu krajských súdov. V podstate všetci súhlasia s tým, aby ostala dislokácia a kompetencie v takomto rozsahu, ako sú, samozrejme, sú tu názory aj iné, čo sa týka kompetencie samotných súdov ako takých a ich právomocí, ale dislokácia bola jednoznačne podporená aj profesijnými organizáciami.

Ja by som chcel kolegov poprosiť v prípade, že sám nepristúpite na to, že by sme mali tie krajské súdy ponechať, tak ako sú, teda myslím tým trnavský a trenčiansky, aby hlasovali za vrátenie zákona späť.

Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Bollová, nech sa páči.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Ak dovolíte, pán kolega Husár, chcela by som doplniť alebo rozvinúť jednu z vašich myšlienok. Povedali ste, že pán minister spravodlivosti označil všetkých oponentov odborníkov za mylných. Teda, že všetci odborníci sa mýlia. A ja chcem tú myšlienku dokončiť.

Pán minister, ako ich vy chcete presvedčiť o svojej neomylnosti, alebo ako sa budete brániť, keď vás budú obviňovať z klientelizmu, alebo že ste to urobili pod vplyvom nejakého politického obchodu. Ja by som sa ešte raz prihovárala, aby ste sa skutočne na ten návrh pozreli znovu.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Kaliňák, nech sa páči.

R. Kaliňák, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že už zaznelo veľa odborných citátov, veľa stanovísk profesijných organizácií a ja by som nechcel ctenú snemovňu zaťažovať tiež príliš veľkými číslami, ale skôr takým jednoduchým pohľadom na vec. Tento zákon traumatizuje justíciu už v zásade viac ako jeden rok, keď sa začalo o optimalizácii súdnictva hovoriť. Za celý ten čas, okrem jedného takého argumentu, ktorý hovorí o odbornosti a hovorí o nejakej presnejšej odbornej orientácii sudcov, som nepočul ďalšie argumenty, pre ktoré je potrebné urobiť taký vážny zásah a predovšetkým zásah, keď už nie je možné vrátiť krok, ktorý by bol chybným späť.

To je najväčšia vec, nad ktorou sa musíme pri prerokovaní tohto zákona zamyslieť, že sa naozaj stane situácia, ktorú nebude možné ani legislatívne, ani inak napraviť, pretože výrazne zasiahneme do života justície.

Keď hovoríme o tej odbornosti, aj pri nej sa pristavím na chvíľu. Štandardné členenie našich agend v justícii je na civil, v ktorom sú nejaké podzložky, ako je napríklad poručenské oddelenie, obchodné oddelenie, trestné oddelenie. O akej presnej špecializácii to hovoríme? Budeme mať sudcu, ktorý sa bude orientovať iba na vecné bremená? Budeme mať sudcu, ktorý sa bude orientovať iba na záväzky? Ak raz má celý Občiansky zákonník na starosti v rámci svojho céčka, ako sa bežne hovorí medzi sudcami, teda medzi civilom, tak by mal ovládať tak záväzky, tak by mal ovládať tak vecné bremená, ako aj ktorékoľvek iné časti Občianskeho zákonníka, ale ktorý je taký široký, že je špecializáciou každého z nás, ktorí sa tomu venujú. Čiže toto trojdelenie alebo možno päťdelenie, keď ešte medzi to zaradím aj oddelenie, ktoré sa zaoberá dedičstvom, nám postačuje k tomu, aby sme vedeli na súdoch, ktoré majú sedem a osem miestne obsadenie, plnohodnotne mať profesionalizovaných sudcov.

Prečo potom argumentujeme, že musíme zrušiť súdy, ktoré sú malé? Áno, všetci to chápeme, že súdy, kde sú traja sudcovia, štyria sudcovia, zrušiť treba, ale voči nim nikto nemá námietky. Prečo potom ale hovoríme o súdoch, ktoré majú sudcov sedem alebo osem, kde tá profesionalizácia možná je.

Dotknem sa aj tej časti, ktorá je veľmi necitlivá vo vzťahu k niektorým konkrétnym súdom, a to sú napríklad súdy, ktoré sídlia v regiónoch, v ktorých očakávame veľký rozvoj. Dnes vieme, že Okresný súd Bratislava IV je jeden z najhorších súdov v Bratislave. Namiesto toho, aby sme sa snažili tú situáciu vylepšiť, k nemu ešte pripneme Malacky, to znamená región, ktorý dnes prežíva búrlivý rozvoj pre jeho, by som povedal, priemyselnú zónu, ktorá v ňom vznikla. Pre časť, kde sa v Malackách plánuje vybudovať byty pre viac ako 2-tisíc alebo 3-tisíc nových obyvateľov, kde bude množstvo nových pracovnoprávnych sporov, množstvo sporov, ktoré vyplývajú z obchodnej agendy, pretože sa tam sťahujú nové a nové podniky. Toto snáď nie sú argumenty, ktorými by sme sa mali zaoberať minimálne serióznejšie? A namiesto toho pripravíme návrh, kde naozaj, a prepáčte, pán poslanec Béreš, to sa nedá vyargumentovať Okresný súd v Skalici. To sa nedá, asi ste na ňom v živote neboli, aj keď viem, že ste boli prednosta. Nechcem tú budovu nazvať dehonestujúco, ale moja babka mala takú veľkú šopu. Ako skutočne chceme teraz robiť náklady na vybudovanie nového okresného súdu, ktorý má absorbovať 137-tisíc obyvateľov a 3 okresy? To sa mi snáď zdá naozaj ako výsmech reformy súdnictva, tak ako sa jej hovorí, keď sme povedali, že všetky profesijné organizácie sú proti.

