P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že som dostal jednu písomnú prihlášku pani poslankyne Laššákovej za Klub strany Smer.

Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková.

J. Laššáková, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpila v rozprave k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti.

Návrh novely Notárskeho poriadku podľa dôvodovej správy bol vypracovaný na základe návrhu zásad novelizovaných zákonov upravujúcich komory, ktoré schválila vláda svojím uznesením č. 830 zo dňa 3. 9. 2003. Podľa uvedených zásad sa má zamedziť, aby sa profesijné komory do seba uzatvárali, aby vytvárali umelé bariéry a bránili tak prístupu nových uchádzačov do komory a v konečnom dôsledku tak bránili slobode hospodárskej súťaže a obmedzovali slobodu podnikania. Preto by registračný princíp mal byť založený na nárokovateľnosti udelenia príslušnej licencie, na základe objektívne stanovených podmienok registrácie. Na podporu týchto zásad je neprijateľné uplatňovanie princípu takzvaného numerus clausus.

Doterajšia právna úprava notárskej samosprávy a notárskej činnosti si podľa môjho názoru nevyžadovala novelizáciu v navrhovanej podobe ani po prijatí vládnych zásad na novelizácii zákonov.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím, páni poslanci, páni poslanci, prosím, o pokoj v rokovacej sále.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

J. Laššáková, poslankyňa: Takže doterajšia právna úprava podľa môjho názoru o notárskej samospráve a notárskej činnosti si nevyžadovala novelizáciu v navrhovanej podobe ani po prijatí vládnych zásad na novelizáciu zákonov upravujúcich komoru. Skutočnosť, že závery z tohto uznesenia sa aplikovali aj na slobodné notárstvo latinského typu v Slovenskej republike, vyplýva z nepochopenia jeho problematiky a postoja k nemu.

Dovoľte mi, aby som podrobnejšie rozviedla podstatu slobodného notárstva latinského typu, ktoré sa v súčasnosti uplatňuje v Slovenskej republike. Činnosť slobodného notárstva latinského typu v Slovenskej republike bola obnovená po vyše 40 rokoch štátneho notárstva dňa 1. 1. 1993, keď nadobudol účinnosť zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Nadviazalo sa uvedeným zákonom na tradíciu slobodného notárstva vykonávaného na Slovensku podľa zákonného článku 35/1874 o kráľovských verejných notároch, ako aj na notársku činnosť, ktorá ma celkove na Slovensku niekoľko stáročnú tradíciu.

Platný notársky poriadok bol koncipovaný a prijatý ako tradičný zákon slobodného notárstva latinského typu, ktorý plne rešpektuje základné zásady slobodného latinského notárstva, ktorými sú zákonom stanovené kompetencie notára, pevná tarifa, nepriama kontrola zo strany štátu, štátny dohľad, ktorého najúčinnejšou zložkou je štátom regulovaný počet notárov a ich rozmiestnenie v rámci štátu.

Teoretické práce o notárstve definujú latinského notára takto: Notár je právny odborník, ktorý vykonáva verejnú funkciu, aby dal silu, prezumpciu pravdy a priamu vykonateľnosť úkonov, na ktorých sa podieľa, aby pracoval na správnom vyhotovení právneho úkonu a aby právne úkony súkromné vykonával slávnostnými a dal im zákonnú formu a do ktorého kompetencie patria úkony nesporového súdnictva.

Na správne fungovanie takéhoto notárstva je nevyhnutné, aby sa jeho právna úprava riadila zásadami nezávislého a nestranného výkonu notárskej činnosti, zásadou prevencie, zásadou poučovacou a poradenskou, zásadou etiky.

Podľa predkladanej novely sa má zrušiť štátom regulovaný počet notárskych úradov a ich rozmiestnenie a zodpovednosť štátu má prevziať trh. Na zriadenie notárskeho úradu má byť právny nárok, čím sa štát zbavuje zodpovednosti preveriť schopnosti a možnosti uchádzača, teda či je schopný vykonávať notársku činnosť. Ďalej sa štát zbavuje zodpovednosti za to, aby notárska činnosť bola vykonávaná rovnomerne v rámci celého územia štátu. Na druhej strane sa má prejsť od nepriamej kontroly výkonu notárskej činnosti, teda od štátneho dohľadu, k priamej kontrole výkonu notárskej činnosti, teda na štátny dozor, čím sa znemožní slobodný, nezávislý a nestranný výkon notárskej činnosti.

Takýmto postupom by štát obmedzoval slobodný výkon notárstva, a tým aj slobodu svojich obyvateľov hlavne v súkromnoprávnej sfére, keď priamo chce vykonávať kontrolu zákonnosti aktov svojich obyvateľov v súkromnoprávnej sfére uskutočňovaných u notárov, ďalej neoprávnene vnikať do súkromnoprávnej sféry svojho obyvateľstva tým, že prakticky likviduje mlčanlivosť notárov.

Numerus clausus v prípade notárskeho povolania sa uplatňuje zo strany štátu aj v krajinách Európskej únie patriacich do latinsko-germánskeho právneho okruhu. Uplatňovanie toho princípu v prípade notárskeho povolania teda nie je v rozpore s právom spoločenstva. Numerus clausus štát uplatňuje aj pri iných verejných funkciách, napríklad u sudcov, prokurátorov, colníkov a podobne. Notári upozorňujú, že zo strany predkladateľa nebola vykonaná žiadna analýza doterajšieho stavu notárskej komory a výkonu notárskej činnosti. Neboli vyhodnotené dopady na notársku činnosť po jej prijatí. V prvom rade nie sú tu dané podmienky a žiadne dôvody, aby sa vôbec Notársky poriadok v takom rozsahu a takýmto spôsobom novelizoval. Všeobecne sa k novelizácii zákona pristupuje vtedy, keď existujúca právna úprava je nedostatočná, nerieši uspokojivo daný rámec právnych vzťahov alebo nereaguje na zmenené podmienky.

Úroveň slovenského notárstva je vysoko hodnotená zo strany predstaviteľov zahraničných notárstiev aj v rámci Medzinárodnej únie latinského notárstva. Na nedávnej konferencii notárstiev Európskej únie konanej vo Viedni 7. až 8. novembra minulého roku bolo konštatované, že dynamické slovenské notárstvo je na čele notárstiev zo všetkých deviatich pristupujúcich krajín a v mnohých smeroch je jeho postup poučný aj pre notárstva členských štátov Európskej únie. Notárska komora si vybudovala rešpekt na domácej pôde i v zahraničí a od roku 1994 je plnoprávnym členom Medzinárodnej únie latinského notárstva a v jej orgánoch aktívne pracujú i slovenskí notári.

Pre notársku komoru aj samotných notárov je dosť nepochopiteľné, že sa predkladá návrh novely Notárskeho poriadku, ktorá predstavuje systémovú zmenu k notárskej činnosti, keď reguláciu počtu notárskych úradov má nahradiť živelné pôsobenie trhu a z notára ako osoby realizujúcej verejnú moc sa má stať podnikateľ. Takáto zmena nie je odôvodnená žiadnym konkrétnym a vecným argumentom okrem argumentu, že sa tým notárska činnosť stane transparentnejšou.

V žiadnych dokumentoch sa však neuvádza, prečo by za súčasnej právnej úpravy mala byť netransparentná. Veď všetky nástroje na reguláciu notárskej samosprávy a notárskej činnosti má v rukách štát, štát určuje právny rámec v podobe zákona, určuje odmeny notárov vo forme vyhlášky ministerstva spravodlivosti, určuje počet a rozmiestnenie notárskych úradov, minister spravodlivosti vymenúva a odvoláva notárov, má disciplinárnu právomoc voči notárom vykonávať dohľad nad činnosťou komory a notárov, môže pozastaviť výkon notárskeho úradu, má právo na všetky informácie týkajúce sa notárskej samosprávy a notárskej činnosti. Ako protiváha týchto kompetencií štátu je vlastný výkon notárskej činnosti, ktorý notár realizuje nestranne, nezávisle, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Všetky náklady notárskeho úradu sa musia hradiť z príjmu notárskeho úradu a pre prípad spôsobenia škody musí byť zo zákona poistený.

Notárska komora a notári nie sú podnikatelia a svoju činnosť nevykonávajú v trhových podmienkach, preto sa na nich nemôžu vzťahovať pravidlá o slobode hospodárskej súťaže. Notárska komora neuplatňuje numerus clausus, pretože počet a rozmiestnenie notárskych úradov je v plnej kompetencii štátu prostredníctvom ministra spravodlivosti. Komora ani nezabraňuje vstupu nových uchádzačov, keď v roku 1993 bol stav 179 notárov, v súčasnosti ich je 282, pribudlo teda 103 notárov, momentálne sú len dva úrady neobsadené. V súčasnosti je v zozname notárskych koncipientov zapísaných 38 osôb, v zozname kandidátov 21 osôb. V prípade zriadenia nových notárskych úradov komora v zákonných lehotách vyhlasuje výberové konanie na ich obsadenie a úspešných záujemcov vymenuje do funkcie minister spravodlivosti.

Zásady zdôrazňujú, že priamy vplyv štátu v oblasti stavovskej samosprávy je potrebné akceptovať tam, kde je to podmienené verejným záujmom zásadného významu a v prípadoch, keď nositeľom výkonu verejnej moci je priamo fyzická osoba, v tomto prípade notár. V takých prípadoch je odôvodnené ponechať štátnemu orgánu aj právo na ich vymenovanie a odvolávanie. Táto zásada sa súčasne v navrhovanej novele popiera, pretože akt vymenovania sa stane len symbolickým, minister totiž nebude mať na výber, pri splnení podmienok uchádzačovi vzniká nárok na vymenovanie a minister nebude mať právo, ale povinnosť uchádzača vymenovať.

Návrh novely neberie do úvahy špecifiká notárskej činnosti, v ktorej ide najmä o výkon verejnej moci, ktorá nemôže byť realizovaná podľa môjho názoru trhovým spôsobom a notárske úkony nemôžu byť predmetom trhového dojednávania ako tovar. Návrh novely vstupuje do notárskej samosprávy aj do činnosti notárov. Navrhovanými opatreniami sa mení dohľad na dozor, čo bolo charakteristické pre systém štátnych notárstiev. Likviduje sa povinnosť mlčanlivosti notára.

Priamy vplyv štátu sledovaním dodržiavania zákonnosti postupov notárov v konkrétnych veciach a pravidelnými kontrolami notárskych úradov a spisov, základy, podľa ktorých sa tento zákon pripravoval, však nepredpokladajú.

Vzniká teda otázka, čo prinesie novela zákona do praxe a aké dopady bude mať na občanov. Navrhovaná novela v podstate neprinesie nič pozitívne. Naopak, dá sa predpokladať, že určité miesta zostanú bez notára, pretože notári sa budú sústreďovať do ekonomicky vyspelejších miest a regiónov. Dôsledkom deregulácie stavu môže nastať živelný nárast notárov, ktorí začnú vykonávať notársku činnosť vrátane súdneho komisariátu bez akýchkoľvek skúseností a praxe.

Čo sa týka štátu. Prijatím novely by sa urobil prvý krok na odstránenie latinského notárstva. Vznikol by hybrid s prvkami anglosaského, latinského a štátneho notárstva, pričom vývoj by smeroval k anglosaskému, kde je postavenie a úloha notára minimálna s minimálnymi kompetenciami. Práve v čase vstupu do Európskej únie by sa Slovenská republika odkláňala od systému latinského notárstva, ktorý sa už doposiaľ uplatňuje v desiatich štátoch Európskej únie a v deviatich pristupujúcich krajinách. Po otvorení stavu by štát nebol schopný niesť svoju zodpovednosť za výkon verejnej moci, no súčasne podľa právnej úpravy by niesol zodpovednosť za škody, ktoré by mu vznikli nesprávnym úradným postupom notára. Likvidoval by sa osvedčený systém preventívnej právnej ochrany realizovaný v rámci notárskej činnosti, čím by prispel k destabilizácii právnych vzťahov, k oslabeniu uplatňovania práv a právom chránených záujmov občanov a iných subjektov, k zhoršeniu vymáhateľnosti práva a v konečnom dôsledku aj k zvýšeniu počtu súdnych sporov.

Na druhej strane nie je ponúkané ani jediné pozitívum, ktoré by pripravovaná novela mala priniesť. Minister môže na základe doterajších kompetencií riešiť aj také situácie, ktoré nedokáže riešiť trh. Ak sa svojich oprávnení vzdá, potom sa aj výrazne obmedzia možnosti ministra ovplyvňovať danú situáciu a z pohľadu ústredného orgánu štátnej správy presadzovať sledované ciele, pričom štát je naďalej zodpovedný za rýchly, kvalitný, spravodlivý a zákonný výkon verejnej moci, ktorá sa v rámci určených kompetencií realizuje aj prostredníctvom notárov.

Čo sa týka vzťahu k Európskej únii, treba uviesť, že doterajšia právna úprava notárstva na Slovensku je plne kompatibilná s obdobnými právnymi úpravami v krajinách Európskej únie, kde sa uplatňuje notárstvo latinského typu. Prijatím predkladanej novely by sa Slovenská republika práve v čase vstupu do Európskej únie odkláňala od štandardnej právnej úpravy vo vyspelých krajinách Európskej únie. Nežiaducim dôsledkom by bola aj nemožnosť pristúpenia na harmonizáciu notárskych právnych aktov v rámci Európskej únie.

Na záver len stručne by som si dovolila upriamiť vašu pozornosť, ako je v rámci strednej Európy vo vybraných krajinách upravené notárstvo tam, kde sú notárske úrady a notári vo forme latinského typu. Tak v Slovenskej republike je na počet obyvateľov 5 300-tisíc 284 notárov, rozsah kompetencií notára je 60 percent a počet obyvateľov na jedného notára je 18 660. V Českej republike pri počte obyvateľov 10 300-tisíc je počet notárov 436, a teda počet obyvateľov na jedného notára je 23 620, pričom rozsah kompetencií notára je 90 percent. V Maďarskej republike pri počte obyvateľov 10 100-tisíc je počet notárov 270, počet obyvateľov na jedného notára je 37 410 a rozsah kompetencií je tak ako v našej republike 60 percent. Slovinsko má počet obyvateľov 2 milióny, počet notárov 66, počet obyvateľov na jedného notára 30 300, rozsah kompetencií 70 percent. V Rakúsku na počet obyvateľov 7 800-tisíc je počet notárov 466, počet obyvateľov na jedného notára je 16 740 a rozsah kompetencií je 100 percent.

Z tohto pohľadu vyplýva, že počet notárskych úradov a notárov na počet obyvateľstva je na Slovensku dobrý. Navrhovaná novela je krokom do neznáma, ktorá prináša neadekvátne riziká, a to bez akejkoľvek záruky, žeby existujúci a veľmi dobre fungujúci systém výkonu notárskej činnosti mal byť akýmkoľvek spôsobom alebo smerom vylepšený. Vzhľadom na všetky mnou uvádzané skutočnosti poslanci poslaneckého klubu Smer uvedený návrh nepodporia.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Husár, Kaliňák, Tóthová, Ďaďo. Do rozpravy pán poslanec Ďaďo. Myslel som si, že s faktickými poznámkami.

V. Ďaďo, poslanec: Faktickú, faktickú.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja chcem len podporiť vystúpenie pani kolegyne z toho hľadiska, že myslím si, a to sa s vami stotožňujem, pani kolegyňa, že slobodné notárstvo od roku 1990 vtedy nedostalo takú benevolentnosť od štátu, ako ju dostáva v návrhu tohto zákona. Či zoberieme obmedzenie slobodného výkonu notára, alebo na základe toho i obyvateľstva Slovenskej republiky, tak nás to vedie jednoznačne k tomu záveru, že považujem tento návrh za nesystémový krok a spolu so spôsobom odmietnutia komunikácie s komorou notárov nás klub vedie k tomu, aby sme plne podporili to, čo ste tu skonštatovali k návrhu zákona a hlasovali proti nemu a za stiahnutie z rokovania.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, počkajte, pán poslanec Husár. Otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne pánom poslancom. Pán poslanec Husár, Tóthová a Kaliňák. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Husár. Pani poslankyňa Tóthová bola druhá. Nech sa páči, pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Myslím si, že pri predchádzajúcom návrhu zákona sme si predsa len nakoniec s pánom ministrom trochu porozumeli a využívam túto príležitosť, aby som ho utvrdil, že chápeme jeho snahu a súhlasíme s niektorými závermi, ktoré v záverečnom vystúpení urobil. Hovorím to len preto, aby som zdôraznil, že v prípade tohto návrhu zákona tomu tak nie je, ani nebude.

Zákon, ktorý reguluje notársku samosprávu, notársku činnosť bol od jeho prijatia novelizovaný už päťkrát, ale ani jedna novela nevyvolala také odmietavé stanovisko notárskej komory a samotných notárov, ako je to v tomto prípade. To prinajmenšom nasvedčuje tomu, že predkladaná novela skutočne siaha na podstatu notárskej samosprávy a notárskej činnosti. A dovolím si doložiť, že jej prijatie by znamenalo systémovú a nezvratnú zmenu, a poviem aj prečo nezvratnú, tohto významného inštitútu právnej prevencie v právnom systéme Slovenskej republiky.

Podstatou tohto návrhu je zrieknutie sa práva štátu určovať počet a rozmiestnenie notárskych úradov s tým, že toto by bolo ponechané na trh a trhové vzťahy. V akejkoľvek súkromnopodnikateľskej sfére by takéto opatrenie bolo úplne v poriadku.

V podmienkach notárskej činnosti, ktorou sa realizuje verejná moc a jedna z funkcií štátu preventívne zabezpečovať právnu ochranu obyvateľstva, je to však veľmi riskantný a dovolím si povedať, že nezodpovedný zámer.

Pokiaľ sa zo strany predkladateľa spomína zvýšenie konkurencieschopnosti, potom si treba položiť otázku, o akú konkurencieschopnosť má ísť a ako sa prijatím tohto návrhu zákona docieli. Konkurencia kvalitou produktu a jeho cenou nie je aktuálna, pretože úkony notára musia mať a majú rovnakú hodnotu, rovnakú právnu silu a účinnosť bez ohľadu na to, ktorý notár úkon vykonal. Nie je možné ani konkurovať cenou, pretože platby za notárske úkony sú určené v notárskej tarife. Potom sa už, vážené kolegyne a kolegovia, rysuje iba taký čierny právne hororový scenár, ktorý spočíva v podstate v takzvanej nekalej konkurencii, ktorá by sa pri enormnom náraste počtu notárov určite dostavila. Tá by sa predovšetkým realizovala korupčnými metódami a mnohí notári by si zabezpečovali klientelu, a tým aj príjmy tým, že by boli ochotní v záujme ich dosiahnutia vážne narušiť do chodu terajšieho fungovania notárskych úradov upúšťať od striktného dodržiavania právnych predpisov, či osvedčovať právne skutočnosti skreslene, alebo nepravdivo. Je to len scenár a v tomto prípade právne hororový, ktorý sa môže a nemusí naplniť, ale pravdepodobnosť jeho naplnenia je veľká. A nakoniec nedá sa vôbec povedať, ktorý notár by bol napokon trhovo úspešnejší, či ten vykonávajúci svoju činnosť poctivo a podľa zákona, alebo jeho protiklad. V takomto prostredí by pôsobil trhový zákon ponuky a dopytu v činnosti notárov.

Vzniká potom aj otázka, akú skupinu notárov by trh vlastne vyselektoval a či by sme po tomto ustálení ponuky a dopytu mohli vôbec ešte brať vážne notársku pečiatku. Pri všetkej úcte k trhu a k jeho pôsobeniu najmä v súvislosti s výkonom štátnej moci ho nemôžeme považovať za všemocný. Ak by som uviedol bizarný a za uši pritiahnutý príklad, potom by aj orgány štátnej správy a štátnej moci mohli pôsobiť v trhových podmienkach. A bolo by veľmi ideálne mať dva stavebné úrady a vyberali by sme si a s nami všetci občania, ktorý je rýchlejší, ktorý je kvalitnejší, ktorý je zodpovednejší.

Predkladateľ si možno čiastočne uvedomuje tieto riziká, pretože v časti predkladanej novely mení doterajší dohľad na štátny dozor prejavujúci sa právom ministerstva dozorovať činnosť notárov, kontrolovať ich listiny a posudzovať, či sú spísané podľa zákona. Tým sa však, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, narušuje diskrétna a súkromná sféra klientov notárskych úradov, pretože ide o ich právne úkony, ich listiny a ich súkromné záležitosti. A koniec koncov takýmto postupom by štát nahradzoval zásadu preventívneho budovania stabilného a spoľahlivého notárskeho stavu zásadou represívnou, keď by sa vytvorili podmienky na rôzne excesy a až následne úkonmi štátneho dozoru disciplinárne, prípadne trestnoprávne by sa potom riešili.

Každý poslanec, ktorý trochu uvažuje, a myslím si, že takí sme všetci, si musí položiť otázku, ktorá cesta je schodnejšia a výhodnejšia tak pre občanov, ako aj pre štát. V súvislosti s predkladanou novelou predkladateľ narába s pojmami numerus clausus alebo monopol notárov.

Vážené kolegyne, kolegovia neprávnici, zásada numerus clausus neznamená nič viac a nič menej ako skutočnosť, že v danom okamihu určený počet notárskych úradov stanovuje štát. Ale súčasne znamená aj to, že z rozhodnutia štátu prostredníctvom ministra spravodlivosti môže byť tento počet kedykoľvek zvýšený alebo znížený, pričom notárska komora toto rozhodnutie ministra nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť, ani mu zabrániť. Ide teda o výsostnú kompetenciu štátu, ktorá sa považuje za jeden z najdôležitejších nástrojov na realizovanie zodpovednosti štátu za výkon notárskej činnosti. Tento nástroj štátu môže fungovať veľmi pružne a efektívne pri nastavení určitých objektívnych kritérií na stanovenie hustoty notárskych úradov. Aj pri súčasnom systéme môže byť citlivo vylaďovaná ponuka a dopyt, a to bez akýchkoľvek sprievodných negatívnych javov. Skutočne najhorším riešením v súčasnosti by bolo úplne otvoriť notársky stav a vyčkávať, čo z toho experimentu vznikne. Skutočne najhorším, pretože mnohé veci by sa už opraviť nedali. Musíme si uvedomiť, že notári si nemôžu ako inštitúcia dovoliť zaváhanie a stratu dôvery, pretože bez nej nemôžu existovať.

Pokiaľ ide o pojem monopol, ten znamená iba to, že notárom sú zo zákona zverené určité kompetencie, ktoré sú povinní vykonávať. Ale to je predsa úplne prirodzené a normálne, veď ak by úrad nemal mať zverené nejaké kompetencie, potom by stratil aj akékoľvek svoje opodstatnenie a nemal by sa už nazývať úradom.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, domnievam sa, že by sme mali veľmi starostlivo zvážiť predkladanú novelu predovšetkým pod dôsledkami, ktoré môže priniesť. V opačnom prípade by sme sa mohli dopustiť historického omylu, keď by sme položili základ pre likvidáciu notárstva latinského typu osvedčeného aj v krajinách Európskej únie, a myslím si, že o takú slávu tento parlament nemá záujem. Nie sú to len varovné hlasy samotných notárov, ktoré by sme mali počúvať. Už v pripomienkovom konaní sa stotožnili s argumentmi notárov také inštitúcie ako ministerstvo vnútra, Najvyšší súd, Generálna prokuratúra, Sekcia pre ľudské práva Úradu vlády Slovenskej republiky, Súdna rada a ďalšie.

Argumenty notárskej komory podporila vo svojej rezolúcii aj Konferencia notárstiev Európskej únie, ako aj členské štáty exagonály združujúce notárstva šiestich stredoeurópskych štátov, ako aj vrcholní predstavitelia Medzinárodnej únie latinského notárstva združujúcej 71 krajín z celého sveta.

Vážené kolegyne, kolegovia, tieto múdre a triezve argumenty podporujem aj ja a kolegovia môjho poslaneckého klubu, preto podávam procedurálny návrh v prerokovaní návrhu tohto zákona nepokračovať.

Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Dubovská s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Máte slovo.

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcela svojím vystúpením podporiť to, čo predrečník hovoril. V prvom rade chcem vyjadriť asi toľko, že si myslím, že predkladateľ je ešte veľmi mladý človek a zrejme aj tým pádom veľmi nadčasový ako tento zákon, a preto bude mať veľký problém v rámci adaptovateľnosti do našich pomerov.

Ja si myslím, že na toto je ešte stále dosť času a treba spraviť iné zákonné úpravy v iných rezortoch. A k istému vývoju demokracie a spoločnosti patrí aj ďalšia vec, a to je akceptácia názorov stavovských organizácií a komôr. Preto si myslím, že je dôležité, tak ako na to upozornil už môj predrečník, je veľmi dôležité brať do úvahy aj ich názory a komunikovať a takouto spoluprácou nájsť čo najlepší funkčný model tak, aby sa táto služba, toto poslanie čo najviac sprístupnilo občanom, aby im bolo službou jednoducho dostupnou a prístupnou.

Ďakujem pekne za slovo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, je snáď veľmi zaujímavé, že tak ako predchádzajúci návrh zákona, tak aj tento v praxi dostáva od príslušných stavovských komôr a ľudí, ktorí sú blízki tejto problematike, negatívne stanoviská. Vážení, to o niečom hovorí. Hovorí to o tom, že notárstvo a predložený legislatívny návrh, ktorého základný motív je trhové prostredie vo výkone notárskej činnosti, je vlastne niečo, čo nie je vlastné kontinentálnemu právnemu systému, ktorý je bežný v štátoch Európskej únie, okrem škandinávskych a Anglicka.

V čom je podstata tohto trhového prostredia, ktoré sa tu zavádza a o ktorom hovorili moji predrečníci. Vážení, ak pôjdeme na podstatu, musíme zistiť jednu veľmi vážnu skutočnosť, ktorá doteraz v našom právnom systéme nemá obdobu. Týmto zákonom sa dáva právny nárok na výkon štátnej moci každému, kto určité zákonné podmienky splní. A v tom je podľa mňa najväčšia boľačka predloženého zákona, že sa príslušná štátna inštitúcia, teda orgán, ako je ministerstvo, zbavuje možnosti usmerňovať výkon štátnej moci notármi, pretože mnohé notárske akty sú akty s guľatou pečiatkou a so štátnym znakom a za nimi stojí donucovacia moc. Sú robené v mene štátu, zodpovednosť štátu objektívna je tu a viaceré ďalšie súvislosti. Veď predsa, kto splní podmienku vzdelania, určitých skúšok a zabezpečenia určitých materiálnych, technických podmienok, predsa ešte nemusí byť spôsobilý vykonávať štátnu moc.

Toto si púšťa štát z ruky, pán minister? Povedzte mi, ktorý štát, ktorý má kontinentálny systém práva, ako je Slovensko, takýto princíp má vo svojom právnom systéme?

Pán minister, vaša činnosť je veľmi poznačená vnášaním prvkov anglosaského práva do nášho právneho systému, čo potom vyvoláva disharmónie. Vyvoláva to disharmónie. Podľa mňa je tento návrh neakceptovateľný. Totiž znamená veľkú prípadnú fluktuáciu v tomto trhovom prostredí, ale až takú, ktorá nie je potrebná.

Pokiaľ cítite nedostatok notárov a chceli by ste želateľnú vzájomnú akúsi súťaživosť vyvinúť, máte vo vlastných rukách možnosť zriaďovať ďalšie notárske úrady na určitom území. Čo vám tomu bráni? Prečo idete do absolútnej krajnosti? Prečo idete úplne do druhého extrému?

Predsa notári majú množstvo písomností, ktoré musia archivovať, prenášanie archívov je zložitá záležitosť. U notárov sú dlhé roky uložené závety občanov. Niekto sa stane notárom, splní podmienky, skúsi si to na tri roky a potom to nechá. A čo s archívom? Aký zmätok nastane, pán minister? Že to notárska komora bude archivovať? Vypočuli ste si názor notárskej komory? Ja som si ho vypočula a viem, čo hovorili, a viem, o čom hovorím.

V roku 1993, respektíve 1992 som bola ministerkou spravodlivosti a zabezpečovala som prechod notárskej agendy od súdov na notárov ako slobodné povolanie. Viete, koľko delimitačných protokolov muselo byť? Viete, koľko muselo byť dolaďovaní, aby všetko sedelo? Aby bola presná evidencia? Lebo u notárov sú vážne doklady, štátnomocenské akty a podobne.

Za desať rokov existencie notárstva, latinského notárstva s numerusom claususom naše notárstvo získalo v zahraničí samé pozitívne ohlasy. Veď predsa nemôžete nevidieť, že sa vytvoril centrálny informačný systém notárov, že sa vytvorila centrálna notárska registrácia podpisov, ktorú nemajú ani niektoré zahraničné štáty, že notárska agenda dostáva čísla, podľa ktorých v týchto verejne prístupných registroch si môže spätne občan skontrolovať, či skutočne notár urobil ten úkon, poprípade, keď dostane nejaký materiál notársky, môže vojsť do zoznamov a zistiť, či je to skutočne pravá listina, alebo či je to falzifikát. Veď toto nám závidia mnohé štáty, a to máme dnes v notárstve zavedené, zakotvené. Prečo to potrebujete rozhádzať? Predsa meniť a rozhádzať niečo, to je jednoduché, ale stabilitu niečomu dať, kde sú právne základy a bezpečnosť, proste je určitá garancia, to nie je jednoduché a notárstvo vlastne k takémuto stavu dospelo.

Podľa môjho názoru je skutočne scestná úvaha, že len voľná konkurencia donáša lepšie výsledky. Považovať numerus clausus, ktorý tu aj pán doktor Husár už spomenul, aj predrečníčka kolegyňa, považujem za neprimeraný dnešnej dobe, teda považovať, že poškodzuje konkurenciu, to je skutočne scestné.

Európsky parlament, pán minister, a to by ste si mali povšimnúť, vo svojom rozhodnutí z 18. januára 1994 zdôraznil štátnu povahu notárskej činnosti a vylúčil ju z trhovoregulačnej kompetencie komisie v Bruseli. Ak by ste o tom chceli niečo viac, tak vám notári, prezident notárskej komory zrejme veľmi rád bližšie niečo povie, pretože, ako mám informácie, nespolupracovali ste s nimi na tomto legislatívnom návrhu a minulý týždeň 25. alebo 23. januára sme mali ústredný legislatívny klub pri Hnutí za demokratické Slovensko, bol tam prezident notárskej komory, viceprezident notárskej komory a ďalší a títo jednoznačne svojimi vystúpeniami a argumentmi nás presvedčili, že podporiť tento legislatívny návrh je ešte ťažšie a hlavne nerozumnejšie ako ten predchádzajúci.

Čiže jednoznačne Hnutie za demokratické Slovensko, ako to bolo už povedané, tento legislatívny návrh nebude podporovať.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kaliňák. Nech sa páči, máte slovo.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, aj tento návrh zákona pochádza z takého nejakého nevyrovnaného alebo nedostatočne vyrovnaného prostredia o tom, čo vlastne chceme a akým náš právny systém by chcel byť. Myslím si, že nie po desaťročia, ale po podstatne dlhšiu dobu systém slovenského notárstva existuje v podobe, ktorá existuje v podstate aj dnes so svojimi niektorými zásadami. Ja som za celý ten čas, pokiaľ sa tento návrh pripravoval, naozaj nepočul dôvod, ktorý je tým hlavným argumentom, prečo potrebujeme napríklad novelizovať zákon o notároch. Je snáď nejaká veľká nespokojnosť s notárstvom? Búria sa snáď naši občania s tým, že sú nespokojní s notármi? Máme veľké prieťahy u notárov? Mám pocit, že to tak úplne nie je, pretože ten problém s tými prieťahmi je v konečnom dôsledku v dedičskej agende súdov, nie u samotných notárov. A rozhodne ho táto novela nevylepší aj v tom znení, v ktorom je. To, čo môže naozaj spôsobiť, je veľký chaos.

Pán minister pred chvíľou povedal, že pán poslanec, myslím si, že pán Maxon vyberá čísla tak, ako sa mu hodia a že prispôsobuje argumenty podľa toho, ako ich potrebuje dať do svojej obhajoby. Ja som predsa ale počul x-krát, že základom prístupu je tak, ako to funguje v Európskej únii, tak, aby sme sa priblížili našim západným susedom.

Notári a notárska komora zhodou okolností sú jednou z organizácií, ktoré sa na Európsku úniu veľmi výrazne podobajú. Ak hovoríme, a tu prídem k tomu argumentu, že jedinou krajinou v Európe, ktorá v zásade akési narušenie princípu numerus clausus má, je Holandsko a myslím si, že sa nemýlim, to je ale už nie kontinentálny systém práva, že, pán minister, Anglicko a Írsko, ale keď hovoríme o Holandsku, tak Holandsko má aj povolené sobáše homosexuálov a tuším, že tam by sme si už príklad brať nemuseli. (Potlesk.) Čiže to je presne asi o tom, že si zoberieme argument tam, kde ho potrebujeme, a použijeme ho tam, kde ho potrebujeme.

Buďme ale objektívni a hovorme o skutočných potrebách slovenského notárstva a nevýhodách, ktoré vyplývajú z toho pre slovenských občanov. Poviem konkrétne štyri body, aby som vás dlho nezdržiaval. Bolo povedané, že sa zvýši transparentnosť, ak prerozdeľovanie vecí bude na základe elektronického systému alebo počítačového systému. Položili sme si otázku, aké je dnes? Dnes sa prerozdeľujú spisy notárov na základe dňa úmrtia, je to snáď dátum vypočítateľný? Môžem si ja vypočítať, že chcel by som zomrieť 29. februára napríklad len preto, aby som sa dostal k pánovi doktorovi Doštičkovi na súdne pojednávanie? Veď je to jasne stanovené, na základe dňa úmrtia sa stanovuje sudca, čo je tam netransparentné? (Potlesk.) Ďalej mlčanlivosť. Nie som za to, aby ktorýkoľvek úradník, a k tej zmene došlo v tomto návrhu, zasahoval do závetov občanov. Závet je prísne súkromná vec osoby, ktorá ho spíše. Nejde o množstvo majetku, ktoré v ňom je, to je v poriadku, to si môžu prekontrolovať daňové úrady za života, podstatné je, že žiadny občan asi nemá vôľu, aby bolo dopredu známe, ako sa rozhodol naložiť s majetkom, ktorý dosiahol počas svojho života. A nemá to byť známe ani konkrétnemu úradníkovi na ktorejkoľvek úrovni ministerstva spravodlivosti, poprípade ďalším orgánom, ktorým to tento zákon predpisuje.

Najväčšie ohrozenie, ktoré ja vidím, je predovšetkým v tom, že notári sú nositeľom verejnej moci. Notári nie sú podnikatelia, notári majú zakázanú reklamu podobne ako advokáti, nemôžu odmietnuť úkon, ktorý majú predpísaný vo svojej právomoci, ale ak im dovolíme, aby sa úplne otvoril trh a mohli sa voľne pohybovať po celom Slovensku, no schválne, povedzte mi, kde budú najviac situovaní notári? No v malých mestách určite nie. Nebudú viazaní k súdu, stačí iba, aby oznámili notárskej komore, že sa premiestňujú, a tým je to akceptované. Verím, že 90 percent notárov bude v Bratislave. Veľmi by ma zaujímalo, ako budú prebiehať dedičské konania v Gelnici? Tento zákon podobne ako zákon o súdnej reforme si myslím, že by nemal prežiť viac ako jedno hlasovanie v parlamente.

Naozaj nie je jeden reálny dôvod, pre ktorý Slovenská republika dnes tak významne potrebuje meniť Notársky poriadok. Môžeme sa o ňom baviť, môžeme diskutovať po dobu dlhšiu, dnes táto vec nie je namieste, hlavne keď Európa smeruje naozaj k tomu, aby notári patrili medzi tie inštitúcie, kde nemá byť regulácia trhom.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý vystúpil. S faktickou poznámkou? Nie. Takže končím možnosť teda naďalej vystupovať v rozprave. Končím rozpravu. Pán minister, chcete k rozprave zaujať stanovisko?

Nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec, potom vám dám slovo, dobre?

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, tiež budem stručný a vecný ako pri predchádzajúcom bode. Čo sa týka pani poslankyne Laššákovej, ktorá navrhla, že potom by sme mohli zrušiť numerus clausus aj u sudcov a prokurátorov, no musím povedať, sudcovia a prokurátori sú platení z peňazí daňových poplatníkov. Notári nie, je to veľký rozdiel. Porovnávať z toho dôvodu sudcov a prokurátorov s notármi... (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pokoj v rokovacej sále.

Nech sa páči, pán podpredseda, môžete pokračovať.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: ... je podľa mojej mienky scestné. Čo sa týka viacerých návrhov alebo vyjadrení, že sa rozširuje dohľad a dokonca sa mení na štátny dozor, nie je to pravda. Takmer ani jedna nová kompetencia tam nepribúda, len sa špecifikuje dohľad, ktorý dnes je stanovený veľmi všeobecne. A podľa mňa je potrebné kvôli právnej istote to špecifikovať. Práve preto, že notári vykonávajú verejnú moc.

Nepochopil som to ani s tými závetmi, čo na záver povedal pán poslanec Kaliňák, lebo tie nie sú v notárskych spisoch, čiže tam mi naozaj unikla celkom tá súvislosť, ale nevadí.

Musím povedať, že osoba vykonávajúca verejnú moc, to sú aj exekútori. Pamätám si pred štyrmi rokmi, keď sa zrušil numerus clausus pri exekútoroch, tiež bolo veľa kritiky, exekútori boli proti, pretože stratili monopol, ale sa to osvedčilo. Osvedčilo sa to, neudiali sa žiadne katastrofické scenáre, funguje to. Taká je skúsenosť. A podľa mojej mienky nie je možné povedať, aký je principiálny rozdiel medzi na jednej strane exekútormi a na strane druhej notármi, pretože obe profesie vykonávajú verejnú moc. Nie je tam principiálne žiaden rozdiel, keď hovoríme o numerus clausus. Nie je.

Musím povedať, že pani poslankyňa Laššáková má pravdu. V takom prípade osobe, ktorá spĺňa podmienky na vymenovanie, teda má adekvátne vzdelanie, prax a skúšku, vznikne nárok na vymenovanie. Minister spravodlivosti nebude môcť sa svojvoľne rozhodnúť, či niekoho vymenuje, alebo nevymenuje, bude takúto osobu musieť vymenovať, a to som povedal, že je transparentné a na tom, samozrejme, dodnes trvám.

Čiže ak pán poslanec Husár hovoril o hororových scenároch, že budú notári v takom prípade skorumpovaní, skôr sa mi zdá, že nešlo o žáner hororu, ale skôr o žáner sci-fi. Inak by sme museli prísť k záveru, že by sme asi mali urobiť numerus clausus aj u advokátov. Lebo ak ich je príliš veľa, tak potom môžu konať korupčne. To je logický dôsledok toho, čo ste, pán poslanec, povedali. Myslím si, že nikomu nenapadne, aby sa robil numerus clausus u advokátov, aby minister rozhodoval, koľko má byť advokátov preto, aby sa zabránilo korupcii.

Podľa mojej mienky korupcia vzniká tam, kde dopyt prevyšuje ponuku, kde je nejaká limitovaná ponuka. Napríklad vo forme numerus clausus. Vtedy vzniká najväčší priestor na korupciu a ten sa týmto návrhom novely zákona podľa môjho presvedčenia odstraňuje.

K vašej otázke, pán poslanec, ohľadom toho, že minister môže rozhodnúť o rozšírení počtu úradov a s tým notárska komora nič neurobí. To je pravda. Ale urobí s niečím iným. A taká je aj prax doposiaľ. Je veľa výberových konaní, kde sa dokonca hlásia notári z iných obvodov, ktoré skončia neúspešne, to znamená, ani fungujúci notári nevyhovejú, proste nevyhovie nikto. To znamená, nie je kto na vymenovanie. Týmto spôsobom, že komora nieže stanovuje poradie výberového konania, ale povie, že neuspel úplne nikto, efektívne limituje vstup do profesie. To je fakt, to nie je hypotéza ani sci-fi, to je prax. A to je podľa mojej mienky problém, ak subjekt, ktorého sa výkon profesie týka, sám limituje to, kto ďalší do profesie vstúpi. To si myslím, že vytvára priestor na korupciu. Je to absolútne zjavné.

Čo sa týka pripomienok Medzinárodnej únie latinského notárstva. Musím povedať, že mnohé krajiny v súčasnosti, napríklad aj Česká republika a iné krajiny Európskej únie, uvažujú práve o upustení od princípu numerus clausus. A dnes sa zdá, že situácia je naozaj na vážkach a je možné, že sa preklopí. Preklopí sa v prospech otvorenej profesie, a nie numerus clausus, preto podľa mojej mienky je medzinárodná únia nervózna aj zo Slovenska, pretože trend v Európe aj v krajinách Európskej únie je iný.

A musím povedať, že keď som bol minulý týždeň v Bruseli na rokovaní Rady ministrov, tak ma informovali moji právnici, ktorí sú na misii, že sa pripravujú právne akty Európskej únie, ktoré budú smerovať práve naopak týmto smerom - k liberalizácii aj regulovaných profesií vykonávajúcich verejnú moc.

Pán poslanec Kaliňák spomenul, že vznikne chaos. Ja som už povedal, že tým nás strašili, keď sme otvárali komoru exekútorov. Týmto istým. A nič také nevzniklo. A opakujem. Nie je možné povedať, aký je principiálny rozdiel pri numerus clausus medzi exekútormi na strane jednej a notármi na strane druhej. Mrzí ma, že strana Smer tak svojvoľne pripúšťa prvky, ktoré pôsobia skôr v angloamerickom systéme, a svojvoľne zase nepripúšťa. To znamená, keď ide o preukazovanie pôvodu majetku, vtedy je inšpirácia dobrá. A ja s tým súhlasím. Keď ide o farmársky zákon, vtedy je inšpirácia dobrá. A tiež s tým súhlasím. Ale keď už sa nepáči, tak potom je to problém cudzích prvkov v našom právnom systéme. No, to proste nie je principiálna argumentácia. Nie je. Pán poslanec Kaliňák povedal, že v prípade, ak sa to otvorí, tak sa notári nahrnú do veľkých miest. No ja si myslím, že pôjdu tam, kde je dopyt. Pôjdu tam, kde ich ľudia chcú. Kde ich ľudia potrebujú. A to je dôležité podľa mojej mienky. Ani dnes nie je možné prinútiť notára, aby vykonával svoj úrad v mieste, kde nechce. Proste odíde a nikto sa na nelukratívny post neprihlási. Veď tam nikoho neprinútime ísť ani dnes. Čiže tvrdiť, že sa zrazu vyprázdnia menšie mestá a notári budú len vo väčších, je jednoducho demagógia.

Na záver ja nechcem hovoriť o trendoch. Pán poslanec Kaliňák povedal na záver, kde smeruje Európa. Ja sa necítim byť povolaný povedať, kde smeruje Európa, ale musím povedať, že v oblasti regulovaných profesií skôr pôjde Európa smerom, ktorý naznačuje táto novela zákona. Takže v tomto nechcem nič prognózovať.

Ja si myslím, že ide o veľmi dôležitý zákon, ktorý napĺňa jeden z cieľov vládneho programu. Vo vládnom programe sme mali zníženie miery korporativizmu v našom štáte. Jedným z typických prejavov korporativizmu je existencia numerus clausus určovaná pre výkon nejakej profesie. Určovaná štátom, v tomto prípade ministrom spravodlivosti.

Ja si nemyslím, pani poslankyňa, že ktorýkoľvek minister spravodlivosti vie lepšie, koľko notárov je kde potrebných. Ja si myslím, že je lepšie, keď to vyrieši dopyt, reálna situácia či vo veľkom meste, alebo v malom. Ja si nemyslím, že ja viem najlepšie povedať, že v Kremnici sú potrebné dva úrady alebo jeden. Ja si to nemyslím. Ja si myslím, že by to nemali riešiť úradníci na ministerstve ani minister spravodlivosti, ale otvorené transparentné prostredie, kde funguje ponuka a dopyt. Aj preto je ten návrh zákona systémový, a tak ako pri predchádzajúcom návrhu zákona si vás dovoľujem požiadať o jeho podporu do druhého čítania.

Ďakujem.