Určite bude zaznievať argument, že sú proti iba preto, pretože im chceme odobrať hračku. Samozrejme, každý by sa bránil, keď mu chceme ubrať nejaké kompetencie, keď mu chceme zobrať miesta, keď im chceme ubrať. Ale veď teraz sa nebavíme o nejakých kompetenciách policajta na ulici. Bavíme sa o ústavných činiteľoch, s ktorými ideme manipulovať. Sudcovia sú súčasťou vládnej moci, musíme mať citlivejší prístup k tomu, aby sme v konečnom dôsledku získali aj výsledky.

Pravdou bol aj argument, ktorý hovoril, že v zásade tento rezort je šesť rokov v jednofarebnej správe a po šiestich rokoch chceme tvrdiť, že je všetko zlé. No tak potom ale popierate voju vlastnú prácu, pán minister, ktorú ste na tomto ministerstve už nejaký ten rok odpracovali.

Táto zásadná zmena, ktorá sem vlastne prichádza, neprináša žiaden nový parameter, nič, čo by mi hovorilo, že áno, už dnes je to potrebné, už dnes máme jasne dokázané, v čom to presne nefunguje. Rozobrali sme okresy do momentu, keď dalo by sa povedať, že 70 percent všetkých okresov sa pohybuje na úrovni okolo 137-tisíc obyvateľov, zhruba približne nápad, ktorý je približne rovnaký, i keď sme nezahrnuli, a to považujem za veľkú chybu, obchodný nápad. Nápad obchodnej agendy, ktorý bude pri budovaní nových priemyselných parkov absolútne rozhodujúcim.

Ale zrazu máme niekoľko výnimiek, kde na jednej strane môže existovať okres, ktorý má 50-, 60- alebo 70-tisíc obyvateľov, súdny okres, a na druhej strane môže existovať okres, ktorý má 280-tisíc obyvateľov. Ja mám pocit, že asi nevieme buď dostatočne počítať, alebo sme sa rozhodli, že naozaj tak chceme zmeniť ten systém súdnictva, aby definitívne prestal fungovať. A k tomu smeruje vlastne aj zmena krajských súdov. Za krajské súdy sa predsa neprihovárali ani nevysvetľovali profesijné organizácie, ktoré sú zastúpené iba z Trnavy a z Trenčína, ale mám pocit, že tá asymetria, ktorá vznikne, ten nápad, ktorý príde napríklad na žilinský súd, na ktorý neplánuje prejsť viac ako 70 percent súdov z Krajského súdu z Trenčína.

Ako my chceme v dnešnej situácii, keď súdnictvo nefunguje, zužovať priestor pre činnosť súdov a neposkytnúť práveže naopak rozšírenie tej možnosti. Ideme presne opačným smerom a o tomto tento zákon je. Preto si osobne myslím, že tento zákon by nemal prežiť viac ako jedno hlasovanie v parlamente a pripájam sa k návrhu na jeho stiahnutie.

Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová a Dubovská s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ja sa ospravedlňujem snemovni za druhú faktickú pripomienku, ale nedá mi. Pán poslanec spomenul ústavných činiteľov a manipuláciu s nimi. Na spomínanej konferencii, čo som už vo svojom vystúpení uviedla, som položila otázku pani štátnej tajomníčke, ako sú doriešené presuny sudcov.

Vy, pán minister, musíte vedieť, že preloženie sudcu v zmysle ústavy nie je možné a je možné len v rámci disciplinárneho konania. Viacerí sudcovia spomínali, že neodídu. Finančne ich budete motivovať? Pretože my, keď sme vytvárali súdy v príslušnom období, bolo treba veľmi silno motivovať sudcov, aby prešli z jedného súdu na druhý.

Pán minister, pokiaľ robíte inštitucionálnu reorganizáciu, jedna z prioritných otázok je riešenie tejto otázky, pretože ide o ústavných činiteľov a nemôžete robiť presuny sudcov ako so štátnymi zamestnancami, pretože presun je disciplinárnym trestom.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Dubovská.

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ja by som možno len tak na doplnenie vzhľadom na to, že som sa zúčastnila na pracovnom výjazde do oblastí, ktoré tu boli práve predrečníkom spomínané, a to boli či Malacky, Skalica, Senica, treba povedať, že naozaj tento región momentálne zažíva jeden obrovský "boom" a naozaj veľké rozvojové podnety prichádzajú aj zo zahraničia, priemyselné zóny sa tam naozaj vystavajú, čiže to opodstatnenie prítomnosti patričných súdov bude mať svoje opodstatnenie, ale chcem povedať, že aj tá Skalica, síce možno pán poslanec hovorí o tom, že sa dá to miesto prirovnať k tej šope jeho starej mamy, dúfam, že až takú veľkú šopu nemala, ale viem, že miestni zodpovední pripravili v prípade, že by obhájili svoju pozíciu, že by pripravili dosť dôstojné miesto na sídlo takéhoto orgánu.

Takže ďakujem za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP